Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 23, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/145/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123357656
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123357656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Bobrovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v
právnej veci žalobcu JR Group, s. r. o., so sídlom Trnavská 1356/10, 010 08 Žilina, IČO: 36 820 598, v
konanízastúpený:slcpartnerss.r.o.,sosídlomHviezdoslavovonám.16,81102Bratislava-StaréMesto,
IČO: 47 246 634, proti žalovanému: SITTRANS s.r.o., so sídlom Okrajová 2794/11, 969 01 Banská
Štiavnica, IČO: 46 134 018, v konaní zastúpený: SUCHÝ&PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 13, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, o zaplatenie 11 256,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 08. apríla 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 08. apríla
2024 potvrdzuje.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu zamietol
a druhou výrokovou vetou priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

2. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným Okresnému
súdu Banská Bystrica dňa 07.07.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 11.256 Eur s
príslušenstvom, titulom neuhradených faktúr súvisiacich s poskytnutými službami v rámci implementácie
informačného systému QI. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 25.03.2021
zmluvu č. ZMOI2021001 o implementácii informačného systému QI (ďalej v texte len ako „zmluva“).
Na základe poskytnutých služieb zo strany žalobcu, žalobca vystavil žalovanému faktúry. Žalovaný
vystavené faktúry riadne a včas neuhradil, a to ani napriek výzvam doručeným zo strany žalobcu. Proti

vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že žalobca účelovo nepredložil
zmluvu vrátane jej príloh, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Vystavené faktúry sa neodvolávajú na
zmluvu a fakturované sumy nie sú v súlade so žalobcom vykonanými činnosťami pri implementácii
informačného systému. Súčasťou faktúr nie sú podklady preukazujúce riadne vykonanie činností v rámci
jednotlivých etáp implementácie systému tak, ako to stanovuje zmluva. Ďalej namietal, že žalobcom
predložená listina označená ako „Pokus o zmier“ zo dňa 29.05.2023 nebola nikdy žalovanému doručená
a opis skutočností, na základe ktorých si žalobca uplatnil svoj nárok je neúplný, nekonkretizovaný a v

rozpore so skutočným stavom. Žalobca žalovanému do dňa podania odporu protokolárne neodovzdal
funkčný informačný systém a napriek tomu vystavoval žalovanému priebežne faktúry, ktoré však nemajú
oporu v zmluve. Žalovaný faktúry uhradil, keďže fakturácia bola dohodnutá na etapy a nie až po
úplnom a riadnom dokončení a konečnom odovzdaní funkčného naimplementovaného informačnéhosystému ako celku. Tiež uviedol, že implementácia informačného systému bola dohodnutá na jednotlivé
etapy, ktoré žalobca nedodržiaval a posledná etapa nebola podľa plánu implementácie akceptovaná
a predmet zmluvy nebol ukončený. Pred vystavením poslednej faktúry na sumu 4.104,--eur nebol

zo strany žalobcu vystavený koncový akceptačný protokol, ktorým by sa potvrdilo riadne dokončenie
implementácie. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie aplikoval na rozhodnutie ustanovenia § 269 ods. 2, § 548 ods. 1, § 344 , § 564,
§ 436 ods. 1, 2, § 351 Obchodného zákonníka, § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že

z vykonaného dokazovania, z obsahu celého spisového materiálu, z prednesov zástupcov strán sporu
mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu Zmluvy č. ZM012021001
o implementácii informačného systému QI zo dňa 25.03.2021 (č.l. 8 - 12, 44 - 48). Súčasťou zmluvy
boli vzory formulárov - zmenového protokolu, akceptačného protokolu a plán implementácie (čl. 49 -
64). Predmetom zmluvy bola implementácia IS QI u žalovaného. Podrobný popis rozsahu a postupu
implementácie bol spracovaný v dokumente Plán implementácie, ktorý tvoril prílohu zmluvy. Plán

implementácietvorilzákladnýrámec skutkovéhoavýslednéhostavu.Vdokumentesanachádzalinosné
procesy, bez ktorých by IS nasadený do ostrej verzie nebol efektívny. Detaily pracovných postupov
mali byť súčasťou implementácie IS QI. Žalovaný si teda zakúpil IS QI, ktorý mal byť až následne
prispôsobený podmienkam u žalovaného. Priorita bola v zmysle Plánu implementácie stanovená tak, že
prednostne sa mali využívať existujúce funkcionality IS QI.

4. Súd ďalej skonštatoval, že strany sporu si dohodli moduly v jednotlivých oblastiach, ktoré mali byť
súčasťou implementácie. Časť modulov bola povinná a časť modulov bola opčná. Proces nasadzovania
IS QI bol zmluvne dohodnutý tak, že v úvode mal byť do systémov žalovaného nasadený IS QI (vo
verzii testovacej a ostrej). Následne malo prebehnúť zoznámenie sa zodpovedných osôb s IS na to,

aby bolo možné začať pracovať na napĺňaní dát do systému, príp. aby mohli byť zadané požiadavky
do vývoja za účelom prispôsobenia IS procesom u žalovaného. Následne mala byť spustená pilotná
prevádzka jednotlivých procesov, či je priechod dát správne nastavený v rámci jednotlivých modulov.
Uvedený proces mal prebiehať v testovacej verzii IS QI. Až následne mohla byť príslušná časť procesov
konvertovaná do ostrej verzii IS QI. Pričom pred importom do ostrej verzii malo prebehnúť odsúhlasenie

formátu a kvality dát. Zo zmluvy ako aj z charakteru zákazky podľa súdu vyplýva, že na poskytnutie
služieb bola vyžadovaná aktívna súčinnosť žalovaného. (čl. 1. Plánu Implementácie v spojení s čl. I a čl.
II Zmluvy). Odhadovaný čas ukončenia projektu (implementačnej etapy) bol stanovený do 31.12.2021.
Pričom post implementačná (realizačná etapa) mala byť zabezpečená na základe SLA zmluvy.

5. Z výsluchu žalobcu, žalovaného, svedka p. A. a p. B. mal súd preukázané, že IS QI bol nainštalovaný
u žalovaného v častiach, ktoré sa týkali povinných modulov. Následne strany sporu začali proces
implementácie. Spor strán bol súdom zistený v častiach modulov, ktoré neboli spustené do ostrej
prevádzky.Súdsadotazoval naupresneniefunkčnýchmodulov,pričomzpohľadužalobcu(zhotoviteľa),
ten bol toho názoru, že IS QI bol sprístupnený žalovanému v celom rozsahu povinných modulov,

pričom problémom bola nedostatočná súčinnosť žalovaného pri „napĺňaní“ IS dátami, čo spôsobovalo
nemožnosť riadneho nastavenia procesov a následného spustenia príslušného modulu do ostrej
prevádzky. Z tohto dôvodu na otázku súdu uviedol, že IS QI bol dodaný v celom rozsahu. Na
druhej strane žalovaný nepovažoval počas celého konania IS za dodaný. Z výsluchu svedka - p. A.
a žalovaného na upresnenie funkčných modulov vyplynulo, že len časť modulov bola dodaná. Z ich

pohľadu pod dodaním bolo chápané dodanie modulov a ich konvertovanie do ostrej prevádzky. Nakoľko
tieto osoby zhodne udávali, že časť modulov funkčná nebola a časť modulov funkčná bola. Pričom
sa zhodli na moduloch, ktoré funkčné boli. IS fungoval na základe dodaných licencií. V konaní bolo
preukázané, že žalovaný si licencie platil v celom rozsahu počas doby užívania IS QI.

