Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824201322
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824201322.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Renáty Krajčiovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX,
XXX XX D., 2/ B. E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., obidvoch zastúpených
obchodnou spoločnosťou: ADVOKA, s.r.o.,

so sídlom Komárnická 36, 821 02 Bratislava, IČO: 44 449 615, proti žalovaným: 1/ F. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XXX, XXX XX H. B., 2/ I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/
XXX, XXX XX H. B., obidvom zastúpeným I. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XXX, XXX XX
H. B., o uloženie povinnosti prejavu vôle žalovaných, o odvolaní žalobcov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č. k. 13C/42/2024-120 zo dňa 10. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 13C/42/2024-120 zo dňa 10. decembra 2024 potvrdzuje.

Žalovaným v rade 1/ a 2/ priznáva voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak,
že žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal proti žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na ich náhradu v rozsahu 100
% (výrok II.).
2. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobcovia v rade 1/ a 2/, sa žalobou v tomto

spore domáhali, aby súd uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne uzavrieť so
žalobcami v rade 1/ a 2/ zmluvu o urovnaní sporných majetkovo-právnych vzťahov k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k. ú. H. B., evidovaným na LV č. XXXX, ako C-KN parcely č. 4405/4, č. 4405/5,
č. 4400/34, č. 4400/39 a č. 4400/40, vrátane prevodu spoluvlastníckych podielov k nim patriacich
žalovaným v rade 1/ a 2/
vo výške 1 v prospech žalobcov v rade 1/ a 2/ (uzavretím kúpnej zmluvy), ukončení viacerých súdnych
sporov a s tým spojených vzájomných povinností.

3. Svoju žalobu žalobcovia skutkovo odôvodnili tým, že žalobcovia a žalovaní sú podielovými
spoluvlastníkmi vyššie označených nehnuteľností. Medzi stranami sporu prebieha na Okresnom súde
Námestovo konanie vedené pod sp. zn. 14C/45/2022, ktorého predmetom je určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy, na základe ktorej žalobcovia nadobudli spoluvlastnícky podiel vo výške 2/24 na uvedených
nehnuteľnostiach. Na pojednávaní konanom v označenom spore dňa 10.01.2024 bola medzi stranami
sporu uzavretá dohoda/zmluva o budúcej zmluve, ktorej obsahom je dohoda na úprave ich sporných

práv kpozemkom,oukončenísúdnychsporovvedenýchna OkresnomsúdeNámestovo pod
sp. zn. 10C/263/2015 a sp. zn. 14C/45/2022 a s tým súvisiacich kolaterálnych povinnostiach. Žalovaní
však napriek tomu ostali vo veci pasívni a nereagujú ani na opakované výzvy žalobcov nauzavretie ,,Zmluvy o urovnaní sporných majetkovo-právnych vzťahov a o predaji nehnuteľností“ (ďalej
aj „dohoda alebo „zmluva o budúcej zmluve“). Keďže medzi sporovými stranami došlo ku vzniku platnej
zmluvy o budúcej zmluve, a to obsahovo úplne a korektne, v predpísanej písomnej forme (obsiahnutej v

súdnej zápisnici) a uzavretý záväzok zaväzuje zmluvné strany aj vtedy, ak by svoje pôvodné rozhodnutie
prehodnotili, žalobcovia sa s poukazom na ust. § 229 CSP v tomto spore domáhajú nahradenia prejavu
vôle žalovaných.
4. Žalovaní v rámci svojej procesnej obrany v spore žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
5. Poukázali na to, že prejav vôle uzavrieť dohodu/zmluvu o budúcej zmluve z ich strany neexistoval,

keďže prvýkrát sa o nej dozvedeli až zo zápisnice o súdnom pojednávaní doručenej im emailom dňa
12.01.2024 po pojednávaní konanom dňa 10.01.2024. Namietali, že predmetnú dohodu dojednal ich
právny zástupca bez ich vedomia a súhlasu a nad rozsah plnomocenstva udeleného zastupujúcemu
advokátovi F. F. B.. Zdôraznili, že dohodu by nikdy nepodpísali ani neodsúhlasili, keďže celá
bola pripravená jednostranne žalobcami a nereflektuje žiadnu z ich požiadaviek. Okrem neadekvátnej
cenovej ponuky sa v nej vôbec nespomína úhrada dlhu žalobcov za doteraz nezákonné

užívané vlastníctva žalovaných a táto neodzrkadľuje ani nimi vynaložené úsilie a nápravu spôsobnej
krivdy. Dohoda pre nich predstavuje špekuláciu žalobcov ako ich oklamať ešte pred právoplatnosťou
rozsudku. Žalobcovia v nej žiadajú späťvzatie žalôb v čase, keď už vedeli, že v označených konaniach
nebudú úspešní. Predmetná dohoda by mala zohľadňovať záujmy oboch strán, táto však zohľadňuje
len záujmy žalobcov.

6. Žalobcovia v replike mali za to, že plnomocenstvo udelené žalovanými F. F. B. dňa 26.02.2015 je
jasne formulované. Tomu zodpovedá i jeho text: ,,aby ich menovaný advokát vo všetkých právnych
veciach zastupoval“. Samotní žalovaní produkujú dôkazy, že nimi splnomocnený advokát ich minimálne
informoval o výsledku pojednávania konaného dňa 10.01.2024. Žalovaní však bezprostredne po tejto
udalosti a dokonca ani

do júla 2024 žiadnym spôsobom a nikoho neinformovali o svojom nesúhlase. Nevôľa žalovaných
by aj tak nemala žiadny právne relevantný význam, nakoľko ich právny zástupca konal na základe
splnomocnenia. Splnomocnený advokát F. B. pred otvorením a aj počas pojednávania osobne rokoval
o finálnej podobe dohody s právnym zástupcom protistrany.
Za tým účelom sa viackrát telefonicky spojil so svojimi klientmi, čo môžu potvrdiť F. J. a jeho manželka

H. J., ktorí boli dňa 10.01.2024 pri rokovaní
o predmetnej dohode osobne prítomní. Zjavným dôkazom toho, že tvrdenia žalovaných nie sú pravdivé,
je obsah mailovej korešpondencie advokáta žalobcov s advokátom F. B., z ktorej je zrejmé, že dňa
19.03.2024 právny zástupca žalovaných mailom potvrdil,
že na žiadosť jeho klientov urobili žalobcovia prejav dobrej vôle a v dohode navýšili sumu kúpnej

ceny o 500,00 eur. V prílohe mailu žiadal odročiť pojednávanie a opätovne potvrdil súhlas jeho
klientov s uzavretím zmluvy v zmysle zmluvy o budúcej zmluve, ako bola dohodnutá v zápisnici na
pojednávaní 10.01.2024. Advokát F. B. v mene svojich klientov kompetentne a priamo pred Okresný
súdom Námestovo v spore sp.zn. 14C/45/2020 na pojednávaní dňa 10.01.2024 uzatvoril dohodu o
zásadnom a definitívnom usporiadaní dotknutého majetkovoprávneho problému, ktorý bol riešený v

predmetnom procese, ale aj
v konaniach vedených na označenom súde pod sp. zn. 5C/288/2015 a 10C/263/2015.
V právnom vyjadrení išlo o pactum contrahendo (zmluvu o budúcej zmluve). Aj z postupu súdu
Okresného súdu Námestovo v konaní sp. zn. 14C/45/2020 je zrejmé, že advokát F. B. konal legitímne
a disponoval právne korektným plnomocenstvom aj na uzavretie takej dohody v mene jeho klientov

