Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/47/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200062
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Fečík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200062.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr.
Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): KAPRUN s.r.o., so sídlom
Žihárec 722, 925 83 Žihárec, IČO: 46 192 841, právne zastúpený: Baranyay Law Firm s.r.o., so sídlom
Žihárec 801, 925 83 Žihárec, IČO: 54 203 058, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101996986/2020 zo dňa 16. decembra 2020, konajúc o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/16/2021 - 228 zo dňa 30. novembra

2022, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/16/2021 - 228
zo dňa 30. novembra 2022 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. č. 101996986/2020 zo dňa 16.
decembra 2020 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov
konania pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

1. Daňový úrad Nitra (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu spoločnosti KAPRUN s.r.o., so sídlom
Žihárec 722, 925 83 Žihárec, IČO: 46 192 841 (ďalej aj „žalobca“) daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie máj 2018, o výsledku ktorej vyhotovil
protokol č. 101981541/2019 zo dňa 19. augusta 2019 (ďalej aj „Protokol“). Následne vydal správca
dane rozhodnutie č. 101377965/2020 zo dňa 02. septembra 2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“),
ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 800.220,10 eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2018.

Správca dane sa v rámci daňovej kontroly zameral na opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočítanie
dane na základe predložených faktúr od deklarovaných dodávateľov spoločnosti:

- Recovering colors, s.r.o. - predmet fakturácie METABOND Megalene Plus v objeme 5455 listrov,
odpočítanie dane spolu v sume 60.005,00 eur pričom faktúra slúžila zároveň ako dodací list - žalobca
príjem tovaru na faktúre resp. dodacom liste nepotvrdil, a
- T.P.PATRIOT, s.r.o. - 60 ks vystavených faktúr, predmetom ktorých bola motorová nafta, v prípade

faktúry č. 20180853 benzín NATURAL95, odpočítanie dane spolu v sume 740.215,10 eur; k faktúram
boli priložené dodacie listy s rovnakým predmetom špecifikácie a plniace lístky vystavené zo strany
skladovateľa spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o.;2. Vo vzťahu k spoločnosti Recovering colors, s.r.o. správca dane konštatoval nasledovné skutočnosti
(str. 24 prvostupňové rozhodnutia):
- dodávateľ uvedený na faktúrach Recovering colors, s.r.o. je nekontaktný daňový subjekt, zásielky sa zo

sídla spoločnosti vracajú s poznámkou „adresát je neznámy“, prevádzkovateľ a prenajímateľ priestorov
a virtuálnych adries sa vyjadril, že spoločnosti Recovering colors s.r.o. prestali poskytovať služby ku dňu
04.07.2018,
- spoločnosť Recovering colors s.r.o. od zdaňovacieho obdobia august 2018 podáva nulové daňové
priznania, za zdaňovacie obdobie marec 2018 neumožnila správcovi dane vykonať daňovú kontrolu,

správca dane určil daň podľa pomôcok,
- konatelia spoločnosti Recovering colors s.r.o. p. Tivadar Zsolt Nagyvari (Maďarsko) a Norbertné
Bogdan (Maďarsko) sa na výsluchy k správcovi dane nedostavili, ani svoju účasť neospravedlnili,
konateľka spoločnosti sa k obchodom so žalobcom nevyjadrila,
- spoločnosť Recovering colors s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období nemala vydané platné
povolenie na distribúciu pohonných látok (povolenie spoločnosti zaniklo dňa 01.04.2018),

- podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti GLOBTRUCKER Sp. z o.o., ktorá mala vykonať prepravu tovaru,
doklady týkajúce sa prepravy nemá k dispozícii, všetky sa stratili, vodič p. C. C. si na žiadne okolnosti
ohľadne prepravy tovaru nespomína a vyjadril sa, že na predložených CMR dokladoch a nákladnom
liste nie sú jeho podpisy;

3. V súvislosti s dodávateľom T.P.PATRIOT s.r.o. správca dane konštatoval nasledovné skutočnosti (str.
29 - 30 prvostupňového rozhodnutia):
-dodávateľuvedenýnafaktúrachspoločnosťT.P.PATRIOTs.r.o.jenekontaktnýdaňovýsubjekt,zásielka
zaslaná súčasnému konateľovi spoločnosti T.P.PATRIOT s.r.o. p. Imremu Tiborovi Matskássymu
(Maďarsko) v súvislosti s inou daňovou kontrolu sa vrátilo správcovi dane s poznámkou „neznámy“,

- p. Sándor Abonyi (Maďarsko), konateľ spoločnosti T.P.PATRIOT s.r.o. v čase uskutočnenia
zdaniteľných obchodov, sa na ústne pojednávanie na základe predvolania na výsluch svedka zo dňa
08.02.2019ksprávcovidanenedostavil,nepodarilosasnímskontaktovaťanimaďarskejdaňovejspráve
na základe žiadosti o MVI, jeho adresa bola vyhlásená od 18.01.2011 za fiktívnu,
- svedok p. Zuzana Švárna, konateľka spoločnosti T.P.PATRIOT s.r.o. do 26.04.2018, sa na ústnom

pojednávaní dňa 24.04.2019 vyjadrila, že nevie, kde sa nachádzajú účtovné a daňové doklady
spoločnosti T.P.PATRIOT s.r.o., všetky doklady predmetnej spoločnosti odovzdala p. Abonyimu, o čom
je podpísaný preberací protokol, osobu p. Imre Tibora Matskássyho, ktorý je konateľom spoločnosti
T.P.PATRIOT s.r.o. od 05.12.2018 nepozná;
- v skladovej evidencii vedenej pre spoločnosť T.P.PATRIOT s.r.o., ktorý zaslal počas daňovej

kontroly správcovi dane skladovateľ tovaru spoločnosť JOPI TRADE, spol. s r.o. bol tovar na základe
predmetných faktúr vystavených spoločnosťou T.P.PATRIOT s.r.o. pre žalobcu uvedený v skladovej
evidencii ako výdaj, avšak v skladovej evidencii vedenej pre žalobcu nebol tovar na základe faktúr
vystavených spoločnosťou T.P.PATRIOT s.r.o. pre žalobcu uvedený v skladovej evidencii ako príjem;

4. Na základe zistených skutočností mal správca dane pochybnosti o dodaní tovaru dodávateľom
Recovering colors s.r.o. a T.P.PATRIOT s.r.o. pre žalobcu tak ako bolo deklarované spornými faktúrami.
Uzavrel,žepokiaľvtomtoprípadeniejemožnéutýchtospoločnostíoveriťdokladypredloženéžalobcom
a skutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukazné. Správca dane konštatoval, že dodanie
tovaru na základe sporných faktúr dodávateľom Recovering colors s.r.o. a T.P.PATRIOT s.r.o. podľa § 8

ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon
o DPH“) pre žalobcu nebolo dostatočne preukázané. Dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa
§ 19 ods. 1 zákona o DPH a preto žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 49
ods. 1 zákona o DPH.

5.Protiprvostupňovémurozhodnutiusprávcudanepodalžalobcaodvolanie,oktoromrozhodolžalovaný
rozhodnutím č. 101996986/2020 zo dňa 16. decembra 2020 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo
„napadnuté rozhodnutie“), a to tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane v zmysle § 74 ods. 4
zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj „Daňový poriadok“) potvrdil.

6. Žalovaný zhrnul, že spoločnosti resp. osoby oprávnené konať v mene deklarovaných dodávateľov
so správcom dane nespolupracovali, neposkytli relevantným spôsobom svoje vyjadrenie k danej vecia nepredložili záznamy vedené v zmysle § 70 zákona o DPH ani iné doklady, ktoré by preukazovali
hospodárske operácie a účtovné prípady spoločnosti.

7.VovzťahukdodávateľovispoločnostiRecoveringcolorss.r.o.žalovanýuviedol,žeskutočnúrealizáciu
dodávky od spoločnosti Recovering colors s.r.o. nepreukazuje ani žalobcom deklarované dodanie tovaru
pre odberateľa spoločnosť TRIORITY INVESTMENTS LTD - na základe žiadosti o MVI správca dane
zistil, že konateľ spoločnosti TRIORITY INVESTMENTS LTD neposkytol cyperskej finančnej správe
všetky potrebné dokumenty na to, aby nadobudnutie tovaru od žalobcu mohla potvrdiť, navyše ani

označený odberateľ nadobudnutie tovaru nepotvrdil a označený prepravca GLOBTRUCKER Sp. z. o.o.
prepravu tovaru do miesta určenia v inom členskom štáte relevantne nepreukázal.

8. Vo vzťahu k spoločnosti T.P.PATRIOT, s.r.o.. žalovaný poukázal na to, že správca dane doplnil
dokazovanie aj o zistenia súvisiace so spoločnosťou JOPI TRADE, spol. s r.o. (skladovateľ tovaru
pre žalobcu). Na základe preverených skutočností správca dane nemal za to, že skladová evidencia

vedená skladovateľom má charakter dôkazu, ktorý dodanie tovaru od spoločnosti T.P. PATRIOT s.r.o.
pre žalobcu relevantne preukazuje.

9. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia stotožnil so závermi správcu dane, konštatoval, že na základe
vykonaného dokazovania je zrejmé, že deklarovaní dodávatelia dodanie tovaru v zmysle predložených

faktúr pre žalobcu nepreukázali. Ak nebolo preukázané, že dodávatelia tovar dodali, nevznikla im z toho
titulu ani daňová povinnosť. Ak nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti u deklarovaných dodávateľov,
nedošlo ani ku vzniku práva na odpočítanie dane u žalobcu. Žalobca ako odberateľ si tak nemohol
uplatniť právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr, nakoľko skutočnosti uvedené na faktúrach
nezodpovedajú reálnemu dodaniu zo strany subjektu na nich označeného ako dodávateľ (platiteľ dane).

II. Konanie pred správnym súdom

10. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) správnu žalobu,
ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žalobca v podanej žalobe navrhol,

aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a
žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania. Zároveň sa žalobca domáhal, aby krajský súd priznal
správnej žalobe odkladný účinok.