6. Súd hodnotením dôkazov v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že systém IS QI bol skutočne
nasadený v systémoch u žalovaného. Bol sprístupnený duálne v testovacej a ostrej verzii. Strany sporu
začali pracovať na jeho nasadení v podmienkach u žalovaného a to v častiach, ktoré boli označené
ako povinné moduly (pilotná prevádzka). Skutočnosť, že by pracovali aj na nasadení opčných modulov
nebola preukázaná. Do ostrej verzie boli spustené len moduly, ktoré boli bezproblémové (CRM a

Marketing, Financie, Majetok, Účtovníctvo). Ostatné povinné moduly zostali len v pilotnej prevádzke.
Dôvodom tejto skutočnosti bola nezhoda strán sporu v nastavení IS na jednotlivé procesy u žalovaného.
Následne uvedené vyústilo v spornej otázke dodania IS QI a nároku na zaplatenie dohodnutej ceny.7. Akceptácia a prevzatie IS QI bol dohodnutý v čl. XI Zmluvy. Strany sporu považovali pod akceptáciou
potvrdenie dodávky služieb vo forme akceptačného protokolu alebo použitím ktorejkoľvek položky
dodanej podľa zmluvy. (čl. I bod 1.3 Zmluvy). Návrh akceptačného protokolu podľa vzoru vypracúval

žalobca a predkladal ho na podpis žalovanému. Strany sporu si dohodli fikciu akceptácie služieb v
rozsahu 14 dní od odovzdania návrhu Akceptačného protokolu v prípade, že žalovaný v tejto lehote
nevykoná posúdenie príslušnej etapy. V takomto prípade si dohodli, že dátum uplynutia 14-dňovej lehoty
je dňom akceptácie príslušnej etapy. Pričom predmet zmluvy sa považuje za dokončený akceptáciou
poslednej etapy implementácie (čl. XI Zmluvy)

8. Strany sporu si dohodli doručovanie písomností poštou a elektronickou poštou. Z čl. XVI. Bodu 16.4
Zmluvy vyplýva, že dokumenty ktoré budú odovzdávané elektronickou poštou, budú považované za
platne odovzdané v deň, kedy bude odovzdanie potvrdené elektronickou odpoveďou druhej strany.
Finálne ukončenie implementácie IS QI zo strany žalobcu bolo iniciované dňa 30.06.2022 emailom od
p. C. adresované žalovanému. Na tento email reagovala p. B. emailom dňa 12.07.2022 (po návrate

z dovolenky) s tým, že prosila o počkanie s akceptáciou implementačných protokolov, nakoľko sa
očakávalo stretnutie s konateľom žalobcu na ktorom mal byť prejednaný celkový stav projektu. (mail z čl.
250, výpoveď svedkyne B.). Uvedenú skutočnosť potvrdil konateľ žalobcu v emaily zo dňa 15.07.2022
(čl. 282). Z tohto dôvodu jeho tvrdenie počas výsluchu na pojednávaní o stretnutí v júli 2022 súd
vyhodnotil ako účelové.

9. Vo vzťahu k spornej skutočnosti, ktorá sa týkala ukončenia implementácie súd mal preukázané, že
dokumentácia obsahovala 5 akceptačných protokolov (2x pre modul sklady, 1x pre modul nákup a
predaj,1xpremodulekonomika).Tietomalipísomnúformuabolivyhotovenépodľavzorovéhoformuláru
v zmysle Zmluvy. Zasielané boli emailom. Zmluva neobsahovala konkrétny spôsob doručovania

Akceptačných protokolov. V zmysle osobitných ustanovení v Zmluve (bodu 16.4) tieto dokumenty sa
považovali za odovzdané v deň, kedy bolo ich odovzdanie potvrdené elektronickou odpoveďou druhej
strany. Elektronická odpoveď žalovaného bola zaslaná dňa 12.07.2022 (z emailu D.). Z obsahu emailu
jasne vyplýva, že sa má počkať s akceptáciou implementačných protokolov, vzhľadom na plánované
stretnutie, na ktorom sa mal prejsť celkový stav projektu. Z tohto dôvodu proces fikcie akceptácie služieb

nenastal, nakoľko z prejavu vôle žalovaného jasne vyplynulo, že stav projektu bude ešte predmetom
rokovania. Súd neakceptoval argumentáciu žalobcu o tom, že IS QI bol odovzdaný uplynutím doby bez
odozvy žalovaného. Žalovaný na dokumentáciu reagoval a preto na túto spornú skutočnosť nemožno
aplikovať fikciu akceptácie služieb.

10. Z vyjadrenia svedka p. A. a výsluchu žalobcu vyplýva, že sa strany sporu snažili o sprocesovanie
zostávajúcich modulov. Túto fázu nezachytili písomne. Ale zhodne ju nazývali ako reimplementácia QI.
Súčasťou bol aj fakturačný hodinový fond reimplementácie. Reimplementácia QI ako celku bola prebratá
žalovaným s výhradami dňa 26.04.2023. (čl. 70, 71) Tento moment považoval žalovaný za moment
ukončenia implementácie. (čl. 72)

11. Následne žalovaný dňa 15.11.2023 od zmluvy odstúpil z dôvodu podstatného porušenia Zmluvy
riadne a včas naimplementovať IS QI a z dôvodu neoprávneného zásahu do aplikačného servera IS QI
vykonaný zo strany žalobcu. Zároveň v odstúpení žiadal o vrátenie uhradenej ceny vo výške 39.378 Eur
s DPH. Odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalobcovi dňa 04.12.2023. (čl. 236 - 240)

12. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na prejednávaný prípad aplikoval Obchodný zákonník vzhľadom
nato,žepredmetomposúdeniasúvzťahymedzipodnikateľmivrámciichpodnikateľskejčinnosti. Strany
sporu si dohodli dodanie a prispôsobenie softvéru pre potreby žalovaného, čiže predmetom zmluvy bolo
vykonanie inej činnosti/vytvorenie iného výsledku ako veci. Keďže v posudzovanom prípade absentuje

aspekt hmotného zachytenia výsledku tejto činnosti, súd dospel k záveru, že sa jedná o nepomenovanú
zmluvu uzatvorenú podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pri posudzovaní zisteného
skutkovéhostavuprimárnevychádzalzobsahuzmluvyanásledneprávnyrežimnepomenovanejzmluvy
určil prostredníctvom § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na posúdenie záväzkového vzťahu z
nepomenovanej zmluvy použil za použitia analógie legis ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré

upravujú zmluvu o dielo, pretože sú najbližším zmluvným typom posudzovanej nepomenovanej zmluvy.
Ďalej uviedol, že predmetom tohto konania sú tri faktúry, a to: Faktúra č. FV-2021-100-000438 zo dňa
31.12.2021 splatná dňa 21.01.2022 (č.l. 13), Faktúra č. FV-2022-100-000029 zo dňa 11.02.2022 splatná
dňa 04.03.2022 (č.l. 14), Faktúra č. FV-2022-100-000062 zo dňa 12.03.2022 splatná dňa 26.03.2022(č.l. 15). Faktúry boli riadne zaevidované v účtovníctve žalovaného. Faktúrami boli fakturované služby
za QI - implementáciu na základe projektu v zmysle bodu 8.1 Plánu implementácie a pracovné cesty
(cestovné) zo Žiliny do Banskej Štiavnice a späť.

13. Pri posudzovaní času vzniku nároku žalobcu na zaplatenie ceny a povinnosti žalovaného na
zaplatenie vychádzal súd zo zmluvy. Strany sporu si dohodli platenie ceny v splátkach. Prvá splátka
sa týkala odplaty za prevod zakúpených licencií, druhá analýzy projektu a ostatné splátky sa týkali
ceny za implementáciu IS QI. Súd ďalej uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie časového

okamihu zaplatenia ceny je ustanovenie bod 8.1.2 Plánu implementácie, ktorým je splátkový kalendár
s tým, že tento nebol viazaný na dokončenie a ani na odovzdanie IS QI. Z tohto dôvodu argumentáciu
žalovaného o tom, že IS QI nie je odovzdaný považoval súd vo vzťahu k povinnosti uhradiť dohodnutú
cenu za irelevantnú. Z listinných dôkazov mal preukázané, že na posúdenie vzniku nároku na zaplatenie
žalovanej ceny nemá vplyv ani moment ukončenia implementácie, ktorý nastal dňa 26.04.2023 na
základe Preberacieho protokolu, ktorým došlo k akceptácii reimplementovaného IS QI ako celku. Pri

posudzovaní momentu prevzatia IS QI po jeho reimplementácii vo vzťahu k vzniku nároku na zaplatenie
ceny je podľa názoru súdu nutné aplikovať bod 8.1.2 Plánu implementácie, z ktorého vyplýva povinnosť
žalovanéhozaplatiťcenuvtermínochdohodnutýchsplátkovýmkalendárom. Nazákladeuvedenéhosúd
dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom vzniku časového okamihu zaplatenia
žalovanej ceny za implementáciu IS QI a z tohto pohľadu preukázal, že jeho žaloba bola podaná

dôvodne, keď faktúry neboli zo strany žalovaného zaplatené.

14. Súd sa ďalej zaoberal otázkou vplyvu odstúpenia od zmluvy vykonané žalovaným na žalovanú
cenu za služby. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.01.2024 oboznámil súd s tým, že došlo k odstúpeniu
od Zmluvy. Súd túto skutočnosť vyhodnotil ako skutkové tvrdenie (obranu) voči žalobe. Žalovaný v

navrhovanom petite uviedol, že nárok žalobcu nie je dôvodný a preukázaný. Rovnako postupoval aj pri
prednese záverečnej reči, kde svoju obranu zhrnul do bodov týkajúcich sa nedostatočnej implementácie
a nefunkčnosti systému v podmienkach u žalovaného, ktoré sa týkalo odovzdania predmetu Zmluvy a
nie odstúpenia od Zmluvy.

