Uznesenie – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 16, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Cbi/25/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108203784
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Antalová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6108203784.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu A. B. C. D., bytom E., F. G. XXX/X/XX,
právne zastúpený advocatius s.r.o., Palackého 12, 814 99 Bratislava, proti žalovanému JUDr. Ivan
Dlhopolec, Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, správca úpadcu Zámocká spoločnosť, akciová spoločnosť
"v konkurze", so sídlom Vajanského 16, 984 01 Lučenec, IČO: 35 687 533, právne zastúpený
BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, v konaní o určenie

pravosti pohľadávok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

III. Návrh žalovaného na uloženie pokuty žalobcovi vo výške 0,1% až 0,2% zo sumy popretých

pohľadávok 665.693,76 EUR za každý deň od prihlásenia pohľadávok až do právoplatného skončenia
tohto konania, v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 26.02.2008 domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi
Zámocká spoločnosť, akciová spoločnosť „v konkurze“ vo výške 142.337,02 Eur (4.288.045,- SK)
titulom ušlého zisku, aj do právneho dôvodu aj do výšky prihlásenej pohľadávky zistená a nesporná,

pohľadávky vo výške 97.316,11 Eur (2.931.745,- SK) titulom náhrady škody je pri splnení podmienky
vzniku pohľadávky pri uplatnení výkonu záložného práva záložným veriteľom A. H., ktorý je zriadený na
rozostavanú stavbu na parc. č. 835/47 a na pozemku parc. č. 835/47 – zastavané plochy a nádvoria
o výmere 2381 m2 a parc. č. 835/48 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 141 m2, zapísaných na
LV č. XXXX, čo do podmienky vzniku pohľadávky, právneho dôvodu, aj výšky prihlásenej pohľadávky
zistená a nesporná ako aj pohľadávky vo výške 426.040,63 Eur (12.834.900,- SK) titulom náhrady

škody je pri splnení podmienky vzniku pohľadávky, ktorou je zahrnutie bytu č. 61/b o výmere 65,53 m2,
terasy a loggie o výmere 62,53 m2, garážového státia 022 o výmere 14,55 m2 a k nim prislúchajúcich
podielov na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a priľahlých pozemkoch v rozostavanej
stavbe, nachádzajúcich sa na I. J. K. XX, XX, XX so súp. č. XXXX, postavenom na parc. č. 835/47,
835/51, 835/53, vchod Zámocká/B, Obec Bratislava, štát Slovenská republika, zapísané na LV č. XXXX,
k.ú. L. B., je čo do podmienky vzniku pohľadávky právneho dôvodu a výšky prihlásenej pohľadávky

zistená a nesporná.

2. Podaním zo dňa 29.01.2025 zobral žalobca svoju žalobu v plnom rozsahu späť. V podaní poukázal na
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 25CoKR/31/2009 zo dňa 02.09.2009, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.09.2009, Uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 27Cbi/25/2008-161
zo dňa 11.05.2009 v napadnutej časti, ktorým súd prerušil konanie zmenil tak, že návrh žalobcu na

prerušenie konania ohľadom určenia pohľadávky vo výške 142 337,02 EUR (4 288 045 Sk) + 97 316,11
EUR (2 931 745 Sk) až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I.podsp.zn.8C/14/2007zamietolaUznesenieOkresnéhosúduvBanskejBystricič.k.27Cbi/25/2008-161
zo dňa 11.05.2009 v napadnutej časti, ktorým súd prerušil konanie ohľadne určenia pohľadávky 426
040,63 EUR (12 834 900 Sk) až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde

Bratislava I. pod sp. zn. 8C/14/2007 potvrdil. Žalobca má za to, že ako dobromyseľný veriteľ bol nútený
uplatniťsivkonkurznomkonanísvojeprihláškypohľadávokzdôvoduuplatneniasvojichprávnaochranu
svojho majetku, ktorý mal byť ako majetok, na ktorom bolo zriadené neexistujúce záložné právo, M. I.
N. L. A. H. ako zabezpečený veriteľ prihlásil svoje zabezpečené pohľadávky zabezpečeného veriteľa,
speňažený. Žalobca v súvislosti s prerušením konania ohľadne určenia pohľadávky vo výške 426 040-63

EUR (12 834 900 Sk) do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava
I., sp.zn. 8C/14/2007, predkladá rozsudok odvolacieho Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/430/2015
- 4088 zo dňa 24. mája 20222, ktorým Krajský súd v Bratislave zmenil rozsudok Okresného súdu
Bratislava I, č. k. 8C/14/2007-2422 zo dňa 15. júna 2015 tak, že určil, že záložné právo, zapísané na
liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: F. A.,
obec: BA - m.č. Staré Mesto, k.ú. L. B., podľa V-2485/2002 zo dňa 27.11.2002, ako záložné právo na

rozostavanú stavbu na parc. č. 835/47 (parcela registra „C“, zastavané plochy a nádvoria o výmere
660 m2) a pozemky p. č. 835/47 (parcela registra „C“, zastavané plochy a nádvoria o výmere 660
m2), 835/48 (parcela registra „C“, zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2), v prospech K. O. F.,
H., A.: XX XXX XXX, v zmysle ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka, neexistuje/ nie je. Rozsudok
odvolacieho súdu v predmetnom konaní, v ktorom bol žalobca sporovou stranou na strane žalobcu

