Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Pezinok

Judgement was issued by Mgr. Ján Stanček

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36Csp/69/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124320455
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:6124320455.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu Guardian

security s. r. o., so sídlom Reca 672, 925 26 Reca , IČO: 52 786 366, zastúpeného advokátom JUDr.
Alfrédom Švecom, so sídlom Rohovce , 930 30 Rohovce proti žalovanej P. P. F., narodená XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. XXXX, XXX XX K. W. B. o zaplatenie odplaty za ochranu osoby vo výške 432,-eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 432,-eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 144,-eur od 15.10.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
9,5 % ročne zo sumy 144,-eur od 15.11.2023 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %

ročne zo sumy 144,-eur od 16.12.2023 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške
bude rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od
právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 05.11.2024 doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.11.2024 žalobca žiadal, aby súd

deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 432,-eur s úrokom z omeškania vo
výške 13,5% ročne a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca
je poskytovateľom služieb strážnej služby podľa zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti
súkromnej bezpečnosti. Zmluvu č. 2023/12 žalovaná uzavrela so žalobcom v súlade s ustanovením
§ 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník dňa 31.05.2023. Na základe predmetnej
zmluvy poskytol žalobca žalovanej služby v rozsahu pripojenia SOS tlačidla na zásahovú jednotku
(mesačný paušál) - 6 krát. Na základe Zmluvy o poskytovaní strážnej služby zo dňa 31.05.2023 a jej

priloženej objednávky mala žalobkyňa povinnosť hradiť mesačný paušálny poplatok vo výške 72,-eur
s DPH za pripojenie dvoch tlačidiel na zásahovú jednotku žalobcu, ktorá bola pripravená na výjazd a
plnenie v prípade zásahu podľa zmluvy o poskytovaní strážnej služby zo dňa 31.05.2023. Následne
boli žalovanej bolo fakturované poskytovanie strážnej služby a to konkrétne faktúry č. 2023093 vo
výške 144,-eur, faktúra č. 2023107 vo výške 144,-eur a faktúra č. 2023121 vo výške 144,-eur, žalovaná
faktúry neuhradila. Na výzvu žalobcu žalovaná telefonicky prisľúbila uhradenie faktúr za poskytnuté
služby, avšak ani jednu z predmetných faktúr do dnešného dňa žalovaná neuhradila. Žalovaná faktúry

neuhradila ani na výzvu právneho zástupcu. Na pojednávaní dňa 5.3.2025 PZ žalobcu uviedol, že z
listín vyplýva aj je preukázaný nárok, žalovaná nereagovala na výzvy žalobcu, bola pasívna.2. Žalovanej bola žaloba doručovaná na adresu jeho trvalého pobytu a keďže súdu nie je známa adresa
skutočného pobytu žalovaného, zverejnil súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu dňa 14.11.2024. Žaloba sa potom považuje po 15 dňoch od

zverejnenia oznámenia za doručenú t.j. dňom 30.11.2024, bez ohľadu na skutočnosť, že sa žalovaný
o doručovaní nedozvedel (§ 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Predvolanie na pojednávanie
bolo žalovanému doručované na adresu jeho trvalého pobytu a keďže súdu nie je známa žiadna iná
adresa žalovaného, považuje sa žaloba dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu t.j. dňom 05..12.2024
bez ohľadu na skutočnosť, že sa žalovaný o doručovaní nedozvedel za doručené a to v súlade s §

106 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku v spojení s § 112 Civilného sporového poriadku.
Súd pokračoval v konaní aj pri nečinnosti žalovaného, keď žalovaný bol riadne volaný, na pojednávanie
sa neustanovil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Vzhľadom na to, že
pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom žalovaný vôbec neospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní (§ 183 Civilného sporového poriadku), súd vykonal vo veci pojednávanie a
rozhodol, keď prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín Zmluva o poskytovaní strážnej
služby s prílohami, faktúra č. 2023093, 2023107 a 2023121, Vy´zva žalobcu zo dňa 17.01.2023,
Predžalobná výzva a to všetko v kópiách, tieto vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový

stav nasledovným spôsobom : Zo Zmluvy o poskytovaní strážnej služby s prílohami 1 až 3 má súd
preukázané, že dňa 31.05.2023 uzavreli žalobca a žalovaná zmluvu č. 3023/12, ktorou sa žalovaná
zaviazalaplatiťmesačnesumu144,-eurazajednotlivévýjazdyažalobcasazaviazalvykonávaťochranu
žalovanej a jej dcéry. Z faktúry č. 2023093 má súd preukázané, že žalobca vyhotovil listinu, podľa ktorej
mala žalovaná zaplatiť sumu 144,-eur za pripojenie SOS tlačidla na zásahovú jednotku so splatnosťou

