Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 4, 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 14T/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324011205
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2324011205.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci
obžalovaného A. B., stíhaný pôvodne pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
apsychotropnýchlátok,jedovaleboprekurzorov,ichdržanieaobchodovaniesnimipodľa§172odsek3,
odsek 4 písmeno c), odsek 6 písmeno b), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
b), písmeno j) Trestného zákona účinného do 05.08.2024 a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v

Galante dňa 04. apríla 2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/XX, E., t.č. v Ústave na výkon
väzby a výkon trestu odňatia slobody Nitra,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

1/ od presne nezisteného času, minimálne od začiatku roku 2019 až do dňa 23.05.2023, si obžalovaný

bez potrebného povolenia Ministerstva zdravotníctva SR, v meste E., ako aj na ďalších doposiaľ
nezistených miestach Slovenska, za účelom ďalšieho predaja zabezpečoval a zadovažoval od doposiaľ
nestotožnených osôb, doposiaľ presne neustálené množstvá pervitínu, ktorého účinnou látkou je
metamfetamín, v koncentrácii spôsobilej negatívne ovplyvniť psychiku človeka, jeho ovládacie alebo
rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie, ktorý následne prechovával v mieste svojho
trvalého bydliska v rodinnom dome v meste E., časť F., G. D. XXXX/XX a v garáži nachádzajúcej

sa v meste E., F. F., G. D. F. XXXX, ako aj na ďalších doposiaľ nezistených miestach a za účelom
finančného profitu uvedený pervitín ďalej distribuoval a predával v meste E., ako aj na ďalších presne
nestotožnených miestach územia Slovenskej republiky, minimálne A. C., prezývanému H., ktorému
opakovane predal asi 1-krát do týždňa po 10 až 40 gramov metamfetamínu alebo 2 krát do týždňa
minimálne po 100 gramov metamfetamínu za doposiaľ nezistenú sumu, prevažne v E. za reštauráciou
I., A. G. 2 až 3 krát po 1-2 kubíkoch metamfetamínu za sumu 50,-Eur za kubík a taktiež aj jedenkrát J.
D. a to 0,5 kubíka metamfetamínu za sumu 20,-Eur,

- a dňa 23.05.2023 v meste E., B. G. D., počas výkonu domovej prehliadky v rodinnom dome č.
1589/30, boli zaistené nasledovné veci - čierna taška „Puma" obsahujúca aj sklenenú fajku „Remo" s
obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 209 mg, s priemernou koncentráciou 74,9 % hmotnostných
metamfetamínu, obsahujúce 157 mg absolútneho metamfetamínu, plastové vrecko s tlakovým
uzáverom s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 16,700 g, s priemernou koncentráciou 49,7 %
hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce 8300 mg absolútneho metamfetamínu, plastové vrecko s

tlakovým uzáverom s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 1617 mg, s priemernou koncentráciou
24,3 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce 393 mg absolútneho metamfetamínu, a mikroténové
vrecko s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 525 mg, s priemernou koncentráciou 69,2 %
hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce 363 mg absolútneho metamfetamínu, a plátené taštička
čiernejfarbysbielymipásmizn.ADIDAS,vktorejsanachádzaloajplastovévreckostlakovýmuzáverom
s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 328,35 g, s priemernou koncentráciou 67,2 % hmotnostných
metamfetamínu,obsahujúce220,651gabsolútnehometamfetamínu,menšieplastovévreckostlakovým

uzáverom s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 29,569 g, s priemernou koncentráciou 70,8% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce 20,935 g absolútneho metamfetamínu, sklenená fajka
z číreho skla, dlhá cca 13 cm, v ktorej sa nachádzal metamfetamín s hmotnosťou 214 mg, s
priemernou koncentráciou 65,0 % hmotnostných metamfetamínu, ktorý obsahoval 139 mg absolútneho

metamfetamínu,
- a dňa 23.05.2023 v meste E., na ulici D. XXXX, počas výkonu prehliadky iných priestorov - v
garáži, boli zaistené veci - sklená fajka zadymená bielej farby, dlhá cca. 12 cm, v ktorej sa nachádzal
metamfetamín s hmotnosťou 16 mg, s priemernou koncentráciou 71,9 % hmotnostných metamfetamínu,
ktorý obsahoval 12 mg absolútneho metamfetamínu, a sklená fajka zadymená zelenej farby, dlhá cca.