(pozn.: por.č. 12.), nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.07.2022. Zabezpečený veriteľ K.,
H., v konkurznom konaní vedenom pod sp.zn. 2K/18/2007 na majetok úpadcu, Zámocká spoločnosť
a.s., v konkurze, K. O. F. H., nepodal proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave dovolanie. Súd prvej
inštancie rozsudkom č. k. 8C/14/2007-2422 zo dňa 15. júna 2015, zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa
domáhal určenia neexistencie záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného

práva na nehnuteľnosti I. K. XX/XXX/XXXX uzavretej medzi pôvodným záložným veriteľom, A., H. a
spoločnosťouZámockáspoločnosť,a.s.,naposledysosídlomVajanského16,Lučenec,IČO:35687533
ako záložcom (ďalej len " Zmluva o záložnom práve"). Súd v Bratislave v konaní o určení neexistencie
záložného práva podľa V 2485/2001 pôvodne evidovanom na LV č. XXXX k.ú. L. B., M. I. N. L. K. O.
F. H. (P.. : P. P. A. H.) prihlásila svoje pohľadávky v konkurznom konaní 2K/18/2007, odvolaniu žalobcu

vyhovel a zmenil rozsudok okresného súdu č. k. 8C/14/2007-2422 zo dňa 15. júna 2015, keď určil, že
záložné právo neexistuje/je neplatné. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil o.i. nasledovne:
„53/Odvolací súd sa však nemohol stotožniť s ďalšími závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých
žalobcovia vlastnícke právo nadobudli až kolaudačným rozhodnutím a teda vznikom veci (jednotlivých
bytov a nebytových priestorov), keď samotnou zmluvou o výstavbe nevzniklo vlastnícke právo k

jednotlivým budúcim bytom a nebytovým priestorom, keďže pre jeho vznik bolo potrebné zhotovenie
diela a následne kolaudačné rozhodnutie, na základe čoho súd prvej inštancie konštatoval, že Zámocká
spoločnosť, a.s., mohla až do doby kolaudácie stavby platne samostatne uzatvoriť záložnú zmluvu na
uvedenú nehnuteľnosť. Žalobcovia už v Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy, ako aj v Zmluve o dielo a
napokon a hlavne aj v Zmluve o prevode práv a povinností, vzali svojím podpisom na vedomie existenciu

uvedeného záložného práva, ktoré bolo v katastri riadne zapísané. Žalobcovia tak vstúpili do práv
a povinností Zámockej spoločnosti, a.s., ktorá jasne prejavila uzavretím záložnej zmluvy vôľu založiť
predmetnú nehnuteľnosť a teda aj predmetné priestory, ku ktorým bolo neskôr zapísané vlastnícke právo
žalobcov.
54/Vo všeobecnosti nadobúdanie vlastníckeho práva upravuje Občiansky zákonník v § 132, pokiaľ

ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom odkazuje v § 125 ods. 1
OZ na osobitný zákon, ktorým je zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
(ZoVB). Ustanovenie § 4 ods. 1 ZoVB upravuje nadobúdacie tituly vlastníctva bytu resp. nebytového
priestoru nasledovne: a) zmluvný prevod vlastníctva bytu, alebo nebytového priestoru, b) zmluva o
výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe bytového domu s bytmi a nebytovými priestormi vo vlastníctve,

c) dedenie, d) rozhodnutie štátneho orgánu. Iné spôsoby nadobúdania vlastníckeho práva k bytu
alebo nebytovému priestoru než uvedené v ust. § 4 ods. 1 ZoVB nie sú právne možné. Zo znenia
§ 4 ods. 1 písm. b) v spojení s § 21 ods. 1 ZoVB vyplýva, že vlastníctvo bytu, alebo nebytového
priestoru môže vzniknúť výstavbou bytového domu. V tomto prípade ide o originárny (pôvodný)
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva bytu alebo nebytového priestoru vytvorením novej veci,

ktorou je bytový dom (§ 2 ods. 2 ZoVB). Právnym základom vzniku vlastníckeho práva k bytu alebo
nebytovému priestoru výstavbou bytového domu je v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) v spojení ust. §
21 ods. 1 ZoVB vždy písomná zmluva medzi stavebníkmi, teda budúcimi vlastníkmi. Na základe
zmluvy o výstavbe vzniká vlastníctvo bytu a nebytového priestoru, nie však bezprostredne uzavretímzmluvy o výstavbe, ale momentom dokončenia výstavby domu. Do momentu vydania kolaudačného
rozhodnutia vzniká na základe zmluvy o výstavbe len právny režim spoluvlastníctva stavebníkov
(budúcich vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome) k stavebnému materiálu, neskôr

k rozostavanej stavbe, k rozostavanej stavbe bytov a nebytových priestorov, prípadne stavebnému
pozemku,atovpodielezodpovedajúcomvzájomnémupomerupodlahovejplochybyturesp.nebytového
priestoru k úhrnu všetkých podlahových plôch bytov a nebytových priestorov v dome. Tento právny
režim spoluvlastníctva sa vydaním kolaudačného rozhodnutia mení na právny režim vlastníctva bytov
a nebytových priestorov, ktoré však vzniklo na základe zmluvy o výstavbe, momentom vytvorenia

novej veci, ktorý nastal dokončením výstavby bytového domu, teda ešte pred vydaním kolaudačného
rozhodnutia. Kolaudačným rozhodnutím vydaným stavebným úradom nedochádza teda k nadobudnutiu
vlastníckeho práva, ale k deklarácii právnej existencie jednotlivých bytov a nebytových priestorov (§ 2
ods. 1 a 3 ZoVB) tak, ako sú označené v zmluve o výstavbe.
55/ Pokiaľ žalovaná tvrdila, že jej právna predchodkyňa pri uzatváraní Zmluvy o záložnom práve
vychádzala z aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností, kde bola ako výlučný vlastník nehnuteľností,

