Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 19, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 51Cpr/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123239098
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123239098.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: A. B., C.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, F., právne zastúpený JUDr. Martin Olos, advokát so sídlom
Karola Kašjaka 1, Rajecké Teplice, proti žalovanému: ODU- trade s.r.o., IČO: 50 350 421, so sídlom
Športová 8420/21, Žilina, právne zast. MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlo
Palackého 6403, Trenčín, IČO: 52 418 219, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa
26.10.2023 j e n e p l a t n é.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 28.11.2023 do 29.2.2024
v sume 1.048,- Eur mesačne, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.12.2023 domáhal súdneho výroku, ktorým
by súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa
26.10.2023 je neplatné. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu náhradu mzdy

za obdobie od 28.11.2023 do 29.02.2024 v sume 1.048,-Eur mesačne. Žalobca si voči žalovanému
uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že so žalovaným ako so zamestnávateľom uzavrel dňa 01.03.2023
pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol u žalovaného dňa 01.03.2023 na plný úväzok, pričom
pre žalovaného vykonával prácu projektového manažéra. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu
určitú do 29.02.2024. Žalovaný listom datovaným dňa 26.10.2023 osobne žalobcovi doručeným na

pracovisku dňa 26.10.2023 mu dal okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce a jeho pracovný pomer tak považoval za skončený. Žalobca mal za to, že okamžité
skončenie pracovného pomeru je neplatné tak z vecných, ako aj z formálnych dôvodov. V okamžitom
skončení plne absentuje skutkové vymedzenie a konkretizované dôvody. Navyše, žiadne jeho konanie
rozhodne nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny a za dôvod na okamžité
skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Tvrdenie žalovaného, že
minimálne v období od júla 2023 malo zo strany žalobcu údajne dochádzať k nehospodárnym výberom

dodávateľov (ktorých ?) a k uznávaniu fiktívnych plnení (ktorých, kedy ?) v prospech dodávateľov
(ktorých ?), je zjavne nepravdivé a v rozpore so skutočným stavom veci, čo ihneď namietal, preto
je toto tvrdenie napokon aj absolútne nekonkretizované ako aj nepreukázané. Okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo vykonané zjavne účelovo. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomerupritom musí byť v okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú
skutočné a konkrétne dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že
okamžite rozväzuje pracovný pomer a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné

dodatočne meniť, upravovať, rozširovať alebo dopĺňať. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru
nevyplýva, čo konkrétne je žalobcovi vytýkané ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a čo je
skutkovým základom a skutočným dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru a voči čomu
sa môžem vôbec konkrétne brániť. Ide o paušálne a všeobecné očierňovanie jeho osoby a práce, voči
ktorému sa ani objektívne nie je možné brániť. Forma, ako aj ultimatívny spôsob doručenia a dania

okamžitého skončenia pracovného pomeru boli zjavne účelové, nátlakové a tzv. nachystané. Okamžitým
skončením pracovného pomeru pritom žalovaný sleduje úplne iné, svoje obchodné a ekonomicko-
taktické záujmy. V neposlednom rade vecne ani nemôže ísť o závažné porušenie pracovnej disciplíny,
nakoľko nekonal spôsobom, ktoré by bolo možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny
a za dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.
Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný s ním pritom ani vôbec neprejednal, iba mu dňa

26.10.2023poobedenakoncipracovnejzmenyvkanceláriiultimatívnymanátlakovýmspôsobomdoručil
okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalovanému ihneď namietal a rozporoval údajne existujúce
dôvody, žalovaného však jeho stanovisko nezaujímalo a tzv. nič nechcel počuť a iba trval na tom, aby
som ihneď a definitívne opustil pracovisko. Okamžité skončenie pracovného pomeru je tak zaťažené aj
formálnymi vadami, ktoré sú neodstrániteľné a je nadbytočné vec obsahovo preskúmavať. Žalovanému

žalobca listom zo dňa 27.11.2023 odoslaným na poštu doporučene s doručenkou dňa 28.11.2023 doručil
oznámenie a žiadosť, kde trval na ďalšom zamestnávaní žalovaným. Žalovaný nereagoval a pracovný
pomer doposiaľ považuje za skončený. Žalobca u zamestnávateľa za III. štvrťrok 2023 (rozhodné
obdobie) dosiahol nasledujúcu čistú mzdu (netto) : za mesiac 7/2023 - žalovaným vyplatená mzda
874,45 Eur netto, za mesiac 8/2023 - žalovaným vyplatená mzda 884,14 EUR netto, za mesiac 9/2023 -

žalovanýmvyplatenámzda851,87Eurnetto.Výplatnýmipáskamizamesiace7,8,9/2023nedisponoval,
preto žiadal, aby tieto boli vyžiadané súdom od žalovaného. Jeho priemerný mesačný zárobok za III.
štvrťrok 2023 (rozhodné obdobie) činil minimálne sumu 1.048,- Eur brutto. Náhrada mzdy sa uplatňuje
brutto (nie netto), t.j. zamestnancovi hmotnoprávne patrí hrubá náhrada mzdy, ktorú musí zamestnanec
následne po vyplatení zdaniť príslušnou sadzbou dane z príjmu fyzickej osoby. Dohodnutá mesačná

mzda podľa pracovnej zmluvy činila sumu 1.048,- Eur brutto (zmluvná mzda). Náhradu mzdy vo výške
1.048,- Eur brutto mesačne žiadal za čas od 28.11.2023 do 29.02.2024 (t. j. určeného dátumu skončenia
pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú). Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 3Co/190/1999, rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 30.6.1975, 5Cz/29/75, uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo 159/2008 zo dňa 27. januára 2010.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 29.02.2024 uviedol, že na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 01.03.2023 sa žalobca zaviazal pre žalovaného vykonávať druh práce „projektový
manažér“ a podľa charakteristiky druhu práce obsiahnutej v pracovnej zmluve žalobca vykonával
pre žalovaného aj nasledovné činnosti: kontakt s obchodnými partnermi, investormi, dodávateľmi

a poskytovateľmi tovarov a služieb, zasielanie cenových dopytov, aktívne vyhľadávanie stavieb;
schvaľovanie objednávok do stanovenej hodnoty bez ďalšieho medzi schvaľovania; schvaľovanie
nákladových faktúr. Žalobca vykonával prácu projektového manažéra pri realizácii projektu Ružičkov
dom v Žiline. V rámci výkonu svojej práce, mal, okrem iného, možnosť (a zároveň povinnosť) objednávať
subdodávateľské práce a tovary pre daný projekt, pričom mal povinnosť postupovať hospodárne,

služby a tovary objednávať za trhové ceny na základe prieskumov trhu (t. j. výber najvýhodnejšej z
viacerých ponúk, ktoré bol žalobca povinný získať v rámci náplne svojej práce) a konať majúc na
zreteli najlepší úmysel zamestnávateľa (t. j. žalovaného). V rámci bežnej kontrolnej činnosti bolo zistené,
že žalobca vyššie uvedené povinnosti nielenže nedodržiaval, ale postupoval v priamom rozpore so
svojimi povinnosťami, a to pravdepodobne úmyselne. Žalobca vykonával svoje povinnosti vyplývajúce

z pracovného pomeru úmyselne nehospodárne a namiesto vystupovania a hájenia záujmov svojho
zamestnávateľa, konal úmyselne v prospech seba, resp. svojich rodinných príslušníkov a obchodných
spoločností, v ktorých majú títo majetkové účasti. Uvedené bolo preukázané najmä vo vzťahu k
nasledovným dvom spoločnostiam: 1/ TAL COMPANY, s.r.o. a 2/ Unitest 1, s. r. o., pri ktorých ich
konečným užívateľom výhod a štatutárnym orgánom boli v rozhodnom čase A. B. a G. G. B., ktorí sú

v príbuzenskom vzťahu so žalobcom. Úmyselné nehospodárne konanie žalobcu spočívalo najmä, nie
však výlučne, v nasledovnom konaní: Spoločnosť Unitest 1, s. r. o. vystavila na základe objednávok
žalobcu žalovanému tieto faktúry: Faktúra č. 20230012, zo dňa 31.08.2023, ktorou si Unitest 1, s.
r. o. uplatnila zaplatenie sumy vo výške 4.108,00 Eur za Prípravné a pomocné stavebné práce nastavbe: RD SO02 za mesiac August; Faktúra č. 20230013, zo dňa 30.09.2023, ktorou si Unitest 1,
s. r. o. uplatnila zaplatenie sumy vo výške 8.856,00 Eur za Prípravné a pomocné stavebné práce na
stavbe: RD S002 za mesiac September; Faktúra č. 20230014, zo dňa 05.10.2023, ktorou si Unitest