15. Súd na základe posúdenia obsahu podania žalovaného dospel k záveru, že žalovaný v konaní
nepodal vzájomnú žalobu (podľa § 147 CSP) alebo započítaciu námietku za účelom zániku nároku,
ktorý bol uplatnený žalobou a ktorý by sa týkal žalovanej sumy. Samotné skutkové tvrdenia uvedené
vo vyjadrení ako aj v listinnom dôkaze odstúpenia od zmluvy nenahrádzajú povinnosť procesnej aktivity
žalovaného presne určiť, čo takýmto podaním sleduje a čo od súdu požaduje, aby bolo predmetom

dokazovania.

16.RovnakoneapelovalnadôsledkyzánikuZmluvy,ktorébynastaliakonásledokodstúpeniaodzmluvy.
Skonštatoval, že jedným zo spôsobov zániku nesplneného záväzku je odstúpenie od zmluvy. To však
neznamená, že sa týmito dôsledkami nemôže zaoberať súd. Súd sa musí dôsledkami odstúpenia od

zmluvy zaoberať v prípade, že ho vyhodnotí ako platné. Právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy
je zánik všetkých práv a povinností zo zmluvy s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 351 ods.
1 Obchodného zákonníka. Moment zániku (zrušenia) zmluvy, pretože sa jedná o obchodnoprávny
záväzkový vzťah nastáva vtedy, keď je odstúpenie od zmluvy doručené druhej zmluvnej strane (ex
nunc). Pre platnosť odstúpenia od zmluvy musia byť splnené podmienky uvedené v zákone alebo v

zmluve. To znamená, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo
zmluvy a plnenie poskytnuté pred odstúpením si strany majú vrátiť (nestáva sa plnením z bezdôvodného
obohatenia).

17. V danom prípade súd mal preukázané, že žalovaný koncipoval odstúpenie od zmluvy dňa

15.11.2023, ktoré nastalo ako následok neodstránenia vád IS QI (po prebratí reimplementovaného IS
QI ako celku dňa 26.04.2023 a výzve na stretnutie zo dňa 21.06.2023). Čiže sa jednalo o uplatnenie
nároku z vád diela. Žalovaným vytýkané vady sa týkali funkcionality v rámci výrobného procesu (modulu
výroba) a neprepojenia jednotlivých modulov, čím nastala situácia, že tieto ako celok nespolupracovali
a preto nie sú použiteľné v podmienkach výrobného procesu u žalovaného. Stav podľa názoru

žalovaného nezodpovedal výsledku dohodnutému v Zmluve. Druhým dôvodom odstúpenia od Zmluvy
bol neoprávnený zásah do infraštruktúry u žalovaného na serveri využitím vzdialeného prístupu.
Dôsledkom odstúpenia od Zmluvy žalovaný žiadal o vrátenie zaplatenej ceny v celkovej výške 39.378,-
Eur s DPH. Z tohto dôvodu súd mal preukázané, že odstúpenie od zmluvy nevychádzalo z ustanoveníZmluvy (čl. XV.) ale zo zákona z titulu uplatneného nároku z vád diela. Odstúpenie od zmluvy bolo
vyhotovené v písomnej forme, obsahovalo dôvod odstúpenia od zmluvy a súvisiaci nárok na vrátenie
zaplatenej ceny diela.

18. Spornou skutočnosťou v tejto časti je podľa súdu vznik právneho dôvodu na odstúpenie od Zmluvy.
Žalobca poprel tvrdenia žalovaného o riadnom nedodaní IS QI, keď konštantne namietal „dátovú
chudobu“ a nedostatočnú súčinnosť, ktorá mala byť vykonaná zo strany žalovaného na to, aby mohlo
dôjsť k nastaveniu jednotlivých procesov v rámci modulu sklady a výroba. Zároveň namietol lehotu

dodania, ktorá bola v Zmluve dohodnutá ako odhadná vzhľadom na dohodnutý predmet Zmluvy, ktorý
závisel od súčinnosti obidvoch zmluvných strán.

19. V konaní nebola preukázaná miera potrebnej súčinnosti, ktorá bola vyžadovaná v čase, počas ktorej
malo dôjsť k odstráneniu vád. (po 26.04.2023). V konaní bola preukázaná len snaha žalovaného na tom,
abysasituáciazdarnevyriešilaadošloksfunkčneniuvšetkýchmodulovnaobjednanomISQI(listzodňa

07.06.2023). Žalobca však nepreukázal, že by z jeho strany v tomto období došlo k snahe na odstránení
žalovaným vytýkaných vád. Až po doručení odstúpenia od zmluvy bolo preukázané, že žalobca žiadal o
sprístupnenie systému za účelom diagnostiky. Uvedená aktivita však nastala až po zániku zmluvy. Preto
ju nemožno priradiť k „činnosti, ktorá mala smerovať po vytknutí vád po odovzdaní IS QI“. Na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy bolo platné, keď v rozumnom období nedošlo

k odstráneniu vytýkaných vád diela. Keďže účelom IS QI mal byť systém komplexný (žalovaný nemal
záujem na čiastkovom užívaní jednotlivých modulov), z tohto dôvodu súd posúdil odstúpenie od zmluvy
za platné.

20. Dôsledkom účinného odstúpenia od zmluvy žalobcovi zanikol nárok na zaplatenie jeho ceny.

(rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. XXXX/X/XXXX zo dňa 29.06.2006) Ale vznikol mu nárok v
zmysle § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uvedený nárok však nie je predmetom žaloby, preto súd
neskúmal splnenie podmienok na jeho uplatnenie a jeho výšku.

21. Súd sa ďalej zaoberal nárokom, ktorým bolo uplatnené cestovné. Bod 5.3 Zmluvy v spojení s bodom

8.5 Ostatné náklady Plánu implementácie upravuje cestovné ako jediný náklad, ktorý bol definovaný
v súvislosti s realizáciou zmluvy. Cestovné malo byť v zmysle Zmluvy odsúhlasované 1x za mesiac.
Cestovné sa vzťahuje na výjazdy na trase Žilina - Banská Štiavnica a späť (240 km) a výška náhrady
bola dohodnutá vo výške 0,50 Eur za km bez DPH. Súd nemal preukázané, že by došlo k vykonaniu
pracovných ciest, ktoré boli uplatnené vo faktúrach. Bolo nesporné, že pracovné cesty boli dohadované

telefonicky. Avšak žalovaný konzistentne počas celého obdobia poprel, že k vykonaniu fakturovaných
pracovných ciest došlo. Navyše z faktúry č. FV-2021-100-000438 zo dňa 31.12.2021 (č.l. 13) vyplýva, že
došlo k uplatneniu cestovného 2x vo výške 240 Eur bez DPH. Z faktúry č. FV-2022-100-000029 zo dňa
11.02.2022 (č.l. 14) vyplýva, že došlo k uplatneniu cestovného 6x vo výške 720 Eur bez DPH. Z faktúry č.
FV-2022-100-000062 zo dňa 12.03.2022 (č.l. 15) vyplýva, že došlo k uplatneniu cestovného 1x vo výške

120 Eur bez DPH. Žiadna bližšia špecifikácia o vykonaní pracovných ciest nebola v konaní preukázaná.
Len všeobecné tvrdenia o tom, že pracovné cesty boli dohadované telefonicky ako ani určenie dátumov
bez ďalších dôkazov nepostačujú na preukázanie toho, že aj skutočne došlo k ich vykonaniu. Z tohto
dôvodu súd dospel k záveru, že nárok uplatnený ohľadom pracovných ciest nebol zo strany žalobcu
preukázaný, nakoľko tento neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o tom, že ich vykonal. Z tohto dôvodu

súd žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie cestovného (vo výške 1.296 Eur (1.080 Eur bez
DPH)) zamietol.

22. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie po posúdení veci dospel k záveru, že v
dôsledku že došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy s následkami zániku práv a povinností, ktoré sa

týkalipovinnostižalovanéhonaúhradecenyzaposlednétrisplátky cenyzaISQI,malizanásledokzánik
nároku na zaplatenie tejto ceny a z dôvodu nepreukázania vykonania pracovných ciest uplatnených
troma faktúrami, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej strane, ktorá

bola v konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom
rozsahu s tým, že o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.24. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že má za to, že
mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal v spore navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

25. Uviedol, že na základe poskytnutých služieb - implementácii IS QI v zmysle zmluvy vystavil žalobca
žalovanému okrem iných faktúr, ktoré žalovaný bez výhrad uhradil aj posledné 3 faktúry, ktoré sú
predmetom žaloby, a ktoré žalovaný neuhradil z dôvodu, že dodaný IS QI podľa neho nefunguje
správne, respektíve že dielo má vady. Žalobca považuje IS QI za riadne naimplementovaný v zmysle
zmluvy a dielo za riadne odovzdané a žalovaným za prevzaté bez vád.

26. Súd prvej inštancie odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného vyhodnotil za účinné, čím nárok
žalobcu na zaplatenie ceny a rovnako povinnosť žalovaného uhradiť cenu za posledné splátky ceny za
IS QI zanikla. Za platné považoval súd odstúpenie od zmluvy, nakoľko nedošlo v rozumnom období
k odstráneniu vytýkaných vád diela žalovaným. Žalobca má za to, že súd nesprávne právne posúdil
platnosť právneho úkonu - Odstúpenia od zmluvy a to len na základe tvrdení žalovaného o existencii

vád diela, pričom všetky tvrdenia a dôkazy žalobcu o diele bez vád a prevzatí diela žalovaným odmietol.
Podľa súdu žalobca nepreukázal, že by z jeho strany v tomto období došlo k snahe na odstránení
žalovanýmvytýkanýchvád.Tútoúvahusúdua stýmsúvisiacizáversúdupovažuježalobcazanelogický
a nesprávny, keď snahu „vady" odstrániť žalobca nemohol preukázať, nakoľko podľa jeho tvrdení dielo
vady nemalo. Žalobca sa až po podaní odporu dozvedel, že žalovaný považuje dielo za neprevzaté

a navyše obsahuje vady, v dôsledku čoho sa podľa žalobcu žalovaný snaží vyhnúť plateniu za dielo
odovzdané v zmysle zmluvy, a to bez vytknutia vád v zmysle zmluvy. Podľa názoru žalobcu súd taktiež
bez bližšieho skúmania kvality odovzdaného diela a ignorovania argumentov žalobcu uznal dielo za
vadné, a to len na základe tvrdení žalovaného.

27. Žalobca považuje dielo za odovzdané, respektíve prevzaté žalovaný dňa 12.07.2022 (doručenie
potvrdené elektronickou odpoveďou žalovaného - E. B.) cez fikciu nepotvrdených akceptačných
protokolov, ktoré boli zaslané žalovanému dňa 30.06.2022, vyplývajúc z čl. 1XVI. bodu 16.4 zmluvy
upravujúce elektronické doručovanie dokumentov. V dôsledku fikcie doručenia diela dňa 12.07.2022
a následným uplynutím 14 dní na vytknutie vád v zmysle bodu 11.5 čl. XI zmluvy o dielo považuje

žalobca za prevzaté a bez vytknutých vád. K argumentácii súdu o tom, že proces fikcie akceptácie
služieb nenastal, nakoľko z prejavu vôle žalovaného emailom zo dňa 12.07.2022 jasne vyplýva, že
stav projektu bude ešte predmetom rokovania žalobca uviedol, že súd v zmysle uvedenej argumentácie
dospel k záveru, ktorý je v rozpore so zmluvou a v neprospech žalobcu a navyše má kľúčový význam
pre rozhodnutie vo veci samej v tomto konaní. K upresneniu ohľadom 5 akceptačných protokolov

podľa bodu 42 rozsudku žalobca uviedol, že vo vnútri dokumentov došlo k chybe v písaní a je potrebné
vychádzať z jednotlivých názvov dokumentov - akceptačných protokolov teda pre moduly: ekonomika,
nákup a predaj, sklady, TPV a výroba.

28. Ďalej uviedol, že súd neoprávnene odmietol vykonať dokazovanie výsluchom svedka p. F. s

odôvodnením, že sa jedná o dodávateľa licencií a žalobca chcel jeho výsluch uskutočniť vo vzťahu k
licenčným podmienkam, ktoré nie sú predmetom sporu a vypočutie tohto svedka by tak nebolo účelné,
taktiež počas nasledujúceho pojednávania zmaril tento výsluch námietkou sudcovskej koncentrácie.
Výsluch p. F. považuje žalobca pre rozhodnutie o veci za podstatný, nakoľko taktiež dohliadal na
proces implementácie, čo vo vyjadrení aj na pojednávaní žalobca, respektíve právny zástupca žalobcu

uviedol. A. F. sa priamo zúčastnil viacerých úkonov týkajúcich sa implementácie, napríklad sa zúčastnil
kontrolných dní v spoločnosti žalovaného a tak by sa mohol vyjadriť ku kvalite diela. Zúčastnil sa
tiež stretnutia medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.08.2022, na ktorom sa potvrdil proces akceptácie
odovzdaného diela dňa 30.06.2022. Na uvedenom stretnutí sa rozoberal tiež postup reimplementácie,
ktorú spomínal svedok A., avšak ktorá sa týka už iného sporu nie tohto. Na tomto stretnutí bol žalovaný

taktiež poučený o možných rizikách súvisiacich s implementáciou systému. Súd tiež odmietol vykonať
dôkaz, ktorým je záznam z tohto stretnutia zo dňa 28.08.2022 medzi žalobcom a žalovaným, ktorý by
potvrdil správnosť tvrdení uvádzaných žalobcom.29. Súd nepriznal nárok žalobcu na cestovné, pričom podľa neho tento nárok nebol preukázaný.
Svedkyňa E. B. uviedla, že pracovné cesty sa odkomunikovávali telefonicky a neexistujú o nich
písomné záznamy, čo je v rozpore s tvrdeniami žalovaného v odpore, keď uviedol, že cesty neboli

realizované. Ďalším argumentom pre existenciu nároku na náhradu cestovného je fakt, že pri úhradách
predchádzajúcich faktúr, ktoré obsahovali tiež položku cestovné, žalovaný tieto úhrady bez akýchkoľvek
námietok vykonal. Na základe uvedeného je tak preukázané, že pracovné cesty do spoločnosti
žalovaného sa realizovali, s čím je spojená existencia nároku žalobcu na úhradu cestovného.

30. Žalobca uviedol, že súd v spore zároveň nevykonal dôkazy navrhnuté zo strany žalobcu, ktoré mali
význam pre rozhodnutie vo veci samej a aj viaceré dôkazy, ktoré v spore vykonal, nevzal vôbec pri
svojom rozhodovaní do úvahy. Má za to, že odôvodnenie rozsudku je napriek jeho rozsiahlosti arbitrárne
a zjavne neodôvodnené.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne okolnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok

okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

32. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 29.05.2024. Predmetný
rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správne rozhodnutie, má za to, že súd riadne

zistil skutkový stav veci na základe čoho zákonne rozhodol. Súd prvej inštancie dospel po vykonaní
dokazovania a poznajúc obsah spisu nielen k správnym skutkovým zisteniam, ale aj k správnemu
právnemu posúdeniu. Žalovaný sa stotožňuje s odôvodnením predmetného rozhodnutia a s odvolaním
žalobcu a jeho odôvodnením nesúhlasí. Má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie netrpí žalobcom
uvedenýmivadamistým,žeodvolaciedôvody,oktoréžalobcaopierasvojeodvolanie súvtomtoprípade

naplnené, nakoľko: iná vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci - žalobca
nepreukázal, že by sa konajúci súd dopustil procesného pochybenia, ktoré nie je subsumovateľné pod
iný dôvod a súčasne, ktoré by malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V podanom odvolaní
žalobca vôbec neodôvodnil a nekonkretizoval v čom vidí naplnenie tohto odvolacieho dôvodu, a teda
nepreukázal, že by zo strany súdu došlo k porušeniu mandukačnej povinnosti, či napríklad vykonaniu

nezákonne získaného dôkazu alebo posúdeniu predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím
príslušného orgánu.

33. Vady v skutkových zisteniach súdu - žalobca okrem opakovaných (nepreukázaných) tvrdení o
diele bez vád a prevzatí diela žalovaným nepreukázal, že by súd vytvoril nesprávny skutkový základ

pre posúdenie a rozhodnutie veci. Skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v podanom odvolaní sú totožné
so skutkovými tvrdeniami, ktoré uviedol žalobca už v rámci súdneho konania. Má za to, že skutkový
stav veci bol relevantne objasnený v konaní pred súdom prvého stupňa a je dostatočne preukázaný
z rozsiahleho vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie, čo potvrdzuje aj náležité a precízne
odôvodnenie rozsudku.