ktoré mali byť predmetom záložného práva, uvedená Zámocká spoločnosť, a.s. a teda v otázke
vlastníctva bola dobromyseľná, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že k zapísaniu vlastníctva
Zámockej spoločnosti, a.s. k rozostavanej stavbe na liste vlastníctva došlo v zmysle ust. § 46
ods. 4 katastrálneho zákona (účinného do 14.4.2004, v zmysle ktorého „Pri zápise údajov o práve
k rozostavanej stavbe sa predkladá právoplatné stavebné povolenie, geometrický plán a znalecký

posudok o cene rozostavanej stavby a ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v právoplatnom
stavebnom povolení“). Uvedené však vo svojich dôsledkoch vôbec neznamená, že osoba, ktorej bolo
udelené stavebné povolenie, aj výlučným vlastníkom rozostavanej stavby v celosti skutočne je. Kto
je skutočne vlastníkom rozostavanej stavby treba posudzovať podľa súkromnoprávnych predpisov. Pri
posudzovaní práv k rozostavanej stavbe nestačí vychádzať z výpisu listu vlastníctva, nakoľko sa v ňom

uvádza iba osoba, ktorej bolo udelené stavebné povolenie, ale je potrebné vychádzať z nadobudnutia
vlastníckeho práva rozostavanej stavbe tak, ako ju upravujú súkromnoprávne predpisy. Aj odborná
literatúra konštatuje, že zápis vlastníctva v zmysle vyššie citovaného ustanovenia plní len evidenčnú
funkciu. Nakoniec to potvrdzuje aj aktuálne znenie zákona - § 46 ods.3 zák. č. 162/1995 Z.z., v zmysle
ktorého „Rozostavaná stavba sa do katastra zapíše, ak z predloženého znaleckého posudku je zrejmé

stavebnotechnické usporiadanie a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. Pri zápise
rozostavanej stavby do katastra sa predkladá právoplatné stavebné povolenie a znalecký posudok o
stupni rozostavanosti a ako vlastník sa zapíše osoba uvedená ako stavebník v právoplatnom stavebnom
povolení, ak sa inou verejnou listinou alebo inou listinou nepreukáže, že vlastníkom je iná osoba.“
56/O tvrdenej dobromyseľnosti banky (v zmysle § 151d ods. 1 OZ účinného do 31.12.2002, podľa

ktorého „Ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné
vecnéprávonezlučiteľnésozáložnýmprávom,vzniknezáložnéprávo,lenaksavecodovzdázáložnému
veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. V prípade pochybností
platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne“ ako právnej predchodkyne žalovanej nesvedčí nakoniec
ani to, že z textu samotnej záložnej zmluvy (Čl. III bod 3, kde záložca vyhlásil, že na nehnuteľnostiach,

ku ktorým sa zriaďuje záložné právo, neviaznu iné záložné práva, vecné bremená, nájomné ani iné
užívacie práva, ťarchy ani obmedzenia s výnimkou tých, ktoré sú uvedené na liste vlastníctva čl. 6947 /
t.č. LV č. XXXX/, a to Q. XXXX/XX, Q. XXX/XXXX, Q. XXX/XXXX - Zmluva o výstavbe, Q., Q. - XXX/
XXXX) bola zrejmá existencia uzavretej zmluvy o výstavbe, a teda existencia ďalších (spolu)vlastníkov
zakladanej nehnuteľnej veci.

59/ Z doposiaľ uvedeného potom vyplýva, že Zámocká spoločnosť, a.s., nebola ku dňu uzatvorenia
záložnej zmluvy I. K. XX/XXX/XXXX (05.11.2002) jediným (výlučným) vlastníkom rozostavanej stavby,
nebola preto oprávnená samostatne zaťažiť vo vlastnom mene celú rozostavanú stavbu. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že Zámocká spoločnosť uzatvorila dňa 24.02.2001 s ďalšími stavebníkmi (N.
B., R. B.) Zmluvu o výstavbe domu a zriadení vecného bremena predmetom a účelom zmluvy bola

podľa čl. III výstavba polyfunkčného objektu na Zámockej ulici v Bratislave za podmienok daných
rozhodnutím Okresného úradu v Bratislave - odbor životného prostredia č. ŽP 1133/ZM/98/Gro-Kš zo
dňa 1998 o umiestnení stavby, právoplatným dňa 28.01.1999. K uzavretiu Zmluvy o výstavbe došlo pred
uzatvorením záložnej zmluvy I. XX/XXX/XXXX zo dňa 05.11.2002, ktorej vecnoprávne účinky nastali
zaevidovaním na LV č. XXXX až 17.03.2003. Zámocká spoločnosť, a.s. ako jeden zo spoluvlastníkov a

zároveň stavebníkov rozostavaného domu zriadila záložné právo k rozostavanému domu bez vedomia
a súhlasu ostatných stavebníkov, v dôsledku čoho konala v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy aj
vo svetle rozhodnutia dovolacieho súdu totiž vyžadujú, aby vlastník rozostavanej stavby polyfunkčného
domu s budúcimi bytmi a nebytovými priestormi, pokiaľ chce zaťažiť nehnuteľnosť záložným právom nazabezpečenie pohľadávky svojho veriteľa zmluvou o zriadení záložného práva, v čase, keď už predtým
uzavrel zmluvu o výstavbe domu s ďalšími stavebníkmi, ktorí za nimi poskytnutú finančnú účasť na
výstavbe majú nadobudnúť po dokončení stavby do vlastníctva byty a nebytové priestory, požiadal

spolustavebníkov o súhlas so zriadením záložného práva, čo v postupe Zámockej spoločnosti, a.s. pri
uzatváraní Záložnej zmluvy s právnou predchodkyňou žalovanej absentovalo.“
60/Žalovaná predložila odvolaciemu súdu čestné vyhlásenie N. S., T. B. a R. B. zo dňa 08.10.2019,
ktorým títo vyhlásili, že „v čase uzavretia zmluvy o výstavbe, ako aj v čase uzavretia jej neskorších
dodatkov, mali vedomosť o tom, že na financovanie výstavby polyfunkčného domu budú obstarávateľovi

na základe zmluvy o úvere poskytnuté finančné prostriedky zo strany spoločnosti A., H., a rovnako
mali vedomosť o tom, že obstarávateľ na zabezpečenie pohľadávky spoločnosti A., H. z uvedeného
právneho dôvodu uzatvoril so spoločnosťou A., H. zmluvu o zriadení záložného práva na rozostavanú
stavbu polyfunkčného domu a ním zastavané a priľahlé pozemky, nakoľko bez poskytnutia finančných
prostriedkov z úveru od A., H. by nedošlo k realizácii výstavby polyfunkčného domu“. Odvolací súd musí
konštatovať, že toto ich aktuálne stanovisko je celkom rozporné so skoršími tvrdeniami menovaných

