Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124204127
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124204127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Aleny Radičovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.,
D. E. X/XXX, proti žalovaným: 1/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. G. XXX/X, 2/ H. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. G. XX, obaja žalovaní zastúpení F. I. C. H., advokátkou so sídlom v C.,
D. J. XXX/XX, IČO: 37 916 696, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 26. novembra 2024, č. k. 17C/20/2024-108, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/ a 2/ n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovaným v
prvom a druhom rade priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 25.03.2024 sa žalobca proti
žalovaným domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by uložil žalovaným povinnosť zdržať sa ďalších útokov
a šírenia nepravdivých informácií, a to slovne, či písomne v otázke hospodárenia so spoločnou vecou
podielových vlastníkov uvedených v LV č. XXXX, k. ú. J., obec C., teda vnútornými cestami, stenami,
strechou, základmi, elektrickou inštaláciou a podobne proti žalobcovi a tiež šíriť akokoľvek nepravdivé

informácie tvrdiacich, že žalobca je dlžník voči podielovým vlastníkom predmetného garážového domu;
a povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne sumu 200,- eur ako náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobu
odôvodnil žalobca tým, že žalovaní ho dlhodobo a pravidelne písomne ohovárajú, a to tak, že používajú
jeho meno a priezvisko a zverejňujú ich na dvoch nástenkách umiestnených v spoločných priestoroch
garážového domu v Trenčíne, parcela XXX/X a označujú ho ako dlžníka. Súčasne od neho písomne
a ústne dlhodobo požadujú financie a chcú, aby ich posielal na osobný účet žalovanej 1/, alebo aby
ich v hotovosti odovzdal do rúk žalovaného 2/, ktorý o odovzdaní peňazí vystavuje ,,Príjmový doklad

s pečiatkou neexistujúceho subjektu,,. Tento doklad už osobne nemá /stratil ho/, ale určite ho majú
všetci tí, ktorí žalovanému 2/ tiež odovzdali do jeho rúk ,,poplatky na opravy a údržbu,, - podielnici
spoločných častí predmetného garážového domu. V snahe napraviť tieto nezákonnosti písomne alebo
ústne komunikoval so žalovanými, vytýkal im, že ich aktivity považuje za protiprávne a
žiada od nich, aby s tým prestali. Vzhľadom na ich činnosť podal dve trestné oznámenia z podozrenia
zo sprenevery a ohovárania. Samotnú nezákonnosť oboch žalovaných vidí jednak vo vystupovaní z
titulu funkcie predsedu rady (žalovaná 1/) a člen rady (žalovaný 2/). Ďalej v tom, že dlhodobo, teda roky

nie je v garážovom dome zriadený žiaden právny subjekt /napríklad Občianske združenie, alebo iné
spoločenstvo, ktorý by hospodáril so spoločným majetkom podielnikov/. Hospodárenie a právne vzťahy
sa teda riadia § 136 až § 142 Občianskeho zákonníka /okrem ďalších právnych noriem/. Podielnici (131
vlastníkov a tvoriacich 121 podielov) spoločných častí budovy /garážového domu / na parceleXXX/X, obec Trenčín, k. ú. J., LV č. XXXX sa k dnešnému dňu v duchu § 139 nedohodli nadpolovičnou
väčšinou o hospodárení so spoločnou vecou, teda napríklad s vnútornými spoločnými
cestami, strechou, spoločným elektrickým vedením, spoločnými stenami a podobne. Hospodárenie sa

od zániku spoločenstva vlastníkov realizovalo a realizuje doposiaľ tak, že sa stretlo na priateľskom
posedení do 25 podielnikov a títo sa potom dohodli, ako sa bude hospodáriť na ďalší rok. Z takéhoto
posedenia sa prijali aj povinnosti podielnikov platiť finančné čiastky do nejakého fondu opráv a údržby.
Tu dáva do pozornosti, že takéto rozhodnutie je podľa neho neprávne, nakoľko s hospodárením musí
súhlasiť podľa § 139 Občianskeho zákonníka nadpolovičná väčšina podielnikov, čo sa doposiaľ nestalo.

Aj vyžadovaná čiastka žalovanými v žiadnom prípade nie je súladná s právom, kedy ju stanovila /
neprávne/ časť podielnikov /max. do 30 na spoločných posedeniach, a to tak, že túto
"povinnú,, čiastku odvodili od plochy garáže podielnika a nie tak, ako to prikazuje zákon, teda § 137
Občianskeho zákonníka. Žalovaní potom písomne aj ústne uvedené čiastky vyžadujú od podielnikov,
t. j. od majiteľov garáží. Je pravdou, že žalobca sa ako jeden z podielnikov dlho
stotožňoval s takýmto postupom /hospodárením/, nakoľko slepo dôveroval rade zvolenej neprávne na

sedeniach podpolovičnej časti podielnikov. Tento jeho postoj sa začal meniť, odkedy
sa v otázke hospodárenia opakovane začali vyskytovať a vyskytujú tieto zásadné okolnosti. Došlo a
naďalej dochádza k nehospodárnemu používaniu peňazí, ktoré podielnici odvádzali na osobný účet
predsedníčky rady, žalovanej 1/. Nehospodárnosť osobne vidí v tom, že na odmeny pre členov rady sa
používa takmer jedna pätina z vyzbieraných peňazí určených na opravy a údržbu.