11. Krajský súd uznesením sp. zn. 11S/16/2021 - 146 zo dňa 23. júna 2021 zamietol návrh žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Následne krajský súd rozsudkom č. k. 11S/16/2021 - 228
zo dňa 30. novembra 2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 Správneho súdneho poriadku
(ďalej aj „SSP“) správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

12. Krajský súd vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi žalobcu spoločnosti Recovering colors,

s.r.o. konštatoval, že na základe zistených skutočností realizácia dodávky od spoločnosti Recovering
colors, s.r.o. pre žalobcu v rozsahu tak, ako je to deklarované v zmysle predloženej faktúry, nebola
preukázaná. Skutočnú realizáciu tejto dodávky nepreukazuje ani žalobcom deklarované dodanie tovaru
pre odberateľa označeného ako TRIORITI INVESTMENTS LTD, keď na základe zistení správcu dane aj
podľa názoru krajského súdu vznikli pochybnosti o realizácii dodávky tovaru pre uvedeného odberateľa

žalobcu.

13. Čo sa týka ďalšieho deklarovaného dodávateľa žalobcu, spoločnosť T.P.PATRIOT, s.r.o. krajský
súd konštatoval, že ide o nekontaktný subjekt, nekontaktní sú aj konatelia tejto spoločnosti (aktuálni aj
bývalí), pričom u jedného z bývalých konateľov (Sándor Abonyi) bola zistená fiktívna adresa bydliska.

Kontaktná v tomto prípade bola len bývala konateľka spoločnosti (p. Zuzana Švárna), ktorá síce
potvrdila vykonanie obchodov medzi žalobcom a spoločnosťou T.P.PATRIOT, s.r.o., ale nedisponovala
už žiadnymi dôkazmi na preukázanie tejto skutočnosti, keď tieto mali byť odovzdané p. Sándorovi
Abonyimu, teda pravdivosť jej tvrdení podľa krajského súdu nebolo možné overiť. V tejto súvislosti
krajský súd vyslovil názor, že výpovede osôb, akými sú bývalí konatelia deklarovaných dodávateľov

kontrolovaných daňových subjektov, zo svojej podstaty nemôžu mať charakter rozhodujúcich dôkazov,
pretože ich obsah, vzhľadom na postavenie takýchto svedkov, môže mať len charakter tvrdení, resp.
vyhlásení, ktoré je potrebné ďalej preukazovať. Podľa krajského súdu za svedka vo všeobecnosti
(v materiálnom zmysle) nemôže byť považovaná osoba, ktorá bola priamo zainteresovaná vpreverovaných skutočnostiach (ako ich aktér) a ktorá tak vypovedá o svojom vlastnom postupe
(obhajuje ho). V rámci dokazovania nemožno výpovediam takýchto osôb v skutočnosti pripisovať
význam a váhu svedeckej výpovede, ale skôr význam procesnej obrany, ktorú je taktiež potrebné

náležite vyhodnotiť. Obdobne sa tento prístup podľa krajského súdu vzťahuje na listinné doklady
predložené žalobcom (faktúry, dodacie listy), preto ich nemožno považovať za dôkazy preukazujúce
dodanie tovaru žalobcovi, ale len za podklady spĺňajúce formálne zákonné predpoklady a listinnú súčasť
tvrdení žalobcu. Krajský súd dodal, že žalobcom deklarované zdaniteľné obchody nevyplývajú ani z
výsluchu konateľky spoločnosti Dane Tax, s.r.o., keď táto tiež nedisponovala dokladmi spoločnosti

T.P.PATRIOT, s.r.o., ale iba záznamami DPH. Tieto boli aj predložené, podľa krajského súdu je však
potrebné skonštatovať, že aj údaje v nich uvedené musia vychádzať z konkrétnej skutočnosti, t. j. z
reálnehouskutočneniazdaniteľnéhoobchodumedzidvomaplatiteľmidaneatotouskutočneniemusíbyť
overiteľné a preukázateľné. Informácie uvedené v záznamoch kontrolných výkazoch podľa krajského
súdu predstavujú taktiež iba formálnu deklaráciu uskutočnenia zdaniteľných obchodov, sami osebe
nepreukazujú dodanie tovaru konkrétnym dodávateľom. Krajský súd uzavrel, že tvrdenia žalobcu a

uvedených osôb sami o sebe nepredstavujú dôkaz o tvrdených skutočnostiach.

14. Krajský súd bol tiež toho názoru, že ani z predloženej skladovej evidencie spoločnosti JOPI TRADE,
spol. s r.o. jednoznačne a preukázateľne nevyplýva dodanie deklarovaného tovaru žalobcovi práve
deklarovaným dodávateľom, t. j. spoločnosťou T.P. PATRIOT, s.r.o.. Krajský súd poukázal na to, že v

administratívnom spise sa nachádza evidencia príjem - výdaj, skladovanie pre žalobcu spoločnosťou
JOPI TRADE, spol. s r.o., v ktorej sú uvedené konkrétne faktúry, pričom ale ide o faktúry týkajúce sa
obchodného vzťahu JOPI TRADE, spol. s r.o. ako dodávateľa a žalobcu ako odberateľa a z týchto
dokladov nevyplýva jednoznačná spojitosť týchto faktúr s deklarovanými obchodmi medzi žalobcom
a spoločnosťou T.P.PATRIOT, s.r.o.. Rovnako tak z plniacich lístkov k vyššie uvedeným faktúram

podľa krajského súdu nevyplýva realizácia obchodných transakcií medzi žalobcom a spoločnosťou
T.P.PATRIOT, s.r.o., keď ako dodávateľ je na týchto lístkoch opätovne uvedená iba spoločnosť JOPI
TRADE, spol. s r.o. (ako zákazník žalobca) a uvedenú skutočnosť nepreukazujú ani pripojené nákladné
listy,kdenastraneodosielateľaakoajpríjemcufigurujelenžalobca.Krajskýsúduzavrel,žezpredmetnej
evidencie uskutočnenie žalobcom deklarovaných obchodov v deklarovaných množstvách od dodávateľa

T.P.PATRIOT, s.r.o. bez ďalšieho nevyplýva. Rovnako uzavrel, že ani v doklade označenom ako príjem -
výdaj, skladovanie pre spoločnosť T.P.PATRIOT, s.r.o., nie sú uvedené faktúry týkajúce sa obchodného
vzťahu žalobcu a spoločnosti T.P.PATRIOT, s.r.o., na základe ktorých si žalobca uplatňoval odpočítanie
DPH. Krajský súd vyzdvihol vyjadrenie správcu dane a žalovaného o tom, že tovar na základe faktúr
vystavených spoločnosťou T.P.PATRIOT, s.r.o. u žalobcu ako príjem v skladovej evidencii uvedený nie je,

čo síce žalobca objasňoval uvedením tovaru do voľného obehu, kde sa tým pádom vo vlastnej skladovej
evidenciiakopríjemtovaruaninemoholobjaviť,keďmaltovarfyzickyopustiťsklad,aletýmpádomotejto
skutočnosti dodania tovaru žalobcovi práve spoločnosťou T.P.PATRIOT, s.r.o. neexistuje dôkaz, resp.
takýto nebol predložený a predložená skladová evidencia nepreukazuje toto dodanie tovaru žalobcovi
deklarovaným dodávateľom v žalobcom deklarovanom rozsahu.

15. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že evidencia príjem - výdaj pre žalobcu, je len tabuľkovým
výstupom tretej osoby bez akejkoľvek autorizácie (vrátane žalobcu a jeho bezprostredného dodávateľa),
bez špecifikácie konkrétneho druhu tovaru, bez odkazu na konkrétne faktúry týkajúce sa obchodného
vzťahu žalobca - T.P.PATRIOT, s.r.o., bez pokynu jednej či druhej strany na realizáciu dodávok tovaru

v rámci tohto obchodného vzťahu, prakticky obsahuje len jeden údaj o preskladnení nešpecifikovaného
tovaru (pokiaľ ide o druh tovaru). Podľa názoru krajského súdu teda táto evidencia vo forme, v akej je
urobená, nemôže postačovať na preukázanie celého rozsahu tvrdených obchodných transakcií žalobcu
a spoločnosti T.P.PATRIOT, s.r.o., navyše takéto tabuľkové vyjadrenie bez akejkoľvek autorizácie
obchodujúcichstránnebolomožnéporovnaťanisevidencioudeklarovanéhododávateľa,t.j.spoločnosti

T.P.PATRIOT, s.r.o. v tej rovine, či uvedená evidencia zodpovedá aj dokladom o uskutočnených
obchodných transakciách, ktorými by mala disponovať aj samotná spoločnosť T.P.PATRIOT, s.r.o..

16. Krajský súd ďalej zdôraznil, že samotná realizácia zdaniteľného plnenia sa mala uskutočniť v réžii
tretieho subjektu (JOPI TRADE, spol. s r.o.), čiže aj v tomto prípade, rovnako ako v predchádzajúcom

prípade, bola podľa názoru krajského súdu namieste zvýšená opatrnosť žalobcu pri zabezpečovaní si
prípadných dôkazov na preukázanie tvrdených obchodných transakcií s deklarovaným dodávateľom
spoločnosťou T.P.PATRIOT, s.r.o..17. Pokiaľ ide o žalobcom navrhovaný dôkaz, a to výsluch zamestnancov spoločnosti JOPI TRADE,
spol. s r.o., krajský súd konštatoval, že žalobca v návrhu nešpecifikoval, ktoré konkrétne osoby majú byť
vypočuté, pričom podotkol, že nie je úlohou správcu dane v prospech žalobcu vyhľadávať dôkazy, ktoré

žalobca ani riadne neoznačí, resp. ich vymedzí len všeobecným spôsobom.

18. Čo sa týka návrhu na vykonanie dôkazu týkajúceho sa dodávateľov spoločnosti T.P.PATRIOT s.r.o.,
krajský súd uviedol, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného nie sú postavené na pochybnostiach
o dodávateľoch tovaru spoločnosti T.P.PATRIOT, s.r.o., ale na nepreukázaní tej skutočnosti, že tovar

bol dodaný žalobcovi práve spoločnosťou T.P.PATRIOT, s.r.o.. Krajský súd mal za to, že takéto
dokazovanie by bolo nadbytočné, nakoľko aj prípadné preukázanie dodávateľských vzťahov zo strany
dodávateľov spoločnosti T.P.PATRIOT, s.r.o. nepreukazuje reálne dodanie tovaru žalobcovi práve týmto
jeho bezprostredným dodávateľom.