14 cm, v ktorej sa nachádzal metamfetamín s hmotnosťou 47 mg, s priemernou koncentráciou 73,1
% hmotnostných metamfetamínu, ktorý obsahoval 34 mg absolútneho metamfetamínu, sklenená fajka
spojená s plastovou trubičkou a zadymená sklenená fajka, dlhá cca 11 cm sa nachádzal metamfetamín
s hmotnosťou 141 mg, s priemernou koncentráciou 74,7 % hmotnostných metamfetamínu, ktorý
obsahoval 105 mg absolútneho metamfetamínu, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach

a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, na zaobchádzanie a
držbu ktorých je potrebné povolenie Ministerstva zdravotníctva SR,

2/ od presne nezistenej doby si obžalovaný na presne nezistenom mieste bez povolenia zadovážil a
následne do dňa 23.05.2023 neoprávnene držal v obci E., v rodinnom dome na ulici D. F. XXXX/XX,

hlaveň kalibru 9 mm Steyr, výrobné číslo XXXX, ktorá pochádza zo samonabíjacej pištole rakúsko-
uhorskej značky Steyr 1911, prípadne Steyr 1912, ktorá sa z technického hľadiska v zmysle § 2 ods.
1 písm. b) zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov,
posudzuje ako hlavná časť zbrane, pričom podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o strelných zbraniach
a strelive, sa jedná o zbraň kategórie B, ktorá podľa § 5 ods. 2 Zákona o strelných zbraniach a

strelive podlieha povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti, ktoré obžalovaný neabsolvoval, resp.
si uvedenú povinnosť nesplnil a 1 ks náboja kalibru 22 Long Rifle českej značky Sellier & Bellot, ktorý bol
laborovanýolovenoustreloua1ksnábojakalibru410českejznačkySellier&Bellot,ktorýbollaborovaný
hromadnou strelou, pričom oba náboje sú z technického hľadiska v zmysle § 2 ods. 1 písm. f.) Zákona
o strelných zbraniach a strelive, posudzované ako strelivo, ktoré podľa § 12 ods. 1 Zákona o strelných

zbraniach a strelive môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej
licencie, alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz a obžalovaný nebol a nie je držiteľom
zbrojného preukazu, ani držiteľom zbrojnej licencie a taktiež ani držiteľom zbrojného sprievodného listu
na trvalý vývoz,

t e d a :

v bode 1/
- neoprávnene obchodoval s psychotropnou látkou vo veľkom množstve, čin spáchal závažnejším
spôsobom konania – po dlhší čas a na viacerých osobách,

v bode 2/
- držal strelivo bez povolenia
- držal strelnú zbraň bez povolenia

č í m s p á c h a l :

v bode 1/

- zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173
odsek 1, odsek 3 písmeno a), odsek 4 písmeno c) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len
„Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona,

v bode 2/

-prečinnedovolenéhoozbrojovaniaaobchodovaniasozbraňamipodľa§294odsek1Trestnéhozákona
-zločinnedovolenéhoozbrojovaniaaobchodovaniasozbraňamipodľa§294odsek2Trestnéhozákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 173 odsek 4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“), s použitím §
38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného

zákona, § 39 odsek 5 Trestného zákona a § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 3 (tri) mesiace.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad na
2 (dva) roky.

Podľa § 77 odsek 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody:

- oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
- osobne sa hlásiť jedenkrát za tri kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka okresného
súdu v obvode miesta svojho bydliska, pričom prvý krát je tak povinný urobiť do dvoch pracovných dní
po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,
- vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona trest prepadnutia vecí, a to:

1. Mobilný telefón značky Samsung, typu Galaxy S10 (SM-G973F/DS) s rozbitým dotykovým sklom
LCD displeja, nefunkčným LCD displejom a rozbitým zadným krytom v pravom hornom rohu, IMEI 1:

XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX
2. Mobilný telefón značky Samsung, typu Galaxy S8 (SM-G950F) s rozbitým dotykovým sklom LCD
displeja, nefunkčným LCD displejom a rozbitým zadným krytom v ľavom dolnom rohu , IMEI 1:
XXXXXXXXXXXXXXX
3. Mobilný telefón značky Apple, typu iPhone 13 s rozbitým LCD displejom a dotykovým sklom, ohnutým

telom, rozbitým zadným sklom a odtrhnutým flex káblom LCD displeja so sériovým číslom: K. modrej
farby,
4. USB kľúč značky Kingston, typu DTSE9 G2, s kapacitou 32GB, striebornej farby
5. USB kľúč neznámej značky, neznámeho typu, s označením 1TB, s kapacitou 1TB, striebornej farby
6. USB kľúč neznámej značky, neznámeho typu, s bez označenia, s kapacitou 250GB, striebornej farby