(žalovaných), ktorá bola spísaná do zápisnice o súdnom pojednávaní. Zároveň žalobcovia poukázali na
zvukový záznam z pojednávania konaného dňa 10.01.2024, a to konkrétne na čas 09:40, 25:30, 39:30
a 47:20, ktorý vyvracia obranu žalovaných, kedy nikto zo zúčastnených nemal pochybnosti o tom, že
takto dôjde k naplneniu zmluvného cieľa, teda uzavretiu výslednej dohody o urovnaní.
7. Žalovaní vo svojej duplike zotrvali na predchádzajúcich vyjadreniach. Podľa ich názoru žalobcovia

poňali nimi udelené plnomocenstvo pre F. B. iba v širšom kontexte, no nebrali už do úvahy zvýraznenú
špecifikáciu, kde sa uvádza konanie, na ktoré sa jeho splnomocnenie vzťahuje. Rokovaniam o dohode
malo tiež predchádzať overenie
a potvrdenie rozsahu právomoci vlastníkmi nehnuteľností, keďže predmetom rokovaní bol ich predaj.
V prípade, že protistrana a ich právny zástupca mali záujem rokovať o prevode vlastníckych práv k

nehnuteľnostiam, bol k tomu potrebný súhlas ich vlastníka. Ak právny zástupca zastupuje žalovaných
v spore o porušenie predkupného práva, to automaticky neznamená, že môže rokovať a rozhodovať aj
o predaji ich spoluvlastníckych podielov k dotknutým nehnuteľnostiam bez ich vedomia. Okrem tohto,
by súhlas žalovaných s dohodou viedol k poškodeniu ich vlastníctva, nakoľko predajompredmetných parciel by prišli o prístupovú cestu k ďalším pozemkom v ich vlastníctve. Ďalej žalovaní
poukázali na špekulatívne konanie žalobcov, ktorí chceli, aby žalovaní zobrali žalobu späť v
konaniach, o ktorých žalobcovia vedeli, že budú neúspešní, napriek tomu, že svoje vlastníctvo obhajujú

od roku 2015. Ani zvuková nahrávka z pojednávania nijako nedokazuje, že by žalovaní o konaní
ichprávnehozástupcumalivedomosť,anito,žesjehopostupomprejavilisúhlas.Tátolenpreukazuje,že
rokovanie na pojednávaní v predmetný deň prebehlo bez ich vedomia a súhlasu. Žalovaní tiež poukázali
nato,žežalobcoviavôbecnerešpektujúichvlastníctvo,dlhodobonezákonnevyužívajúdotknutéparcely,
zámerne ich prenajímajú inému podnikateľskému subjektu s cieľom zamedziť im prístup k pozemkom,

vykonávajú nezákonné stavebné úpravy a priamo v teréne budujú fyzické prekážky - železná uzamknutá
brána, nedovolené oplotenie, palety s tovarom priamo na ceste.
8. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:
9. Žalobcovia a žalovaní sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. H.
B., ako C-KN parciel č. 4400/34, č. 4400/39, č. 4400/40, č. 4405/4
a č. 4405/5, a to žalobcovia každý v podiele 6/24 a žalovaní v BSM v podiele 1/2. Ohľadne vlastníctva

predmetných nehnuteľností sú medzi stranami konania vedené na Okresnom súde Námestovo viaceré
konania, a to sp. zn. 10C/263/2015, sp. zn. 5C/288/2015 a sp. zn. 14C/45/2022. Z rozsudku Okresného
súdu Námestovo sp. zn. 5C/288/2015 zo dňa 25.04.2017 konajúci súd zistil, že žaloba žalobcov, ktorou
sa domáhali určenia vlastníckeho práva
k uvedeným nehnuteľnostiam v podiele každý 1/2, bola zamietnutá a žalovaným bol priznaný nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
10.05.2018. Pokiaľ ide o konania sp. zn. 10C/263/2015 a 14C/45/2022, v ktorých
vystupovali žalovaní v pozícii žalobcov a ktoré žaloby boli pôvodne Okresným súdom Námestovo
zamietnuté, tieto nie sú doposiaľ právoplatne skončené. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
sp. zn. 6Cdo/62/2022 zo dňa 26.05.2022 rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/279/2018 zo

dňa 30.04.2019, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Námestovo vo veci sp. zn.
7C/214/2015 (pôvodná spisová značka konania 14C/45/2022) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Cdo/192/2022 zo
dňa 29.05.2024 rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/71/2020 zo dňa 31.01.2022, odvolací súd
potvrdil rozsudok Okresného súdu Námestovo vo veci sp. zn. 10C/263/2015 zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 14C/45/2022 zo
dňa 20.03.2024 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobe žalobcov
(v tomto konaní žalovaných) bolo vyhovené, keď súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 03.10.2013 uzavretá
medzi žalovaným 1/ F. J. ako predávajúcim a žalovanými 2/ a 3/ (v tomto
konaní žalobcovia) ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu 2/24 na

pozemkoch evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. H. B., je neplatná. Zároveň priznal žalobcom náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko žalovaní podali voči
nemu odvolanie.
10. Zo zápisnice o súdnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Námestovo vo veci sp. zn.
14C/45/2022 zo dňa 10.01.2024 o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy vyplýva,

že žalobcovia (v tomto konaní žalovaní) na tomto pojednávaní neboli prítomní a súd
na základe udeleného plnomocenstva konal s ich právnym zástupcom F. F. B.. Právni zástupcovia strán
sporu, ako aj žalovaný 1/ F. J. do zápisnice uviedli, že pred pojednávaním uzatvorili dohodu, ktorej obsah
je v nej zaznamenaný. Zároveň prehlásili, že predmetnú dohodu o urovnaní uzavrú do 30 dní. V závere
zápisnice sa uvádza, že strany sporu požiadali súd o poskytnutie lehoty minimálne 38 dní na mimosúdne

vyriešenie sporu z dôvodu, že uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve o urovnaní. Následne súd vyhlásil
uznesenie, ktorým pojednávanie odročil na neurčito za účelom poskytnutia lehoty 40 dní
na mimosúdne vyriešenie veci sporovými stranami. Rovnopis zápisnice o súdnom pojednávaní dňa
12.01.2024 zaslal F. B. emailom žalovaným so žiadosťou o zaslanie ich stanoviska.
11. Zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 10.01.2024 nevyplýva, že by F. B. počas neho

so žalovanými komunikoval ohľadne uzatvorenia dohody. Vyplýva z nej jedine, a to konkrétne z času
49:40 min., že F. B. komunikoval so synom žalovaných, nakoľko žalovaný v rade 1/ bol po porážke.
Táto komunikácia sa týkala pravdepodobne kúpnej ceny za pozemky, nie však dohody, ktorá je
predmetom tohto sporu. Zo zvukového záznamu je zrejmé, že medzi právnymi zástupcami strán sporu
došlo pred otvorením pojednávania k určitej dohode ohľadne komplexného vyporiadania vlastníckych

vzťahov medzi stranami sporu, vrátane prebiehajúcich súdnych konaní, ktorú predložili súdu a aj počas
pojednávania spolu rokovali a upravovali jej znenie do finálnej podoby, ktorá je zaznamenaná v zápisnici
o súdnom pojednávaní. Z uvedeného dôvodu bolo pojednávanie viackrát prerušené, keďže právny
zástupca žalobcov F. K. B. potreboval tieto zmeny s klientmi odkonzultovať.12. Z plnomocenstva udeleného žalovanými F. F. B. dňa 26.02.2015 vyplýva, že žalovaní splnomocnili
menovaného advokáta, aby ich zastupoval vo všetkých právnych veciach, aby vykonával všetky úkony,
prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzavieral zmiery, uznával uplatnené nároky,

vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnenie nárokov
prijímal,ichplneniepotvrdzoval,menovalrozhodcuauzavieralrozhodcovskézmluvy, atovšetkoivtedy,
keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Toto splnomocnenie sa osobitne
vzťahuje na zastupovanie splnomocniteľov pri uplatňovaní ochrany práv splnomocniteľov
v zmysle ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ust. § 141 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 140

Občianskeho zákonníka a ust. § 161 ods. 3 O.s.p. ako vlastníkov nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX k. ú. H. B. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2
k celku voči A. B. C., B.. E. C. B. a ostatným účastníkom kúpnej zmluvy zavkladovanej Správou katastra
Námestovo pod sp. zn. V 2105/13 dňa 07.11.2023, až do úplného skončenia veci.
13. Z emailovej komunikácie, ktorú predložili žalobcovia je zrejmé, že medzi právnymi zástupcami strán
sporu prebiehali ohľadne uzavretia dohody o urovnaní rokovania, keď

z emailu právneho zástupcu F. K. B. zo dňa 18.03.2024 vyplýva,
že žalobcovia akceptovali návrh F. F. B. o navýšenie kúpnej ceny za predaj dotknutých nehnuteľností o
sumu 500,00 eur za tam stanovených podmienok. Na predmetný email reagoval F. F. B. dňa 19.03.2024,
ktorý oznámil právnemu zástupcovi žalobcov postup, v zmysle ktorého sporové strany bezodkladne
podajú návrh na prerušenie konania vedeného na Okresnom súde Námestovo sp. zn. 14C/45/2022 na

dobu 3 mesiacov, počas ktorých zrealizujú dohodu o pokonávke, ktorej súčasťou bude kúpna zmluva
uzavretá medzi stranami sporu na predaj nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. H. B. v
spoluvlastníckom podiele žalovaných o veľkosti 1/2 za celkovú sumu 12.650,00 eur. Žalovaní mali
zároveň zobrať späť žalobu v konaní sp. zn. 14C/45/2022 a dovolanie
v konaní vedenom na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 7Cdo/192/2022.