19. Krajský súd ďalej nepovažoval za pochybenie správcu dane ani to, že si správca dane zabezpečil

zápisnicu s výpoveďou svedka, konateľa spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r. o. z iného konania, pričom
poukázal na § 24 ods. 4 Daňového poriadku a tiež na to, že táto skutočnosť bola uvedená aj v
úradnom zázname zo dňa 12.08.2020 a bola konateľovi žalobcu oznámená na ústnom pojednávaní
dňa 02.09.2020. Obsahom zápisnice o ústnom pojednávaní boli podľa krajského súdu informácie,
ktoré boli použiteľné aj v rámci posudzovanej daňovej kontroly a na základe ktorých boli konateľom

spoločnosti potvrdené obchodné vzťahy tak so žalobcom ako aj spoločnosťou T.P.PATRIOT, s.r.o. a
poskytovanie skladovacích služieb pre tieto spoločnosti. Ústne potvrdenie je však podľa krajského
súdu nepostačujúce, nakoľko na jeho základe nie je možné ustáliť počet a rozsah obchodných
transakcií medzi žalobcom a spoločnosťou T.P.PATRIOT, s.r.o. a bolo potrebné uvedené podložiť aj tomu
zodpovedajúcou dokumentáciu, z ktorej by tieto skutočnosti jednoznačne vyplývali, čo v tomto prípade

nebolo naplnené.

20. Podľa názoru krajského súdu všetky zhromaždené podklady a dôkazy zo strany správcu dane
predstavujú presvedčivý a vnútorne nerozporný, konzistentný dôkaz, dostatočne relevantný pre
rozhodnutie správcu dane a žalovaného v predmetnej veci. Výsledkom preverenia deklarovaných

zdaniteľných obchodov v mesiaci máj 2018 správcom dane bolo zistenie, že reálne dodanie
fakturovaných tovarov práve od deklarovaných dodávateľov uvedených na predmetných faktúrach
nebolo vierohodne preukázané. Na tomto konštatovaní by podľa krajského súdu nič nezmenilo ani
zistenie, že žalobca ďalej tovar dodával svojim odberateľom, nakoľko skutočnosť, že žalobca dodal tovar
svojim odberateľom ešte nepreukazuje, že tento tovar mu v máji 2018 dodali dodávatelia uvedení na

predložených faktúrach.

21. Krajský súd následne konštatoval, že pokiaľ nebolo preukázané, že obchody deklarované
predmetnými faktúrami boli reálne uskutočnené tak, že fakturované plnenie žalobcovi skutočne poskytli
práve tí dodávatelia, ktorí sú uvedení na faktúrach, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti týchto

dodávateľov v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v
zmysle § 49 tohto zákona. Rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodnutie
správcu dane potvrdil, je podľa názoru súdu výsledkom správneho právneho posúdenia veci a námietky
žalobcu uvedené v žalobe vyhodnotil ako nedôvodné.

22. Krajský súd doplnil, že konštatovanie, že dodanie plnenia žalobcovi zo strany deklarovaných
dodávateľov nebolo preukázané, ešte neznamená, že toto plnenie nemohlo byť žalobcovi poskytnuté
inými subjektmi ako dodávateľmi, ale nie je úlohou správcu dane v rámci daňovej kontroly týchto
dodávateľov vyhľadávať, t.j. nie je povinnosťou správcu dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa
žalobca plnenie (tovar) v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom ho získal, pokiaľ skutkové zistenia

správcu dane získané vykonaným dokazovaním nepreukazujú tvrdenie žalobcu o tom, že predmetné
plnenie mu dodala ním uvádzaná spoločnosť/spoločnosti.

23. Krajský súd na záver podotkol, že je overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou
daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu,

napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie DPH, musí byť schopný preukázať reálnosť predmetného
obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze. Následky
svojho neobozretného konania, spočívajúce v pochybnostiach o dodávateľovi tovaru, potom musí
daňový subjekt znášať sám, pričom poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciachC-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, C-384/04, Teleos a i., C-409/04, Netto Supermarkt,
Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10. V tejto súvislosti uviedol, že to, že tvrdenia zástupcu žalobcu
nebolo možné overiť v účtovnej evidencii deklarovaných dodávateľov žalobcu, nemožno pričítať na vrub

správcu dane. Daňové orgány preverujú len správnosť výšky daňovými subjektami priznanej daňovej
povinnosti, príp. uplatnených nárokov na odpočítanie dane, ale nezisťujú, ako sa deklarované zdaniteľné
obchody v skutočnosti odohrali, pretože toto je dôkazná povinnosť daňového subjektu, ktorý si nárok
na odpočítanie DPH uplatňuje.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

24. Proti rozsudku krajského súdu č. k. 11S/16/2021 - 228 zo dňa 30. novembra 2022 podal žalobca
v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“) z dôvodov, že krajský súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), krajský súd

rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a z dôvodu, že
krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).
Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby kasačný súd zrušil rozhodnutie žalovaného a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal sťažovateľovi úplnú náhradu

trov konania.

25. Podľa sťažovateľa krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku len mechanicky prebral
argumentáciu z rozhodnutia žalovaného, resp. z rozhodnutia správcu dane avšak bližšie neozrejmil,
z akých dôvodov nebolo vykonané navrhované dokazovanie, ktoré malo preukázať uskutočnenie

obchodných prípadov, a to najmä medzi žalobcom a jeho dodávateľom T.P. PATRIOT, s.r.o., resp.
nevyjadril sa k opätovnému prenosu dôkaznej povinnosti na žalovaného, resp. správcu dane.

26. Sťažovateľ poukázal na to, že krajský súd v jednom prípade spochybnil právny význam a váhu
svedeckej výpovede tzv. priamych aktérov, v druhom prípade, keď ide o písomný dôkaz vyhotovený

treťou stranou, krajský súd poukázal na chýbajúcu autorizáciu práve priamych aktérov.

27. Sťažovateľ zdôraznil, že mesačné evidencie príjmu a výdaja tovaru boli zo strany skladovateľa
spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o. v identickej podobe predkladané aj colnému úradu, čo podľa
názoru sťažovateľa ďalej zvyšuje ich váhu. Evidencie príjmu a výdaja tovaru vedené spoločnosťou

JOPI TRADE, spol. s r.o. totiž, na rozdiel od tvrdenia krajského súdu, podľa sťažovateľa neobsahuje
len jediný údaj o preskladnení nešpecifikovaného tovaru. Rovnako bol sťažovateľ toho názoru, že
písomnému dokumentu (evidencii), vyhotovenému a predloženému treťou stranou, aj bez autorizácie
osôb zúčastnených na obchodoch, musí byť pripísaná vysoká dôkazná váha.

28. Sťažovateľ ďalej namietal, že krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevenoval
ozrejmeniu, ktoré dôkazy a z akých dôvodov považoval za nezvratné pre rozhodnutie vo veci. Krajský
súd svojou argumentáciou spochybnil váhu akýchkoľvek dôkazov, písomných alebo ústne podaných, či
už pochádzajúcich od účastníkov obchodného prípadu alebo od tretej strany, pričom podľa sťažovateľa
nepoukázal na žiadny dôkaz vykonaný v konaní, o ktorý svoje rozhodnutie opiera a ktorý by bol takej

váhy, že vykonané a sťažovateľom navrhované ostatné dôkazy ho nemohli prelomiť. V zrkadle práva
sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR si sťažovateľ kládol otázku, aký
dôkaz by bol podľa názoru krajského súdu vôbec možný na obhájenie jeho tvrdení. Poukázal na to, že
podľa ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu treba za porušenie práva na spravodlivé súdne
konanie považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia

(napr. rozsudok NS SR z 25.5.2015 sp. zn. 5Sžf/104/2013).

29. Sťažovateľ opakovane poukázal na to, že v napadnutom rozsudku bola spochybnená váha
výpovedí a písomností pochádzajúcich od účastníkov obchodného vzťahu, avšak krajský súd následne
nepovažoval za pochybenie pri vykonávaní dokazovania postup žalovaného a správcu dane, keď

nevypočuli konateľa spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o. k obchodným prípadom tvoriacim predmet
sporu. Sťažovateľ zdôraznil, že spoločnosť JOPI TRADE, spol. s r.o. ako daňový sklad a zároveň
prepravca súbežne poskytovala služby obidvom z účastníkov preverovaných obchodných prípadov pri
tých istých obchodných prípadoch (vo veľkej väčšine obchodných prípadov tvoriacich predmet tohtokonania, išlo o poskytovanie skladových služieb a služieb daňového skladu pre spoločnosť T.P.PATRIOT
s.r.o. a poskytovanie prepravných služieb pre žalobcu, t.j. daný subjekt na základe týchto vzťahov
jednak vydával zo skladu tovar v mene dodávateľa a zároveň preberal ten istý tovar ako prepravca

v mene žalobcu). Podľa sťažovateľa výsluch konateľa spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o. mohol
preukázať nie len uskutočňovanie predmet sporu tvoriacich obchodov vo všeobecnosti, ale každý
jednotlivý preverovaný obchodný prípad osobitne, keď mohol ozrejmiť sťažovateľom v administratívnom
konaní opakovane tvrdenú preukaznosť spoločnosťou JOPI TRADE, spol. s r.o. vedených, obsah
spisu tvoriacich evidencií vo vzťahu k jednotlivým obchodom medzi sťažovateľom a spoločnosťou

T.P.PATRIOT s.r.o.. Podľa sťažovateľa by išlo o kľúčového svedka, ktorého výpoveď mohla zásadným
spôsobom ovplyvniť nielen hodnotenie ostatných vykonaných dôkazov (najmä písomných evidencií ním
vedených), ale aj samotný výsledok konania.

