Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323201743
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2323201743.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.

Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, adresa XXX
XX C. D. XXX, zastúpenej splnomocnencom: AK GG, s. r. o., so sídlom Agátová 2513/15, Galanta, IČO:
50 954 709, proti žalovanému: E. B., nar. X.X.XXXX, adresa A. XXXX/XX, F., zastúpenému advokátom:
JUDr. Vladimír Haládik, so sídlom Clementisove Sady 1616, Galanta, o určenie vlastníckeho práva,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 35C/41/2023 - 101 zo dňa 26.
februára 2024, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni priznáva vočižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

- 8 -
28Co/64/2024
28Co/64/2024-
2323201743
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobkyňa je podielovou
spoluvlastníčkou rodinného domu súp. č. XXXX nachádzajúceho sa na parcele reg. "C" č. 5182/353
zastavanéplochyanádvoriaovýmere256m2,katastrálneúzemieF.,obecF.,okresGalantazapísaného

na LV č. XXXX, vedenom Okresným súdom Galanta, katastrálny odbor v podiele 1/2 k celku a výrokom
II. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že
o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 143, § 143a ods. 1, 3, § 149 ods. 4 zák.
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako aj ust. § 3 ods. 15 a § 46 ods. 4 zák. č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení

účinnom od 15.4.2004 do 30.9.2018.

3.Vecnesúdargumentovaltým,žežalobkyňadomáhajúcasaurčenia,žejepodielovouspoluvlastníčkou
predmetnej nehnuteľnosti, má naliehavý právny záujem na takomto určení (§ 137 písm. c/ zák. č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok – ďalej len „CSP“), pretože ako výlučný vlastník nehnuteľnosti
je v katastri nehnuteľností zapísaný žalovaný, za ktorej situácie je právne postavenie žalobkyne neisté
a bez požadovaného určenia by mohlo byť aj ohrozené, pričom však súdne rozhodnutie o určení

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra
nehnuteľností. Žalobkyňa pritom svoj nárok založila na tom, že spornú nehnuteľnosť – rodinný dom
nadobudli za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov do bezpodielového spoluvlastníctva, a
keďže po rozvode manželstva nedošlo v lehote troch rokov k vyporiadaniu BSM, ich spoluvlastníctvosa zmenilo na podielové. Žalovaný sa bránil tým, že rodinný dom nebol postavený počas trvania ich
manželstva; počas manželstva bol vo fáze rozostavanosti zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. F., avšak
dokončený a skolaudovaný bol až po zániku manželstva.

4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že strany sporu uzavreli
manželstvo dňa 5.7.2008. Výstavba rodinného domu začala po uzavretí manželstva, a to na základe
stavebnéhopovoleniaprávoplatného13.8.2009.Podľaustálenejjudikatúryjeposúdenieokamihuvzniku
stavby ako veci v zmysle práva otázkou právnou a z tohto hľadiska nie je rozhodujúce, na koho

bolo vydané stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie (viď napr. rozsudok NS SR sp.zn.
3Cdo/201/1999 - ZSP č. 26/1997, R 44/93). Uvedená judikatúra predpokladá, že súd na základe
vykonaného dokazovania zabezpečí skutkový podklad pre prijatie záveru o tom, či na stavbe -
rodinnom dome, už boli vybudované prvky dlhodobej životnosti a prípadne väčšina ostatných prvkov,
ktoré stavbu charakterizujú ako stavbu v právnom slova zmysle. Súd poukázal na novelu zákona o
katastri nehnuteľností účinnú od 15.4.2004, ktorou zákonodarca v špecifických prípadoch túto situáciu

zjednodušil, keď priamo do zákona zaviedol inštitút rozostavanej stavby ako veci v právnom slova
zmysle, ktorá môže byť predmetom vlastníckych vzťahov a s ktorou možno nakladať a napr. ju aj zaťažiť
záložným právom. V zmysle § 3 ods. 15 v spojení s § 46 ods. 4 Katastrálneho zákona, stavba môže byť v
katastri nehnuteľností evidovaná ako rozostavaná v zásade okamžite po jej vzniku. V zmysle judikatúry
a zákona ide o stavbu v právnom zmysle vtedy, ak je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že už je

zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. Nestačí to, že má
položené základy, ale musí byť vyhotovená aspoň v takom štádiu výstavby, kedy je zrejmé usporiadanie
jej prvého podlažia. Od tohto okamihu stavba existuje z právneho hľadiska, a teda je zapísateľná do
katastra nehnuteľností ako rozostavaná stavba. Pri zápise údajov o rozostavanej stavbe sa predpokladá
právoplatné stavebné povolenie, geometrický plán a znalecký posudok o stupni rozostavanosti a ako

vlastník sa zapíše osoba uvedená v právoplatnom stavebnom povolení, ak sa nepreukáže niečo iné.
Zápis rozostavanej stavby v katastri nehnuteľností tak zakladá vyvrátiteľnú domnienku vlastníctva
zapísanej osoby k právne existujúcej veci. Žalobkyňa v konaní doložením výpisu z listu vlastníctva č.
XXXX vyhotovenému ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva, t.j. k 26.9.2012 preukázala, že sporný
rodinný dom bol za trvania manželstva ako rozostavaná stavba zapísaný pod č. Z 765/12 na základe

žiadosti o zápis rozostavanej stavby z 22.2.2012, doplnenej 12.6.2012, a to na základe predloženého
stavebného povolenia Mesta Galanta z 20.7.2009 a znaleckého posudku č. 179/2011 z 13.12.2011.
Žalobkyňa tak preukázala, že rozostavaná stavba rodinného domu ako vec v právnom zmysle vznikla a
existovala už v čase trvania manželstva strán sporu, pričom nie je právne relevantné, že k jej kolaudácii
došlo až po rozvode manželstva.

5. Ďalšia časť obrany žalovaného bola založená na tom, že na výstavbu rodinného domu boli použité
výlučne finančné prostriedky z oddeleného majetku žalovaného. Žalovaný na preukázanie tohto tvrdenia
neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy. Naproti tomu žalobkyňa do spisu založila zmluvu o účelovom
splátkovom úvere zo dňa 3.11.2009, ktorú uzavrela G. B., H. ako veriteľ a žalovaný, žalobkyňa a

jej rodičia ako spoludlžníci. Na základe tejto úverovej zmluvy bol poskytnutý úver vo výške 44.350,-
eur na výstavbu financovanej nehnuteľnosti - sporného rodinného domu. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že
postavenie žalobkyne ako spoludlžníčky (či jej rodičov) v úverovej zmluve nezakladá ich spoluvlastnícke
právo k nehnuteľnosti, súd toto tvrdenie žiadnym spôsobom nespochybňuje, keďže ani sám žalovaný
na základe úverovej zmluvy žiadne vlastníctvo k nehnuteľnosti nenadobudol. Na základe tejto úverovej

zmluvy uzavretej za trvania manželstva však tak žalovaný, ako aj žalobkyňa nadobudli spoločné
peňažné prostriedky, ktoré v zmysle § 143 OZ patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V
konaní nebolo sporné, že prostriedky z úveru boli účelovo viazané a následne aj použité na výstavbu
rodinnéhodomu.Vzmyslejudikatúryplatí,žeakmanželianadobudlinehnuteľnosťzatrvaniamanželstva
a na nadobudnutie použili čo i len sčasti spoločné peniaze, treba do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov zaradiť celú nehnuteľnosť, nie iba jej ideálnu časť zodpovedajúcu hodnotou sume použitých
spoločných peňazí (viď R 42/1972). Nakoľko žalobkyňa preukázala, že na výstavbu rodinného domu
boli hoci len sčasti použité spoločné prostriedky získané z úverovej zmluvy uzavretej za trvania
manželstva, vec, ktorú manželia za tieto peňažné prostriedky nadobudli patrila do ich bezpodielového
spoluvlastníctva. Preukazovanie pôvodu ďalších peňažných prostriedkov použitých na výstavbu domu

je potom pre účely určovacej žaloby bezpredmetné.