7. USB kľúč značky Patriot, typu USB flash pamäť, s kapacitou 32GB, s výrobným číslom:
XXXXXXXXXXXX, červeno-bielej farby
8. USB kľúč značky Good Drive, typu 2.0 USB flash pamäť, s kapacitou 2GB, s výrobným číslom: L.,
čierno-striebornej farby
9. Interný pevný disk značky Toshiba, typu MQ04ABF100, s kapacitou 1TB, so sériovým číslom: L.,

striebornej farby s nabíjacím adaptérom značky Makita12V, 1,2A a adaptérom zn. AXAGON FASTPORT
3, čiernej farby
10.MobilnýtelefónznačkyHuawei,typuP40LitesrozbitýmLCDdisplejomadotykovýmsklom,ohnutým
telom, odliepajúcim sa zadným krytom, množstvom škrabancov a odrenín po celom tele mobilného
telefónu, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX, tyrkysovo-ružovej farby

11. Mobilný telefón značky LG, typu K40s, s rozbitým LCD displejom a dotykovým sklom, ohnutým telom,
IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX, modrej farby
12. Notebook značky Emachines, typu KAV60, so sériovým číslom: M.,
13. Mobilný telefón značky Samsung, typu A50 (SM-A505FN/DS) s rozbitým LCD displejom a rozbitým
dotykovým sklom, a chýbajúcim ochranným sklom zadného fotoaparátu IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXX,

IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX, bielej farby
14. Mobilný telefón značky Samsung, typu A32 5G (SM-A326B) s rozbitým dotykovým sklom LCD
displeja a škrabancami na zadnom kryte, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, čiernej farby
15. Mobilný telefón značky Samsung, typu S20 FE (SM-980F) s poškodeným LCD displejom, páskou
prelepenou zadnou kamerou, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, šedej farby

16. Mobilný telefón značky Samsung, typu A53 5G (SM-A536B) s poškodeným ochranným sklom
LCD displeja, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, čiernej farby, spolu so SIM kartou mobilného operátora O2
s číslom XXXXXXXXXXXXXXXXXX(ICCID)17. Mobilný telefón značky Samsung, typu S8 (SM-G950F) s poškodeným dotykovým sklom LCD
displeja, popraskaným zadným krytom a odreninami na ráme telefónu s nezisteným IMEI, šedej farby
18. Mobilný telefón značky Apple, typu iPhone 11, so sériovým číslom: N., šedej farby

19. Mobilný telefón značky Apple, typu iPhone X, so sériovým číslom: O., šedej farby
20. Digitálna váha zn. ETA, typ 007 strieborno-čiernej farby,
21. Mikro váha zn. Electronic Pocket Scale mod. 130570 striebornej farby v plastovom vrecku
s uzatváracím zipsom,
22. Mobilný telefón značky Huawei, typu Honor 8 (FRD-L02), s rozbitým LCD displejom a rozbitým

zadným sklom s rozsiahlymi odreninami na ráme telefónu, s nezisteným IMEI, modrej farby
23. Tablet značky Alcatel, typu 3T8(9032X) s výraznými škrabancami na dotykovom skle a zadnej
strane, IMEI: XXXXXXXXXXXXXX, čiernej farby, spolu so SIM kartou mobilného operátora Tesco mobile
s číslom XXXXXXXXXXXXXXXXX (ICCID)
24. Mobilný telefón značky Samsung, typu Galaxy A13 (SM-A125F) s rozbitým displejom a dotykovým
sklom a ohnutým telom, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX čiernej farby

25. Mobilný telefón značky Xiaomi, značky Redmi 9A(A.), IMEI1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI2:
XXXXXXXXXXXXXXX, šedej farby
26. Mobilný telefón značky Caterpillar, typu CAT B25, so škrabancami na LCD displeji, IMEI1:
XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX, čiernej farby.
27. Plátenná kapsička čiernej farby zn. PUMA s obsahom: kapsička látková so vzorom, zapínaním na

zips, zapaľovač plynový čiernej farby, bluetooth slúchadlá s obalom zn. freestyle čiernej farby, zväzok
piatich kľúčov na karičke a dvoch farebných šnúrkach, plastové vrecko s uzatváracím zipsom, v ktorom
sa nachádza sklenená fajka z číreho skla – zadymená, plátenná taštička čiernej farby s bielymi pásmi
zn. Adidas, v ktorej sa nachádza kovové viečko striebornej farby.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona trest prepadnutia vecí, a to:
- finančné prostriedky vo výške 2.470, 95 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala dňa 28.06.2024 obžalobu na obžalovaného A. B.,

nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“ v príslušnom gramatickom tvare), P. M. a A. C., pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 3, odsek 4 písmeno c), odsek 6 písmeno b),
písmeno d) Trestného zákona (účinného do 05.08.2024) s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno
j) Trestného zákona v bode 2/ obžaloby, pre prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so

zbraňami podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona v bode 3/ obžaloby a pre zločin nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona v bode 3/ obžaloby.

