Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2025

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 3T/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9525100190
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pamela Záleská
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2025:9525100190.1

Uznesenie

Špecializovaný trestný súd, samosudkyňou Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obvineného J.. T. L.,
pre prečin podplácania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 333 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno
b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona (účinného od 06. 08. 2024),
na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. augusta 2025 v Pezinku, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 334 odsek 3 Trestného poriadku neschvaľuje dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi

prokurátorom Krajskej prokuratúry v Nitre a obvineným J.. T. L., narodeným XX. XX. XXXX,
č. Kv 54/24/4400-43, uzatvorenú dňa 17. 06. 2025, vedenú na Špecializovanom trestnom súde pod sp.
zn. 3T/1/2025 a vracia vec prokurátorovi do prípravného konania.

o d ô v o d n e n i e :

NaŠpecializovanýtrestnýsúd(ďalejvtextelen„súd“)boldňa26.06.2025doručenýnávrhnaschválenie
dohody o vine a treste prokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej v texte len „prokurátor“) sp. zn.

Kv 54/24/4400-43 v trestnej veci obvineného J.. T. L., a to pre prečin podplácania podľa § 333 odsek 1,
odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona
(účinného od 06. 08. 2024), a to na tom skutkovom základe, že:
„v presne nezistených časoch a dňoch, v priebehu rokov 2015 až 2018, v priestoroch Daňového úradu
N.,sosídlomN.,F.X,opakovaneposkytolfinančnéúplatkyriaditeľkeodborukontrolyaanalýzDaňového
úradu N. Q.. P.. Š.., vedúcim oddelení kontroly J.. V.. V.. a J.. P.. M.. a prostredníctvom nich kontrolórom

daňového úradu J.. V.. E.., J.. J.. S.., J.. J.. Q.., J.. D.. V.. P. J.. J.. R.. (ohľadne tohto skutku sú
tieto osoby stíhané v samostatnom trestnom konaní, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené a o
ich vine doteraz nebolo rozhodnuté) za to, aby z titulu svojich funkcií vykonali opatrenia smerujúce k
bezproblémovému vyplateniu nadmerných odpočtov, ktoré boli neoprávnene uplatnené takto:
1/ dňa 26. 10. 2016 na Daňovom úrade N. podaním dodatočných daňových priznaní DPH subjektu J.
E. W. B.. T.. Y.. za zdaňovacie obdobia 1. až 4. kvartál 2012, s vykázaným nadmerným odpočtom v

celkovej výške 996.958,82 eura,
2/ dňa 07. 11. 2017 na Daňovom úrade N. podaním dodatočných daňových priznaní DPH subjektu J.
E. W. B.. T.. Y.. za zdaňovacie obdobia marec až december 2013, s vykázaným nadmerným odpočtom
v celkovej výške 858.743,07 eura,
3/ dňa 10. 02. 2017 na Daňovom úrade N. podaním dodatočných daňových priznaní DPH subjektu J.
E. B.. T.. Y.. za zdaňovacie obdobia január až december 2013, s vykázaným nadmerným odpočtom v

celkovej výške 959.237,24 eura,
4/ dňa 23. 03. 2017 na Daňovom úrade N. podaním dodatočných daňových priznaní DPH subjektu J.
E. B.. T.. Y.. za zdaňovacie obdobia august až december 2012, s vykázaným nadmerným odpočtom v
celkovej výške 947.385,14 eura,
5/ dňa 05. 10. 2016 na Daňovom úrade N. podaním dodatočných daňových priznaní DPH subjektu P. D.
Z. B. B.. T.. Y.., za zdaňovacie obdobia 3. kvartál 2012 až jún 2013, s vykázaným nadmerným odpočtom

v celkovej výške 1.017.345,67 eura,6/ dňa 01. 02. 2016 na Daňovom úrade N. podaním dodatočných daňových priznaní DPH subjektu W. H.
S. P. R. B.. T.. Y.., za zdaňovacie obdobia január až december 2013, s vykázaným nadmerným odpočtom
v celkovej výške 1.014.267,13 eura,

