Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Svk/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100762
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100762.1

Uznesenie

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvprávnejvecižalobcu:Združeniedomovýchsamospráv,o.z.,
so sídlom v Bratislave, Rovniankova 14, IČO: 31 820 174, právne zast.: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Hrnčiarska 29, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom v Košiciach,
Trieda SNP 48/A, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. augusta 2024, Číslo:
MK/A/2024/12374-9, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach zo dňa

23. januára 2025, č. k. 3S/46/2024-40, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Košiciach zo dňa 23. januára
2025, č. k. 3S/46/2024-40 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny súd v Košiciach uznesením zo dňa 23. januára 2025, sp. zn. 3S/46/2024 (ďalej len
„napadnuté uznesenie“ a „správny súd“) odmietol žalobu podanú žalobcom s poukazom na § 98 ods.

1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“),
ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. augusta 2024, Číslo:
MK/A/2024/12374-9 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako špeciálny stavebný úrad
pre miestne a účelové cesty podľa § 3a ods. 4 zákona č. 153/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
(cestný zákon), konajúc podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) povolil stavebníkovi: DUMAD s.r.o., so sídlom Štefánikova 42, Košice, IČO: 50 449

672 stavbu: „Bytový dom s polyfunkciou „Čížik“, Alvinczyho ul. Košice“ v skladbe stavebného objektu
SO 03 - Komunikácie a spevnené plochy, ktorá sa bude nachádzať na pozemkoch, parcely registra „C“
KN č. XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX,
XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, v
katastrálnom území Z. a parcela č. XXXX v katastrálnom území R. H. Y. F..

2. Správny súd sa zaoberal prípustnosťou preskúmateľnosti napadnutého uznesenia. Pri posudzovaní
prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd
povinnýposúdiť,čižalobcapredprávoplatnosťnapadnutéhorozhodnutiavyčerpalvšetkyriadneopravné
prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Správny súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie
obsahovalo poučenie o možnosti podať odvolanie podľa § 53 a nasl. Správneho poriadku, a preto
bol žalobca ako účastník správneho konania podľa § 53 ods. 2 Správneho poriadku oprávnený podať

odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Z obsahu žaloby a listín predložených
v prílohe žaloby nebolo podľa súdu priamo zrejmé, či žalobca proti napadnutému rozhodnutiu podal
odvolanie a vyčerpal tak všetky riadne opravné prostriedky, použitie ktorých mu umožňoval osobitný
predpis.Tátoskutočnosťbolazrejmázpodaniažalovanéhozodňa27.novembra2024apredkladacieho
listu zo dňa 28. októbra 2024, z ktorých vyplynulo, že žalobca proti napadnutému rozhodnutiu
odvolanie podal (1. odvolanie dňa 20. augusta 2024 a 2. odvolanie dňa 14. októbra 2024), a žalovaný

odvolanie podané dňa 14. októbra 2024 ako podnet na preskúmanie už právoplatného rozhodnutia
predložil na rozhodnutie príslušnému orgánu, ktorý o odvolaní doposiaľ nerozhodol. Napriek uvedenémuje nesporné, že žalobca sa v tomto súdnom konaní domáha súdneho prieskumu prvostupňového
rozhodnutia.

3. Žalobca sa v tomto konaní domáhal preskúmania prvostupňového rozhodnutia, teda nie rozhodnutia,
ktorým bolo rozhodnuté o riadnom opravnom prostriedku, ktorého použitie mu umožňoval osobitný
predpis tak, ako to požaduje § 7 písm. a/ SSP a existencia výnimky z povinnosti uplatniť riadny
opravný prostriedok v zmysle § 7 písm. a/ vety za bodkočiarkou SSP nebola preukázaná, správny súd
konštatoval, že takéto rozhodnutie orgánu verejnej správy je v zmysle § 7 písm. a/ SSP zo súdneho

prieskumu vylúčené.

4. Proti napadnutému uzneseniu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca, pričom poukázal
na jeho právne postavenie ako zainteresovanej verejnosti, a od tohto hodnotenia sa odvíja právne
posúdenie formálnych záležitostí žaloby, ako aj kasačnej sťažnosti. V tejto súvislosti poukázal najmä
na ustanovenia Aarhuského dohovoru. Žalobca upozornil, že napadnuté rozhodnutie trpelo procesnou

vadou predchádzajúceho konania, čo spôsobuje jeho nezákonnosť, napriek tomu, že žalobca nebol
účastníkom konania, mal právo podať odvolanie, ak sa namietal nesúlad s rozhodnutím EIA alebo
zákonom EIA, čo bol aj tento prípad.