30. Sťažovateľ ďalej uviedol, že v administratívnom konaní taktiež navrhol vykonať dôkaz vyžiadaním
vyjadrenia od dodávateľov spoločnosti T.P.PATRIOT s.r.o. Predmetný dôkaz nebol vykonaný, pričom

mohlo ísť o dôležitý dôkaz preukazujúci skutočnosť, že spoločnosť T.P.PATRIOT s.r.o. disponovala a
bola vlastníkom tovaru uskladneného v sklade daňového skladu pre ňu v množstve podľa evidencie,
ktorá bola predložená daňovým skladom, spoločnosťou JOPI TRADE, spol. s r.o.. Aj keď krajský
súd považoval takéto dokazovanie za nadbytočné, žalovaný vo svojom rozhodnutí výslovne uviedol,
že nemá za preukázaný pôvod tovaru, t.j. či tovar skladovaný v daňovom sklade pre spoločnosť

T.P.PATRIOT s.r.o. táto spoločnosť naozaj vlastnila. Sťažovateľ mal za to, že dôvodne vnímal nedostatok
administratívneho konania spočívajúci v nevykonaní takého dôkazu. V tejto súvislosti zdôraznil, že
svojím podaním zo dňa 12.2.2022 poukázal na to, že iný orgán správy daní v pôsobnosti žalovaného v
rámci daňovej kontroly cestou MVI úspešne vyžiadal informáciu od spoločnosti BAMONAFT a.s., Česká
republika, ktorá bola zahraničným dodávateľom spoločnosti T.P.PATRIOT s.r.o., a v danom prípade

došlo aj k potvrdeniu dodávok tovaru pre spoločnosť T.P.PATRIOT s.r.o.. Sťažovateľ zhrnul, že jeho
práva ako účastníka administratívneho konania boli porušené zo strany krajského súdu, keď jedným z
nosných dôvodov žalovaného vo svojom rozhodnutí bolo nepreukázanie vlastníckeho práva spoločnosti
T.P.PATRIOT s.r.o. k tovaru nachádzajúceho sa v daňovom sklade JOPI TRADE, spol. s r.o., pričom
však krajský súd argumentoval práve naopak, podľa neho takýto dôkaz by bol nadbytočný, vlastníctvo a

možnosť spoločnosti T.P.PATRIOT s.r.o. disponovať s tovarom nespochybnil. Predmetný dôkaz krajský
súd nepovažoval za potrebný napriek tomu, že v odôvodnení rozsudku apeloval na potrebu dôkazov
pochádzajúcichodtretíchosôb.Dôkazvpodobevyjadreniapochádzajúcehooddodávateľovspoločnosti
T.P.PATRIOT s.r.o. podľa sťažovateľa zároveň mohol podporiť a preukázať vierohodnosť, presnosť a
správnosť evidencie príjmu a výdaja tovaru, ktorú pre spoločnosť T.P.PATRIOT s.r.o. viedla spoločnosť

JOPI TRADE, spol. s r.o., keďže tovar prijatý do daňového skladu pre spoločnosť T.P.PATRIOT s.r.o.
bol tiež vedený v predmetnej evidencii príjem-výdaj (ktorý obsahuje druh tovaru v podobe uvedenia
kódu skladovaného tovaru KN 27 10 20, resp. KN 27 10 19, dátum naskladnenia, číslo vlakových
súprav - obvyklý spôsob dodania tovaru práve pri dodávkach tovaru pre spol. T.P.PATRIOT s.r.o. od
českej spoločnosti BAMONAFT a.s. - obsah mera, dátum miešania s merom, dátum vyskladnenia,

evidenčné čísla vozidiel zabezpečujúcich prepravu - odvoz zo skladu, jedinečné číslo objednávky,
hmotnosť vydaného tovaru a ďalšie).

31. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že krajský súd sa v odôvodnení rozsudku zaoberal plniacimi lístkami
vystavenými spoločnosťou JOPI TRADE, spol. s r.o., prevádzkovateľom daňového skladu, keď uviedol ,

že „ako dodávateľ je na týchto lístkoch opätovne uvedená iba spoločnosť JOPI Trade, spol. s r.o. (ako
zákazník žalobca)“, pričom v úplnom vzájomnom rozpore s tým na inom mieste napadnutého rozsudku
poukazuje na to, že „...plniace lístky, z ktorých vyplýva, že tieto slúžia aj ako dodací list, kde ako zákazník
je uvedená spoločnosť T.P.PATRIOT s.r.o. a nie žalobca“. Ak krajský súd spochybnil spojitosť plniacich
lístkov s obchodmi uskutočnenými medzi sťažovateľom a jeho dodávateľom, T.P.PATRIOT s.r.o., nie

je sťažovateľovi jasné, z akých dôvodov ich v jednom prípade spája so žalobcom a v druhom prípade
so spoločnosťou T.P.PATRIOT. V tejto súvislosti sťažovateľ zdôraznil, že vo všeobecnosti prepojenosť
plniacich lístkov na obchody sťažovateľa so spoločnosťou T.P.PATRIOT žalovaným a správcom dane
počas administratívneho konania nebola spochybnená. Z uvedených dôvodov v konaní krajského súdu
sťažovateľ vníma opätovné porušenie svojich procesných práv a práva na spravodlivý súdny proces.

32. Sťažovateľ mal za to, že krajský súd sa nevysporiadal so všetkými žalobnými námietkami, napr.
sťažovateľ ako žalobca v žalobe popísal jeden z dvoch špecifických obchodných prípadov medzi
sťažovateľom a spoločnosťou T.P.PATRIOT s.r.o., ktorý bol realizovaný odlišne, než väčšina obchodov,krajský súd predmetnú žalobnú námietku ponechal bez povšimnutia, t.j. rozsudok je podľa sťažovateľa
v tomto smere bez odôvodnenia a právneho posúdenia.

33.Sťažovateľmalzato,žezávery,ktoréžalovanýasprávcadanevovzťahukpreverovanýmobchodom
sťažovateľa so spoločnosťou T.P.PATRIOT s.r.o. prijali o nepreukázaní uskutočnenia predmetných
obchodov, opierali v podstate o jedinú skutočnosť - o nespoluprácu dodávateľa, resp. jeho konateľov
so správcom dane, a teda nezískanie ich vyjadrenia a niektorých účtovných podkladov k obchodom.
Sťažovateľ poznamenal, že takýto dôkaz nespadá do sféry jeho vplyvu a v zmysle platnej legislatívy

SR sťažovateľa povinnosť ich zabezpečenia ani nezaťažuje. Podľa sťažovateľa sa však aj napriek tomu
podarilo získať mnohé písomné dôkazy, a to nielen od spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o., ale aj od
účtovnej spoločnosti DaneTax, s.r.o., ktorej konateľka správcovi dane predložila podklady spoločnosti
T.P.PATRIOT,s.r.o.kDPHzamáj2018,ktorésaokreminéhovzťahovalinavšetkyfaktúrysčíslami,ktoré
boli pre účely daňovej kontroly predložené sťažovateľom. Takýto postup žalovaného a správcu dane pri
vykonávaní a vyhodnocovaní dokazovania, keď nedostatok jediného dôkazu, nespadajúceho do sféry

vplyvu sťažovateľa, povýšili nad celý zvyšujúci priebeh administratívneho konania, s prihliadnutím na
všetky vykonané a navrhnuté nevykonané dôkazy, bol podľa sťažovateľa v rozpore s § 3 ods.3, § 24
ods.2 a § 24 ods.4 Daňového poriadku, pričom došlo k takému podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
vo veci samej. Podľa sťažovateľa v napadnutom rozsudku krajského súdu chýba odôvodnenie a právne

posúdenie aj k tejto žalobnej námietke.

34. Sťažovateľ v súvislosti s jeho obchodmi so spoločnosťou T.P.PATRIOT s.r.o. nezrozumiteľnosť
rozhodnutia žalovaného vnímal napríklad aj v argumentácii, ktorou žalovaný a správca dane sa snažili
implicitne preniesť zodpovednosť za plnenie podnikateľských povinností dodávateľov sťažovateľa na

sťažovateľa. Namietal, že takéto presúvanie zodpovednosti na sťažovateľa je v zmysle platnej legislatívy
aj v daňovom konaní neprípustné a preto zdôvodňovanie rozhodnutia žalovaného týmto argumentom
nezrozumiteľné, k čomu sa krajský súd v odôvodnení rozsudku nevenoval. Žalobca považoval
rozhodnutie žalovaného za zmätočné a postihnuté nezrozumiteľnosťou aj v otázke vyhodnocovania
niektorých najdôležitejších dôkazov, najmä skladových evidencií žalobcu a spoločnosti T.P.PATRIOT

s.r.o.,vzťahujúcichsanatovaruskladnenývdaňovomsklade.Pokiaľžalovanývnapadnutomrozhodnutí
uviedol, že „Na základe sprístupnenej skladovej evidencie je známe, že tovar na základe faktúr
vystavených spoločnosťou T.P.PATRIOT s.r.o. pre daňový subjekt - pozn. t.j. pre žalobcu - bol v
spoločnosti T.P.PATRIOT s.r.o. evidovaný ako výdaj, no u daňového subjektu ako príjem v skladovej
evidencii uvedený nie je.“, sťažovateľ od samého začiatku (a nielen v správnej žalobe), v zhode so

svedkyňou p. Zuzanou Švárnou, ako aj so svedkom D. Kertészom tvrdili, že väčšina obchodných
prípadov, ktoré sú predmetom preverovania, sa uskutočnilo tak, že tovar spoločnosti T.P.PATRIOT s.r.o.
sa nachádzal v sklade u spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o., ktorý bol pri predaji sťažovateľovi vydaný
zo skladu, a to na prepravné vozidlá zabezpečujúce prepravu pre žalobcu. Z uvedeného dôvodu sa
predmetný tovar logicky nemohol objaviť v skladovej evidencii, resp. v evidencii príjmu a výdaja zo

skladu vedeného pre žalobcu ako príjem, ale len u spoločnosti T.P.PATRIOT s.r.o. ako výdaj. Krajský
súd napadnutý rozsudok dostačujúcim spôsobom neodôvodnil ani vo vzťahu k tejto žalobnej námietke,
pričom, pre sťažovateľa opäť a z rovnakého dôvodu nezrozumiteľným spôsobom, uviedol len to, že
„relevantné v tomto smere je aj vyjadrenie oboch správnych orgánov v tom zmysle, že tovar na základe
faktúr vystavených spoločnosťou T.P.PATRIOT s.r.o. u žalobcu ako príjem v skladovej evidencii uvedený

nie je...“.