7/ dňa 08. 10. 2015 na Daňovom úrade N. podaním dodatočných daňových priznaní DPH subjektu H. -
C. C. B. B.. T.. Y.. za zdaňovacie obdobia august 2012 až júl 2013, s vykázaným nadmerným odpočtom
v celkovej výške 1.014.838,51 eura,
8/ dňa 30. 12. 2015 na Daňovom úrade N. podaním dodatočných daňových priznaní DPH subjektu P.
E. &. J. B.. T.. Y.. za zdaňovacie obdobia máj 2012 až apríl 2013, s vykázaným nadmerným odpočtom

v celkovej výške 1.033.356,96 eura,
9/ dňa 24. 02. 2017 na Daňovom úrade N. podaním dodatočných daňových priznaní DPH subjektu P.
E. &. J. B.. T.. Y.. za zdaňovacie obdobia máj až december 2013, s vykázaným nadmerným odpočtom
v celkovej výške 908.905,92 eura,
10/ dňa 22. 12. 2016 na Daňovom úrade N. podaním dodatočných daňových priznaní DPH subjektu
H., B.. T.. Y.. za zdaňovacie obdobia január až december 2012, s vykázaným nadmerným odpočtom v

celkovej výške 987.234,95 eura,
11/ dňa 27. 11. 2015 na Daňovom úrade N. podaním dodatočných daňových priznaní DPH subjektu H.,
B.. T.. Y.. za zdaňovacie obdobia júl 2011 až jún 2012, s vykázaným nadmerným odpočtom v celkovej
výške 1.011.924,99 eura,
12/ dňa 06. 02. 2018 na Daňovom úrade N. podaním dodatočných daňových priznaní DPH subjektu

T. W. B.. T.. Y.., za zdaňovacie obdobia január až október 2013, s vykázaným nadmerným odpočtom v
celkovej výške 797.945,01 eura,
a to takým spôsobom, že úkoloval Q.. P.. Š.., aby daňové prípady označené v bodoch 1/ až 12/ pridelila
buď J.. V.. V.. alebo J.. P.. M.., ktoré vopred oboznámil s tým, že takéto prípady im budú pridelené na ich
oddelenie a úkoloval ich, aby vykonaním preverovania oprávnenosti uplatnenia nadmerných odpočtov

poverili výlučne takých kontrolórov, ktorí nebudú avizovať potrebu vykonania daňových kontrol a ktorí
vykonajúpreverovaniestakýmvýsledkom,abyboliuplatňovanénadmernéodpočtyvyplatenéasúčasne
im avizoval, že to „nebude zadarmo“, za čo im opakovane v obálkach odovzdal finančné úplatky, a to
Q.. P.. Š.. vo výške 5.000 eur za každý prípad označený v bodoch 1/ až 12/, teda spolu 60.000 eur,
J.. V.. V.. vo výške 7.000 eur za každý prípad označený v bodoch 1/ až 5/, 7/, 11/ a 12/, teda spolu

56.000 eur, J.. P.. M.. vo výške 4.000 eur, za každý prípad označený v bodoch 6/, 8/ a 10/, teda spolu
12.000 eur, pričom pre uvedený účel odovzdal J.. V.. V.. v samostatných obálkach aj úplatky určené
pre kontrolórov J.. V.. E.., J.. J.. S.. a J.. J.. Q.. v sume 2.000 eur až 3.000 eur pre každú a J.. P.. M..
v samostatných obálkach odovzdal aj úplatky určené pre kontrolórov J.. D.. V.. v sume 4.000 eur a J..
J.. R.. v sume 2.000 eur, ktoré úplatky J.. V.. V.. a J.. P.. M.. menovaným kontrolórom mali odovzdať,

v dôsledku čoho títo kontrolóri pri preverovaní oprávnenosti predmetných nadmerných odpočtov konali
v rozpore s ustanovením § 60 odsek 1 písmeno a), písmeno e), písmeno h) zákona o štátnej službe
(predpis účinný pod č. 400/2009 Z. z. do 31. 05. 2017, potom pod č. 55/2017), v rozpore s ustanovením §
2 písmeno a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi im z opisu
činnosti štátnozamestnaneckého miesta, a teda nevykonali úkony smerujúce k správnemu určeniu dane

