Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 13, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Cbi/15/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113229174
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Antalová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6113229174.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica rozhodujúc sudkyňou Mgr. Zuzanou Antalovou v právnej veci žalobcu

Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, proti žalovanému
INVESTEX GROUP, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 034 665, zast. Advokátska
kanceláriaJANČIARs.r.o.,Nám.SNP70/36,96001Zvolen,IČO:53208731,vkonaníourčeniepravosti
pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že popreté pohľadávky žalobcu prihlásené do reštrukturalizácie vedenej na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1R/2/2013 súhrnnou prihláškou nezabezpečených
pohľadávok a to pohľadávka pod por. č. 1 vo výške 574 735,45 Eur - daň z pridanej hodnoty

rozdiel dane po kontrole nadmerného odpočtu za obdobie február 2007, na základe Rozhodnutia č.
9601401/5/1242070/2013 zo dňa 03.04.2013, pohľadávka pod por. č. 2 vo výške 565 873,42 Eur - daň
z pridanej hodnoty rozdiel dane po kontrole nadmerného odpočtu za obdobie marec 2007, na základe
Rozhodnutia č. 9601401/5/1241466/2013 zo dňa 03.04.2013, pohľadávka pod por. č. 3 vo výške 56
587,30 Eur DPH - pokuta podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 zákona č. 563/2009 Z.z., na základe
oznámenia ID č. 9614301/5/3598755/2013/Ba, pohľadávka pod por. č. 4 vo výške 57 473,50 Eur DPH
- pokuta podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 zákona č. 563/2009 Z.z., na základe oznámenia ID č.

9614301/5/3598729/2013/Ba, pohľadávka pod por. č. 5 vo výške 11 101,- Eur DPH - sankčný úrok podľa
§ 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z., na základe oznámenia ID č. 9614301/5/3598829/2013/
Ba, pohľadávka pod por. č. 6 vo výške 10 929,80 Eur - daň z pridanej hodnoty sankčný úrok podľa § 156
ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z., na základe oznámenia ID č. 9614301/5/3598798/2013/Ba a
pohľadávka pod por. č. 7 vo výške 13 220,33 Eur DPH - pokuta podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 zákona
č. 563/2009 Z.z., na základe oznámenia ID č. 9614301/5/3621129/2013/Ba, sú o p r á v n e n é .

II. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.

III. Žalobcovi právo na náhradu trov tohto konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia že popreté pohľadávky žalobcu, prihlásené do
reštrukturalizácie, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. č. k.: 1R/2/2013, dlžníka
INVESTEX GROUP, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, predtým Na Štepnici 1379/1, 960
01 Zvolen, IČO: 36 034 665 súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo dňa 14.08.2013
vo výške 3 168 131,90 Eur v členení:

-pohľadávka pod por. č. 1 vo výške 574 735,45 Eur Daň z pridanej hodnoty - rozdiel dane
po kontrole nadmerného odpočtu za obdobie február 2007 na základe Rozhodnutia č.
9601401/5/1242070/2013 zo dňa 3.4.2013, sa považuje za uznanú,- pohľadávka pod por. č. 2 vo výške 565 873,42 Eur Daň z pridanej hodnoty - rozdiel dane po kontrole
nadmerného odpočtu za obdobie marec 2007 na základe Rozhodnutia č. 9601401/5/1241466/2013zo
dňa 3.4.2013, sa považuje za uznanú,

- pohľadávka pod por. č. 3 vo výške 56 587,30 Eur Daň z pridanej hodnoty pokuta podľa § 155 ods.
l písm. f) bod 2 zák. č. 563/2009 Z. z. na základe oznámenia ID č. 9614301/5/ 3598755/2013/Ba, sa
považuje za uznanú,
- pohľadávka pod por. č. 4 vo výške 57 473,50 Eur Daň z pridanej hodnoty - pokuta podľa
§ 155 ods. 1 písm. f) bod 2 zák. č. 563/2009 Z. z. na základe oznámenia ID č. 9614301/5/ 3598729/2013/

Ba, sa považuje za uznanú,
- pohľadávka pod por. č. 5 vo výške 11 101,00 Eur Daň z pridanej hodnoty - sankčný úrok z podľa §
156 ods. l písm. a) zák. č. 563/2009 Z. z. na základe oznámenia ID č. 9614301/5/ 3598829/2013/Ba,
sa považuje za uznanú,
- pohľadávka pod por. č. 6 vo výške 10 929,80 Eur Daň z pridanej hodnoty - sankčný úrok z podľa §
156 ods. 1 písm. a) zák. č. 563/2009 Z. z. na základe oznámenia ID č. 9614301/5/ 3598798/2013/Ba,

sa považuje za uznanú,
- pohľadávka pod por. č. 7 vo výške 13 220,33 Eur Daň z pridanej hodnoty - pokuta podľa § 155 ods.
l písm. f) bod 2 zák. č. 563/2009 Z. z. na základe oznámenia ID č. 9614301/5/ 3621129/2013/Ba, sa
považuje za uznanú,
- pohľadávka pod por. č. 8 vo výške 35 291,90 Eur Daň z pridanej hodnoty - pokuta podľa § 154 ods. l

písm. g) zák.č.563/2009 Z. z. na základe oznámenia ID č. 9614301/5/3673351/2013/Ba,
- pohľadávka pod por. č. 9 vo výške 352 919,20 Eur Daň z pridanej hodnoty určený rozdiel dane za
zdaňovacie obdobie január 2007 podľa § 68 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z. z. na základe rozhodnutia č.
9601401/5/1243347/2013/MIIv zo dňa 03.04.2013, sa považuje za uznanú,
- pohľadávka pod por. č. 10 vo výške 1 490 000,00 Eur Daň z príjmov právnickej osoby - pohľadávka

vyplývajúca z vyrubovacieho konania po kontrole za zdaňovacie obdobie od 01.04.2006 do 31.03.2007
podľa § 68 zák. č. 563/2009 Z. z. DP na základe oznámenia ID č. 9601402/5/3788801/2013/Pau zo dňa
14.08.2013, sa považuje za uznanú.
Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 1R/2/2013 zo dňa 15.07.2013,
zverejneným v Obchodnom vestníku č. 138/2013 zo dňa 19. júla 2013, povolil reštrukturalizácie dlžníka

INVESTEX GROUP, s.r.o., so sídlom Na Štepnici 1379/1, 960 01 Zvolen, IČO: 36 034 665. Za
správcu bol ustanovený HMG Recovery. k. s., so sídlom kancelárie Nám. SNP 17, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 46 333 908 (ďalej v texte reštrukturalizačný správca). V povolenej reštrukturalizácii
si žalobca ako veriteľ (pôvodne Daňový úrad Banská Bystrica, Nová ul. 13, Banská Bystrica do
27.09.2013) v súlade s ustanovením § 121 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej "ZKR"), na predpísaných
tlačivách s predpísanými náležitosťami prihlášky prihlásil pohľadávky v celkovej výške 3 168 131,90
Eur, slovom: trimiliónystošesťdesiatosemtisícstotridsaťjeden Eur a deväťdesiat eurocentov s nárokom
na uspokojenie, z ktorých bolo v súhrnnej prihláške č. 1 zo dňa 14.08.2013 prihlásených 10
nezabezpečených pohľadávok. V súlade s ust. § 120 ods. 1 ZKR si žalobca prihlásil svoje nároky,

ktoré vznikli do dňa zverejnenia uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom
vestníku č. 122/2013 zo dňa 26.06.2013. K prihláške mal žalobca pripojené listiny preukazujúce v nej
uvedené skutočnosti s vyhlásením, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, pripadne
dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. Pohľadávky si uplatnil v eurách. Reštrukturalizačný
správca žalovaného elektronickou poštou zo dňa 19.09.2013 oboznámil žalobcu s popretím všetkých

prihlásených pohľadávok zapísaných do zoznamu pohľadávok správcom zo dňa 16.08.2013 a to čo
do vymáhateľnosti pohľadávky, právneho dôvodu vzniku pohľadávky, výšky prihlásenej pohľadávky a
poradia uspokojovania pohľadávky v celkovej prihlásenej výške 3 168 131,90 Eur. Žalobca nesúhlasí s
popretím prihlásených pohľadávok č. 1 - 10 v celkovej výške 3 168 131,90 Eur uplatnených v súhrnnej
prihláške nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo dňa 14.08.2013 z nasledujúcich dôvodov:

2. Podľa žalobcu popretie pohľadávok pod por. č. 1 vo výške 574 735,45 Eur a por. č. 2 vo
výške 565 873.42 Eur súhrnnej prihlášky č. 1 zo dňa 14.08.2013 podľa vyjadrení žalovaného, že vo
vzťahu k veriteľom - žalobcu uplatňovanej pohľadávke existuje medzi dlžníkom a veriteľom dlhodobý
spor, v rámci ktorého je v súčasnosti na Krajskom súde Banská Bystrica podaná tzv. správna žaloba

dlžníka voči veriteľovi vedená pred Krajským súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 23S/251/2013, ktorou
sa dlžník domáha preskúmania zákonnosti postupu veriteľa ako správcu dane a zákonnosti rozhodnutí
predstavujúcich právnych dôvod vzniku tejto pohľadávky, je nedôvodné, nakoľko žalobca prihlásil
pohľadávky na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorými preukázal právny dôvodvznikupohľadávky,jejvymáhateľnostiakoajvýškypohľadávkyaporadieuspokojovania.Zpredložených
rozhodnutí č. 9601401/5/1242070/2013/Mak zo dňa 03.04.2013 a č. 9601401/5/1241466/2013/Mak zo
dňa 03.04.2013 je nesporné, že bol vyrobený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia

február 2007 a marec 2007, ktorý v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov vznikol
dňom dodania tovaru alebo služieb a to sa stalo v danom prípade v období február, marec 2007.
Z tohto pohľadu je právne irelevantné, či daňový subjekt daň prizná alebo či správca dane vydá
rozhodnutie, ktorým rozdiel dane vyrubí. Rozhodnutie správcu dane má len deklaratórny účinok.

Vykonateľnosť rozhodnutí, ktorými správca dane vyrubil rozdiel, znamená len to, že uplynula lehota na
dobrovoľné plnenie povinnosti uloženej právoplatným rozhodnutím. Pre posúdenie kedy pohľadávka
vznikla a kedy je splatná je príslušná vyššie citovaná právna úprava zákona o dani z pridanej hodnoty,
ktorá upravuje vznik a splatnosť dane. Obidve dane vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania
dňa 27.06.2013 a stali sa nárokom počas reštrukturalizácie podľa § 120 ods. l ZKR a preto boli
prihlásené prihláškou do reštrukturalizácie ako pohľadávky podľa § 121 ZKR. Tvrdenie žalovaného o

podaní žaloby o preskúmanie zákonnosti postupu Daňového úradu Banská Bystrica zo dňa 17.07.2013
dňa Krajský súd Banská Bystrica, ktoré má žalobca v kópii k dispozícii, nezakladá dôvod na spornosť
vzniku, vymáhateľnosti, výšky a poradia uspokojenia pohľadávok uvedených pod por. č. 1. č. 2 súhrnnej
prihlášky nezabezpečených pohľadávok č. 1. Žalobca nemá preukázané listinnými dôkazmi tvrdenie, že
žaloba bola na súd podaná. Kým vo veci nie je právoplatne rozhodnuté príslušným súdom, pohľadávky

žalobcu pod por. č. 1 vo výške 574 735,45 Eur a por. č. 2 vo výške 565 873,42 Eur súhrnnej prihlášky
nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo dňa 14.08.2013 sú nesporné.

3. Pohľadávky pod por. č. 3 vo výške 56 587,30 Eur, č. 4 vo výške 57 473,50 Eur, č. 5 vo
výške 11 101,00 Eur a č. 6 vo výške 10 928,80 Eur súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok

č. 1 zo dňa 14.08.2013 žalovaný poprel čo do vymáhateľnosti pohľadávky, právneho dôvodu vzniku
pohľadávky, výšky prihlásenej pohľadávky a poradia uspokojovania pohľadávky z dôvodu popretia
pohľadávok pod por. č. 1 vo výške 574 735,45 Eur a por. č. 2 vo výške 565 873,42 Eur súhrnnej
prihlášky nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo dňa 14.08.2013. Žalobca prihlásil uvedené pohľadávky
ako daň podľa § 2 ods. b) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe dani (daňový poriadok) a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vznik uvedených pohľadávok vyplýva z
§ 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Daňového poriadku (pokuta - por. č. 3 a 4) a z § 156 ods. 1 písm. a)
Daňovéhoporiadku(sankčnýúrok-por.č.5a6),zasprávnydeliktpodľa§154ods.1písm.g)Daňového
poriadku. Z interných oznámení č. 9614301/5/3598755/2013/Ba a č. 9614301/5/ 3598729/2013/Ba je
nesporné, že základom pre vznik a výpočet uvedených pohľadávok boli právoplatné a vykonateľné

rozhodnutia č. 9601401/5/1242070/2013/Mak zo dňa 03.04.2013 a č. 9601401 /5/1241466//2013/Mak
a žalobca sankčné úroky za zdaňovacie obdobie február a marec 2007 vypočítal odo dňa splatnosti
týchtorozhodnutí,t.j.od10.05.2013dodátumupredchádzajúcemuzačatiureštrukturalizačnéhokonania
t.j. do 26.06.2013 vrátane. Žalobca prihlásil pohľadávky podľa § 121 ZKR. Tvrdenie žalovaného o
podaní žaloby o preskúmanie zákonnosti postupu Daňového úradu Banská Bystrica zo dňa 17.07.2013

na Krajský súd Banská Bystrica, ktoré má žalobca v kópii k dispozícii, nezakladá dôvod na spornosť
vzniku, vymáhateľnosti, výšky a poradia uspokojenia pohľadávok uvedených pod por. č. 1 vo výške 574
735,45 Eur a por. č. 2 vo výške 565 873,42 Eur súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok č. 1.
Žalobca nemá preukázané listinnými dôkazmi tvrdenie, že žaloba bola na súd podaná. Kým vo veci nie
je právoplatne rozhodnuté príslušným súdom o pohľadávkach žalobcu pod por. č. 1 a por. č. 2 súhrnnej

prihlášky nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo dňa 14.08.2013. Pohľadávky pod por. č. 3 vo výške 56
587,30 Eur, č. 4 vo výške 57 473,50 Eur, č. 5 vo výške 11 101,00 Eur a č. 6 vo výške 10 928,80 Eur,
sú nesporné.

4. Pohľadávkupodpor.č.7súhrnnejprihláškynezabezpečenýchpohľadávokč.1zodňa14.08.2013

vo výške 13 220,33 Eur žalovaný poprel čo do vymáhateľnosti pohľadávky, právneho dôvodu vzniku
pohľadávky, výšky prihlásenej pohľadávky a poradia uspokojovania pohľadávky z dôvodu popretia
jej právneho dôvodu vzniku, ktorý nebol žalobcom relevantne osvedčený. Žalobca prihlásil uvedenú
pohľadávku ako daň podľa § 2 ods. b) Daňového poriadku. Vznik uvedenej pohľadávky vyplýva z § 155
ods. 1 písm. f) bod 2 Daňového poriadku pokuta za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového

poriadku zo sumy nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012,
o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov. Je nesporné, že sa jedná o
správny delikt týkajúci sa daňovej povinnosti vzniknutej za zdaňovacie obdobie (máj 2012) pred začatím
reštrukturalizačného konania zo dňa 27.06.2013 a stal sa nárokom počas reštrukturalizácie podľa § 120ods. 1 ZKR a preto bol prihlásený prihláškou do reštrukturalizácie ako pohľadávka podľa § 121 ZKR.
Žalobca z týchto dôvodov považuje pohľadávku za nespornú.

5. Pohľadávku pod por. č. 9 zo súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo
dňa 14.08.2013 vo výške 352 919,20 Eur žalovaný poprel čo do vymáhateľnosti pohľadávky, právneho
dôvodu vzniku pohľadávky, výšky prihlásenej pohľadávky a poradia uspokojovania pohľadávky z dôvodu
popretia jej právneho dôvodu vzniku, ktorý nebol žalobcom relevantne osvedčený. Z dôvodu podania
opravného prostriedku voči prihlásenej pohľadávke popiera právny dôvod vzniku pohľadávky. V lehote

na popieranie pohľadávok bolo dlžníkovi dňa 16.09.2013 doručené rozhodnutie odvolacieho orgánu č.
1100301/1/388337/2013/4989 zo dňa 12.08.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č.
9601401/5/1243347/2013/MIIvzodňa03.04.2013atýmbolosvedčenýprávnydôvodvznikupohľadávky
žalobcu na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Ku dňu popretia pohľadávky, t. j.
19.09.2013 má žalobca preukázané, že žalovaný o tejto skutočnosti vedel a má za to, že došlo z jeho
strany k účelovému popretiu pohľadávky a poškodeniu veriteľa v reštrukturalizačnom konaní. Z

predloženého rozhodnutia č. 9601401/5/1243347/2013/MIIv zo dňa 03.04.2013 je nesporné, že bol
vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2007, ktorý v zmysle § 19
ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vznikol
dňom dodania tovaru alebo služieb a to sa stalo v danom prípade v období január 2007. Z tohto
pohľadu je právne irelevantné, či daňový subjekt daň prizná alebo či správca dane vydá rozhodnutie,

ktorým rozdiel dane vyrubí. Rozhodnutie správcu dane má len deklaratórny účinok. Vykonateľnosť
rozhodnutia, ktorým správca dane vyrubil rozdiel, znamená len to, že uplynula lehota na dobrovoľné
plnenie povinnosti uloženej právoplatným rozhodnutím. Pre posúdenie kedy pohľadávka vznikla a kedy
je splatná je príslušná vyššie citovaná právna úprava zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá upravuje
vznik a splatnosť dane. Daň vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania dňa 27.06.2013 a stala

sa nárokom počas reštrukturalizácie podľa § 120 ods. 1 ZKR a preto bola prihlásená prihláškou do
reštrukturalizácie ako pohľadávka podľa § 121 ZKR. Žalobca z týchto dôvodov považuje pohľadávku
za nespornú.

6. Pohľadávku pod por. č. 8. súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo dňa

14.08.2013 vo výške 35 291,90 Eur žalovaný poprel čo do vymáhateľnosti pohľadávky, právneho
dôvodu vzniku pohľadávky, výšky prihlásenej pohľadávky a poradia uspokojovania pohľadávky z
dôvodu popretia pohľadávky pod por. č. 9 súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok č. 1
zo dňa 14.08.2013. Žalobca prihlásil uvedenú pohľadávku ako daň podľa § 2 ods. b) zákona č.
563/2009 Z. z. o správe dani (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov. Vznik uvedenej pohľadávky vyplýva z § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Daňového
poriadku, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) citovaného zákona. Z interného oznámenia
č. 9614301/5/3673351/2013/Ba je nesporné, že základom pre vznik a výpočet uvedenej pohľadávky
bolo rozhodnutie č. 9601401 /5/1243347/2013/MIIv zo dňa 03.04.2013 (pohľadávka pod por. č. súhrnnej
prihlášky č. 1 zo dňa 14.08.2013) a jedná sa o správny delikt týkajúci sa daňovej povinnosti vzniknutej

za zdaňovacie obdobie (január 2007) pred začatím reštrukturalizačného konania zo dňa 27.06.2013 a
stal sa nárokom počas reštrukturalizácie podľa § 120 ods. 1 ZKR a preto bol prihlásený prihláškou do
reštrukturalizácie ako pohľadávka podľa § 121 ZKR. Žalobca z týchto dôvodov považuje pohľadávku
za nespornú.

7. Pohľadávku pod por. č. 10 súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo dňa 14.08.2013
vo výške 1 490 000,00 Eur žalovaný poprel čo do vymáhateľnosti pohľadávky, právneho dôvodu vzniku
pohľadávky, výšky prihlásenej pohľadávky a poradia uspokojovania pohľadávky z dôvodu spornosti
pohľadávky vychádzajúc z preskúmavaní prihlášky tejto pohľadávky a k zisteniu, že ide o nárok
vychádzajúci z rozhodnutia veriteľa (správcu dane), ktoré bolo v minulosti zrušené právoplatným

rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.2.2013, sp. zn.: 24S/2/2010-293. Dotknuté
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
25.4.2013 a doposiaľ nebola tak dotknutá pohľadávka uplatnená veriteľom. Rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.02.2013, sp. zn.: 24S/2/2010-293 bolo zrušené a vrátené na
ďalšie konanie rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/221/17185-129609/2009/990423-r zo dňa

09.12.2009 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Zvolen č. 685/230/45247/09/Vi zo dňa 09.07.2007,
ktorý bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie hospodársky rok
01.04.2006 až 31.03.2007 vo výške 1 507 058,75 Eur. Je zrejmé, že sa jedná o dve samostatné
konania, ktoré nie je možné spájať. Žalobca prihlásil uvedenú pohľadávku vo výške 1 490 000,00Eur ako daň podľa § 2 ods. b) Daňového poriadku. Vznik uvedenej pohľadávky vyplýva z § 68
Daňového poriadku, na základe ktorého žalobca vykonáva vyrubovacie konanie začaté Oznámením č.
961402/5/1991231/2013/Cheb zo dňa 22.05.2013, ktoré bolo doručené splnomocnenému zástupcovi

žalovaného dňa 01.07.2013. Predmetom konania bolo správne vyčíslenie dane z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie hospodársky rok 01.04.2006 až 31.03.2007. V lehote na popieranie
pohľadávok má žalobca preukázané, že žalovaný o tejto skutočnosti vedel a má za to, že došlo z
jeho strany k účelovému popretiu pohľadávky a poškodeniu veriteľa v reštrukturalizačnom konaní. Z
pripojeného oznámenia č. 961402/5/1991231/2013/Cheb zo dňa 22.05.2013, je nesporné, že daň z

príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie hospodárskeho roku 01.04.2006 až 31.03.2007 je
predmetom vyrubovacieho konania. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení
neskorších predpisov žalovaný bol povinný podať daňové priznanie do troch kalendárnych mesiacov po
uplynutí- zdaňovacieho obdobia. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj
zaplatiť. Žalobca kontrolou dane z príjmov právnickej osoby za uvedené zdaňovacie obdobie zistil daň
uvedenúvdaňovompriznanívnesprávnejvýškeazačalvyrubovaciekonanienasumu1490000,00Eur.