(v žalobe proti žalovanému správcovi konkurznej podstaty úpadcu Zámocká spoločnosť, a. s. zo dňa
27.08.2008, resp. 14.01.2009 zhodne uviedli, že napriek skutočnosti, že boli od samého začiatku
stavebníkmi stavby spolu so Zámockou spoločnosťou, uzatvoril úpadca bez súhlasu menovaných a
ďalších stavebníkov zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť, ktorou založil rozostavanú
stavbu na Zámockej ulici v Bratislave bez vedomia a súhlasu menovaných). V každom prípade však

aktuálne čestné vyhlásenie konštatuje „vedomosť“ menovaných o uzatvorení záložnej zmluvy, absentuje
však vyhlásenie o tom, či s takýmto postupom Zámockej spoločnosti, a.s. vyjadrili predošlý súhlas, či s
takýmto postupom súhlasia v súčasnosti (a prečo), resp. či došlo medzi nimi a neskorším úpadcom k
inej dohode. Odvolací súd dáva do pozornosti, že Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6Cdo/137/2017
uzavrel, že „dobré mravy vyžadujú, aby vlastník rozostavanej stavby polyfunkčného domu s budúcimi

bytmi a nebytovými priestormi, pokiaľ chce zaťažiť túto nehnuteľnosť záložným právom na zabezpečenie
pohľadávky svojho veriteľa zmluvou o zriadení tohto práva, uzatváranou v čase, keď už predtým uzavrel
zmluvu o výstavbe domu s ďalšími stavebníkmi, ktorí za nimi poskytnutú finančnú účasť na výstavbe
majú nadobudnúť po dokončení stavby do vlastníctva byty a nebytové priestory, si vyžiadal ich súhlas
so zriadením záložného práva, resp. aby sa s nimi dohodol na prípadnej zmene dohodnutého obsahu

zmluvy o výstavbe domu, prípadne aj iných zmlúv, s ohľadom na túto okolnosť“. Za danej situácie
odvolací súd z obsahu čestného vyhlásenia vychádzať nemohol, ako týmto vyhlásením nerozporované
potom ostalo tvrdenie žalobcov, že úpadca uzavrel zmluvu o zriadení záložného práva bez súhlasu
menovaných ako ďalších stavebníkov.
61/Zmluvu o zriadení záložného práva I. XX/XXX/XXXX potom odvolací súd vyhodnotil ako absolútne

neplatný právny úkon, keď tento svojim obsahom resp. účelom sa prieči dobrým mravom (§ 39, § 3
ods. 1 OZ).

3. Žalobca v súvislosti s konkurzným konaním 2K/18/2007 uvádza, že žalovaný zaradil majetok
žalobcu do konkurznej podstaty úpadcu na základe právneho dôvodu “existencie” záložného práva

k majetku žalobcu, ktorý uviedol tzv. záložný veriteľ (U. A. H./K. O. F. H.) vo svojich prihláškach
pohľadávky3. Predmetom tohto konania je žaloba podľa ust. § 32 odst. 6 ZoKR, ktorou sa žalobca
domáha určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia správcom popretých pohľadávok.
Z citovaného ustanovenia ZoKR vyplýva, že veriteľ môže podať dôvodne určovaciu žalobu len v takom
rozsahu, v akom bola jeho prihlásená pohľadávka správcom popretá. Žalobca žalobou žiada, aby

konkurzný súd určil, že prvá pohľadávka titulom ušlého zisku je čo do právneho dôvodu aj výšky
prihlásenej pohľadávky zistená a nesporná. Ďalej žalobca žalobou žiada o určenie, že druhá pohľadávka
titulom náhrady škody je pri splnení podmienky vzniku pohľadávky - uplatnení výkonu záložného práva
záložným veriteľom - čo do podmienky vzniku pohľadávky, právneho dôvodu aj výšky prihlásenej
pohľadávky, zistená a nesporná a žalobca ohľadom tretej pohľadávky titulom náhrady škody žiada, aby

konkurzný súd určil, že pri splnení podmienky vzniku pohľadávky - zahrnutie bytu do konkurznej podstaty
úpadcu - je čo do podmienky, právneho dôvodu aj výšky prihlásenej pohľadávky zistená a nesporná.
V tejto súvislosti žalobca uvádza, že na tunajšom súde sa pod sp.zn. viedlo konanie o žalobnom
návrhu žalobcu, ktorého predmetom konania bolo vylúčenie majetku žalobcu z oddelenej podstaty
zabezpečeného veriteľa. Žalobca v excindačnom konaní vedenom pod sp.zn. 10Cbi/5/2009, zobral