1, s. r. o. uplatnila zaplatenie sumy vo výške 850,00 Eur za Prípravné a pomocné k realizácii stavby
Ružičkov dom S002; Faktúra č. 20230015, zo dňa 17.10.2023, ktorou si Unitest 1, s. r. o. uplatnila
zaplatenie sumy vo výške 1.600,00 Eur za Prípravné a pomocné k realizácii stavby Ružičkov dom
SO02; a Faktúra č. 20230016, zo dňa 31.10.2023, ktorou si Unitest 1, s. r. o. uplatnila zaplatenie
sumy vo výške 3.916,00 Eur za Prípravné a pomocné stavebné práce na stavbe: RD S002 za mesiac

Október. Vyššie uvedenými faktúrami si spoločnosť Unitest 1, s. r. o. uplatnila nárok za vykonanie prác,
a to prípravných a stavebných prác v uvedených kalendárnych mesiacoch, pričom výška fakturovanej
čiastky mala byť určená podľa dojednanej jednotkovej (hodinovej) sadzby a počtu hodín odpracovaných
všetkými pracovníkmi spoločnosti Unitest 1, s. r. o., pričom kontrola správnosti uvedeného výpočtu bola
práve povinnosťou žalobcu v rámci výkonu pracovného pomeru u žalovaného. Kontrola mala pozostávať
aj porovnaním súpisov prác tvoriacich prílohu k faktúram s originálnymi dochádzkovými knihami, ktorých

vedenie bolo rovnako povinnosťou žalobcu. Tieto originálne dochádzkové knihy mal u seba žalobca a
doposiaľ ich žalovanému, napriek viacerým výzvam, nevydal, čím znemožnil porovnanie súpisov prác so
skutočným stavom. Je rovnako pozoruhodné, že pôvodné faktúry ani súpisy prác (ako povinnú prílohu)
neobsahovali a boli doručené až dodatočne (po skončení pracovného pomeru) žalobcom (teda nie
spoločnosťou Unitest 1, s. r. o. ako poskytovateľom služieb), pričom tieto súpisy sú na prvý pohľad

neštandardné, obsahujú nereálne množstvo pracovníkov a nereálne vysoké počty hodín, ktoré mali títo
pracovníci odpracovať. Bolo povinnosťou žalobcu evidovať správne počty hodín, pričom namiesto tejto
povinnosti a chránenia záujmov žalovaného, žalobca vystupoval a konal skôr ako zástupca spoločnosti
Unitest 1, s. r. o., kedy za ňu dokladal súpisy prác k faktúram a obhajoval ich oprávnenosť, napriek
evidentnej nesprávnosti. Žalovaný mal dokonca pochybnosť o tom, či osoby, ktoré boli v súpise uvedené,

vôbec vykonávali akúkoľvek činnosť na danej stavbe pre žalovaného a nejde iba o fiktívne zápisy.
Spoločnosť TAL COMPANY, s.r.o. vystavila na základe objednávok žalobcu žalovanému tieto faktúry:
Faktúra č. 23009042, zo dňa 29.09.2023, ktorou si TAL COMPANY, s.r.o. uplatnila zaplatenie sumy vo
výške 12.385,38 Eur za oplechovanie strechy - antracit RD; a Faktúra č. 23010049, zo dňa 02.11.2023,
ktorou si TAL COMPANY, s.r.o. uplatnila zaplatenie sumy vo výške 3.953,20 Eur za opravy z PVC

fólie a klampiarske práce podľa ústnej objednávky a zadania podľa potreby priamo na stavbe Ružičkov
dom. Faktúra č. 23009042 bola spoločnosťou TAL COMPANY s..r.o. vystavená za služby a práce,
ktoré táto spoločnosť nevykonala pre žalovaného. Žalobca mal povinnosť pre objednaním konkrétnych
prác vykonať prieskum trhu a zaistiť viaceré cenové ponuky, z ktorých mal pre zamestnávateľa vybrať
najvhodnejšiu. Pri daných prácach vybral prekvapivo ponuku spoločnosti TAL COMPANY s.r.o., ktorá

však uvedené kritéria nespĺňala. Žalovaný zistil, že spoločnosť TAL COMPANY, s.r.o. si tieto práce
v celom rozsahu ďalej subdodávateľský objednala od tretej osoby, pričom ich cena bola viac ako
dvojnásobne nižšia ako ponuka spoločnosti TAL COMPANY, s.r.o. voči žalovanému. Spoločnosť TAL
COMPANY, s.r.o. tak chcela poskytnúť žalovanému práce, ktoré mala pre TAL COMPANY, s.r.o. vykonať
v celom rozsahu tretia osoba - subdodávateľ, za viac ako dvojnásobné ceny (t. j. obchodná marža by

bola viac ako 100 % nákladov), pričom takéto ceny a služby odsúhlasil práve žalobca. V prípade, ak by
žalovaný toto nezistil a nezakročil, objednal by totožné práce výrazne drahšie, čím by mu vznikla škoda.
Žalovaný uviedol, že v konečnom dôsledku vykonala tieto práce priamo tretia osoba pre žalovaného (bez
zbytočného medzi článku v podobne TAL COMPANY, s.r.o.), a to za pôvodnú dvojnásobne nižšiu cenu. Z
uvedeného príkladu je zrejmé, spoločnosť TAL COMPANY, s.r.o. slúžila iba ako fakturačný medzičlánok

na umelé navýšenie cien (TAL COMPANY, s.r.o. objednala práce od subdodávateľov a následne ich
„predávala" žalovanému s výraznými a neodôvodnenými zdraženiami), a to všetko pod dozorom a
s požehnaním žalobcu, pričom skutočnosť, že takéto objednávky končili v spoločnosti, v ktorej má
majetkovýpodielrodinnýpríslušníkžalobcunepovažovalzanáhodu.Prifaktúreč.23010049jeuvedené,
že bola vystavená na základe ústnej objednávky žalobcu. Podľa interných nariadení žalovaného však

vydáva len písomné objednávky, o čom mal žalobca nesporne vedomosť. Žalobca, preto, ak vydával
ústne objednávky, konal v príkrom rozpore s pokynmi žalovaného. Na základe uvedeného mal žalovaný
za to, že žalobca úmyselne a výrazným spôsobom poškodzoval finančné a hospodárske záujmy
žalovaného ako jeho zamestnávateľa. Na preukázanie tvrdení navrhoval výsluch žalobcu, A. B., G. G.
B., JUDr. Branislava Vojteka. K listine označenej ako Okamžité skončenie pracovného pomeru uviedol,

že dňa 26.10.2023 doručil žalobcovi dokument s názvom okamžité skončenie pracovného pomeru a
konfrontoval žalobcu so skutočnosťami opísanými v článku II tohto vyjadrenia. Žalobca po prečítaní
obsahu dokumentu s názvom okamžité skončenie pracovného pomeru a po vypočutí konfrontácie, sám
doplnil svojim písmom nasledovný text „Súhlasím s okamžitým ukončením pracovného pomeru, alenesúhlasím s uvedenou textáciou". V doplnenom texte žalobca vyjadril svoj prejav vôle okamžite ukončiť
svoj pracovný pomer so žalovaným, a to priamo v deň jeho podpisu. Na predmetnom právnom úkone
s formálnym názvom Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.10.2023, preto možno badať

celkovo dva prejavy vôle, a to: prejav vôle žalovaného okamžite skončiť pracovný pomer so Žalobcom k
26.10.2023; a prejav vôle žalobcu spočívajúci v súhlase okamžite skončiť pracovný pomer so žalovaným
k 26.10.2023. Na základe uvedeného mal za to, že právny úkon s formálnym názvom Okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.10.2023, obsahuje dva zrozumiteľné prejavy vôle, ktoré sú
vo vzájomnej zhode. Predmetný právny úkon, je teda dvojstranným právnym úkonom, ktorý podľa

svojho obsahu a prejavu vôle jeho strán, treba považovať za dohodu o skončení pracovného pomeru.
Naopak okamžité skončenie pracovného pomeru dané zamestnávateľom, predstavuje jednostranný
právny úkon. Sám žalobca doplnil text so svojím súhlasom so skončením pracovného pomeru. V prípade
ak by bol záujem žalovaného aby tak vykonal pod nátlakom, sám žalovaný, by predpripravil v texte
právneho úkonu súhlas žalobcu, nakoľko nemohol predpokladať, čo do textu doplní sám žalobca v
čase doručenia. Právny úkon s formálnym názvom Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa

26.10.2023 preto možno považovať za dohodu o skončení pracovného pomeru.