a nesplnili si svoju povinnosť vyplývajúcu im s poukazom na ich služobné postavenie a s poukazom na
zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, podľa ktorého sa správou daní rozumie aj postup súvisiaci so
správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane.“
Samosudkyňa nariadila v predmetnej trestnej veci termín verejného zasadnutia na deň 26. 08. 2025.
Podľa § 334 odsek 1 Trestného poriadku, súd môže rozhodovať len o skutku, jeho právnej kvalifikácii,

primeranosti trestu, ochrannom opatrení vo vzťahu k obvinenému, ako aj o výroku na náhradu škody v
rozsahu uvedenom v návrhu na dohodu o vine a treste, ak obvinený odpovedal na všetky otázky „áno“.
Súd na verejnom zasadnutí oznámil stranám svoje výhrady vzhľadom na to, že dohodu o vine a treste
nepovažoval za spravodlivú, vychádzajúc z viacerých dôvodov.
Z hľadiska teórie práva je spravodlivosť vykladaná ako rovnosť. Neoddeliteľnou súčasťou spravodlivosti

v práve je aj princíp právnej istoty, ktorý je jedným zo základných pilierov právneho štátu. Nejde
len o požiadavku, aby právne normy boli jasné, zrozumiteľné a predvídateľné, ale aj o požiadavku,
aby sa rovnaké alebo podobné prípady posudzovali rovnakým spôsobom. Z tohto princípu vyplýva
aj očakávanie konzistentnosti súdnych rozhodnutí v tom zmysle, že v skutkovo a právne totožných
prípadoch budú súdy rozhodovať totožne. Rozdielna rozhodovacia prax v totožných alebo obdobných

prípadoch je totiž nežiadúca a narúša právnu istotu.
Z princípu právnej istoty v trestnom konaní vyplýva aj to, že súd môže uznať konkrétnu osobu za vinnú
zo spáchania konkrétneho trestného činu len a výlučne
na podklade dostatočne zisteného skutkového stavu preukazujúceho vinu.V tejto súvislosti považuje súd za nevyhnutné uviesť, že rozhodne žiadnym spôsobom nespochybňuje
slobodné právo obvineného uzavrieť s prokurátorom dohodu, ktorú považuje za výhodnú, a to dokonca
aj za situácie, že neexistuje dostatok vykonaných dôkazov na preukázanie viny obvineného. Avšak,

súčasne súd dodáva, že už spomínaný princíp právnej istoty ako súčasť spravodlivosti nezaväzuje
súd takúto dohodu o vine a treste schváliť a uznať obvineného za vinného. Ak by bolo povinnosťou
súdu rešpektovať a schváliť dohodu o vine a treste len z dôvodu, že sa jedná o slobodné rozhodnutie
obvineného a prokurátora, a to bez ohľadu na výsledky dokazovania v prípravnom konaní, súd by prestal
byť súdom a zmenil by sa len na vykonávateľa cudzej vôle.

Článok 50 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky priznáva právomoc rozhodovať o vine konkrétnej osoby
zakonkrétnyskutoklensúdu,tedanezverujetútoprávomocaniprokurátorovi,aniobvinenému.Aplikujúc
toto ústavou ukotvené výsostné postavenie súdov preto ani v konaní o dohode o vine a treste súd
nemôže, a ani nesmie rezignovať na svoju úlohu nezávislého arbitra, ktorý sa musí v čo najväčšej
miere snažiť o nachádzanie a nastolenie spravodlivosti (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
2Tost/33/2017), v dôsledku čoho súd nemohol prehliadať evidentné nedostatky v zistenom skutkovom

stave v tejto trestnej veci.
Zároveň, obvinený má tiež právo na spravodlivý proces, ktoré je z ústavného hľadiska spojené s právom
na spravodlivosť, pričom nezávislým a nestranným súdom prináleží povinnosť zaistiť spravodlivosť vo
svojej rozhodovacej činnosti.
Súd na verejnom zasadnutí oznámil stranám svoje výhrady, ktoré spočívali v tom, že pri opise

skutku, teda v skutkových okolnostiach nebol uvedený čas spáchania skutku, teda ani konkrétny a ani
konkrétnemu dňu sa blížiaci údaj nasvedčujúci nezameniteľnej okolnosti, a to kedy (ktorý deň ktorého
mesiaca a v ktorom roku) odovzdával obvinený iným osobám peniaze ako úplatok. V skutku bolo len
vo všeobecnosti uvedené rozsiahle obdobie, v ktorom sa mal obvinený dopustiť protiprávneho konania,
konkrétne označené len výrazom, že mal tam uvedeným spôsobom konať „v priebehu rokov 2015 až

