Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 15Nt/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9525100056
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Pulman
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2025:9525100056.2

Uznesenie

Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Pulmana, LL.M. a sudcov JUDr. Romana Púchovského a JUDr. Michala Trubana v trestnej
veci odsúdeného C. I., o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 26. marca 2025 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku sa návrh odsúdeného C. I., nar. XX.X.XXXX v Trnave, trvale

bytom O. č. XX, J. T., t. č. v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, podaný dňa 25.2.2025, doplnený obhajcom
podaním dňa 17.3.2025, na povolenie obnovy konania trestnej veci vedenej na Špecializovanom
trestnom súde pod sp. zn.
PK-1T/1/2012 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Odôvodnenie

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 21. augusta 2013 pod sp. zn. PK-1T/1/2012
vo veci obžalovaných C. I. a G. D. bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok proti obidvom menovaným
obžalovaným. Obžalovaný C. I. bol uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy
podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. c) Trestného zákona
a v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako to je konkrétne

uvedené v skutkovej časti na strane 2 predmetného rozsudku.
Obžalovanému C. I. bol súdom uložený podľa § 145 ods. 2 s poukazom na § 36 písm. j) a s použitím
§ 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov. Pre výkon uloženého
trestu odňatia slobody bol tento obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia. Bol mu uložený podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona aj trest prepadnutia veci, a to
32 kusov fliaš kyseliny sírovej akumulátorovej 37 % objemu 500 ml. Vlastníkom prepadnutej veci sa stal

štát. Napokon podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona uložený aj ochranný dohľad na 3 roky.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovaným C. I. a G. D. povinnosť spoločne a
nerozdielne nahradiť poškodenému I. K., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S. č. XXX, okres Galanta
škodu v sume 555,12 Eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením zo dňa 20. novembra 2013 sp. zn. 3 To 9/2013
rozhodol tak, že podľa § 319 Trestného poriadku odvolania prokurátora a obžalovaných C. I. a G. D.

zamietol.
Uznesením Najvyššieho súdu SR č.k 1TdoV 15/2016 zo dňa 25.09.2017 bolo dovolanie obvineného C.
I. podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuté.

Naposledy bolo o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej pod sp. zn.
PK-1T/1/2012 rozhodované uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica

sp. zn. 13Nt/1/2023 zo dňa 14.08.2023 kedy súd návrh odsúdeného C. I. v spojení s uznesením NS SR
sp. zn. 3Tost/25/2023 zo dňa 04.10.2023 zamietol.Odsúdený návrh na povolenie obnovy konania odôvodnil tým, že novelizáciou trestného zákona došlo k
zrušeniuznenia§76ods.1podľaktoréhobolisúdypovinnéukladaťplošneochrannýdohľadpáchateľom
obzvlášť závažných zločinov, a súd v pôvodnom konaní bol de facto povinný mechanicky uložiť ochranný

dohľad bez možnosti vyhodnotiť, či nejde o neprimeraný trest. Ďalej odsúdený uviedol, že zmenou
legislatívy v danom prípade vznikla jednoznačne nová skutočnosť súdu skôr neznáma, ktorá by mohla
odôvodniť iné rozhodnutie o treste.
Následne dňa 17.03.2025 odsúdený doručil prostredníctvom obhajcu doplnenie návrhu na obnovu
konania v ktorom uviedol, že Špecializovaný trestný súd pri predošlom rozhodovaní o návrhu

odsúdeného na povolenie obnovy konania pod sp. zn. 13Nt/1/2023 na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 14.08.2023 uznesením odmietol vykonať odsúdeným navrhované výsluchy svedkov, ktorí podľa
odsúdeného mali potvrdzovať ovplyvňovanie a manipuláciu dôkazov zo strany príslušníkov PZ v
neprospech odsúdeného. Ďalej odsúdený uviedol, že súd tiež odmietol vykonať výsluch znalca z
odboru súdne lekárstvo, ktorý navrhoval z dôvodu odstránenia pochybností o príčine a čase smrti
poškodeného. Odsúdený tiež poukázal na skutočnosť, že v pôvodnom konaní pod sp. zn. PK-1T/1/2012

súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie spoluobžalovaného G. D. avšak v zápisnici o hlavnom
pojednávaní nie je uvedené, že vina odsúdeného za totožný skutok nebola zákonným spôsobom
preukázaná a bude predmetom ďalšieho dokazovania. K uvedenému odsúdený poukázal na uznesenie
Súdneho dvora EÚ z 28.05.2020 vo veci C-709/18 podľa ktorého v rámci trestného konania začatého
proti dvom osobám je prípustné, aby vnútroštátny súd najprv uznesením prijal vyhlásenie o vine prvej

osoby pre trestné činy uvedené v obžalobe a údajne spáchané v spolupáchateľstve s druhou osobou,
ktorá neurobila vyhlásenie o vine a následne rozhodol o vykonaní dokazovania vzťahujúceho sa na
skutky vyčítanej tejto osobe o jej vine pod podmienkou, že na jednej strane uvedenie druhej osoby ako
spolupáchateľ údajne spáchaných trestných činov je nevyhnutné na kvalifikáciu právnej zodpovednosti
osoby, ktorá urobila vyhlásenie o vine a, že vina druhej osoby nebola zákonným spôsobom preukázaná

a bude predmetom samostatného vykonania dokazovania a rozhodnutia.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 394 ods. 4 písm. b) Trestného poriadku skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až