4. V replike doručenej súdu dňa 02.04.2024 žalobca skutočnosti tvrdené žalovaným popieral, pričom
poukázal, že dôkazné bremeno spočíva pri okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 68
ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce na žalovanom. Žalovaný tvrdil, že dohodou zmluvných strán malo

dôjsť k dohode o skončení pracovného pomeru, čo je v rozpore s realitou. Žalovaný doložil do spisu
viaceré listinné dôkazy, ktoré však nemajú relevanciu k predmetu sporu a pre účely hmotnoprávneho
posúdeniaplatnostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru.Žalovanýsasnažíodviesťpozornosťdo
iného skutkového stavu, pričom sa riadne nevenuje ním vymedzenému dôvodu v okamžitom skončení
pracovného pomeru, ktorý bol žalovaným vymedzený ako: podnikanie krokov v mene žalovaného,

na základe ktorých došlo k nehospodárnym výberom dodávateľa pre žalovaného a k uzatváraniu a
uznávaniu fiktívnych plnení v prospech dodávateľov (napr. reálne odpracované hodiny) minimálne v
období od júla 2023. Ani vo vyjadrení k žalobe žalovaný pritom nič riadne nekonkretizoval (napr.
ním deklarované údajné neodpracované hodiny a údajné fiktívne výkony). Predloženie faktúr, výpisov
z obchodného registra a registra partnerov verejného sektora vôbec nedokazuje žiadne skutočnosti

tvrdené žalovaným týkajúce sa tak závažného a nehospodárneho konania žalobcu poškodzujúceho
žalovaného. Ak by takéto závažné skutočnosti reálne nastali, žalovaný by ich nemal problém
špecifikovať, a to tak v okamžitom skončení pracovného pomeru, ako aj vo vyjadrení k žalobe. V
pracovnej zmluve ani v žiadnom inom dokumente či smernici neboli žalovaným ako zamestnávateľom
upravené kritériá a parametre výberu dodávateľov a nikdy s nimi ani nebol oboznámený. Žalovaný

tvrdí, že žalobca bol povinný vybrať najvýhodnejšiu ponuku. Kritériá výhodnosti ponuky však žalovaný
nikdy neurčil a nekonkretizoval. Je logické, že výhodnosť sa posudzuje zo súhrnu viacerých kritérií,
nielen ceny, ale aj rýchlosti a kvality prác ako aj stability a akcieschopnosti dodávateľa nastúpiť na
zákazku čo najskôr a včas ju aj úspešne dokončiť. Žalobca sa maximálne v rámci aktuálnych možností
v danom mieste a čase snažil vždy zabezpečiť a vybrať najvýhodnejšiu ponuku pre žalovaného. Takisto

skutočnosť, že v spoločnostiach TAL COMPANY, s.r.o. a Unitest 1, s.r.o. pôsobia jeho bratia, je plne
nerozhodná a nič nepreukazuje. Žalovaný, resp. jeho vedenie o uvedenej skutočnosti a príbuzenských
vzťahoch od počiatku vedel, pričom v danom smere nič nenamietal. Naopak, žalobcu výslovne žiadal,
aby niekoho počas stavebnej sezóny zohnal, lebo stavba meškala s termínmi a bol rád, že vôbec
počas leta, kedy neboli voľné prakticky žiadne relevantné kapacity, zohnal dodávateľov prác. Konateľ

žalovaného vedel, že má bratov, ktorí podnikajú v stavebnej činnosti a tiež, že v minulosti robil
projektového manažéra v TAL COMPANY, s.r.o. Obidve spoločnosti boli na stavebné práce odsúhlasené
a vybrané samotným konateľom žalovaného G. H. I. na základe najlepšej ceny ako aj z časového
hľadiska,ktoréboloprenehočastokrátdôležitejšiearozhodujúceakosamotnácena.Žalovanýpaušálne
hovorí o nejakých interných nariadeniach a pokynoch žalovaného, ktoré však nijak nekonkretizoval,

nešpecifikoval a ani nepreukázal. Žiadne takéto interné nariadenia a pokyny neboli, preto ich ani
nedoložil, nepreukázal ich existenciu a obsah. Takisto tvrdenie, že žalovaný vykonáva výlučne písomné
a nie ústne objednávky, je nepravdivé. Naopak, v časovej tiesni (najmä ak stavba mešká) sa takého
objednávky nezriedka vykonávajú tzv. za pochodu. Žalovaný žalobcu nikdy neupozornil a nevytkol,
že ústne objednávky sú neprípustné, napokon vždy sa konkrétna objednávka dodatočne vystavila.

Žalobca ďalej poukázal, že tendroval subdodávateľov na jednotlivé práce a materiály a všetko si
evidoval v excelovskej tabuľke, t.j. koho oslovil, kto mu dal akú cenu, akú splatnosť a iné podmienky
a túto excelovskú tabuľku posielal konateľovi žalovaného G. H. I., ktorý mal tak prehľad o všetkých
cenách jednotlivých subdodávateľov. Keď mal s ním porady, prechádzali si spolu ceny a jednotlivýchsubdodávateľov a bol to konateľ žalovaného G. H. I., ktorý mu povedal a odsúhlasil, aby objednal
konkrétneho subdodávateľa. Nebolo tomu inak aj v prípade spoločností TAL COMPANY, s.r.o. a Unitest
1, s.r.o. Keď žalobcu konateľ žalovaného prijímal do zamestnania, tak sa výslovne informoval, či

pozná nejaké firmy alebo partie subdodávateľov stavebných prác a uisťoval sa, že bude v budúcnosti
prínosom pre jeho stavebnú firmu a najmä že bude schopný mu poskytnúť niekoho na tie-ktoré stavebné
práce, pretože mi hovoril, že má veľa rozbehnutých stavieb. Čo sa týka spoločnosti Unitest 1, s.r.o.,
dochádzkové knihy ostali v kancelárii žalovaného fotokópie týchto originálov si robil ekonóm J. A..
Žalovaný tým, že ho ultimatívne postavil pred hotovú vec (okamžité skončenie pracovného pomeru), tak

mu musel ihneď odovzdať základné veci ako auto, notebook, kľúče od kancelárie,. Práve spomínané
originály dochádzkových kníh ostali v danej kancelárii, ktorú náhle musel opustiť. Počet hodín a počet
ľudí, ktorí robili na zákazke Ružičkov dom Žilina pre Unitest 1, s.r.o. vrátane všetkých, ktorí boli
odmeňovaní hodinovou sadzbou, boli evidovaní v dochádzkových knihách majstrom K. E. priamo na
stavbe. To znamená, že nie žalobca viedol predmetnú evidenciu, ale K. E. - majster stavby, ktorý
bol každodenne na stavbe a všetci takíto hodinoví robotníci pri príchode a odchode na stavbu sa

museli vždy nahlásiť u K. E.. K. E. je dlhoročný kamarát, bývalý spolužiak a jeho firma subdodávateľom
stavebných prác pre žalovaného. Pokiaľ má žalovaný podozrenie ohľadom počtu odpracovaných hodín
a počtu ľudí evidovaných v dochádzkových knihách, nech sa obráti na K. E.. Žalobca na konci mesiaca
kontroloval všetky došlé faktúry od jednotlivých subdodávateľov, ktorí pracovali na hodinovú sadzbu
s evidenciou zapísanou v origináloch dochádzkových kníh. Dokonca námatkovo vykonával kontrolu

na stavbe, či sedí počet pracovníkov, ktorí sú reálne na stavbe s počtom pracovníkov zapísaných
v dochádzkových knihách. V prípade spoločnosti Unitest 1, s.r.o. ho G. H. I. urgoval a naháňal, že
má málo ľudí na stavbe „Ružičkovho domu“ a že potrebuje zrýchliť. Žalobca oslovil som jeho otca,
či má nejakých ľudí - pomocníkov (vykladanie, nakladanie, čistenie, nosenie, atď. všetky pomocné
práce, výkopové práce), povedal, že má iba Rómov z Trenčína za 8,50 Eur na hodinu. E. A. B. mu

povedal, že má pracovníkov priamo zo Žiliny na pomocné práce za 8,- Eur/hod. G. H. I. mu odsúhlasil
týchto pracovníkov. Čo sa týka tvrdenia ohľadom spoločnosti TAL COMPANY, s.r.o., že práce dodávka
plus montáž strechy v zimnej záhrade na VI. nadzemné podlažie (NP) neboli vykonané, ide o čisté
klamstvo. Práce boli skutočne vykonané a zrealizované a boli aj žalobcom prevzaté, tak ako to robil
u všetkých ostatných subdodávateľov. Nerobil žiadne výnimky v prípade firiem Unitest 1, s.r.o. a TAL