Dňa 06.08.2024 bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 215/2024 Z. z. zverejnený nález
ÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.PL.ÚS3/2024zodňa3.7.2024(ďalejlen,,nález“)vspojení

so zverejnením ktorého nadobudol (v rozsahu na právne účinky predmetného nálezu) účinnosť zákon
č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len ,,novela Trestného zákona“).

Súd vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie. Prokurátorka obžalobu na hlavnom pojednávaní

dňa 16.08.2024 predniesla tak, že modifikovala skutkovú vetu vo vzťahu k obžalovanému A. B. v bode
2/ a to tak, že bežné jednorazové dávky drogy zaistené u obžalovaného boli odstránené zo skutkovej
vety a tiež bola odstránená hodnota drog, v skutkovej vete ostala ponechaná iba hmotnosť drog a tiež
v záverečnej časti skutkovej vety v bode 2/ obžaloby bola odstránená celková hodnota metamfetamínu
zaisteného u obžalovaného A. B.. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.10.2024 súd upovedomil

obžalovaného A. B. o tom, že s poukazom na novelu Trestného zákona je potrebné skutok kladený mu
za vinu v bode 2/ obžaloby kvalifikovať pre účely ďalšieho konania a rozhodovania podľa priaznivejšej
právnej úpravy (s ohľadom na výšku trestnej sadzby, ako aj ohľadom na povahu a závažnosť trestného
činu – zločin, obzvlášť závažný zločin), teda podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 ako zločin
neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 odsek 1,odsek 3 písmeno a), odsek 4 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno
j) Trestného zákona.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.10.2024 urobil po príslušnom zákonnom
poučení vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, ktoré vyhlásenie
o vine súd prijal. Prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného.

Po prijatí vyhlásenia obžalovaného súd s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný A. B. bol stíhaný

väzobne, ako aj s ohľadom na postoj obžalovaného P. M. a A. C., ktorí na hlavnom pojednávaní neurobili
žiadne vyhlásenie, vylúčil konanie proti obžalovanému A. B. zo spoločného konania na samostatné
konanie. Vzhľadom na postoj obžalovaného A. B. odpadol dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie
k žalovaným skutkom o jeho vine, pričom takýmto postupom sa poľa názoru súdu vytvoril priestor pre
rýchlejšie, prednostné rozhodnutie vo vzťahu k väzobne stíhanému obžalovanému A. B..

Následne bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výroku o treste a ochrannom opatrení,
a to výsluchom obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom, prečítaním listinných dôkazov
a výsluchom znalca Q. A. A..

Obžalovaný A. B. po zákonnom poučení k osobným a majetkovým pomerom uviedol, že je slobodný,

má dve deti vo veku 3 a 7 rokov, pričom s mladším dieťaťom ako aj s matkou dieťaťa žije v spoločnej
domácnosti, je nezamestnaný, opravoval doma autá, z čoho mal mesačný príjem približne 1.000,- eur,
vlastní rodinný dom s garážou, drogy neužíva odkedy je vo väzbe, dovtedy užíval pervitín. Obžalovaný
skutok oľutoval a zároveň uviedol, že všetky zaistené veci boli jeho a boli použité alebo určené na
spáchanie trestnej činnosti, alebo boli výnosom z nej, súhlasí s ich prepadnutím s výnimkou notebooku

zn. Asus VX303L a Macbooku air ružovej farby, tieto nepatria jemu, ale jeho priateľke R. M., nepoužíval
ich a ani ich nekúpil a s výnimkou notebooku zn. Lenovo ThinkPad a tabletu zn. Samsung striebornej
farby, ktoré síce patria jemu, avšak ich využíval výlučne pri oprave áut pre diagnostické účely, neboli
použité ani určené na páchanie trestnej činnosti a ani výnosom z nej.

Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/355/2009 súd zistil, že trestným
rozkazomzodňa14.01.2010,právoplatnýmdňa03.02.2010bolobžalovanýuznanýzavinnéhovbode1/
z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a v bode
2/ zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, z ktorého bol po jeho výkone prepustený dňa 02.06.2014.