žalobu späť z dôvodu, že žalovaný/SKP úpadcu, Zámocká spoločnosť a.s., „v konkurze“ v Obchodnom
vestníkuč.216/2022,publikovanom10.11.2022,oznámilvylúčeniemajetkužalobcuzosúpisuoddelenej
podstaty zabezpečeného veriteľa K. O. F., H., F., pričom ako dôvod vylúčenia súpisovej zložky majetku
uviedol rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.05.2022, č.k.: 5Co/430/2015-4088, ktorý určilneexistenciu záložného práva z dôvodu absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy. V ďalšom konaní,
vedenom na návrh SKP, rozhodol dovolací súd, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa
19.12.2023 sp.zn. 5Obdo/29/20225 tak, že odmietol dovolanie SKP, ktorý sa žalobou v konaní vedenom

na tunajšom súde domáhal určenia neúčinnosti Dohody o zmene dispozičného usporiadania a prevod
rozostavaných bytov, nebytových priestorov a garáží v polyfunkčnom objekte „Funkčný celok IV/1 - V“
na Zámockej ulici v Bratislave zo dňa 10.10.2006 (ďalej tiež „Dohoda“), uzavretej medzi úpadcom a
žalovanými/vlastníkmi (pozn.: žalobca ako žalovaný pod por.č. 37), voči konkurzným veriteľom a vydania
bytov a nebytových priestorov do oddelenej podstaty pôvodne zabezpečeného veriteľa A., H. (H. K.

O. F., H., L. L. V. XX, XXX XX F., A.: XX XXX XXX; W. U. „K., H.“), alternatívne v prípade, že dôjde k
zrušeniu rozhodnutia stavebného úradu (rozhodnutie č. SU - 2004, 05, 06, 07/29209, 75464 - H/167-
Bu) a následne správa katastra pre hlavné mesto Bratislava vykoná na LV. č. XXXX príslušné zmeny,
sa SKP domáhal vydania nehnuteľností do oddelenej podstaty pôvodne zabezpečeného veriteľa A., H..
SKP odôvodnil žalobu tým, že dňa 10.10.2006 bola medzi úpadcom a vlastníkmi uzatvorená Dohoda,
predmetom ktorej bolo nadobudnutie spoluvlastníckych podielov k spoločným častiam a zariadeniam

bytového domu a úprava práv k pozemku zastavanému stavbou bytového domu, pričom v zmysle čl. II.
a III. bod 4 Dohody, vlastníctvo vznikne na základe právoplatného rozhodnutia príslušnej správy katastra
o povolení vlastníckych práv. Na základe Dohody ako právneho titulu, správa katastra dňa 20.10.2006
povolila v prospech úpadcu a žalovaných vklad vlastníckeho práva k rozostavaným bytom a nebytovým
priestorom, čím nastali účinky Dohody ako právneho úkonu, ktorému SKP odporuje. V tejto súvislosti

SKP argumentoval, že Dohoda je bezodplatným úkonom, nakoľko z nej nevyplýva žiadne primerané
protiplnenie zo strany vlastníkov/žalovaných. Zároveň poukázal na skutočnosť, že súdna exekútorka
JUDr.AlenaSzalayovávydaladňa10.07.2006upovedomenieozačatíexekúciepredajomnehnuteľností
na rozostavanú stavbu na parc. č. 835/47 a pozemky parc. č. 835/47, č. 835/48, z čoho vyplýva, že
exekúcia začala pred uzatvorením Dohody a keďže táto skutočnosť bola poznamenaná na LV č. XXXX,

vlastníci/žalovaní museli vedieť o obmedzení dispozičného práva úpadcu k predmetnej nehnuteľnosti,
a teda im musel byť známy úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. SKP poukázal na ust. § 58, § 60
a § 63 ods. 1 ZoKR a zhrnul, že prevodom vlastníckeho práva z úpadcu na žalovaných (t.j. aj žalobcu
v tomto konaní) bez primeraného protiplnenia, došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov, pričom tieto
pohľadávky existovali v čase uzatvorenia Dohody. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že dňa

10.07.2006 vydala súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová upovedomenie o začatí exekúcie predajom
nehnuteľností na rozostavanú stavbu nachádzajúcu sa na parc. č. 835/47 a pozemkov parc. č. 835/47, č.
835/48, evidovaných na LV č. XXXX, že dňa 10.10.2006 došlo medzi úpadcom a žalovanými k uzavretiu
Dohody, ako aj, že v rozhodnutí č. k. 8C/14/2007 – 2422 (z 15.06.2015; pozn. najvyššieho súdu) Okresný
súd Bratislava I konštatoval, že samotná Dohoda nebola titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, ako

je to zapísané v príslušnom katastri nehnuteľností. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. 26
Cbi/4/2012-611 z 31.01.20196, ktorým žalobu SKP zamietol, považoval za nesporné, že Dohoda síce je
zapísanávkatastrinehnuteľnostíakoprávnytitulnadobudnutiavlastníckehoprávažalovanýchkbytoma
nebytovým priestorom, avšak s prihliadnutím na obsah Dohody dospel k záveru, že jej predmetom nebol
prevod vlastníckeho práva úpadcu k bytom a nebytovým priestorom na žalovaných, ale len zosúladenie

vzniknutého (už existujúceho) stavu, keď v priebehu výstavby predmetnej nehnuteľnosti došlo k zmene
dispozičného riešenia niektorých bytov a nebytových priestorov. Okresný súd konštatoval, že Dohodou
úpadca síce previedol vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých bola stavba rozostavaná (čl. IV bod
1. Dohody), ale prevod pozemkov nebol s poukazom na čl. IV bod 2. Dohody bezodplatný, keďže
kúpna cena jednotlivých podielov na pozemku a kúpna cena pozemkov je súčasťou ceny jednotlivých