15.10.2023. Z faktúry č. 2023107 má súd preukázané, že žalobca vyhotovil listinu, podľa ktorej mala
žalovaná zaplatiť sumu 144,-eur za pripojenie SOS tlačidla na zásahovú jednotku so splatnosťou
15.11.2023. Z faktúry č. 2023121 má súd preukázané, že žalobca vyhotovil listinu, podľa ktorej mala
žalovaná zaplatiť sumu 144,-eur za pripojenie SOS tlačidla na zásahovú jednotku so splatnosťou
16.12.2023. Z Výzvy žalobcu zo dňa 17.01.2023 má súd preukázané, že žalobca žiadal žalovanú o

zaplatenie peňažnej sumy 432,-eur podľa faktúr č. 2023093, 2023107 a 2023121. Z Predžalobnej výzvy
má súd preukázané spísanie listiny žalobcom adresovanej žalovanej, podľa ktorej má žalovaná dlh vo
výške 432,-eur podľa nezaplatených faktúr č. 2023093, 2023107 a 2023121. Žalovaná odplatu za výkon
strážnej služby spočívajúcej v ochrane osoby vo výške 432,-eur nezaplatila.

4. Ochrana osoby je upravená osobitným zákonom č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti
súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)
(ďalej aj „ZoSB“) preto sa vzťah medzi žalobcom a žalovaným spravuje týmto zákonom. Stranami
sú obchodná spoločnosť zapísaná do obchodného registra a fyzická osoba nekonajúca v súvislosti
s podnikateľskou činnosťou, teda ich vzťah je občianskoprávnym vzťahom, Ich vzťahy zo Zmluvy o

poskytovaní strážnej služby s prílohami 1 až 3 sa potom spravujú z. č. 473/2005 Z.z. a Občianskym
zákonníkom ako lex generalis. Žalobca vystupuje ako obchodník, teda osoba, ktorá v súvislosti so
zmluvou koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby,
ktorá koná v jej mene alebo na jej účet (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a žalovaná je fyzickou
osobou,ktorávsúvislostisozmluvounekonávrámcisvojejpodnikateľskejčinnostialebopovolania(§52

ods. 4 Občianskeho zákonníka), ide teda o spotrebiteľskú zmluvu (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

5. Pokiaľ ide o dohodu žalobcu a žalovanej, že uzavreli dohodu v súlade s § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníkavzáhlavítejtozmluvy,nejednásaovýslovnýprejavvôleúčastníkovzmluvy,takétodojednanie
je potom, odhliadnuc od skutočnosti, že v čase uzavretia zmluvy bola dohoda o voľba práva umožnená v

§ 261 ods. 9 Obchodného zákonníka a nie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, neplatné pre neurčitosť
prejavu (§ 37 Občianskeho zákonníka), ako tzo obdobne konštatoval Najvyšší súd Českej republiky sp.
zn. 33 Cdo 1962/98, ze dne 29. června 2000 („Smlouva neobsahuje výslovný projev vůle o volbě práva,
které vyžaduje ust. § 262 obch. zák., tedy výslovné vyjádření, že se strany dohodly na tom, že jejich
konkrétní závazkový vztah, který nespadá pod obchodní závazkové vztahy uvedené v § 261 obch, zák.

se bude přesto řídit tímto zákoníkem. Pouhý nadpis předmětné formulářové smlouvy tuto podmínku
nesplňuje.“) a obdobne aj v rozhodnutiach 29 Odo 240/2003-107 a 25 Cdo 2206/2003.6. Súd posúdil Zmluvu o poskytovaní strážnej služby s prílohami ako zmluvu o poskytovaní
bezpečnostnej služby a to ochrany osoby (§ 2 ods. 1 písm. a/ ZoSB v spojení s § 3 písm. c/ ZoSB)
uzavretú v zákonnej písomnej forme (§ 38 ods. 3 veta prvá ZoSB) obsahujúcu všetky zákonné náležitosti

(§ 38 ods. 4 ZoSB), pričom jej uzavretie má súd preukázané zo samotnej Zmluvy o poskytovaní strážnej
služby s prílohami. Doba na ktorú bola uzavretá bola od 01.06.2023 na dobu neurčitú. Nebolo sporné a
bolo faktúrami č. 2023093, 2023107 a 2023121 preukázané, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie
žalovanej sumy 144,-eur za mesiace október až december 2023, pričom žalovaná netvrdila a teda
ani nepreukázala, že táto suma bola zaplatená. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie peňažnej

sumy 432,-eur (3×144) ako odplatu za poskytnutú služby uvedené vo faktúrach č. 2023093, 2023107
a 2023121.

7. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu má
veriteľ právo požadovať úroky z omeškania vo výške stanovenej osobitným predpisom, ktorým je vl. nar.
87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 vl.

nar. č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom táto bola ku dňu 15.10.2023,
15.11.2023 a 16.12.2023 vo výške 4,5 % p.a. takže úrok z omeškania je po pripočítaní 5 percentuálnych
bodov vo výške 9,5 % p.a.. Súd teda uznal aj nárok žalobcu na úrok z omeškania. Úrok z omeškania

nad priznanú výšku potom súd zamietol ako nedôvodný.

8. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozhodnutia.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak,
že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti žalovanému
plne úspešný a súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 Civilného sporového poriadku)
určujúce výnimky zo zásady úspechu uvedenej v § 255 Civilného sporového poriadku.

10. Pokiaľ ide o možnosť rozhodnúť percentom vo výroku rozhodnutia o náhrade trov súdneho konania
súd uvádza nasledovné. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť

a už vôbec nie povinnosť súdu rozhodnúť o náhrade trov súdneho konania percentom (alebo zlomkom)
ak je strana sporu plne úspešná v konaní, keď v žiadnom ustanovení Civilného sporového poriadku nie
je ustanovená možnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov súdneho konania v percentách. Jedným
z výkladových pravidiel podľa čl. 3 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku je, že výklad tohto
zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Navyše každé

ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 3 ods. 1
veta prvá Civilného sporového poriadku), pričom podľa čl. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon. Ak teda zákon nestanoví možnosť súdu rozhodnúť percentom, súd takto nemôže rozhodnúť.
Pokiaľ ide o § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ani toto ustanovenie neumožňuje rozhodnúť

o náhrade trov súdneho konania percentom (ide o prípad pomerného úspechu), keď z gramatického
výkladu je zrejmé, že súd rozdelí „náhradu trov konania“, teda rozdelí absolútnu hodnotu a nemá vyjadriť
relatívnu výšku t.j. spôsob akým sa bude deliť. Podstatná nie je ani manifestovaná vôľa predkladateľa
zákona, keď podľa dôvodovej správy k pôvodne navrhovanému § 255 Civilného sporového poriadku
„Predkladateľ upúšťa od doterajšej koncepcie uplatňovania si nároku na náhradu trov konania, čím má

ambíciutentoprocesnýinštitútzjednodušiťazhospodárniť.Súdprvejinštancierozhodujeonárokupodľa
zásad o náhrade trov konania a uplatnením týchto zásad dospeje k pomeru vyjadrenému percentom
alebo zlomkom, pričom konkrétnu výšku trov konania ponecháva na rozhodnutie súdneho úradníka“.
Manifestovaná vôľa predkladateľa zákona je v časti náhrady trov súdneho konania vnútorne rozporná,
keďže pokiaľ by bolo skutočne jeho vôľou, aby súdy mali možnosť resp. dokonca povinnosť rozhodnúť

percentom, nič nebránilo v tom, aby predmetný zákon obsahoval ustanovenie obdobné ustanoveniu §
151 ods. 7 O.s.p. účinné od 15.10.2008 do 30.06.2016 („Súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť
aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom
alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súdsamostatným uznesením“), keď navyše v ostatnom texte sa voľne inšpirovať pôvodnými ustanoveniami
nechal, čo je zrejmé predovšetkým porovnaním ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. s ustanovením § 255
ods. 2 Civilného sporového poriadku. Manifestovaná vôľa na jednej strane v dôvodovej správe uvádza

rozhodovanie „percentom alebo zlomkom“ na druhej strane takúto možnosť v zákone nestanovil, ani
úpravu podľa § 151 ods. 7 O.s.p. účinného od 15.10.2008 neprevzal, pričom pred 15.10.2008 nebolo
možné rozhodovať percentom ani zlomkom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predkladacia správa
zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a
jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen

že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán
môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov. Nie je potom možné vo výroku uviesť percento
výšky v akej bude priznaná náhrada trov súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto
rozsudku.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
a spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak žalovaný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
žalobca podať návrh na exekúciu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.