COMPANY, s.r.o. Čo sa týka ceny, tak v excelovskej tabuľke, kde tendroval jednotlivých subdodávateľov,
bola cena TAL COMPANY, s.r.o. za klampiarske práce najnižšia (cena bola stanovená ako jednotková
za D+M antracitového plechu na predmetnú stavbu). Forma ako aj ultimatívny spôsob doručenia a dania
okamžitéhoskončeniapracovnéhopomerudňa26.10.2023napracoviskubolizjavneúčelové,nátlakové
a plne nachystané. Dianie okamžitého skončenia pracovného pomeru ako i jeho spôsob a správanie voči

jehoosobebolprežalobcušokabolzaskočenýztakéhospôsobusprávaniaaočierňovania.KeďhoJ.A.
(ekonóm) zavolal k nemu do kancelárie a tam mu A. E. (finančný riaditeľ) oznámil, že konateľ žalovaného
G. H. I. mu dáva okamžitú výpoveď a tlačil na neho, aby to ihneď podpísal. Všetko bolo zo strany
žalovaného detailne nachystané. Žalobca vtedy stratil akúkoľvek dôveru vo vedenie firmy a teda pod
hrubým tlakom síce zmätočne namiesto potvrdenia doručenia uviedol, že súhlasí s ukončením, avšak

súčasne jasne uviedol aj nesúhlas s uvedenou textáciou, t.j. nesúhlas s dôvodom okamžitého skončenia
pracovného pomeru, čiže jasne a ihneď spontánne odmietol dôvody tam uvádzané, čo je podstatné a
ťažiskové. Pokiaľ žalovaný dokonca tvrdí, že malo dohodou zmluvných strán dôjsť k dohode o skončení
pracovného pomeru, čo je v rozpore s realitou. K takejto dohode nikdy nedošlo, nik ju ani nenavrhol
a ani nepodpísal. Ak by k takejto dohode došlo, bola by uzavretá v písomnej forme a žalovanému by

listom zo dňa 27.11.2023 nedoručil oznámenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné
a súčasne by v tomto liste netrval na ďalšom zamestnávaní žalovaným. Zo strany žalovaného ide
o čistú špekuláciu a profitovanie na situácii, ktorú dopredu voči nemu ako zamestnancovi špekulatívne
predpripravil a vyvolal za aktívnej účasti viacerých osôb v tzv. presilovke. Žalovaný v neposlednom rade
s ním nič neprejednal, čo je samo o sebe neprípustné a čo iba deklaruje motívy a zámery žalovaného

a účelovosť dania okamžitého skončenia pracovného pomeru a napokon ani nedodržal subjektívnu 2-
mesačnú lehotu. Navrhoval vypočuť konateľa žalovaného, K. E., G. H. L..

5. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 02.05.2024 považoval za podstatné právne posúdenie
právneho úkonu s formálnym názvom Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.10.2023, z

ktorého jednoznačne vyplýva, že obsahuje dva prejavy vôle, a to 1. žalovaného a 2. žalobcu; a tieto
dva prejavy vôle sú vo vzájomnej zhode, keďže oba smerujú k zániku pracovnoprávneho vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným. K dôvodu, prečo podľa žalobcu jednostranný právny úkon Okamžité skončenie
pracovného pomeru zo dňa 26.10.2023 obsahuje aj jeho zhodný prejav vôle, sa vyjadril žalobca len vodseku 5. vyjadrenia. Žalovaný poukazoval na viaceré nezrovnalosti vo vyjadrení žalobcu, ktoré mali
ozrejmiť, prečo sám žalobca súhlasil s okamžitým skončením pracovného pomeru dňa 26.10.2023.
Žalobca v odseku 5. vyjadrenia uvádza, že pán A. E. (finančný riaditeľ žalovaného) mal na žalobcu

údajne tlačiť aby podpísal vopred pripravený dokument s názvom Okamžité skončenie pracovného
pomeru. Z uvedeného tvrdenia žalobcu vyplýva, že žalovaný údajne vyvíjal nátlak na žalobcu len
smerom k podpisu dokumentu, ktorý mal preukazovať jeho doručenie a nie k jeho doplneniu o ďalší
text teda aj o súhlasný prejav žalobcu s ukončením pracovného pomeru. Žalobca rovnako uviedol, že
vtedy stratil akúkoľvek dôveru vo vedenie firmy a teda pod hrubým tlakom síce zmätočne namiesto

potvrdenia doručenia uviedol, že súhlasí s ukončením, z uvedeného je zrejmé, že dôvodom prečo sám
žalobca uviedol, že súhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru, bola jeho strata dôvery vo
vedenie žalovaného a nie údajný nátlak jeho zamestnancov. Žalobca na jednej strane uvádza, že
chcel dňa 26.10.2023 okamžite skončiť pracovný pomer so žalovaným, z dôvodu straty dôvery v jeho
vedenie, pričom následne túto stratenú dôveru žalovaný u žalobcu opätovne nadobudol, keď mu listom
zo dňa 27.11.2023 oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. V tomto smere navrhoval výsluch G.

A. E.. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v spoločnostiach TAL COMPANY s.r.o. a Unitest 1, s. r. o.
nielenže figurovali jeho rodinný príslušníci ale aj on sám, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že na internetovej
stránke TAL COMPANY s.r.o. vystupuje ako jej obchodný riaditeľ a dokonca podľa doručenky zo dňa
22.11.2023 aj prebral poštu pre spoločnosť Unitest 1, s. r. o., ktorú podpísal v jej mene a uviedol na ňu
„majiteľ“. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný kritéria výhodnosti výberu ponúk na subdodávateľov nikdy

neurčil ani nekonkretizoval, žalovaný uviedol, že účtovanie fiktívnych a neprimerane vysokých plnení a
zabraňovaniekontrolyichopodstatnenosti,scudzenímoriginálnychdochádzkovýchkníh,jesamoosebe
v rozpore so zákonníkom práce či inými právnymi predpismi. Žalovaný popieral tvrdenia žalobcu, podľa
ktorých by mal jeho konateľ vedomosť o výške a opodstatnenosti objednávok, ktoré vykonal žalovaný
v prospech jemu spriaznených spoločností, ako aj tvrdenia, podľa ktorých by žalobca nemal v rámci

výkonu svojich pracovných povinností viesť dochádzkové knihy a na základe nich kontrolovať vystavenú
fakturáciu subdodávateľov. V nadväznosti na uvedené žalovaný mal za to, že skončenie pracovného
pomeru dňa 26.10.2023 bolo v súlade s platnými právnymi predpismi a je platné a účinné a zároveň
považoval žalobcom uplatňovaný nárok na úhradu ušlej mzdy za neopodstatnený.

6. Žalobca doručil, súdu dňa 14.08.2024 podanie, v ktorom uviedol, že v okamžitom skončení
pracovného pomeru absentuje riadne skutkové vymedzenie okamžitého skončenia pracovného pomeru,
pričom žalovaný počas konania mení a dopĺňa dôvody (napr. o údajné zabraňovanie kontroly
opodstatnenosti fakturácie a scudzenie originálnych dochádzkových kníh, čo zásadne popieral), ktoré
však žalovaný nekonkretizuje časovo ani skutkovo. Poukázal na ustálenú judikatúru a konštantnú

súdnu prax, a to rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/95/2009, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
7CoPr/1/2013, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6CoPr/1/2027, nález Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS/86/2020 zo dňa 08.09.2020. Ďalej poukázal, že žalovaný sa okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 26.10.2023 snaží pretransformovať na dohodu o skončení pracovného pomeru s tým,
že malo ísť o zhodné prejavy vôle strán. O zhodné prejavy vôle nešlo a nemohlo ísť, nakoľko žalovaný

vykonal a doručil jednostranný právny úkon - okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68
ods. 1 Zákonníka práce (a nie návrh na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru podľa § 60
Zákonníka práce), pričom v texte žalobca výslovne vyjadril nesúhlas s textáciou, t.j. s jeho obsahom a
dôvodmi. Dohoda o okamžitom skončení pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny
neexistuje a Zákonník práce ju ani nepozná. Zákonník práce pozná iba dohodu o skončení pracovného