Podielnici nie sú pravidelne informovaní o stave osobných účtov žalovanej 1/. Keď požiadal o výpisy
z účtov, s veľkou pravdepodobnosťou žalovaný 2/ ho písomne na nástenke nazval "debilkom". Ďalej
žalobca v žalobe uviedol, že zo spoločne vyzbieraných peňazí podielnikov bolo vynaložených
okolo 800,- eur na právne služby, kedy sa malo na základe stanoviska právnika riešiť neplatenie do
fondu opráv a údržby. Keď sa dotazoval žalovanej 1/, prečo neriešili túto otázku platenia do fondu,

odpovedala, že žiaden súd sa nebude zaoberať takýmito vecami, nakoľko sa jedná o malé čiastky.
Teda zbytočne bolo minutých niekoľko stoviek eur. Ponechávaním vyzbieraných peňazí, ktoré majú
slúžiť na údržbu a opravy žalovaní nechávajú zbytočne voľne na účtoch a vzhľadom na veľkú infláciu
sa tieto znehodnotili. Starostlivosť o spoločné časti podielnikov žalovanými nezodpovedá primeranosti
možností a skutočného hospodárenia. Prestali sa čistiť vnútorné priestory, vonkajšia fasáda, a to aj

napriekupozorneniampodielnikov.Dodnes,atoajnajehovýslovnúžiadosť,žalovanínevyriešiliproblém
so zistením poškodeného betónového podložia pri hornej bráne. Hrozí tu znefunkčnenie vnútornej cesty
v garážovom dome a zamedzenie užívania majetku podielnikov. Počas realizácie opravy strechy a
atiky vystavili svojou neznalosťou alebo účelom, že dodnes nie je jasné, čo bolo realizované a tiež,
že vzhľadom na chýbajúce doklady o oprave nebolo možné právne reklamovať prípadné vady. Keď

sa do vnútorných priestorov zahniezdili holuby, pristúpili žalovaní k starostlivosti o spoločný priestor až
takmer po pol roku. Preto si museli podielnici aj na vlastné náklady zadovažovať rôzne zábrany na ich
osobný majetok. Nakoľko usúdil, že žalovaní aj napriek ich tvrdeniu síce navonok predstierajú skutočnú
snahu o hospodárenie so spoločným majetkom podielnikov, no táto ich snaha nezodpovedá základným
potrebám, prestal poukazovať vymyslenú čiastku na osobný účet žalovanej 1/, alebo ich v hotovosti

nevkladal do rúk žalovaného 2/. Títo ho potom začali písomne a ústne ohovárať a aj naďalej ohovárajú,
a to tak, že jeho meno a priezvisko zverejňujú na dvoch nástenkách umiestnených v priestoroch
garážového domu. Ak sa zmieňujú o tom, že takáto informácia /zverejňovanie údajných dlžníkov/ sa
týka iba podielnikov, nie je to pravda. Garážový dom navštevujú aj iné osoby ako iba podielnici. Vstupné
brány sú často otvorené, chodia tam príbuzní podielnikov, či ďalšie osoby. Podal na OP Trenčín

podanie s podozrením na jeho ohováranie. Nebol spokojný s prácou pani vyšetrovateľky, kedy podal
voči uzneseniu sťažnosť, ktorá v skratke obsahovala obsah tejto žaloby. Jemu určite vadí, ak žalovaní od
neho bez právneho rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny podielnikov o hospodárení so spoločnou vecou
žiadajú peniaze a ak ich oprávnene nechce poukázať, tak ho ohovárajú. Tvrdenia žalovaných, že je
nejaký neplatič, sa nezakladajú na pravde, a to preto, že jednak nimi požadované sumy do

nejakého ,,fondu,, opráv a údržby sú protiprávne - sú určené v rozpore s § 139 Občianskeho zákonníka -
teda ich určili podľa plochy garáže a nie podľa veľkosti podielu a čo je zásadné, žalovaní nemajú žiadne
právo na takýto prejav o podielnikoch, nakoľko ich právne nik z podielnikov neurčil, teda o hospodárení
so spoločnou vecou nerozhodla nadpolovičná väčšina spoluvlastníkov. Vzhľadom na tieto skutočnosti,
že nepravdivými tvrdeniami o ňom, že je nejaký neplatič - dlžník naďalej toto rozširujú, a to písomne aj

ústne, znižujú jeho vážnosť vo verejnom a osobnom živote. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť.

3. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie. Žalobca na pojednávaní ako podstatné
uviedol najmä to, že žiadal žalovaných, aby nebol uverejňovaný nepravdivý údaj spočívajúci v tom, žeje dlžný nejaké peniaze, a to na nástenke v garážovom dome. Podľa jeho názoru žiadne peniaze dlžný
nie je. Teda tento údaj je nepravdivý a ani napriek jeho žiadosti o odstránenie tohto stavu mu žalovaní
nevyhoveli. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní uviedla, že žalovaní so žalobou nesúhlasia

a pridržiavajú sa doterajšej argumentácie.