6. Ďalej súd uviedol, že pokiaľ žalovaný uvádzal, že medzi manželmi bolo od začiatku nesporné, že
dom bude majetkom žalovaného, v zmysle ust. § 143a ods. 1 a 3 OZ, dohoda o zúžení zákonomstanoveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva vyžaduje formu notárskej zápisnice. Žalovaný
uzavretie takejto dohody pred súdom nepreukázal. Žalovaný bol zároveň riadne poučený v zmysle
§ 153 CSP a § 167 CSP o povinnosti predložiť a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení

včas, inak na ne súd nemusí prihliadať. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu až
na pojednávaní 26.2.2024 navrhol vykonanie dokazovania výsluchom žalobkyne a žalovaného, bez
uvedenia k preukázaniu akých tvrdení majú tieto výsluchy smerovať. Hoci právny zástupca žalovaného
výsluchynavrholažnapojednávaní,nezabezpečilaniprítomnosťžalovanéhotak,abytentodôkazmohol
byť vykonaný na nariadenom pojednávaní bez nutnosti jeho odročenia. Nakoľko žalovaný nezdôvodnil,

čo mu bránilo vo včasnom označení navrhovaných dôkazov a nevykonal ani úkony smerujúce k tomu,
aby dôkazy mohli byť realizované na nariadenom pojednávaní, súd návrhy na vykonanie dokazovania
výsluchom žalobkyne a žalovaného zamietol.

7. Na základe vykonaného dokazovania tak súd prvej inštancie uzavrel, že rodinný dom ako vec
v právnom zmysle vznikol počas trvania manželstva, kedy bol do katastra nehnuteľností zapísaný

ako rozostavaná stavba, a na jeho výstavbu boli sčasti použité peňažné prostriedky zo spoločného
úveru na základe úverovej zmluvy uzavretej za trvania manželstva. Preto patrila celá nehnuteľnosť
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozvodu ich manželstva
dňa 26.9.2012. Nakoľko v lehote troch rokov od rozvodu nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového
spoluvlastníctva, toto sa zmenilo na spoluvlastníctvo podielové s výškou podielu 1 na strane každého z

bývalých manželov. Určovacej žalobe žalobkyne v znení navrhovaného výroku tak bolo možné v celom
rozsahu vyhovieť, keďže sa tým docieli zápis jej spoluvlastníckeho podielu do katastra nehnuteľností.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalobkyni

ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

9. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom jeho rozsahu žalovaný prostredníctvom
svojho právneho zastúpenia odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Poukázal na to, že počas celého konania zotrval na
svojom názore, ktorý bol preukázaný listinnými dôkazmi, a to, že so žalobkyňou uzavrel manželstvo
dňa 5.7.2008 a stavebné povolenie bolo vydané dňa 20.7.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
13.8.2009. Na tomto stavebnom povolení je uvedený ako jediný investor E. B.. Tým je preukázané, že

medzi manželmi bolo od začiatku nesporné, že dom bude patriť do výlučného vlastníctva žalovaného,
nakoľko prostriedky na jeho nadobudnutie nepochádzali z BSM. Manželstvo bolo rozvedené dňa
13.9.2012, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.9.2012. Až po zániku manželstva a BSM bol
dom skolaudovaný. Žalobkyňa sa počas konania viac krát vyjadrila cestou svojho právneho zástupcu,
že dom bol skolaudovaný až po zániku manželstva „z dôvodu špekulatívneho konania žalovaného“.