2018“, teda bez akéhokoľvek ohraničenia začiatku ako aj konca protiprávneho konania, respektíve bez
označenia dní, v ktorých mal obvinený naplniť znaky prečinu podplácania. V nadväznosti na túto výhradu
súd už len dopĺňa, že rozsiahlosť a absencia akéhokoľvek ohraničenia kritického obdobia je zvýraznená
aj tou skutočnosťou, že začatie plynutia príslušného kalendárneho roka sa vzťahuje ku dňu 01. januára
a končí sa dňom 31. decembra, čo však žiadnym spôsobom nekorešpondovalo s časovými údajmi

uvedenými a samostatne rozpísanými v bodoch 1/ až 12/ v skutkovej vete predloženého návrhu na
schválenie dohody o vine a treste. Navyše, súd mal ďalej v tejto súvislosti výhradu aj k časovým údajom
v bodoch 1/ až 12/, pretože ako to vyplynulo aj z ďalších na to sa vzťahujúcich okolností, tieto časové
údaje označovali činnosť týkajúcu sa uplatnenia konkrétnych nadmerných odpočtov DPH konkrétnymi
subjektami, a teda rozhodne neoznačovali a ani iným spôsobom nepopisovali časové údaje ku konaniu

obvineného, teda k objektívnej stránke stíhaného prečinu podplácania. Nebolo a nie je úlohou súdu,
aby od takto uvedených dátumov v bodoch 1/ až 12/ odvodzoval presný alebo približný čas páchania
trestného činu, pre ktorý je obvinený trestne stíhaný, prípadne aby si tento čas domýšľal, odhadoval
alebo ho predpokladal.
Ďalšie výhrady súdu sa týkali právnej kvalifikácie konania obvineného, nakoľko z predloženého návrhu

nebolo zrejmé, či malo ísť o trváci trestný čin (kedy obvinený mal protiprávny stav v roku 2015 vyvolať
a až do roku 2018 ho udržiavať) alebo o pokračovací trestný čin (kedy mal obvinený jednotlivými
- v danom prípade 12-imi čiastkovými útokmi spáchať jeden pokračovací prečin), prípadne či išlo o
samostatné, viaceré skutky, z ktorých každý by bolo možné právne posúdiť ako prečin podplácania,
čo bezprostredne súvisí s už prvou zdôvodnenou výhradou, kedy nebolo možné preskúmať a preveriť

základný atribút nezameniteľnosti skutku/skutkov, pre ktoré je obvinený trestne stíhaný (čas, miesto ako
aj spôsob spáchania trestného činu).
Súd oznámil tiež výhradu k nezrovnalosti spočívajúcej v právnej kvalifikácii skutku aj ako trestného činu
spáchaného formou spolupáchateľstva, nakoľko táto forma spáchania skutku nebola opísaná v skutku
a jeho okolnostiach a následne nebola ani pomenovaná v právnej vete, konkrétne že obvinený mal

konať „spoločným konaním s iným“, pričom súd tiež upozornil strany na to, že sprostredkovateľ v zmysle
ustanovenia § 333 Trestného zákona nie je spolupáchateľ.
Nad rámec uvedených výhrad súd tiež skonštatoval, že až po odstránení takto vytýkaných okolností
bude možné pristúpiť aj ku skúmaniu prípadu z hľadiska inštitútu premlčania trestného stíhania podľa §
87 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona, a tak spoľahlivo a bez pochybností prijať záver o prípustnosti

trestnéhostíhaniavočiobvinenémuvtejtočastijehotrestnejčinnosti(ktorábolavylúčenánasamostatné
konanie). Možnosť skúmať a preverovať splnenie alebo nesplnenie tejto podmienky je bezprostredne
späté s dôkazmi preukazujúcimi čas spáchania skutku (alebo tiež jeho prípadných čiastkových útokov),
vo vzťahu ku ktorému sa vedie trestné stíhanie, čo však v danom prípade zostalo úplne sporné a súdohľadne (ani) tejto skutkovej okolnosti nemôže vychádzať z domnienok, prípadne odvíjať jej zistenie z
iných časových údajov, ktoré sa viažu k inému konaniu než pre aké je obvinený trestne stíhaný. Súd
už len pre úplnosť poznamenáva, že v rámci konania o dohode o vine a treste je jeho úloha zreteľne