Z hodnotenia z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra zo dňa 17.10.2024

vyplynulo, že obžalovaný väzbu vykonával od 29.02.2024, do ústavu v Nitre bol premiestnený dňa
12.06.2024,jehosprávanieavystupovaniejenapožadovanejúrovni,správasaslušne,príkazyapokyny
rešpektuje a plní bez výhrad, konflikty neboli zaznamenané, pracovne zaradený nebol z dôvodu
nedostatku pracovných miest, disciplinárne odmenený ani potrestaný doposiaľ nebol. Má nahlásenú
vyživovaciu povinnosť na dve maloleté deti.

Zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov z č.l. 585 súd zistil, že dňa
23.03.2023 bol vykonaná prehliadka iných priestorov a pozemkov – garáž, ktorej užívateľom bol
obžalovaný, pričom pre predmetnej prehliadke boli nájdené a zaistené digitálne váhy, notebooky, tablety,
mobilné telefóny sklenené fajky.

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky (č.l. 2562 spisu Okresného súdu Galanta 14T/46/2024) súd
zistil, že dňa 23.03.2023 bola vykonaná domová prehliadka u obžalovaného A. B., pri ktorej boli zaistené
mobilné telefóny, USB kľúče, notebooky, sklenené fajky, plátenné kapsičky, hlaveň s označením 129S,
2 ks náboje, balík bankoviek a euromince.

Znalec Q. A. A. na hlavnom pojednávaní pri výsluchu uviedol, že čo sa týka notebooku zn. Asus VX303L,
ktorý bol zaistený ako stopa č. 7, tento mu bol predložený bez poškodenia spolu s adaptérom, extrakciu
robil z pevného disku, ktorý v ňom bol inštalovaný bez zapnutia zariadenia, aby nedošlo k modifikácii dátod jeho zaistenia. Teda znalec dáta len číta, avšak nemôže do nich nič zapisovať, môže však obnovovať
aj odstránené dáta. Na str. 44 znaleckého posudku sú uvedené jednotlivé nájdené artefakty na disku
rozdelené podľa druhu do jednotlivých kategórií. Na otázku, či bol použitý tento notebook na páchanie

trestnej činnosti uviedol, že toto nenáleží znalcovi posudzovať, rovnako ako obsah komunikácií, ktoré
bolivzariadenínájdenéabolivyextrahovanéapredloženévelektronickejformeakoreport,naktoromsa
nachádza podrobne celý obsah zariadenia. Čo sa týka zariadenia Macbook air ružovej farby, zaisteného
ako stopa č. 17 (str. 73 ZP), u macbookov sú dáta šifrované prístupovým heslom, ktoré však v tomto
prípade nebolo poskytnuté a preto nebolo možné žiadne dáta zaistiť. Čo sa týka zariadenia notebook

zn. Lenovo ThinkPad, zaistený ako stopa č. 3, tento bol skúmaný, výsledok je graficky zobrazený na
č.l. 79, bola vypracovaná aj správa, teda report a čo sa týka tabletu zn. Samsung zaisteného ako stopa
č. 4, aj tento sa dal preskúmať, skúmal ho podobne ako mobilný telefón, boli zaznamenané aj do neho
vkladané SIM karty, resp. ich výrobné čísla ICCID, od strany 90-91 je opäť uvedené čo sa podarilo zaistiť
a jednotlivé dáta sú rozdelené do kategórií, pričom ak bolo možné nejaké dáta obnoviť, je to uvedené
aj slovne výrazom „vymazané“.

Svedkyňa R. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že čo sa týka Macbooku ružovej farby zaisteného pri
domovej prehliadke, tento kúpila asi pred 3 rokmi cez Bazoš, prišiel jej na dobierku, stál asi 300 Eur,
prišielprasknutý,nedalsapoužívať,avšakopravaboladrahá,pretosikúpilaAsusstriebornejfarby,ktorý
vyšiel menej, ako by vyšla oprava. Nepamätá si, od koho ho kúpila, ani jeho telefónne číslo. Macbook ani

nepoužívala, peniaze mala našetrené, potom si kúpila Asus striebornej farby, tento bol funkčný, tiež ho
kúpila cez Bazoš, prišiel jej rovnako poštou na dobierku, avšak tiež už nevie uviesť, od koho ho kúpila,
ani jeho telefónne číslo, obe zariadenia kúpila z úspor, nebola zárobkovo činná, avšak sa jej v tom čase
narodilo dieťa a dostala kočíkové a rodičovský príspevok. Macbook si nechala preto, lebo si ho chcela
dať opraviť, obžalovaný ani jeden z notebookov nepoužíval, používala ich len ona.