Toto konanie nikdy nebolo špecifikované, ani žiadnym spôsobom dokázané. Žalobkyňa ďalej v konaní
opakovane zdôrazňovala, že výstavba domu sa realizovala za značnej pomoci jej rodičov, najmä
otca. Táto skutočnosť je právne irelevantná, nakoľko takáto pomoc nezakladá žiadne vlastnícke, alebo
spoluvlastnícke právo žalobkyni, ani jej rodičom. Rovnako v zmluve o úvere zo dňa 3.11.2009 je ako
dlžník uvedený iba žalovaný a žalobkyňa a jej rodičia boli iba spoludlžníkmi tohto úveru, z čoho im

nevzniklo žiadne vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo k domu. Pokiaľ by to tak nebolo, mali by právo
nárokovaťsispoluvlastníckeprávokdomuajrodičiažalobkyne.Takistonemážiadnyvplyvnavlastnícke
právo k domu skutočnosť, že rodičia žalobkyne boli záložnými dlžníkmi úveru žalovaného. Vzhľadom
na uvedené žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne
a žalobkyňu zaviaže zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, prípadne aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

10. Žalobkyňa samostatný odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalovaného podala
písomné vyjadrenie v ktorom uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny a spravodlivý
a odvolanie žalovaného za účelové. Žalovaný v odvolaní opätovne argumentuje skutočnosťou, že k

dokončeniu predmetného rodinného domu došlo až po zániku manželstva žalobkyne a žalovaného,
k čomu ako dôkaz uviedol, že dom bol skolaudovaný až po zániku manželstva. Žalovaný však
zabudol uviesť, že kolaudáciu rodinného domu účelovo odďaľoval, keďže v tom čase boli žalobkyňa
so žalovaným v rozvodovom konaní a účelovo čakal na vyhlásenie rozsudku o rozvode, aby sakolaudácia rodinného domu formálne uskutočnila až po rozvode manželstva, a to napriek tomu, že
predmetný rodinný dom bol už dokončený. A práve z tohto dôvodu žalovaný účelovo podal na Mesto
Galanta ako príslušný stavebný úrad žiadosť o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením, a to

v časti termínu dokončenia: žiadosť o zmenu bola podaná dňa 28.5.2012, pojednávanie vo veci
rozvodu manželstva žalobkyne a žalovaného sa uskutočnilo 13.9.2012, rozhodnutie o povolení zmeny
stavby pred jej dokončením bolo vydané dňa 5.10.2012. Najpodstatnejšie je, že predmetný rodinný
dom bol v čase rozvodu manželstva už úplne hotový a pripravený na užívanie, bývanie. Žalovaný si
pravdepodobne myslel, že keď sa kolaudácia predmetného rodinného domu uskutoční až po rozvode

manželstva, tak bude predmetný rodinný dom len v jeho výlučnom vlastníctve, avšak tomu tak nie je.
Pred kolaudáciou a počas trvania manželstva bola na liste vlastníctva č. XXXX zapísaná predmetná
rozostavaná stavba. Znalecký posudok č. 179/2011 zo dňa 13.12.2011 o rozostavanej stavbe je
súčasťou katastrálneho spisu. V zmysle príslušných ustanovení zákona o katastri nehnuteľností, tento
rozostavanú stavbu definuje ako vec v právnom slova zmysle. Podľa ustálenej judikatúry nehnuteľnosť
– stavba, rodinný dom sa považuje za vec patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

ak počas trvania manželstva došlo k vybudovaniu prvkov dlhodobej životnosti, ktoré v čase rozvodu
žalobkyne a žalovaného boli, ba čo viac, predmetný rodinný dom bol v tom čase úplne hotový, a to
bez ohľadu na to, či bola stavba skolaudovaná alebo nie. K argumentácii žalovaného ohľadom zmluvy
o úvere zo dňa 3.11.2009 žalobkyňa uviedla, že je na nej uvedená ako spoludlžníčka a finančné
prostriedky zo zmluvy nadobudli už počas trvania manželstva, t.j. nadobudnuté finančné prostriedky

patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 143 OZ. Tieto finančné prostriedky boli
nesporne použité na výstavbu predmetného rodinného domu. Podľa ustálenej judikatúry platí, že ak
manželia nadobudli nehnuteľnosť len z časti zo spoločných prostriedkov, treba zaradiť celú nehnuteľnosť
do BSM. Nakoľko bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti
nebolo vyporiadané do 3 rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozvodu, toto sa zmenilo na podielové

spoluvlastníctvo s podielmi 1/2 k celku pre každú zo strán sporu. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa
žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

11. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej

tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), dospel k
záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, pretože rozsudok súdu prvej inštancie
je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
387 ods. 1 a 2 CSP.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah napadnutého rozhodnutia a
uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na základe
vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ žalobe
žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti (v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1-
ice) vyhovel dôvodiac, že žalobkyňa preukázala, že predmetný rodinný dom vznikol ako vec v právnom

zmysle slova za trvania manželstva žalobkyne a žalovaného, kedy bol ako rozostavaná stavba aj
zapísaný do katastra nehnuteľností, pričom na jeho výstavbu boli preukázateľne sčasti použité peňažné
prostriedky zo spoločného úveru na základe úverovej zmluvy uzavretej za trvania manželstva, na
základe čoho celá predmetná nehnuteľnosť patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré
zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva dňa 26.9.2012. Pretože v lehote troch rokov

od rozvodu manželstva nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, toto sa zmenilo na
spoluvlastníctvo podielové s výškou podielu 1 každého z bývalých manželov.14. Žalovaný s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil a v odvolaní namietal, že medzi manželmi
bolo od začiatku zrejmé, že predmetný dom bude patriť do výlučného vlastníctva žalovaného, čo malo
vyplývať zo stavebného povolenia, na ktorom je ako investor uvedený len žalovaný. Ďalej namietal,

že predmetný dom bol skolaudovaný až po zániku manželstva. Okolnosť, že sa výstavba rodinného
domu realizovala za značnej pomoci rodičov žalobkyne, najmä jej otca, nie je relevantná a nezakladá
vlastnícke právo žalobkyne a jej rodičov. Tiež v úverovej zmluve je ako dlžník uvedený len žalovaný,
žalobkyňa a jej rodičia sú uvedení iba ako spoludlžníci. Nie je rozhodujúce, že rodičia žalobkyne boli
záložnými dlžníkmi úveru žalovaného.

15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku o určenie vlastníckeho
práva, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP
odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v

relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací
súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

16. V odvolacom konaní je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), to znamená, že
prihliada len na tie dôvody, z akých odvolateľ žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, uplatnené
v lehote pre podanie odvolania (okrem vád procesných podmienok § 380 ods. 2 CSP). Po preskúmaní
podaného odvolania však odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa už so všetkými
námietkami žalovaného uplatnenými v odvolaní vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku.

17. Prvý odvolací argument žalovaného spočíval v tom, že medzi bývalými manželmi malo byť nesporné,
že výlučným vlastníkom domu bude len žalovaný, ktorý je aj uvedený ako jediný investor na stavebnom
povolení, pričom dom bol skolaudovaný až po rozvode manželstva.

18. V tomto smere je potrebné poukázať na znenie ust. § 143 OZ, podľa ktorého v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý
z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec

vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.

19. Právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva vychádza zo zásady, že majetok, ktorý manželia
nadobudli za trvania manželstva, je ich spoločným vlastníctvom. Ide o kogentný zákonný dôsledok

uzavretia manželstva, ktorý manželia dohodou nemôžu vylúčiť (R 42/1972). Predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva pritom môže byť všetko, čo môže byť predmetom vlastníckeho práva. V zásade sú
predmetom bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti (pozemky, stavby), ak boli nadobudnuté
počas trvania manželstva, a to buď spoločnou činnosťou manželov, alebo na základe nadobúdacích
titulov uvedených v § 132 OZ. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, v zmysle konštantnej judikatúry,

pokiaľ ide o rozostavanú stavbu platí, že táto sa stáva vecou v právnom zmysle slova v čase,
keď sú na nej vybudované prvky dlhodobej životnosti, najmä zvislé a vodorovné konštrukčné prvky,
konštrukcia strechy a prípadného schodiska a prípadne väčšina ostatných prvkov. Z tohto hľadiska nie je
rozhodujúce, na koho bolo vydané stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie (rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Cdo/201/1996).