Je nesporné, že rozdiel dane z prímov právnickej osoby za kontrolované zdaňovacie obdobie bol daňový
dlžníkpovinnýzaplatiťnajneskôrdo30.06.2007.Vyčíslenýrozdielbolpovinnýzaplatiťvzmysle§49ods.
2citovanéhozákonaodanizpríjmov.Zuvedenéhovyplýva,žesajednáopohľadávku,ktorávzniklapred
začatím reštrukturalizačného konania zo dňa 27.06.2013 a stala sa nárokom počas reštrukturalizácie
podľa § 120 ods. 1 ZKR a preto bola prihlásená prihláškou do reštrukturalizácie ako pohľadávka podľa

§ 121 ZKR. Žalobca z týchto dôvodov považuje pohľadávku za nespornú. Na základe uvedených
skutočností žalobca navrhuje, aby súd po zistení skutkového stavu a po vykonaní dokazovania vydal
rozsudok, ktorým určí, že popreté pohľadávky žalobcu, prihlásené do reštrukturalizácie, vedenej na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. č. k.: 1R/2/2013, dlžníka INVESTEX GROUP, s.r.o., so
sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, predtým Na Štepnici 1379/1, 960 01 Zvolen, IČO: 36 034 665

súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo dňa 14.08.2013 vo výške 3 168 131,90 Eur
v členení:
-pohľadávka pod por. č. 1 vo výške 574 735,45 Eur Daň z pridanej hodnoty - rozdiel dane
po kontrole nadmerného odpočtu za obdobie február 2007 na základe Rozhodnutia č.
9601401/5/1242070/2013 zo dňa 3.4.2013, sa považuje za uznanú,

- pohľadávka pod por. č. 2 vo výške 565 873,42 Eur Daň z pridanej hodnoty - rozdiel dane po kontrole
nadmerného odpočtu za obdobie marec 2007 na základe Rozhodnutia č. 9601401/5/1241466/2013zo
dňa 3.4.2013, sa považuje za uznanú,
- pohľadávka pod por. č. 3 vo výške 56 587,30 Eur Daň z pridanej hodnoty pokuta podľa § 155 ods.
l písm. f) bod 2 zák. č. 563/2009 Z. z. na základe oznámenia ID č. 9614301/5/ 3598755/2013/Ba, sa

považuje za uznanú,
- pohľadávka pod por. č. 4 vo výške 57 473,50 Eur Daň z pridanej hodnoty - pokuta podľa
§ 155 ods. 1 písm. f) bod 2 zák. č. 563/2009 Z. z. na základe oznámenia ID č. 9614301/5/ 3598729/2013/
Ba, sa považuje za uznanú,
- pohľadávka pod por. č. 5 vo výške 11 101,00 Eur Daň z pridanej hodnoty - sankčný úrok z podľa §

156 ods. l písm. a) zák. č. 563/2009 Z. z. na základe oznámenia ID č. 9614301/5/ 3598829/2013/Ba,
sa považuje za uznanú,
- pohľadávka pod por. č. 6 vo výške 10 929,80 Eur Daň z pridanej hodnoty - sankčný úrok z podľa §
156 ods. 1 písm. a) zák. č. 563/2009 Z. z. na základe oznámenia ID č. 9614301/5/ 3598798/2013/Ba,
sa považuje za uznanú,

- pohľadávka pod por. č. 7 vo výške 13 220,33 Eur Daň z pridanej hodnoty - pokuta podľa § 155 ods.
l písm. f) bod 2 zák. č. 563/2009 Z. z. na základe oznámenia ID č. 9614301/5/ 3621129/2013/Ba, sa
považuje za uznanú,
- pohľadávka pod por. č. 8 vo výške 35 291,90 Eur Daň z pridanej hodnoty - pokuta podľa § 154 ods. l
písm. g) zák.č.563/2009 Z. z. na základe oznámenia ID č. 9614301/5/3673351/2013/Ba,

- pohľadávka pod por. č. 9 vo výške 352 919,20 Eur Daň z pridanej hodnoty určený rozdiel dane za
zdaňovacie obdobie január 2007 podľa § 68 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z. z. na základe rozhodnutia č.
9601401/5/1243347/2013/MIIv zo dňa 03.04.2013, sa považuje za uznanú,
- pohľadávka pod por. č. 10 vo výške 1 490 000,00 Eur Daň z príjmov právnickej osoby - pohľadávka
vyplývajúca z vyrubovacieho konania po kontrole za zdaňovacie obdobie od 01.04.2006 do 31.03.2007

podľa § 68 zák. č. 563/2009 Z. z. DP na základe oznámenia ID č. 9601402/5/3788801/2013/Pau zo dňa
14.08.2013, sa považuje za uznanú.8. Žalovaný sa podaním zo dňa 26.11.2013 vyjadril k žalobe; uviedol, že nárok navrhovateľa na
pohľadávku pod poradovým č. 1 (Rozhodnutie č. 9601401/5/1242070/2013/Mak, zo dňa 03.04.2013 -
DPH - rozdiel dane po kontrole nadmerného odpočtu za obdobie február 2007 - vo výške 574 735,45

Eur) a nárok navrhovateľa na pohľadávku pod poradovým č. 2 (Rozhodnutie č. 9601401/5/1241466/20
13/Mak, zo dňa 03.04.2013 - DPH - rozdiel dane po kontrole nadmerného odpočtu za obdobie marec
2007 - vo výške 565 873,42 Eur,) v celom rozsahu neuznáva, nakoľko na základe žaloby o preskúmanie
Rozhodnutí Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/1242070/2013/Mak, zo dňa 03.04.2013 a
č. 9601401/5/1241466/2013/Mak, zo dňa 03.04.2013 a o preskúmanie zákonnosti postupu Daňového

úradu Banská Bystrica, vyhotovenej dňa 17.07.2013, je odo dňa 18.07.2013 vedené na Krajskom
súde v Banskej Bystrici súdne konanie pod spis. zn. 23S/251/2013, ktorou sa INVESTEX GROUP,
s.r.o. domáha, aby súd odložil vykonateľnosť týchto napadnutých Rozhodnutí Daňového úrad Banská
Bystrica v zmysle ust. § 250b ods. 2) OSP a žiada, aby súd s poukazom na ust. §250j ods. 3) OSP
zrušil uvedené Rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica a vyrubovacie konanie, týkajúce sa dane
z pridanej hodnoty žalobcu za zdaňovacie obdobie február 2007 a marec 2007, zastavil a zaviazal

žalovaného nahradiť trovy konania v prospech žalobcu, resp. aby vzhľadom na to, že sú naplnené
predpoklady ust. § 247 OSP a § 250j ods. 2 písm. a), b), c), d) a e) OSP pre zrušenie napadnutých
Rozhodnutí žalovaného, navrhuje, aby Krajský súd v Banskej Bystrici po oboznámení sa s obsahom na
vec vzťahujúceho sa spisového materiálu vydal tento rozsudok: "Rozhodnutie Daňového úradu Banská
Bystrica č. 9601401/5/1242070/2013/Mak, zo dňa 03.04.2013 a Rozhodnutie Daňového úradu

Banská Bystrica č. 9601401/5/1241466/2013/Mak, zo dňa 03.04.2013, sa zrušuje a vec sa vracia na
ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, v lehote do 3 dni od právoplatnosti
tohto rozhodnutia." Žalovaný v tejto súvislosti navrhol, aby v tejto veci bol priložený celý spis vedený
na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod spis. zn. 23S/251/2013, ktorý obsahuje právne zdôvodnenia
a dôkazy, ktoré preukazujú tvrdenie odporcu o tom, že tieto nároky navrhovateľa sú v celej výške

neoprávnené.

9. Žalovaný nárok na pohľadávku navrhovateľa pod poradovým č. 9 (Rozhodnutie č.
9601401/5/1243347/2013/MIIv, zo dňa 03.04.2013 - DPH - určený rozdiel dane za zdaňovacie
obdobie január 2007 podľa § 68, ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. - vo výške 352 919,20 Eur v

spojení s Rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, SR, Číslo: 1100301/1/388337/2013/4989, zo dňa 12.08,2013) v celom rozsahu neuznáva,
nakoľko na základe žaloby o preskúmanie Rozhodnutí zo dňa 11.11.2013 o preskúmanie Rozhodnutia
Finančného riaditeľstva Slovenskej, republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, SR, čislo:
1100301/1/388337/2013/4989, zo dňa 12.08.2013, v spojení s Rozhodnutím Daňového úradu Banská

Bystrica, Nová ulica 13,974 04 Banská Bystrica, SR, Číslo: 9601401/5/1243347/2013/MIIv, zo dňa
03.04.2013, a o preskúmanie zákonnosti postupu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a
Daňového úradu Banská Bystrica, je odo dňa 13.11.2013 vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici
súdne konanie pod spis. zn. 24S/291/2013, v ktorom sa odporca domáha, aby KS v BB vydal rozsudok:
"Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, SR,

číslo: 1 100301/1/388337/2013/4989, zo dňa 12.08.2013, v spojení s Rozhodnutím Daňového úradu
Banská Bystrica, Nová ulica 13, 974 04 Banská Bystrica, SR, číslo: 9601401/5/1243347/2013/MIIv, zo
dňa 03.04.2013, zrušuje podľa § 250J, ods. 2), písm. a/, b/, c/, d/, e/ OSP a vec sa vracia žalovanému
1/ na ďalšie konanie. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania, v
lehote do 3 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia." Žalovaný rovnako navrhol pripojenie celého spisu

vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod spis. zn. 24S/291/2013, ktorý obsahuje právne
zdôvodnenia a dôkazy, ktoré preukazujú tvrdenie odporcu o tom, že tento nárok navrhovateľa je v celej
výške neoprávnený.

10. Žalovaný nárok na pohľadávky navrhovateľa pod poradovým číslom 3, 4, 5, 6 a 8 v celom rozsahu

neuznáva, nakoľko tieto pohľadávky nadväzujú na pohľadávky pod poradovými číslami 1, 2 a 9. Žiadna z
pohľadávok navrhovateľa pod číslami 1, 2 a 9 nie je v súčasnej dobe oprávnenou z dôvodov uvedených
v tomto vyjadrení a preto ani následné uvedené pohľadávky odporca neuznáva, keďže sa jedná o pokuty
a sankčné úroky, ktoré sú viazané na oprávnenosť pohľadávok pod poradovými číslami 1, 2 a 9. Keďže
neexistuje právny nárok ani na jednu z pohľadávok pod poradovými číslami 1, 2 a 9, nie je možné si

nárokovať ani príslušenstvo k nim vo forme pokút a sankčných úrokov.

11. Žalovaný nárok na pohľadávku navrhovateľa pod poradovým číslom 7 v celom rozsahu neuznáva,
nakoľko pri tejto pohľadávke nebolo ukončené vyrubovacie konanie. V rámci vyrubovacieho konaniaodporca uvádzal správcovi dane podrobne dôvody popretia tohto nároku navrhovateľa. Táto pohľadávka
žalobcu v súčasnosti neexistuje, pričom ak by aj o tejto pohľadávke bolo rozhodnuté právoplatným
rozhodnutím správcu dane, odporca napadne takéto rozhodnutie na príslušnom súde formou správneho

súdnictva.

12. Žalovaný nárok na pohľadávku navrhovateľa pod poradovým číslom 10 (Daň z príjmov
právnickej osoby vo výške 1 490 000,- Eur) v celom rozsahu neuznáva, nakoľko o uvedenom
nároku navrhovateľa rozhodol dňa 22.2.2013 Rozsudkom Krajský súd v Banskej

Bystrici, v konaní pod spis. značkou č. 24S/2/2010-293 a to nasledovne: "Rozhodnutie žalovaného
č. I/221/17185-129609/2009/990423-r zo dňa 09. Decembra 2009 v spojení s rozhodnutím Daňového
úradu Zvolen č. 685/230/45247/09/Vi zo dňa 17. Júla 2009 zrušuje podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec
vracia žalovanému na ďalšie konanie." Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.04.2013
a vykonateľnosť 28.04.2013. Do dnešného dňa však vo veci nebolo zo strany navrhovateľa rozhodnuté
právoplatným rozhodnutím a nebolo dokonca ukončené ani vyrubovacie konanie. Táto pohľadávka

navrhovateľa v súčasnosti neexistuje, pričom ak by aj o tejto pohľadávke bolo rozhodnuté právoplatným
rozhodnutím správcu dane, odporca napadne takéto rozhodnutie na príslušnom súde formou správneho
súdnictva. Žalovaný navrhujeme, aby v tejto veci bol priložený celý spis vedený na Krajskom súde
v Banskej Bystrici pod spis. zn. 24S/2/2010, ktorý obsahuje právne zdôvodnenia a dôkazy, ktoré
preukazujú tvrdenie odporcu o tom, že tieto nároky navrhovateľa sú v celej výške neoprávnené.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici podaním zo dňa 14.01.2015 na výzvu súdu oznámil, že konanie
vo veci 23S/251/2013 bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/251/2013-178
zo dňa 28.11.2014 zastavené. Rozhodnutie k dnešnému dňu nie je právoplatné. Ďalej uviedol, že
vec 24S/291/2013 bola uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/291/2013-135 zo dňa

25.04.2014 postúpená Krajskému súdu v Bratislave ako súdu miestne príslušnému.

14. Uznesením zo dňa 05.11.2015 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného
na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č. k. 23S 251/2013 a konania vedeného na Krajskom súde v
Bratislave pod sp. zn. 1S 101/2014.

15. Žalovaný v podaní zo dňa 01.12.2015 uviedol, že predkladá overenú fotokópiu Rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k.: 1S 101/2014-196 zo dňa 11.09.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 21.10.2015, v spojení s overenou fotokópiu Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č.k.: 8Sžf/113/2014 zo dňa 1709.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2015 a

vykonateľnosť dňa 27.10.2015. KS v Bratislave uvedeným Rozsudkom č. k.: 1S 101/2014-196 zo
dňa 11.09.2014, napadnuté Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, SR, číslo: 1100301/1/388337/2013/4989, zo dňa 12.08.2013, v spojení s
Rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica, Nová ulica 13,974 04 Banská Bystrica, SR, Číslo:
9601401/5/1243347/2013/MIIv, zo dňa 03.04.2013, zrušil podľa ust. § 250j, ods. 2), písm. d/ OSP

a vec vrátil žalovanému - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky - na ďalšie konanie. NS SR
uvedeným Rozsudkom č.k.: 8Sžf/113/2014 zo dňa 17.09.2015, označený Rozsudok KS BA č. k.: 1S
101/2014-196 zo dňa 11.09.2014, potvrdil. Žalovaný nárok na pohľadávku žalobcu pod poradovým č.
9 (Rozhodnutie č. 9601401/5/1243347/2013/MIIv, zo dňa 03.04.2013 - DPH - určený rozdiel dane za
zdaňovacie obdobie január 2007 podľa § 68, ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. - vo výške 352 919,20 Eur

v spojení s Rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, SR, číslo: 1100301/1/388337/2013/4989, zo dňa 12.08.2013) v celom rozsahu neuznal. Z
predložených právoplatných rozhodnutí vyplýva, že nárok žalobcu na uznanie pohľadávky žalobcu pod
por. č. 9 - určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie január 2007 podľa § 68, ods. 6 zák. č. 563/2009
Z.z. vo výške 352 919,20 Eur na základe Rozhodnutia správcu dane č. 9601401/5/1243347/2013/MIIv,

zo dňa 03.04.2013 (v spojení s Rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, SR, Číslo: 1100301/1/388337/2013/4989, zo dňa 12.08.2013), je neoprávnený.
Žalovaný súčasne uvádza, že ostatné súdne konania týkajúce sa ostatných prihlásených pohľadávok
žalobcu do dnešného dňa nie sú právoplatne ukončené.

16. Dňa 19.02.2016 súd vyzval Krajský súd Bratislava o oznámenie, či už bolo právoplatne ukončené
konanie vedené na Krajskom súde Bratislava pod sp.zn. 1S/101/2014; ak áno, žiadal o zaslanie
právoplatného rozhodnutia. Krajský súd Bratislava zaslal súdu Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.8Sžf/113/2014, ktorým súd rozhodol o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave č.k. 1S 101/2014 - 196 zo dňa 11.09.2014, ako aj Rozsudok KS BA 1S 101/2014 - 196.

17. Žalovaný podaním zo dňa 13.11.2018 predložil fotokópiu Rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k.: 6S 165/2014-144 zo dňa 07.12.2016, fotokópiu Rozsudku NS SR zo dňa 11.09.2018, sp. zn.
1Sžfk/26/2017, ktoré sa týkajú nároku žalobcu vo výške 1.490.000,- €, uplatneného v pohľadávke pod
por. č. 10. V podaní ďalej uviedol, že žalovaný nárok na pohľadávku žalobcu pod poradovým č. 10
(týkajúceho sa dane z príjmov právnickej osoby (žalovaného) za zdaňovacie obdobie - hospodársky

rok od 01.04.2006 do 31.03.2007) vo výške 1.490.000,- €, v celom rozsahu neuznal. Z predložených
právoplatných rozhodnutí vyplýva, že nárok žalobcu na uznanie pohľadávky žalobcu pod por. č.
10 - týkajúceho sa dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie - hospodársky rok od
01.04.2006 do 31.03.2007 - vo výške 1.490.000,- €, ktorú si žalobca uplatnil na základe vyrubovacieho
konania po kontrole za zdaňovacie obdobie od 01.04.2006 do 31.03.2007 podľa ust. § 68 Zák. č.
563/2009 Z. z. DP na základe oznámenia ID č. 9601402/5/3788801/2013/Pau zo dňa 14.08.2013, je

neoprávnený. Žalovaný súčasne predložil fotokópiu Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.:
23S 251/2013-178 zo dňa 28.11.2014, v spojení s fotokópiou Rozsudku NS SR zo dňa 23.02.2017, sp.
zn. 8Sžf/29/2015, ktoré sa týkajú nároku žalobcu vo výške 574.735,45 €, uplatneného v pohľadávke
pod por. č. 1 a fotokópiu Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: 23S 252/2013-176 zo dňa
28.11.2014, v spojení s fotokópiou Rozsudku NS SR zo dňa 25.02.2017, sp. zn. 8Sžf/28/2015, ktoré sa

týkajú nároku žalobcu vo výške 565.873,42 €, uplatneného v pohľadávke pod por. č. 2.