4. Na základe vykonaného dokazovania a na základe nesporných skutkových okolností, súd zistil tento
pre rozhodnutie súdu podstatný skutkový stav: Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že sú s inými
osobami podielovými spoluvlastníkmi garážového domu, postaveného na pozemku parc. č. XXX/X v

kat. území J.. Vnútri tohto garážového domu pri dvoch vstupoch sú umiestnené dve nástenky, pričom
jedna z nich je v tej podobe ako ju zachytávajú fotografie, ktoré sú obsahom spisu a táto existuje až
doposiaľ. Brány do garážového domu sú uzamykateľné a mali by sa zamykať. Žalobca
vyzval žalovaných na vymazanie jeho mena a priezviska z tejto nástenky a neuvádzanie
jeho mena a priezviska na nástenke. Doposiaľ obdobná žaloba iného spoluvlastníka nebola podaná
a po zverejnení údajov o nedoplatku sú väčšinou tieto nedoplatky uhradené. Takisto bolo nesporné,

že žalovaní, ako osoby vykonávajúce faktickú správu garážového domu, považujú žalobcu za dlžníka,
pretože nezaplatil odsúhlasený preddavok do spoločného fondu, z ktorého sa hradia náklady na údržbu
garážového domu. Zo zápisnice z výročnej schôdze vlastníkov garáží na ul. I. Krasku zo dňa
16.01.2020 na č. l. 62 bolo zistené, že žalobca predložil návrh k možnosti vymáhania dlhov
od neplatičov a dať vypracovať právnickú analýzu stavu s cieľom postihu neplatičov.

5. Súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, pričom konštatoval, že táto je nedôvodná. Žalobca
sa ňou domáha ochrany svojej osobnosti, pretože má za to, že konaním žalovaných bolo neoprávnene
zasiahnuté do jeho mena tým, že toto bolo zverejnené na nástenke v
garážovom dome spolu s údajom, že má nedoplatok, resp. nezaplatený príspevok do fondu prevádzky,

údržby a opráv ku dňu 31.08.2023 v sume 46,- eur, ku dňu 31.10.2023 v sume 46,- eur, ku dňu
31.01.2024 v sume 46,- eur. Za tento zásah zároveň požaduje od žalovaných sumu 200,- eur ako
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ako je zrejmé zo znenia žaloby a vyjadrenia žalovaných
k žalobe, žalobca už dlho, resp. niekoľko rokov (od roku 2010 do roku 2022) akceptoval spôsob
fungovania existujúceho majetkového spoločenstva (podielového spoluvlastníctva), ktorého je členom

(podielnikom). V rámci tohto fungovania jednotliví podieloví spoluvlastníci vrátane žalobcu uhrádzali
príspevky do nimi zriadeného fondu (vedeného na dvoch bankových účtoch). Ak tieto príspevky neboli
uhradené, žalovaní oznamujú výšku nedoplatkov na nástenke umiestnenej v objekte garážového domu.
V prvom rade je potrebné uviesť, že zverejnenie údaju o nedoplatku sledovalo legitímny cieľ. Ním malo
byť informovanie podielových spoluvlastníkov o skutočnosti, že nemajú uhradenú určitú sumu

peňazí, ktorá sa zbierala od všetkých podielových spoluvlastníkov za účelom údržby spoločnej veci. V
druhom rade zásah v tejto podobe nebol neprimeraný a zodpovedal zaužívanej praxi v predmetnom
majetkovom spoločenstve sporových strán, a teda nebol spôsobilý ohroziť dobré meno žalobcu. Nešlo
o hanlivý, či inak difamujúci (znevažujúci, osočujúci) kontext zverejnenia mena a priezviska žalobcu. V
treťom rade postup žalovaných nebol selektívny voči žalobcovi, pretože zverejnenie mena a priezviska v

rovnakom kontexte, resp. podobe sa týkalo aj iných podielových spoluvlastníkov. Táto prax je dlhodobo
ustálená a samotný žalobca tento postup (resp. túto prax) začal spochybňovať až po tom, čo sa aj jeho
meno a priezvisko ocitlo na nástenke. V štvrtom rade publicita tohto zásahu bola obmedzená na
interiér garážového domu, nešlo o zverejnenie na voľne prístupnom a frekventovanom mieste. Oznam je
umiestnenývspoločnýchvnútornýchpriestorochgarážovéhodomuvTrenčíne,ktorýslúžipredovšetkým

pre samotných spoluvlastníkov a na parkovanie v garážach. Teda reálne sa s touto nástenkou
širšia verejnosť neoboznamuje. V piatom rade súd poukázal aj na to, že obdobné právo má
aj správca bytového domu, resp. spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v zmysle ustanovenia § 9 ods.3 zákona č. 182/1993 Z. z., ktoré ich oprávňuje zverejňovať zoznam
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú určitú mieru nedoplatkov na preddavkoch

a na úhradách za plnenia, pričom v zozname sa môže uviesť meno a priezvisko neplatiča a
suma nedoplatku, pričom tento zoznam sa zverejňuje na mieste obvyklom na oznamovanie
informácií v dome. Keďže právna úprava spoluvlastníkov garážového domu neexistuje a zákonodarca
pripúšťa takéto zverejňovanie mien a priezvisk neplatičov pri bytoch (dokonca na mieste verejnosti viac
prístupnom), súd mal za to, že zverejnenie mena a priezviska žalobcu na nástenke v interiéri garážového

domu nie je neoprávneným zásahom do práva žalobcu na ochranu jeho mena a priezviska. Súd záverom
uviedol, že ak žalobca nesúhlasí so spôsobom hospodárenia (správou) so spoločnou vecou, má právo
podať žalobu podľa § 139 ods.2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého o hospodárení so spoločnou
vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, aleboak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Takisto
ak je žalobca toho názoru, že nie je žiadnym dlžníkom, nemusí nikomu nič platiť, pokiaľ tak
súd nerozhodne. Súd v rámci dokazovania neoboznámil zvukovú nahrávku na CD nosiči

z prílohovej obálky, ktorú navrhol prehrať žalobca, aby preukázal, že ho žalovaní považujú za dlžníka a
že opovrhujú jeho osobnosťou. Postupoval tak preto, že skutočnosť, že žalovaní považujú žalobcu za
dlžníka je nesporná a subjektívny názor žalovaných na osobu žalobcu nie je pre tento spor relevantná.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP. Žalovaní boli plne úspešní v tomto

spore, a preto im súd náhradu trov konania priznal proti žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania žalovaných rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že žalobou požiadal súd o súdnu
ochranu, a to ako podielnik na spoločných častiach predmetného garážového domu, kedy žalovaní
dlhodobo neoprávnene - protizákonne – od neho žiadali a neustále aj požadujú jeho peniaze. Svojvoľne,

vrozporesprávomtakdlhodoborealizovalispôsobhospodáreniapodielnikovvpredmetnomgarážovom
domevTrenčínesospoločnouvecou.Súdpočaspojednávaniačasťnaochranujehoprávakopodielnika
podľa § 139 OZ nechcel pojednávať a ani nepojednával. Je pravdou, že súd sa ho počas
pojednávania spýtal, ako sa na toto pozerá, teda, aby sa vyjadril k tomu, že túto vec súd pojednávať
nebude. Bol celý vystrašený, a ak vyslovil nejaké kladné rozhodnutie, bolo to iba zo strachu,

aby sa vôbec niečo pojednávalo. Tiež si naivne myslel, že počas prejednávania veci (ochrana osobnosti)
sa bude prejednávať aj samotný obsah § 139 OZ - hospodárenie so spoločnou vecou podielnikov, čo sa
však nestalo. Je teda presvedčený, že súd, ktorý odmietol prejednávať žiadosť o súdnu ochranu, ako
bola požadovaná, teda aj podľa §139 OZ (hospodárenie podielnikov so spoločnou
vecou) mu podľa Ústavy SR, článok 46 ods. 1 neposkytol súdnu ochranu a svojvoľne

odmietol prejednať otázku hospodárenia podielnikov v predmetnom garážovom dome. Odmietnutím
prejednávaniu tejto časti sporu súd vôbec nezistil porušovanie zákona pri hospodárení so spoločnou
vecou podielnikov v predmetnom garážovom dome. Toto zistenie má podstatný obsahový vplyv aj na
prejednávanie ochrany osobnosti. Konkrétne sa jedná o oprávnenie vôbec požadovať
žalovanými od neho nejakú, v tomto prípade peňažnú sumu a či tu takéto právo u žalovaných vôbec

je. Pasovanie sa oboch žalovaných do nejakých funkcií je ich svojvôľou. Takýto úkon je neplatný, a to
podľa § 39 OZ, nakoľko odporuje zákonu (§139 OZ). Tým, že túto časť návrhu súd nechcel prejednávať
a ani neprejednával, mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby mohol uskutočňovať
jemu patriace procesné práva a došlo tak k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd mu znemožnil
preukázať, že žalovaní neboli a nie sú oprávnení - teda nemajú žiadnu licenciu - aby od neho vôbec

mohli vyžadovať nejaké peniaze a tiež ho uvádzať na dvoch nástenkách ako neplatiča - dlžníka a tak ho
ohovárať a klamať ostatných. Súd svojim rozsudkom zlegalizoval doterajší neprávny stav v hospodárení
podielnikov v predmetnom garážovom dome. Považuje za neplatné akéhokoľvek údajné právne úkony
zo strany žalovaných voči nemu, teda oprávnenie vyžadovať od neho peniaze a ak im ich nedá, tak
ho ohovárajú a vedú ako dlžníka. Oznamujú ostatným podielnikom predmetného garážového domu

na dvoch nástenkách v garážovom dome, že je nejaký dlžník, neplatič, teda podľa nich je človekom
zlým, darebákom, naničhodníkom, ktorý si neplní záväzky voči ostatným, žije na ich úkor a to tak, že
títo musia realizovať prípadné opravy alebo údržbu spoločných častí garážového domu aj bez jeho
povinného vkladu do určeného fondu na opravy. Súd bol zoznámený zo skutočným stavom medzi
ním ako žalobcom a žalovanými. Potvrdzujú to aj dokumenty v súdnom spise. Pri

prejednaní súdom aj tejto časti žaloby by sa jasne ukázala neplatnosť a neoprávnenosť ním popísaných
skutočností zo strany žalovaných voči nemu. Žalovaní nie sú oprávnení od neho požadovať žiadne
peniaze. Doteraz nikomu, teda jemu ani súdu nepredložili takéto oprávnenie, licenciu na takéto ich
konanie. Žalovaní doteraz nepreukázali (právny podklad) existenciu spoločnej dohody podielnikov v
garážovom dome, alebo spoluvlastníkov spoločnej veci, alebo rozhodnutím súdu. Preto právne ani

žiaden fond existovať nemôže. Žiaden nedoplatok na nejakom neexistujúcom fonde nemôže mať. To,
že podielnici dobrovoľne dávajú žalovaným svoje osobné financie neznamená, že to tak robiť má aj on.
Ako súd správne konštatuje a on to aj potvrdzuje, že od určitého obdobia prestal dobrovoľne odovzdávať
žalovaným peniaze (za účelom ,,hospodárenia v garážovom dome,,) má to racionálne dôvody, ktoré
sú zadokumentované v súdnom spise. Čo sa týka prvého dôvodu súdu - legitímny cieľ, tak sa plne

stotožňuje s tvrdením o legitímnom cieli – obecne, avšak nie v tomto prípade, a to s poukazom na
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. P L. ÚS14/2018 z 10. novembra 2021. Legitímny
cieľ (údržba spoločnej veci) od roku 2022 vôbec nezohráva v tomto prejednávanom prípade svoju
úlohu. Jeho dôvody a dôkazy o tomto sú uvedené v listinách súdneho spisu. Taktiež sa domnieva,že legitímny cieľ určite neznamená zabezpečovať si odmenu žalovanými s práve vyzbieraných peňazí
od podielnikov, ktorí nepracujú tak, ako sa to od nich vyžaduje. Druhý dôvod súdu - zaužívaná prax,
doteraz a ani v minulosti, a to od 01.01.2008 nebola žalovanými preukázaná licencia na takúto

činnosť. Po jeho zastavení dobrovoľného financovania, teda platenia peňazí žalovaným
ho títo hanlivo, bez právneho základu osočujúco začali zverejňovať jeho menom a priezviskom na
dvoch nástenkách v garážovom dome a označovať ako dlžníka — neplatiča. Vyvesovanie jeho mena a
priezviska na dvoch nástenkách v garážovom dome, kedy bol vedený ako „dlžník„ jednoznačne hlboko
zasahovalo a zasahuje do jeho osobnosti. Nikdy nikomu nič nedlžil. Poukázal na stanovisko Najvyššieho

súdu SR v uznesení 5Cdo/274/2007. Jeho dobré meno bolo a aj doteraz je prejavom jeho osobnosti. Je
to jej súčasť. Celý svoj profesionálny život od ukončenia štúdia bol spoločnosťou vychovaný a určený
na to, aby v bezpečnostných zboroch presadzoval zákon, poctivosť, bol slušným a poctivým občanom.
Nikdy nikomu nič nedlžil a svoje záväzky si vždy riadne splnil. To, že nie je u niekoho hanlivé, že o
ňom niekto, dokonca neprávne prehlasuje, že je dlžník – neplatič, nie je jeho prípadom. A preto v tejto
veci požiadal o súdnu ochranu a tiež oznámil prokuratúre podozrenia o činnosti žalovaných. Tretí dôvod

súdu – selektívnosť, tu opätovne prehlasuje, že žalovaní neboli a nie sú oprávnení - nemajú žiadnu
právnu licenciu - na to, aby kohokoľvek z podielnikov v garážovom dome zverejňovali na nástenkách v
garážovom dome tvrdiac, že sú dlžníci - neplatiči. Ak tak robia (čo aj robia), robia to v rozpore s právom.
Štvrtýdôvodsúdu–publicita,spochybňujevôbecsazaoberaniestýmtopojmom,atopreto,žepozániku
Spoločenstva vlastníkov garáži nie je doteraz žiadna dohoda o hospodárení a všetko, čo sa deje okolo

hospodárenia, je protizákonné (nebol určený spôsob hospodárenia). Je zaujímavé, ako si v právnej praxi
osvojujú mnohí rozsahy, spôsob, „silu“ publicity. Je to aj v tomto konkrétnom prípade, a to v tom, že
„zásah,, do jeho osobnosti (ohováranie) bol údajne iba v obmedzenom interiéri garážového domu. Súd
po vynesení rozsudku ústne konštatoval, že uvedené nepravdy (dlžnosť, neplatič) zo strany žalovaných
neboli zverejnené napríklad na internete, či sociálnych sieťach, a preto táto konkrétna publicita je iba

„malá“. Tu súd nedostatočným spôsobom vyargumentoval (právne nezdôvodnil), čo to
tá publicita je, aký je jej zásah do jeho osobnostných práv. Tiež je právne nepodložené tvrdenie, že to,
či ono malo takú, či onakú intenzitu, veľkosť, či záber na publicitu. Skôr práve naopak, ak sa
v tomto prípade ohovára podielnik v predmetnom garážovom dome, tak to iný vplyv má (zverejňovanie
nepravdivých údajov, klamstiev o jeho osobe, že je dlžník, neplatič) na ostatných podielnikov, ako na

prijímateľa internetu v Austrálii. Na meranie publicity niet žiadnych prístrojov, nástrojov
či fyzikálnych veličín. V tomto prípade napríklad v súvislosti so zaradením „veľkosti“ publicity
a jej premietnutím do sféry internetu, či sociálnych sieti súd podľa neho podmieňuje zverejňovanie jeho
osoby ako dlžníka práve na nich (sociálne siete - tak to zdôvodnil na pojednávaní) ako dôvod jeho
rozsudku. Niet pochýb nad správnosťou konštatovania súdom (v tejto veci) že tí, čo si

neplnia právne zaviazané vzťahy, sa majú zverejňovať verejnosti. Táto prax tu bola v
minulosti a aj je významným prostriedkom nápravy. Plne sa s týmto stotožňuje. V tomto predmetnom
súdnom spore však zverejňovaním jeho mena a priezviska na dvoch nástenkách v garážovom dome
pod obsahom, že je dlžník - neplatič nemá nič spoločné so zverejňovaním v zmysle ustanovenia § 9
ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z., a to preto, že nie je žiadnym dlžníkom, teda neplatičom. Je to lož! Tu

sa opiera aj o rozsudok Najvyššieho súdu SR pod spisovou značkou 1Cdo 113/2009, kedy
okrem iného sa v rozsudku píše: ,,K zásahu do osobnostných práv určitej osoby môže dôjsť
nepravdivými tvrdeniami.“. Toto je presne aj tento prípad, kedy opakovane tvrdí, že nikomu
nič nedlží! To, že žalovaní neustále verejnosti, a teda aj ostatným „oznamujú“, a to vyvesovaním listiny,
kde je označený za dlžníka, nemá v tomto prípade oporu v zákone. Uvádzanie nepravdivých informácií

žalovanými, teda, že je nejaký dlžník, a to dlhodobo tak, že sa jeho meno a priezvisko objavuje na dvoch
nástenkách v garážovom dome v Trenčíne na Pádivého ulici, jednoznačne znižuje jeho dôstojnosť a
vážnosť v spoločnosti. Tak to je a tak to cíti. To, či mu bola, alebo nebola spôsobená ujma nie je jeho
procesnou povinnosťou. Je predsa samozrejmosťou, že pohľad každého jedinca - osobnosti
na zasahovanie a predovšetkým do neoprávneného zasahovania je prejavom jeho vyspelosti, filozofie

života a nazerania na okolitý svet. Súd žalovaných kvalifikuje ako tie osoby, ktoré môžu určovať, čo majú
podielnici robiť, teda napríklad majú platiť svoje osobné peniaze do nejakých fondov. V tomto prípade
ide o zásadné popretie zákona, konkrétne § 139 Občianskeho zákonníka, kedy žalovaní
v rozpore s touto právnou normou uskutočňujú to, na čo nie sú zákonne delegovaní - nemajú žiadnu
licenciu. Súd doteraz nezdôvodnil prečo stavia nezákonnú činnosť žalovaných nad zákon a títo

ho potom vedome, dlhodobo, slovom a písmom ohovárajú a takto zasahujú do jeho súkromia a dobrého
mena. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.8. Žalovaní sa písomne k odvolaniu nevyjadrili.

9. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2
CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s
ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

10. V prvom rade, čo sa týka námietky žalobcu uvádzanej v odvolaní, že súd, ktorý odmietol prejednávať
žiadosť o súdnu ochranu, ako bola požadovaná, teda aj podľa §139 OZ (hospodárenie podielnikov
so spoločnou vecou), mu podľa Ústavy SR, článok 46 ods. 1 neposkytol súdnu ochranu a svojvoľne
odmietol prejednať otázku hospodárenia podielnikov v predmetnom garážovom dome; tým, že túto
časť návrhu súd nechcel prejednávať a ani neprejednával, mu súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby mohol uskutočňovať jemu patriace procesné práva a došlo tak k porušeniu práva na

spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že podanie žaloby predstavuje spôsob, ktorým sa začína
sporové súdne konanie.Civilný sporový poriadok definuje žalobu ako procesný úkon, ktorým sa
uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva (§ 131 CSP) a
stanovuje jej obsah tak, že v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na

ich preukázanie a žalobný návrh (§ 132 ods. 1 CSP). Žalobný návrh (petit) vymedzuje nielen rámec
súdneho konania (čoho sa žalobca domáha), teda práva a povinnosti, o ktorých má byť rozhodnuté, ale
vymedzuje aj spôsob, ako má byť o nich rozhodnuté; takto vymedzenou požiadavkou je súd viazaný.
Petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, lebo súd musí úplne presne vedieť, o čom má konať a
rozhodnúť.Žalobnýpetitnielenževymedzujepredmetkonania,ktorýsúdvzásadenemôžeprekročiť,ale

zároveň podmieňuje budúcu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Žiada sa povedať, že hoci formuláciu
petitu žalobcu nemožno stotožňovať s povinnosťou žalobcu „urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho
rozsudku, je jeho povinnosťou označiť v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť
žalovanému rozhodnutím súdu uložená alebo právny vzťah, právo alebo právnu skutočnosť, určenia
ktorých sa domáha (rozsudok najvyššieho súdu, sp. zn. 5Cdo/254/2009).

11. Z petitu žaloby v posudzovanom spore vyplýva, že žalobca sa domáhal uloženia žalovaným
povinnosti zdržať sa ďalších útokov a šírenia nepravdivých informácií, a to slovne, či písomne v otázke
hospodárenia so spoločnou vecou podielových vlastníkov uvedených v LV č. XXXX, k. ú. J., obec C.,
teda vnútornými cestami, stenami, strechou, základmi, elektrickou inštaláciou a podobne proti žalobcovi

a tiež šíriť akokoľvek nepravdivé informácie tvrdiacich, že žalobca je dlžník voči podielovým vlastníkom
predmetného garážového domu; a povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne sumu 200,- eur ako náhradu
nemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (po ustálení
na nariadenom pojednávaní) potom správne uviedol, že žalobca sa žalobou domáha ochrany svojej
osobnosti, pretože má za to, že konaním žalovaných bolo neoprávnene zasiahnuté do jeho mena tým,

že toto bolo zverejnené na nástenke v garážovom dome spolu s údajom, že má nedoplatok,
resp. nezaplatený príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv ku dňu 31.08.2023 v sume 46,- eur,
ku dňu 31.10.2023 v sume 46,- eur, ku dňu 31.01.2024 v sume 46,- eur. Z obsahu spisu,
ani z podanej žaloby pritom nevyplýva, že sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu v otázke nezhody
v hospodárení so spoločnou vecou podľa §139 Občianskeho zákonníka (hospodárenie podielnikov

so spoločnou vecou). To, že žalobu označil ako „Žaloba na ochranu práv podielového vlastníka pri
hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 Občianskeho zákonníka a ochranu osobnosti podľa
§ 11 Občianskeho zákonníka a ďalších právnych noriem.“, nemá vplyv na to, čoho sa v konečnom
dôsledku petitom domáhal, a tým sa domáhal ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Inak povedané, súd prvej inštancie teda v zmysle žalobnej požiadavky riešil, či došlo k

zásahu do osobnostných práv žalobcu, pričom záverom uviedol, že ak žalobca nesúhlasí so spôsobom
hospodárenia (správou) so spoločnou vecou, má právo podať žalobu podľa § 139 ods.2 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Teda námietka žalobcu, že súd neprejednal časť

žaloby podľa § 139 OZ - hospodárenie so spoločnou vecou podielnikov, nebola opodstatnená.

12. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 Občianskeho zákonníka).Aby bolo možné poskytnúť ochranu dotknutej osobe, je nevyhnutné, aby išlo o zásah do práva fyzickej
osoby na ochranu osobnosti a zároveň, aby bol tento zásah neoprávnený. Rovnako nevyhnutné je,
aby tento zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie osobnostných práv, t. j. aby nastala

ujma fyzickej osobe vo sfére jej osobnostných práv práve v priamej súvislosti s týmto zásahom. Pokiaľ
ide o nároky z ochrany osobnosti, ktoré môže dotknutá osoba uplatniť, Občiansky zákonník vo svojom
ustanovení § 13 upravuje, že fyzická osoba má právo domáhať sa toho, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a
aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie, pričom právo na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch podľa § 13 ods. 2 je vo vzťahu k nárokom podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka
subsidiárnym právom, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že intenzita zásahu do práv na ochranu
osobnosti žalobcu musí byť pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch takého rozsahu, že
nie sú postačujúce prostriedky ochrany osobnosti uvedené § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

13. Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé
čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej
osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno,
česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a podobne), jednak prejavy osobnej povahy (napríklad
podobizne, zvukové záznamy). Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v

rámci práva na ochranu osobnosti treba u každého z nich posudzovať samostatne. Zákon
neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený, a
ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe.
14. I keď zákon nedefinuje pojem zásah a ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými
môžu byť dotknuté osobnostné práva, je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne

správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone
uvedené znaky. Týmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásah
do osobnostnej sféry, ak sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie
povinnosti, svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza) a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne
dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených

osobnostných práv, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

15. Aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany
podľa § 11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, musia

byť splnené obe vyššie uvedené náležitosti (zásah musí byť neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý
privodiť ujmu na chránených osobnostných právach). Zodpovednosť za neoprávnený zásah je založená
na objektívnom princípe, to znamená, že sa popri neoprávnenosti zásahu do osobnosti fyzickej osoby
nevyžaduje zavinenie pôvodcu tohto neoprávneného zásahu.

16. Ako správne vysvetľuje Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení pod spisovou značkou
5Cdo/274/2007: „Pojem zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby zákonník nedefinuje ani nepodáva
výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva fyzickej osoby. Je
ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho
opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť a

nedovolenosť zásahu, ďalej objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej
osoby, príčinná súvislosť medzi zásahom a porušením osobnostných práv. Nedostatok ktoréhokoľvek z
týchto predpokladov vylučuje možnosť uloženia sankcií podľa ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka.“

17. Ďalej podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou 1Cdo

113/2009: „K zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby môže dôjsť nepravdivými tvrdeniami,
avšak aj takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú samé o sebe pravdivé, ale boli uvedené takou formou, v
takých súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem pravdu skresľujúci,
čím pôsobia difamačne. K zásahu do osobnostných práv môže napokon dôjsť aj prezentovaním
neoprávnenej kritiky určitého správania tejto osoby.“

18. K neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby tak môže dôjsť mnohými spôsobmi.
Na to, aby šlo o neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, musí ísť o neoprávnenýa nedovolený zásah, zásah musí byť objektívne spôsobilý negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej
osoby a musí existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a porušením osobnostných práv.

19. Zásah do osobnostných práv môže byť oprávnený a dovolený napríklad v prípadoch, keď k nemu
dala fyzická osoba súhlas (napr. súhlas s vyhotovením fotografie alebo takzvaná „roast me challenge“).
Taktiež nepôjde o neoprávnený a nedovolený zásah v prípade existencie takzvaných zákonných licencií,
ktoré sú uvedené v ustanovení § 12 Občianskeho zákonníka.