20. V danej veci bolo zistené, že strany uzavreli manželstvo dňa 5.7.2008, pričom výstavba daného
rodinného domu sa začala až po uzavretí manželstva na základe stavebného povolenia právoplatného
dňa 13.8.2009. Žalobkyňa tiež výpisom z LV č. XXXX vyhotoveným ku dňu právoplatnosti rozvodu
manželstva preukázala, že rodinný dom bol za trvania manželstva sporových strán zapísaný ako

rozostavaná stavba pod č. Z 765/12 na základe žiadosti o zápis rozostavanej stavby z 22.2.2012,
doplnenej 12.6.2012, do katastra nehnuteľností, a to na základe stavebného povolenia Mesta Galanta
z 20.7.2009 a znaleckého posudku č. 179/2011 z 13.12.2011. Bolo teda preukázané, že predmetný
rodinný dom ako vec v právnom zmysle slova vznikla za trvania manželstva žalobkyne a žalovanéhoa je irelevantné, že ku kolaudácii danej nehnuteľnosti došlo až po rozvode manželstva 26.9.2012. Pokiaľ
žalovaný tvrdil, že medzi stranami malo byť od začiatku nesporné, že dom bude patriť do výlučného
vlastníctva žalovaného, tak jednak existenciu takejto dohody nijako nepreukázal, teda neuniesol v tomto

smere dôkazné bremeno a zároveň ani netvrdil a ani nepreukázal, že by medzi stranami bola uzavretá
dohoda o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva pokiaľ ide o danú nehnuteľnosť v zákonom
predpísanej forme notárskej zápisnice v zmysle ust. § 143a OZ. Ako bolo uvedené vyššie, je irelevantné,
že stavebné povolenie bolo vydané len na žalovaného a tiež kedy bol dom skolaudovaný, keďže
charakter rozostavanej stavby nadobudol, a teda vecou v právnom zmysle slova sa stal počas trvania

manželstva žalobkyne a žalovaného, čo potvrdzuje predložený list vlastníctva. Preto je nepodstatné
tvrdenie žalovaného v odvolaní, že mu nebolo dokázané žalobkyňou namietané špekulatívne konanie,
ktoré malo viesť k oddialeniu kolaudácie domu, ktorej čas pre vec samu ani nebol podstatný.

21. Hoci sa v konaní aj v odvolaní žalobca bránil tým, že na výstavbu mali byť použité prostriedky výlučne
z oddeleného majetku žalovaného, toto svoje všeobecné skutkové tvrdenie žalovaný nekonkretizoval,

neuviedol o aké prostriedky, v akej výške a z akého zdroja malo ísť, pričom toto svoje skutkové tvrdenie
ani nijako nepreukázal. Poukazoval iba na to, že pre vlastníctvo domu má byť irelevantné tvrdenie
žalobkyne, že výstavba domu sa realizovala za značnej pomoci jej rodičov, najmä otca, pretože to podľa
žalovaného nezakladá spoluvlastníctvo žalobkyne, ani jej rodičov. Ďalej poukazoval v odvolaní na to,
že on je uvedený v úverovej zmluve ako dlžník a žalobkyňa a jej rodičia iba ako spoludlžníci, pričom

jej rodičom z úveru nevzniklo vlastnícke právo k danej nehnuteľnosti, hoci boli tiež záložnými dlžníkmi
z úveru žalovaného.

22. Pre vec je však podstatné, že v spore bolo preukázané, že počas trvania manželstva žalobkyne
a žalovaného, bola uzavretá s G. B., H. ako veriteľom na jednej strane a žalovaným, žalobkyňou a jej

rodičmi ako spoludlžníkmi na strane druhej, zmluva o účelovom splátkovom úvere zo dňa 3.11.2009,
na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 44.350 eur na výstavbu daného rodinného domu. Nie
je vôbec rozhodujúce, že žalovaný bol uvedený ako dlžník a žalobkyňa a jej rodičia ako spoludlžníci,
pretože z právneho hľadiska v ich postavení ako dlžníkov z danej úverovej zmluvy nebol žiadny rozdiel,
čo je jednoznačne evidentné aj z totožného označenia všetkých zmluvných strán ako dlžníkov pri ich