18. Podaním zo dňa 12.08.2019 žalovaný predložil aktuálne vyjadrenie a listinné dôkazy, ktoré sú
podstatné pre rozhodnutie vo veci samej; uviedol, že písomným podaním zo dňa 13.11.2018 žalovaný
oznámil a priloženými dokladmi (Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.: 6S 165/2014-144 zo

dňa 07.12.2016 v spojení s Rozsudkom NS SR zo dňa 11.09.2018, sp. zn. 1Sžfk/26/2017) preukázal,
že o nároku na pohľadávku žalobcu - Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava, ktorý je vedený
pod poradovým č. 10 (týkajúceho sa dane z príjmov právnickej osoby (Žalovaného) za zdaňovacie
obdobie - hospodársky rok od 01.04.2006 do 31.03.2007) vo výške 1.490.000,- €, správne súdy v
rámci správneho súdnictva rozhodli tak, že rozhodnutie správcu dane zrušili ako nezákonné a vec

vrátili správcovi dane na ďalšie konanie. Uvedenými rozhodnutiami správnych súdov žalovaný pokladal
vyrubovacie konanie vo vzťahu k dani z príjmov právnickej osoby (Žalovaného) za zdaňovacie obdobie
- hospodársky rok od 01.04.2006 do 31.03.2007 za ukončené. Napriek uvedenému správca dane -
DaňovýúradBanskáBystrica,Novául.13,97404BanskáBystrica,SR,pokračovalpopredchádzajúcich
uvedených zrušovacích rozhodnutiach správnych súdov v daňovom (vyrubovacom) konaní a vydal

Rozhodnutie Číslo: 100296738/2019 zo dňa 25.01.2019, ktorým v zmysle ust. § 68 ods. 5 Zákona č.
563/2009Z.z.osprávedaní(daňovýporiadok)vzneníneskoršíchpredpisovvyrubildaňovémusubjektu:
INVESTEX GROUP, s.r.o., Mostová 2, Bratislava 811 02, SR, IČO: 36034655, DIČ: XXXXXXXXXX,
rozdiel dane v sume 1 493 665,77 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie -
hospodársky rok od 01.04.2006 do 31.03.2007. Podstatnú časť tohto rozhodnutia ako dôkaz žalovaný

prikladá. Nazákladeodvolaniažalobcuzodňa01.03.2019vydaloFinančnériaditeľstvoSR,Lazovná63,
Banská Bystrica Rozhodnutie č. 101129517/2019 zo dňa 14.05.2019, (rozhodnutie odvolacieho orgánu),
ktorým FR SR podľa ust. § 74 ods. 4 Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Rozhodnutie (prvostupňového)
Daňového úradu Banská Bystrica, č. 100296738/2019 zo dňa 25.01.2019, potvrdilo. Podstatnú časť

tohto rozhodnutia žalovaný ako dôkaz prikladá. Spoločnosť INVESTEX GROUP, s.r.o., Mostová 2,
Bratislava81102,SR,IČO:36034665,napadlauvedenérozhodnutiasprávcudaneaFRSRŽalobouzo
dňa 17.07.2019, podanou v zákonnej dvojmesačnej lehote na správnom súde - KS BB dňa 18.07.2019,
pričom v tejto veci je v súčasnosti vedené správne súdne konanie v právnej veci Žalobcu: INVESTEX
GROUP, s.r.o., Mostová 2, Bratislava 811 02, SR, IČO: 36 034 665, zast. BAKO JANČIAR LEVRINC -

advokáti s.r.o., ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, J. Kozáčeka 13, Zvolen 960 01, SR, proti Žalovanému:
FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,Lazovná63,97401BanskáBystrica,SR,voveciVšeobecnej
správnej žaloby na preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky,
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, SR, Číslo: 101129517/2019 zo dňa 14.05.2019, a Rozhodnutia
Daňového úradu Banská Bystrica, Nová ul. 13, 974 04 Banská Bystrica, SR, Číslo: 100296738/2019

zo dňa 25.01.2019, a to pod sp. zn. 24S/177/2019. V rámci tohto správneho súdneho konania nebol zo
strany správne súdu k dnešnému dňu vykonaný vo vzťahu k žalobcovi žiadny procesný úkon. Podstatnú
časť žaloby, ako aj potvrdenie o vedení súdneho konania, žalovaný ako dôkaz prikladá. Vzhľadom na
skutočnosť,ževprávnejveciurčeniapravostipohľadávky,vedenejnaOSBBpodsp.zn.26Cbi/15/2013,a to vo vzťahu k pohľadávke Žalobcu - Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava, ktorá je vedená
pod poradovým č. 10 (týkajúca sa dane z príjmov právnickej osoby (Žalovaného) za zdaňovacie obdobie
- hospodársky rok od 01.04.2006 do 31.03.2007), nie je k dnešnému dňu ešte právoplatne rozhodnuté zo

strany správneho súdu, pričom žalovaný má za to, že rozhodnutie správneho KS BB vo veci pod sp. zn.
24S/177/2019 je podstatné pre následné rozhodnutie OS BB vo veci vedenej pod sp. zn. 26Cbi/15/2013
(vo vzťahu k pohľadávke pod poradovým č. 10), žalovaný žiadal, aby súd zrušil termín pojednávania
určený na deň 03.09.2019, a to s tým, že nový termín pojednávania bude určený po nadobudnutí
právoplatnosti konečného rozhodnutia v súdnom konaní, vedenom na KS BB pod sp. zn. 24S/177/2019.

19. Uznesením zo dňa 16.09.2019 č. k. 26Cbi/15/2023-342 súd konanie prerušil až do právoplatného
skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č. k. 24S 177/2019. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 05.11.2019.

20. Podaním zo dňa 07.05.2022 a 13.06.2022 žalovaný súdu oznámil, že vo veci 24S/177/2019 bolo

právoplatne rozhodnuté rozsudkom KS v BB č. k. 24S/177/2019-289 zo dňa 09.07.2020 v spojení s
rozsudkom Najvyššieho správneho súdu č. k. 4Sžfk/16/2021 zo dňa 14.04.2022 a preto žiadal, aby súd
vo vzťahu k pohľadávke por. č. 10 žalobu žalobcu vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdu, zamietol.

21. Na pojednávaní dňa 29.06.2022 žalobca predložil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. 8Sžf/78/2015 zo dňa 25. 05. 2017 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS
190/2018-14 zo dňa 22. 05. 2018 vo vzťahu k pohľadávke pod por. č. 7, ktorá bola v štádiu prihlasovania
len na základe interného oznámenia, avšak jednalo sa o pokutu, tak ako je uvedené v prihláške
pohľadávky, pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 zákona č. 563/2009 Z. z. Žalobca ďalej uviedol, že
súhlasí s predbežným právnym posúdením veci súdom vo vzťahu k pohľadávkam č. 1, č. 2, č.3 - č. 6, ako

aj vo vzťahu ku pohľadávkam č. 8 - č. 10, avšak čo sa týka pohľadávky č. 7, má za to, že táto pohľadávka
je oprávnená, nepovažuje za dostatočne odôvodnené popretie vo vzťahu k tejto pohľadávke; čo sa
týka popretia pohľadávky č. 2, tak správca v popretí uvádza, že vo vzťahu k tejto pohľadávke prebieha
konanie 23S/251/2013, pričom takéto konanie prebiehalo vo vzťahu k pohľadávke č. 1. Žiadal, aby súd
skúmal aj dodržanie lehoty na popieranie pohľadávok správcom a kladie otázku, z akého dôvodu neboli

priznané hlasovacie práva žalobcovi v rámci reštrukturalizačného konania.

22. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zdôraznil, že vo vzťahu k pohľadávke pod por. č. 8
a č. 9 už boli konania zastavené rozhodnutiami Daňového úradu Banská Bystrica č. 81436/2021 zo
dňa 23. 02. 2021 a č. 81436/2021 zo dňa 23. 02. 2021. K pohľadávkam pod por. č. 3, č. 4, č. 5,

č. 6 uviedol, že sa jedná o pokuty, ktoré boli prihlasované do reštrukturalizačného konania len na
základe interných oznámení; interné oznámenie nemôže tvoriť právny základ prihlasovanej pohľadávky.
Daňový úrad Banská Bystrica mal v zmysle príslušných daňových predpisov lehotu 5 rokov na vydanie
rozhodnutia o týchto pohľadávkach, to však nebolo do dnešného dňa splnené, rozhodnutia do dnešného
dňanebolivydané. Mázato,žepokiaľsichcelžalobcatakútopohľadávkuprihlásiť,čiuždokonkurzného

alebo v danom prípade do reštrukturalizačného konania, mal o takejto pohľadávke vydať rozhodnutie
v zmysle § 156 v prípade úroku z omeškania a podľa § 155 Daňového poriadku v prípade pokuty.
Právny zástupca žalovaného vo vzťahu k pohľadávke č. 7 poukázal na obsah interného oznámenia č.
9614301/5/3621129/2013/BA, kde sa priamo konštatuje, že rozhodnutie po kontrole nebolo vystavené
a teda nie je ani právoplatné a na margo tohto uviedol, že toto interné oznámenie nemôže byť právnym

základom pre uplatnenie pohľadávky v reštrukturalizácií a malo byť vydané rozhodnutie, ktoré môže
byť právnym základom pre uplatnenie takejto pohľadávky. Trvá teda na tom, že v prípade pohľadávok
č. 3, č. 4, č. 5, č.6 a č. 7 ani v čase prihlasovania týchto pohľadávok do reštrukturalizácie a ani
počas celého reštrukturalizačného konania nebol preukázaný právny dôvod týchto pohľadávok. Právny
zástupca žalovaného sa ďalej vyjadril ku pohľadávkam č. 1 a č. 2 a zdôraznil, že tieto správne

konania boli zastavené z toho dôvodu, že bola o jeden deň zmeškaná lehota na podanie opravného
prostriedku. Zdôraznil, že takmer vo všetkých rozhodnutiach správnych súdov boli konštatované veľmi
závažné procesné nedostatky a nezákonné postupy zo strany žalobcu voči dlžníkovi. Argumentácia,
ktorú uvádza v priebehu tohto konania bola zhrnutá aj v rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č.
k. 24S/177/2019-289, ktoré bolo potvrdené aj Najvyšším správnym súdom a to konkrétne v bode 49

rozhodnutia Krajského súdu.

23. Žalovaný sa podaním zo dňa 15.07.2022 vyjadril vo veci; uviedol, že žalobca v Súhrnnej prihláške
pohľadávky zo dňa 14.08.2013 preukazoval pohľadávku por. č. 1. Rozhodnutím DÚ Banská Bystricač. 9601401/5/1242070/2013/Mak zo dňa 03.04.2013 a pohľadávku por. č. 2. Rozhodnutím DÚ Banská
Bystrica č. 9601401/5/1241466/2013/Mak zo dňa 03.04.2013 (priložené ako prílohy Súhrnnej prihlášky).
Správca dane obidvomi týmito rozhodnutiami v zmysle § 68 ods. 5) resp. ods. 6) Daňového poriadku

č. 563/2009 Z. z. určil (vyrubil) daňovému subjektu - Žalovanému - INVESTEX GROUP, s.r.o. - rozdiel
v sume DPH za zdaňovacie obdobie február 2007, resp. marec 2007. V zdôvodnení obidvoch týchto
rozhodnutí Správcu dane (na 2. až 4. strane) je výslovne uvedené, že Krajsky súd Banská Bystrica
dňa 14.12.2011 vydal Rozsudok č. k. 24S/6/2009-304, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.02.2012 a
vykonateľnosťdňa03.03.2012,ktorým(správny)súdzrušilajpredchádzajúcerozhodnutieSprávcudane

- DU ZV a odvolacieho orgánu - Daňového riaditeľstva SR, týkajúceho sa predchádzajúceho vyrubenia
dane z pridanej hodnoty spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o. - rozdielu dane po kontrole nadmerného
odpočtu za obdobie február 2007, resp. marec 2007, a to podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) OSP (z
dôvodu, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
rozhodnutia) a vec vrátil na ďalšie konanie. Správca dane vo svojich rozhodnutiach zároveň uvádza, že v
uvedenom Rozsudku KS BB č. k. 24S/6/2009- 304 je pojednávané o (predchádzajúcich) rozhodnutiach

Daňového riaditeľstva SR a DÚ ZV, ktoré boli vydané v nadväznosti na výkon (daňových) kontrol na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február
2007, marec 2007 a opakovanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2007. Rozhodnutia
bolí vydané na základe zistení z daňových kontrol ktorých predmetom bolo preverenie tej istej služby
poskytnutej daňovému subjektu (Žalovanému) počas obdobia január až marec 2007. Ďalej Správca

dane v uvedených rozhodnutiach cituje z uvedeného Rozsudku KS BB č. k. 24S/6/2009-304, v
ktorom bolo poukázané na porušenie § 3 ods. 1 a § 15 ods. 1 Zákona o správe daní, ako aj na
nerešpektovanie zásady zákonnosti v daňovom konaní, pričom súd dospel k záveru, že daňové kontroly
neboli vykonávané v súlade so zákonom a protokoly z nich nadobudli povahu nezákonne získaných
dôkazných prostriedkov, ktoré v daňovom konaní nemožno použiť, pričom v prípade, že použité boli,

je celé konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutia, ktoré sú jeho zavŕšením a vychádzajú zo
zistení získaných počas nezákonných daňových kontrol a zachytené v protokoloch o takýchto
kontrolách, sú rovnako nezákonné. Daňová kontrola za zdaňovacie obdobie február až marec 2007 tak
nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokoly z nej tak nadobudli povahu nezákonných dôkazných
prostriedkov, ktoré v daňovom konaní nemožno použiť. Správca dane ďalej v odôvodneniach uvedených

Rozhodnutí uvádza, že Správca dane (reálne) vrátil daňovému subjektu - Žalovanému (INVESTEX
GROUP, s.r.o.) dňa 14.03.2012 nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie február 2007 vo
výške 574.735,44 € a zároveň vrátil daňovému subjektu - Žalovanému dňa 14.03.2012 nadmerný
odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2007 vo výške 540.003,09 €, ako aj daňovým subjektom
zaplatenú sumu 25.870,34 €. V uvedených Rozhodnutiach ďalej Správca dane konštatuje, že na základe

uvedeného Rozsudku KS BB č.k. 24S/6/2009-304 bol vrátený do vyrubovacieho konania (aj keď toto
predmetný Rozsudok vo svojom obsahu neuvádza) a následne postupoval podľa S 68 Zákona č.
563/2009 Z.z. - Daňový poriadok a pokračoval vo vyrubovacom konaní, pričom skonštatoval, že (vo
vyrubovacom konaní) odstránil vady predchádzajúcich rozhodnutí Správcu dane a následne vyrubil
daňovému subjektu - Žalovanému (INVESTEX GROUP, s.r.o.) - rozdiel na DPH za február 2007

vo výške 574.735,45 € a rozdiel na DPH za marec 2007 vo výške 565.873,42 € (ktorých zistenie
je predmetom tohto incidenčného konania). Správca dane v uvedených Rozhodnutiach vyhodnotil
ním zistené skutočnosti tak, že kontrolovaný daňový subjekt (Žalovaný - INVESTEX GROUP, s.r.o.)
dostatočne nepreukázal zabezpečenie služieb svojimi dodávateľmi: JESSICA. s.r.o. a WANDERBILD
s.r.o., a to na základe Zmlúv o zabezpečení zákazky č. XXXXX A. B. XXXXX. Daňový subjekt

INVESTEX GROUP, s.r.o. podľa týchto Rozhodnutí nevedel podľa Správcu dane preukázať dodanie
služieb deklarovaných na dodávateľských faktúrach, nevedel preukázať spôsob ani výšku skutočne
vynaložených nákladov (výdavkov), čo mal Správca dane zistiť daňovými kontrolami vykonanými za
obdobie mesiaca január, február a marec 2007. Reštrukturalizačný správca v celom rozsahu poprel
uvedenú Pohľadávku por. č. 1. vo výške 574.735,45 €, ako aj Pohľadávku por. č. 2. vo výške 565.873,42

€, a to so zdôvodnením: "Správca popiera právny dôvod vzniku pohľadávky veriteľa, čoho priamym
právnym následkom je dôvod popretia vymáhateľnosti veriteľom uplatnenej pohľadávky. Správca na
podklade prihlášky pohľadávok veriteľa a vyjadrení dlžníka konštatuje, že vo vzťahu k veriteľom
uplatňovanej pohľadávke existuje medzi dlžníkom a veriteľom dlhodobý spor v rámci ktorého je v
súčasnosti na Krajskom súde Banská Bystrica podaná tzv. správna žaloba dlžníka voči veriteľovi vedená

pred Krajským súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 23S/251/2013, ktorou sa dlžník domáha preskúmania
zákonnosti postupu veriteľa ako správcu dane a zákonnosti rozhodnutí predstavujúcich právny dôvod
vzniku tejto pohľadávky. Vzhľadom na uvedené je daná spornosť veriteľom uplatňovanej pohľadávky,
čoho priamym právnym následkom je povinnosť správcu v zmysle ust. § 124 ods. 1 Zákona č. 7/2005Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov poprieť spornú pohľadávku. Správca
popiera právny dôvod vzniku pohľadávky veriteľa, čoho priamym právnym následkom je dôvod popretia
výšky veriteľom uplatnenej pohľadávky. Správca popiera právny dôvod vzniku pohľadávky veriteľa, čoho

priamymprávnymnásledkomjedôvodpopretiaporadiauspokojovaniaveriteľomuplatnenejpohľadávky.
Dlžník voči uplatnenej pohľadávke veriteľa uplatnil námietku jej spornosti v zmysle jeho podania zo
dňa 3.9.2013, v ktorom pomenoval dôvod rozporovania veriteľom uplatnenej pohľadávky a označil
súdny spor, ktorý je v súvislosti s veriteľom uplatnenou pohľadávkou vedený pred Krajským súdom
Banská Bystrica pod sp. zn.: 23S/251/2013." Podľa žaloby žalobcu zo dňa 10.10.2013 (týkajúcej sa tohto

incidenčného konanie) vo vzťahu k týmto pohľadávkam je vedenie dlhodobého sporu (na KS BB pod sp.
zn. 23S/251/2013) právne nedôvodné, nakoľko žalobca prihlásil pohľadávky na základe právoplatných
a vykonateľných rozhodnutí, ktorými preukázal právny dôvod vzniku pohľadávok, ich vymáhateľnosť,
ako aj výšku pohľadávok a poradie uspokojenia, pričom uvádza, že je právne irelevantné, či daňový
subjekt daň prizná alebo či správca dane vydaná rozhodnutie na vyrubenie dane, pričom rozhodnutie
Správcu dane má len deklaratórny účinok. Vykonateľnosť rozhodnutí, ktorými Správca dane vyrubil

daň znamená len to, že uplynula lehota na dobrovoľné plnenie uložené právoplatným rozhodnutím.
Žalobca súčasne v žalobe uviedol, že žalobu zo dňa 17.07.2013 podanú žalovaným na KS BB, na
základe ktorej bolo na KS BB pod sp. zn. 23S/251/2013 vedené súdne konanie, má k dispozícii.
Po právoplatnosti uvedeného Rozsudku KS v BB č. k. 24S/6/2009-304 bol Správca dane povinný
vo vzťahu k DPH daňového subjektu - INVESTEX GROUP, s.r.o. - v ďalšom konaní postupovať

v súlade s týmto Rozsudkom a riadiť sa jeho závermi. Nakoľko Krajský súd BB v tomto Rozsudku
vyhlásil predchádzajúce daňové kontroly Správcu dane týkajúce sa DPH za obdobie január, február a
marec 2007 za nezákonné, teda ako keby sa vôbec neboli konali, správca dane pôvodne postupoval
zákonným spôsobom, a teda vyplatil spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o. - neoprávnene zadržiavaný
nadmerný odpočet DPH za mesiace január, február a marec 2007, a to dňa 14.03.2012 (ako to

žalobca uviedol aj vo svojich vyššie uvedených rozhodnutiach). Uvedeným vrátením nadmerného
odpočtu došlo podľa právneho názoru - INVESTEX GROUP, s.r.o. - k ukončeniu daňového konania
týkajúceho sa DPH za mesiace 1, 2, 3 / 2007 v zmysle záverov predmetného Rozsudku KS v
BB č.k. 24S/6/2009 - 304 (Správca dane reálne vrátenie oznámil aj daňovému subjektu písomným
Oznámením Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen, č. 9614301/5/601761/2012 zo dňa

29.05.2012). Po tom, ako boli daňové konania týkajúce sa DPH za 1, 2, a 3 / 2007 podľa právneho
názoru INVESTEX GROUP, s.r.o. ukončené formou uvedeného vrátenia nadmerného odpočtu DPH v
prospech INVESTEX GROUP, s.r.o., Správca dane v zmysle zákona začal a viedol ďalšie konanie,
ktoré sa týkalo rozhodovania o priznaní úrokov zo súm oneskorene vyplateného nadmerného odpočtu
(daňového preplatku) v prospech spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o., týkajúceho sa DPH. Nakoľko

Správca dane vrátil spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o. neoprávnene zadržiavaný nadmerný odpočet
DPH až dňa 14.03.2012, pričom daňový subjekt - INVESTEX GROUP, s.r.o. - si nadmerný odpočet
odpočítal od vlastnej daňovej povinnosti už v roku 2007, Správca dane postupoval v zmysle ust. §
79 ods. 2 a 3 Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), a rozhodol o vyplatení
daňovému subjektu úroku zo sumy daňového preplatku za DPH (úrok mal byť vyplatený za obdobie cca

5 rokov, a to od r. 2007, keď bol uplatnený nárok na jeho vrátenie do 14.03.2012.), a to Rozhodnutím
Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen č. 9614301/5/493733/2012 zo dňa 11.06.2012 o
priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ktorým bol Správcom dane v prospech INVESTEX GROUP,
s.r.o. priznaný úrok zo sumy oneskorene vyplateného nadmerného odpočtu (daňového preplatku)
na DPH za mesiac február 2007 vo výške 352.099,- € a Rozhodnutím Daňového úradu Banská

Bystrica, pobočka Zvolen č. 9614301/5/493747/2012 zo dňa 11.06.2012 o priznaní úroku zo sumy
daňového preplatku, ktorým bol Správcom dane v prospech INVESTEX GROUP, s.r.o. priznaný úrok
zo sumy oneskorene vyplateného nadmerného odpočtu (daňového preplatku) na DPH za mesiac
marec 2007 vo výške 325.162,- €. Po právoplatnom ukončení uvedených konaní (špecifikovaných v
písmene A) a B)) prebiehajúcich plne v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový

poriadok), Správca dane následne, podľa právneho názoru INVESTEX GROUP, s.r.o. v priamom
rozpore so zákonom, uvedené Rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen č.
9614301/5/493733/2012 zo dňa 11.06.2012 a č. 9614301/5/493747/2012 zo dňa 11.06.2012 (ktorými
bol spoločnosti INVESTEX GROUP, s.r.o. priznaný úrok zo sumy oneskorene vyplateného nadmerného
odpočtu z DPH za mesiace február a marec 2007), zrušil prostredníctvom Finančného riaditeľstva

Slovenskej republiky, a to Rozhodnutím č. 1020502/1/1056554/2012/5060-r zo dňa 12.07.2012, a
Rozhodnutím č. 1020502/1/1056564/2012/5060-r zo dňa 12.07.2012, a to na základe ust. § 77 ods. 3
Daňového poriadku č. 563/2009 Z. z., keď FR SR z vlastného podnetu preskúmalo rozhodnutia Správcu
dane. Tieto zrušovacie Rozhodnutia Finančné riaditeľstvo SR odôvodnilo iba tým, že predmetné zrušenérozhodnutia Správcu dane o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku sú v rozpore so všeobecne
záväzným právnym predpisom a ich vydanie je predčasné, pretože neprebehlo ďalšie konanie v zmysle
záverov Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici číslo 24S/6/2009-304 zo dňa 14.12.2011. Od

tohto momentu Správca dane, ako aj jeho nadriadený orgán - Finančné riaditeľstvo SR, začali účelovo
postupovať v priamom rozpore so závermi Rozsudku Krajského súdu v BB 24S/6/2009-304, ako to bolo
následne opakovane konštatované správnymi súdmi, a to nielen vo vzťahu k DPH daňového subjektu
INVESTEX GROUP, s.r.o- za január, február a marec 2007, ale ja vo vzťahu k dani z príjmov PO
INVESTEX GROUP, s.r.o. za hospodárky rok od. 01.04.2006 do 31.03.2007. Konanie Správcu dane,

resp. FR SR, bolo dokonca zavŕšené tým, že iniciovali trestné konanie voči konateľovi spoločnosti
INVESTEX GROUP, s.r.o., na ktorého bola následne na OS BB podaná obžaloba pre podozrenie
zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa ust. § 277 ods. 1, ods. 2, písm. a), ods. 4 TZ s
poukazom na ust. § 138 písm. i) TZ účinného do 30.09.2012 (na skutkovom základe týkajúcom sa
neodvedenia predmetných daní spojených so zabezpečením služieb dodávateľmi: JESSICA, s.r.o.
a WANDERBILD s.r.o., a to na základe Zmlúv o zabezpečení zákazky č. XXXXX A. B. XXXXX).