34. Nesprávne právne posúdenie veci - žalobca nepreukázal, že by napadnuté rozhodnutie trpelo
právnymi vadami, t.j. nepreukázal, že by súd na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu
normu, prípadne aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah právnej normy nesprávne interpretoval
alebo, ak by nastala situácia, kedy správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne

aplikoval.

35. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca má za to, že súd nesprávne právne posúdil platnosť právneho
úkonu- Odstúpenieodzmluvy,ažemalbezbližšiehoskúmaniakvalityodovzdanéhodielaaignorovania
argumentov žalobcu uznať dielo za vadné, a to len na základe tvrdení žalovaného. Žalovaný sa plne

stotožňuje s právnym posúdením skutkového stavu súdom prvej inštancie, ktorý sa náležite zaoberal
právnymi dôsledkami odstúpenia od Zmluvy č. ZMO I2021001 o implementácii informačného systému
QI zo dňa 25.03.2021, predovšetkým je názor súdu prvej inštancie podložený vykonaným dokazovaním,
kedy súd vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tieto vyhodnotil v
ich vzájomnej súvislosti pritom starostlivo prihliadal aj na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Poukázal ďalej na bod 53, 55 rozhodnutia. Podľa žalovaného nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že
snahu vady odstrániť nemohol preukázať, nakoľko podľa jeho tvrdení dielo nemalo vady vzhľadom
na súdom zistený skutkový stav na základe vykonaného dokazovania neobstojí. Nepravdivé je tiež
tvrdenie žalobcu v odvolaní, že až po podaní odporu žalovaným sa mal dozvedieť, že žalovanýpovažujedielozaneprevzatéasvadami,keďžežalobcavkonanívôbecnerozporovalexistenciuaobsah
Preberacieho protokolu zo dňa 26.04.2023, v ktorom žalovaný oznámil vady diela, ako ani doručenie
tohto dokumentu žalobcovi. Súd sa adekvátnym spôsobom po dôslednom vykonaní dokazovania

výsluchom svedkov vysporiadal s argumentáciou žalobcu o formálnom odovzdaní diela cez fikciu
nepotvrdených akceptačných protokolov, ktoré boli zaslané žalovanému aj emailom zo dňa 30.06.2022.
Rozporuje pravdivosť tvrdenia žalobcu, že si v danom čase odoslania emailovej správy žalobcu dňa
30.06.2022 splnil riadne a včas všetky svoje záväzky zo zmluvy o implementácii. K uvedenému súd
zaujal jednoznačné právne stanovisko v bodoch 41 a 42 rozsudku. Tiež uviedol, že žalobca mal upresniť

skutkový stav a vyjadriť sa k názvom 5 akceptačných protokolov poukazujúc na bod 42 rozsudku už v
rámci svojej procesnej obrany pred súdom prvej inštancie a nie až v podanom odvolaní.

36. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie neoprávnene odmietol vykonať dokazovanie výsluchom
svedka F. žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie náležite vyhodnotil potrebu vykonania tohto dôkazu
v bodoch 24 a 26 rozsudku. S ohľadom na predmet sporu, ktorým je zaplatenie troch faktúr zo

zmluvy o dielo, súd správne posúdil neúčelnosť a nerelevanciu výsluchu tejto osoby, keďže výsluchom
žalobcom navrhovaného svedka by neboli zistené rozhodujúce skutočnosti, a teda v danom prípade
nejde o splnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP. Výsluch tejto osoby súd
nevykonal rovnako tak s poukazom na zásadu hospodárnosti a koncentrácie konania. Podľa
žalovaného je výpoveď svedka F. v tomto konaní nepodstatná, nakoľko táto osoba ako konateľ

spoločnosti poskytujúcej licencie k IS QI so samotnou realizáciou a výkonom implementácie žalobcom
ako implementačným partnerom nemala nič spoločné. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že pán F.
„dohliadal na proces implementácie, priamo sa zúčastnil viacerých úkonov týkajúcich sa implementácie,
napríklad sa zúčastnil kontrolných dní v spoločnosti žalovaného, a tak by sa mohol vyjadriť ku kvalite
diela“.

37. Podľa žalovaného mal žalobca v súlade s písomným poučením súdu vo výzve na vyjadrenie
povinnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť
už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1

CSP). Žalobca v jeho písomných vyjadreniach doručených súdu vrátane podanej žaloby nenavrhol ako
dôkaz výsluch žiadneho svedka. Právny zástupca žalobcu až na prvom pojednávaní navrhoval výsluch
svedkov, a to aj napriek tomu, že tieto návrhy mohol predložiť súdu už skôr. Konanie na súde prvej
inštancie prebiehalo zákonným spôsobom a poskytlo obom stranám sporu možnosť uplatniť prostriedky
procesného útoku a obrany. Pre sporové konanie je typická jeho kontradiktórnosť, čo v konečnom

dôsledku znamená, že vždy jedna strana úspech mať nebude, avšak neúspech v spore neznamená,
že by spor nebol vyriešený spravodlivo.

38. Žalobca ďalej napáda v odvolaní, že súd prvej inštancie odmietol vykonať dôkaz, ktorým je záznam
o stretnutia zo dňa 28.08.2022 medzi žalobcom a žalovaným, ktorý by mal údajne potvrdiť správnosť

tvrdení uvádzaných žalobcom. Žalobca počas konania nepredložil žiadny listinný dôkaz k preukázaniu
údajného záznamu zo stretnutia zo dňa 28.08.2022, a to ani v podanom odvolaní. Prvýkrát stretnutie
spomenul žalobca v rámci výsluchu konateľa žalobcu až na pojednávaní dňa 20.03.2024. Právny
zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že tento záznam nebol podpísaný, preto žalovanému nie je
zrejmé ako by nejaký záznam zo stretnutia, ktorý ani nie je účastníkmi stretnutia podpísaný, mohol byť

spôsobilý potvrdiť správnosť a hodnovernosť tvrdení žalobcu. Žalovaný má zhodne s názorom súdu za
to, že pokiaľ by predmetný záznam existoval, žalobca mal možnosť tento v konaní už predložiť skôr.

39. Podľa názoru žalovaného súd zákonne a dôvodne uplatnil sudcovskú koncentráciu konania vo
vzťahu k navrhovanému listinnému dôkazu - záznamu zo stretnutia zo dňa 28.08.2022 a aj voči

opätovne navrhovanej svedeckej výpovedi p. F. na druhom pojednávaní. Súd riadne a presvedčivo
odôvodnil splnenie podmienok na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania aj vzhľadom na zásadu
hospodárnosti konania tak, že na tieto žalobcove návrhy na vykonanie dokazovania prihliadať nebude,
preto má žalovaný za to, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP nie je naplnený.

40. V odvolaní žalobca argumentuje, v čom vidí preukázanie jeho nároku na položky cestovného,
poukazuje na to, že pracovné cesty realizoval, toto tvrdenie však zo žalobcovej strany nebolo v konaní
pred súdom preukázané. Dôkazné bremeno v spore má žalobca a keď tvrdí nejaké skutočnosti, tieto
musí aj náležite preukázať, čo sa však vo veci uskutočnenia jednotlivých ciest nestalo. Žalovaný sastotožňuje v plnom rozsahu s odôvodnením, ktoré je uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie. V
časti odôvodnenia rozsudku v bode 57 súd uviedol, že nemal za preukázané, že by došlo k vykonaniu
pracovných ciest, ktoré boli uplatnené vo faktúrach s tým, že žiadna bližšia špecifikácia o vykonaní

pracovných ciest nebola v konaní preukázaná. Len všeobecné tvrdenia o tom, že pracovné cesty boli
dohadované telefonicky, ako ani určenie dátumov bez ďalších dôkazov nepostačujú na preukázanie
toho, že aj skutočne došlo k ich vykonaniu.