definovaná zákonom, pričom vykonávanie dokazovania súdu v týchto prípadoch neprináleží.
Výhrady štylistického charakteru mal súd aj vo vzťahu k formulácii navrhnutých a dohodnutých výrokov
o treste, avšak tieto súd nepovažoval
za natoľko závažné, aby bránili schváleniu predloženej dohody o vine a treste a v danom prípade teda
neboli rozhodujúce.

V nadväznosti na tieto na verejnom zasadnutí oboznámené výhrady poskytol súd stranám nevyhnutný
čas na ich zváženie a následne prokurátora ako aj obvineného vyzval, aby sa vyjadrili, či chcú súdu
navrhnúť nové znenie dohody o vine a treste tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 334 odsek 2 Trestného
poriadku, a či na tieto účely žiadajú prerušiť verejné zasadnutie.
Prokurátor sa vyjadril, že výhrady súdu berie na vedomie, avšak v tejto súvislosti, predovšetkým
pokiaľ ide o inštitút premlčania, poukázal na to, že prokuratúra sama vo veci postupovala zhodne s

prezentovaným názorom súdu a vo vzťahu k prečinu podplácania konštatovala, že pre premlčanie
trestného stíhania je v tejto časti trestné stíhanie neprípustné a išlo o časť protiprávneho konania
obvineného, ktorá bola vyňatá z celkového posudzovania jeho trestnej činnosti, a preto ani nebola
súčasťou dohody o vine a treste, ktorá bola predmetom konania na Špecializovanom trestnom súde
pod sp. zn. 16T/6/2024. S týmto názorom Krajskej prokuratúry v Nitre sa však nestotožnila Generálna

prokuratúra SR a rozhodnutím pod č. IV/3 Pz 11/25/1000-2 zo dňa 21. 03. 2025 zrušila rozhodnutie
Krajskej prokuratúry v Nitre o zastavení trestného stíhania a vyslovila názor, resp. dala pokyn, aby sa aj v
tejto časti protiprávneho konania obvineného vo veci pokračovalo a z tam uvedených dôvodov vysvetlila,
prečo konanie obvineného nie je premlčané. Z uvedeného dôvodu sa pokračovalo v riešení veci, pričom
o uvedenom právnom názore Generálnej prokuratúry SR bol informovaný aj obvinený a jeho obhajca,

v dôsledku čoho prišlo k uzavretiu dohody o vine a treste, a to v podobe, ktorá bola súdu v návrhu
predložená. Pokiaľ išlo o ostatné výhrady súdu, prokurátor uviedol, že ich akceptuje, avšak aktuálne nie
je v jeho silách ich odstrániť a vyslovil názor, že by to malo byť úlohou vyšetrovateľa. Súdu navrhol, aby
pokračoval vo verejnom zasadnutí a predloženú dohodu prejednal.
Obvinený po porade s obhajcom uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením prokurátora a navrhol súdu

predloženú dohodu prejednať a schváliť.
Podľa § 334 odsek 2 Trestného poriadku, ak súd dohodu o vine a treste, ktorá v navrhnutom znení
nie je zrejme neprimeraná, ale ju nepovažuje za spravodlivú, oznámi svoje výhrady stranám, ktoré
môžu navrhnúť nové znenie dohody o vine a treste. Na ten účel súd preruší verejné zasadnutie na
potrebný čas. Ak sa strany dohodnú, postupuje sa primerane podľa odseku 4; ak s dohodou o vine a

treste nesúhlasí poškodený, postupuje sa primerane podľa § 232 ods. 4 posledná veta. Ak sa strany
nedohodnú, postupuje súd podľa odseku 3.
Vzhľadom na všetky vyššie v texte rozpísané dôvody a s prihliadnutím na skutočnosť, že strany nové
znenie dohody o vine a treste nenavrhli, súd dohodu o vine a treste neschválil a vec podľa § 334 odsek
3 Trestného poriadku vrátil prokurátorovi do prípravného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.