35. Ďalší moment, z ktorého vyplýva nezrozumiteľnosť rozhodnutia žalovaného, podľa sťažovateľa
spočíva v skutočnosti, že žalovaný ani správca dane sa riadne nevysporiadali s návrhmi žalobcu
na vykonanie dokazovania, nepodali žiadne vysvetlenie k tomu, prečo niektoré navrhnuté dôkazy vo

veci obchodov žalobcu so spoločnosťou T.P.PATRIOT s.r.o. nevykonali. Ďalej žalovaný v odôvodnení
svojho rozhodnutia neozrejmil, na ktoré dôkazy prihliadal, prečo na niektoré neprihliadol, akú váhu
im prikladal, ktoré považoval za nezvratné, prečo ich považoval, resp. nepovažoval za dostatočné.
Sťažovateľ mal za to, že ak žalovaný a správca dane reálny základ obchodov medzi sťažovateľom
a jeho dodávateľom spoločnosťou T.P.PATRIOT s.r.o. nemali za preukázaný napriek tomu, že každý

vykonaný dôkaz svedčil v prospech tvrdení sťažovateľa, pričom žiadny ich nevyvracal, potom mali
vykonať ďalšie sťažovateľom navrhnuté dôkazy. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ považoval rozhodnutie
žalovaného za nezákonné aj podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, t.j. zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy v napadnutom rozhodnutí bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Krajskýsúd v tejto súvislosti síce sám spochybnil význam sťažovateľom navrhovaných a žalovaným, resp.
správcom dane nevykonaných dôkazov, s predmetnými námietkami sťažovateľa sa však v rozsudku
zákonným spôsobom nevysporiadal, odôvodnenie, resp. právne posúdenie napadnutého rozsudku je

podľa sťažovateľa v uvedených smeroch buď nedostatočné alebo absentuje úplne.

36. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich
záverov prijatých v napadnutom rozhodnutí a tiež všetkých písomných vyjadrení zaslaných správnemu
súdu v súvislosti s predmetným súdnym konaním. Žalovaný mal za to, že dôvody kasačnej sťažnosti

nemajú žiadny relevantný vplyv na zákonnosť rozhodnutí vydaných v danej veci. Závery v napadnutom
rozsudku sú podľa žalovaného právne správne, dostatočne odôvodnené a vychádzajú z preukázaných
a objektívnych skutočností. Žalovaný navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako
bezdôvodne podanú zamietol.

IV. Právne názory kasačného súdu

37. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný

súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v znení
účinnom do 30. júna 2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a
má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho
súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP a
§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez

nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia
bolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránkeNajvyššiehosprávneho
súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

38. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH: „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania

tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. [...].“

39. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“

40. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“

41. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť,akpriodpočítanídanepodľa§49ods.2písm.a)máfaktúruodplatiteľavyhotovenúpodľa§71.“

42. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku: „Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.“

43. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorý potvrdil

prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 800.220,10 eur
na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2018, z dôvodu, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky pre
vznik práva na odpočítanie dane, pretože nepreukázal, že mu tovar (pohonné látky) dodal dodávateľ
deklarovaný na predložených faktúrach. Krajský súd napadnutým rozsudkom správnu žalobu voči
rozhodnutiam daňových orgánov zamietol. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo

kasačnému súdu posúdiť zákonnosť záverov správnych orgánov a správneho súdu o nesprávnom
posúdení hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane vo vzťahu k zdaniteľným obchodom medzi
sťažovateľom a spoločnosťou T.P.PATRIOT, s.r.o.. Túto nesprávnosť videl sťažovateľ v podstate v tom,
že správca dane a žalovaný postavili svoje závery o nesplnení týchto podmienok na nekontaktnostideklarovaného dodávateľa, ktorý nepredložil správcovi dane vyjadrenia a požadované účtovné doklady
a tiež v tom, že správca dane sa nedostatočne vysporiadal alebo vôbec nevysporiadal s návrhmi na
vykonanie dokazovania zo strany sťažovateľa k preukázaniu preverovaných obchodov sťažovateľa so

spoločnosťou T.P.PATRIOT, s.r.o.. Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo posúdiť aj otázku
preskúmateľnosti, resp. dostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku.

44.Popreskúmanínapadnutéhorozsudkusprávnehosúduakasačnejsťažnosti,akoajprislúchajúcemu
administratívnemu spisu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje nasledovne:

45. Na úvod kasačný súd poukazuje na to, že pri kasačnom prieskume je viazaný rozsahom a dôvodmi
kasačnej sťažnosti (§ 435 SSP). Hoci sťažovateľ v správnej žalobe napádal aj správnosť záverov
daňových orgánov o neuznaní spornej faktúry od deklarovaného dodávateľa Recovering colors, s.r.o.
a krajský súd správnosť týchto záverov daňových orgánov v odôvodnení svojho rozhodnutia potvrdil,
následne sťažovateľ proti týmto záverom v kasačnej sťažnosti nebrojil, a preto sa nimi nezaoberal ani

kasačný súd v tomto kasačnom konaní. Kasačné námietky sťažovateľa sa týkali záverov daňových
orgánov a krajského súdu vo vzťahu k preverovaným obchodom medzi sťažovateľom a deklarovaným
dodávateľom spoločnosťou T.P.PATRIOT, s.r.o., preto sa posúdenie veci kasačným súdom nižšie
zameriava na posúdenie záverov správnych orgánov a krajského súdu vzťahujúcich sa k týmto
obchodom.

46. Kasačný súd vo vzťahu k otázke preskúmateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu
musí konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti vysporiadania sa s námietkami
sťažovateľa naozaj vykazuje čiastočné vady. Krajský súd sa napríklad nevyjadril k popísanej výnimke
pri obchodovaní medzi sťažovateľom a spoločnosťou T.P.PATRIOT, s.r.o., ktoré sa mali uskutočniť iným

spôsobom, keď sťažovateľ mal mať tovar od dodávateľa T.P.PATRIOT, s.r.o. na základe faktúry č.
20180751 vedený v skladovej evidencii ako prijatý tovar, taktiež sa krajský súd nevyjadril k opätovnému
prenosu dôkaznej povinnosti na správcu dane. Na druhej strane však kasačný súd dáva do pozornosti,
že z napadnutého rozsudku je poznateľný právny názor krajského súdu na podstatu prejednávanej
veci. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami žalovaného a správcu dane, z ktorých rovnako

vyvodil, že sťažovateľ nesplnil hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, keď
sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tom, že nepreukázal, že tovar mu bol dodaný deklarovaným
dodávateľom označeným na faktúre. S ohľadom na vyššie uvedené, napriek nedokonalostiam, kasačný
súd zastáva názor, že rozsudok krajského súdu je preskúmateľný a obsahuje postačujúce odôvodnenie
pre jeho prieskum v kasačnom konaní. Námietku sťažovateľa týkajúcu sa nedostatočnosti odôvodenia

napadnutého rozsudku preto kasačný súd považoval za nedôvodnú a pristúpil k prieskumu právnych
otázok nastolených sťažovateľom.

47. V rámci právnych východísk kasačný súd pripomína, že v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH
ktorý je výsledkom implementácie smernice Rady 2006/112/ES z?28.?novembra 2006 o?spoločnom

systéme dane z pridanej hodnoty, nárok na odpočítanie DPH vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu
kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych a formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie
DPH. Hmotnoprávne podmienky sú nasledovné: (1) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná
pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), (2) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne
plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a (3) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho

ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú
splnené, právo na odpočítanie DPH môže byť odopreté (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR
sp. zn. 8Sžfk/16/2020 zo dňa 25.08.2022, bod 25; rozhodnutia Súdneho?dvora EÚ vo veci C-518/14
Senatex zo dňa 15.09.2016, bod 28; vo veci C-610/19 Vikingo Fővállalkozó zo dňa 03.09.2020, bod 43;
vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie zo dňa 09.12.2021, bod 24).

48. V prejednávanej veci bolo dôvodom pre neuznanie práva na odpočítanie dane sťažovateľovi
nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky pre odpočítanie dane, konkrétne statusu osoby
deklarovaného dodávateľa ako zdaniteľnej osoby. Podľa daňových orgánov nebolo bez pochýb
preukázané, že tovar bol sťažovateľovi dodaný práve deklarovaným dodávateľ uvedeným na sporných

faktúrach spoločnosťou T.P.PATRIOT, s.r.o.. Daňové orgány pritom v konaní nespochybnili existenciu
zdaniteľného plnenia, t.j. nespochybnili, že pohonné látky boli sťažovateľovi dodané, ale konštatovali, že
nebolo preukázané, že pohonné látky boli sťažovateľom nadobudnuté od deklarovaných dodávateľov.49.ZdôvoduľahkejzneužiteľnostíprávanaodpočítanieDPHzaťažilzákonodarcadôkaznýmbremenom
na?preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane prioritne daňový subjekt,
ktorý si?toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa ?27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018
zo dňa 30.04.2019). Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo
nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho?súdu SR sp. zn.
9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020, č. R?26/2021, bod?40; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, č. R
6/2020,body49a50).Dôkaznébremenodaňovéhosubjektuvšakniejeneobmedzenéatýkasalentých

skutočností, na ktoré má sám vplyv. V tejto súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že:
„Daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo
jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich
strane či neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu týmito inými osobami. Finančná správa nemusí
mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií ani nemusí v zásade nadobudnúť
presvedčenie, že zvolený obchodný model daňového subjektu je optimálny alebo odôvodnený, pričom

existenciu rôznych pochybností nemôže automaticky prenášať, ak nepreukáže účasť na daňovom
podvode alebo vedomosť o ňom, na daňový subjekt“ (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
86/2022 zo dňa 15.02.2022).

50. V nadväznosti na uvedené kasačný súd ďalej poukazuje na to, že aj ustálená rozhodovacia

činnosť národných súdov, ako aj Súdneho dvora EÚ, identifikovala súbor okolností, ktoré samé osebe
(bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní
splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne, ak nie je sporná
existenciadodanéhotovaru/služieb).Idenapríklado(i)nekontaktnosťdodávateľačisubdodávateľovako
výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021),

(ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na
strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft.,
C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31,
32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49) a (iii) pochybnosti na subdodávateľských
stupňoch obchodného reťazca (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft.,

C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 64).

51. Kasačný súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v prejednávanej veci správca dane, žalovaný
a krajský súd za sporné označili osobu dodávateľa. Kasačný súd má za to, že status dodávateľa však
nebol v konaní dostatočne spochybnený a v zmysle vyššie uvedenej judikatúry ho nemohla spochybniť

ani skutočnosť, že deklarovaného dodávateľa spoločnosť T.P.PATRIOT, s.r.o. správca dane označil
ako nekontaktného, či konštatoval virtuálne sídla, fiktívne adresy či zásielky, ktoré sa vrátili od bývalých
konateľov dodávateľov s označením „adresát neznámy“. Nekontaktnosť dodávateľa v čase daňovej
kontroly, nie je dostatočným spochybnením žiadnej z hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH.
Sťažovateľ ako daňový subjekt nie je objektívne schopný ovplyvniť budúce podnikateľské správanie

svojhododávateľa,anibudúcerozhodnutiaspoločníkovčikonateľov(ktomupozrirozsudokNajvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/122/2022 zo dňa 31. júla 2023). V súvislosti s
nekontaktnosťou deklarovaného dodávateľa kasačný súd odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája 2021, v ktorom senát kasačného súdu
dospel k totožnému záveru, že konštatovanie finančných orgánov o nekontaktnosti subjektu, ktorého

žalobcaoznačilzasvojhododávateľa,niejebezakýchkoľvekďalšíchskutočnostípostačujúcezhľadiska
opodstatneného spochybnenia reálnosti deklarovaných obchodov.