bytov a nebytových priestorov, ktorú účastníci zmlúv uhradili/uhradia v zmysle platobných podmienok
dohodnutých v konkrétnych zmluvách. Ďalej súd prvej inštancie zdôraznil, že prevod vlastníckeho práva
k bytom bol uskutočnený samostatnými právnymi úkonmi, pričom konkretizoval, že Dohoda na str. 9 až
13 a v čl. IV bod 2. poukazuje na samostatné právne úkony u každého jedného účastníka, na základe
ktorých jednotliví účastníci nadobudli či už právo stavebníka bytu alebo nebytového priestoru, alebo mali

v budúcnosti nadobudnúť vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom (zmluvy o uzavretí budúcich
zmlúv). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetom Dohody nebol prevod vlastníckeho práva k
bytom a nebytovým priestorom z úpadcu na žalovaných, nakoľko bol uskutočnený inými, samostatnými
právnymi úkonmi. Preto uzavretím Dohody úpadca neporušil zákaz obsiahnutý v upovedomení o začatí
exekúcie predajom nehnuteľností. Týmto úkonom teda nemohlo dôjsť k ukráteniu konkurzných veriteľov

– a to ani v časti prevodu pozemkov, nakoľko ani tento prevod svojou povahou nebol bezodplatný. Súd
prvejinštancietaktiežuzavrel,ževtomtokonaníneriešilotázkuvlastníctvažalovaných,t.j.čojeprávnym
titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaných k bytom a nebytovým priestorom. Predmetom
tohto konania bolo posúdenie, či Dohoda je platným právnym úkonom vo vzťahu k upovedomeniuo začatí exekúcie a ak áno, či jej uzavretím došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok konkurzných
veriteľov, pričom v zmysle vyššie uvedených zistení, súd prvej inštancie vyhodnotil, že Dohoda nie je
úkonom neplatným a následne ani ukracujúcim. Záverom súd prvej inštancie zdôraznil, že zo zisteného

skutkového stavu, konania SKP a z jeho vyjadrení v konkurznom konaní, bolo jednoznačne preukázané,
že vlastníci nenadobudli byty a nebytové priestory bezodplatne, a to s poukazom na vyjadrenie SKP
zo dňa 09.11.2016 prednesenom v konaní sp. zn. 2K/18/2007, ako aj s poukazom na žaloby SKP
voči vlastníkom o zaplatenie, vedené na okresnom súde pod sp. zn. 12Cbi/5/2009, 12C/95/2009,
13Cbi/5/2009, 16C/74/2009, 17C/97/2009, 8Cbi/5/2009, 16Cbi/5/2009, 61Cbi/5/2009, 20Cbi/5/2009,

10Cbi/6/2009, 7Cbi/5/2009, 14Cbi/5/2009, v ktorých SKP uplatňuje voči vlastníkom/žalovaným právo
na zaplatenie/doplatenie kúpnych cien za byty/nebytové priestory, pričom v žalobách poukazuje práve
na Čl. III bod 2 Dohody, odkazujúci na samostatné zmluvy uzavreté medzi úpadcom a žalovanými. Na
odvolanie SKP Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 41CoKR/12/2020
- 849 zo dňa 27.05.20217 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. SKP v odvolaní namietal, že súd prvej
inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces, keďže rozhodnutie riadne neodôvodnil (§ 365 ods.

1 písm. b) CSP), že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
365 ods. 1 písm. f) CSP), ako aj, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý potvrdil rozsudok
okresného súdu, podal SKP dovolanie o ktorom dovolací súdu rozhodol tak, že dovolanie SKP odmietol
(bod 11. tohto vyjadrenia).

4. Žalobca berie svoju žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný/SKP úpadcu, Zámocká
spoločnosť a.s., „v konkurze“ v Obchodnom vestníku č. 216/2022, publikovanom 10.11.2022, oznámil
vylúčenie majetku žalobcu zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa K. O. F., H., F., pričom
ako dôvod vylúčenia súpisovej zložky majetku uviedol rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

24.05.2022, č.k.: 5Co/430/2015-4088, ktorý určil neexistenciu záložného práva z dôvodu absolútnej
neplatnosti záložnej zmluvy. Žalobca sa snažil prostredníctvom tohto konania brániť nielen svoje
vlastnícke právo k bytu a jeho príslušenstvu, ale aj vzniknutú majetkovú ujmu a prípadný súvisiaci nárok
na náhradu škody, z ktorého dôvodu navrhuje, aby súd konanie podľa ust. § 145 ods. 1 CSP zastavil
a stranám podľa ust. § 257 CSP nepriznal nárok na náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného

zreteľa nie sú špecifikované zákonom a ich kvalifikovanie a samotný výklad je ponechaný na súdny
výklad a prax. Pre aplikáciu ust. § 257 CSP musí byť daná výnimočnosť, ktorá môže spočívať tak v
okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré
viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. S poukazom na uvedené, existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa, žalobca odôvodňuje aj v nadväznosti na určení neexistencie

záložného práva tým, že:
-uznesením č. k. 10Cbi/5/2009-695 z 23.01.2023 konkurzný súd konštatoval, že z procesného hľadiska
zavinilzastaveniekonaniažalovaný,keďpozačatíkonaniavylúčilzoddelenejpodstatymajetokžalobcu,
ktorého vylúčenia sa žalobca domáhal v súdnom konaní: „V tomto prípade k späťvzatiu žaloby žalobcom
došlo z dôvodu, že žalovaný v Obchodnom vestníku č. 216/2022 zo dňa 10. novembra 2022 oznámil

vylúčenie majetku žalobcu zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa K. O. F., H. na základe
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/430/2015
-4088 zo dňa 24. mája 2022, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č.k.
8C/14/2007-2422 zo dňa 15. júna 2015. Pretože žalovaný po začatí konania vylúčil z oddelenej
podstaty majetok žalobcu, ktorého vylúčenia sa žalobca domáhal v tomto súdnom konaní, z procesného

hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil žalovaný. Keďže súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení žalovaný, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
od žalovaného v rozsahu 100%.“ Nakoľko aj v predmetnom konaní bola preukázaná neexistencia
záložného práva, na základe ktorej žalovaný vylúčil majetok žalobcu zo súpisu oddelenej podstaty,
odpadol žalobcovi dôvod na uplatnenie podmienenej pohľadávky na náhradu škody v súvislosti s

nerealizovaným výkonom záložného práva.
-uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici č. k. 25CoKR/31/2009 z 02.09.2009 potvrdil prerušenie
konania vo vzťahu k tretej pohľadávke, keď svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „Tretia pohľadávka
predstavuje náhradu škody (ako trhovú cenu sporného bytu), ktorá môže podľa žalobcu vzniknúť tým,
že správca zaradil byt do konkurznej podstaty úpadcu. Zaradenie majetku do konkurznej podstaty,

pokiaľ nedôjde počas konkurzného konania zákonom stanoveným spôsobom k jeho vylúčeniu zo súpisu
konkurznej podstaty znamená, že správca je oprávnený a povinný speňažiť tento majetok. Právnym
dôvodom pre zápis tohto majetku je existencia záložného práva k spornému majetku, ktorý uviedol
záložný veriteľ vo svojej prihláške ako záloh. Pokiaľ by pohľadávka záložného veriteľa bola uspokojenázo zálohu záložcu, ktorým nie je obligačný dlžník, teda úpadca, môže záložca za to požadovať od dlžníka
náhradu, a to s použitím analógie (§ 853 Občianskeho zákonníka) podľa § 550 Občianskeho zákonníka
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 89/2000, zošit č. 5, strana 26, 2Cbo 70/1999).“

V tejto súvislosti žalobca poukazuje na možné speňažovanie majetku žalovaným s odkazom na konanie
žalovaného, ktorý dňa 21.01.2008 vyzval žalobcu podľa ust. § 79 ods. 1 ZoKR (ďalej ako „predžalobná
výzva“), aby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy zaplatil k rukám správcu zabezpečenú pohľadávku vo
výške 287.191.254,18 Sk (ďalej tiež ako „zabezpečená pohľadávka“) s príslušenstvom s upozornením,
že pre prípad nezaplatenia pohľadávky v zákonnej lehote uvedenej v predžalobnej výzve, pristúpi k

zápisu nehnuteľností do súpisu oddelenej podstaty v prospech zabezpečeného veriteľa. Žalovaný ako
SKP pritom podaním zo dňa 15.4.20088 žiadal registráciu záložného práva, ktoré následne súd určil
ako neexistujúce/neplatné. V období po podaní žaloby tak odvolací súd rozhodol o určení neexistencie
záložného práva, z dôvodu absolútnej neplatnosti Záložnej zmluvy podľa ust. § 3 a 39 Občianskeho
zákonníka. Ďalším rozhodnutím súdu bola zamietnutá žaloba SKP o určení neúčinnosti Dohody a
dovolací súd odmietol dovolanie SKP, čo v konečnom dôsledku primälo žalobcu vziať späť podanú

žalobu pred prvým pojednávaním. Žalovaný zaradil majetok žalobcu do konkurznej podstaty úpadcu na
základeprávnehodôvodu“existencie”záložnéhoprávanamajetokžalobcu.Záložnéprávosiuplatniltzv.
záložný veriteľ (U. A. H./K. O. F. H.) vo svojich prihláškach pohľadávky. Záložný veriteľ pritom disponuje
svojimvlastnýmprávnymoddelenímaakozáložnýveriteľurčujepodmienkyuzavretiazáložnýchzmlúva
súčasneurčujepodmienky,zaakýchposkytujeúverovéprostriedky.Žalobcanebolanizmluvnoustranou

záložnej zmluvy a nebol ani úverovým dlžníkom, pritom predmetom zálohu bol byt, ktorým žalobca
uspokojuje svoje bytové potreby.

5. S poukazom na uvedené, za dôvody hodné osobitného zreteľa žalobca považuje celý proces
konkurzného konania 2K/18/2007, ktorého účelom bolo speňaženie majetku žalobcu a ostatných

vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vlastnícke právo žalobcu bolo porušované, s čím súvisia
žalobcom uplatnené vlastnícke a majetkové práva, uplatnené nároky na náhradu škody od vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu v roku 2007 z dôvodu neexistujúceho záložného práva, na základe ktorého
bol majetok žalobcu zapísaný v súpise oddelenej aj všeobecnej podstaty zabezpečeného veriteľa (K.
H.). Majetok žalobcu mal zabezpečovať záväzky úpadcu voči zabezpečenému veriteľovi. V prípade

nepreukázania neplatnosti záložnej zmluvy a neexistencie záložného práva, by bol majetok žalobcu
speňažený, z ktorého dôvodu sa žalobca v konaní snažil brániť svoje prípadné peňažné (majetkové)
práva a nároky na náhradu škody súvisiace so stratou vlastníckeho práva a výkonom záložného
práva. Žalobca bol vo svojom vlastníckom práve obmedzovaný, nakoľko nebol oprávnený so svojim
majetkom po dobu cca 20 rokov plnohodnotne nakladať. Súdy rozhodli o neexistencie záložného práva

zabezpečeného veriteľa K. H. na majetku žalobcu a na základe tejto právnej skutočnosti bol majetok
žalobcu vylúčený z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa K. H., čím zanikla hrozba výkonu
záložného práva a speňaženia majetku žalobcu a s tým súvisiaca finančná ujma žalobcu. Rovnako
rozhodnutia, ktorými bola zamietnutá žaloba SKP o určenie neúčinnosti Dohody o zmene dispozičného
usporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebytových priestorov a garáží v polyfunkčnom objekte