14. Z emailu, ktorý žalovaní adresovali F. F. B. dňa 18.03.2024, vyplýva ich nesúhlas s dohodou, kde
uviedli, že je pre nich neprípustné, aby od nich protistrana žiadala späťvzatie žaloby v spore sp. zn.
14C/45/2022 a dovolania podaného dňa 11.05.2022 voči rozsudku v spore sp. zn. 10C/263/2015. Podľa
ich názoru je to špekulácia a výsmech protistrany, pričom s veľkou pravdepodobnosťou urgujú
pojednávanie, aby túto nezmyslenú dohodu čo najskôr podpísali.

15. Z návrhu na prerušenie konania sp. zn. 14C/45/2022 podľa § 163 ods. 1 CSP zo dňa 19.03.2024 mal
súd prvej inštancie preukázané, že F. F. B. v mene žalobcov (v tomto konaní žalovaných) žiadal
súd, aby prerušil konanie na dobu 3 mesiacov. Zároveň konajúcemu súdu oznámil, že o prerušenie
konania žiada po dohode s ostatnými stranami sporu, ktorá smeruje k mimosúdnemu vyriešeniu sporu
uzavretím dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva.

16. Z priloženej emailovej komunikácie medzi právnymi zástupcami strán sporu zo dňa 19.03.2024 je
zrejmé, že pred pojednávaním, ktoré sa malo uskutočniť v konaní sp. zn. 14C/45/2022 dňa 20.03.2024,
nebolo možné zabezpečiť súhlas žalovaného 1/ F. J. s prerušením konania, keďže tento bol v tom čase
hospitalizovaný. Z uvedeného dôvodu okresný súd na uvedenom pojednávaní nevyhovel návrhu na
prerušenie konania vyhlásil rozsudok vo veci samej.

17. Z oznámenia o výsledku mimosúdneho rokovania zo dňa 03.04.2024 adresovaného Najvyššiemu
súdu SR vo veci sp. zn. 7Cdo/192/2022 (konanie o nahradení prejavu vôle
z dôvodu porušenia predkupného práva vedená na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn.
10C/263/2015) súd prvej inštancie zistil, že F. F. B. reagoval na výzvu dovolacieho súdu, ktorému
oznámil, že právni zástupcovia sporových strán rokovali o mimosúdnom urovnaní, avšak

žalobcovia (v tomto konaní žalovaní) majú za to, že navrhnutá dohoda je uzavretá nad rámec
vedeného sporu. K takto navrhnutej dohode právny zástupca nebol splnomocnený, a preto žalobcovia
trvajú na pokračovaní v spore o dovolaní. Dňa 29.05.2024 Najvyšší súd Slovenskej republiky
vydal uznesenie, ktorým rozsudok Krajského súdu v Žiline, (ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu
Námestovo), zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Nadväzne súd prvej inštancie citoval ust. § 33 ods. 1 a 2, § 50a ods. 1 až 3, § 40 ods. 1 až 5 a § 46
Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 137 písm. a) CSP a konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné,
že žalobcovia a žalovaní sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX k. ú. H.
B. špecifikovaných v bode 2. tohto rozhodnutia a že medzi nimi dochádza k dlhodobým súdnym sporom
ohľadne vlastníctva nehnuteľností, ktoré doposiaľ nie sú právoplatne skončené. Sporným v konaní

zostalo, či dňa 10.01.2024 na pojednávaní vo veci Okresného súdu Námestovo sp. zn. 14C/45/2022
strany sporu uzavreli dohodu, ktorá mala predstavovať zmluvu o budúcej zmluve a ak áno, či bol právny
zástupcažalovanýchF.F.B.nauzatvorenietakejtozmluvyvrámcipredmetnéhokonaniasplnomocnený.19. Žalobcovia sa v konaní domáhali nahradenia prejavu vôle žalovaných uzatvoriť s nimi Zmluvu o
urovnaní sporných majetkovo-právnych vzťahov a o predaji nehnuteľností,
a to z dôvodu, že žalovaní nesplnili svoj záväzok a neuzavreli so žalobcami predmetnú zmluvu do 30 dní

od dohody zaznamenanej v zápisnici o súdnom pojednávaní zo dňa 10.01.2024 v konaní Okresného
súdu Námestovo sp. zn. 14C/45/2022. Tvrdili, že predmetná dohoda predstavuje zmluvu o budúcej
zmluve, ktorá spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti. S predmetným názorom sa však súd prvej
inštancie nestotožnil. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o budúcej zmluve je totiž
jej písomná forma, ktorú je potrebné odlíšiť od písomného potvrdenia o právnom úkone, písomného

potvrdenia o vzniku, zmene alebo zániku práva (kvitancie) alebo úradného zápisu vykonaného na
orgáne verejnej mocialebo pred súdom ústne do zápisnice. Vychádzajúc z obsahu predmetnej zápisnice
o pojednávaní súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade nedošlo medzi stranami sporu dňa
10.01.2024 k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve, ale len k určitému vyhláseniu ich právnych zástupcov
o tom, že pred pojednávaním došlo k uzavretiu dohody. Uvedené je zrejmé tak z obsahu zápisnice
o súdnom pojednávaní a zvukového záznamu z pojednávania konaného dňa 10.01.2024, počas ktorého

došlo k viacerým opravám dohody, toto pojednávanie bolo viackrát prerušované a následne bolo
odročené za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu. Zároveň okresný súd akcentoval, že zo strany
konajúceho súdu vo veci sp.zn. 14C/45/2022 nedošlo k preskúmaniu zákonnosti dohody tak, ako tvrdili
žalobcovia, ani k jej schváleniu, pretože takúto dohodu by súd ani nemohol v rámci konania o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy schváliť. Do zápisnice o súdnom pojednávaní bolo zaznamenané len znenie

dohody tak, ako to požadovali právni zástupcovia strán sporu. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie
konštatoval že dohodu obsiahnutú v zápisnici o súdnom pojednávaní zo dňa 10.01.2024 nepovažoval
za zmluvu o budúcej zmluve. Keďže žalobcovia v tomto spore nepredložili súdu inú dohodu/zmluvu,
ktorá by spĺňala náležitosti zmluvy o budúcej zmluve, okresný súd uzavrel, že
v danom prípade nebola splnená písomná forma zmluvy, ktorá je vyžadovaná bezvýnimočne, a to aj v

prípade, ak pre budúcu zmluvu zákon takúto požiadavku neustanovuje. Zároveň doplnil, že okrem tohto
zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať všetky nevyhnutné obsahové a formálne náležitosti budúcej
zmluvy,tedanielenpísomnúformu,alemusítiežvyhovovaťvšeobecnýmnáležitostiamprávnychúkonov
ustanoveným v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Medzi významné požiadavky dohody/zmluvy o
budúcej zmluve patria aj náležitosti vôle a jej prejavu. Náležitosti prejavu vôle sú zrozumiteľnosť, určitosť