pomeru, ktorá má viaceré podstatné náležitosti, vrátane dohodnutého dňa skončenia pracovného
pomeru. Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranným právnym úkonom, ktorým na základe
zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru k
určitémudňu.Procesvznikudohodyoskončenípracovnéhopomerutrebaposudzovaťpodľaustanovení
Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Podmienkou dohody o skončení pracovného pomeru je

jednak prejav vôle oboch účastníkov pracovného pomeru smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru,
a jednak stanovenie určitého dňa, ku ktorému sa má pracovný pomer skončiť.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.08.2024, na ktorom vec prejednal a rozhodol
v prítomnosti právnych zástupcov strán sporu. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní sa v celom

rozsahu pridržiaval obsahu písomných podaní. Uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru
zo strany žalovaného je neplatné, pretože je absolútne nedostatočne skutkovo a časovo vymedzené,
v podstate zamestnanec sa nemôže voči takémuto okamžitému skončeniu ani brániť a nie to ešte
dokazovať nejaké skutočnosti. Pokiaľ žalovaný videl nejaké konanie, ktoré by malo spočívať v porušenípracovnej disciplíny závažným spôsobom zo strany žalobcu, tak jednoznačne by nemal špecifikovať, to
nešpecifikoval ani v okamžitom skončení pracovného pomeru, nešpecifikoval to riadne ani vo vyjadrení
k žalobe. V okamžitom skončení uviedol, že malo dôjsť k škode nezanedbateľného rozsahu na majetku

zamestnávateľa. Toto nie je absolútne špecifikované a tým pádom nepreskúmateľné. Tieto dôvody
podľa zákona nie je možné ani dopĺňať, ani meniť ako sa žalovaný snažil učiniť v tých písomných
podaniach, čiže z formálneho hľadiska je toto okamžité skončenie pracovného pomeru absolútne
neplatné z dôvodu nedostatočného skutkového vymedzenia a pokiaľ by aj takéto konanie nastalo, tak
rozhodne nemôže spĺňať kvalifikované podmienky porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom.

Čiže obe podmienky nie sú splnené. Žalobca s okamžitým skončením nesúhlasil, bol prekvapený, že
v podstate celý deň pracoval, nikto mu nič nevytkol, nebolo to ani vôbec prejednané za celú dobu, ani
daný deň, a toho 26.10. mu to dali až podpísať ku koncu pracovnej zmeny v podstate nátlakovo, avšak
vyjadril tam, že nesúhlasí s uvedenou textáciou, takže je zrejmé, že s tým nesúhlasil. Rozhodne nešlo
o nejaký návrh na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru, ale o jednostranný právny úkon
- okamžité skončenie z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Ďalej uviedol, že

pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 29.2.2024 a náhradu mzdy uplatňujú len do tohto
dátumu, ktorý bol pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú a nedošlo k predĺženiu tejto doby trvania
pracovného pomeru. Čo sa týka tvrdenia, že žalobca súhlasil so skončením pracovného pomeru, tak
žalobca bol veľmi prekvapený nátlakovo, že čo sa deje. Nesúhlasil s textáciou, negoval v podstate
ihneď spontánne tieto dôvody. Iba v podstate vyjadril návrh, že by to mohlo byť nie skončené, ale

ukončené. Avšak k takejto dohode nedošlo v daný deň. Následne urobil žalobca všetky úkony, ktoré
negovali okamžité skončenie pracovného pomeru a vyzval na ďalšie zamestnávanie. Pokiaľ by okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo neplatné a zamestnanec netrvá na ďalšom zamestnávaní, i tak
v podstate súd musí určiť neplatnosť tohto okamžitého skončenia a musí priznať zamestnancovi podľa
Zákonníka práce náhradu mzdy minimálne za dva mesiace. K predbežnému právnemu posúdeniu

uviedol, že má za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné z formálnych dôvodov
a nešlo v danej veci o dohodu o skončení pracovného pomeru ani. Čo sa týka náhrady mzdy, tak
z pracovnej zmluvy je jasné, že hrubá mzda bola vo výške 1.048 eur brutto mesačne, výplata mzdy
tomu aj zodpovedala. Tú výplatu mzdy za uvedené mesiace za rozhodujúci kvartál predložili do spisu.
Uplatňovaná náhrada mzdy je presne podľa pracovnej zmluvy, ktorú aj dosahoval reálne žalobca,

avšak výplatné pásky by predložili, pokiaľ by boli k dispozícii, avšak žalovaný ich nedoručil samotnému
žalobcovi. Výška mzdy nie je ani sporná, ani medzi stranami, je tam aj výplata mzdy, samozrejme čistej
a náhrada mzdy sa priznáva vždy brutto, pretože sa musí zdaňovať a doposiaľ žalovaný výšku mzdy
nenamietal vôbec. V rámci záverečného prednesu sa pridržiaval doposiaľ uvedených skutočností.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že nemali k dispozícii 5 dní na prípravu
k podaniu žalobcu, ktoré im bolo doručené dňa 16.8.2024 a preto žiadal o odročenie pojednávania a
o náhradu zavinených trov žalobcom v plnom rozsahu. Uviedol, že právny úkon s formálnym názvom –
Okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je možné vykladať podľa jeho formálneho názvu, avšak
podľa prejavu vôle strán, ktorá je tam jasne vymedzená a ktorá obsahuje dva zhodné prejavy vôle

a z týchto prejavov vôle je zrejmý súhlas so skončením pracovného pomeru, ktorý mal nastať okamžite,
to je z 26.10.2023. Preto aj argumentácia žalobcu, podľa ktorej sa nejedná o dohodu o skončení
pracovného pomeru z dôvodu absencie stanovenia momentu, kedy malo dôjsť k skončeniu pracovného
pomeru, neobstojí, nakoľko obe strany zhodne prejavili vôľu okamžite skončiť pracovný pomeru, t. j.
k 26.10.2023. Ak by bol predmetný právny úkon vykonaný pod nátlakom, tak by žalobca nepodpísal,

nedoplnil vlastnou rukou text prejavujúci jeho vôľu okamžite ukončiť pracovný pomer, ale by bolo zo
strany žalovaného predtlačený na tomto dokumente. Žalobca sám dopísal – „Súhlasím s okamžitým
skončením pracovného pomeru.“ Ďalej žalobca rovnako súhlasil s dohodou o okamžitom skončení
pracovného pomeru, avšak začal podnikať právne úkony voči tomuto skončeniu pracovného pomeru
až v momente, kedy žalovaný odmietol uhrádzať fiktívne faktúry za fiktívne plnenia, ktoré podpísal

žalobca, a ktoré boli v prospech jeho spriaznených osôb. K skutkovému tvrdeniu, že nedošlo k porušeniu
pracovnej disciplíny poukázal, že argumentácia žalobcu sa opiera hlavne o skutkové tvrdenie, že
žalovaný zamestnal žalobcu práve pre jeho prepojenie na jeho rodinu B. a na dodávateľov, ktorý mohol
zabezpečiť práve v tomto kritickom momente, kedy sa blížilo dokončenie stavby. Poukazoval na logickú
nezrovnalosť, prečo práve v tomto kritickom momente, kedy potreboval dokončiť túto stavbu a žalobca

neporušil pracovnú disciplínu, práve prejavil svoju vôľu žalovaným ukončiť s ním pracovný pomer,
keď nedošlo k žiadnemu porušeniu pracovnej disciplíny. Bolo preukázané, že v celom kolobehu týchto
objednávok, ktoré vykonával pán B., ktorý jednak vydával objednávky, jednak prijímal faktúry, mal aj
kontrolovať to plnenie na stavbe, a všetko to dával len voči svojim prepojeným subjektom. Dokoncapoukázali aj na faktúru pre spoločnosť TAL COMPANY, v ktorej figurujú jeho rodinní príslušníci, v ktorých
malo dôjsť k dodaniu klampiarskych prác, pričom tieto klampiarske práce spoločnosť TAL COMPANY ani
nemá v predmete v činnosti podnikania. Nemá na to ani živnostenské oprávnenie a boli by dané úplne

inou treťou osobou, ktorá má na to živnostenské oprávnenie, a ktorá aj vystavila faktúru iba v polovičnej
cene za toto. Čiže mal za preukázané, že si uplatňoval a vydával objednávky, ktoré boli za fiktívne
plnenie, ku ktorým ani reálne nedošlo. K predbežnému právnemu posúdeniu uviedol, že poukazujú na
doterajšie podania. V záverečnej reči poukázal na doterajšie tvrdenia, že považuje predmetný právny
úkon za dohodu o skončení pracovného pomeru a taktiež aj vymedzenie k skutkovým tvrdeniam, podľa

ktorých nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Poukázal, že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu
určitú a len na základe do tohto dátumu platí žalobcovi prípadná náhrada ušlej mzdy.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a zistil
nasledovný skutkový stav:

10. Žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 01.03.2023 pracovnú
zmluvu s určením dňa nástupu do práce od 01.03.2023. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú
do 29.02.2024. Podľa pracovnej zmluvy žalobca vykonával prácu projektového manažéra s dohodnutou
mzdou vo výške 1.048,-Eur mesačne brutto (č. l. 4-9 spisu).