Rozsudkom OS BB zo dňa 11.02.2016 Sp. zn. 4Tk 2/2014, súd právoplatne obžalovaného C. A. D.
(ktorý bol v rozhodujúcom čase štatutárom INVESTEX GROUP, s.r.o.), ako aj iné osoby oslobodil spod
obžaloby s odôvodnením, že skutok nie je trestným činom. Tento Rozsudok OS BB bol napadnutý
odvolaním Krajského prokurátora, pričom Krajský súd Banská Bystrica Uznesením zo dňa 12.01.2017,
č.k. 3To/57/2016 odvolanie odmietol. Správca dane - Daňový úrad Banská Bystrica - následne v rozpore

so zákonom pokračoval v konaní vo veci vyrubovacieho konania , tykajúceho sa dane z pridanej hodnoty
INVESTEX GROUP, s.r.o. za zdaňovacie obdobie január až marec 2007, pričom následne vydal
-Rozhodnutie Číslo: 9601401 /5/1 243347/201 3/Mllv, zo dňa 03.04.2013, ktorým Daňový úrad Banská
Bystrica v zmysle § 68, ods. 6 v nadväznosti na § 165b ods. 1 Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(daňovýporiadok)určilplatiteľovidanezpridanejhodnotyrozdielvsume352.919,20Eurdanezpridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2007 (uplatnený ako pohľadávka por. č. 9. Súhrnnej prihlášky
zo dňa 14.08.2013),
- Rozhodnutie Číslo: 9601401/5/1242070/2013/Mak, zo dňa 03.04.2013, ktorým Daňový úrad Banská
Bystrica v zmysle § 68 ods. 6 Zákona č. 563/2009 Z.z. v nadväznosti na § 165b ods. 1 Zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v

sume 574.735,45 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2007 (uplatnený ako
pohľadávka por. č. 1. Súhrnnej prihlášky zo dňa 14.08.2013),
- Rozhodnutie Číslo: 9601401/5/1241466/2013/Mak, zo dňa 03.04.2013, ktorým Daňový úrad Banská
Bystrica v zmysle § 68 ods. 5, ods. 6 Zákona č. 563/2009 Z.z. v nadväznosti na § 165b ods. 1 Zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) určuje platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v

sume 565.873,42 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2007 (uplatnený ako
pohľadávka por. č. 2. Súhrnnej prihlášky zo dňa 14.08.2013).
Všetky tri uvedené Rozhodnutia Správcu dane obsahujú zhodné odôvodnenia, pre ktoré Správca dane
vyrubil DPH v neprospech daňového subjektu - INVESTEX GROUP, s.r.o.. pričom všetky vychádzajú
z rovnakých zistení z tých istých daňových kontrol a obsahujú rovnaké vyhodnotenie dôkazov a

právne závery zdôvodňujúce vyrubenie DPH. teda sa jedná v zásade o identické rozhodnutia s
tým, že sa líšia len sumy vyrubenej DPH za jednotlivé mesiace roku 2007. Konania týkajúce sa
DPH za január 2007 (Pohľadávka por. č. 9. a por. 6, 8) Daňový subjekt - INVESTEX GROUP,
s.r.o. - následne podal na Krajský súd v Bratislave Žalobu o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutí
(Rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/1243347/2013/Mllv, zo dňa 03.04.2013,

týkajúceho sa určenia rozdielu dane z pridanej hodnoty INVESTEX GROUP, s.r.o. za zdaňovacie
obdobie január 2007 v spojení s potvrdzujúcim Rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky,Číslo:1100301/1/388337/2013/4989,zodňa12.08.2013.KrajskýsúdvBratislaveRozsudkom
č. k.: 1S 101/2014-196 zo dňa 11.09.2014, právoplatným dňa 21.10.2015, napadnuté Rozhodnutie
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Číslo: 1100301/1/388337/2013/4989, zo dňa 12.08.2013,

v spojení s Rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica, Číslo: 9601401/5/1243347/2013/MIIv, zo
dňa 03.04.2013, zrušil podľa ust. S 250j. ods. 2), písm. d/ OSP a vec vrátil Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Podľa odôvodnenia uvedeného na str. 16, a 17. tohto Rozsudku
KS v BA (č. k.: 1S 101/2014-196 zo dňa 11.09.2014): "Senát Krajského súdu v Bratislave konštatuje,
že napriek tomu, že preskúmavané rozhodnutia daňových orgánov sú rozsiahle, z ich obsiahleho

odôvodnenia nie je možné zistiť, z ktorých konkrétnych skutočností a zrealizovaných dôvodov žalovaný
správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal. Ako bolo uvedené vyššie, žalobca
v žalobe tvrdí, že žalovaný správny orgán vychádzal pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia
z dôvodov, ktoré boli právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici vyhodnotenéako nezákonne získané dôvody. Medzi dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu
patrí aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodných skutkových okolností, ako aj ich
nejednoznačnosť. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku

skutkových dôvodov, pričom ide o vady skutkových zistení, ktoré sú opreté o rozhodovacie dôvody. Za
takéto vady je možné považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach nezisťovaných
v konaní, v prípade keď nie je zrejmé, z akých dôkazov žalovaný správny orgán v konaní vychádzal.
S poukazom na právnu normu citovanú vo výroku rozhodnutia sa zdôvodní jej použite v konkrétnom
prípade. Je potrebné, aby bola dobre vystihnutá podstata veci a aby odôvodnenie nebolo zbytočne

zaťažené údajmi a úvahami bezvýznamnými, ktoré sú ako v tomto prípade na úkor zrozumiteľnosti
rozhodnutia alebo naopak trpia nedostatkom dôvodov. Týmto požiadavkám žalobou napadnuté
rozhodnutie, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie podľa názoru senátu Krajského súdu v
Bratislave jednoznačne nevyhovuje. V preskúmavanej veci obsahuje preskúmavané rozhodnutie síce
zákonom vyžadujúce formálne náležitosti, v odôvodnení je veľmi obšírne popísaný priebeh daňového
konania, avšak napriek tomu so samotného rozhodnutia už nie je dostatočne zrejmé, akým spôsobom

sa žalovaný zaoberal otázkami, na ktoré upriamil pozornosť a ktoré mu vytýkal vo svojom právoplatnom
rozsudkuKrajskýsúdvBanskejBystrici,anaktoréupozorňovalvosvojompodanomodvolaníajžalobca.
Podľa názoru súdu ich vyriešenie a riadne odôvodnenie bolo podstatné a dôležité pre vyvodenie záveru
rozhodnutia. Na základe vyššie uvedeného súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného preto nie je
možné považovať za súladné so zákonom. Žalovaný vo veci postupoval tak že v odôvodnení svojho

rozhodnutia obšírne zhrnul skutkové zistenia, zrekapituloval vývoj veci, avšak rozhodol bez toho, aby
svoje závery riadne a zrozumiteľne odôvodnil, hlavne uviedol a spresnil, z ktorých dôkazov získaných
a v akom období pri vydávaní rozhodnutia vychádzal. Tiež v odôvodnení rozhodnutia sa nezaoberal
žalobcom namietanou otázkou plynutia lehôt podľa ustanovenia § 68 Daňového poriadku. Absencia
uvedených úvah zakladá podľa názoru súdu zjavnú nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia pre

nedostatok dôvodov, a preto ho krajský súd s poukazom na ustanovenie § 250j, ods. 2, písm. d)
OSP zrušil." Na základe odvolania FR SR Najvyšší súd SR Rozsudkom č.k.: 8Sžf/113/2014 zo dňa
17.09.2015 uvedený Rozsudok prvostupňového KS BA č. k.: 1S 101/2014-196 zo dňa 11.09.2014,
potvrdil. Podľa odôvodnenia uvedeného na str. 7. a 8. tohto Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (č.k.: 8Sžf/113/2014): "Žalovaný, tak ako to správne skonštatoval už súd prvého stupňa, sa

v napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu vznesenými v
odvolaní, pričom nie je zrejmé, akú povahu mal vo vyrubovacom konaní protokol z opakovanej daňovej
kontroly za zdaňovacie obdobie január 2007, nakoľko tento má v zmysle záverov Rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici, č. k. 24S/6/2009 - 304. zo dňa 14.12.2011. povahu nezákonne získaného
prostriedku, ktorý nemožno v následnom konaní použiť. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že

z predloženého spisového materiálu vyplýva, že správca dane vo vyrubovacom konaní použil len dôkazy
získané v rámci výkonu kontroly za zdaňovacie obdobie január 2007 a opakovanej daňovej kontroly
za zdaňovacie obdobie január 2007, avšak z jeho rozhodnutia tento záver jednoznačne nevyplýva.
Rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak ho správny orgán
neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu.

Skutočnosťžerozhodnutiejezrozumiteľnépreorgán,ktorýhovydal,nepostačuje,leborozhodnutiemusí
byť zrozumiteľné pre účastníkov konania, najmä ak sa ním ukladá konkrétna povinnosť (R 33/2006.)
Pre úplnosť, Najvyšší súd SR poukazuje, že na pojednávaní nariadenom na prejednanie veci na súde
prvého stupňa, zástupkyňa žalovaného uviedla, že vo vyrubovacom konaní, žalovaný vychádzal aj z
protokolu z roku 2009."

24. Žalovaný ďalej uvádza, že žalobou zo dňa 17.07.2013 žalobcu: INVESTEX GROUP, s.r.o.,
Zvolen, proti žalovanému: Daňový úrad Banská Bystrica, sa žalobca v súdnom konaní vedenom na KS
B B pod sp. zn. 23S/251/2013 domáhal, aby Krajský súd v Banskej Bystrici vyššie uvedené Rozhodnutie
Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/1242070/2013/Mak, zo dňa 03.04.2013 (týkajúce sa

dane z pridanej hodnoty za obdobie február 2007) a vyššie uvedené Rozhodnutie Daňového úradu
Banská Bystrica č. 9601401/5/1241466/2013/Mak, zo dňa 03.04.2013 (týkajúce sa dane z pridanej
hodnoty za obdobie marec 2007) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvody žaloby žalobca -
INVESTEX GROUP s.r.o. - uviedol okrem iného nasledovné skutočnosti: žalobca - INVESTEX GROUP
s.r.o. - poukázal na odôvodnenie Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.12.2011, č.k.

24S/6/2009-304 (ktorý predložil ako prílohu žaloby), ktorý zrušil predchádzajúce vyrubenia Správcu
dane, týkajúce sa DPH za január, február a marec 2007 žalovaného, podľa znenia ktorého: "Dospel súd
k záveru, že daňová kontrola nebola vykonávaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol
povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Vprípade, že použitý bol, je celé konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutia, ktoré sú jeho
zavŕšením a vychádzajú zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených
v protokole o takejto kontrole, sú rovnako nezákonné. Pokiaľ sa jedná o daňové konanie, v ktorom

bola vykonaná kontrola oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie január 2007,
v tomto prípade síce opakovanú daňovú kontrolu vykonali na základe poverenia riaditeľky DÚ Zvolen,
zamestnankyne miestne príslušného daňového úradu, avšak v daňovom konaní boli použité dôkazné
prostriedky (zápisnice o výsluchu svedkov, zápisnice o miestnom zisťovaní, listinné dôkazy, protokoly,
znalecký posudok) získané počas daňových kontrol za zdaňovacie obdobie február a marec 2007,

pričomajsamotnýprotokolzopakovanejdaňovejkontrolyzazdaňovacieobdobiejanuár2007vychádzal
zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly (za obdobie február a marec 2007),
čo spôsobuje, že celé daňové konanie bolo aj v tomto prípade zaťažené vadou nezákonnosti a
následné rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením je rovnako nezákonné. Uvedená argumentácia sa týka aj
námietok žalobcu uvedených v žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 29.06.2009, ktorými bol
potvrdený dodatočný daňový výmer za zdaňovacie obdobie január 2007 o nemožnosti použitia zistení

z vykonaných daňových kontrol za zdaňovacie obdobie február a marec 2007 v priebehu opakovanej
daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2007." (str. 35 a 36 Rozsudku). "Vzhľadom k tomu,
že daňové kontroly neboli vykonané v súlade so zákonom (§ 3 ods. 1, § 15 ods.1, § 30a ods. 7,
§ 29 ods. 4, zákona o správe daní) a protokoly z nich tak nadobudli povahu nezákonne získaných
dôkazných prostriedkov, ktoré v daňovom konaní nemožno použiť, súd dospel k záveru, že celé

daňové konanie vo veci vykonávania daňových kontrol za zdaňovacie obdobie február a marec 2007
a opakované daňové kontroly za zdaňovacie obdobie január 2007 bolo zaťažené vadou nezákonnosti.
Rozhodnutia, ktoré sú jeho zakončením a ktoré vychádzajú zo skutočností zistených počas nezákonnej
daňovej kontroly v zachytených protokoloch o takýchto kontrolách, bolo preto potrebné považovať za
nezákonné. Keďže súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu nie

sú v súlade so zákonom, pretože v konaní správneho orgánu boli zistené také vady, ktoré mohli mať
vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného, súd napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako
aj prvostupňového správneho orgánu s poukazom na § 250j ods. 1 písm. e) O.s.p. zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250 j ods. 2 O.s.p.. Keďže napadnuté rozhodnutia žalovaného
boli z vyššie uvedených dôvodov zrušené, pretože už samotné námietky týkajúce sa vykonávania

daňových kontrol zamestnancami miestne nepríslušného správcu dane, nedodržaním zákonnej lehoty
na vykonanie daňových kontrol (daňové kontroly za zdaňovacie obdobie február a marec 2007) a
použitia protokolu a zistení získaných počas nezákonne vykonávanej daňovej kontroly zamestnancami
miestne nepríslušného správcu dane (za zdaňovacie obdobie február a marec 2007) v daňovom konaní
počas výkonu opakovanej daňovej kontroly za obdobie január 2007, boli spôsobilé napadnúť zákonnosť

napadnutých rozhodnutí žalovaného, sú ďalšie žalobné námietky (ohľadne zisteného skutkového stavu,
hodnotenia dôkazov, použitia znaleckého posudku, procesných pochybení v zmysle §15 zákona o
správedaní)vyhodnotilakobezprávnehovýznamu,apretosasnimivodôvodnenínezaoberal,(str.39a
40Rozsudku). ĎalejINVESTEXGROUPs.r.o.vpodanejžalobe17.07.2013,vsúdnomkonanívedenom
na KS BB pod sp. zn. 23S/251/2013, okrem iného namietal nasledovné skutočnosti: "Žalovaný (Správca

dane)pokračovalvovyrubovacomkonaníavydalnapadnutéRozhodnutianapriektomu,žebolzostrany
INVESTEX GROUP s.r.o. už dňa 22.03.2013 na ústnom pojednávaní upozornený, že vyrubovaciemu
konaniu musí predchádzať zákonný postup, a to zákonná daňová kontrola, ktorý v tomto prípade nebol
dodržaný, a poukázal na nezákonnosť priebehu prebiehajúceho vyrubovacieho konania, na ktoré nie
je možné prihliadať. Daňový subjekt už tu upozornil správcu dane na nezákonnosť postupu správcu

dane,keďtentopoprávoplatnostiRozsudkuKSvBB(myslítým24S/6/2009-304)najprvvrátildaňovému
subjektu (INVESTEX GROUP s.r.o.) nadmerný odpočet, následne jedenásť mesiacov nekonal, a potom
v rámci vyrubovacieho konania, ktoré nie je v súlade so zákonom, uskutočnil výsluchy a vyrubil DPH."
INVESTEX GROUP s.r.o. v uvedenej žalobe zo dňa 17.07.2013 napadol zákonnosť celého postupu
Správcu dane, v zmysle ktorého Správca dane viedol vyrubovacie konanie v podľa ust. § 68 Daňového

poriadku, a ktoré bolo zakončené vydaním napadnutých Rozhodnutí a súčasne napadol zákonnosť
vydania samotných napadnutých Rozhodnutí, a to aj z nasledovných dôvodov: "A) Správca dane v
napadnutých Rozhodnutiach rozsiahlo uvádza, aké skutočnosti mali byť zistené vykonanou kontrolou
u daňového subjektu, avšak v napadnutých Rozhodnutiach sa účelovo vyhýba uvedeniu skutočností,
kedy a akým úkonom začala daňová kontrola, v zmysle akých ustanovení ktorého právneho predpisu

prebiehala, kedy bol prípadne vyhotovený protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly, ktorý mal byť
doručený daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie, či
daňový subjekt predložil pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve, prípadne kedybola daňová kontrola ukončená. V tomto rozsahu považoval daňový subjekt napadnuté Rozhodnutia za
nepreskúmateľné.
B) Z uvedeného Rozhodnutia KS v BB, č.k. 24S/6/2009-304, vyplýva, že celé daňové konanie vo veci

vykonávania daňových kontrol za zdaňovacie obdobie február a marec 2007 a opakovanej daňovej
kontroly za zdaňovacie obdobie január 2007, je zaťažené vadou nezákonnosti, nakoľko všetky tieto
daňové kontroly neboli vykonávané v súlade so zákonom a protokoly z nich tak nadobudli povahu
nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Ak správca
dane vydal v zmysle týchto daňových kontrol napadnuté Rozhodnutie, je v tomto prípade celé konanie

zaťažené vadou nezákonnosti keďže daňové kontroly neboli vykonané v súlade so zákonom (§ 3 ods.
1, § 15 ods. 1, § 30a ods. 7, § 29 ods. 4, Zákona o správe daní a poplatkov č. 511/1992 Zb.) a protokoly
z nich tak nadobudli povahu nezákonne získaných dôkazných prostriedkov, ktoré v daňovom konaní
nemožno použiť.
C) Daňový úrad Banská Bystrica vydal napadnuté Rozhodnutie v zmysle ust. § 68 ods. 5,resp. ods. 6
Zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok), ktorý na určenie rozdielu v sume predpokladá vykonanie

daňovej kontroly. V danom prípade však daňová kontrola, na základe ktorej možno vo vyrubovacom
konaní vydať rozhodnutie, neexistuje, nakoľko na všetky úkony pôvodných daňových kontrol, a či už
za obdobie január 2007, február 2007 alebo marec 2007, nie je možné v zmysle Rozhodnutia KS v BB
24S/6/2009-304 prihliadať. Na rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica teda neexistuje zákonný
predpoklad (poklad), pričom ak Daňový úrad Banská Bystrica vydal napadnuté Rozhodnutia, konal v

priamom rozpore s ust S
68 Zákona c. 563/2009 Z.z..
D) V danom prípade dokonca neexistuje ani predpoklad na začatie a pokračovanie samotného
vyrubovacieho konania v súlade s ust § 68, ods. 1. Zákona c. 563/2009 Z.z., nakoľko v danej veci
nebol daňovému subjektu doručený protokol s výzvou podľa ust. § 46, ods. 8 Zákona č. 563/2009 Z.z,,

prípadne podľa ust §15, ods. 10 Zákona o správe daní a poplatkov č. 511/1992 Zb., na ktorý by bolo
možné prihliadať." Žalovaný uvedené preukazuje žalobou INVESTEX GROUP s.r.o. zo dňa 17.07.2013,
na základe ktorej bolo na KS BB vedené súdne konanie pod sp. zn. 23S/251/201 3, a následnej aj pod
23S/252/2013 a Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.12.2011, č.k. 24S/6/2009-304.