41. K tvrdeniu žalobcu, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je napriek jeho rozsiahlosti

arbitrárne a zjavne nedôvodné žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca označil napadnuté rozhodnutie
arbitrárne, pretože sa súd nestotožnil s jeho argumentmi a tvrdeniami, tak ide len o prejav jeho
nespokojnosti s výsledkom sporu a nie o prípustné a dôvodné výhrady voči procesnému postupu
súdu v prvoinštančnom konaní. Žalobca za vymedzené a nepodložené odvolacie dôvody skrýva svoju
nespokojnosť s rozhodnutím súdu o podanej žalobe. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je
plne v súlade s pravidlami formálnej logiky a obsahuje jasné a zrozumiteľné odpovede na relevantné

skutočnosti, úvahy súdu sú zároveň logické. Rozhodnutie je náležite odôvodnené a nie je arbitrárne.
Žalovaný má za to, že rozhodnutie súdu netrpí žiadnou vadou, súd sa vysporiadal so všetkými
námietkami žalobcu, tieto riadne vyhodnotil a odôvodnil. Žalovaný absolútne nesúhlasí s tvrdením
žalobcu, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa znaky arbitrárnosti. V rámci procesu dokazovania sa
súd nedopustil žiadneho procesného pochybenia, ktoré by zakladalo dôvod na podanie odvolania voči

rozsudku a už vôbec nie takého, ktoré by zakladalo dôvod pre zrušenie vydaného rozsudku. Vzhľadom
na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

42. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 21.06.2024. Uviedol, že
pokiaľ žalovaný spochybňuje tvrdenia žalobcu o zhotovení diela bez vád, odvolávajúc sa na súdom
zistený skutkový stav na základe vykonaného dokazovania, tak žalobca práve namieta rozdiel medzi
súdom zisteným skutkovým stavom v neprospech žalobcu a skutočným stavom veci, ktoré odôvodňuje
nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní. Žalovaný opakovane a úmyselne zmätočne spochybňuje

skutočnosť, že žalobca sa až podaním odporu dozvedel, že žalovaný považuje dielo za neprevzaté
a s vadami, odvolávajúc sa na nerozporovanie existencie a obsahu Preberacieho protokolu zo dňa
26.04.2023 (pred podaním návrhu na vydanie PR žalobcom), v ktorom žalovaný oznámil vady diela
a jeho doručenie a ktorým neodôvodnene argumentuje v tomto konaní. Žalobca opakovane uvádza,
že Preberací protokol zo dňa 26.04.2023 sa neviaže na odovzdanie, respektíve prevzatie diela, z

ktoréhovyplývauplatňovanýnárokžalobcuvtomtospore.Akceptáciadielaprostredníctvompreberacích
protokolov bola len jedna a týka sa len tohto sporu a spôsobom viackrát už žalobcom uvedeným.
Žalovaným uvedený protokol súvisí s ďalším prebiehajúcim sporom medzi žalobcom a žalovaným,
týkajúcim sa poimplementačnej dohodnutej práce medzi žalobcom a žalovaným (konanie vedené pod č.
6ÚP/1180/2023). Rovnako nesprávne súd vyhodnotil predložený Preberací protokol zo dňa 26.04.2023

ako prostriedok k namietaniu vád diela (odovzdanie diela s vadami), z ktorého vyplýva nárok v tomto
konaní.

43. Podľa žalobcu žalovaný aj súd nesprávne uvádzajú ako dôvod uznania platnosti odstúpenia od
zmluvy vytknutie vád diela - IS QI už vyššie uvedeným preberacím protokolom zo dňa 26.04.2023,

ktorým žalovaný namietal vady diela, ktorý sa netýka tohto konania a na základe výzvy žalovaného
na stretnutie zo dňa 21.06.2024. Žalobcom zhotovené dielo - informačný systém žalovaný aj naďalej
užíva, dokonca si predĺžil licenciu, aby mohol dielo zhotovené žalobcom aj naďalej užívať. Uvedená
skutočnosť je v rozpore s tvrdeniami žalovaného a záverov súdu.

44. Žalobca opätovne poukázal na to, že považuje uskutočnenie výsluchu svedka B. F. pre tento
spor za zásadné. Tvrdenia žalovaného a závery súdu o neúčelnosti výsluchu svedka vo vzťahu k
implementácii informačného systému - zhotoveniu diela bránia objasneniu skutočnému stavu veci.

45. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 25.07.2024, v ktorom uviedol,

že v žalobcom podanom vyjadrení zo dňa 21.06.2024 nie sú uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by
boli spôsobilé spochybniť zákonnosť a správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Má za to, že skutkový
stav nezostal len v rovine tvrdení žalovaného tak, ako to prezentuje žalobca a vadnosť diela bola v
konaní pred súdom prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania preukázaná a riadne dôkaznepodložená. Skutkové tvrdenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov sú
správne a v rozsudku náležite odôvodnené. Skutkový stav veci bol v konaní pred súdom prvého stupňa
relevantne objasnený.

46. Žalobca okrem opakovaných nepreukázaných tvrdení o diele bez vád a prevzatí diela žalovaným
nepreukázal, že by súd prvej inštancie vytvoril nesprávny skutkový základ pre posúdenie a rozhodnutie
veci. Skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v podanom odvolaní a následne vyjadrení sú totožné
so skutkovými tvrdeniami, ktoré uviedol už v rámci súdneho konania. Podľa žalovaného neobstojí

vyjadrenie žalobcu, že Preberací protokol zo dňa 26.04.2023 sa neviaže na odovzdanie, respektíve
prevzatie diela, z ktorého vyplýva uplatňovaný nárok žalobcu v tomto spore. K tvrdeniam žalobcu o
akceptácii diela prostredníctvom preberacích protokolov, ktorá mala byť len jedna poukazuje žalovaný
na to, že žalobcom tvrdený skutkový stav v časti údajnej fikcie akceptácie súd prvej inštancie
riadne vyhodnotil ako skutočnosť, ktorá nenastala a ktorú nemožno akceptovať. V tejto časti odvolacej
argumentácie žalobcu sa v celom rozsahu žalovaný pridržiava obsahu svojho vyjadrenia k odvolaniu

zo dňa 29.05.2024.

47. Ďalej uviedol, že v konaní bolo preukázané, že dielo má vady, nebolo riadne naimplementované a
v dôsledku týchto vád nebolo v celom rozsahu užívané. Žalovaný bol nútený licenciu predĺžiť a ročný
licenčný poplatok uhradiť výlučne z dôvodu, že obchodný partner žalobcu a vlastník IS QI - spoločnosť

QI GROUP SLOVAKIA s.r.o. odmietol poskytovanie licencie zúžiť, respektíve ukončiť. Poukázal na to,
že v zmysle § 365 ods. 3 CSP nemôže žalobca dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy ďalšie skutkové
okolnosti po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Na vyššie citované vyjadrenie žalobcu preto ani
nemožnoprihliadnuť,keďžežalobcatietoskutočnostivpodanomodvolaníneuviedolanejdeanionovoty
v odvolacom konaní.

48. K nevypočutiu svedka F. žalovaný uviedol, že zotrváva na obsahu vyjadrenia k odvolaniu zo dňa
29.05.2024. Žalobca návrh na výsluch svedka aj napriek písomnému poučeniu súdu neuplatnil včas.
Neodôvodnil relevanciu výsluchu tohto svedka k predmetu sporu, keďže v zmysle návrhu žalobcu na
pojednávaní dňa 07.02.2024 mal byť výsluch uskutočnený vo vzťahu k licenciám. Je zrejmé a súdom

prvejinštanciesprávneposúdené,ževýsluchomtejtokonkrétnejosobyvpozíciisvedkabynebolizistené
rozhodujúce skutočnosti k meritu veci (úhrada 3 faktúr, zmluva o dielo, výkon činnosti implementácie),
uskutočnenie výsluchu je neúčelné a nehospodárne. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením žalobcu,
že závery súdu o neúčelnosti výsluchu tohto svedka majú brániť objasneniu skutočného stavu veci.
Vzhľadom k tomu v danom prípade nejde o splnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/

CSP.

49. Žalovaný upriamil pozornosť na to, že odvolanie žalobcu vôbec neobsahovalo konkretizáciu
odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP, ktoré by mali byť
predmetom odvolacieho prieskumu vo vzťahu k napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie. Pokiaľ

sa týka naplnenia odvolacích dôvodov v časti argumentácie nesprávnym právnym posúdením veci,
žalobca nijako bližšie nekonkretizoval právnu normu, ktorú mylne aplikoval súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav. Žalovaný má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a zákonný a
navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.

50. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu na vedomie.

51. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania
podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2, CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol
v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219
ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

52. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.53. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu

vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia.

54. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na

základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil
v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v
súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje
a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

55. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa s námietkami žalobcu zaoberal v rozsahu, ktorý
postačuje na konštatovanie, že žalobca v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti
prípadu. Odvolací súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m.m IV. G. XXX/XX, H. G. XXX/XX).