11. Žalovaný ako zamestnávateľ dňa 26.10.2023 okamžite skončil so žalobcom ako zamestnancom
pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce s tým, že pracovný pomer skončí ku
dňu prevzatia oznámenia. V listine Okamžité skončenie pracovného pomeru je uvedené, že žalobca
opakovane citované povinnosti v ust. § 81 písm. e/ Zákonníka práce porušil a to tým, že v období
minimálne od júla 2023 do súčasnosti podnikal kroky v mene zamestnávateľa, na základe ktorých došlo

k nehospodárnym výberom dodávateľa pre zamestnávateľa a uzatváraniu a uznávaniu fiktívnych plnení
v prospech dodávateľov (napr. reálne neodpracované hodiny), čím došlo k škode nezanedbateľného
rozsahu na majetku zamestnávateľa, nehospodárnemu nakladaniu s prostriedkami zamestnávateľa
a konaním v rozpore so záujmami zamestnávateľa. Vyššie uvedené konania kvalifikoval zamestnávateľ
ako porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Žalobca na spodnú časť uvedenej listiny po

jej prevzatí uviedol, že súhlasí s okamžitým ukončením pracovného pomeru, ale nesúhlasí s uvedenou
textáciou, k čomu pripojil svoj podpis (č. l. 10 spisu).

12. Žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 27.11.2023, doručeným mu dňa 28.11.2023, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.10.2023 považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní

a žiadal, aby mu bola prideľovaná práca v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy (č. l. 11 spisu).

13. Žalobca predložil výpis zo svojho osobného bankového účtu, podľa ktorého mu bola vyplatená mzda
dňa 11.07.2023 vo výške 879,74 Eur, dňa 15.08.2023 vo výške 874,45 Eur, dňa 19.09.2023 vo výške
884,14 Eur, dňa 10.10.2023 vo výške 851,87 Eur a dňa 20.11.2023 vo výške 994,41 Eur (č. l. 12 spisu).

14. Žalovaný predložil Faktúru č. 23009042 vystavenú spoločnosťou TAL COMPANY SPV, s.r.o.
žalovanému dňa 29.9.2023 spolu s objednávkou prác zo dňa 18.08.2023, cenovou ponukou vystavenou
spoločnosťou TAL COMPANY s.r.o. dňa 09.08.2023, Protokolom o odovzdaní prác na základe
objednávky č. 1 zo dňa 28.09.2023 (č. l. 32 - 33 spisu). Ďalej predložil Faktúru č. 23010049 vystavenú

spoločnosťou TAL COMPANY s.r.o. zo dňa 02.11.2023, Faktúry vystavené spoločnosťou Unitest 1,
s.r.o., žalovanému č. 20230012 zo dňa 31.08.2023, č. 20230013 zo dňa 30.09.2023, č. 20230014 zo
dňa 05.10.2023, č. 20230015 zo dňa 17.10.2023 s objednávkou zo dňa 06.10.2023, č. 20230016 zo dňa
31.10.2023 (č. l. 35-39 spisu). Žalovaný predložil aj výpis z obchodného registra spoločnosti Unitest 1,
s.r.o., Verifikačný dokument partnera verejného sektora a Výpis z registra partnerov vereného sektora

na spoločnosť TAL COMPANY s.r.o. (č. l. 40-44 spisu). Žalovaný predložil aj snímok z internetovej
stránkyspoločnostiTALCOMPANYs.r.o.zodňa02.05.2024,kdejeakokontaktnáosobauvedenýokrem
iných aj žalobca v pozícii obchodného riaditeľa (č. l. 72 spisu), ako aj poštovú doručenku, podľa ktorej
dokument s označením Výzva prevzal dňa 22.11.2023 majiteľ spoločnosti Unitest 1, s.r.o. - žalobca (č.
l. 73 spisu).

15. Žalobca predložil výpis z Obchodného registra spoločnosti LUKOTEC s.r.o. (č. l. 59-60 spisu) a list
s názvom „Návrh na urovnanie pohľadávok“ zo dňa 16.01.2024 od žalovaného adresovaný žalobcovi
(č. l. 61 spisu).16. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných
ustanovení:

Podľa § 7 ods. 1 z. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“ ), zamestnávateľ je
právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom
vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch.

Podľa § 11 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch,
a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa
závislú prácu.

Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie

pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 46 Zákonníka práce, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve
ako deň nástupu do práce.

Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť
a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 59 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím
dohodnutej doby.

Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne

a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný

pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj

zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 71 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím

tejto doby.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak
tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia
ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa
ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak

by zamestnanec nebol v ochrannej dobe.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámilzamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

17. Predmetom sporu je určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou

zmluvou zo dňa 01.03.2023 medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom,
zo strany zamestnávateľa, je neplatné. Žalobca sa zároveň domáhal uloženia povinnosti žalovanému
vyplatiť mu mzdu za obdobie od 28.11.2023 do 29.02.2024, t. j. od doručenia Oznámenia
zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do dohodnutej doby trvania pracovného pomeru
podľa pracovnej zmluvy.

18. Žalobca podal žalobu v lehote stanovenej v § 77 Zákonníka práce, t. j. dva mesiace odo dňa,
kedy pracovný pomer skončil. Pracovný pomer na základe okamžitého skončenia sa skončí dňom,
v ktorom je druhému účastníkovi zrušovací prejav doručený, bez ohľadu na to, či je v zrušovacom
prejave uvedený iný konkrétny deň. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru neplatia výpovedné
doby, teda ku skončeniu pracovného pomeru dochádza dňom doručenia zrušovacieho prejavu druhému

účastníkovi pracovného pomeru. Pracovný pomer skončil dňa 26.10.2023 a žaloba bola podaná na súde
dňa 21.12.2023, teda v zákonnej dvojmesačnej lehote.

19. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Civilný sporový poriadok pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že
tak vyplýva z osobitného právneho predpisu (hmotného práva). Právnou skutočnosťou je skutočnosť,
s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi
skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od zmluvy, skončenie pracovného pomeru

výpoveďou a pod. Zákonodarca v dôvodov správe uvádza, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky
nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných
právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Takáto žaloba
je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis. Ako zákonodarca ďalej v
dôvodovej správe uvádza, medzi osobitné predpisy podľa písmena d) komentovaného ustanovenia

patria napríklad Zákonník práce, zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a pod. Z povahy
žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce tak vyplýva, že ide
o žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP o určení právnej skutočnosti, pričom uvedené musí vyplývať z
osobitného predpisu. V tomto prípade prípustnosť takejto žaloby vyplýva z ust. § 77 Zákonníka práce.
V prípade žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru sa naliehavý právny záujem na takomto

určení neskúma.

21. Jedným zo spôsobov skončenia pracovného pomeru je aj skončenie pracovného pomeru jeho
okamžitým skončením v zmysle § 59 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce. Okamžite skončiť pracovný
pomer môže tak zamestnanec ako i zamestnávateľ. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo

strany zamestnávateľa Zákonník práce zakotvuje ako výnimočný spôsob skončenia pracovného
pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon smerujúci ku skončeniu
pracovného pomeru okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia druhému účastníkovi. Pretože
v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru ide o veľmi vážny zásah do právneho postavenia
oboch účastníkov pracovného pomeru, nielen zamestnávateľ, ale aj zamestnanec je oprávnený

okamžite skončiť pracovný pomer výlučne z taxatívne uvedených zákonných dôvodov. Okamžité
skočenie pracovného pomeru v zmysle § 70 ZP musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne,
a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi musia v ňom skutkovo vymedziť jeho
dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Dôvod skončenia pracovného pomerumusí byť uvedený nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý dôvod uvedený v § 68 Zákonníka práce je
uplatnený, ale aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní je naplnený dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Zákon nepredpokladá

možnosť neuvedenia skutkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ pristupuje k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru. Bez zákonom požadovaných formálnych a hmotnoprávnych náležitostí je okamžité
skončenie pracovného pomeru neplatné.