25. Žalovaný ďalej uvádza, že o uvedenej žalobe INVESTEX GROUP s.r.o. zo dňa 17.07.2013
rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k.: 23S 251/2013-178 zo dňa 28.11.2014,
v spojení s Rozsudkom NS SR zo dňa 23.02.2017, sp. zn. 8Sžf/29/2015, a Uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k.: 23S 252/2013-176 zo dňa 28.11.2014, v spojení s Rozsudkom NS
SR zo dňa 25.02.2017, sp. zn. 8Sžf/28/2015 (ktoré boli konajúcemu súdu Žalovaným predložené v

incidenčnom konaní písomným podaním zo dňa 13.11.2018 a sú súčasťou súdneho incidenčného
spisu), podľa ktorých súd konanie zastavil, nakoľko neboli splnené podmienky súdneho konania (nebolo
v dôsledky chyby prebratia zamestnankyne INVESTEX GROUP s.r.o podané včas odvolanie voči
predmetným napadnutým rozhodnutiam Správcu dane, a teda nebol v zákonnej lehote využitý riadny
opravný prostriedok - Odvolanie - v ktorom sa INVESTEX GROUP s.r.o. ako daňový subjekt domáhal

rovnakých dôvodov nezákonnosti predmetných rozhodnutí, ako sú uvedené vyššie ako obsah Žaloby
zo dňa 17.07.2013). Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie č. k.: 23S 251/2013-178
zo dňa 28.11.2014, v spojení s Rozsudkom NS SR zo dňa 23.02.2017, sp. zn. 8Sžf/29/2015 (súčasť
incidenčného súdneho spisu) a Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: 23S 252/2013-176
zo dňa 28.11.2014, v spojení s Rozsudkom NS SR zo dňa 25.02.2017, sp. zn. 8Sžf/28/2015 (súčasť

incidenčného súdneho spisu). Žalovaný v rámci tohto incidenčného konania navrhol, aby v tejto veci
bol predložený celý spis vedený na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod spis. zn. 23S/251/2013, ktorý
obsahuje právne zdôvodnenia a dôkazy, ktoré preukazujú tvrdenie žalovaného o tom. že tieto nároky
navrhovateľa sú v celej výške neoprávnené.

26. K rozhodnutiam správnych súdov, týkajúcich sa dane z príjmu PO za rok 2006 až 2007 žalovaný
uviedol, že v rámci tohto incidenčného konania predložil konajúcemu súdu písomným podaním zo
dňa 07.05.2022 aj Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 09.07.2020. č.k. 24S/177/2019
- 289. IČS: XXXXXXXXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť 08.10.2020, ktorým súd uvedené posledné
rozhodnutia správcu dane a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, týkajúce sa Dane z príjmu

PO Žalovaného za obdobie rokov 2006 až 2007 (ktoré vychádzali z tých istých daňových kontrol DPH
za január až marec 2007), napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej
správy na ďalšie konanie. Žalovaný písomným podaním zo dňa 07.05.2022 predložil aj Rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 14.04.2022, č.k. 4Sžfk/16/2021, IČS: XXXXXXXXXX, ktorýmkasačnú sťažnosť zamietol a žalobkyni (INVESTEX GROUP, s.r.o., Bratislava), priznal nárok na náhradu
trov kasačného konania, pričom tento Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2022. Žalovaný v
rámci tohto incidenčného konania poukazuje na obsah uvedených Rozsudkov, a to najmä na:

A) Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 09.07.2020, č.k. 24S/177/2019 - 289
(predložený do incidenčného súdneho spisu písomným podaním Žalovaného zo dňa 07.05.2022), a to
najmä na bod 47, 48. 53 a hlavne na bod 49 Rozsudku, kde súd doslovne uviedol: "Správny súd, zhodne
sargumentácioužalobcuvžalobe,poukazujenazáveryvyplývajúcezRozsudkuKSBBč.k.24S/6/2009.
v ktorom správny súd skonštatoval, že z dôvodu, že "daňové kontroly týkajúce sa zdaňovacieho

obdobia február a marec 2007 boli nezákonné v dôsledku ich vykonania zamestnancami miestne
nepríslušného správcu dane a nedodržaním zákonnej lehoty na vykonanie daňových kontrol a z dôvodu,
že v daňovom konaní, týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia január 2009 (má byť správne január 2007)
(opakovaná daňová kontrola) bol použitý Protokol a zistenia získané počas nezákonne vykonávanej
daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február a marec 2007, pričom Protokoly z týchto daňových
kontrol - (vykonaných v rozpore so zákonom) tak nadobudli povahu nezákonne získaných dôkazných

prostriedkov, ktoré v daňovom konaní nemožno použiť, a celé daňové konanie vo veci daňovej kontroly
za zdaňovacie obdobie február a marec 2007 a opakovanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie
január 2007 bolo zaťažené vadou nezákonnosti. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že z
ustálenej judikatúry NS SR vyplýva, že v prípade zistenia, že daňová kontrola je nezákonná. Protokol z
takejto daňovej kontroly nadobudne povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nie je

možné v danom konaní použiť Rovnako dôkazy získané počas takejto daňovej kontroly vykonávanej v
rozporesozákonomnadobudnúpovahunezákonnýchdôkaznýchprostriedkuapokiaľsúpodkladompre
vydanie rozhodnutia správcu dane i žalovaného, tieto rozhodnutia sú rovnako nezákonné. "Zákonnosť
daňovej kontroly zásadným spôsobom ovplyvňuje zákonnosť dôkazov v rámci nej obstaraných a
vykonaných (Rozsudok NS SR č.k. 5Sžfk/69/2017 z 29.01.2018). Predpokladom začatia vyrubovacieho

konania je splnomocnenie zákonom stanovených podmienok, t.j dňová kontrola, resp. daňové kontroly
musia prebehnúť zákonne. Pokiaľ daňová kontrola nebola zákonná, nemohol nastať moment keby by
mohlo začať vyrubovacie konanie a z uvedeného dôvodu následné úkony správcu dane (vykonanie
dokazovania, vydanie rozhodnutia správcu dane) i vydanie následného rozhodnutia žalovaného, nie sú
v súlade so zákonom. Pokiaľ žalovaný (i správca dane) považovali doručenie Protokolu z nezákonne

vykonanej daňovej kontroly za takú skutočnosť, ktorej účinkom je ukončenie daňovej kontroly a v
dôsledku ktorej v zmysle § 68 ods. 1 Daňového poriadku začalo vyrubovacie konanie, resp. považovali
prerokovanie protokolu z nezákonnej daňovej kontroly za takú skutočnosť, ktorej účinkom je ukončenie
daňovej kontroly a v dôsledku ktorej v zmysle § 15 ods. 3 Zákona č. 511/1992 Zb. začalo vyrubovacie
konanie, takýto záver je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ teda žalovaný (i

správcadane)malizato,ževrámcidaňovéhokonaniabolomožnépokračovaťvovyrubovacomkonanía
na základe dôkazov zabezpečených v priebehu nezákonne vykonanej daňovej kontroly a nezákonného
vyrubovacieho konania, ktoré nadobudli povahu nezákonne získaných dôkazných prostriedkov a ktoré
tvorili podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného (i rozhodnutia správcu dane) bolo
možné vo veci rozhodnúť, vec nesprávne právne posúdili a zároveň zaťažili konanie vadou, resp. došlo k

podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia resp. rozhodnutí. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na
Rozsudok NS SR č.k. 5Sžfk/69/2017 z 29.01.2018, v ktorom sa okrem iného uvádza: "Odvolací súd v
tejto súvislosti poukazuje na zásadu "lus ex iniuria non orfitur", tj. právo nevzniká z bezprávia, a teda
keď je daňová kontrola nezákonná, nezákonné sú aj dôkazy

obstarané a vykonané v rámci nej. Ani vykonaním dokazovania vo vyrubovacom konaní nemôže
podľa názoru odvolacieho súdu dôjsť ku konvalidácii nedostatku spočívajúcom v nezákonnosti daňovej
kontroly... Keďže účelom vyrubovacieho konania nie je opakovane obstarávať a vykonávať dôkazy, ktoré
už boli obstarané a vykonané v rámci daňovej kontroly."
B) Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 14.04.2022, č.k. 4Sžfk/16/2021, IČS:

XXXXXXXXXX (predložený do súdneho incidenčného spisu písomným podaním Žalovaného zo dňa
13.06.2022), a to najmä na bod 25, podľa ktorého: "V prejedávanej veci sa kasačný súd stotožnil s
dôvodmi zrušenia napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, tak ako to rozsiahlo uviedol krajský
súd v napadnutom rozsudku. V napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov nie je dostatočne
zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a ako sa vysporiadali s návrhmi a námietkami

žalobkyne. Správne súdy sa nedostatočne nevysporiadali s námietkami žalobkyne týkajúcich sa
posúdenia zákonnosti vykonanej daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie - hospodársky rok od 01.04.2006 do 31.03.2007, posúdenia zákonnosti jednotlivých dôkazov
predložených resp. zabezpečených počas tejto daňovej kontroly, ako aj daňových kontrol na DPH zazdaňovacie obdobie január, február a marec 2007 i počas vyrubovacieho konania. Správne orgány sa
tiež vôbec nevysporiadali s posúdením zákonnosti Protokolu z daňovej kontroly, splneniu podmienok
pre začatie vyrubovacieho konania, otázky namietaného zániku lehoty na vyrubenie dane." Žalovaný na

preukázanie uvedeného navrhuje vykonať dokazovanie Rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica
zo dňa 09.07.2020, č.k. 24S/177/2019 - 289 (predloženého do incidenčného súdneho spisu písomným
podaním Žalovaného zo dňa 07.05.2022) a Rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa
14.04.2022, č.k. 4Sžfk/16/2021, IČS: XXXXXXXXXX (predložený do súdneho incidenčného spisu
písomným podaním Žalovaného zo dňa 13.06.2022).

27. Žalovaný ďalej poukazuje na ust. § 68 Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na ust. § 15 Zákona o správe daní a poplatkov č. 511/1992
Zb. a uvádza, že ako vyplýva zo všetkých uvedených rozhodnutí správnych súdov, ktoré rozhodovali
vo veci oprávnenosti vyrubenia daní (DPH a DzPPO za rozhodujúce obdobie), všetky súdy zhodne
skonštatovali, že všetky daňové kontroly, na základe ktorých boli vydané všetky uvedené rozhodnutia o

vyrubení daní (za 1, 2 a 3 / 2007), boli nezákonné, pričom všetky protokoly z týchto daňových kontrol
(ktoré kontroly završovali), rovnako nadobudli povahu nezákonne získaných dôkazných prostriedkov,
ktoré nebolo možné v daňových konaniach použiť. Všetky správne súdy rovnako skonštatovali, že
keďže daňové kontroly boli nezákonné, rozhodnutia o vyrubení všetkých uvedených daní sú rovnako
nezákonné (z dôvodu, že právo nevzniká z bezprávia), a teda keďže boli všetky daňové kontroly

nezákonné (nezákonné boli aj dôkazy obstarané a vykonané v rámci nich), nezákonné sú aj všetky
následnérozhodnutiavydanévrámcivyrubovaciehokonania.Podľapredmetnýchrozhodnutíovyrobení
daní Správca dane argumentoval, že nezákonnosť daňových kontrol (nezákonnosť vykonaných úkonov
v nich) odstránil v rámci vykonania nových úkonov a dôkazov v rámci vyrubovacieho konania, čo však
správne súdy určili ako nezákonný postup. Správne súdy súčasne určili, že predmetné rozhodnutia

o vyrubení daní sú nepreskúmateľné a nedostatočne právne zdôvodnené. V tejto súvislosti žalovaný
upozorňuje na to. že v zmysle Daňového poriadku č. 563/2009 Z. z. sa daňové konanie systematicky
člení na konanie o daňovej kontrole (§ 44 a nasl. Daňového poriadku), ktorá musí prebehnúť zákonným
spôsobom a je zavŕšená protokolom z daňovej kontroly a až po jej ukončení na základe jej výsledkov
môže začať a prebehnúť vyrubovacie konanie (§ 68 a nasl. Daňového poriadku), ktoré je viazané (začína

sa) po dni doručenia protokolu z daňovej kontroly. Z uvedeného teda vyplýva, že:
- Rozhodnutie Číslo: 9601401/5/1242070/2013/Mak, zo dňa 03.04.2013, ktorým Daňový úrad Banská
Bystrica v zmysle § 68 ods. 6 Zákona č. 563/2009 Z.z. v nadväznosti na § 165b ods. 1 Zákona č.
563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume
574 735,45 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2007 (uplatnený v ako

pohľadávka por. č. 1. Súhrnnej prihlášky zo dňa 14.08.2013), a
- Rozhodnutie Číslo: 9601401/5/1241466/2013/Mak, zo dňa 03.04.2013, ktorým Daňový úrad Banská
Bystrica v zmysle § 68 ods. 5, ods. 6 Zákona č. 563/2009 Z.z. v nadväznosti na § 165b ods. 1 Zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) určuje platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v
sume 565 873,42 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2007 (uplatnený v

ako pohľadávka por. č. 2. Súhrnnej prihlášky zo dňa 14.08.2013), predstavujú nezákonné rozhodnutia,
ktoré nemôžu zakladať nároky prihlásené v Súhrnnej prihláške. Reštrukturalizačný správca poprel
obe uvedené pohľadávky z dôvodu spochybnenia zákonnosti rozhodnutí, pričom spochybnil právny
dôvod vzniku týchto pohľadávok, ako aj z dôvodu preskúmania zákonnosti postupu veriteľa ako Správcu
dane, o ktorých sa v tom čase viedol dlhodobý spor a bol aj predmetom sporu vedenom v tom čase

na Krajskom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 23S/251/2013 (neskôr aj pod 23S/252/2013). V tejto
súvislosti žalovaný uvádza, že sám žalobca v incidenčnej žalobe uviedol, že v čase podanie incidenčnej
žaloby mal k dispozícii žalobu zo dňa 17.07.2013 podanú Žalovaným na KS BB, na základe ktorej
bolo na KS BB pod sp. zn. 23S/251/2013 vedené súdne konanie. Súčasne správa dane - žalobca v
žalobe uviedol, že je právne irelevantné, či správca dane vydá rozhodnutie na vyrubenie dane, pričom

rozhodnutie správcu dane má len deklaratórny účinok, s čím sa žalovaný stotožňuje. Aj z uvedeného
dôvodu je o oprávnenosti nároku existencií pohľadávok, ktoré boli uplatnené v prihláške žalobcu, ako
vyrubená DPH za február a marec 2007, oprávnený rozhodovať konajúci súd v rámci incidenčného
konania. Záverom žalovaný uvádza, že Správca dane pri svojich uvedených daňových konaniach,
vedených voči žalovanému, účelovo opätovne vydával rozhodnutia o vyrubení dotknutých daní, a to

napriek tomu, že tieto rozhodnutia boli opakovane z tých istých dôvodov správnymi súdmi rušené ako
nezákonné bez možnosti konvalidovať predchádzajúce nezákonné konanie - daňovú kontrolu (dokonca
pri DzP PO bolo rozhodnuté až v troch súdnych konaniach vrátane odvolacích (kasačných) konaní), čím
sa celý rozhodovací proces natiahol na 15 rokov, pričom počas tohto obdobia dokonca zneužil aj OČTKa trestné súdnictvo. Nezákonnosť, zmätočnosť, neschopnosť vysvetliť podľa akých právnych predpisov
rozhoduje, opakované nedodržanie právnych záverov správnych súdov a účelovosť postupu Správcov
dane, ako aj FR (resp. DR) SR je opakovane skonštatované a preukázané v uvedených súdnych

rozhodnutiach. Žalovaný aj v zmysle vyššie uvedeného navrhuje, aby súd vo vzťahu k Pohľadávke por.
č. 1) a k Pohľadávke por. č. 2) určil, že tieto popreté pohľadávky neurčuje (nepovažuje za uznané -
zistené), pričom vo vzťahu k týmto pohľadávkam navrhuje žalobu žalobcu zamietnuť.

28. K pohľadávkam por. č. 3) vo výške 56.587,30 € - Daň z pridanej hodnoty - pokuta podľa § 155 ods.

1 písm. f) bod 2 Zákona č. 563/2009 Z. z. - ID č. 9614301/5/3598755/2013/Ba, a por. č. 4) vo výške
57.473,50 € - Daň z pridanej hodnoty - pokuta podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Zákona č. 563/2009 Z. z.
- ID č. 9614301/5/3598729/201 3/Ba, žalovaný uviedol, že žalobca v Súhrnnej prihláške pohľadávky zo
dňa 14.08.2013 preukazoval pohľadávku poradové č. 3 - Interným oznámením (teda interným dokladom
Správcu dane) - ID č. 9614301/5/3598755/2013/Ba, neobsahujúcom dátum podania a prevzatia, ktorého
obsahom je len "nahlásenie pokuty vystavenej ku dňu 25.07.2013" vo výške 56.587,30 €, viažucej sa na

Rozhodnutie 9601401/5/1241466/2013/Mak zo dňa 03.04.2013, týkajúceho sa DPH za obdobie marec
2007, pričom interné oznámenie neobsahuje samotný výpočet pokuty (vrátane toho, za aké obdobie
je vypočítaná), iba výpočet odkazuje na § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Zákona č. 563/2009 Z. z., pričom
sa má jednať o pokutu za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku. Pohľadávku
poradové č. 4 žalobca preukazoval Interným oznámením (teda interným dokladom Správcu dane) - ID

č. 9614301/5/3598729/2013/Ba, neobsahujúcom dátum podania a prevzatia, ktorého obsahom je len
"nahlásenie pokuty vystavenej ku dňu 25.07.2013" vo výške 57.473,50 €, viažucej sa na Rozhodnutie
9601401/5/1242070/201 3/Mak zo dňa 03.04.2013, týkajúceho sa DPH za obdobie február 2007, pričom
interné oznámenie neobsahuje samotný výpočet pokuty (vrátane toho, za aké obdobie je vypočítaná),
iba výpočet odkazuje na § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Zákona č. 563/2009 Z. z., pričom sa má jednať o

pokutu za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku. Samotná Súhrnná prihláška
zo dňa 14.08.2013 žalobcu obsahuje len neurčitý opis právnych dôvodov prihlásených pohľadávok, z
ktorých nie je možné určiť, na základe akých konkrétnych právnych dôvodov sa žalobca domáha zistenia
v rámci reštrukturalizačného konania uplatnených súm. Reštrukturalizačný správca v celom rozsahu
poprel uvedenú pohľadávku por. č. 3. vo výške 56.587,30 €, ako aj Pohľadávku por. č. 4. vo výške