56.Zobsahuspisovéhomateriáluodvolacísúdzistil,žežalobcasavočižalovanémudomáhalzaplatenia
sumy 11.256,--eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr súvisiacich s poskytnutými službami v

rámci implementácie informačného systému QI. Žalobca na základe uzavretej zmluvy o implementácii
informačnéhosystémuQIanazákladeposkytnutýchslužiebvystavilžalovanémufaktúry, ktoréžalovaný
neuhradil. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že súčasťou faktúr nie sú podklady preukazujúce riadne
vykonanie činnosti v rámci jednotlivých etáp implementácie systému tak, ako to stanovuje zmluva, ďalej
tvrdil, že do dňa podania odporu žalobca žalovanému protokolárne neodovzdal funkčný informačný

systém a napriek tomu vystavoval žalovanému priebežne faktúry, ktoré nemajú podľa žalovaného
oporu v zmluve a tvrdil, že implementácia informačného systému bola dohodnutá na jednotlivé etapy,
ktoré žalobca nedodržiaval s tým, že posledná etapa nebola podľa plánu implementácie akceptovaná,
predmet zmluvy nebol ukončený a pred vystavením poslednej faktúry nebol zo strany žalobcu vystavený
koncový akceptačný protokol, ktorým by sa potvrdilo riadne dokončenie implementácie.

57. Podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej
„Obchodný zákonník“), účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

58. Podľa § 491 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, na záväzky
vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky
im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

59. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v

čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

60. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

61. Podľa § 564 Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ
však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho
povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

62. Základnou odvolacou námietkou žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil platnosť odstúpenia od zmluvy, a to len na základe tvrdení žalovaného o existencii vád diela.
Trvá na tom, že dielo nemalo žiadne vady. Ďalej uviedol, že dielo považuje za odovzdané, respektíve
prevzaté žalovaným dňa 12.07.2022 (doručenie potvrdené elektronickou odpoveďou žalovaného - E.B.) cez fikciu nepotvrdených akceptačných protokolov, ktoré boli zaslané žalovanému dňa 30.06.2022,
vyplývajúc z čl. XVI. bodu 16.4 Zmluvy upravujúce elektronické doručovanie dokumentov, čím sa v
dôsledku fikcie doručenia diela dňa 12.07.2022 a následným uplynutím 14 dní na vytknutie vád v zmysle

bodu 11.5 čl. XI. zmluvy dielo považuje za prevzaté a bez vytknutých vád. Nesprávny je podľa názoru
žalobcu aj záver súdu prvej inštancie, že proces fikcie akceptácie služieb nenastal, nakoľko z prejavu
vôle žalovaného emailom zo dňa 12.07.2022 jasne vyplýva, že stav projektu bude ešte predmetom
rokovania, čo podľa súdu nemožno považovať za akceptovanie diela. Ďalšou odvolacou námietkou
žalobcu je tvrdenie, že súd neoprávnene odmietol vykonať dokazovanie výsluchom svedka p. F. s

odôvodnením, že sa jedná o dodávateľa licencií a žalobca chcel jeho výsluch uskutočniť vo vzťahu k
licenčným podmienkam, ktoré nie sú predmetom sporu a vypočutie tohto svedka by tak nebolo účelné,
taktiež počas nasledujúceho pojednávania zmaril tento výsluch námietkou sudcovskej koncentrácie.
Žalobca namietal aj nepriznanie cestovných náhrad, keď v predchádzajúcich faktúrach, ktoré žalovaný
uhradil bolo fakturované aj cestovné a žalovaný tieto úhrady bez akýchkoľvek námietok vykonal.
Žalobca tiež namietol, že rozsudok je arbitrárny a zjavne neodôvodnený.

63. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené patrí medzi základné atribúty spravodlivého
procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť
súdneho rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (III. G. XX/XX, IV. G. XXX/XX).

64. Odvolací súd konštatuje, že štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo
upravená v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie

má byť zrozumiteľné. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré v skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z
ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykoná ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
správne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé. Zároveň platí, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia bezpochyby

neznamená povinnosť súdu zaoberať sa vo svojom odôvodnení všetkými skutočnosťami tvrdenými
stranamisporu,alelenzásadnýmiprerozhodnutievoveci.Jetrebazdôrazniť,žedoprávanaspravodlivý
proces nepatrí právo strany sporu aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (H. XXX/XX ) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola úspešná, t.j.
aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi ( H. XX/XX ).

65. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v
odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny záver o
neexistencii nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy.

66. Pokiaľ žalobca namietol, že súd prvej inštancie odmietol vykonať ním navrhnuté dokazovanie,
odvolací súd uvádza, že strany sporu v civilnom sporovom konaní majú právo označiť alebo predložiť
dôkazy na preukázanie ich tvrdení, avšak súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná
(§ 185 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v § 191

ods. 1 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo. V civilnom sporovom koniec je súd povinný zvážiť, ktoré dôkazy je povinný vykonať,
pričom dôvodnosť návrhov strán sporu na doplnenie dokazovania posudzuje so zreteľom, či a v akom
rozsahu je potrebné doplniť doterajší stav dokazovania. Nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou

sporu, respektíve vykonanie iného dôkazu na zistenie skutkového stavu veci nemožno považovať za
postup, ktorým by súd strane sporu odňal možnosť konať pred súdom (R6/2000). Platí to aj o takom
dôkaze, ktorý strana sporu zo svojho subjektívneho pohľadu považuje za dôležitý. Rozhodovanie o tom,
ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu, a nie strany sporu (§
185 ods. 1 CSP). Skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie,

ktorý nevykonal všetky ním navrhnuté dôkazy, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.67. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, ktoré navrhnuté
dôkazy vykoná, ktoré nevykoná a vysporiadal sa s tým, prečo výsluch svedka F. nepovažuje za
potrebný a nevyhnutný. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v konaní vyjadril jednak

k odporu žalovaného, následne k vyjadreniu žalovaného z 31.10.2023, teda mal vedomosť o tom, aké
skutočnosti žalovaný v konaní namieta. V predvolaní na pojednávanie vytýčené na deň 07.02.2004
boli strany poučené o možnosti uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas s tým,
že na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie

ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 1, 2 CSP). Strany boli poučené, že prostriedkami procesného útoku
a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky (§ 149 CSP). Súd na pojednávaní dňa 07.02.2024 oznámil stranám dôvody, prečo v tomto
štádiu konania nevykoná návrh na dôkaz na výsluch svedka p. F. (č.l. 167 p.v.). Zároveň na pojednávaní
dňa 20.03.2024 súd stranám oznámil, že v tomto štádiu konania uplatňuje sudcovskú koncentráciu

konania v zmysle § 153 ods. 1 CSP, a to vo vzťahu k navrhovanému listinnému dôkazu – záznam zo
stretnutia zo dňa 28.08.2022 a aj voči navrhovanej svedeckej výpovedi p. F. ku skutočnostiam, ktoré sa
mali udiať dňa 28.08.2022 a podrobne odôvodnil, prečo predmetné dôkazy nevykoná (č.l. 206).

68. Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v čl. 8 CSP tak, že strany sporu sú

povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom
hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (čl. 5). Účelom a zmyslom
koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť
na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

69.Žalobcanapriekpoučeniuomožnostineprihliadnutiananeskoréuplatnenieprostriedkovprocesného
útoku,tietonepredložilvčas,pretoodvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštancierozhodolsprávne,
keď na neskoro uplatnené prostriedky procesného útoku neprihliadol. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti ohľadom hodnotenia dôkazov je táto odvolacia námietka žalobcu podľa odvolacieho súdu
nedôvodná.