22.Vpodmienkachprejednávanejvecimedzistranaminebolosporné,žežalovanýbolzamestnávateľom

žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.2023, ktorý bol dohodnutý ako pracovný pomer na
dobu určitú do 29.02.2024. Nesporné je, že dňa 26.10.2023 žalobca na pracovisku zamestnávateľa
prevzal od žalovaného listinu datovanú 26.10.2023 označenú ako „Okamžité skončenie pracovného
pomeru“. Medzi stranami sporu bolo sporné, či sú dôvody okamžitého skončenia vymedzené určito
a zrozumiteľne, čo by zakladalo prípadnú neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Rovnako sporné bolo, či okamžité skončenie pracovného pomeru možno považovať za dohodu

o skončení pracovného pomeru.

23. Súd konštatuje, že vychádzajúc z označenia uvedenej listiny ako Okamžitého skončenia pracovného
pomeru sa prioritne zaoberal posudzovaním, či spĺňa formálne ako aj obsahové náležitosti vyžadované
zákonom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, pričom konštatuje,

že formálne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru boli splnené. Bola splnená písomná
forma tohto úkonu, ako aj to, že okamžité skončenie bolo doručené žalobcovi, a to dňa 26.10.2023.

24. Pokiaľ však ide o obsahové náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd dospel
k záveru, že z predloženej listiny nevyplýva jednoznačne a nezameniteľne skutkovo vymedzený dôvod

okamžitého skončenia. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ vymedzil tak
paragrafovo - citáciou ust. § 68 ods. 1 písm. b/ a § 81 písm. e/ Zákonníka práce, avšak len všeobecne
v ňom zamestnávateľ konštatuje, že zamestnanec porušil povinnosti zamestnanca v zmysle § 81 písm.
e/ Zákonníka práce tým, že minimálne od 07/2023 doposiaľ podnikal kroky v mene zamestnávateľa,
ktorým došlo k nehospodárnym výberom dodávateľa pre zamestnávateľa, uzatváraniu a uznávaniu

fiktívnych plnení v prospech dodávateľov (napr. reálne neodpracované hodiny), čím došlo k škode na
majetku zamestnávateľa, nehospodárnemu nakladaniu s jeho prostriedkami a konaním v rozpore s jeho
záujmami.

25. Zákonník práce výslovne požaduje, aby sa dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru

skutkovo vymedzil tak, aby nebol zameniteľný s iným dôvodom. Dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru musí byť vymedzený takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom
konaní zamestnanca spočíva a tiež aj z dôvodu, aby nebolo možné dodatočne meniť dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť uvedený
nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý dôvod uvedený v § 68 Zákonníka práce je uplatnený, ale aby bolo

nepochybné,vakomkonkrétnomkonaníjeuplatnenýdôvodokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru.
Konkretizácia dôvodu je potrebná, aby nevznikli pochybnosti, prečo došlo k skončeniu pracovného
pomeru (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21Cdo/857/2000). Dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru nemožno dodatočne meniť. Súd v prípadnom konaní o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru posudzuje len ten dôvod, ktorý je (bol ako pôvodný) uvedený v oznámení o

okamžitom skončení pracovného pomeru, a nemôže sa zaoberať žiadnymi zmenami. Okrem toho
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka kladú aj zákonné požiadavky na určitosť právneho
úkonu, ktorý však môže byť neplatný len za predpokladu, že sa ani pomocou výkladu nedá zistiť, čo
ním chcel účastník vyjadriť.

26. V listine Okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľ len všeobecne konštatuje
porušenie povinnosti zamestnanca, pričom takto formulovaný dôvod skončenia nemožno považovať za
nezameniteľnýsinýmdôvodom.Znáplneprácežalobcuakozamestnancavpracovnejzmluvejezrejmé,
že jeho úlohou okrem iného bolo aj plánovanie, riadenie a koordinovanie stavebných projektov, z čoho
je zrejmé, že pokiaľ zamestnávateľ zistil porušenie akejkoľvek povinnosti zamestnanca a z toho dôvodu

zamýšľal so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer, mal minimálne uviesť, pri realizácii
ktorých stavebných projektov došlo k nehospodárnym výberom dodávateľov, pre ktoré stavby, vo vzťahu
ku ktorým dodávateľom a minimálne stručné uvedenie aké fiktívne plnenia žalobca uznal a uzatvoril
v prospech ktorých dodávateľov. Zamestnávateľ až v priebehu súdneho konania uviedol, že sa jednaloo stavbu „Ružičkov dom“ a dodávateľov - spoločnosti TAL COMPANY s.r.o. a Unitest 1 s.r.o. a uviedol
konkrétne konania, ktorých sa žalobca dopustil a ktoré podľa neho boli dôvodom pre okamžité skončenie
pracovného pomeru. Z dôvodu skončenia pracovného pomeru tak ako je vymedzený v Okamžitom

skončení pracovného pomeru je zrejmé, že môže byť zameniteľný s iným dôvodom, súd si nemôže
overiť, či skutočnosti tvrdené žalovaným v priebehu konania sú tie, ktoré ho ako zamestnávateľa
viedli k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom. Súd má preto za to, že uvedený
dôvod okamžitého skončenia je definovaný iba formálne a všeobecne bez bližšej špecifikácie. Dôvod
okamžitého skončenia musí byť dostatočne jasný a zrozumiteľný, pričom výkladom prejavu vôle nie je

možné nahrádzať alebo dopĺňať vôľu účastníka, ktorú v rozhodnej dobe nemal, prípadne ju neprejavil.
Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou výkladu vôle a prejavu v rozsudku sp. zn. 5Cdo/205/2007,
v ktorom uviedol, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom
skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktorý vedú
druhého účastníka pracovného pomeru k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti
o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru

uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu
hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením
skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti,
z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Dovolací súd ďalej uviedol, že skutočnosti,

ktoré sú dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých
podrobností z dôvodu, že pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie
pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol
pracovný pomer okamžite skončený. Pritom výklad prejavu vôle môže smerovať len k objasneniu jeho
obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené. Pomocou výkladu prejavu vôle nie je možné

„nahrádzať“ alebo „dopĺňať“ vôľu, ktorú účastník v rozhodnej dobe nemal, alebo ktorú síce mal, ale
neprejavil ju.

27. Na účely konštatovania platnosti či neplatnosti okamžitého skončenia je potrebné dôvod vymedziť
tak,abybolnezameniteľnýatiež,abybolomožnéjednoznačneurčiť,čidôvod,prektorýokamžiteukončil

pracovný pomer je vymedzený dostatočne aj na účely vyhodnotenia včasnosti uplatnenia tohto nároku
(okamžitého skončenia pracovného pomeru). V rámci procesnej obrany síce žalovaný už uviedol, že
porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca sa týkalo výberu dodávateľov pre stavbu Ružičkov dom,
a to dodávateľov TAL COMPANY s.r.o. a Unitest 1 s.r.o. a predložil objednávky vystavené žalobcom
a faktúry vystavené uvedenému spoločnosťami za obdobie od augusta 2023. Všetky tieto skutočnosti

a ich súvislosti žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe odôvodnil, avšak tieto nevyplývajú z písomného
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 26.10.2023. Na účely platnosti tohto právneho
úkonu by postačilo aj laické a stručné označenie, ktoré konkrétne kroky smerujúce k nehospodárnym
výberom ktorých dodávateľov pre zamestnávateľa a uzatváraniu a uznávaniu akých fiktívnych plnení
v prospech ktorých dodávateľov vykonal žalobca. Zároveň žalovaný aj vo vyjadrení k žalobe uvádza,

že k porušeniu povinnosti došlo najmä vo vzťahu k dvom vyššie uvedeným spoločnostiam, teda nie
je zrejmé, či nejde o dodatočné konkretizovanie dôvodov tak, aby bola zachovaná lehota § 68 ods. 2
Zákonníka práce. Súd má za to, že obsah posudzovaného okamžitého skončenia pracovného pomeru
sám o sebe nevymedzuje úplne určitým spôsobom dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru,
a túto neurčitosť prejavu vôle žalovaného nebolo možné odstrániť ani výkladom. Pokiaľ by súd prevzal

argumentáciu žalovaného, došlo by tým de facto k dopĺňaniu vôle účastníka právneho úkonu, čo podľa
názoru súdu nie je prípustné.