57.473,50 €, a to so zdôvodnením: "Správca popiera vymáhateľnosť pohľadávky, nakoľko veriteľom
uplatnená pohľadávka predstavuje pohľadávku, ktorej právny dôvod vzniku je priamo závislý od
existencie, resp. neexistencie pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 35/
S-2, resp. pod poradovým číslom 35/S-1, ktorej spornosť priamo zdôvodňuje spornosť tejto pohľadávky
veriteľa. Správca popiera právny dôvod vzniku pohľadávky, nakoľko veriteľom uplatnená pohľadávka

predstavuje pohľadávku, ktorej právny dôvod vzniku je priamo závislý od existencie, resp. neexistencie
pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 35/S-2, resp. pod poradovým
číslom 35/S-1, ktorej spornosť priamo zdôvodňuje spornosť tejto pohľadávky veriteľa. Správca popiera
výšku pohľadávky, nakoľko veriteľom uplatnená pohľadávka predstavuje pohľadávku, ktorej právny
dôvod vzniku je priamo závislý od existencie, resp. neexistencie pohľadávky zapísanej v zozname

pohľadávok pod poradovým číslom 35/S-2, ktorej spornosť priamo zdôvodňuje spornosť výšky tejto
pohľadávky veriteľa. Správca popiera poradie uspokojovania pohľadávky, nakoľko veriteľom uplatnená
pohľadávka predstavuje pohľadávku, ktorej právny dôvod vzniku je priamo závislý od existencie, resp.
neexistencie pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 35/S-2, resp. pod
poradovým číslom 35/S-1, ktorej spornosť priamo zdôvodňuje spornosť tejto pohľadávky veriteľa. Dlžník

voči uplatnenej pohľadávke veriteľ uplatnil námietku jej spornosti v zmysle jeho podania zo dňa 3.9.2013,
v ktorom pomenoval dôvod rozporovania veriteľom uplatnenej pohľadávky a označil súdny spor, ktorý je
v súvislosti s veriteľom uplatnenou pohľadávkou vedený pred Krajským súdom Banská Bystrica pod sp.
zn.: 23S/251/2013, čo dlžník doplnil podaním zo dňa 12.9.2013. Žalobca v žalobe zo dňa 10.10.2013
(týkajúca s tohto incidenčného konania) vo vzťahu k týmto pohľadávkam uviedol, že základom k týmto

pohľadávkam boli právoplatné a vykonateľné rozhodnutia Správcu dane týkajúceho sa DPH za obdobie
február a marec 2007, pričom Správca dane vykonal výpočet odo dňa splatnosti týchto rozhodnutí.
Žalobca tvrdí, že vo vzťahu k týmto pohľadávkam nemá preukázané podanie žaloby na súd v konaní
vedenom na KS BB pod sp. zn. 23S/251/2013. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 155 ods. 1
písm. f) bod 2 a ods. 11 Zákona č. 563/2009 Z,z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov a uvádza, že uvedené pokuty sú viazané (viazanosť na rozhodnutie Správcu dane
vyplýva priamo zo zákona) na:
-RozhodnutieČíslo:9601401/5/1242070/2013/Makzodňa03.042013,týkajúcesaDPHzafebruár2007
(uplatnené ako Pohľadávka por. č. 1. Súhrnnej prihlášky zo dňa 14.08.2013), a- Rozhodnutie Číslo: 9601401/5/1241466/2013/Mak zo dňa03.04.2013, týkajúce sa DPH za marec 2007
(uplatnené ako Pohľadávka por. č. 2. Súhrnnej prihlášky zo dňa 14.08.2013), pričom pri nezákonnosti
týchto pohľadávok č. 1. a č. 2. (rozhodnutia o vyrubení DPH za február a marec 2007) nemôže vzniknúť

ani právny nárok na pokuty na rozhodnutia viazané. Všetky vyššie uvedené dôvody popretia vyrubených
DPH, ktoré boli zhrnuté v žalobe zo dňa 17.07.2013 podanej žalovaným na KS BB, na základe ktorej bolo
na KS BB pod sp. zn. 23S/251/2013 vedené súdne konanie, boli ako dôvody popretia pokút oznámené
Správcovi dane zo strany reštrukturalizačného správcu. Navyše žalobca ani v Súhrnnej prihláške a ani v
žalobe zo dňa 10.10.2013 nepreukázal právny nárok na vznik týchto pohľadávok - pokút, keďže predložil

iba interné doklady Správcu dane, ktoré nemajú vo vzťahu k daňovému subjektu - Žalovanému - žiadny
právny význam (právnu relevanciu) a navyše aj z obsahového hľadiska sú neurčité a nejasné. Žalobca
nepreukázal, aký je právny následok vystavenia "Interného oznámenia", ktoré Žalovaný považuje iba
za interný doklad Správcu dane bez akéhokoľvek dopadu na povinnosti daňového subjektu (ktoré by
malo iba rozhodnutie Správcu dane o uložení pokuty). Vznik uvedených pokút (ako právnych nárokov
s dopadom na daňový subjekt) je priamo viazaný na vydanie rozhodnutia Správcu dane podľa § 155

Daňového poriadku, pričom Daňový poriadok priamo uvádza, že Správca dane "uloží" pokutu, čo sa
deje vydaním rozhodnutia Správcu dane so zákonom stanovenými náležitosťami a s možnosťou podať
voči nemu opravný prostriedok. Takéto rozhodnutie môže byť správcom dane vydané (pokuta uložená)
v zmysle ust. § 155 ods. 11 Daňového poriadku najneskôr do 5 rokov od konca roka, v ktorom nadobudlo
právoplatnosť rozhodnutie správcu dane (v danom prípade o vyrubení DPH), teda v danom prípade do

31.12.2018. Správca dane však predmetné pokuty neuložil (nevydal rozhodnutie o uložení pokuty), a
teda tieto pokuty už po uplynutí uvedenej lehoty v zmysle zákona nemožno uložiť. Žalovaný podotýka,
že rozhodnutie o uložení pokuty má konštitutívny charakter, pričom bez uloženia pokuty nárok na pokutu
nevzniká, a teda ani k dnešnému dňu neexistuje. Žalovaný súčasne uvádza, že reštrukturalizačný
správca pri popretí pohľadávky v roku 2013 nemohol mať vedomosť, že správca dane pokutu v 5

ročnej zákonnej lehote neuloží, a teda tento dôvod popretia ani nemohol v zozname pohľadávok uviesť.
Žalovaný prikladá jediné rozhodnutie správcu dane o uložení pokuty, ktoré v prejednávanej veci správca
dane v neprospech žalovaného vydal (vydané ešte podľa predchádzajúceho Zákona č. 511/1992 Z.
z. o správe daní a poplatkov), ktoré sa však týka DPH za január 2007. Žalovaný navrhuje v tejto
súvislosti vykonať dokazovanie Rozhodnutím č. 685/230/62986/07/Fá zo dňa 30.10.2007. Správca dane

(ako účastník konania) mal pred podaním žaloby v incidenčnom konaní možnosť preveriť si existenciu
súdnehokonaniavedenéhonaKSBBpodsp.zn.23S/251/2013.Žalovanýajvzmyslevyššieuvedeného
navrhuje, aby súd vo vzťahu k pohľadávke por. č. 3) a k pohľadávke por. č. 4) určil, že tieto popreté
pohľadávkuneurčuje(nepovažujezauznané-zistené),pričomvovzťahuktýmtopohľadávkamnavrhuje
žalobu žalobcu zamietnuť.

29. K pohľadávke por. č. 5 vo výške 11.101,- € - Daň z pridanej hodnoty - sankčný úrok podľa §
156 ods. 1 písm. a) Zákona č. 563/2009 Z. z. - ID č. 9614301/5/3598829/2013/Ba, a k pohľadávke
por. č. 6 vo výške 10.929,80 € - Daň z pridanej hodnoty - sankčný úrok podľa § 156 ods. 1 písm.
a) Zákona č. 563/2009 Z. z. - ID č. 961 4301/5/3598798/201 3/Ba, žalovaný uviedol, že žalobca

v Súhrnnej prihláške pohľadávky zo dňa 14.08.2013 preukazoval pohľadávku poradové č. 5 -
Interným oznámením (teda interným dokladom Správcu dane) - ID č. 9614301/5/3598829/2013/Ba
neobsahujúcom dátum podania a prevzatia, ktorého obsahom je len "nahlásenie úroku z omeškania" vo
výške 11.101,- €, viažuceho sa na Rozhodnutie 9601401/5/1242070/2013/Mak, týkajúceho sa DPH za
obdobie február 2007. pričom výpočet sankčného úroku odkazuje na § 156 ods. 1 písm. a) Zákona č.

563/2009 Z. z.. Pohľadávku poradové č. 6 preukazoval Interným oznámením (teda interným dokladom
správcu dane) - ID č. 9614301/5/3598798/2013/Ba, neobsahujúcom dátum podania a prevzatia, ktorého
obsahom je len "nahlásenie úroku z omeškania" vo výške 10.929,80 €, viažuceho sa na Rozhodnutie
9601401/5/1241466/2013/Mak, týkajúceho sa DPH za obdobie marec 2007, pričom výpočet sankčného
úroku odkazuje na § 156 ods. 1 písm. a) Zákona č. 563/2009 Z. z.. Samotná Súhrnná prihláška zo dňa

14.08.2013 žalobcu obsahuje len neurčitý opis právnych dôvodov prihlásených pohľadávok, z ktorých
nie je možné určiť, na základe akých konkrétnych právnych dôvodov sa žalobca domáha zistenia v
rámci reštrukturalizačného konania uplatnených súm. Reštrukturalizačný správca v celom rozsahu
poprel uvedenú pohľadávku por. č. 5. vo výške 11.101,- €, ako aj pohľadávku por. č. 6. vo výške
10.929,80 €, a to so zdôvodnením: "Správca popiera vymáhateľnosť pohľadávky, nakoľko veriteľom

uplatnená pohľadávka predstavuje pohľadávku, ktorej právny dôvod vzniku je priamo závislý od
existencie, resp. neexistencie pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 35/
S-1, resp. pod poradovým číslom 35/S-2, ktorej spornosť priamo zdôvodňuje spornosť tejto pohľadávky
veriteľa. Správca popiera právny dôvod vzniku pohľadávky, nakoľko veriteľom uplatnená pohľadávkapredstavuje pohľadávku, ktorej právny dôvod vzniku je priamo závislý od existencie, resp. neexistencie
pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 35/S-1, resp. pod poradovým
číslom 35/S-2, ktorej spornosť priamo zdôvodňuje spornosť tejto pohľadávky veriteľa. Správca popiera

výšku pohľadávky, nakoľko veriteľom uplatnená pohľadávka predstavuje pohľadávku, ktorej právny
dôvod vzniku je priamo závislý od existencie, resp. neexistencie pohľadávky zapísanej v zozname
pohľadávok pod poradovým číslom 35/S-1, resp. pod poradovým číslom 35/S-2, ktorej spornosť
priamo zdôvodňuje spornosť výšky tejto pohľadávky veriteľa. Správca popiera poradie uspokojovania
pohľadávky, nakoľko veriteľom uplatnená pohľadávka predstavuje pohľadávku, ktorej právny dôvod

vzniku je priamo závislý od existencie, resp. neexistencie pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok
pod poradovým číslom 35/S-1, resp. pod poradovým číslom 35/S-2, ktorej spornosť priamo zdôvodňuje
spornosť tejto pohľadávky veriteľa. Dlžník voči uplatnenej pohľadávke veriteľ uplatnil námietku jej
spornosti v zmysle jeho podania zo dňa 3.9 2013. v ktorom pomenoval dôvod rozporovania veriteľom
uplatnenej pohľadávky a označil súdny spor, ktorý je v súvislosti s veriteľom uplatnenou pohľadávkou
vedený pred Krajským súdom Banská Bystrica pod sp. zn.: 23S/251/2013, čo dlžník doplnil podaním zo

dňa 12.9.2013. Žalobca v tomto konaní vo vzťahu k týmto pohľadávkam uviedol, že základom k týmto
pohľadávkam boli právoplatné a vykonateľné rozhodnutia správcu dane týkajúce sa DPH za obdobie
február a marec 2007, pričom správca dane vykonal výpočet odo dňa splatnosti týchto rozhodnutí.
Žalobca tvrdí, že vo vzťahu k týmto pohľadávkam nemá preukázané podanie žaloby na súd v konaní
vedenom na KS BB pod sp. zn. 23S/251/2013. Žalovaný poukazuje na ust. § 156 ods. 1 písm. a) a na

ust. § 155 ods. 8 písm. a) a b) Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový Poriadok) a o zmene a
doplneníniektorýchzákonovauvádza,žeuvedenépokutysúviazané(viazanosťnarozhodnutievyplýva
priamo zo zákona) na Rozhodnutie Číslo: 9601401/5/1242070/2013/Mak, zo dňa 03.04.2013, týkajúce
sa DPH za február 2007 (uplatnenej ako pohľadávka por. č. 1. Súhrnnej prihlášky zo dňa 14.08.2013), a
- Rozhodnutie Číslo: 9601401/5/1241466/2013/Mak, zo dňa 03.04.2013, týkajúce sa DPH za marec

2007 (uplatnenej ako pohľadávka por. č. 2. Súhrnnej prihlášky zo dňa 14.08.2013), pričom pri
nezákonnosti týchto pohľadávok č. a 1. a 2. (rozhodnutia o vyrubení DPH) nemôže vzniknúť ani právny
nárok na úroky z omeškania na nich viazané. Všetky vyššie uvedené dôvody popretia vyrubených
DPH, ktoré boli zhrnuté v žalobe zo dňa 17.07.2013 podanej žalovaným na KS BB, na základe ktorej
bolo na KS BB pod sp. zn. 23S/251/2013 vedené súdne konanie, boli ako dôvody popretia úrokov

z omeškania oznámené správcovi dane zo strany reštrukturalizačného správcu. Navyše žalobca ani
v Súhrnnej prihláške a ani v žalobe zo dňa 10.10.2013 nepreukázal právny nárok na vznik týchto
pohľadávok - úrokov z omeškania, keďže predložil iba interné doklady správcu dane, ktoré nemajú vo
vzťahu k daňovému subjektu - žalovanému - žiadny právny význam (právnu relevanciu) a navyše aj z
obsahového hľadiska sú neurčité a nejasné. Žalobca nepreukázal, aký je právny následok vystavenia

"Interných oznámení", ktoré žalovaný považuje iba za interný doklad správcu dane bez akéhokoľvek
dopadu na povinnosti daňového subjektu (ktoré by malo iba rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku
z omeškania). Vznik uvedených úrokov z omeškania (ako právnych nárokov s dopadom na daňový
subjekt) je priamo viazaný na vydanie rozhodnutia správcu dane podľa § 156 Daňového poriadku,
pričom Daňový poriadok priamo uvádza, že správca dane "vyrubí" úrok z omeškania, čo sa deje

rozhodnutím správcu dane so zákonom stanovenými náležitosťami a s možnosťou podať voči nemu
opravný prostriedok. Takéto rozhodnutie môže byť správcom dane vydané (úrok z omeškania vyrubený)
v zmysle ust. § 156 ods. 8 Daňového poriadku najneskôr do 5 rokov od konca roka, v ktorom bol
daňový subjekt povinný zaplatiť, resp. odviesť DPH v roku 2007, teda v danom prípade do 31.12.2012.
Správca dane však predmetné úroky z omeškania nevyrubil (nevydal rozhodnutie o vyrubení úrokov z

omeškania), a teda tieto úroky z omeškania už v zmysle zákona nemožno vyrubiť. Žalovaný podotýka,
že rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania má konštitutívny charakter, pričom bez vyrubenia úrokov
nárok na úroky nevzniká, a teda ani k dnešnému dňu neexistuje. Správca dane (ako účastník konania)
mal pred podaním žaloby v incidenčnom konaní možnosť preveriť si existenciu súdneho konania
vedeného na KS BB pod sp. zn. 23S/251/2013. Žalovaný aj v zmysle vyššie uvedeného navrhuje, aby

súd vo vzťahu k pohľadávke por. č. 5) a k pohľadávke por. č. 6) určil, že tieto popreté pohľadávku
neurčuje (nepovažuje za uznané - zistené), pričom vo vzťahu k týmto pohľadávkam navrhuje žalobu
žalobcu zamietnuť.

30. K pohľadávke por. č. 7 vo výške 13.220,33 € - Daň z pridanej hodnoty - pokuta podľa § 155 ods.

1 písm. f) bod 2 Zákona č. 563/2009 Z. z. - ID č. 9614301/5/3621129/2013/Ba, žalovaný uviedol, že
žalobca v Súhrnnej prihláške pohľadávky zo dňa 14.08.2013 preukazoval pohľadávku poradové č. 7
- Interným oznámením (teda interným dokladom Správcu dane) - ID č. 9614301/5/3621129/2013/Ba,
neobsahujúcom dátum podania a prevzatia, ktorého obsahom je len "nahlásenie pokuty ako budúcejpohľadávky na dani" vo výške 13.220,33 €, neviažúcej sa na žiadne rozhodnutie správcu dane, nakoľko
"rozhodnutie po kontrole nebolo vystavené a teda nie je ani právoplatné', týkajúce sa DPH za obdobie
máj 2012, pričom interné oznámenie neobsahuje samotný výpočet pokuty (vrátane toho, za aké obdobie

je vypočítaná), iba pri výpočte odkazuje na § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Zákona č. 563/2009 Z. z., pričom
sa má jednať o pokutu za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku. Samotná
Súhrnná prihláška zo dňa 14.08.2013 žalobcu obsahuje len neurčitý opis právneho dôvodu prihlásenej
pohľadávky, z ktorej nie je možné určiť, na základe akého konkrétneho právneho dôvodu sa žalobca
domáha zistenia v rámci reštrukturalizačného konania uplatnenej sumy. Reštrukturalizačný správca v

celom rozsahu poprel uvedenú pohľadávku por. č. 7. vo výške 13.220,33 €, a to so zdôvodnením:
"Správca popiera vymáhateľnosť tejto pohľadávky z dôvodu popretia jej právneho dôvodu vzniku,
ktorý nebol veriteľom relevantne osvedčený. Správca popiera právny dôvod vzniku tejto pohľadávky,
nakoľko veriteľ relevantným spôsobom neosvedčil jeho existenciu a na druhej strane vzniesol voči
dotknutej pohľadávke výhrady dlžník, ktorými dotknutú pohľadávku rozporuie, a preto je správca nútený
konštatovať, že veriteľom uplatnená pohľadávka nesie znaky spornosti, čo znamená, že správca je v

zmysleust.124ods.1Zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciivzneníneskoršíchpredpisov
povinný veriteľom uplatnenú pohľadávku poprieť. Správca popiera výšku tejto pohľadávky z dôvodu
popretia jej právneho dôvodu vzniku ktorý nebol veriteľom relevantne osvedčený. Správca popiera
poradie uspokojovania tejto pohľadávky z dôvodu popretia jej právneho dôvodu vzniku, ktorý nebol
veriteľom relevantne osvedčený. Dlžník voči uplatnenej pohľadávke veriteľa uplatnil námietku svojim

podaním zo dňa 12.09.2013, v zmysle ktorej dotknutú pohľadávku neeviduje v účtovnej evidencii a v
plnomrozsahujuneuznáva,nakoľkomáísťonárok,prektorýdoposiaľneexistujerelevantnýprávoplatný
titul pričom dlžník uvádza, že nárok veriteľa v súvislosti s ktorým má byť údajne vyrubená dotknutá
pohľadávka, resp. pokuta, doposiaľ nie je právoplatne konštituovaný a dlžníkom je v rámci procesu
jeho vyrubenia rozporovaný. Žalobca v žalobe v tomto konaní vo vzťahu k tejto pohľadávke uviedol,

že je nesporné, že sa jedná o správny delikt týkajúci sa daňovej povinnosti za obdobie máj 2012 pred
začatím reštrukturalizačného konania zo dňa 27.06.2013. Žalovaný poukazuje na ust. § 155 ods. 1 písm.
f) bod 2 a ust. § 155 ods. 11 Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov a uvádza, že samotný žalobca v žalobe uvádza, že pokuta sa neviaže na
žiadne rozhodnutie, nakoľko rozhodnutie po kontrole nebolo vystavené a teda nie je ani právoplatné.

V čase podania Súhrnnej prihlášky teda neexistoval zákonný predpoklad na uloženie pokuty podľa §
155 Daňového poriadku, nakoľko nenadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, na ktoré je
pokuta viazaná. Nebolo teda ani reálne možné správcom dane pokutu vypočítať a vyrubiť. Žalobca ani v
Súhrnnejprihláškeaanivžalobezodňa10.10.2013nepreukázalprávnynároknavzniktejtopohľadávky
- pokuty, keďže predložil iba interný doklad správcu dane, ktoré nemá vo vzťahu k daňovému subjektu -

žalovanému - žiadny právny význam (právnu relevanciu) a navyše aj z obsahového hľadiska je neurčité
a nejasné, dokonca konštatuje, že sa jedná o budúcu pohľadávku. Žalobca nepreukázal, aký je právny
následok vystavenia "Interného oznámenia", ktoré žalovaný považuje iba za interný doklad správcu
dane bez akéhokoľvek dopadu na povinnosti daňového subjektu (ktoré by malo iba rozhodnutie správcu
dane o uložení pokuty). Vznik uvedenej pokuty (ako právneho nároku s dopadom na daňový subjekt) je

priamo viazaný na vydanie rozhodnutia správcu dane podľa § 155 Daňového poriadku, pričom Daňový
poriadok priamo uvádza, že Správca dane "uloží" pokutu, čo sa deje rozhodnutím správcu dane so
zákonom stanovenými náležitosťami a s možnosťou podať voči nemu opravný prostriedok. Takéto
rozhodnutie môže byt správcom dane vydané (pokuta uložená) v zmysle ust. § 155 ods. 11 Daňového
poriadku najneskôr do 5 rokov od konca roka. v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu

dane (v danom prípade do 5 rokov od vyrubenia DPH za máj 2012, čo však žalobca neprikázal - v
prípade ak o vyrubení DPH za máj 2012 bolo správcom dane rozhodnuté ešte v roku 2013, pokuta
mohla byť správcom dane uložená najneskôr do 31.12.2018. Správca dane však predmetnú pokutu
neuložil (nevydal rozhodnutie o uložení pokuty), a teda túto pokutu už v zmysle zákona po uplynutí
uvedenej lehoty nemožno uložiť. Žalovaný podotýka, že rozhodnutie o uložení pokuty má konštitutívny

charakter, pričom bez uloženia pokuty nárok na pokutu nevzniká, a teda ani k dnešnému dňu neexistuje.
Žalovaný súčasne uvádza, že reštrukturalizačný správca pri popretí pohľadávky v roku 2013 nemohol
mať vedomosť, že správca dane pokutu v 5 ročnej zákonnej lehote neuloží, a teda tento dôvod popretia
ani nemohol v zozname pohľadávok uviesť. Žalovaný aj v zmysle vyššie uvedeného navrhuje, aby súd
vo vzťahu k pohľadávke por. č. 7) určil, že túto popretú pohľadávku neurčuje (nepovažuje za uznanú -

zistenú), pričom vo vzťahu k tejto pohľadávke navrhuje žalobu žalobcu zamietnuť.