52. Okolnosti ako fiktívne sídla, zmiznutí obchodníci, či konatelia s neexistujúcimi adresami možno
pričítať na ťarchu daňového subjektu s ohľadom na jeho obozretnosť pri výbere obchodného partnera.

Obozretnosť daňového subjektu je však potrebné skúmať v súvislosti s otázkou, či sťažovateľ ako
daňový subjekt vedel alebo vedieť mohol o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom podvodným
konaním a nie v súvislosti s preukazovaním hmotnoprávnych podmienok. Odmietnutie odpočtu DPH z
dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú ale dva
zásadne odlišné dôvody, ktoré je nutné rozlišovať. Uvedené je potrebné aplikovať aj v prejednávanej

veci. Pokiaľ správca dane, žalovaný a v zhode s nimi aj krajský súd konštatovali, že sťažovateľ nebol
dostatočne obozretný pri výbere obchodného partnera, uvedenú skutočnosť je potrebné skúmať v
súvislosti s otázkou, či sťažovateľ vedel alebo vedieť mohol o svojej účasti na obchodnom reťazci
poznačenom podvodným konaním (čo v danom prípade správca dane neskúmal) a nie v súvislosti spreukazovaním hmotnoprávnych podmienok. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane a rozhodnutie
žalovaného sú založené jednoznačne na nesplnení hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie práva na
odpočítanie DPH zo strany sťažovateľa.

53. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že ak správca dane a žalovaný mienili založiť administratívne
rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z dôvodu nesplnenia prvej hmotnoprávnej podmienky pre
odpočítanie dane, konkrétne statusu osoby deklarovaného dodávateľa ako zdaniteľnej osoby, tento
záver v zmysle ustálenej judikatúry nie je možné založiť na nekontaktnosti dodávateľa ako výlučnej

okolnosti, či z dôvodu nesplnenia si rôznych povinností na strane dodávateľa, napr. nepredloženie
účtovníctva či neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu zo strany deklarovaného dodávateľa.
Aplikujúc uvedené na prejednávanú vec kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že správca dane v rámci
daňovej kontroly vykonal šetrenie zamerané na dodávateľskú spoločnosť T.P.PATRIOT, s.r.o., pričom
kasačný súd je v zhode so sťažovateľom toho názoru, že svoje pochybnosti postavil takmer výlučne
na nekontaktnosti uvedeného dodávateľa. Uvedené vyplýva zo záverov správcu dane pri identifikovaní

skutočností zistených v priebehu daňovej kontroly (Zápisnica o ústnom pojednávaní z 2.8.2018), v
rámci ktorých správca dane konštatoval v zásade iba nekontaktnosť spoločnosti T.P.PATRIOT s.r.o
keď uviedol, že predmetná spoločnosť je nekontaktný daňový subjekt, zásielka zaslaná súčasnému
konateľovi spoločnosti T.P.PATRIOT s.r.o. p. Imremu Tiborovi Matskássymu (Maďarsko) v súvislosti s
inou daňovou kontrolu sa vrátilo správcovi dane s poznámkou „neznámy“, p. Sándor Abonyi (Maďarsko),

konateľ spoločnosti T.P.PATRIOT s.r.o. v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov sa na ústne
pojednávanie na základe predvolania na výsluch svedka zo dňa 08.02.2019 k správcovi dane nedostavil,
ani maďarskej daňovej správe sa s ním na základe žiadosti o MVI nepodarilo skontaktovať, jeho adresa
bola vyhlásená od 18.01.2011 za fiktívnu.

54. Sťažovateľ v rámci vyjadrenia ku skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly a k Zápisnici
o ústnom pojednávaní z 2.8.2018 vzniesol námietku, že správca dane spochybnil uskutočnenie
predmetných obchodov výlučne na základe tej skutočnosti, že dodávateľ T.P. PATRIOT, s.r.o. nebol
pre účely vykonania kontroly dosažiteľný. Podľa sťažovateľa nemôže znášať zodpovednosť za
konanie tretích osôb napr. za to, či sú na výzvu správcu dane schopné predložiť svoje účtovné a

daňové podklady alebo či si dostatočne plnia svoje ostatné zákonné povinnosti. S prihliadnutím na
uvedené navrhol, aby správca dane za účelom preverenia reálneho uskutočnenia obchodov medzi
sťažovateľom a spoločnosťou T.P.PATRIOT, s.r.o., doplnil dokazovanie vo viacerých smeroch, a to
i) vypočul p. Zuzanu Švárnu, bývalú zamestnankyňu a konateľku deklarovaného dodávateľa, ii)
preveril kontrolné výkazy deklarovaného dodávateľa, iii) vypočul príslušných zamestnancov a konateľov

daňového skladu, spoločnosti JOPI TRADE, spol s r.o., iv) vypočul zástupcu spoločnosti poskytujúcej
účtovníctvo pre deklarovaného dodávateľa, v) vyžiadal informácie a potvrdenia o dodávkach tovaru od
všetkých dodávateľov spoločnosti T.P.PATRIOT, s.r.o.. V nadväznosti na uvedené návrhy na doplnenie
dokazovania správca dane v protokole (str. 23) mal naďalej za to, že uskutočnenie obchodov na základe
faktúr od dodávateľa T.P.PATRIOT, s.r.o. nespochybnil výlučne na základe tej skutočnosti, že dotknutý

dodávateľ bol nekontaktný, ale že na základe všetkých zistených skutočností dodanie tovaru nebolo
dostatočne preukázané - následne však správca dane v protokole opísal skutočnosti týkajúce sa v
podstatnom opäť iba nekontaktnosti deklarovaného dodávateľa a nemožnosti získať od neho účtovné
a iné podklady. K návrhu sťažovateľa na vypočutie zamestnancov spoločnosti JOPI TRADE, spol s r.o.
správcadaneuviedol,žemenázamestnancovtejtospoločnosti,ktorímôžupodľavyjadreniasťažovateľa

uskutočneniepredmetnýchobchodovdosvedčiť,sťažovateľneuviedol(str.24protokolu)aďalejsatýmto
návrhom v rámci daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania nezaoberal.

55. Sťažovateľ následne v rámci vyjadrenia k protokolu zo dňa 11.9.2019 uviedol, že naďalej
zotrváva na všetkých svojich doterajších návrhoch na vykonanie dokazovania vo vzťahu k spoločnosti

T.P.PATRIOT, s.r.o.. V nadväznosti na to správca dane dňa 22.10.2019 vypočul bývalú konateľku
a zamestnankyňu spoločnosti T.P.PATRIOT, s.r.o. p. Zuzanu Švárnu, ktorá k obchodovaniu medzi
sťažovateľom a predmetnou spoločnosťou do zápisnice uviedla, že spoločnosti spolu obchodovali dlhšiu
dobu. Sťažovateľ mal kupovať od spoločnosti T.P.PATRIOT, s.r.o. motorovú naftu, ktorú nakladal na
sklade JOPI TRADE spol. s r.o., kde mala spoločnosť T.P.PATRIOT, s.r.o. motorovú naftu uskladnenú

na základe zmluvy o skladovaní. Uviedla, že obchodovanie prebiehalo tak, že sťažovateľ poslal
spoločnosti T.P.PATRIOT, s.r.o. objednávku, spoločnosť T.P.PATRIOT, s.r.o. na základe objednávky
poslala žiadosť do daňového skladu o vyskladnenie, po schválení daňového skladu si sťažovateľ
prišiel motorovú naftu naložiť. Na základe naložených litrov v daňovom sklade spoločnosť T.P.PATRIOT,s.r.o. vystavila faktúry pre sťažovateľa. Uviedla, že o vyskladnených litroch za mesiac pre spoločnosť
T.P.PATRIOT, s.r.o. posielal daňový sklad JOPI TRADE spol. s r.o. hlásenie na colný úrad. Podľa
svedkyne colný úrad má vedomosť, koľko litrov, pre ktorú spoločnosť bolo vyskladnené. Nakoľko si

sťažovateľzabezpečovaldopravudoobjednávkyuvádzalipresnémnožstvo,ŠPZ,menovodičaadátum.
K sporným faktúram svedkyňa uviedla, že tie s dodacím listom vystavila a podpísala ona, prílohou
bol plniaci lístok z daňového skladu, ktorý vystavila spoločnosť JOPI TRADE spol. s r.o., na plniacom
lístku je uvedené číslo objednávky, množstvo, EVČ, dátum, pečiatka s podpisom daňového skladu, ktorá
potvrdzuje vyskladnenie, Uviedla, že tovar na základe predmetných faktúr bol pre sťažovateľa dodaný.

Ďalej uviedla, že pri nakládke tovaru boli prítomní zamestnanci daňového skladu, za čo spoločnosť
T.P.PATRIOT, s.r.o. na základe zmluvy platí dohodnutú sumu, miesto nakládky bol daňový sklad. Po
odídení z daňového skladu si už vykládku zabezpečoval sťažovateľ. Na otázku správcu dane od ktorého
dodávateľa spoločnosť T.P.PATRIOT, s.r.o. tovar predaný sťažovateľovi nakúpila svedkyňa uviedla, že
spoločnosť T.P.PATRIOT, s.r.o v roku 2018 nakupovala motorovú naftu na daňový sklad od spoločnosti
BAMONAFT a.s., od spoločnosti NIKOLIA TRANS a od spoločnosti DUNAJ 2017s.r.o..