Prokurátorka navrhla oboznámiť vyextrahované dáta z predmetných skúmaných zariadení za
účelom posúdenia, či dané zariadenia boli použité na páchanie trestnej činnosti, avšak následne
podaním doručeným súdu dňa 13.01.2025 oznámila, že netrvá na vykonaní dôkazu oboznamovaním
vyextrahovaných dát zo zariadení zaistených pri domovej prehliadke a pri prehliadke iných priestorov

a pozemkov skúmaných znalcom Ing. Mokrým a zároveň uviedla, že súhlasí s vrátením vecí
obžalovanému a to notebooku ASUS VX303L a tabletu Samsung striebornej farby ako i s vrátením vecí
svedkyni R. M. a to Macbook air ružovej farby a notebook Lenovo ThinkPad.

Uznesením č.l. 272 a č.l. 542 bol do konania pribratý znalec Q. A. A. z odboru elektrotechnika,

odvetvie elektronika, riadiaca technika, výpočtová technika (hardvér), odhad hodnoty elektrotechnických
zariadení a elektroniky, počítačové programy (softvér) na vypracovanie znaleckého posudku.

Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/26/2021 súd zistil, že obžalovaný
bol rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 07.11.2022, právoplatným dňa 24.01.2023 uznaný za

vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa ô 245 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Skutok bol spáchaný dňa 04.05.2020. Rozsudkom zo dňa 11.12.2024,
právoplatným dňa 12.12.2024 bol zrušený výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného

súdu Galanta sp. zn. 1T/26/2021 zo dňa 07.11.20222, právoplatný dňa 24.01.2023, a obžalovanému
bol za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, pri ktorom trestnosť
činu nezanikla uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok.

Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný nie je zamestnaný a nie je poberateľom
žiadnych dávok.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 7 krát súdne trestaný, najmä pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ale opakovane

aj za majetkovú trestnú činnosť, pričom v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol.

Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný sa doposiaľ
dopustil 15 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť

ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest
ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému

činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných

členov spoločnosti.

Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia

(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie

ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty
a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným
členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje
ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon
vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú

a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí
vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj
etické. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru

závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí
súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania

s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v
každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a

preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia

trestu do pôsobenia výchovného.
V období od spáchania predmetných trestných činov do rozhodnutia súdu došlo k zmene znenia
Trestného zákona /zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým samenia a dopĺňajú niektoré zákony/, a to v dôsledku jeho novely zákonom č. 40/2024 Z. z. účinnej od
06.08.2024.
Z ustanovenie § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona vyplýva, že trestnosť činu sa posudzuje a trest

sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu
a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa
ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu,
ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa
priaznivejší.

Podľa článku 50 ods.6 Ústavy Slovenskej republiky : Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie.

Vo vzťahu k obžalovanému súd trestnosť činu posudzoval a trest ukladal podľa novelizovaného
Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ktorý bol pre obžalovaného priaznivejší s poukazom na

výšku trestnej sadzby ako aj na povahu a závažnosť trestného činu (zločin, obzvlášť závažný zločin).
S poukazom na § 34 ods. 6 Trestného zákona (účinného od 6.8.2024) súd bol povinný obžalovanému
uložiťlentrestodňatiaslobody,nakoľkohornáhranicatrestnejsadzbytrestuodňatiaslobodyustanovená
v osobitnej časti Trestného zákona pre stíhaný trestný čin prevyšovala 8 rokov. Súd pri ukladaní trestu
vychádzal zo základnej trestnej sadzby podľa § 173 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024

(s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona), ktorá je 8 rokov až 20 rokov.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd u obžalovaného A. B. prihliadol najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností. U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l)
Trestného zákona, teda že sa priznal k spáchaniu trestných činov a ich spáchanie úprimne oľutoval.
Súd posudzoval vyjadrenú ľútosť obžalovaného z hľadiska jej úprimnosti, či nešlo o čisto formálne
a účelové konštatovanie a hodnotil ju na základe správania sa páchateľa v období od spáchania
skutku po rozhodovanie o ňom a taktiež aj na základe ďalších procesných prejavov obžalovaného,

ako je záverečná reč a posledné slovo (porovnaj R 44/2017). Súd prihliadol aj na postoj obžalovaného
k jeho trestnej činnosti od počiatku trestného stíhania, skutočnosť, že v prípravnom konaní nepopieral
svoju vinu, len využil svoje právo nevypovedať, jeho postoj k vykonávanému dokazovaniu na hlavnom
pojednávaní ako aj na skutočnosť, že učinil vyhlásenie o vine. U obžalovaného bola zároveň zistená
prítomnosť jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, teda že obžalovaný

už bol za trestný čin odsúdený. Obžalovaného súd odsudzoval za viacero trestných činov, ukladal mu
preto úhrnný trest podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahovalo na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný (§ 173 odsek 4 Trestného zákona účinného od 006.08.2024). Úhrnný trest súd ukladal za
viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden bol zločinom, a ktoré boli spáchané viacerými
skutkami, z tohto dôvodu bolo potrebné podľa asperačnej zásady uvedenej v ustanovení § 41 odsek 2

