Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 22, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/69/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324011205
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324011205.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu
JUDr. Andrey Kondllovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvalé bydlisko D. XXXX/XX, E., toho času vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Nitra, pre zločin
neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 odsek 1,
odsek 3 písmeno a), odsek 4 písmeno c) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na §

138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného
súdu Galanta zo 4. apríla 2025, č. k. 14T/63/2024-809, na verejnom zasadnutí konanom 22. júla 2025
v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo 4. apríla 2025, č. k. 14T/63/2024-809,

uznal A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného v bode 1/ výroku zo spáchania zločinu neoprávnenej
výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 odsek 1, odsek 3
písmeno a), odsek 4 písmeno c) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“) s
poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona a v bode 2/ výroku zo spáchania prečinu
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona a
zločinunedovolenéhoozbrojovaniaaobchodovaniasozbraňamipodľa§294odsek2Trestnéhozákona,

na skutkovom základe tam uvedom.
2. Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 173 odsek 4 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek
2, odsek 3, § 36 písmeno l), § 37 písmeno m), § 39 odsek 5 Trestného zákona a § 41 odsek 1, odsek 2
Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 3 (tri) mesiace, na
výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia. Ďalej mu podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona

uložil aj trest prepadnutia tam opísaných vecí a podľa § 60 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona aj
trest prepadnutia finančných prostriedkov vo výške 2.470, 95 €. Súčasne obžalovanému uložil podľa §
76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad na 2 (dva)
roky a podľa § 77 odsek 1 Trestného zákona mu uložil aj tam opísané povinnosti,
ktoré má po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dodržiavať.
3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor

vzdal práva na podanie odvolania. Obhajca obžalovaného JUDr. Ondrej Bartošovič (ďalej len obhajca) si
ponechal lehotu na podanie opravného prostriedku, obžalovaný pri vyhlásení rozsudku nebol prítomný,
písomné vyhotovenie rozsudku mu bolo doručené 28. apríla 2025.
4. Následne obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu zahlásil písomným podaním, doručeným
okresnému súdu 2. mája 2025, odvolanie čo do výroku o treste odňatia slobody. V odôvodnení obhajca
uviedol, že podľa ich názoru súd mohol a mal využiť pri ukladaní trestu možnosť znížiť trest až na úplne

dolnú možnú hranicu, teda 8 rokov, že ide o bežnú rozhodovaciu prax súdov v Trnavskom kraji, kde pri
drogových trestných činoch v prípade dohody o vine a treste alebo „vyhlásenia“ súdy ukladajú trestyznížené pod dolnú hranicu o jednu tretinu, niekedy aj nižšie, a to aj u páchateľov závažnejšej drogovej
trestnej činnosti, než prechovávanie pre vlastnú potrebu a predaj zopár ľuďom tak, ako to vyplynulo z
dokazovania. Podľa obhajcu sa u obžalovaného nejedná o tak vážne trestnoprávne narušenú osobu,

aby účel trestu nemohol byť dosiahnutý trestom odňatia slobody v trvaní 8 rokov. Taktiež súd mohol
kľudne vzhľadom na osobu páchateľa a jeho rodinné pomery aplikovať § 39 odsek 1 Trestného zákona
a trest znížiť až na úroveň 5 rokov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti obhajca žiadal, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste v časti uloženej dĺžky trestu z 8 rokov a 3
mesiace na nižší trest a aby nariadil jeho výkon v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Alternatívne

žiadal, aby odvolací súd zrušil výrok o treste a vrátil vec prvostupňovému súdu.
5. Obžalovaný zahlásené odvolanie odôvodnil aj vlastnoručným písomným podaním doručeným
okresnému súdu 14. mája 2025, v ktorom uviedol, že podáva odvolanie do výroku o treste z dôvodu, že
mu vznikol nárok na zahladenie predchádzajúceho zločinového odsúdenia, v dôsledku ktorého sa mu
v tejto trestnej veci postupom podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona zvyšovala dolná hranica trestnej
sadzby. Uviedol, že aktuálne čaká na rozhodnutie krajského súdu o podanej sťažnosti voči uzneseniu

okresného súdu sp. zn. 33Nt/20/2024, preto žiada krajský súd, aby odvolacie konanie prerušil a vyčkal
na rozhodnutie o sťažnosti, keďže to pre neho môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie.
6. Prokurátor sa k písomne zdôvodneným odvolaniam nevyjadril.
7. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného 22.
mája 2025.

8. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia
na 22. júla 2025, ktorého sa zúčastnili prokurátor krajskej prokuratúry, obhajca a obžalovaný, ktorého
účasť bola zabezpečená z ÚVV a ÚVTOS Nitra prostredníctvom video-konferenčného zariadenia
podľa § 61b Trestného poriadku, voči čomu obhajoba neuplatnila žiadne výhrady. Pokiaľ ide o priebeh
verejného zasadnutia, predseda senátu po podaní správy o stave veci so zameraním na otázky, ktoré

treba riešiť, otvoril dokazovania, v rámci ktorého oboznámil čítaním uznesenie okresného súdu sp. zn.
33Nt/20/2024, uznesenie krajského súdu sp. zn. 3Tos/112/2025, hodnotenie obžalovaného z ÚVV Nitra
a aktualizované správy a relácie na obžalovaného. Keďže iné návrhy na doplnenie dokazovania neboli,
bolo dokazovanie ukončené a pristúpilo sa ku konečným návrhom, v rámci ktorých prokurátor navrhol
odvolanieobžalovanéhozamietnuťakonedôvodné,obhajcazotrval nadôvodochodvolaniaakonečnom

návrhu v ňom uvedenom a obžalovaný sa pridržal prednesu svojho obhajcu.
9. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,

ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.
Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
10. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok

a zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote (keďže
nebol osobne prítomný pri vyhlásení rozsudku, lehota mu plynula od doručenia písomného vyhotovenia
rozsudku – pozn.) a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s
poukazom na ust. § 317 odsek 1 Trestného poriadku, krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že

odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Ku konaniu, ktoré napadnutému výroku o treste predchádzalo
11. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste, v tomto smere žiadne
námietky obžalovaný nevzniesol a chyby konania odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podaniedovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Zo
zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom tohto výroku vykonal
zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce

rozhodnutie.
12. Z dokazovania doplneného krajským súdom vyplynulo, že návrh obžalovaného na zahladenie
odsúdenia uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/355/2009 zo dňa
14.10.2010 bol okresným súdom zamietnutý, že voči tomuto zamietavému rozhodnutiu si obžalovaný
podal sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd tak, že jeho sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

Z hodnotenia ÚVV vyplynulo, že správanie obžalovaného vo výkone väzby nie je bezproblémové, keďže
sa dopustil dvoch menej závažných disciplinárnych previnení (15.8.2024 a 23.4.2025), za ktoré bolo
v disciplinárnom konaní upustené od potrestania. Pokiaľ ide o zvyšné správy a relácie na obžalovaného,
tam oproti stavu pred okresným súdom k žiadnej zmene nedošlo.
K výroku o treste konkrétne
13. Obžalovaný v odvolaní uloženému trestu odňatia slobody vytýkal neprimeranú prísnosť, mimo iné

aj s poukazom na neaplikovanie mimoriadneho zmierňujúceho ust. § 39 odsek
1 Trestného zákona. Skôr ako krajský súd dá odpoveď na otázku údajnej prísnosti uloženého trestu,
musel preskúmať, či bol trest uložený v súlade so zákonom.
14. Preskúmaním napadnutého výroku krajský súd zistil, že okresný súd správne skonštatoval, že
obžalovanému bolo potrebné za spáchané trestné činy ukladať trest podľa novelizovaného Trestného

zákona účinného od 06.08.2024, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší s poukazom na výšku trestnej
sadzby, ako aj na povahu a závažnosť trestného činu. Rovnako správne okresný súd ustálil, že za
viac spáchaných trestných činov bolo obžalovanému potrebné ukladať trest ako úhrnný (§ 41 odsek 1
Trestného zákona) podľa ust. § 173 odsek 4 novelizovaného Trestného zákona účinného
od 06.08.2024, keďže išlo o čin najprísnejšie trestný zo všetkých zbiehajúcich sa činov so základnou

trestnou sadzbou trestu odňatia slobody v rozpätí od 8 rokov až do 20 rokov.
15. Tiež správne okresný súd skonštatoval, že s poukazom na § 34 odsek 6 Trestného zákona účinného
od 6.8.2024 bol povinný obžalovanému ukladať len trest odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej
sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona pre stíhaný trestný čin
prevyšovala 8 rokov. Rovnako správne okresný súd u obžalovaného z dôvodu opätovného spáchania

zločinu (odsúdenie vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/355/2009) zvýšil dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a z dôvodu aplikácie tzv. asperačnej zásady podľa § 41
odsek 2 Trestného zákona zvýšil aj hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu,
teda správne skonštatoval, že trest je potrebné ukladať v modifikovanej trestnej sadzbe v rozpätí od 12
rokov až do 25 rokov s poukazom na ust. § 46 Trestného zákona.

16. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd u obžalovaného
správne ustálil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa
priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
m) Tr. zák., že už bol za trestný čin odsúdený. Iné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ani krajský súd
nezistil a v tomto smere ani obžalovaný žiadne námietky neuplatnil. Pokiaľ ide o priťažujúcu okolnosť

podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, k porušeniu zásady zákazu dvojitého pričítania nedošlo, lebo
obžalovaný má v registri trestov GP SR okrem odsúdenia za zločin vo veci Okresného súdu Galanta sp.
zn. 1T/355/2009, (v dôsledku ktorého odsúdenia sa mu postupom podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona
modifikovala dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu vyššie), evidované aj ďalšie odsúdenia, ktoré
dosiaľ nie sú zahladené a na ktoré správne okresný súd v rámci priznania tejto priťažujúcej okolnosti

prihliadol. Rovnako správne okresný súd odôvodnil nepriznanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
h) Trestného zákona.
17. Okresný súd nepochybil ani vtedy, keď obžalovanému ukladal trest pod dolnú hranicu modifikovanej
trestnej sadzby 12-tich rokov postupom podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona za ním učinené vyhlásenie
o vine, ktoré bolo okresným súdom prijaté, keďže v rozsahu neodvolateľného priznania obžalovaného sa

nevykonalo kontradiktórne hlavné pojednávanie, v dôsledku čoho sa podstatne urýchlilo a zjednodušilo
rozhodovanie v tejto trestnej veci. Súčasne boli splnené aj ďalšie dve podmienky pre takýto postup
a síce, že by použitie nezníženej trestnej sadzby bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a že aj od
takto mimoriadne zníženého trestu je možné očakávať zabezpečenie ochrany spoločnosti.
18. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody

vo výmere 8 rokov a 3 mesiace je trestom ukladaným veľmi blízko samej dolnej hranice modifikovanej
trestnej sadzby, ktorý už z logiky veci nemôže byť neprimerane prísny. Z pohľadu krajského súdu
ide naopak o trest mierny, lebo vzhľadom na počet spáchaných trestných činov, ich závažnosť danú
najmä u drogovej trestnej činnosti jej rozsahom a dĺžkou páchania a vzhľadom na osobu obžalovaného,ktorý do rozporu s Trestným zákonom prichádza od dovŕšenia plnoletosti opakovane, ktorý dokonca už
v minulosti aj vykonal nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré ho zjavne od ďalšej trestnej činnosti
neodradili, by mu patril podstatne prísnejší trest. Obžalovaným v odvolaní akcentované skutočnosti ako

priznanie sa, úprimné oľutovanie či vyhlásenie o vine tak jednoznačne okresným súdom zohľadnené
pri výmere trestu boli, z pohľadu krajského súdu dokonca viac, akoby bolo žiaduce v zmysle pravidiel
upravených v ust. § 34 Trestného zákona.
19. Dôvody na mimoriadne zníženie trestu podľa ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. krajský súd žiadne nezistil.
V tomto prípade nie sú dané žiadne okolnosti mimoriadneho charakteru či už vo vzťahu k prípadu ako

takému alebo k pomerom obžalovaného. V okolnostiach prípadu ide o závažnú drogovú trestnú činnosť
a na svoju rodinu a deti mal obžalovaný už v čase, kedy sa tejto úmyselnej trestnej činnosti dopúšťal.
Už vtedy mal myslieť na to, aké následky bude mať jej odhalenie na život jeho a jeho rodiny.
K tzv. vonkajšej (súdnej) diferenciácii
20. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd nepochybil, keď
obžalovaného s použitím ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia, keďže pred spáchaním aktuálne súdeného trestného činu už bol vo výkone trestu
odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
21. Pokiaľ sa obžalovaný v odvolaní domáhal zaradenia do ústavu na výkon trest s minimálnym stupňom
stráženia,taknatakýtopostup zákonnépodmienkysplnenéneboli.Sozreteľomna závažnosťtrestných
činov a vyššiu mieru narušenia obžalovaného nemožno mať dôvodne za to, že by jeho náprava bola

lepšie zaručená v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V tomto miernejšom ústave
už trest vykonával, napriek tomu sa dopustil ďalšej, dosiaľ najzávažnejšej úmyselnej trestnej činnosti.
Zjavne teda pobyt v miernejšom režime nepôsobil na neho dostatočne prevýchovne.
K prepadnutiu veci
22. Pokiaľ ide o trest prepadnutia veci, obžalovaný mu v odvolaní žiadne chyby nevytýkal a krajský súd

ich odvolacím prieskumom ani nezistil. Možno preto skonštatovať, že tieto výroky zodpovedajú stavu
veci a zákonu.
Záver
23. Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné,
preto ho postupom podľa § 319 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí zamietol. Toto uznesenie

bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.