5. Žalobca tvrdil, že ako zainteresovaná verejnosť vo vzťahu k § 7 písm. a/ SSP, nemusí spĺňať

podmienku vyčerpania riadneho opravného prostriedku, ak táto nebola na podanie riadneho opravného
prostriedku oprávnená. Z toho žiadal súd, aby mu priznal status zainteresovanej verejnosti. Ďalej
poukázal, že ako zainteresovaná verejnosť, ale nie ako účastník konania, upozornil správny orgán, že
predmetná stavba má podľa zverejneného oznamu o začatí konania podlahovú plochu prevyšujúcu
10.000 m2 podlahovej plochy, čo robí z projektu stavbu, ktorá podlieha povinnému zisťovaciemu

konaniu podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon EIA“). Stavebný úrad mal zaslať žiadosť o vydanie
stavebného povolenia príslušnému orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie na zistenie, či
je táto pochybnosť dôvodná alebo nedôvodná a súčasne mal do zabezpečenia takéhoto stanoviska
stavebné konanie prerušiť. Stavebný úrad tak nekonal, čím porušil viaceré ustanovenia správneho

poriadku a viaceré ustanovenia stavebného zákona. Následne žalobca podal odvolanie podľa § 140
ods. 8 stavebného zákona, aj keď nebol účastníkom konania, ak sa namietal nesúlad s rozhodnutím EIA
alebo zákonom EIA, čo bol tento prípad. Pričom podaním takéhoto odvolania získa postavenie účastníka
konania. Uvedené žalobca uviedol v kontexte § 7 písm. a/ SSP.

6. Ďalej namietal, že správny súd nesprávnym právnym posúdením odmietol správnu žalobu z dôvodu,
že ho považoval za účastníka konania.

7. Navrhol, aby najvyšší správny súd položil otázku o súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania
vplyvovnaživotnéprostrediesozmluvamivzmyslečl.267ZFEÚnaSúdnydvorEurópskejúnie.Zároveň

navrhol, aby najvyšší správny súd zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil,
že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na

podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť
prípustná (§ 439 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu a postupom podľa § 455 SSP
bez nariadenia pojednávania, dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

9. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.11.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 7 písm. a/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konanie pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať

všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

13. Z obsahu súdneho spisu mal najvyšší správny súd preukázané nasledovné skutočnosti. Žalobca sa
podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. augusta
2024, Číslo: MK/A/2024/12374-9 - Verejná vyhláška - stavebné povolenie, ktorým povolil stavbu: „Bytový

dom s polyfunkciou „Čížik“, Alvinczyho ul. Košice“ v skladbe stavebného objektu SO 03 - Komunikácie
a spevnené plochy, ktorá sa bude nachádzať na pozemkoch, parcely registra „C“ KN č. XXXX/X, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, v katastrálnom území
Letná a parcela č. XXXX v katastrálnom území R. H. Y. F.. Stavebné povolenie bolo doručené formou

verejnej vyhlášky, vyvesené bolo na magistráte mesta Košice, na príslušnej mestskej časti a webovom
sídle mesta Košice po dobu 15 dní, t. j. od 14. augusta 2024 do 28. augusta 2024, deň doručenia
bol 28. augusta 2024. Po uplynutí ďalších 15 dní (lehota na odvolanie) stavebné povolenie nadobudlo
dňa 12. septembra 2024 právoplatnosť. Žalobca svoje prvé podanie označené ako „Odvolanie voči
stavebnému povoleniu mesta Košice č. MK/A/2024/12374-9 podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona“

doručil do elektronickej schránky mesta Košice dňa 20. augusta 2024. Žalovaný toto podanie vyhodnotil
ako predčasne podané, a preto nemalo právne účinky odvolania. Zároveň žalovaný podotkol, že bolo
irelevantné skúmať skutočnosť, či žalobca bol alebo nebol účastníkom konania. O tejto skutočnosti bol
žalobca oboznámený listom zo dňa 04. októbra 2024, Číslo: MK/A/2024/12374-15. Rovnako vyplynulo,
že pre navrhovanú činnosť stavby v územnom konaní a ani v stavebnom konaní nebolo vedené

zisťovacie konanie, preto z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie nebolo vydané žiadne
rozhodnutie, a nebol dôvod posudzovať činnosť stavby, preto žalobca nebol účastníkom konania.
Žalovaný na základe výzvy správneho súdu informoval správny súd, že celý administratívny spis odstúpil
dňa 30. októbra 2024 ako podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia Okresnému úradu Košice,
odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Komenského 52, 041 26 Košice, pretože žalobca

podal dňa 14. októbra 2024 proti uvedenému rozhodnutiu (už v tom čase doručeného a právoplatného)
odvolanie ako druhé v poradí.