70. K námietke žalobcu, že dielo bolo riadne odovzdané a žalovaným prevzaté dňa 12.07.2022 v
zmysle čl. XVI. bodu 16.4 Zmluvy a následným uplynutím 14 dní na vytknutie vád v zmysle čl. XI.
bod 11.5 Zmluvy sa dielo považuje za prevzaté a bez vytknutých vád, odvolací súd konštatuje, že sa v
celom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že k prevzatiu a odovzdaniu

diela nedošlo v zmysle vyššie uvádzaných článkov Zmluvy. Aj keď v čl. XVI. bod 16.4 Zmluvy bolo
uvedené, že v prípade odovzdania dokumentu elektronickou poštou, bude odovzdanie považované za
platné v deň, kedy bude potvrdené elektronickou odpoveďou druhej strany a zároveň podľa čl. XI. bod
11.5 Zmluvy ak nedôjde k formulovaniu nedostatkov koncovým užívateľom do akceptačného protokolu
do 14 dní od odovzdania návrhu akceptačného protokolu, považuje sa príslušná etapa implementácie

za prevzatú a dátum uplynutia 14 dňovej lehoty je považovaný za dátum akceptácie, podľa emailovej
komunikácie zo dňa 12.07.2022 (č. l. 150) je zrejmé, že žalovaný, konkrétne pani E. B. oznámila
žalobcovi, že „S akceptáciou implementačných protokolov poprosím ešte počkať, budúci týždeň bude
u nás p. I., s ktorým chceme najprv prejsť celkový stav projektu“. Zároveň žalobca – Ing. Andrea
Zdrálková adresovala žalovanému 30.06.2022 email, v ktorom uviedla, že „momentálne rekapitulujeme

implementáciu vo vašej spoločnosti. Dnes sme už v bode, kedy za stranu JRG dokážeme povedať, že
QI je naimplementované tak, ako to bolo žiadané podľa implementačnej zmluvy. K riadnemu ukončeniu
implementácie je potrebné si ešte navzájom odsúhlasiť odovzdané naimplementované moduly, a to
formou odsúhlasení si akceptačných protokolov, ktoré si vyžaduje i implementačná zmluva. Vytvorila
som akceptačné protokoly za jednotlivé moduly, z vašej strany je potrebné sa k nim vyjadriť do 14 dní

od dnešného dňa. Je možné akceptovať dané moduly bez námietky, prípadne presne špecifikovať, čo
považujete za nedokončené podľa zadania z implementačnej zmluvy. Ak sa jedná o zmenené zadanie,
ktoré dopĺňa už nastavené procesy alebo ich radikálne mení/chcete zmeniť, čiže je to viditeľný rozdiel od
zadania z implementačnej zmluvy, tieto požiadavky budú predmetom servisnej podpory a budeme sa im
venovať až po ukončení samotnej implementácie. V prípade potreby ma v danej veci môžete kedykoľvek

kontaktovať“. V spise nachádzajú akceptačné protokoly nepotvrdené žalovaným.

71. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nebol naplnený čl. XI bod 11.2 Zmluvy, podľa
ktorého po ukončení každej etapy implementácie implementačný partner pripraví a predloží koncovémuužívateľovi návrh príslušného akceptačného protokolu na podpis obidvoma zmluvnými stranami, čo
žalobca nepreukázal. Nebolo možné akceptovať ani bod 16.4 čl. XVI. Zmluvy, podľa ktorého v prípade
odovzdania dokumentu elektronickou poštou, bude odovzdanie považované za platné v deň, kedy bude

potvrdené elektronickou odpoveďou druhej strany, a to práve s poukazom na emailovú komunikáciu
jednak z 30.06.2022, kde samotný žalobca uvádza, že k riadnemu ukončeniu implementácie bude
potrebné si ešte navzájom odsúhlasiť odovzdané naimplementované moduly, a to formou odsúhlasení
akceptačnýchprotokolov,zároveň žalobcavemaily žiadal,žejepotrebnésakakceptačnýmprotokolom
vyjadriť do 14 dní od dnešného dňa (30.06.2022) a odpoveďou na uvedený email bol email žalovaného,

v ktorom žalovaný uviedol žalobcovi, že s akceptáciou implementačných protokolov poprosí ešte počkať,
keďže na budúci týždeň bude u nich pán I. (konateľ žalobcu), s ktorým žalovaný chce ešte prejsť
celkový stav projektu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemohlo dôjsť k akceptácii implementačného
systému tak, ako to má na mysli žalobca, keďže samotný žalovaný požiadal s akceptáciou počkať.
Z týchto dôvodov preto dospel súd prvej inštancie k správnemu právnemu záveru, že vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti proces fikcie akceptácie služieb nenastal, keďže z prejavu vôle žalovaného

jasne vyplynulo, že chcel, aby stav projektu bol ešte predmetom rokovania, čo vyplýva aj z následného
emailu konateľa žalobcu pána I., ktorý potvrdil možnosť stretnutia sa so žalovaným (č. l. 184).

72. Ako skonštatoval súd prvej inštancie, z výpovedí ďalších svedkov vyplynulo, že po uvedenej
komunikácii sa strany sporu snažili o sprocesovanie zostávajúcich modulov, ktorú fázu nazývali zhodne

aj ako reimplementácia QI. Zo spisu vyplýva, že dňa 26.04.2023 bola reimplementácia QI ako celku
prebratá žalovaným s výhradami, v preberacom protokole boli uvedené pripomienky žalovaného spolu
s výhradou. Žalovaný vyzval písomne žalobcu, že bude očakávať termíny na stretnutie alebo riešenie
pripomienok, ale hlavne k výhrade okolo vykazovania cien. V spise sa nachádza list žalovaného
adresovaný žalobcovi z 21.06.2023, v ktorom mu oznámil, že v apríli 2023 dospeli spoločne ku stavu,

keď po dohode so žalobcom pristúpil k ukončeniu implementácie, aj keď nebola úplne dokončená,
pripomienky spísali pod preberací protokol, z ktorých štyri boli vážne pripomienky a jedna výhrada,
ktoré však neboli zo strany žalobcu odstránené, resp. uvedené alebo upravené. Žalovaný oznamoval
žalobcovi, že naďalej systém nevie plne využívať a za 2 mesiace nemá od žalobcu informáciu ako s tým
ďalej. Navrhol spoločné stretnutie, aby urovnali obchodný stav a vyhli sa negatívnym účinkom celej

spolupráce, ktorá sa zbytočne naťahuje už viac ako dva roky a produkt ako taký stále nie je v stave plnej
využiteľnosti. Následne listom zo dňa 15.11.2023 žalovaný od Zmluvy o implementácii informačného
systému QI zo dňa 25.03.2021 odstúpil z dôvodu v odstúpení opísaných závažných nedostatkov
zmluvného plnenia zo strany žalobcu.

73. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý považoval odstúpenie
od zmluvy za platné, súd prvej inštancie uvedený záver odôvodnil v bode 53 - 55 napadnutého
rozhodnutia, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a na tento odkazuje. V danom prípade
bolo preukázané, že k odovzdaniu a riadnemu ukončeniu implementácie nedošlo, zároveň nebola
v konaní preukázaná ani miera potrebnej súčinnosti, ktorú tvrdil žalobca, avšak tieto svoje tvrdenia

nepreukázal a zároveň nebolo preukázané, že by po doručení preberacieho protokolu a výzvy na
odstránenie pripomienok a výhrady uvedených v tomto preberacom protokole, k odstráneniu týchto
vád došlo.

74. Pokiaľ súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi ani nárok na cestovné, ktoré podľa žalobcu žalovaný

v minulosti uhradených faktúrach akceptoval, poukazuje odvolací súd na čl. V. bod 5.3 Zmluvy, podľa
ktorého k cene budú účtované cestovné náklady v dohodnutej výške 0,5 eur/1 km. Cestovné bude
fakturované na základe uskutočnenia návštevy u koncového užívateľa. Bude vystavované samostatnou
položkou vo faktúre. Odsúhlasenie cestovného bude 1 x za mesiac. Cestovné bolo fakturované na
predmetných faktúrach, jednalo sa o fakturáciu cestovného uvedenú len počtom vykonaných ciest,

napríklad 2 x ZA - Banská Štiavnica a späť, 6 x ZA - Banská Štiavnica a späť a 1 x ZA - Banská Štiavnica
a späť bez akejkoľvek špecifikácie, napríklad dátumu kedy sa uvedené cesty mali udiať. Keďže podľa
zmluvy malo byť cestovné odsúhlasované 1 x za mesiac, bol žalobca povinný uvedenú skutočnosť
preukázať, minimálne akým spôsobom dochádzalo v minulosti k odsúhlasovaniu cestovného. Zároveň
odvolací súd konštatuje, že žalovaný v priebehu konania popieral, že vystavené faktúry a fakturované

sumy nekorešpondujú so žalobcom vykonávanými činnosťami pri implementácii informačného systému,
platobné podmienky mali strany sporu stanovené v čl. V zmluvy s tým, že žalobca nepreukázal, či
skutočne vyúčtované cesty na trase Žilina - Banská Štiavnica aj vykonal.75. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní
nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v
napadnutomrozsudkupodrobneuvedenéazdôvodnené.Odvolacísúdkonštatuje,žeodôvodneniesúdu

prvej inštancie je dostatočné, jasné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na
všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené.

76. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia §
387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil

77. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP

78. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).