31. K pohľadávkam por. č. 8), por. č. 9) a por. č. 10) žalovaný uviedol, že z pojednávania konaného v tejto
veci na OS BB je nesporné, že žalobca nežiada tieto pohľadávky priznať, a to na základe predloženýchsúdnych rozhodnutí v rámci správneho súdnictva týkajúcich sa DPH za január 2007 a za DzP PO za rok
2006 až 2007 týkajúcich sa žalovaného. Žalovaný aj v zmysle vyššie uvedeného navrhuje, aby súd vo
vzťahu k pohľadávke por. č. 8), k pohľadávke por. č. 9 a k pohľadávke por. č. 10) určil, že tieto popreté

pohľadávky neurčuje (nepovažuje za uznané - zistené), pričom vo vzťahu k týmto pohľadávkam navrhuje
žalobu žalobcu zamietnuť.
Žalovaný ďalej uvádza, že právo nevzniká z bezprávia "lus ex iniuria non oritur", a z toho dôvodu
popreté nároky žalobcu "založené na bezpráví", ako to uvádza aj NS SR, vychádzajúce z nezákonného
postupu správcu dane počas daňových kontrol a následných vyrubovacích konaní, nerešpektujúcich

zákon (Daňový poriadok), teda vyrubené sumy dane, ako aj pokuty a sankčné úroky, vedené len v
internej dokumentácii správcu dane, nemôžu byť oprávneným dôvodom pre súd, a to ani len čiastočne,
vyhovieť incidenčnej žalobe žalobcu. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhuje, aby súd celú žalobu
žalobcu zamietol.

32. Žalobca sa podaním zo dňa 08.09.2022 vyjadril k vyjadreniu žalovaného; uviedol, že pohľadávka č.
1 vo výške 574.735,45 EUR bola prihlásená na základe rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica
č. 9601401/5/1242070/2013 zo dňa 03.04.2013 ako rozdiel dane po kontrole nadmerného odpočtu za
zdaňovacie obdobie 02/2007. Žalobca na prihlásenej pohľadávke trvá, nakoľko ako dôvod popretia
pohľadávky čo do výšky, vymáhateľnosti a právneho dôvodu vzniku bol uvedený spor, v rámci ktorého

bola na Krajskom súde Banská Bystrica (ďalej len "KS BB") podaná správna žaloba žalovaného voči
žalobcovi vedená pod sp. zn. 23S/251/2013, ktorou sa žalovaný domáhal preskúmania zákonnosti
postupu žalobcu ako správcu dane a zákonností rozhodnutí predstavujúcich právny dôvod vzniku tejto
pohľadávky. Žalobca ako dôkaz k tvrdeniu, že pohľadávku pod p. č. 35/S-1 považuje za nespornú a trvá
na jej uspokojení v reštrukturalizačnom konaní predkladá Uznesenie KS BB sp. zn. 23S/251/2013-178

zo dňa 28.11.2014, ktorým bolo rozhodnuté o zastavení konania v právnej veci preskúmania zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného č. 9601401/5/1242070/Mak zo dňa 03.04.2013. Žalobca ako dôkaz
zároveň predkladá Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "NS SR") sp. zn.
8Sžf/29/2015 zo dňa 23.02.2017, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu proti Uzneseniu KS BB sp.
zn. 23S/251/2013-178 zo dňa 28.11.2014 jeho potvrdením. Pohľadávka č. 2 vo výške 565.873,42 EUR

bola prihlásená na základe rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/1241466/2013/
Mak zo dňa 03.04.2013 ako rozdiel dane po kontrole nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie
03/2007. Žalobca na prihlásenej pohľadávke trvá, nakoľko ako dôvod popretia pohľadávky čo do výšky,
vymáhateľnosti a právneho dôvodu vzniku bol uvedený spor, v rámci ktorého bola na Krajskom súde
Banská Bystrica podaná správna žaloba žalovaného voči žalobcovi vedená pod sp. zn. 23S/252/2013,

ktorou sa žalovaný domáhal preskúmania zákonnosti postupu žalobcu ako správcu dane a zákonností
rozhodnutí predstavujúcich právny dôvod vzniku tejto pohľadávky. Žalobca ako dôkaz k tvrdeniu, že
pohľadávku pod p. č. 35/S-2 považuje za nespornú a trvá na jej uspokojení v reštrukturalizačnom konaní
predkladá Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/252/2013-176 zo dňa 28.11.2014,
ktorým bolo rozhodnuté o zastavení konania v právnej veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia

a postupu žalovaného č. 9601401/5/1241466/Mak zo dňa 03.04.2013. Žalobca ako dôkaz zároveň
predkladá Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8Sžf/28/2015 zo dňa 25.05.2017,
ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu proti Uzneseniu Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.
23S/252/2013-176 zo dňa 28.11.2014 jeho potvrdením. Žalovaný vo svojom vyjadrení rozsiahlo opisuje
celý priebeh súdnych konaní, ktoré boli vedené na KS BB, ktorými sa žalovaný domáhal preskúmania

rozhodnutí týkajúcich sa všetkých popretých pohľadávok, ktoré boli podkladom k prihláseniu pohľadávok
a poukazuje na rozsudok KS BB sp. zn. 24S/6/2009-304 zo dňa 14.12.2011 v ktorom súd skonštatoval,
že daňové kontroly neboli vykonané v súlade so zákonom. Aj napriek skutočnosti, že sa v odôvodnení
rozsudku spomínajú obdobia február a marec 2007 viažuce sa k pohľadávke č. 1 a 2, záväzný je výrok
rozhodnutia správneho súdu k pohľadávke č. 10 a nie odôvodnenie. Vzhľadom na vyššie uvedené

právoplatne ukončené súdne konania týkajúce sa pohľadávok č. 1 a 2 má za to, že pohľadávky č. 1
a č. 2 sú nesporné, že o správnosti rozhodnutí, ktoré tvorili podklad pre prihlásenie pohľadávok bolo
právoplatne rozhodnuté na základe žalovaným využitím práva na preskúmanie týchto rozhodnutí KS BB.

33. Žalobca trvá na pohľadávke č. 3 vo výške 56.587,30 EUR, pohľadávke č. 4 vo výške 57.473,50

EUR, pohľadávke č. 5 vo výške 11.101,00 EUR a pohľadávke č. 6 vo výške 10.929,80 EUR a žiada ich
priznať, nakoľko ako dôvod popretia pohľadávky čo do výšky, vymáhateľnosti a právneho dôvodu vzniku
bola správcom uvedená priama závislosť od existencie, resp. neexistencie pohľadávok zapísaných
v zozname pohľadávok pod p. č. 35/S-1, 35/S-2 u ktorých boli vedené správne konania uvedenévyššie právoplatne rozhodnuté uzneseniami KS BB a teda nie z dôvodov, že tieto pohľadávky nie
sú relevantne osvedčené a vychádzajú len z interných oznámení, tak ako to žalovaný uvádza. Nové
námietky žalovaného prezentované na súdnom pojednávaní a uvedené aj vo vyjadrení, že ide len o

Internéoznámeniaanebolináslednevydanérozhodnutia,súvtomtoštádiukonaniairelevantné,nakoľko
súd prihliada len na dôvody popretia uvedené v popieracom prejave a nie je možné uvádzať nové
dôvody nad rámec uvedených dôvodov popretia pohľadávok. Uvedený právny názor opiera o Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "NS SR") z 30. januára 2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016
na základe ktorého konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov

ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname
pohľadávok a účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom
prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bolo
prihlásená.Úlohouincidenčnéhokonanianiejeopätovnépreskúmavanieuplatnenejpohľadávkysúdom,
pretože to je úlohou správcu. Zároveň poukazuje aj na Uznesenie NS SR zo dňa 24. februára 2021,
sp. zn. 1Obdo/53/2020 v ktorom súd uviedol "súd v incidenčnom konaní je oprávnený preskúmavať

popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré správca uviedol v popieracom prejave, pričom prihlásenú
pohľadávku možno poprieť iba v zákonom stanovenej lehote. Nedostatok popretia pohľadávky, pre
ktoré popretie nie je účinné, nie je možné odstrániť po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na popretie
pohľadávky, z čoho je zrejmé, že po uplynutí tejto lehoty popretie pohľadávky nie je možné doplniť o
nové dôvody popretia."

34. K pohľadávke č. 7 vo výške 13.220,33 EUR žalobca uviedol, že na pohľadávke trvá, nakoľko
sa jedná o pohľadávku, ktorej právny dôvod vzniku vyplýva z § 155 ods. 1 písm. f) bod 2. zákona
č. 536/2009 Z. z. Daňového poriadku ako pokuta za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) zo
sumy nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012, o ktorú správca

dane v rámci daňovej kontroly znížil uplatnený nárok na nadmerný odpočet DPH. Kontrola bola začatá
dňa 15.08.2021 a ukončená dňa 10.07.2013. Správca dane pre účely reštrukturalizačného konania
vyčíslil pohľadávku Interným dokladom č. 9614301/5/3621129/2013/Ba, ktorej výška je podmienená
výsledkom kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Voči rozhodnutiu o
výsledku kontroly, ktorým správca dane určil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie vo výške 132.203,30

EUR dlžník uplatnil riadne aj mimoriadne opravné prostriedky, ktorých výsledok potvrdil zákonnosť
postupu a rozhodnutia správcu dane. Žalobca ako dôkaz k tvrdeniu, že pohľadávku pod p. č. 35/S-7
považuje za nespornú a trvá na jej uspokojení v reštrukturalizačnom konaní predkladá Uznesenie KS
BB č. k. 2S 241/2014-110 zo dňa 29.04.2015, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/373182/2014/14003 zo dňa 19.08.2014 a Uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/78/2015 zo dňa 25.05.2017 (doručené súdu na
pojednávaní dňa 29.06.2022), ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu proti Uzneseniu KS BB sp. zn.
2S 241/2014-110 zo dňa 29.04.2015 jeho potvrdením. Reštrukturalizačný správca poprel pohľadávku
čo do vymáhateľnosti, právneho dôvodu vzniku aj výšky ako spornú a relevantne neosvedčenú. Veriteľ
prihlásil pohľadávku podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spôsobom ustanoveným týmto
zákonom. Podľa § 120 ods. 2 posledná veta "Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie
okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku." Vznik prihlásenej pohľadávky
p. č. 35/S-7 nie je závislý na momente vydania rozhodnutia, ktorým sa ukladá sankcia. Vychádzajúc
z konštatovania NS SR v Rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021, body 41,42,43,44,45,47

v zmysle ktorých je jasne uvedené bod 42 "... skutočnosť, že úroky z omeškania neboli vyrubené
rozhodnutím, nebráni správcovi dane ich vyčísleniu až do dňa začatia reštrukturalizačného konania
a prihláseniu tejto pohľadávky..." ; bod 33 " Rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania predstavuje
autoritatívne potvrdenie výšky pohľadávky a určenie dňa jej splatnosti, pričom má deklaratórnu povahu
a slúži predovšetkým na ďalší postup správcu dane pre prípad jej vymáhania." bod 44 "Veľký senát

poukazuje na to, že daňový poriadok umožňuje správcovi dane vyrubiť úroky z omeškania i priebežne,
pričom výslovne počíta v prípade daňového dlžníka v reštrukturalizácii s vyrubením úrokov za každý
deň omeškania odo dňa splatnosti daňového nedoplatku do začatia reštrukturalizačného konania (§
156 ods. 2). Ako však už veľký senát uviedol, rozhodnutie o vyrubení len autoritatívne deklaruje
existenciu daňovej pohľadávky na úrokoch z omeškania a určuje jej splatnosť."; bod 45 "Aj z toho

je zrejmé, že určenie splatnosti pohľadávky správcu dane na úrokoch z omeškania nadobudnutím
právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení nie je podmienkou vzniku a prihlásenia pohľadávky na úrokoch v
reštrukturalizačnom konaní."; bod 47 "správca dane bol oprávnený i povinný pohľadávku na úrokoch z
omeškania voči žalobcovi prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní v ustanovenej lehote aj napriek tomu,že táto pohľadávka nebola vyrubená rozhodnutím vydaným podľa § 63 daňového poriadku." Na základe
uvedeného stanoviska veľkého senátu analogicky má žalobca za to, že mu vznikol právny nárok na
pokutu a prihlásenie tejto pohľadávky formou Interného oznámenia nespochybňuje jeho právny nárok a

existenciu, nakoľko vznik pohľadávky nie je závislý na momente vydania rozhodnutia, ktorým sa ukladá
sankcia. Právny dôvod pokuty vychádza priamo zo zákona a teda samotná pokuta bez ohľadu či je
deklaratórne potvrdená rozhodnutím správcu dane existuje v zmysle zákona, nakoľko ak vznikol dorub
po riadnej kontrole DPH, je v zmysle daňového poriadku zákonný dôvod na uloženie pokuty bez toho aby
o tejto skutočnosti muselo byť rozhodnuté. Zároveň v zmysle záverov veľkého senátu môže si správca

dane uplatňovať pohľadávku aj keď nie je ešte o nej rozhodnuté, ale existuje na ňu zákonný nárok
v čase do začatia reštrukturalizačného konania. Žalobca tak ako bolo prezentované na pojednávaní
súhlasí s predbežným právnym posúdením súdu ohľadom pohľadávok č. 8, č. 9 a č. 10, nakoľko u
pohľadávok č. 8 a č. 9 boli rozhodnutiami správcu dane zastavené konania a k pohľadávke č. 10 bol
vydaný Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/16/2021 zo dňa 14.
apríla 2022 a rozhodnuté o nezákonnej kontrole na základe čoho žalobca netrvá na priznaní týchto

pohľadávok. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca trvá na priznaní súdom pohľadávky č.
1, č. 2, č. 3, č. 4, č. 5, č. 6 a č. 7. Na pohľadávkach č. 8, č. 9 a č. 10 netrvá.

35. Na pojednávaní dňa 13.05.2025 žalobca uviedol, že v časti určenia pohľadávok pod por. č. 8, 9,
10 berie svoju žalobu späť. V ďalšom zotrval na svojej argumentácii uvedenej v priebehu konania;

stotožňuje sa s predbežným právnym posúdením veci ku všetkým pohľadávkam, to znamená pod por.
č. 1 až 7.

36. Právny zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že rovnaké dôvody vyrubenia tejto dane za
obdobie január 2007 sa týkajú dôvodov aj vyrubenia dane za obdobie február a marec 2007, vychádzajú

z rovnakých daňových kontrol, vychádzajú z rovnakých protokolov a jediný dôvod, prečo nedošlo v
rámci správneho súdnictva k zrušeniu posledných rozhodnutí o daní z pridanej hodnoty za obdobie
február 2007 a marec 2007 bola skutočnosť, že v rámci daňového konania žalovaný ako daňový
subjekt podal odvolanie voči prvostupňovému orgánu, teda Daňovému úradu Banská Bystrica jeden
deň po lehote. Prikláňa sa k názoru žalobcu, že tieto rozhodnutia majú len deklaratórny charakter, to

znamená, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by došlo k nejakému daňovému úniku, rovnako
ako to opakovane skonštatovali súdy v rámci DPH za január 2007 a rovnako ako to uviedli súdy aj v
konaní o dani z príjmov 2007. Daňová kontrola sa týkala, resp. vyrubenie všetkých dotknutých daní
za január, február a marec 2007, aj daň z príjmu, sa týkala jedného konkrétneho obchodu Zmluvy o
dielo medzi žalovaným INVESTEX GROUP s.r.o. a českým odoberateľom a medzi subdodávateľmi. V

rámci žiadneho konania nebolo preukázané, že by došlo k nejakému daňovému úniku a jediné prečo je
daň právoplatne vyrubená rozhodnutím daňového úradu je skutočnosť, že žalovaný zmeškal odvolacie
konanie, ale z iných konaní týkajúceho sa toho istého obchodu a z odôvodnenia rozhodnutí v rámci
správneho súdnictva aj v rámci kasačnej sťažnosti vyplýva, že samotné vyrubenie dane bolo nezákonné,
to znamená, že samotné tie rozhodnutia, o ktoré oprel nárok žalobca v prihláške, sú nezákonné. Žalobca

predkladal všetky rozhodnutia, ktoré nasledovali aj po popretí zo strany správcu a v podstate na základe
tých rozhodnutí následne došlo k späťvzatiu prihlásenej pohľadávky 8,9,10 a podľa názoru žalobcu, z
tých istých dôvodov mali byť zobraté aj pohľadávky týkajúce sa DPH za február a marec 2007 a na
ne nadväzujúceho sankcie, ktoré sú ďalej označené. To znamená, že o týchto rozhodnutiach, ktoré
sú uvedené hlavne v pohľadávke 1 a 2, už súdy vo svojich zdôvodnenia rozhodnutí, aj keď nekonali

priamo o týchto pohľadávkach, rozhodli, že sú nezákonné a teda z pohľadu žalovaného sa jedná o
nezákonne rozhodnutia, na ktoré nemá žalobca nárok, čo aj reštrukturalizačný správca uviedol, že sú
sporné. Rozhodnutia o vyrubení DPH za február a marec sú deklaratórne, žalobca preto žiadal, aby
sa súd vysporiadal, či tieto pohľadávky existujú alebo neexistujú, keďže neexistuje žiadne rozhodnutie
súdu, ktoré by určovalo, že tieto pohľadávky existujú, naopak vo svojich odôvodneniach, ktoré žalobca

predložil za obdobie január 2007, týkajúce sa DPH, aj dani z príjmu právnických osôb 2006 a 2007
vyplýva, že tieto rozhodnutia sú nezákonné a nezákonnosť oprel o to, že neexistovala zákonná daňová
kontrola, teda nebolo možné platne na základe tých kontrol, na základe ktorých si žalobca prihlásil
pohľadávky, pohľadávky vyrubiť. Ako je konštatované aj v poslednom rozhodnutí týkajúceho sa dane z
príjmov, nie je možné podľa zásady ex iniuria ius non oritur - z bezprávia urobiť právo a súdy opakovane

konštatovali, že samotná kontrola je nezákonná. Prebiehalo niekoľko konaní v správnom súdnictve a
vždy tie rozhodnutia boli vrátené na opätovné konanie do daňového konania. Daňové konanie má dve
fázy a napriek týmto skutočnostiam a opakovaným upozorneniam v rámci daňových konaní zo strany
žalovaného, správca dane pokračoval v nezákonných konaniach. Čo sa týka tých ďalších, neexistujúrozhodnutia; na ďalšie pohľadávky je potrebné, aby boli vydané rozhodnutia a nie interné doklady,
odkazuje na svoje podanie z 15.07.2022. Právny zástupca žalovaného vyslovil súhlas so späťvzatím
žaloby žalobcu v rozsahu pohľadávok pod por. č. 8,9,10

37. V rámci práva záverečnej reči žalobca uviedol, že považuje za nesporné pohľadávky č. 1až 7, tak
ako zhrnul súd aj na dnešnom pojednávaní v predbežnom názore. Veci uvedené žalovaným na dnešnom
pojednávaní nie sú predmetom tohto konania, mali byť a mohli byť predmetom správneho konania, ku
ktorémudošloajnedošlo,niezvinyžalobcualenzostranyžalovaného. Dôvody,ktoréžalovanýuvádzal,

mali byť predmetom konania v správnom súdnictve a nie predmetom tohto incidenčného sporu, ktorý
sa vedie len ohľadom incidenčného a popieracieho prejavu správcu konkurznej podstaty. Takže má za
to, že pohľadávky č. 1 až 7 sú nesporné a pohľadávku č. 8 až 10 žalobu zobral späť, z dôvodu, že k
opätovnému vyrubeniu nedošlo, zotrváva na všetkých svojich podaniach, ktoré boli uvedené.