Trestného zákona zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby najprísnejšieho trestného činu o jednu tretinu.
Z dôvodu aplikácie tzv. asperačnej zásady súd nepriznal obžalovanému priťažujúcu okolnosť v zmysle
§ 37 písmeno h) Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných činov, a to z nasledujúcich dôvodov.
Podľa § 38 ods. 1 Trestného zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno
prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie

trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby. Aplikáciu ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona možno jednoznačne
kvalifikovať ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Aplikáciou ustanovenia § 41
ods.2Trestnéhozákonaprišlokzmene(zvýšeniu)trestnejsadzby,atokzvýšeniuhornejhranicetrestnej
sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu. Z tohto dôvodu (zvýšenia trestnej sadzby) nemožno na

spáchanie viacerých trestných činov prihliadnuť aj ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h)
Trestného zákona. Ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona nerozlišuje medzi zvýšením hornej a
dolnej sadzby trestu odňatia slobody, ale vychádza len zo sprísnenia sadzby trestu odňatia slobody po
aplikácii príslušného hmotnoprávneho ustanovenia (v tomto prípade § 41 ods. 2 Trestného zákona).

Z dôvodu opätovného spáchania zločinu obžalovaným (trestný rozkaz Okresného súdu Galanta sp. zn.
1T/355/2009) súd zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby uvedenej v § 173 odsek 4
Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v rozpätí 8 až 20 rokov o jednu tretinu, následne z dôvodu
aplikácie asperačnej zásady došlo aj k zvýšeniu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzbyo jednu tretinu a trest ukladal v takto modifikovanej trestnej sadzbe v rozpätí 12 rokov až 26 rokov a 8
mesiacov. V tejto súvislosti bolo tiež potrebné zohľadniť ustanovenie § 46 Trestného zákona, podľa
ktorého trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na 25 rokov alebo ako trest

odňatia slobody na doživotie.

Nakoľko však obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, súd pristúpil k
mimoriadnemu zníženiu trestu o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby a tak uložil
obžalovanému trest odňatia vo výmere 8 rokov a 3 mesiace. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil

najmä kritický postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, ku ktorej sa priznal a oľutoval ju, ako aj
jehovyhlásenieovineučinenénahlavnompojednávaní,čímobžalovanýprispelktomu,ževkonanípred
súdom nebolo nevyhnutné vykonávať dokazovanie v plnom rozsahu, ale len vo vzťahu k výroku o treste
ochrannom opatrení, ako sa aj vzdal svojho práva resp. obmedzil svoje právo na podanie opravného
prostriedku. Neukladal však trest na samej možnej spodnej hranici mimoriadneho zníženia trestu, a to
s poukazom na trestnoprávnu minulosť obžalovaného ako aj na rozsah a závažnosť trestnej činnosti,

ktorej sa dopustil. Pri ukladaní trestu však nebolo možné opomenúť kritický postoj obžalovaného, ktorá
skutočnosť je dôvodom na to, že v prípade ukladania trestu stačí na takú osobu pôsobiť kratším,
resp. miernejším trestom, nakoľko si uvedomuje nesprávnosť svojho konania, oproti osobe, ktorá
spáchanie trestnej činnosti opakovane popiera a nie je schopná prijať zodpovednosť za svoje konanie.
Súd už vzhľadom na uvedené pri posudzovaní výmery trestu odňatia slobody a pri posudzovaní

spravodlivosti ukladaného trestu uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom
stanoveného trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že obžalovaný vyhlásením
o vine neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny zo spáchania skutkov uvedených
v obžalobe. Súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej
pokiaľ v konaní pred okresným súdom obžalovaný využil právo urobiť vyhlásenie o vine zo spáchania

skutku uvedeného v obžalobe (§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku) a toto vyhlásenie súd prijal,
stratil možnosť takéto vyhlásenie o vine odvolať a zároveň v tomto rozsahu, t.j. v rozsahu priznania viny,
podať riadny opravný prostriedok (obdobne pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II.
ÚS 143/2020 zo 07. júla 2020). Po prijatí vyhlásenia o vine súdom teda obžalovaný neodvolateľne prijal
všetky právne účinky uznania viny, dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané

rozhodnutie súdu o druhu a výmere uloženého trestu (R 44/2017). Súd prihliadol na správanie sa
obžalovaného počas celého trestného stíhania, kedy už v prípravnom nevypovedal, trestnú činnosť však
nepopieral, čakal na novelu Trestného zákona, pričom po prednesení obžaloby a následnom poučení
učinil vyhlásenie o vine.