28. Súd tak dospel k záveru, že takto dané a formulované okamžité skončenie pracovného pomeru
vyvoláva nejasnosť a spornosť dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorým bolo

ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. K uvedenému súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo 2298/2013, podľa ktorého: „U důvodu podle § 55 odst. 1 písm. b)
zák. práce je třeba věnovat přesnému popisu vytýkaného skutku zvýšenou pozornost, aby byla možná
jeho přesná individualizace, je třeba uvést konkrétní údaje o tom, kdy, kde, jakým jednáním a která
konkrétní povinnost měla být porušena".

29. Následne sa súd zaoberal aj argumentáciou žalovaného, že listinu s názvom Okamžité skončenie
pracovného pomeru je potrebné považovať za dohodu o skončení pracovného pomeru, nakoľko
obsahuje dva zhodné prejavy vôle žalobcu a žalovaného, keďže oba prejavy smerujú k zánikupracovnoprávneho vzťahu. S uvedenou argumentáciou žalovaného sa súd nestotožnil. Súd zdôrazňuje,
že dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon pozostávajúci z písomného
návrhu a jeho prijatia. Ak by aj zamestnanec v akceptácii súhlasil s návrhom zamestnávateľa, avšak

s výnimkou obsahovej časti, ktorá sa viaže na dôvody skončenia pracovného pomeru, k dohode
o skončení pracovného pomeru nedôjde. V danom prípade vyplynulo zo skutkových tvrdení strán sporu,
že žalovaný ako zamestnávateľ nepredkladal žalobcovi žiaden návrh na skončenie pracovného pomeru
dohodou a zároveň strany ani netvrdili, že by rokovali o viacerých možných spôsoboch skončenia
pracovného pomeru. Zo skutkových tvrdení strán sporu vyplynulo, že zamestnávateľ zamestnancovi

doručil priamo okamžité skončenie pracovného pomeru. Je zrejmé, že k žiadnej dohode tento návrh
nesmeroval. To, že žalobca do listiny vpísal, že s okamžitým skončením súhlasí, ale nesúhlasí
s jeho textáciou, má za následok, že i keby sa extenzívnym výkladom bolo možné eventuálne
dôjsť k záveru, že ide o dohodu o skončení pracovného pomeru, tým, že zamestnanec nesúhlasil
s textáciou – teda s dôvodmi tam uvedenými má za následok, že súd nemôže dospieť k záveru,
že ide o dohodu o skončení pracovného pomeru. Zároveň uvedené preukazujú aj ďalšie kroky

zamestnanca, ktorý následne oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní a v zákonom
stanovenej lehote podal žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Vzhľadom
k tomu, že súd uvedené skutočnosti posudzoval a vyhodnocoval zo skutkových tvrdení strán uvedených
v písomných vyjadreniach a jednoznačne nesúhlas žalobcu ako zamestnanca s textáciou vyplýva
z Okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd považoval za nadbytočné vypočuť navrhovaného

svedka k okolnostiam podpisu okamžitého skončenia pracovného pomeru G. A. E..

30. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru
založeného medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom pracovnou
zmluvou zo dňa 01.03.2023, dané žalobcovi zo strany žalovaného listom zo dňa 26.10.2023 doručeným

žalobcovi dňa 26.10.2023, je neplatné.

31. Vzhľadom k tomu, že žalobca žalovanému oznámil, že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej
zamestnával písomne dňa 27.11.2023 a žalovaný písomnosť prevzal dňa 28.11.2023, pracovný pomer
sa neskončil dňom okamžitého skončenia. Keďže zamestnávateľ v konaní nežiadal rozhodnúť, že nie

je možné od neho spravodlivo žiadať, aby zamestnanca naďalej zamestnával a v danom prípade bol
pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú do 29.02.2024, súd mal za to, že pracovný pomer neskončil
26.10.2023, ale naďalej trval a to až do 29.02.2024, keďže pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu
určitú do 29.02.2024. Za predpokladu, že zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom,
aby ho naďalej zamestnával a súd vyslovil neplatnosť skončenia pracovného pomeru, platí zákonná

domnienka, že pracovný pomer sa neskončil a trvá až do momentu, kým neskončí jedným zo spôsobov
podľa § 59 Zákonníka práce, alebo trvá až do právoplatného rozhodnutia súdu o tom, že pracovný pomer
skončil k určitému dátumu z dôvodu, že zamestnávateľ sa úspešne dovolal toho, že od neho nemožno
spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

32. Podľa R39/1985 pri posudzovaní nároku na náhradu mzdy v dôsledku neplatnosti výpovede danej
pracovníkovi organizáciou (§ 61 ods. 1 ZP; teraz § 79 ods. 1 ZP) treba sa zaoberať aj tým, či po neplatnej
výpovedi nedošlo medzi účastníkmi k platnému skončeniu pracovného pomeru, napríklad dohodou;
náhrada mzdy v zmysle ustanovenia § 61 ods. 1 ZP (teraz § 79 ods. 1 ZP) patrí totiž pracovníkovi
najdlhšie do neskoršieho platného skončenia pracovného pomeru.

33. Vzhľadom na uvedené tak v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce je žalovaný ako zamestnávateľ
povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní,
až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení

pracovného pomeru. Odo dňa 28.11.2023 patrí žalobcovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného
zárobku. Žalobca si nárok na zaplatenie náhrady mzdy uplatnil od 28.11.2023 do 29.02.2024 vo výške
1.048,-Eurzakaždýmesiac.Súdžalobcovinároknanáhradumzdyzauvedenéobdobiepriznal,nakoľko
do skončenia pracovného pomeru v zmysle pracovnej zmluvy do 29.02.2024 zamestnávateľ neumožnil
zamestnancovi pokračovať v práci. Pokiaľ ide o priznanú výšku náhrady mzdy v sume 1.048,- Eur

brutto mesačne, súd vychádzal z výpočtu žalobcu, pretože žalovaný vyčíslenú výšku náhrady mzdy
v konaní vôbec nepoprel, ani po predbežnom právnom posúdení súdu, v ktorom súd uviedol, že
výška uplatnenej náhrady mzdy požadovaná zamestnancom nie je sporná. Súd vychádzal z toho,
že žalovaný ako zamestnávateľ disponuje všetkými relevantnými informáciami, ktoré mu umožňujú vprípade nesúhlasu s výpočtom výšky mesačnej náhrady mzdy uviesť vlastné tvrdenia o predmetnej
okolnosti. Z uvedeného dôvodu, keďže výška náhrady mzdy nebola medzi stranami sporná, súd
nevykonal dokazovanie vyžiadaním si mzdových listov a výplatných pások od žalovaného za mesiace

7,8,9/2023.

34. Súd na záver konštatuje, že zamietol návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom G. B., A. B., E. I.,
konateľa žalobcu H. I., K. E., H. L., A. E., ako aj vyžiadaním si stavebného denníka a faktúry vystavenej
spoločnosťou LUKOTEC s.r.o.. Podľa názoru súdu bolo vykonanie týchto dôkazov nadbytočné, súd

ich nepovažoval za relevantné pre posúdenie veci vzhľadom na právny záver súdu, že okamžité
skončenie pracovného pomeru je neplatné, pričom ho nemožno považovať za dohodou o skončení
pracovného pomeru. Napokon súd nepovažoval za potrebné ani osobitne sa zmieňovať o prípadných
skutkových zisteniach vyplývajúcich zo všetkých iných dôkazov produkovaných stranami sporu, ktoré
aj boli v priebehu konania vykonané, avšak v odôvodnení tohto rozsudku boli len stručne uvedené v
odsekoch 14 a 15 tohto rozsudku, a to vzhľadom k tomu, že akékoľvek skutkové zistenia vyplývajúce

ztýchtodôkazov,byopätovnenemohliakýmkoľvekspôsobomzmeniťvyššieuvedenézávery,naktorých
súd postavil svoje rozhodnutie vo veci samej.

35. Rovnako súd nepovažoval za dôvodné odročiť pojednávanie na návrh právneho zástupcu
žalovaného z dôvodu, že mu bolo podanie žalobcu doručené dňa 16.08.2024 a teda nemal zachovanú

lehotu 5 dní na prípravu na pojednávanie. Súd má za to, že uvedené podanie urobené po vykonaní
úkonov v zmysle § 167 CSP neobsahovalo žiadne nové tvrdenia, v podstate opakovalo doposiaľ
uvedené skutočnosti, nebolo rozsiahle, pričom právny zástupca žalovaného mal možnosť sa s ním
oboznámiť pred konaním pojednávania.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP. Súd konštatuje, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto mu vznikol
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. Súd preto priznal
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.