a v niektorých prípadoch aj forma prejavu. Ak chýba hoci len jedna z podstatných náležitostí dohody
o budúcej zmluve ustanovených zákonom, následkom toho je neplatnosť takejto dohody (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 42/2007). Keďže predmetom dohody zo dňa 10.01.2024 mal byť
aj prevod nehnuteľností, pre jej platnosť sa nevyžadovala len písomná forma, ale aj podpisy
zmluvných strán, ktoré mali byť úradne overené. Zápisnica o súdnom pojednávaní zo dňa 10.01.2024

však nie je podpísaná stranami sporu, a preto aj z uvedeného dôvodu nemožno považovať preloženú
dohodu za platný právny úkon. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že totožnosť strán
sporu a právnych zástupcov bola overená zo strany súdu, nakoľko písomný prejav nadobúda platnosť
až po jeho podpise konajúcou osobou.
20. Ďalej okresný súd uviedol, že v danom prípade právny zástupca žalovaných F. F. B. nebol ani

splnomocnený na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko
z plnomocenstva zo dňa 26.02.2015 vyplýva, že menovaný advokát mal žalovaných zastupovať vo
všetkých právnych veciach, osobitne pri uplatňovaní ochrany práv splnomocniteľov vyplývajúcich z
porušenia ich predkupného práva, teda vo veci vedenej na Okresnom súde Námestovo pod
sp. zn. 14C/45/2022. Plnomocenstvo tak nebolo udelené na zastupovanie žalovaných do budúcna, ale

na ich zastupovanie v konkrétnom konaní,
a preto na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné osobitné
splnomocnenie žalovaných. Zo zvukového záznamu pritom nemal súd prvej inštancie preukázané
tvrdenia žalobcov, že by F. F. B. počas konania so žalovanými komunikoval, a ani to,
že by bol právnemu zástupcovi F. B. udelený zo strany žalovaných súhlas na uzavretie dohody, resp.

na rokovanie o takejto dohode. Vzhľadom na uvedené, kedy F. B. konal bez udelenej plnej moci, potom
nemožno hovoriť o tom, že by žalovaní mali povinnosť svoj nesúhlas oznámiť bezodkladne žalobcom
tak, ako to uvádza ust. § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale títo boli povinní bezodkladne oznámiť
schválenie právneho úkonu tak, ako to predpokladá odsek 2 predmetného zákonného ustanovenia. K
takémuto schváleniu žalovaných nedošlo. Práve naopak z ich postoja je zrejmé, že konanie právneho

zástupcu neschválili. Súd prvej inštancie vzal
do úvahy aj skutočnosť, že plnomocenstvo bolo F. F. B. udelené na
zastupovanie žalovaných v súvislosti s ochranou ich vlastníckeho práva, kedy sa v konaní sp. zn.
14C/45/2022 domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobcovia nadobudli podielna nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. H. B., no nie na predaj svojho spoluvlastníckeho
podielu na nich, ku ktorému malo dôjsť uzavretím dohody.
21. Pokiaľ právny zástupca žalobcov počas pojednávania poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn.

I. ÚS 640/2014, kedy mal za to, že by súd nemal vo veci postupovať príliš formalisticky a mal preferovať
platnosť právneho úkonu pred jeho neplatnosťou, súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že v
danom prípade ústavný súd posudzoval určitosť právneho úkonu a s ním súvisiacu platnosť právneho
úkonu. V prejednávanej veci však súd prvej inštancie nemal pochybnosti o určitosti právneho úkonu,
ale o forme, ktorá je obligatórnou náležitosťou zmluvy o budúcej zmluve a ktorej nedostatok ex lege

spôsobuje neplatnosť takejto zmluvy. Prvoinštančný súd preto, zastávajúc názor o absencii písomnej
formy zmluvy, nemohol pristúpiť k tomu, že by považoval neplatný právny úkon za platný,
a to ani pri použití iných interpretačných pravidiel obsiahnutých v Občianskom zákonníku, resp. pri
preskúmaní toho, či žalobcovia pri realizácii daného úkonu konali dobromyseľne.
V danej veci stáli proti sebe jednak právo žalobcov na uzavretie dohody, ktorou by sa urovnali
dlhoročné spory medzi stranami sporu a jednak právo žalovaných na zachovanie ich vlastníckeho práva.

Žalobcovia by mali nárok na nahradenie prejavu vôle žalovaných súdom v prípade, ak by dohoda, ktorú
považovali za zmluvu o budúcej zmluve bola platným právnym úkonom. Nakoľko sa tak nestalo, mal
súd prvej inštancie za to, že práve z dôvodu špecifickosti daného prípadu, kedy nebolo preukázané, že
by žalovaní mali 10.01.2024 vedomosť o prípadnej dohode, ktorá bola koncipovaná do zápisnice, kedy
táto dohoda je zjavne v rozpore s prejavom vôle žalovaných prezentovaných v dlhoročných súdnych

sporoch, nie je možné na daný právny úkon pozerať inak ako prísne formálne.
22. Záverom okresný súd uviedol, že zamietol návrh žalobcov na vykonanie dokazovania výsluchom F.
F. B.. Ak v danom prípade neboli splnené obligatórne náležitosti zmluvy o budúcej zmluve, vykonanie
toto dôkazu považoval za nehospodárne
a neúčelné, pretože by nijako nemohol ovplyvniť výsledok tohto sporu. Zároveň nebolo v

konaní sporným, že F. B. zastupoval a aj naďalej zastupuje žalovaných v iných konaniach vedených na
Okresnom súde Námestovo, vrátane konania sp. zn. 14C/45/2022, preto je otázne, či by k samotnej
výpovedi F. B. došlo, nakoľko tento má v zmysle § 23 zákona č. 586/2003 Z. z. o
advokácii povinnosť zachovávať mlčanlivosť, ale aj právo odmietnuť vypovedať ako svedok, ak usúdi,
že pozbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť je v neprospech klienta.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebola
uzavretá zmluva o budúcej zmluve, ktorá by zaväzovala žalovaných povinnosťou uzatvoriť so žalobcami
Zmluvu o urovnaní sporných majetkovo-právnych vzťahov a o predaji nehnuteľností, a preto žalobu ako
nedôvodnú zamietol.
24. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a priznal

žalovaným,ktoríbolivtomtosporeplneúspešnínároknaichnáhraduvcelomrozsahuvočineúspešným
žalobcom.

25. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v rade
1/ a 2/, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie, alternatívne navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že ich žalobe
vyhovie. Súčasne si uplatnili voči žalovaným nárok na náhradu trov prvoinštančného
i odvolacieho konania.

26. Odvolatelia namietali, že súd prvej inštancie im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby

uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý
proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj
to, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), g), h) CSP].

27. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ zdôraznili že v celom odôvodnení napadnutého rozsudku chýba plauzibilné
a s platným právom harmonizujúce vysvetlenie neplatnosti prejavov vôle urobených pred súdom dňa
10.01.2024 tak, ako to vyjadrili a následne potvrdzovali zmluvné strany. Jedná sa o prejav vôle
bratov C. (žalovaných) zastúpených ich advokátom, resp. vôle manželov G. (žalobcov), ktorí boli

tiež zastúpení advokátom. Okresný súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil verifikovateľne správne
argumenty žalobcov (dokonca nekolidujúce s nezrušiteľným prejavom vôle manželov G. urobených
ich advokátom v intenciách udeleného splnomocnenia na pôde Okresného súdu Námestovo dňa10.01.2024 a nevysporiadal sa v konaní č. 13C/42/2024 riadne s absenciou právne korektných
prípadných dôkazov produkovaných žalovanými.
28. Súčasne žalobcovia poukázali na rozsah zastúpenia žalovaných s poukazom na ust. § 92 CSP.