56. Kasačný súd ďalej z administratívneho spisu zistil, že spoločnosť JOPI TRADE, spol. s r.o.
(skladovateľ) podala správcovi dane Odpoveď na výzvu Daňového úradu Nitra č. 100407619/2019 zo
dňa 08.02.2019 ohľadne skladovania pre daňový subjekt KAPRUN s.r.o. za 05/2018, v rámci ktorej
informovala správcu dane, že sprístupňuje písomnosti/kópie písomností, ktoré súvisia so skladovaním

tovaru pre žalobcu na cloudovom úložisku OneDrive, sprístupnené cez hypertextové prepojenie
(01_záznamy a výkazy DPH, 02_zmluva o skladovaní a komisionárska zmluva, 03_skladová evidencia).
Spoločnosť JOPI TRADE spol. s r.o. informovala správcu dane, že v prípade potreby v medziach jej
možností je pripravená poskytnúť súčinnosť a vysvetlenia v rámci miestneho zisťovania v priestoroch
spoločnosti(Vlčany1434)vtermínepodľadohodysosprávcomdane.ZároveňspoločnosťJOPITRADE,

spol. s r.o. podala Odpoveď na výzvu Daňového úradu Nitra č. 100407746/2019 zo dňa 08.02.2019
ohľadne skladovania pre daňový subjekt T.P.PATRIOT, s.r.o. za 05/2018, v rámci ktorej informovala
správcu dane, že sprístupňuje skladovú evidenciu, ktorá súvisí so skladovaním tovaru pre daňový
subjekt T.P.PATRIOT, s.r.o. na cloudovom úložisku OneDrive, sprístupnené cez hypertextové prepojenie.
Spoločnosť JOPI TRADE spol. s r.o. informovala správcu dane, že zmluva o skladovaní so spoločnosťou

T.P.PATRIOT, s.r.o. bola v roku 2014 zaistená Národnou kriminálnou agentúrou spolu s inými daňovými
a účtovnými dokladmi spoločnosti. Uviedol, že správca dane môže požiadať o súčinnosť príslušný orgán
Prezídia policajného zboru za účelom sprístupnenia tejto písomnosti. Dodala, že v prípade potreby v
medziach jej možností je pripravená poskytnúť súčinnosť a vysvetlenia v rámci miestneho zisťovania v
priestoroch spoločnosti (Vlčany 1434) v termíne podľa dohody so správcom dane.

57. Kasačný súd zistil, že vo vzťahu k návrhu sťažovateľa na výsluch zamestnancov skladu JOPI
TRADE, spol. s r.o. a výsluch konateľa skladu správca dane v rámci vyrubovacieho konania zareagoval
tak, že zamestnanci správcu dane nahliadli do spisu inej kontrolnej dvojice vykonávajúcej vyrubovacie
konanie dane z príjmov právnickej osoby za rok 2016 u sťažovateľa a zo spisu si vyhotovili fotokópie

zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 21.08.2019 so svedkom Jozefom Kertészom, konateľom
spoločnosti JOPI TRADE s.r.o. a zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 01.10.2019. Z uvedených
zápisníc, o.i. vyplýva, že spoločnosť JOPI TRADE, spol. s r.o. v roku 2016 mala obchodovať okrem
iných spoločností aj so spoločnosťou T.P.PATRIOT s.r.o. aj so sťažovateľom, s ktorým obchodovala
aj v čase výsluchu svedka (r. 2019). Uvedeným spoločnostiam mala spoločnosť JOPI TRADE spol. s

r.o. poskytovať skladovacie služby ako skladovateľ pre ukladateľa a s tým súvisiace administratívne
služby. Jednali s konateľmi spoločností, resp. so splnomocnenými zástupcami. Komunikácia prebiehala
už len e-mailom, prípadne telefonicky a následne bola vykonaná fakturácia za poskytnuté služby. V
r. 2019 spoločnosť jednala už len s konateľom sťažovateľa. Svedok sa vyjadril, že pozná osobu p.
Zuzanu Švárnu, na osobu Sándora Abonyiho sa nepamätá. Konateľ spoločnosti sa tiež vyjadril, že vie

potvrdiť podľa objednávok presne vydaný tovar. Zo zápisnice z miestneho zisťovania je zrejmé, že bola
vykonaná obhliadka prevádzkových priestorov, z ktorej bola vyhotovená fotodokumentácia - jednalo sa o
daňový sklad, konkrétne nádrže, stáčisko, vlakovú stanicu. Zamestnancom správcu dane bol popísaný
postup výroby a výdaja pohonných hmôt. Správca dane požiadal o predloženie evidencie nakúpených a
predaných pohonných hmôt za zdaňovacie obdobie r. 2016 o. i. aj za spoločnosť T.P.PATRIOT, s.r.o. pre

sťažovateľa. Vo vzťahu k návrhu sťažovateľa na výsluch zamestnancov skladu JOPI TRADE, s.r.o. tento
dôkaz správca dane odmietol vykonať s odôvodnením, že sťažovateľ neuviedol mená zamestnancov
skladu.58. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti mal za to, že v konaní predložil dôkazy, ktoré dodanie
tovaru od spoločnosti T.P.PATRIOT, s.r.o. (napriek jej nekontaktnosti) preukazujú a tiež navrhol, v konaní
vykonať dôkazy, ktoré predmetné dodanie mohli potvrdiť. Po preskúmaní administratívneho spisu v

kontexte sťažnostných námietok kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci je zásadným problémom
skutočnosť, že bola nedostatočne dôsledne vykonaná daňová kontrola a vyrubovacie konanie, najmä
vo vzťahu k preverovaniu obchodovania medzi sťažovateľom a spoločnosťou T.P.PATRIOT, s.r.o. v
rámci zdaňovacieho obdobia máj 2018, čo sa premietlo do toho, že formulované pochybnosti správcu
dane nemajú spôsobilosť bez ďalšieho vykonaného dokazovania spochybniť materiálne podmienky

uplatneného práva na odpočítanie dane. Kasačný súd má taktiež za to, že správca dane sa s
navrhovanými dôkazmi zo strany sťažovateľa ako daňového subjektu nedostatočne vysporiadal resp.
sa s nimi nevypriadal vôbec.

59. Konkrétne v nadväznosti na výpoveď bývalej konateľky deklarovaného dodávateľa p. Zuzany
Švárnej kasačný súd konštatuje, že správca dane, žalovaný a ani krajský súd sa s uvedenou

výpoveďou vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali dostatočným spôsobom resp. na ňu neprihliadali
vôbec, pričom svedkyňa uvádzala a popisovala konkrétne skutočnosti, resp. podrobne opísala spôsob
obchodovania medzi sťažovateľom a deklarovaným dodávateľom spoločnosťou T.P.PATRIOT, s.r.o..
Správca dane však výpoveď svedkyne vyhodnotil tak, že svedkyňa nedisponovala už žiadnymi
dôkazmi na preukázanie tvrdených skutočnosti, keď tieto mali byť odovzdané p. Sándorovi Abonyimu

(nekontaktnému konateľovi), teda pravdivosť jej tvrdení nebolo možné overiť. Správca dane ani
žalovaný však ďalej obsah výpovede svedkyne žiadnym iným spôsobom nevyvrátili, resp. relevantným
spôsobom ju nespochybnili, v podstate na ňu neprihliadali vôbec z dôvodu nedoloženia podkladov
k výpovedi. Krajský súd túto výpoveď taktiež nepovažoval za podstatnú. Podľa názoru krajského
súdu výpovede osôb, akými sú bývalí konatelia deklarovaných dodávateľov kontrolovaných daňových

subjektov, zo svojej podstaty nemôžu mať charakter rozhodujúcich dôkazov, pretože ich obsah,
vzhľadom na postavenie takýchto svedkov, môže mať len charakter tvrdení, resp. vyhlásení, ktoré je
potrebné ďalej preukazovať. Krajský súd sa taktiež nezaoberal obsahom výpovede svedkyne, ale túto
považoval za nepodstatnú z dôvodu nutnosti ďalšieho preukazovania. Kasačný súd má naopak za
to, že svedkyňa vypovedala o konkrétnych skutočnostiach, ktoré správcovi dane otvorili priestor pre

vykonanie ďalšieho preverovania obsahu jej výpovede. Nevyhnutnosť vykonania ďalšieho preverovania
bolzároveňumocnenýkonkrétnyminávrhminadoplneniedokazovaniazostranysťažovateľa,atonajmä
pokiaľ ide o preverenie uskutočnenia obchodov medzi sťažovateľom a spoločnosťou T.P.PATRIOT, s.r.o.
vskladespoločnostiJOPITRADEspol.sr.o.,atočiprebiehalireálnetak,akotozhodnetvrdiasťažovateľ
a svedkovia (p. Zuzana Švárna a konateľ JOPI TRADE spol. s r.o. p. Jozefom Kertészom). Správca

dane žiadnym spôsobom nespochybnil tvrdenia p. Švárnej, a to ani to na základe výpovednej hodnoty jej
tvrdení (miera všeobecnosti a pod.) a ani vykonaným dokazovaním (nevykonal šetrenie v sklade JOPI
TRADE spol. s r.o., nepátral po menách zamestnancov skladu, neskúmal miesto, kde malo dochádzať
k odovzdávaniu tovaru a pod.).

60. Kasačný súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že správcovi dane v rámci prejednávanej veci
postačovalo zabezpečenie výpovede konateľa spoločnosti JOPI TRADE spol. s r.o. z inej daňovej
kontroly týkajúcej sa dane z príjmov sťažovateľa za rok 2016. To znamená, že kľúčový svedok, konateľ
spoločnosti JOPI TRADE spol. s r.o., ktorá obchodovala ako so sťažovateľom tak aj s jeho deklarovaným
dodávateľom a ktorá bola priamo účastná deklarovaných obchodov, vypovedal ku skutočnostiam

týkajúcim sa roku 2016 a nie zdaniteľného obdobia máj 2018. Taktiež zo zabezpečenej zápisnice
o výsluchu konateľa skladu vyplýva, že konateľ skladu mal dodatočne správcovi dane dodať mená
zamestnancov skladu a ďalšie podklady na preukázanie svojich tvrdení, avšak z administratívneho
spisu v predmetnej nie je zrejmé, či ich následne správcovi dane doložil alebo nie. Inak povedané -
správca dane zabezpečil výpoveď navrhovaného svedka tak, že ju odkopíroval z inej daňovej kontroly

týkajúcej sa kontroly dane z príjmu za r. 2016 bez kontextu s prejednávanou vecou a bez akéhokoľvek
ďalšieho hodnotenia jej obsahu v spojitosti s tým, či podstatné informácie pre posúdenie veci boli do
administratívnehokonaniazostranysvedkadoložené.Kasačnémusajavíuvedenýpostupsprávcudane
ako formálne si splnenie procesnej povinnosti vykonať navrhovaný dôkaz bez ďalšieho vysporiadania
sa s obsahom danej výpovede a jej dopadu na prejednávanú vec. Kasačný súd sa s týmto postupom

správcu dane nestotožňuje a má za to, že správca dane mal riadne vykonať sťažovateľom navrhovaný
výsluch svedka - konateľa skladu JOPI TRADE spol. s r.o. k predmetnému zdaňovaciemu obdobiu a
konfrontovať túto výpoveď so skutočnosťami tvrdenými sťažovateľom a tiež s ďalšími výpoveďami (napr.
s výpoveďou p. Zuzany Švárnej), či ďalšími podkladmi. Kasačný súd tiež konštatuje, že správca danesa v rámci dokazovania nezameral na ďalšie overenie konkrétnych informácií a podkladov, ktoré získal
od spoločnosti JOPI TRADE spol. s r.o. a z výpovede p. Zuzany Švárnej (napr. zabezpečenie podkladov
z colného skladu).