Podľa názoru súdu nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody na výmere 8 rokov a 3 mesiace v
sebe zohľadňuje na jednej strane priznanie sa obžalovaného k ním spáchanej trestnej činnosti, jej
úprimné oľutovanie a realizované vyhlásenie o vine, no na strane druhej odráža aj závažnosť spáchanej
trestnej činnosti, kriminálnu minulosť obžalovaného a zavinenie vo forme priameho úmyslu. Takto
uložený trest je podľa názoru súdu primeraný (proporcionálny) a spravodlivý a u obžalovaného splní

svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdi
jeho konanie. Miernejší trest by atribúty sledované v ust. § 34 Trestného zákona podľa názoru súdu
nespĺňal, predovšetkým z pohľadu úmernosti k spáchanej trestnej činnosti. Na druhej strane uloženie
vyššieho trestu súd považoval už za neprimerane prísne, najmä s prihliadnutím na postoj obžalovaného
k jeho trestnej činnosti, ku ktorej sa priznal a prejavil nad ňou ľútosť, s tým súvisiace vyhlásenie

o vine a teda na obžalovaným prejavenú relevantnú mieru sebareflexie. Neprimerane dlhý trest by
mohol demotivovať osobu obžalovaného od resocializácie a sťažiť jeho návrat do riadneho života. Súd
zohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaný je otcom dvoch maloletých detí.

Na výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (1T/355/2009).

Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu, súd rozhodol vo vzťahu k obžalovanému aj o uložení trestu
prepadnutia vecí použitých na páchanie trestnej činnosti zaistených v rámci trestného stíhania

špecifikovaných vo výroku rozsudku. Obžalovaný nad rámec vyhlásenia o vine potvrdil vlastníctvo
zaistených vecí ako aj skutočnosť, že tieto boli použité na páchanie trestnej činnosti, resp. výnosom
z nej. Súd ukladal aj trest prepadnutia vecí, ktoré sú výnosom z trestnej činnosti, a to zaistené finančné
prostriedky vo výške 2.470,95 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný je nezamestnaný, bezstáleho príjmu, pričom jeho príjem pozostával z údajných opráv automobilov mal súd za preukázané, že
tieto sú výnosom z trestnej činnosti obžalovaného, ktorú skutočnosť navyše obžalovaný potvrdil.

Čo sa týka notebooku ASUS VX303L, tabletu Samsung striebornej farby, Macbook air ružovej farby
a notebook Lenovo ThinkPad, vo vzťahu k nim trest prepadnutia veci súd neuložil a tieto budú po
právoplatnosti rozsudku vrátené obžalovanému a svedkyni R. M., nakoľko z vykonaného dokazovania
nemal súd ani po výsluchu znalca za preukázané, že by boli použité alebo určené na spáchanie
trestnej činnosti, resp. výnosom z nej, pričom v prípade Macbooku air ružovej farby a notebooku Lenovo

ThinkPad obžalovaný nie je ani ich vlastníkom a s ohľadom na vykonané dokazovanie neprichádzalo
do úvahy ani ich zhabanie, pričom prokuratúra v tomto smere nenavrhla vykonať žiadne ďalšie dôkazy
preukazujúce opak a s ch vrátením prejavila súhlas.

Súd zároveň na dovŕšenie nápravy obžalovaného v súlade s ustanovením § 76 ods. 1, § 78 ods. 1
Trestného zákona uložil i ochranný dohľad v trvaní 2 roky, v rámci ktorého bude obžalovaný povinný

po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej
obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z
miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu. Takýto rozsah ochranného dohľadu, ktorý je súčasťou
tzv. nútenej postpenitenciárnej starostlivosti nevyhnutnej na dovŕšenie nápravy páchateľov zločinov v
spojení s nepodmienečným trestom odňatia slobody považuje súd za dostatočne prísny a primeraný na

to, aby mala spoločnosť reálnu možnosť nielen kontrolovať obžalovaného po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody, ale mu aj prípadne pomohla zaradiť sa do spoločnosti.

Z dôvodov uvedených vyššie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré

rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.