Z formulácie plnomocenstva udeleného žalovanými advokátovi F. F. B. jednoznačne vyplýva, „aby
ich zastupoval vo všetkých právnych veciach“. Zástupca, ktorému bolo udelené splnomocnenie, je
oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana. Advokát F. F. B. bol žalovanými v rade
1/ a 2/ splnomocnený zastupovať ich v konaniach Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5C/288/2015,
10C/262/2015, 7C/214/2015 (aktuálne vedeného pod sp. zn. 14C/45/2022). Za obdobie cca 10 rokov

vedenia viacerých súdnych konaní, v ktorých ide v podstate o ten istý majetkovo-právny problém
– mali žalovaní a ich právny zástupca dostatok času na to, aby si vytvorili na vec ustálený názor
a minimálne pre seba definovali, čo chcú dosiahnuť. Celý spor je o práve žalovaných sa týka „pásika
zeme“ prebiehajúceho pod domom vo vlastníctve žalobcov. Užívanie inkriminovanej plochy zo strany
žalovaných je teda reálne nemožné. Napriek tomu aj dnes odmietajú
od žalobcov prijať peňažnú kompenzáciu. Myšlienka uzavrieť dohodu (pactum de contrahendo)

o urovnaní sporných práv a celej predmetnej aféry nevznikla spontánne dňa 10.01.2024. Nasvedčuje
tomu celý rad písomností preukazujúcich, že strany dlhodobo a opakovane rokovali o obsahu
spomínanej dohody. Strany i navzájom kontinuálne písomne potvrdzovali vôľu uzavrieť spor dohodou.
Nie je teda pravda, že by dohoda dňa 10.01.2024 bola pre žalovaných šokujúca, keďže oni sami priložili
do spisu zápisnicu o súdnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Námestovo vo veci sp.zn.

5C/288/2015 zo dňa 08.02.2017, kde žalovaný v rade 1/ sám na jej strane 5 popisuje, ako strany rokovali
o kúpe/predaji sporných nehnuteľností. Zároveň žalobcovia v rade 1/ a 2/ predložili súd
do spisu dôkazy – komunikáciu medzi stranami časovo z obdobia pred, ale aj po dátume 10.01.2024,
kedy došlo k písomnému uzavretiu dohody (pactum de contrahendo o urovnaní – § 585 Občianskeho
zákonníka). Pokiaľ okresný súd tvrdí, že by bolo nespravodlivé, ak by mali žalovaní povinnosť

uzatvoriť dohodu, o ktorej nemali vedomosť, odvolatelia poukázali na pasáž zo zvukového záznamu
z pojednávania zo dňa 10.01.2024 čas 47:20, kde ich advokát F. F. B. jasne konštatuje, že počas
prestávky komunikoval so svojím klientom.
29. Ďalej žalobcovia 1/ a 2 nesúhlasili ani s argumentáciou okresného súdu, že vzhľadom na to, že F.
F. B. konal bez udeleného plnomocenstva, nemožno hovoriť o tom,

že by žalovaní mali povinnosť svoj nesúhlas bezodkladne oznámiť žalobcom tak, ako to uvádza ust. § 33
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale boli povinní bezodkladne oznámiť schválenie právneho úkonu tak,
ako predpokladá odsek 2 predmetného ustanovenia. Podľa ich názoru došlo zo strany okresného súdu
ku skomoleniu znenia uvedeného zákonného ustanovenia. Upriamili pozornosť na formu, obsah i dosah
toho, na čo poukázal syn žalovaných na pojednávaní dňa 10.12.2024. Žalobcovia poukázali na mail

zo dňa 18.03.2024, ktorý mal v marci 2024 dostať od syna žalovaných advokát manželov žalovaných.
Nejedná sa však o prejav vôle manželov G., ale o vyjadrenie ich syna k údajnej ich vôli, ktorú však
nikto nikdy neoveroval. Okresný súd sa mýli v tom, čo opisuje v bode 17. odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Z obsahu tohto mailu pritom ani nie je zrejmé, v akej časti, resp. v akom rozsahu by syn
manželov žalovaných mienil inkriminovanú dohodu zo dňa 10.01.2024 napadnúť. Advokát F. F. B. totiž

postupoval právne korektne, rešpektoval vôľu svojich klientov - žalovaných aj pri akejsi „výhrade“ ich
syna. Názor syna žalobcov, ktorý nie je v postavení stranou sporu, je v porovnaní s vôľou žalovaných
právne irelevantný. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na mail advokáta F. F. B. zo dňa
19.03.2024, ktorým menovaný advokát naďalej potvrdzoval súdu a pre ich stranu, že došlo k dohode.
Hoci už by to bolo po zákonnej lehote, v marci 2024 a ani nikdy potom o anulovaní dohody

nikto (žalovaní, ich syn, ani F. B.) žalobcov neinformoval. Súčasne odvolatelia akcentovali, že riešenie
takejto situácie predpokladá ust. § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak splnomocnenec prekročil
svoje oprávnenie vyplývajúce mu z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie
schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal svoj nesúhlas, bez
zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

Žiadny taký oznam žalobcovia, ani ich advokát nikdy nedostali. V dôsledku toho je dohoda odsúhlasená
advokátom F. F. B. perfektná. Okresný súd pritom nemal vôbec pochybnosť o tom, že F. B. reagoval
dňa 19.03.2024 na mail F. B.
zo dňa 18.03.2024, ktorým mu právny zástupca žalovaných oznamoval, že jeho klienti akceptovali návrh
na zvýšenie kúpnej ceny za sporné nehnuteľnosti v dohode o sumu 500,00 eur za tam stanovených

podmienok. Súčasne mu F. B. oznámil ďalší postup, v zmysle ktorého mali sporové strany bezodkladne
podať na súd návrh na prerušenie konania vo veci Okresného súdu Námestovo sp. zn. 14C/45/2022,
a to na dobu troch mesiacov, počas ktorých sa mala realizovať dohoda o pokonávke. Jej súčasťou mala
byť aj kúpna zmluva uzavretá medzi stranami sporu na predaj inkriminovanej nehnuteľnosti (podielovna piatich parcelách). Pretrvávajúcu pozitivitu manželov G. oznamoval advokát F. B. súdu písomne už
aj 15.03.2024.
30.Ďalejodvolateliavyslovilinesúhlassozáveromokresnéhosúdu,žespornádohoda/zmluvaobudúcej

zmluve nebola uzavretá v písomnej forme. Potvrdili, že strany spolu pred pojednávaním (cca od začiatku
roku 2023) predrokovali uzavretie dohody, ale túto ešte neuzavreli, pretože jej obsah nebol ustálený. Aj
počas súdneho pojednávania dňa 10.01.2024 robili strany ďalšie oferty, protioferty a vyjadrovali dielčie
akceptácie, čo napokon vyústilo do finálnej formulácie dohody, ktorú obsahuje zápisnica o súdnom
pojednávaní. Najskôr teda došlo k negociácii a až následne k uzatvoreniu dohody. Pokiaľ okresný súd

ustálil, že v danom prípade nedošlo medzi stranami sporu dňa 10.01.2024 k uzavretiu zmluvy o budúcej
zmluve, ale k určitému vyhláseniu právnych zástupcov strán sporu o tom, že pred pojednávaním došlo
k uzavretiu dohody..., odvolatelia upriamili pozornosť na to,
že do zápisnice o súdnom pojednávaní bolo zaznamenané znenie dohody tak, ako to požadovali
právni zástupcovia strán sporu. Výklad prezentovaný okresným súdom v napadnutom rozsudku sa teda
prieči vôli, vyjadreniu i formulácii dohody o urovnaní učinenej advokátmi strán sporu, ktorá je súčasťou

zápisnice o súdnom pojednávaní zo dňa 10.01.2024, čo potvrdzuje aj audiozáznam z pojednávania
okresného súdu v spore sp. zn. 14C/45/2022 zo dňa 10.01.2024 čas 09:40, kde advokát potvrdil súdu,
že na pojednávaní uzatváraná dohoda má byť chápaná ako zmluva o budúcej zmluve. Sudkyňa
v konaní na Okresnom súde Námestovo sp. zn. 14C/45/2022 v súlade článkom 4 CSP teda smerovala
k rozumnému usporiadaniu procesných vzťahov, jej spôsob práce harmonizoval s tým pokynom, ktorý

bol pre ňu obsiahnutý v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/62/2022, resp. v uznesení
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/119/2022. V pôvodnom konaní Okresného súdu Námestovo sp. zn.
7C/214/2015 neboli žalovaní vypočutí, ale na rozhodnutie prospech bratov žalobcov bola ako podklad
použitá zápisnica z iného konania a táto procesná vada mala byť odstránená. Ak žalobcovia dňa
10.01.2024 neprišli na pojednávanie a ich právny zástupca prejavil vôľu doriešiť spor kompromisom,

nebol dôvod to neprivítať. Neexistuje žiadna norma o „pisárskej úlohe sudcu“ požiadaného sporovými
stranami o zahrnutie ich prejavov vôle do zápisnice o súdnom pojednávaní. Súd má zákonom danú
možnosť prejednať a rozhodnúť právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom,
a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva CSP. Takým
bazálnym princípom je povinnosť súdu (nielen možnosť) viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu

sporu (článok 7 CSP). Ak teda dňa 10.01.2024 bola zápisnica o súdnom pojednávaní spísaná pozitívne
mysliacou sudkyňou, zaprotokolovanie spornej nemôže byť poznačené vadou nedodržania formy.
V danom prípade netreba opomínať aj princíp legálnej licencie. Žalobcovia preto zotrvali na tvrdení,
že súčasťou zápisnice o súdnom pojednávaní zo dňa 10.01.2024 bola i dohoda strán sporu o uzatvorení
budúceho urovnania. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že inkriminovanej dohode chýbajú podstatné

náležitosti, žalobcovia poukázali na zásadu „iura novit curia“, čo je kvalifikačná požiadavka, to musí
sudca svojou prácou dokazovať. Súčasne je prínosné poznať aj nasledovný právne smerodajný
a záväzný názor Ústavného súdu SR v rozhodnutí sp.zn. I. ÚS 242/2007, z ktorého vyplýva, že právny
formalizmus orgánov verejnej moci a nimi znášané prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno
z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody vyplývajúcej

z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa článku 2 ods. 3 Ústavy SR. Inkriminovaná dohoda
však obsahuje nespochybniteľnú definíciu predmetu transakcie. Ak by aj traja právnici (dvaja advokáti
a sudkyňa), ktorí navrhovali formuláciu textových pasáží, urobili chybu, tak sa dá použiť zápisnica
a audiozáznam, z ktorých jasne vyplýva, čo bolo vôľou zmluvných strán, a to i v myšlienkovej zhode
s vyššie rozhodnutím ústavného súdu. Podstata sporu spočíva totiž v tom, že žalovaní sa od roku

2012 považujú za vlastníkov jednej polovice pozemkov CKN parciel č. 4405/4, č. 4405/5, č. 4400/34,
č. 4400/39 a č. 4400/40 titulom vydržania. Žalobcovia však považujú za nelogické, aby niekto vydržal
plochu prechádzajúcu „ako rez“ stredom kompletne oplotenej nehnuteľnosti. Preto v septembri 2015
podali na súd určovaciu žalobu. V konaní Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5C/288/2015 boli však
neúspešní. Súd nekonštatoval vlastníctvo žalovaných, lebo procesne takú úlohu ani nemá. Žalobcovia

v legitímnej snahe usporiadať dlhoročný majetkovo-právny problém kúpili zmluvou zo dňa 08.03.2013
od súrodencov F. L., M. N., I. F. a I. O. ideálne časti pozemkov – parciel č. 4405/4, č. 4405/5, č. 4400/34,
č. 4400/39 a č. 4400/40, a to v rozsahu 5/12 z celku a zvyšnú 1/12 z každej plochy, z inkriminovaných
piatich parciel kúpili od F. J. samostatnou zmluvou zo dňa 03.10.2013. Pokiaľ Okresný súd Námestovo
v napadnutom rozsudku argumentuje tým, že pre platnosť inkriminovanej dohody sa

vyžadujú i podpisy zmluvných strán, nie je zrejmé, prečo spochybňuje podpisy inkriminovanej dohody
advokátmi strán sporu, keď ani jeden z nich uzavretie tejto dohody, vážnosť a určitosť ich vôle, či iný
zákonný atribút nespochybnil. Pri neexistencii výslovnej normy, ktorá by sporovým stranám a právnym
zástupcom, svedkom, ale ani iným účastníkom súdneho procesu ukladala povinnosť podpisovať svojeprednesy a vyjadrenie na písomne vyhotovenej zápisnici o súdnom pojednávaní, je zrejmé, že ich podpis
garantuje autorita súdu, ktorý dokladovo identifikuje vyjadrujúcu sa osobu. Neprichodí stranám poučovať
súd, resp. sudkyňu, ktorá vedie súdne konanie, o spôsobe jeho vedenia. Konajúci sudca totiž diktuje do

zápisnice o súdnom pojednávaní, overuje totožnosť prítomných osôb a teda súd sa rozhodol nepredložiť
písomnosť na podpis prítomným advokátom zastupujúcich strany sporu. Advokát háji záujmy klientov,
ale má povinnosť rešpektovať autoritu súdu. Pokiaľ Okresný súd Námestovo vyhlásil, že pre platnosť
inkriminovanej dohody mali byť podpisy zmluvných strán overené, žalobcovia tvrdia, že takú povinnosť
platné právo nepozná. Overenie podpisov slúži

naúradnéovereniestotožneniaosoby,ktoráuskutočnilaprávnyúkon.Vsúdenomprípadevšakktakému
overeniu došlo v rámci súdneho pojednávania dňa 10.01.2024, na začiatku ktorého súd overil totožnosť
F. B., ako aj F. B., ktorí uzatvorili dohodu o budúcom urovnaní do zápisnice o súdnom pojednávaní. Je
teda nepochybné, že úkon nielenže mal písomnú formu, ale ide aj o prejav sporových strán vykonaný
na súdnom pojednávaní, čo musí mať vyššiu právnu silu ako iba obyčajná písomnosť s neoverenými
podpismi.

31. Žalobcovia tiež namietali nezákonnosť, ba až protiústavnosť rozhodovania Okresného súdu
Námestovo v spore sp. zn. 13C/42/2024, kde im bolo znemožnené realizovať svoje práva voči
žalovaným, ktorý špekulatívne a zlomyseľne s odstupom prinajmenej dvoch mesiacov neslušne,
nepochopiteľne, ba až šikanózne rozhodli sa protrahovať „chodenie po súdoch“. Syn
žalovaných sa do zápisnice o súdnom pojednávaní totiž dňa 10.12.2024

na Okresnom súde Námestovo vyjadril, že jeho rodičia sa 12.01.2024, kedy im bola advokátom F. B.
zaslaná zápisnica z pojednávania z 10.01.2024, dozvedeli o tom, že bolo rokované o dohode. Ich reakcia
však nasledovala až v marci 2024 – t.j. po zákonnej lehote. O akomsi anulovaní dohody žalobcov nikto
nikdy neinformoval.
32. Súd prvej inštancie rozhodoval voluntaristicky, pretože v súdenom spore náležite nevyhodnotil

skutočné a jednoducho verifikovateľné prejavy vôle účastníkov dohody. Žalobcovia namietali, že
napadnutý rozsudok okresný súd nedostatočne odôvodnil. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, musí sa ale venovať tým, ktoré majú pre vec podstatný
význam. Súd musí dostatočne objasniť skutkový a právny základ rozhodnutia, čo v danom prípade
nebolo splnené. Vyhlásené právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými

zisteniami alebo závery, ktoré
zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii zo súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba
považovať za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, s článkom 6 ods. 1 citovaného dohovoru (sp.
zn. I. ÚS 243/2007). Napadnutý rozsudok je podľa názoru žalobcov nezrozumiteľný, nepreskúmateľný,
nepresvedčivý a arbitrárny (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 391/2009, nález Ústavního soudu

ČR č. IV. ÚS 283/2000). Hodnotiacou úvahou súdu nie je ľubovôľa, zákon totiž vychádza z koncipovanej
zásady voľného hodnotenia dôkazov, aby záver, ktorý si sudca urobil o pravdivosti, resp. nepravdivosti
tvrdených skutočností vzhľadom k informáciám získaným z vykonaných dôkazov, bol síce vecou
vnútorného presvedčenia sudcu, ale súčasne výsledkom objektívne hodnotiteľných logických a právne
relevantných myšlienkových postupov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R 62/2003). Argumentácia

konajúceho súdu vo vzťahu k prejavu zmluvnej vôle účastníkov dohody je absolútne neakceptovateľná,
pretože prakticky všetky argumenty žalobcu boli
pri rozhodovaní okresným súdom ignorované, keď poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 410/2006 a sp.zn. III. ÚS 198/2011.
33. Súčasne napadnutý rozsudok úplne neguje jednu z požiadaviek na vedenie spravodlivého súdneho

procesu, a to moment legitímneho očakávania. K tomu pristupuje dávny princíp pacta sunt servanda
– v ústavnoprávnej rovine je to neopomenuteľný atribút materiálneho právneho štátu. K preferencii
platnosti právneho úkonu ako všeobecnému výkladovému pravidlu existuje napríklad nález Ústavného
súdu SR sp.zn. I. ÚS 242/2007, ktorý okrem iného vyjadruje aj starú známu sentenciu: základným
princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý zakladá platnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý

platnosť zmluvy nezakladá, ak sú možné obidva výklady. Konštantná judikatúra opretá o právnu teóriu
aplikuje pre interpretáciu zmlúv nasledovné pravidlá: keď prejav vôle nemožno vyložiť priamo podľa
úmyslu konajúcej osoby a ak tento úmysel bol strane, ktorej prejav vôle je určený, známy alebo jej
musel byť známy, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba
v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im

spravidla pripisuje. Pri výklade vôle sa vezme náležitý zreteľ aj na všetky okolnosti súvisiace s prejavom
vôle, vrátane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou buď zaviedli, ako aj
následnéhosprávaniastrán,pokiaľtopripúšťapovahaveci.Okresnýsúdchybne,čiastočneažnelogicky
dôvodí, že advokát F. F. B., právny zástupca žalovaných vraj nebol splnomocnený na uzatvoreniedohody, o ktorú sa chcú žalobcovia oprieť pri komplexnom vyriešení dlhoročných majetkovo-právnych
problémov medzi stranami sporu. Ten istý súd však už pred pojednávaním dňa 10.01.2024 v spore
sp. zn. 14C/45/2022 konštatoval, že na túto tému sa už dlhé mesiace rokovalo, vrátane pojednávania

konaného dňa 10.01.2024, ktoré bolo opakovane prerušené, za účelom dohody strán sporu o detailoch
zmluvy, čomu nasvedčuje i audiozáznam z tohto pojednávania. Za nepravdivý označili žalobcovia záver
okresného súdu, že žalovaní hneď informovali svojho advokáta F. F. B. o svojom nesúhlase s dohodou.
V bode 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku sa uvádza ako nesporný fakt, že právni zástupcovia
strán sporu, ako aj žalovaný F. J. do súdnej zápisnice dňa 10.01.2024 uviedli, že pred pojednávaním

uzatvorili dohodu o budúcej zmluve – o urovnaní, ktorej obsah je zaznamenaný v zápisnici o súdnom
pojednávaní, zároveň prehlásili, že predmetnú dohodu o urovnaní uzavrú do 30 dní. V závere zápisnici
o súdnom pojednávaní sa uvádza, že strany sporu požiadali súd o poskytnutie lehoty minimálne 38
dní na mimosúdne vyriešenie sporu z dôvodu, že uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve o urovnaní.
V závere pojednávania dňa 10.01.2024 konajúci sudca vyhlásil uznesenie, ktorým pojednávanie odročil
na neurčito za účelom poskytnutia lehoty 40 dní na mimosúdne vyriešenie veci sporovými

stranami. Zápisnica z tohto pojednávania bola F. F. B. dňa 12.01.2024 zaslaná e-mailom jeho
klientom - žalovaným s tým, ktorý ich vyzval, aby sa k nej vyjadrili. V bode 14. odôvodnenia napadnutého
rozsudku súd konštatuje (čas 49:40 zvukového záznamu),
že F. F. B. rokoval so synom žalovaných, nakoľko žalovaný v rade 1/ – jeho otec F. G. bol po porážke.
Za nelogické považujú odvolatelia konštatovanie súdu, že syn žalobcov zrejme komunikoval ohľadom

sumy pozemkov, nie však o dohode, ktorá je predmetom sporu. Ide o dobásnenie „zo strany súdu
v eklatantnom rozpore s pravidlami elementárnej logiky“. Žalobcovia znovu popísali celú chronológiu
rokovania strán sporu ohľadne spornej zmluvy o budúcej zmluve a ich ďalšieho postupu v prebiehajúcich
sporoch, opísanú v napadnutom rozsudku. Podľa ich názoru okresný súd všemožne vyhľadával
čokoľvek na podporu svojho názoru, že k uzatvoreniu inkriminovanej dohody nedošlo, no nič neurobil

pre zistenie skutočnej vôle subjektov, ktoré dňa 10.01.2024 rokovali o zmierlivom riešení problémov
a dohodli inkriminovanú dohodu o budúcom urovnaní. V predmetnom prípade ide o situáciu, keď okresný
súd rozhodol v neprospech žalobcov, ale aj proti záujmom žalovaných, pričom ignoroval verifikovateľné
argumentácie, negoval fakty a argumentuje voluntaristicky bez právneho základu. V predmetnom
prípade dlhoročne rozhádané súdiace sa strany dospeli k záveru, že sa musia dohodnúť. V januári 2024

sa na súde spoľahli, že do súdnej zápisnice obsiahnutá dohoda musí vyvolať zamýšľané právne
účinky. Advokát F. B. konal v intenciách udeleného splnomocnenia, žalovaní dodnes voči žalobcom
v súvislosti s týmto úkonom neprejavili žiadnu nevôľu/nesúhlas.
34. Podľa názoru žalobcov napadnutý rozsudok okresného súdu nie je prejavom riadnej, úplnej
a správnej právnej úvahy, ani výsledkom racionálneho a spravodlivého procesu, ide o dezinterpretáciu

situácie. Jeho odôvodnenie je celkovo nepreskúmateľné, arbitrárne, nedáva odpoveď na žalobcami
nastolenú otázku, nerešpektuje ani vôľu procesného kontrahenta, súd dospel k nesprávnym záverom
a chybne dôvodí. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a reálny stav vyhodnotil v rozpore s platným právom. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii
zákonného predpisu všeobecným súdom treba hovoriť vždy vtedy, ak sa názor súdu natoľko odchýlil

od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (sp. zn. I. ÚS 115/2002),
k čomu došlo i v súdenom spore.

35. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa k odvolaniu nevyjadrili.

36. Ďalšie podania strán sporu neboli v štádiu odvolacieho konania produkované.

37. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok

okresného súdu vo veci samej, t. j. výroku I. a tiež v závislom výroku II. o trovách konania podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

38. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sakrajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

39. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného
práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu. Okresný súd
vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,prečožalobužalobcovvrade1/a2/zamietol,pričomkusvojim
záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti

prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu
dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty
strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil.
Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou;

prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto
nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane
predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaný
okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len doplnil dôvody napadnutého
rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn.

IV. 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a
odvolaciehosúdunemožnoposudzovaťizolovane,pretožeprvostupňovéaodvolaciekonaniezhľadiska
predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008).Tento právny
názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných
súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli

vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

40. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcov
v rade 1/ a 2/ formulovanú v ich opravných prostriedkoch, pričom
v zmysle princípu neúplnej apelácie sa nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu.

Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť odvolateľov za obsahové vymedzenie ich odvolania,
v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

41. Pre rozhodnutie súdu v tomto spore je relevantné zodpovedanie otázky, či dňa 10.01.2024

na pojednávaní v spore vedenom na Okresnom súde Námestovo sp. zn. 14C/45/2022, o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, ochrana predkupného práva spoluvlastníka došlo k platnému uzavretiu
zmluvy/dohody o budúcej zmluve, ktorá by zaväzovala žalovaných povinnosťou uzatvoriť so žalobcami
Zmluvu o urovnaní majetkovoprávnych vzťahov a o predaji nehnuteľností.