podpisoch na zmluve. S námietkou žalovaného v odvolaní, že postavenie žalobkyne a jej rodičov ako
spoludlžníkov zo zmluvy im ešte nezakladá vlastnícke právo k nehnuteľnosti, sa vysporiadal už súd prvej
inštancie v ods. 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku, teda že ani sám žalovaný na základe danej
úverovej zmluvy vlastnícke právo k nehnuteľnosti nenadobudol (to nadobudol spoločnou výstavbou
danej nehnuteľnosti so žalobkyňou, pozn.); avšak predmetná úverová zmluva preukazuje, že na jej

základe nadobudli manželia peňažné prostriedky patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré
boli účelovo použité na výstavbu daného rodinného domu. Pokiaľ ide o pomoc rodičov žalobkyne na
výstavbe daného rodinného domu, vzhľadom na to, že títo si spoluvlastníctvo k danej nehnuteľnosti
neuplatňujú, ide o námietku irelevantnú. Žalovaný pomoc rodičov žalobkyne na výstavbe daného domu
nepoprel. Žalobkyňa touto námietkou preukazovala to, že predmetná nehnuteľnosti vznikla ako vec

v právnom zmysle slova spoločnou činnosťou žalobkyne a žalovaného za trvania ich manželstva, kedy
bola ako rozostavaná stavba aj zapísaná do katastra nehnuteľností. Odvolaciemu súdu sa žiada dodať,
že ak sa už vec raz stane súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemôže neskôr zmeniť
právnyrežimaprejsťdovýlučnéhomajetkujednéhozmanželovlennapríkladpreto,žedodatočnebolina
jej vyhotovenie, prípadne dokončenie, použité len prostriedky z výlučného majetku jedného z bývalých

manželov.

23. V spore bolo preukázané, že výstavba daného rodinného domu bola za trvania manželstva
financovaná zo spoločného úveru žalobkyne a žalovaného, teda z prostriedkov patriacich do ich BSM.
Žalovaný v spore neuniesol dôkazné bremeno, že by existovala platná dohoda sporových strán o tom, že

ibažalovanýsastanevýlučnýmvlastníkomdanéhorodinnéhodomu,postavenéhozatrvaniamanželstva
žalobkyne a žalovaného, ako ani to, že rodinný dom bol postavený iba z prostriedkov z oddeleného
majetku patriaceho výlučne žalovanému.

24. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o

bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti
preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania v sporovom konaní je
ustanovenie § 132 ods. 1 CSP v spojení s § 185 a nasl. CSP. Uvedené ustanovenia stanovujú
dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatívapri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačí dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia
súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon

určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom
zmysle,žesúdhonepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé meritórne rozhodnutie v podobe prehry sporu.

25. Pretože v predmetnej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že daný rodinný dom ako
vec v právnom zmysle slova vznikol za trvania manželstva žalobkyne a žalovaného a na jeho výstavbu
boli sčasti použité peňažné prostriedky patriace do BSM zo spoločného účelového úveru poskytnutého
žalobkyni a žalovanému za trvania manželstva, pričom žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich
všeobecných tvrdení, že podľa dohody strán mal dom patriť iba do výlučného vlastníctva žalovaného
a že bol postavený z oddelených prostriedkov patriacich do jeho výlučného vlastníctva, rozhodol súd

prvej inštancie vecne správne, pokiaľ žalobe žalobkyne domáhajúcej sa určenia, že je podielovou
spoluvlastníčkou danej nehnuteľnosti v podiele 1/2-ice vyhovel.

26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní uplatnených odvolacích dôvodov
žalovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne

správny potvrdil.

27. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30. O náhrade trov tohto odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,

rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania proti procesne neúspešnému
žalovanému. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

- 2 -
28Co/64/2024

28Co/64/2024-
2323201743
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).