3 je aj strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125
ods. 3 ústavy voči rozsudku vydanému na
základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.
V konaní o povolenie obnovy konania sa nepreskúmava zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného

rozhodnutia, ale posudzuje sa výlučne otázka, či nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme
v spojení s dôkazmi už vykonanými môžu odôvodniť iné, než pôvodné, už právoplatné rozhodnutie
o vine a treste. Všeobecné súdy teda nemôžu iba prevziať nové skutočnosti alebo dôkazy bez toho,
aby ich hodnotili vo vzťahu ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré boli základom pôvodného rozhodnutia
o vine a treste. Nie každá nová skutočnosť alebo dôkaz sú schopné vyvolať následky upravené v

ustanovení § 394 Trestného poriadku, a práve preto musia byť nové skutočnosti alebo dôkazy súdu
skôr neznáme podrobené súdnemu preskúmaniu tak, ako to súdu prikazuje ustanovenie § 394 ods. 1
Trestného poriadku.
Špecializovaný trestný súd v konaní o povolenie obnovy konania skúmal, či odsúdený predložil také
podklady, na základe ktorých vyšli najavo skutočnosti, alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli

samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie
o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu
alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Na rozdiel od inštitútu dovolania, inštitút obnovy konania, ako mimoriadny opravný prostriedok
predstavuje zásah do právnej istoty nastolenej právoplatným rozhodnutím vo veci, keďže umožňuje

príslušnému orgánu verejnej moci znovu konať a rozhodovať vo veciach, ktoré už boli právoplatne
rozsúdené. Obnova konania slúži predovšetkým na nápravu nesprávnych skutkových zistení na základe
nových skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré nebolo možné v pôvodnom konaní použiť.Súd po vykonaní dokazovania prečítaním listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh odsúdeného C.
I. na povolenie obnovy konania nie je dôvodný.
Pred pristúpením k samotnému rozhodnutiu bolo potrebné preskúmať, či boli splnené dve zásadné

podmienky pre povolenie obnovy konania, a to, či odsúdeným uvádzaná novelizácia trestného zákona,
ktorá mala za účinok zmenu znenia § 76 ods. 1 Trestného zákona je novou skutočnosťou súdu skôr
neznámou, ktorá by mohla odôvodniť iné rozhodnutie o treste.
V súvislosti s posudzovaním uvedenej podmienky súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie
§ 394 ods. 4 písm. b) Trestného poriadku, v zmysle ktorého skutočnosťou skôr neznámou je aj strata

účinnosti právneho predpisu alebo jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy
SR. Súd na tomto mieste uvádza, že ustanovenie § 394 ods. 4 písm. b) Trestného poriadku predpokladá
ako skutočnosť skôr neznámu explicitne stratu účinnosti zapríčinenú na základe nálezu ústavného
súdu podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy SR. Preto vo vzťahu k odsúdenému je namieste prijať záver, že
táto podmienka nebola splnená, pretože k zmene ustanovenia § 76 ods. 1 Trestného poriadku došlo
zákonom č. 40/2024 z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon

v znení neskorších predpisov, a nie na základe nálezu Ústavného súdu SR, a teda nedošlo k naplneniu
podmienky v zmysle § 394 ods. 4 písm. b) Trestného poriadku.
Pokiaľ ide o odsúdeným namietané odmietnutie vykonania navrhovaných dôkazov, súd prijal záver, že
výsluchy svedkov a znalca, boli vykonané už v pôvodnom konaní. Znalec z odboru súdne lekárstvo
bol vypočutý na hlavnom pojednávaní kontradiktórnym spôsobom a doplnil svojou výpoveďou ním

vypracovaný znalecký posudok. V tomto smere teda nie je možné považovať navrhované výsluchy ako
nové dôkazy, ktoré súdu neboli skôr známe.
Nad rámec uvedeného je potrebné zdôrazniť, že o obdobných návrhoch na povolenie obnovy konania
odsúdeného už bolo právoplatne rozhodnuté v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn.
BB-3Nt/5/2019 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tost 3/2021 zo dňa 03.02.2021, a

sp. zn. 13Nt/1/2023 zo dňa 14.08.2023 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 04.10.2023
sp. zn. 3 Tost 25/2023.
Pokiaľ ide o skutočnosť uvádzanú odsúdeným, vo vzťahu k zákonnosti preukázania viny odsúdeného
pri vyhlásení spoluobžalovaného G. D. v pôvodnom trestnom konaní uvádza, že v uznesení senátu
Špecializovaného trestného súdu vyhlásenom na hlavnom pojednávaní dňa 12.03.2012 bolo uvedené,

že sa prijíma vyhlásenie obžalovaného G. D. podľa § 257 ods. 1 písm. c), ods. 4 Trestného poriadku
a zároveň súd vyhlasuje, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa
nevykoná a vykonajú sa len dôkazy o výroku o treste a nároku na náhradu škody. Zároveň súd uviedol,
že podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku sa vykoná výsluch G. D. o účasti spoluobžalovaného C.
I. na žalovanej trestnej veci. Z obsahu tohto uznesenia teda nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by

nejakým spôsobom narušovali zásadu prezumpcie neviny vo vzťahu k odsúdenému C. I.. Nešlo o prijatie
vyhlásenia súdu týkajúceho sa osoby obvineného C. I. z trestného činu, z ktorého by vyplývalo, že
odsúdený C. I. je vinný ešte skôr ako sa vina tejto osoby skutočne podľa zákona preukázala. V kontexte
konkrétnych okolností, za akých došlo k vyhláseniu výroku uznesenia, ktorým bolo prijaté vyhlásenie
odsúdeného G. D., nezakladá dôvod na povolenie obnovy konania. Po prijatí vyhlásenia odsúdeného G.

D. bolo vykonané riadne dokazovanie súvisiace s trestnou činnosťou odsúdeného C. I. a až po vykonaní
dokazovania bol vyhlásený rozsudok o vine a treste u oboch obžalovaných naraz.
Preto na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je sťažnosť prípustná. Sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého uzneseniu
smeruje, a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia.