Uznesenie Judgement was issued on Monday, August 18, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 49Ek/3784/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121518518
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Rošková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6121518518.6

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávnených: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX/XX, XXX XX E. C., 2/ F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E. C., 3/ G. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E. C., 4/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX
E. C., pr. zastúpených: Mgr. Vladimír Ľupták, advokát, so sídlom Nám. Slobody 10, 971 01 Prievidza,
IČO: 42 376 149, proti povinnému: Letecké opravovne Trenčín a.s., so sídlom Legionárska 160, 911 04

Trenčín, IČO: 36 351 156, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s. r. o., so sídlom
Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO: 52 536 891, o vymoženie 260.000,00 Eur s príslušenstvom,
vedenom u súdneho exekútora: Mgr. Helena Kríková, so sídlom exekútorského úradu Košovská cesta,
971 01 Prievidza, IČO: 42 147 735, o sťažnosti oprávnených proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 49Ek/3784/2021 zo dňa 31. 01. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í výrok I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/3784/2021 zo dňa 31.

01. 2024 tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Súd výrok II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/3784/2021 zo dňa 31. 01.
2024 z r u š u j e.

III. Súd výrok III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/3784/2021 zo dňa 31. 01.
2024 z r u š u j e a vec v časti rozhodovania o trovách konania o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie (vrátane trov tohto sťažnostného konania) v r a c i a vyššiemu súdnemu úradníkovi na
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie dňa 21. 10. 2021 domáhali od povinného
vymoženia pohľadávky vo výške 260.000,00 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu -

Rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cbi/35/2011 zo dňa 28. 06. 2019, ktorý nadobudol
vykonateľnosť a právoplatnosť dňa 02.05.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 16CoKR/11/2019 zo dňa 17. 03. 2021.

2. Uznesením sp. zn. 49Ek/3784/2021 zo dňa 02. 11. 2022 vyšší súdny úradník návrh oprávnených
na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01.
04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp.
zn. 49Ek/3784/2021 zo dňa 02. 11. 2022 podali oprávnení sťažnosť. Sudca uznesením sp. zn.
49Ek/3784/2021 zo dňa 20. 10. 2023 uznesenie vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 49Ek/3784/2021
zo dňa 02. 11. 2022 zrušil a vrátil vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia. Vyšší súdny úradník po opätovnom preštudovaní návrhu na

vykonanie exekúcie zo dňa 21. 10. 2021 poveril súdneho exekútora: F. H. C. poverením zo dňa 07. 12.2023 vykonaním exekúcie na vymoženie 260.000,00 Eur, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 34Ex
506/25.

3.Poverenýsúdnyexekútorvydalupovedomenieozačatíexekúciedňa08.12.2023,ktoréboloprevzaté
povinným dňa 14. 12. 2023. Povinný podal dňa 28. 12. 2023 návrh na zastavenie exekúcie podľa §
61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 49Ek/3784/2021
zo dňa 31. 01. 2024 I. výrokom exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Helenou Kríkovou, so
sídlom Košovská cesta 971 01 Prievidza pod sp. zn. 34Ex 506/23 zastavil, II. výrokom súdnemu

exekútorovi Mgr. Helene Kríkovej priznal náhradu trov exekúcie vo výške 36,- Eur, ktoré zaviazal zaplatiť
oprávnených spoločne a nerozdielne v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a III. výrokom
zaviazal oprávnených spoločne a nerozdielne nahradiť povinnému trovy exekučného konania vo výške
1163,39 Eur, ktorých prijímateľom je právny zástupca povinného a to všetko do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Uznesenie odôvodnil s poukazom na § 61k ods. 1, 2
a 5, § 61l ods. 3 Exekučného poriadku a § 158 ods. 1 a 2 ZoKR, § 159, § 161 ods. 1, § 161 ods. 3

písm. b) ZoKR a § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka. Vyšší súdny úradník sa stotožnil s vyjadrením
oprávnených, ktorí uviedli, že v zmysle § 65 ods. 1 CSP právny nástupca prijíma stav konania (práva
a povinnosti svojho predchodcu) ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu, v danom
prípade ku dňu 04. 09. 2014. Vyšší súdny úradník poukázal na reštrukturalizačný plán dlžníka VOP
Nováky a.s. v reštrukturalizácii, podľa ktorého skupina nezabezpečených veriteľov z oblasti verejného

sektora a obchodného styku zo sumy zistených nezabezpečených pohľadávok veriteľov voči dlžníkovi
sa odpustí 65 % zistenej sumy ich pohľadávok a veritelia budú uspokojení vo zvyšnej časti, t. j. 35 %
z ich hodnoty postupne v 8 splátkach do 60 mesiacov od potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom,
teda v roku 2013 10 % zo sumy určenej na vyplatenie k 30. 06. 2013, 15 % zo sumy k 31. 12.
2013, v roku 2014 10 % zo sumy určenej na vyplatenie k 30. 06. 2014, 15 % k 31. 12. 2014, v roku

2015 10 % zo sumy určenej na vyplatenie k 30. 06. 2015, 15 % k 31. 12. 2015 a v roku 2016 10 %
zo sumy určenej na vyplatenie k 30. 06. 2016 a 15 % zo sumy určenej na vyplatenie k 31. 12 .2016.
Vyšší súdny úradník mal z predložených výpisov z účtov povinného - Letecké opravovne Trenčín, a.s.
preukázané, že suma 140.000,00 Eur do 31. 12. 2016 bola zabezpečená v súlade s § 158 ods. 1 ZoKR,
nakoľko ju zabezpečil majetkom (dostatkom finančných prostriedkov na účtoch) do 30 dní od splatnosti

tohto plnenia a v súlade s dohodnutými 8 splátkami v Reštrukturalizačnom pláne VOP Nováky, a.s..
Vyšší súdny úradník konštatoval, že povinný plnil v zmysle Reštrukturalizačného plánu VOP Nováky,
a.s. v dohodnutej výške (35% hodnoty popretých pohľadávok), t. j. riadne, pričom peňažná pohľadávka
bola pripísaná na účet veriteľa (teraz oprávneného A. B. C.), ktorý bol splnomocnený na prevzatie
peňažného plnenia aj od ostatných veriteľov dňa 02. 06. 2021, teda včas nakoľko povinný bol zaviazaný

na vyplatenie peňažného plnenia do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 36Cbi/35/2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 05. 2021. Vyšší súdny úradník
považoval pohľadávku oprávnených za splnenú riadne a včas a zabezpečenú v súlade s § 158 ods. 1
ZoKR (v dostatočnom rozsahu majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia).

4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 31. 01. 2024 podali oprávnení v zákonom
stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej žiadali jeho zrušenie a pokračovanie exekúcie. Oprávnení uviedli,
že exekúcia sp. zn. 34EX 506/23 začala dňom 07. 12. 2023 na základe exekučného titulu podľa §
161 ods. 3 písm. b) ZoKR v nadväznosti na § 158 ZoKR, keďže z návrhu na vykonanie exekúcie
a pripojených dôkazov vyplynulo, že reštrukturalizačný plán dlžníka VOP Nováky, a.s. sa stal voči

veriteľom neúčinným. Dôvodom bolo to, že dlžník VOP, a.s. I. počas incidenčného konania neplnil
na popretú pohľadávku tak, ako mu uložil reštrukturalizačný plán a to povinnosťou do 30 dní od
splatnosti podľa plánu zložiť plnenie do notárskej úschovy v presne určených percentách a dátumoch.
Oprávnení poukázali na uznesenie sudkyne zo dňa 30. 07. 2023, v ktorom sa výslovne uvádza, že
dlžník VOP Nováky, a.s. (a po ňom jeho právny nástupca LOTN, a.s. Trenčín) bol povinný zložiť do

notárskej úschovy a to: 10 % zo sumy určenej na vyplatenie k 30. 07. 2013, 15 % sumy určenej na
vyplatenie k 30. 01. 2014; 10 % sumy určenej na vyplatenie k 30. 07. 2014, 15 % sumy určenej na
vyplatenie k 30. 01. 2015; 10 % zo sumy určenej na vyplatenie k 30. 07. 2015, 15 % sumy určenej na
vyplatenie k 30. 01 2016; 10 % zo sumy určenej na vyplatenie k 30. 07. 2016, 15 % sumy určenej na
vyplatenie k 30. 01. 2017, teda spolu 140.000,00 Eur a túto skutočnosť riadne preukázať. Sudkyňa

v tomto uznesení zo dňa 20. 10. 2023 zároveň konštatovala, že povinnosť možno splniť aj tým, že
dlžník v celom rozsahu zabezpečí plnenie majetkom (zriadením záložného práva na nehnuteľnosť alebo
zabezpečovacím prevodom práva k hnuteľným veciam) najneskôr do 30 dní od splatnosti prvej splátky
podľa plánu (t. j. do 30. 07. 2013). Oprávnení ďalej uviedli, že vyšší súdny úradník sa nesprávnevysporiadal s otázkou neúčinnosti reštrukturalizačného plánu podľa § 161 ods. 3 písm. b) ZoKR v
nadväznosti na § 158 ZoKR, keď nesprávne posudzoval splatnosť pohľadávky. Oprávnení sa domáhajú
splatnosti podľa reštrukturalizačného plánu, zatiaľ čo vyšší súdny úradník vychádzal z nesprávneho

predpokladu, že neúčinnosť nastáva 30 dní od výzvy veriteľa (§ 161 ods. 3 písm. b) v spojení s § 159
ZoKR). S odkazom na komentár k ZoKR (F. J. a kol., 3. vydanie, s. 33), oprávnení zdôraznili, že v
reštrukturalizácii sa veriteľovi popretej pohľadávky poskytuje zvýšená ochrana tým, že plnením alebo
zabezpečením vzniká ex lege solidárny záväzok voči veriteľovi, a to do 30 dní od splatnosti plánu. Podľa
oprávnených nemôžu voľne uložené finančné prostriedky na účtoch povinného spĺňať kritérium zvýšenej

ochrany veriteľa, keďže s nimi povinný môže voľne disponovať a neposkytujú právnu istotu. Na podporu
svojich tvrdení oprávnení poukázali aj na výročnú správu VOP Nováky, a.s. za rok 2013, z ktorej vyplýva,
že dlžník nemohol zabezpečiť popretú pohľadávku v hodnote 140.000,00 Eur záložným právom ani
prevodom práva, pretože prenajal svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok spoločnosti MSM Martin, s.r.o.

5. Súd zaslal sťažnosť oprávnených na vyjadrenie povinnému. Povinný vo svojom písomnom podaní

zo dňa 19. 03. 2024 uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach uvedených
v návrhu na zastavenie exekúcie a nepovažuje tvrdenia oprávnených za nové alebo relevantné.
V celom rozsahu sa stotožnil s právnymi názormi súdu uvedenými v uznesení o zastavení exekúcie.
Podľa povinného je cieľom oprávnených dosiahnuť majetkový prospech nad rámec toho, čo vyplýva
z reštrukturalizačného plánu dlžníka VOP Nováky, a.s., potvrdeného uznesením Okresného súdu

Trenčín sp. zn. 28R/4/2011-918 zo dňa 18. 04. 2012 právoplatného dňa 25. 04. 2012. Zdôraznil, že
povinný ako právny nástupca dlžníka splnil reštrukturalizačný plán v celom rozsahu a včas, keď dňa
02. 06. 2021 uhradil na účet oprávneného 1/, splnomocneného konať aj za ostatných oprávnených,
sumu 140.000,00 Eur zodpovedajúcu 35 % zistenej pohľadávky podľa potvrdeného plánu. Povinný
uviedol, že neukladal plnenie do notárskej alebo súdnej úschovy, keďže spoločnosť počas celého

trvania reštrukturalizácie disponovala dostatočnou finančnou rezervou na účtoch a vlastnila majetok
prevyšujúci niekoľkonásobne hodnotu pohľadávok oprávnených, čo bolo preukázané už v konaní o
zastaveníexekúcie.Podľajehonázorujeirelevantné,čioprávneníprijaliplnenieznotárskejalebosúdnej
úschovy, alebo priamo od povinného, keďže v konečnom dôsledku boli uspokojení v rozsahu určenom
reštrukturalizačným plánom. Namietal tvrdenie oprávnených, že neúčinnosť reštrukturalizačného plánu

nastala k 01. 09. 2014, keďže do uvedeného dňa boli splatné iba tri splátky a k nesplneniu nedošlo.
Odkázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 41/2020 z 12. mája 2020,
podľa ktorého je potrebné vykladať § 158 ZoKR nie formalisticky, ale s prihliadnutím na účel zákona
a ústavnoprávne princípy. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 41/2020
z 12. mája 2020: „Základom interpretácie a aplikácie každej právnej normy v materiálnom právnom

štáte je určenie účelu právnej úpravy, vymedzenie jej rozsahu a identifikácia jej obsahu (m. m. II.
ÚS 171/05). Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti všeobecných súdov zahŕňajúcej aplikáciu
abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a
zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický
postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé

uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému
vysvetleniu textu právneho predpisu. Všeobecný súd pri svojom rozhodovaní nie je doslovným znením
zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia
právneho textu) odchýliť v prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka
ústavou súladného výkladu zákonov a obdobných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152

ods. 4 ústavy). Samozrejme, i v týchto prípadoch sa musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju
interpretáciuprávnejnormymusízaložiťnaracionálnejargumentácii(m.m.III.ÚS72/2010).Vprípadoch
nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu
tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti,
možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.

Viazanosť štátnych orgánov v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú
nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl.
2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona
(III. ÚS 341/07). Ústavne konformný výklad je príslušný orgán verejnej moci povinný uplatňovať vo
vzťahu ku všetkým účastníkom konania a zároveň garantovať ich primeranú rovnováhu tak, aby bolo

rozhodnutie v predmetnej veci akceptovateľné z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich jednak z ústavy, ako
aj medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika
viazaná.“ Okrem toho nález Ústavného súdu č. k. I. ÚS 41/2020 z 12. mája 2020 uvádza: „Pri výklade
a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len vslovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu (I. ÚS
155/2017, ZNaU 28/2017, pozri aj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 1241/12 z 13.
marca2013,zktoréhonavyševyplýva,žepovinnosťsúdovvyhľadávaťprávoneznamenálenvyhľadávať

priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym
právom aj tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad.) Podľa povinného si
oprávnení uplatňujú nevymáhateľnú pohľadávku, pretože po splnení reštrukturalizačného plánu dňa 02.
06. 2021 sa zvyšok pohľadávky (65 %) stal nevymáhateľným. Návrh na vykonanie exekúcie v takomto
prípade predstavuje konanie odporujúce zásade poctivého obchodného styku, ktoré nepožíva právnu

ochranu. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd potvrdil uznesenie vyššieho súdneho úradníka o zastavení
exekúcie.

6. Podľa § 158 ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov(ďalejlen„ZoKR“), aksapodľaplánumáplniťnapopretúčasťpohľadávky,dlžníkapreberajúca
osoba sú povinní spoločne a nerozdielne zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky do

súdnej alebo notárskej úschovy alebo v celom rozsahu zabezpečiť splnenie tohto plnenia majetkom do
30 dní od splatnosti tohto plnenia; inak sa plán voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke
stáva neúčinným.

7. Podľa § 158 ods. 2 ZoKR, plnenie zložené do úschovy podľa odseku 1 sa uvoľní v prospech

veriteľa popretej pohľadávky alebo jeho zložiteľa podľa rozhodnutia súdu, prípadne podľa uznania
popretejpohľadávkydlžníkombezodkladnepoprávoplatnostirozhodnutiasúdualebopouznanípopretej
pohľadávky dlžníkom.

8. Podľa § 161 ods. 1 ZoKR, v prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca

osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola
pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu 25) počítaným zo zistenej
časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca
osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti.

9. Podľa § 161 ods. 3 písm. b) ZoKR, pre pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu podľa odseku 1 možno
v prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia alebo
exekúciu, a to na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky, ak ide o neúčinnosť
plánu podľa § 158.

10. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

11. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“) protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,

je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

13. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

14. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

15. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

16. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.17. Sudca v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami po preskúmaní spisového materiálu a
napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka konštatoval, že sťažnosť oprávnených bola
podaná včas a je dôvodná. Sudca vyhodnotil, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka je potrebné

zmeniť.

18. Oprávnení podali proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sťažnosť, v ktorej namietali, že
nesprávnym právnym postupom vyššieho súdneho úradníka bola zastavená exekúcia. Podľa ich tvrdení
sa reštrukturalizačný plán voči nim stal neúčinným, pretože dlžník Vojenský opravárenský podnik

Nováky, a.s. a jeho právny nástupca Letecké opravovne Trenčín, a.s. si nesplnili povinnosť podľa § 158
ods.1ZoKR,tedanezložiliplneniedonotárskejalebosúdnejúschovy,anihonezabezpečilimajetkomdo
30 dní od splatnosti podľa plánu. Oprávnení zdôraznili, že samotné tvrdenie povinného o dostatočnom
majetku, či finančných prostriedkoch na účte nemožno považovať za zákonné splnenie povinnosti podľa
§ 158 ods. 1 ZoKR.

19. Povinný naopak tvrdil, že plán bol splnený riadne (35 % z prihlásenej pohľadávky v súlade so
schváleným reštrukturalizačným plánom) a včas (do 30 dní od právoplatnosti rozsudku Okresného
súdu Trenčín pod. sp. zn. 36Cbi/35/2011 zo dňa 28. 05. 2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Trenčín sp. zn. 16Cokr/11/2019 zo dňa 17. 03. 2021), keďže 02. 06. 2021 uhradil sumu 140.000,00
Eur na účet oprávneného 1/, splnomocneného konať aj za ostatných oprávnených. Namietal, že počas

celého trvania reštrukturalizácie disponoval dostatočnými finančnými prostriedkami a majetkom, ktoré
presahovali hodnotu sporných pohľadávok, a tiež namietal príliš formalistický výklad zákona o konkurze
a reštrukturalizácii zo strany oprávnených. Podľa povinného by vyhovenie sťažnosti oprávnených
znamenalo ich neodôvodnené zvýhodnenie oproti iným veriteľom a bolo by v rozpore s princípom
poctivého obchodného styku.

20. Súd po preštudovaní spisového materiálu konštatuje, že reštrukturalizačný plán bol potvrdený
uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28R/4/2011-918 zo dňa 18. 04. 2012, právoplatný dňa 25.
04. 2012. Správca poprel pohľadávky oprávnených a oprávnení sa domáhali na súde určenia popretých
pohľadávok. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cbi/35/2011 zo dňa 28. 06. 2019 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16CoKR/11/2019 zo dňa 17. 03. 2021 bolo okrem
iného určené, že žalobca 1/ (v tomto konaní oprávnený 1/) je veriteľom pohľadávky v sume 100.000
Eur v reštrukturalizácii dlžníka (povinného), že žalobca 2/ (v tomto konaní oprávnený 2/) je veriteľom
pohľadávky v sume 100.000 Eur v reštrukturalizácii dlžníka (povinného), že žalobca 3/ (v tomto konaní
oprávnený 3/) je veriteľom pohľadávky v sume 100.000 Eur v reštrukturalizácii dlžníka (povinného), že

žalobca 4/ (v tomto konaní oprávnený 4/) je veriteľom pohľadávky v sume 100.000 Eur v reštrukturalizácii
dlžníka (povinného). Súd z predloženého reštrukturalizačného plánu zistil, že v zmysle plánu sa malo
odpustiť 65 % zistenej sumy pohľadávok veriteľov a veritelia mali byť uspokojení vo zvyšnej časti, t. j.
35% hodnoty postupne v 8 splátkach do 60 mesiacov od potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom, a
to rok 2013 – 10 % zo sumy určenej na vyplatenie k 30. 06. 2013, 15 % sumy určenej na vyplatenie k 31.

12. 2013; rok 2014 - 10 % sumy určenej na vyplatenie k 30. 06. 2014, 15 % sumy určenej na vyplatenie
k 31. 12. 2014; rok 2015 – 10 % zo sumy určenej na vyplatenie k 30. 06. 2015, 15 % sumy určenej na
vyplatenie k 31. 12. 2015; rok 2016 – 10 % zo sumy určenej na vyplatenie k 30. 06. 2016, 15 % sumy
určenej na vyplatenie k 31. 12. 2016. Zároveň, ak sa podľa plánu malo plniť na popretú pohľadávku,
dlžník a preberajúca osoba boli povinní spoločne a nerozdielne zložiť plnenie pripadajúce na popretú

časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy alebo v celom rozsahu zabezpečiť splnenie tohto
plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia; inak sa plán voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej
pohľadávke stal neúčinným (§ 158 ods. 1 ZoKR).

21.Povinnýpriznal,žeplneniedonotárskejúschovynezložil.Tvrdilvšak,žejehopovinnosťbolasplnená

tým, že spoločnosť mala k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na účte a disponovala aj iným
majetkom. Tento argument súd nepovažoval za relevantný. § 158 ods. 1 ZoKR výslovne požaduje, aby
bolo plnenie zložené do notárskej alebo súdnej úschovy alebo zabezpečené majetkom prostredníctvom
vecných zabezpečovacích práv, ako je záložné právo alebo zabezpečovací prevod práva. Samotná
existencia finančných prostriedkov na účte a dostatok majetku dlžníka neposkytuje veriteľovi žiadnu

právnu istotu, pretože dlžník s nimi môže voľne disponovať. Takýto postup nezodpovedá požiadavke
zákona a nezaručuje ochranu veriteľa. Tiež súd konštatuje, že povinný zaplatením 140.000,00 Eur
dňa 02. 06. 2021 priamo oprávneným, nemôže spätne zhojiť nesplnenie zákonnej povinnosti z roku
2013. Povinnosť uložená v § 158 ods. 1 ZoKR mala predovšetkým zabezpečovaciu funkciu – chrániťveriteľov počas trvania incidenčného sporu a garantovať, že v prípade úspechu budú ich pohľadávky
uspokojené. Dodatočná úhrada po ôsmich rokoch túto funkciu neplní. Následkom nesplnenia povinnosti
uvedenej v § 158 ods. 1 ZoKR sa reštrukturalizačný plán stal voči oprávneným neúčinným podľa

§ 161 ods. 3 písm. b) ZoKR. Neúčinnosť nastala ex lege, priamo zo zákona, bez potreby výzvy
oprávnených alebo osobitného rozhodnutia súdu. Následkom neúčinnosti reštrukturalizačného plánu sa
obnovila povinnosť splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená
a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia
reštrukturalizačného konania.

22. K tvrdeniam povinného o „formalizme“ a „zneužití práva“ súd uvádza, že cieľom zákona nebolo
vytvoriť možnosť voľnej interpretácie povinností dlžníka, ale poskytnúť popretým veriteľom zvýšenú
ochranu. Ak by bolo možné splnenie povinnosti nahradiť poukazom na dostatočné prostriedky na účte
a dostatok majetku, ustanovenie § 158 ods. 1 ZoKR by stratilo zmysel. Ani argument povinného o
možnom zvýhodnení oprávnených neobstojí. Tým, že ostatní, nepopretí veritelia, už od účinnosti plánu

boli, resp. mali byť priamo (nie do úschovy) uspokojovaní postupne, veritelia popretej pohľadávky boli
nútení čakať na rozhodnutie súdu, ku ktorému došlo až niekoľko rokov po účinnosti plánu. Keďže dlžník
nepostupoval v súlade so zákonom a schváleným reštrukturalizačným plánom, sám privodil neúčinnosť
plánu voči oprávneným, ktorí sa môžu domáhať zostatku plnenia vo výške 260.000,00 Eur (400.000,00
Eur – 140.000,00 Eur, ktoré už povinný uhradil).

23. Súd tiež uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného
súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na

doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami oprávnených, ktoré v tomto štádiu konania
nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti oprávnených
(pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. 03. 2005).

24. Vzhľadom na uvedené sudca napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
49Ek/3784/2021 zo dňa 31. 01. 2024 postupom podľa § 250 ods. 2 CSP zmenil tak, že návrh
povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu. Súčasne zrušil aj výrok II.
napadnutéhouzneseniaotrováchsúdnehoexekútora,ktorýzamietnutímnávrhunazastavenieexekúcie
stratil svoj zákonný podklad.

25. Pokiaľ ide o náhradu trov exekúcie, sťažnostný súd zrušil výrok III. napadnutého uznesenia, ktorým
bolo rozhodnuté o trovách účastníkov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, z
dôvodu, že zmenou napadnutého uznesenia a zamietnutím návrhu povinného na zastavenie exekúcie
v celom rozsahu nemožno rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o trovách považovať za vecne

správne.Vdôsledkuuvedenéhoaajzdôvodupotrebyzachovaniadvojinštančnostikonaniaotrováchtak
súd prvej inštancie nemohol inak ako postupom podľa § 250 ods. 2 CSP v spojení s § 200 Exekučného
poriadku vec v časti rozhodovania o trovách exekúcie (vrátane trov tohto sťažnostného konania) vrátiť
vyššiemu súdnemu úradníkovi na nové rozhodnutie.

26. Úlohou vyššieho súdneho úradníka v ďalšom priebehu konania tak bude rozhodnúť o náhrade trov
exekúcie,atedarozhodnúť,ktorémuzúčastníkovvdôsledkuzamietnutianávrhunazastavenieexekúcie
patrí náhrada trov konania a v akej výške (vrátane trov tohto sťažnostného konania).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).