61. Kasačný súd sa taktiež nestotožňuje s postupom správcu dane, ktorý výsluch zamestnancov skladu
JOPI TRADE spol. s r.o. nevykoval s odôvodnením, že sťažovateľ neuviedol mená zamestnancov,
pričom sťažovateľ už pri návrhu na vykonania dokazovania avizoval, že mená zamestnancov má dodať
spoločnosť JOPI TRADE spol. s r.o.. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že nebolo povinnosťou

sťažovateľa a ani v dispozičnej moci sťažovateľa poznať mená zamestnancov skladovateľa (nešlo o
zamestnancov samotného sťažovateľa).

62. Kasačný súd nespochybňuje názor správcu dane, žalovaného a správneho súdu, o tom, že dôkazné
bremeno na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane zaťažuje
daňový subjekt (čo sťažovateľ taktiež nerozporuje). Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj

vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia
hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje
(§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.
februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla
2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou

faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku
pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje
tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019,

body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

63. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené
daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,

ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní
svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní
uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju
dôkaznúpovinnosťavtakomprípadejeopäťlennadaňovomsubjekte,čipredloženímalebonavrhnutím

ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom
dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady
vyhľadávacej a zásady prejednávacej (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/2018 zo dňa
14. novembra 2018, bod 21, III ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).

64. Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe
vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva
daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša
dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie

Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod
č. 71/2017).

65. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, avšak nie absolútne,
keďže takýto výklad by pri každom preverovaní dodávky tovaru alebo služby umožňoval správcovi

dane poprieť túto dodávku. Bez ohľadu na povahu dôkazov predložených daňovým subjektom je na
správcovi dane, aby bol skutkový stav zistený presne a úplne, a od neho závisí, aké dokazovanie na
tento účel vykoná. Daňové bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným
spôsobom a jasne vyjadrí pochybnosti o tvrdení daňového subjektu. Pochybnosti správcu dane musia
byť odôvodnené a podopreté dôkazmi, ktoré majú rovnocennú výpovednú hodnotu, závažnosť a

vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Až kvalifikovaným spochybnením založeným
na relevantných dôkazoch dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. (rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 627/2022-43).66. Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho
už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však
treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.

Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase
uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený (rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31. mája 2018)

67. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na rozhodnutie sp. zn. 6Sžfk/40/2018 z 03. septembra

2019, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že: „ ... Ak správca dane mal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu
a predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi,
ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne
rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom. Najvyšší
súd Slovenskej republiky poukazuje taktiež na to, že v zmysle konštantnej judikatúry „hodnotenie
dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné“. O výklade daňových

noriemdaňovýmiorgánmisavýstižnevyjadrilajÚstavnýsúdSRvNálezesp.zn.I.ÚS241/07anizáujem
štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaním a
rešpektovaním práv ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom.“

68. Otázku prenosu dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane riešil taktiež aj Ústavný

súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach (viď napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
377/2018zodňa14.novembra2018,bod21;obdobnesp.zn.III.ÚS401/09zodňa16.decembra2009).
VprejednávanejvecikasačnýsúdpredovšetkýmpoukazujenarozhodnutieÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.
ÚS 259/2022, podľa ktorého: „Až preukázateľným spochybnením založeným na relevantných dôkazoch
dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Ak daňový orgán vyslovil pochybnosti

o reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení, teda že išlo len o formálne vystavenie faktúr
od dodávateľa, je jeho povinnosťou tieto závery preukázať, a teda vykonať dokazovanie na okolnosť, či
tieto plnenia sú fiktívne. Na vyvodenie záveru, že k dodaniu tovarov od dodávateľa nedošlo, nepostačuje
bez ďalšieho iba spochybnenie dodania tovaru. Kvalita spochybnenia dôkazov produkovaných daňovým
subjektom musí spĺňať určité parametre, t. j. nestačí iba jednoduché a ničím nepodložené tvrdenie

správcu dane založené na indíciách a domnienkach. Spochybnenie zo strany správcu dane musí byť
preukázateľné vo forme relevantného dôkazu, ktorý vyvracia dôkazný potenciál dôkazov predkladaných
daňovým subjektom.“

69. Aplikujúc vyššie uvedené zásady k prenosu dôkazného bremena medzi daňovým subjektom

a správcom dane na prejednávanú vec, kasačný súd konštatuje, že v danom prípade zo strany
správcu dane a žalovaného nedošlo k preukázateľnému spochybneniu vierohodnosti, pravdivosti
alebo úplnosti dôkazov, ktoré boli v rámci daňovej kontroly predložené sťažovateľom. Kasačný súd
má z administratívneho spisu za preukázané, že správca dane v rámci daňovej kontroly nadobudol
dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia (spochybnil dodanie tovaru

deklarovaným dodávateľom) a s týmito pochybnosťami v súlade s Daňovým poriadkom oboznámil
sťažovateľa. Týmto momentom došlo k prenosu dôkazného bremena späť na sťažovateľa. Následne
sťažovateľ označil dôkazy, ktoré mali preukazovať reálne dodanie tovaru od deklarovaného dodávateľa
(označil svedecké výpovede a podklady, navrhol vykonať ďalšie dôkazy). V zmysle vyššie uvedených
právnych východísk, predložením uvedených dôkazov došlo k opätovnému preneseniu dôkazného

bremena na správcu dane. V prípade, ak správca dane, po predložení týchto dôkazov, trval na svojom
závere o neuznaní práva na odpočítanie DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok,
bolo jeho povinnosťou spochybniť predložené dôkazy, pričom toto spochybnenie musí byť taktiež
dôvodné a podopreté dôkazmi, ktoré majú rovnocennú výpovednú hodnotu, závažnosť a vierohodnosť
ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Kasačný súd konštatuje, že v danej veci sa správca

dane a žalovaný nedostatočne vysporiadali z navrhovanými dôkazmi sťažovateľa, resp. nedošlo k
preukázateľnému spochybneniu vierohodnosti, pravdivosti a úplnosti týchto dôkazov. Správca dane
a žalovaný k predloženým dôkazom len stručne a vo všeobecnosti konštatovali, že nie sú schopné
preukázať, že k dodaniu tovaru deklarovaným dodávateľom skutočne došlo, avšak bez toho, aby
toto svoje tvrdenie opreli o dôkazy, ktoré by tvrdenia a dôkazy predložené sťažovateľom dostatočne

spochybnili alebo vyvrátili. Kasačný súd sa tak stotožňuje s námietkou sťažovateľa, ktorý v kasačnej
sťažnosti zdôraznil, že za danej dôkaznej situácie musel správca dane vykonaným dokazovaním vyvrátiť
sťažovateľom predkladané dôkazy, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.70. Kasačný súd má za to, že v prejednávanej veci v prípade spochybňovania hmotnoprávnych/
materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane bude potrebné za účelom formulovania
relevantných pochybností vykonať ďalšie dokazovanie (napr. riadne vypočuť konateľa skladu JOPI

TRADE spol. s r.o. k predmetnému zdaňovaciemu obdobiu a konfrontovať ju s výpoveďou bývalej
konateľky deklarovaného dodávateľa svedkyne p. Zuzany Švárnej, zistiť mená zamestnancov skladu
od spoločnosti JOPI TRADE spol. s r.o. a vykonať ich výsluch, vykonať dokazovanie smerom k
spochybneniu tvrdení p. Zuzany Švárnej, zistiť, či výpovede sú overiteľné s informáciami a podkladmi z
colného úradu, na ktoré sa svedkovia zhodne odvolávajú) a zistené skutočnosti opäť vyhodnotiť.

71. Pre úplnosť v súvislosti s ďalším postupom administratívnych orgánov v predmetnej veci kasačný
súdzdôrazňuje,žejehozáverybezďalšiehoneznamenajú,že sťažovateľovimusíbyťpriznanéprávona
odpočítanie dane zo sporných obchodov so spoločnosťou T.P.PATRIOT, s.r.o.. Je však úlohou správcu
dane, aby relevantne spochybnil splnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok predmetného
práva, a to napr. spochybnením reálneho poskytnutia tovaru či statusu skutočného dodávateľa tovaru

ako platiteľa dane inak ako na nekontaktnosti, pričom sa musí relevantným spôsobom vysporiadať aj
s návrhmi na doplnenie dokazovania zo strany daňového subjektu, tieto návrhy vykonať a v prípade,
ak ich vykonanie odmietne je potrebné odmietnutie vykonania návrhu na doplnenie dokazovania zo
strany správcu dane relevantne odôvodniť. Kasačný súd na záver opätovne pripomína, že prijaté závery
kasačného súdu sa týkajú deklarovaných zdaniteľných obchodov sťažovateľa v zdaňovacom období

máj 2018 so spoločnosťou T.P.PATRIOT, s.r.o. vynímajúc dodávateľa Recovering colors, s.r.o., keďže
tieto obchody vzhľadom na uplatnené kasačné námietky neboli predmetom kasačného prieskumu.

V. Záver

72. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd uzatvára, že napadnutý rozsudok krajského súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), rovnakou vadou
(nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. c)
SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP
a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie

žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Kasačný súd zrušil len rozhodnutie žalovaného,
pričom je na jeho úvahe, či vzhľadom na právny názor kasačného súdu vyhodnotí ako potrebné zrušiť
aj prvostupňové rozhodnutie, pričom môže správcu dane inštruovať konkrétnymi pokynmi.

73. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie.

Správca dane a žalovaný sú viazaní vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).

74. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.
1 SSP tak, že plne úspešnému sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania,
ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne

správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

75. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.