38. Právny zástupca žalovaného v rámci práva záverečnej reči uviedol, že sa nestotožňuje s

právnym názorom žalobcu, nie je pravda, že by k pohľadávkam č. 1 a 2 po popretí zo strany
správcu neprebiehali správne žaloby, naopak správna žaloba prebiehala, avšak bola zamietnutá, ale z
procesného dôvodu a nie z dôvodu oprávnenosti alebo neoprávnenosti týchto nárokov, bola zamietnutá
z dôvodu oneskoreného o jeden deň podania odvolania v rámci daňového konania. Popretie správcom
ohľadom pohľadávky č. 1 a 2 bolo dostatočné, nadväzovalo na ten stav, ktorý reštrukturalizačný správca

v tom čase mal, teda vedenie správneho konania a podľa názoru žalobcu je v kompetencii a v práve súdu
v rámci tohto incidenčného konania sám si ustáliť názor, či pohľadávka je oprávnená alebo neoprávnená
bez ohľadu na to, či o tejto pohľadávke je vydané správne rozhodnutie. Žalobca predložil dôvody, že
pohľadávka 1 a 2 je nezákonná a na to sú naviazané aj ďalšie pohľadávky, sankcie, ktoré sú pod ďalšími
pohľadávkami až pod č. 7. Žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

39. Súd vykonal dokazovanie Obchodným vestníkom č. 122/2013 zo dňa 26.06.2013, Prihláškou
do reštrukturalizácie č. 9600503/3/36738S4/2013/Zan zo dňa 14.08.2013, Súhrnnou prihláškou
č. 1 z 14.08.2013 s prílohami, Rozhodnutím č. 9601401/5/1242070/2013 zo dňa 3.4.2013,
Rozhodnutím č. 9601401/5/1241466/2013 zo dňa 3.4.2013, Interným dokladom ID č. 9614301/5/

3598755/2013/Ba, ID č. 9614301/5/ 3598729/2013/Ba, ID č. 9614301/5/ 3598829/2013/Ba, ID č.
9614301/5/ 3598798/2013/Ba, ID č. 9614301/5/3621129/2013/Ba, ID c. 9614301/5/ 3673351/2013/
Ba, Rozhodnutím č. 9601401/5/1243347/2013/MIIv zo dňa 3.4.2013, ID č. 9601402/5/3788801/2013/
Pau zo dňa 14.08.2013, Oznámením č. 961402/5/199}231/2013/Cheb zo dňa 22.5.2013, Potvrdením
správcu o zápise do zoznamu pohľadávok zo dňa 16.08.2013, Prehľadom veriteľov zo dňa 19.09.2013,

Sumárom veriteľov zo dňa 18.09.2013, Rozhodnutím č. 1100301/1/388337/2013/4989 zo dňa
12.08.2013 a doručenkou, Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.02.2013, sp.
zn.: 24/S/2010-293, Rozhodnutím Daňového úradu Zvolen č. 685/230/45247/09/Vi zo dňa 09.07.2007,
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.: 1S 101/2014-196 zo dňa 11.09.2014, Rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.: 8Sžf/113/2014 zo dňa 17.09.2015, Rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave, č.k. 6S 165/2014-144 zo dňa 07.12.2016, Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k.
1Sžfk/26/2017 zo dňa 11.09.2018, Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 23S 251/2013-178
zo dňa 28.11.2014, Uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sžf/29/2015 zo dňa 23.02.2017, Uznesením
Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 23S 252/2013-176 zo dňa 28.11.2014, Uznesením Najvyššieho
súdu SR č.k. 8Sžf/28/2015 zo dňa 25.05.2017, Žalobou žalovaného zo dňa 17.07.2013, Rozhodnutím

Daňového úradu Banská Bystrica zo dňa 25.01.2019 č.k. 100296738/2019, Rozhodnutím Finančného
riaditeľstva SR č. 101129517/2019 zo dňa 14.05.2019, Rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica
č.k. 24S 177/2019-289 zo dňa 09.07.2020, Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sžfk/16/2021 zo
dňa 14.04.2022, Rozhodnutím Daňového úrad Banská Bystrica č. 81436/2021 zo dňa 23.02.2021,
Rozsudkom Najvyššieho súdu SR 8Sžf/78/2015 zo dňa 25.05.2017, Uznesením Ústavného súdu SR č.

III. US 190/2018-14 zo dňa 22.05.2018, Rozhodnutím Daňového úradu Zvolen č. 685/230/62986/07/Fa
zo dňa 30.10.2007, Rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 24S 6/2009-304.

40. Podľa § 124 ods. 1, 2 a 4 ZKR v znení účinnom do 28.04.2015, každú prihlásenú pohľadávku
správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom

záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné
šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva
sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.(2) Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie
pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a

rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v
zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie
pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely
výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj
vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.

(4) Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou
podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie
zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa
veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

41. Súd v prvom rade skúmal dodržanie lehoty na podanie incidenčnej žaloby v zmysle § 124 ods. 4
ZKR, tj. v lehote 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok. Z obsahu reštrukturalizačného
spisu 1R 2/2013 súd zistil, že lehota na popieranie pohľadávok uplynula dňom 18. 09.2013. Posledným
dňom lehoty na podanie žaloby bol preto 18. október 2013 (piatok), žaloba bola podaná 16.10.2013, to
znamená bola podaná včas. Zo zoznamu pohľadávok ( § 123 ods. 3 ZKR) súd zistil, že správca poprel

pohľadávky žalobcu dňa 16. 09. 2013, to znamená, lehota na popieranie pohľadávok v zmysle § 124
ods. 2 ZKR bola dodržaná.

42. V konaní nebolo sporné, že žalobca prihlásil do reštrukturalizácie dlžníka vedenej na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. č. k.: 1R/2/2013 súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok

č. 1 zo dňa 14.08.2013 spolu 10 pohľadávok v celkovej výške 3 168 131,90 Eur; z toho pohľadávku
pod por. č. 1 vo výške 574 735,45 Eur Daň z pridanej hodnoty - rozdiel dane po kontrole nadmerného
odpočtu za obdobie február 2007 na základe Rozhodnutia č. 9601401/5/1242070/2013 zo dňa 3.4.2013
a pohľadávku pod por. č. 2 vo výške 565 873,42 Eur Daň z pridanej hodnoty - rozdiel dane po kontrole
nadmerného odpočtu za obdobie marec 2007 na základe Rozhodnutia č. 9601401/5/1241466/2013zo

dňa 3.4.2013.

43. Taktiež nebolo sporné, že správca poprel pohľadávky pod por. č. 1 a 2 v celom rozsahu, tj.
poprel právny dôvod, výšku, vymáhateľnosť aj ich poradie s odôvodnením, že vo vzťahu k veriteľom
uplatňovanej pohľadávke existuje medzi dlžníkom a veriteľom dlhodobý spor, v rámci ktorého je v

súčasnosti na Krajskom súde Banská Bystrica podaná tzv. správna žaloba dlžníka voči veriteľovi
vedená pred Krajským súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 23S/251/2013, ktorou sa dlžník domáha
preskúmania zákonnosti postupu veriteľa ako správcu dane a zákonnosti rozhodnutí predstavujúcich
právnych dôvod vzniku tejto pohľadávky. Iné dôvody popretia týchto pohľadávok správca v popretí
neuviedol. Pre predmet incidenčného konania je tak rozhodujúci citovaný obsah popierajúceho prejavu

správcu, kedy súd v rámci incidenčného konania je oprávnený skúmať pohľadávku veriteľa len z
hľadiska dôvodov jej popretia, tj. súd skúma, či popieracie dôvody správcu obstoja a teda vylučujú
pohľadávku veriteľa v reštrukturalizácii z uspokojenia. Súd v incidenčnom konaní nie je oprávnený
skúmať pohľadávku v celom rozsahu nad rámec dôvodov, než ktoré boli uvedené správcom v popretí v
zozname pohľadávok. Uvedený právny názor je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších

súdnych autorít (( IV. ÚS 145/2022, II. ÚS 409/2013, R 63/2017, 4 Obdo 46/2018, 4 Obdo 2/2020,
3Obdo/70/2016, 3 Obdo 61/2018, 1 Obdo 91/2019, 1 Obdo 53/2020, prof. JUDr. Milan Ďurica, Komentár
C.H. BECK, k Zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, 4. vydanie, str. 991 ). Pokiaľ preto žalovaný v
tomto konaní vznášal vo vzťahu k týmto pohľadávkam ďalšie námietky, spočívajúce v podrobnom popise
rozhodujúcich skutočností predchádzajúcich vydaniu rozhodnutí správcu dane - žalobcu s poukazom

aj na rozsudok KS BB zo dňa 14.12.2011 č. k. 24S/6/2009-304, ktorý rozsudok mal konštatovať
nezákonnosť daňových kontrol, na základe ktorých žalobca následne vydal rozhodnutia, na základe
ktorých uplatnil pohľadávky por. č. 1 a 2 v reštrukturalizácii žalovaného, poukazujúc aj na odôvodnenie
žaloby v konaní 23S/251/2013, nemohol súd na tieto námietky žalovaného prihliadať. Všetky tieto
námietky existovali v čase preskúmavania pohľadávok por. č. 1 a 2 správcom v reštrukturalizačnom

konaní postupom podľa § 124 ods. 1 ZKR, v dôsledku čoho ich správca mohol a mal uviesť v popretí,
preto aj keď správca popretie odôvodnil odvolaním sa na spor vedený pod sp. zn. 23S/251/2013,
ale konkrétne vecné skutkové a právne námietky v popretí neuviedol, súd na námietky žalovaného
uplatnené v tomto konaní - aj keď boli totožné s argumentáciou v spore 23S/251/2013, prihliadaťnemohol. Pokiaľ sa správca v popretí obmedzil len na strohé konštatovanie vedenia sporu na KS
BB ako dôvodu spornosti týchto pohľadávok, tak pre predmet tohto konania, rozsah dokazovania teda
posúdenie pohľadávok pod por. č. 1 a 2 v tomto konaní bol relevantný len výsledok konania sp. zn.

23S 251/2013. O žalobe vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23S 251/2013
rozhodolKrajskýsúdvBanskejBystriciUznesenímč.k.:23S251/2013-178zodňa28.11.2014,vspojení
s Rozsudkom NS SR zo dňa 23.02.2017, sp. zn. 8Sžf/29/2015 tak, že konanie zastavil. V konaní
teda nebolo meritórne rozhodnuté o žalobe reštrukturalizačného dlžníka - žalovaného v jeho prospech,
pohľadávky žalobcu por. č. 1 a 2 je preto nutné považovať v reštrukturalizácii dlžníka za oprávnené. Z

uvedeného dôvodu súd nevykonal dokazovanie spisom KS BB pod spis. zn. 23S/251/2013, ktorý podľa
tvrdenia žalovaného obsahuje právne zdôvodnenia a dôkazy, ktoré preukazujú tvrdenie žalovaného o
tom. že tieto nároky navrhovateľa sú v celej výške neoprávnené. Spomínané právne zdôvodnenia neboli
obsahom popretia pohľadávok žalobcu správcom, nebol preto dôvod vykonávať o nich dokazovanie
žalovaným navrhovaným spôsobom.

44. V tejto súvislosti neobstojí ani argumentácia žalovaného, že súd je oprávnený skúmať oprávnenosť
pohľadávok žalobcu v celom rozsahu z dôvodu, že rozhodnutia správcu dane majú len deklaratórny
charakter a neexistuje žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by určovalo, že tieto pohľadávky existujú, naopak
v odôvodneniach rozhodnutí týkajúcich sa DPH, aj dani z príjmu právnických osôb za rok 2006 a 2007,
ktoré žalobca predložil vyplýva, že tieto rozhodnutia sú nezákonné. Rozhodovacia prax najvyšších

súdnych autorít je v tomto jednoznačná a rovnako ako v prípade konkurzu, aj pre prihlasovanie a
popieranie pohľadávok v reštrukturalizácii platí režim ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii
bez ohľadu na postavenie veriteľa a charakter jeho prihlasovaných pohľadávok. Nič na tom nemení ani
skutočnosť, že v reštrukturalizácii je účastníkom incidenčného konania samotný dlžník a nie správca,
ktorý pohľadávku poprel. Platí preto, tak ako už konštatoval súd v predchádzajúcom odseku tohto

rozhodnutia, že obsah popieracieho prejavu správcu vymedzuje predmet incidenčného konania a súd
nie je oprávnený skúmať oprávnenosť prihlásenej pohľadávky v celom rozsahu nad rámec dôvodov
uvedených v popretí. Súd si preto nemohol bez ďalšieho osvojiť argumentáciu žalovaného uvedenú v
žalobe 23S/251/2013, nakoľko by tým nahrádzal činnosť a povinnosti správcu vyplývajúce mu z ust. §
124 ods. 1 ZKR, kedy navyše nie je možné apriori predpokladať, že správca si osvojil argumentáciu

žalovaného v konaní 23S/251/2013 v plnom rozsahu, keďže vlastné dôvody, ako posúdil pohľadávky
žalobcu por. č. 1 a 2 v popretí neuviedol.

45. Taktiež nebolo sporné, že žalobca prihlásil do reštrukturalizácie dlžníka pohľadávku pod por. č. 3 vo
výške 56 587,30 Eur Daň z pridanej hodnoty pokuta podľa § 155 ods. l písm. f) bod 2 zák. č. 563/2009

Z. z. na základe oznámenia ID č. 9614301/5/ 3598755/2013/Ba, pohľadávku pod por. č. 4 vo výške
57 473,50 Eur Daň z pridanej hodnoty - pokuta podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 zák. č. 563/2009
Z. z. na základe oznámenia ID č. 9614301/5/ 3598729/2013/Ba, ktoré pohľadávky správca poprel čo
do vymáhateľnosti pohľadávky, právneho dôvodu vzniku pohľadávky, výšky prihlásenej pohľadávky
a poradia uspokojovania pohľadávky, kedy v popretí uviedol, že "veriteľom uplatnená pohľadávka

predstavuje pohľadávku, ktorej právny dôvod vzniku je priamo závislý od existencie, resp. neexistencie
pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 35/S-2, resp. pod poradovým
číslom 35/S-1, ktorej spornosť priamo zdôvodňuje spornosť tejto pohľadávky veriteľa". Prihlásené
pohľadávky pod por. č. 5 vo výške 11 101,00 Eur ako Daň z pridanej hodnoty - sankčný úrok z podľa
§ 156 ods. l písm. a) zák. č. 563/2009 Z. z. na základe oznámenia ID č. 9614301/5/ 3598829/2013/Ba,

a pohľadávku pod por. č. 6 vo výške 10 929,80 Eur ako Daň z pridanej hodnoty - sankčný úrok z podľa
§ 156 ods. 1 písm. a) zák. č. 563/2009 Z. z. na základe oznámenia ID č. 9614301/5/ 3598798/2013/
Ba, správca poprel čo do vymáhateľnosti pohľadávky, právneho dôvodu vzniku pohľadávky, výšky
prihlásenej pohľadávky a poradia uspokojovania pohľadávky, správca poprel tak, že v popretí uviedol,
že "veriteľom uplatnená pohľadávka predstavuje pohľadávku, ktorej právny dôvod vzniku je priamo

závislý od existencie, resp. neexistencie pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým
číslom 35/S-1, resp. pod poradovým číslom 35/S-2, ktorej spornosť priamo zdôvodňuje spornosť tejto
pohľadávky veriteľa.

46. Z obsahu popretia týchto pohľadávok je zrejmé, že pohľadávky boli správcom popreté v priamej

súvislosti s pohľadávkami por. č. 1 a 2, avšak správca v popretí opäť neuviedol žiadne konkrétne
námietky vo vzťahu k prihláseným pohľadávkam, poprel ich len s odvolaním sa na popretie pohľadávok
por. č. 1 a 2, "nakoľko právny dôvod vzniku pohľadávok por. č. 3, 4, 5 a 6 je priamo závislý od ne/
existencie pohľadávok por. č. 1 a 2". Pre predmet tohto konania a rozsah dokazovania v tomto konanívo vzťahu k pohľadávkam por. 3 až 6 bol preto rozhodujúci právny osud pohľadávok por. č. 1 a 2 v tomto
konaní, to znamená rozhodnutie súdu o týchto pohľadávkach v tomto konaní. Nakoľko súd posúdil
uvedené pohľadávky por. č. 1 a 2 ako oprávnené, je nutné rovnako pohľadávky žalobcu pod por. č. 3,

4, 5, 6 považovať za oprávnené.

47. V tejto súvislosti preto rovnako nemohla obstáť argumentácia žalovaného, že žalobca ani
v Súhrnnej prihláške a ani v žalobe zo dňa 10.10.2013 nepreukázal právny nárok na vznik týchto
pohľadávok - pokút, keďže predložil iba interné doklady správcu dane, ktoré nemajú vo vzťahu k

daňovému subjektu - žalovanému žiadny právny význam (právnu relevanciu) a navyše aj z obsahového
hľadiska sú neurčité a nejasné, ani že vznik uvedených pokút (ako právnych nárokov s dopadom
na daňový subjekt) je priamo viazaný na vydanie rozhodnutia správcu dane podľa § 155 Daňového
poriadku. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že všetky vyššie uvedené dôvody popretia vyrubených
DPH, ktoré boli zhrnuté v žalobe zo dňa 17.07.2013 podanej žalovaným na KS BB, na základe ktorej bolo
na KS BB pod sp. zn. 23S/251/2013 vedené súdne konanie, boli ako dôvody popretia pokút oznámené

správcovi dane zo strany reštrukturalizačného správcu. Relevantné sú len dôvody popretia uvedené v
zozname pohľadávok ( § 123 ods. 3 ZKR v rozhodnom znení).

48. Ďalej nebolo v konaní sporné, že prihlásil pohľadávku pod por. č. 7 vo výške 13 220,33 Eur ako
Daň z pridanej hodnoty - pokuta podľa § 155 ods. l písm. f) bod 2 zák. č. 563/2009 Z. z. na základe

oznámenia ID č. 9614301/5/ 3621129/2013/Ba, ktorú správca poprel v celom rozsahu, kedy uviedol,
že popiera právny dôvod vzniku tejto pohľadávky, nakoľko veriteľ relevantným spôsobom neosvedčil
jeho existenciu a na druhej strane vzniesol voči dotknutej pohľadávke výhrady dlžník, ktorými dotknutú
pohľadávku rozporuje, a preto je správca nútený konštatovať, že veriteľom uplatnená pohľadávka
nesie znaky spornosti, čo znamená, že správca je v zmysle ust. 124 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z.

o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov povinný veriteľom uplatnenú pohľadávku
poprieť. Správca poprel súčasne aj výšku, poradie a vymáhateľnosť tejto pohľadávky "z dôvodu popretia
jej právneho dôvodu vzniku, ktorý nebol veriteľom relevantne osvedčený". Popierací prejav správcu
súd v danom prípade nepovažoval za dostatočný ani relevantný; správca opäť neuviedol konkrétne
dôvody,prečo,zakýchdôvodovnepovažovalprávnydôvodvznikutejtopohľadávkyveriteľomrelevantne

osvedčený. Dôvody, ktorými už žalovaný argumentoval v tomto konaní (že interný doklad nemôže
predstavovať právny dôvod pohľadávky, že o pokute malo byť rozhodnuté v zákonnej lehote a že ku dňu
popretia pohľadávky nebolo rozhodnuté žalobcom o uložení pokuty), existovali už v čase preskúmavania
pohľadávok správcom postupom podľa § 124 ods. 1 ZKR, opäť je nutné preto konštatovať, že správca
bol povinný uviesť tieto konkrétne námietky ako dôvody popretia pohľadávky v zozname pohľadávok.

Pokiaľ ich správca v popretí neuviedol, sú tieto námietky v incidenčnom konaní irelevantné a súd na
ne nemôže prihliadať.

49. Záverom súd zdôrazňuje, že nemohol prihliadať ani na závery rozhodnutí správnych súdov
týkajúcich sa žalovaných pohľadávok, vydaných po popretí pohľadávok žalobcu správcom, ktoré v

konaní predkladal žalovaný. Súd by tak mohol urobiť len v prípade, že právne závery súdov sa týkali
námietok, ktoré boli aj dôvodmi popretia pohľadávok žalobcu správcom. Súd by len v takom prípade
mohol svoju argumentáciu podporiť aj poukazom na uvedené rozhodnutia.

50. Žalobca v priebehu konania zobral späť svoju žalobu v časti určenia svojich pohľadávok por. č. 8

vo výške 35 291,90 Eur Daň z pridanej hodnoty - pokuta podľa § 154 ods. l písm. g) zák.č.563/2009 Z.
z. na základe oznámenia ID č. 9614301/5/3673351/2013/Ba, por. č. 9 vo výške 352 919,20 Eur Daň
z pridanej hodnoty určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie január 2007 podľa § 68 ods. 6 zák. č.
563/2009 Z. z. na základe rozhodnutia č. 9601401/5/1243347/2013/MIIv zo dňa 03.04.2013 a por. č. 10
vo výške 1 490 000,00 Eur Daň z príjmov právnickej osoby - pohľadávka vyplývajúca z vyrubovacieho

konania po kontrole za zdaňovacie obdobie od 01.04.2006 do 31.03.2007 podľa § 68 zák. č. 563/2009
Z. z. DP na základe oznámenia ID č. 9601402/5/3788801/2013/Pau zo dňa 14.08.2013, súd preto v
tejto časti za súhlasu žalovaného konanie zastavil ( § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP).

51. Žalobca bol v konaní v časti úspešný, v konaní mu však žiadne trovy nevznikli, súd preto žalobcovi

právo na náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Banská
Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.