14. Predmetom súdneho prieskumu v kasačnom konaní bolo napadnuté uznesenie správneho súdu,
ktorým odmietol žalobu žalobcu, ktorú podal proti preskúmavanému rozhodnutiu - stavebné povolenie

- žalovaného na Bytový dom s polyfunkciou „Čížik“, z dôvodu, že žalobca nevyčerpal všetky riadne
opravné prostriedky. Správny súd na žalobcu nahliadal ako na účastníka konania, čo žalobca rozporoval
a tvrdil, že vystupuje v postavení zainteresovanej verejnosti, ale zároveň sa domáha priznania
postavenia účastníka konania.

15. Najvyšší správny súd poukazuje, že konanie v správnom súdnictve je založené na dispozičnej
zásade, v zmysle ktorej konanie súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu je možné začať len na základe žaloby, a súčasne je na samom žalobcovi, aby určil
predmet súdneho prieskumu. To však neznamená, že žalobca môže označiť akékoľvek rozhodnutie
orgánu verejnej moci a správny súd musí takto označené rozhodnutie podrobiť súdnemu prieskumu.

Ustanovenie § 7 SSP upravuje, ktoré rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej moci sú vylúčené zo
súdneho prieskumu.

16. S posúdením správneho súdu sa však najvyšší správny súd nestotožnil, a to z nasledovných
dôvodov. Správny súd považoval žalobcu za účastníka konania, od čoho následne odvodzoval aj vecnú

legitimáciu na podanie správnej žaloby. S takýmto konštatovaním však konajúci súd nesúhlasil, pretože
túto skutočnosť jednak vylúčil samotný žalobca, keď na niekoľkých miestach vo svojich podaniach
upozornil, že nie je a nebol účastníkom administratívneho konania, ale domáha sa takéhoto postavenia,
pričomtátoskutočnosťzároveňvyplynulazpodaniažalovanéhoadresovanéhosprávnemusúdu,vrámciktorého potvrdil, že nebol dôvod skúmať účastníctvo žalobcu, pretože jeho podané odvolanie nemalo
právne účinky odvolania, ale tiež z povahy administratívneho konania nevyvstala takáto možnosť.

17. Úlohou správneho súdu bolo v danom prípade riadne posúdiť, či žalobca mal v administratívnom
konaní postavenie účastníka konania, od čoho sa následne odvíjala aj otázka aktívnej vecnej legitimácie
na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného. Žalobca opakovane tvrdil, že vystupuje ako
zainteresovaná verejnosť, a preto mu podľa jeho názoru prislúchalo právo na podanie odvolania proti
stavebnému povoleniu, a následne aj právo stať sa účastníkom odvolacieho konania podľa § 140c ods. 8

stavebného zákona. Toto ustanovenie síce predpokladá možnosť účasti na konaní aj pre subjekty, ktoré
neboli účastníkmi stavebného konania, avšak len za splnenia podmienky, že vec súvisí s posudzovaním
vplyvov na životné prostredie, resp., že predchádzalo zisťovacie konanie. V konečnom dôsledku z
podania žalovaného adresovaného správnemu súdu vyplynulo, že pre navrhovanú činnosť stavby v
územnom konaní a ani v stavebnom konaní nebolo vedené zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006
Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

18. Najvyšší správny súd dáva do pozornosti správnemu súdu, že v prípade, ak odmietnutie správnej
žaloby spočíva v § 98 ods. 1 písm. g/ a § 7 písm. a/ SSP, musí mať za jednoznačne preukázané, že
žalobca bol účastníkom administratívneho konania, ktorý bol oprávnený na podanie riadneho opravného

prostriedku. Z toho dôvodu správny súd dospel k nesprávnemu záveru, keď správnu žalobu odmietol z
dôvodu jej neprípustnosti v kontexte § 7 písm. a/ SSP, a preto jeho uznesenie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Kasačná sťažnosť žalobcu je tak dôvodná,
v dôsledku čoho najvyšší správny súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
správnemu súdu na ďalšie konanie.

19. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto
uznesení (§ 469 SSP). Súčasne rozhodne o náhrade trov kasačného konania podľa § 467 ods. 3 SSP.

20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.