20. Zásah musí byť objektívne schopný negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby. Samotný
subjektívny pocit fyzickej osoby, že došlo k negatívnemu zásahu do jej osobnostných práv nestačí, no
bude nutné posúdiť, či by väčšina ostatných fyzických osôb tiež pociťovala predmetný zásah negatívne.
K tomuto posúdeniu môže dôjsť voľnou úvahou súdu.

21.Ďalšímpredpokladomzásahudoosobnostnýchprávjeexistenciapríčinnejsúvislostimedzizásahom

a porušením osobnostných práv. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod spisovou
značkou5Cdo126/2009:„Vprávnejteóriisavzťahpríčinnejsúvislosti(kauzálnynexus)označujepriama
väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok).“

22. V prípade zásahov do občianskej cti, dôstojnosti, mena alebo súkromia dotknutej osoby najčastejšie

dochádza k zásahu prejavom určitej osoby, a tak je nutné skúmať proporcionalitu medzi zásahom do
slobody prejavu potenciálneho zasahovateľa a garanciami osobnostných práv dotknutej osoby.

23. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo

veci rozhodol. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že z vykonaného dokazovania
pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že žalobca sa žalobou domáha ochrany
svojej osobnosti, pretože má za to, že konaním žalovaných bolo neoprávnene zasiahnuté
do jeho mena tým, že toto bolo zverejnené na nástenke v garážovom dome spolu s údajom, že
má nedoplatok, resp. nezaplatený príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv ku dňu 31.08.2023

v sume 46,- eur, ku dňu 31.10.2023 v sume 46,- eur, ku dňu 31.01.2024 v sume 46,-
eur a za tento zásah zároveň požaduje od žalovaných sumu 200,- eur ako náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie pritom aj
podľa odvolacieho súdu vyplynulo, že žalobca akceptoval spôsob fungovania existujúceho majetkového
spoločenstva (podielového spoluvlastníctva), ktorého je členom (podielnikom), a to niekoľko rokov (od

roku 2010 do roku 2022) a v rámci tohto fungovania jednotliví podieloví spoluvlastníci vrátane žalobcu
uhrádzali príspevky do nimi zriadeného fondu. Rovnako z vykonaného dokazovania pred súdom prvej
inštancie bolo preukázané, že ak tieto príspevky neboli uhradené, žalovaní oznamujú výšku nedoplatkov
na nástenke umiestnenej v objekte garážového domu. Súd prvej inštancie potom správne
dospel k záveru, že zverejnenie údaju o nedoplatku sledovalo legitímny cieľ, a to

informovanie podielových spoluvlastníkov o skutočnosti, že nemajú uhradenú určitú sumu peňazí, ktorá
sa zbierala od všetkých podielových spoluvlastníkov za účelom údržby spoločnej veci. Pričom
zásah v tejto podobe nebol ani podľa odvolacieho súdu neprimeraný a zodpovedal zaužívanej
praxi v predmetnom majetkovom spoločenstve sporových strán, a teda nebol spôsobilý ohroziť dobré
meno žalobcu. V danom prípade ani podľa odvolacieho súdu sa nejednalo o hanlivý, či inak difamujúci

(znevažujúci, osočujúci) kontext zverejnenia mena a priezviska žalobcu. Ako vyplýva z predložených
fotokópii samotným žalobcom, oznam zverejnený na nástenke garážového domu obsahuje označenie
„Výška nezaplatených príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv ku dňu... a meno a priezvisko
a sumu v eur“, teda neobsahuje žiadne označenie „neplatič“ a iné, ktoré by boli urážlivé a ktoré by
boli spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu. Zásah by musel byť objektívne spôsobilý negatívne dopadnúť

na osobnosť fyzickej osoby, pričom samotný subjektívny pocit fyzickej osoby, že došlo k negatívnemu
zásahu do jej osobnostných práv nestačí a musela by existovať príčinná súvislosť medzi
zásahom a porušením osobnostných práv, čo v danom prípade preukázané nebolo. Postup
žalovaných rovnako nesmeroval len voči žalobcovi, pretože zverejnenie mena a priezviska v rovnakom
kontexte, resp. podobe sa týkalo aj iných podielových spoluvlastníkov, pričom táto prax je dlhodobo

ustálená a samotný žalobca tento postup (resp. túto prax) začal spochybňovať až po tom, čo sa
aj jeho meno a priezvisko ocitlo na nástenke. Oznam je umiestnený v spoločných vnútorných
priestoroch garážového domu v Trenčíne, ktorý slúži predovšetkým pre samotných spoluvlastníkov a na
parkovanie v garážach, teda reálne sa s touto nástenkou širšia verejnosť neoboznamuje. Vzhľadom navyššie uvedené teda týmto oznamom a v ňom uvedením mena a priezviska žalobcu nedošlo k zásahu,
ktorý by bol objektívne spôsobilý negatívne dopadnúť na osobnosť žalobcu.

24.Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ vznikol nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal. Nakoľko

však z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaným vznikli v odvolacom konaní trovy, odvolací súd im nárok
na ich náhradu nepriznal (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).