42. Záväzkový právny vzťah však nemôže byť založený neplatným právnym úkonom, teda úkonom,
ktorý bol urobený nie slobodne, a vážne, určite a zrozumiteľne, ktorého predmetom je plnenie nemožné,
alebo ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.

43. Z ust. § 50a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci sa môžu písomne zaviazať,
že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných
náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať
na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. V citovanom zákonnom ustanovení
je obsiahnutá úprava zmluvy o budúcej zmluve (pactum de contrahendo). Zmluva o budúcej zmluve

obsahuje kontraktačný záväzok, t. j. v budúcnosti uzatvoriť konkrétnu zmluvu typickú či inominátnu.
Zákon vyžaduje
na platnosť zmluvy splnenie týchto obligatórnych náležitostí: písomná forma, stanovenie lehoty, do
ktorej má k uzavretiu budúcej zmluvy dôjsť, dojednanie o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy.Písomnosť formy tohto právneho úkonu je vyžadovaná bezvýnimočne vždy, a to aj v prípadoch, ak
pre budúcu zmluvu zákon takúto požiadavku neustanovuje. Ak v lehote dojednanej medzi stranami
zmluvy o budúcej zmluve nedôjde k uzatvoreniu budúcej zmluvy v dôsledku porušenia existujúcej

povinnosti zo zmluvy o budúcej zmluve vzniká oprávnenému subjektu) právo domáhať sa v lehote do
jedného roka od momentu, do ktorého malo k uzavretiu budúcej zmluvy dôjsť, nahradenia vyhlásenia
vôle povinnej osoby súdom. Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou
(ust. § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka). Účelom vyžadovania konkrétnej formy právneho úkonu

konkrétnym ustanovením je spravidla zdôraznenie dôležitosti právneho úkonu, potreba zabezpečiť
pre taký úkon preukaznosť, trvalosť, spôsobilosť archivácie úkonu účastníkmi, orgánmi verejnej
správy alebo obmedzenie rizika pozmeňovania obsahu listiny. Nedodržanie formy právneho úkonu
spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. V prípade nedodržania zákonom stanovenej písomnej formy ide
o absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

44. Ak je predmetom zmluvy prevod nehnuteľností zákon aj tento typ zmluvy musí vyžaduje písomnú
formu (ust. § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka).

45. Možno teda zhrnúť, písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí,
a to písomnosti (spočívajúcej v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v texte listiny) a podpisu

konajúcej osoby. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaní, ale ani ich
právny zástupca F. F. B. dňa 10.01.2024 na pojednávaní v spore vedenom
na Okresnom súde Námestovo sp. zn. 14C/45/2022 žiadny úkon k prijatiu návrhu (žalobcami a ich
právnym zástupcom tiež nepodpísaného) neurobili. Ak by aj súčasťou zápisnice o súdnom pojednávaní
bol obsah právneho úkonu zachytený v úplnom texte listiny s náležitosťami požadovanými zákonom,

na jeho platnosť zákon vyžaduje, aby bol podpísaný obidvomi zmluvnými stranami, alebo osobami,
ktoré boli zmluvnými stranami na takýto úkon splnomocnené. Dôsledkom absencie podpisu konajúcej
osoby u písomného právneho úkonu je to, že právny úkon (v danom prípade zmluva o budúcej zmluve)
vôbec nevznikol. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí voči každému a neplatný právny úkon
nevyvoláva žiadne právne účinky (vznik, zmenu, zánik práv a povinností), ktoré bolo týmto úkonom

sledované.

46. Nad rámec uvedeného len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že je ponechané zásadne na uváženie
a rozhodnutie samotných subjektov - účastníkov právneho úkonu a nie súdu, či vôbec a s kým zmluvu
uzavrú,akýbudejejobsah,akájejejformaaokreminéhoajakýtypzmluvysubjektyprekonkrétnyprípad

zvolia. V civilnom sporovom konaní o procesných úkonoch vyhotovuje súd obligatórne zvukový záznam
a zápisnicu o nich spisuje len fakultatívne, ak to považuje za účelné a vhodné. Táto zápisnica obsahuje
len označenie prejednávanej veci, prítomné subjekty (strany, ich zástupcov, svedkov a pod.), opísanie
priebehu procesného úkonu, podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia (§ 99 CSP). Zmluva
o budúcej zmluve je ale hmotnoprávny úkon, ktorý musí zodpovedať ust. § 50a ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka, za obsah ktorého nesú zodpovednosť výlučne jej účastníci (v danom prípade strany
sporu),ktorínavyšebolivsporevedenomnaOkresnomsúdeNámestovosp.zn.14C/45/2022zastúpení
osobami na to kvalifikovanými – advokátmi, ktorých splnomocnili na zastupovanie v označenom konaní.
Zodpovednosť za obsah hmotnoprávneho úkonu strán sporu teda nenesie súd, resp. sudca, ktorý vec
prejednáva a rozhoduje, ako to účelovo tvrdia odvolatelia, ale výlučne zmluvné strany, prípadne ich

zástupcovia na tento právny úkon splnomocnení. Napokon aj v prípade uzavretia zmieru sa jedná o
hmotnoprávny úkon strán sporu – zmluvu, ktorý/-á je predmetom posúdenia konajúceho súdu až po
jeho uzavretí (podpise obidvomi stranami) výlučne z hľadiska, či tento právny úkon je/nie je v rozpore
s právnymi predpismi. Súd v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo sp. zn. 14C/45/2022
nenastala.

47.NeobstojíanipoukazžalobcovnanálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS640/2014,vktoromÚstavný
súd SR riešil otázku výkladu právnych úkonov. Absolútna neplatnosť právneho úkonu totiž nastáva
priamo zo zákona. Takýto úkon nevyvoláva žiadne právne následky. Zároveň súdna prax je jednotná v
tom, že výkladom nemožno už urobený prejav vôle dopĺňať, meniť či dokonca nahrádzať.

48. Zmluva, ktorá musí byť písomná, ale nebola jej účastníkmi podpísaná, nemôže vyvolať zamýšľané
právne následky. Ak teda žalobcovia v tomto spore uplatňovali voči žalovaným svoj nárok na
nahradenie prejavu ich vôle z dôvodu nesplnenia povinnosti žalovaných uzavrieť Zmluvu o urovnanímajetkovoprávnych vzťahov v nadväznosti na záväzok obsiahnutý v dohode/
zmluve o budúcej zmluvy zaznamenanej v zápisnici o súdnom pojednávaní zo dňa 10.01.2024 v konaní
vedenom na Okresnom súde Námestovo sp. zn. 14C/45/2022, ktorá nebola účastníkmi tejto zmluvy,

prípadne ich splnomocnenými zástupcami podpísaná, ich nárok nemôže byť dôvodný. Akékoľvek ďalšie
dokazovanie v tomto spore by preto už bolo nadbytočné. Okresný súd preto postupoval správne, keď
žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol. S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania sa odvolací
súd už nezoberal ďalšou argumentáciou súdu prvej inštancie prezentovanou v napadnutom rozhodnutí
a s ňou spojenými námietkami žalobcov uvedenými v ich opravnom prostriedku.

49. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalobcov
ako nedôvodné. Súčasne odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré
prihliada z úradnej povinnosti, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1
CSP vo veci samej, t.j. výroku I. ako vecne správny potvrdil.

50. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok II.
napadnutého rozsudku o trovách konania na súde prvej inštancie, vo vzťahu
u ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu a ktorý zároveň plne
zodpovedá úspechu sporových strán posúdenému v zmysle zákonných ustanovení v ňom citovaných.

51. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným v rade 1/ a 2/ ako úspešnej procesnej strane nárok
na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovaným v rade 1/ a 2/, ktorí v tomto štádiu konania úspech
nemali. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods.

2 CSP).

52. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný

poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).