„Funkčný celok IV/1 - V“ na Zámockej ulici v Bratislave zo dňa 10.10.2006, v ktorom SKP namietal
vlastnícke právo žalobcu, sú dôvodom späťvzatia žaloby v celom rozsahu späť. Uvedené konania
majú priamy súvis s konaním o určenie dobromyseľne prihlásených pohľadávok. Žalobca nadobudol
svoje vlastnícke právo zákonným spôsobom, konal podľa pokynov úpadcu, ktorý určoval podmienky
nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu, ktoré bolo zaťažené záložným právom o ktorom žalobca

nemal vedomosť, pričom mu úpadca neposkytol z dôvodu právnych vád žiadnu zľavu z kúpnej ceny.
Konkurz zasiahol nielen do majetkových, ale aj do osobných práv žalobcu a jeho rodiny, nakoľko
predmetom zálohu bol byt vo vlastníctve žalobcu, ktorý zabezpečoval bytové potreby žalobcu a jeho
rodiny, preto za dôvod hodný osobitného zreteľa žalobca považuje celý proces týkajúci sa konkurzu,
počnúc zápisom majetku žalobcu do oddelenej podstaty a s tým súvisiace súdne konania, ktoré musel

žalobca nedobrovoľne a bez vlastného iniciovania absolvovať v záujme ochrany svojich vlastníckych a
majetkových práv, z dôvodu obavy o stratu svojho bývania. Žalobca týmto podľa ust. § 144 a nasl. CSP,
berie svoj žalobný návrh o určenie dobromyseľne prihlásených pohľadávok v celom rozsahu späť pred
prvým pojednávaním a navrhuje, aby okresný súd konanie vedené pod sp. zn. 26Cbi/25/2008 zastavil
a podľa ust. § 257 CSP žiadnej sporovej strane nepriznal nárok na náhradu trov konania.

6. Žalovaný podaním zo dňa 24.02.2025 vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby zo strany žalobcu. Ku
argumentácii žalobcu uvedenou v späťvzatí žalobného návrhu (predmetná argumentácia je v rozsahu
týkajúcomsapriznanianárokunanáhradutrovsúdnehokonaniatakmertotožnásargumentáciužalobcuv súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.: 27Cbi/29/2008) zastáva
názor, že v predmetnej právnej veci neboli splnené podmienky prípustnosti aplikácie ust. § 257 CSP.
Žalobca si v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu uplatnil tri nezabezpečené pohľadávky, a to:

-pohľadávku číslo 1 v celkovej sume 4.288.045,00 SK (142.337,02 EUR), ktorej právnym dôvodom
vzniku mal byť ušlý zisk, bližšia špecifikácia právneho dôvodu vzniku pohľadávky je obsiahnutá v prílohe
tohto podania označenej ako Konečný zoznam pohľadávok – pohľadávky číslo 1, 2 a 3;
-podmienenú pohľadávku číslo 2 v celkovej sume 2.931.745,00 SK (97.316,11 EUR), ktorej právnym
dôvodom vzniku mala byť náhrada škody, bližšia špecifikácia právneho dôvodu vzniku pohľadávky je

obsiahnutá v prílohe tohto podania označenej ako Konečný zoznam pohľadávok – pohľadávky číslo 1,
2 a 3;
-podmienenú pohľadávku číslo 3 v celkovej sume 12.834.900,00 SK (426.040,63 EUR), ktorej právnym
dôvodom vzniku mala byť náhrada škody, bližšia špecifikácia právneho dôvodu vzniku pohľadávky je
obsiahnutá v prílohe tohto podania označenej ako Konečný zoznam pohľadávok – pohľadávky číslo 1,
2 a 3.

Pohľadávky žalobcu boli v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu popreté prvým správcom úpadcu,
pričom v rámci vykonania úkonu popretia bola (i) pohľadávka číslo 1 popretá čo do právneho dôvodu
vzniku, výšky a vymáhateľnosti; (ii) pohľadávka číslo 2 popretá čo do právneho dôvodu vzniku; a
(iii) pohľadávka číslo 3 popretá čo do právneho dôvodu vzniku a výšky v celom rozsahu. Berúc
na zreteľ odôvodnenie popretia jednotlivých pohľadávok žalobcu prvým správcom úpadcu možno

konštatovať, že žalobca k prihláške pohľadávky číslo 1 nepriložil dokumenty preukazujúce vznik tejto
pohľadávky, ktorej právnym dôvodom vzniku má byť ušlý zisk na nájomnom. Prvý správca úpadcu
nemal pri preskúmaní pohľadávky za preukázaný vznik ušlého zisku, pričom žalobca vznik ušlého zisku
nepreukázal ani v súdnom konaní a s ohľadom na ním vykonané späťvzatie žaloby viac preukázanie
vzniku pohľadávky Žalobcu ani nemožno rozumne predpokladať. Ušlý zisk je vo svojej podstate ujmou

spočívajúcou v tom, že na strane poškodenej osoby nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu
majetkovýchhodnôt,hocisatosohľadomnapravidelnýbehvecídaloočakávať.Ušlýzisksaneprejavuje
zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí
pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom
behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne

očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej
udalosti)1. Rovnako v právnej doktríne prevláda právny názor, že dôkaz o existencii ušlého zisku musí
byť jednoznačný a nemožno ho vystavať len na špekulatívnej úvahe alebo domnienkach. Žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal, že v prípade, ak by bol byt v jeho vlastníctve zo strany úpadcu
dokončený v stanovenej lehote, žalobca by tento s určitosťou prenajal od 01.09.2003 za obvyklé

nájomné. Pohľadávka číslo 1 nevyplýva z preukázateľnej skutočnosti, ale len z hypotéz a domnienok
žalobcu. Žalobca pri uplatnení pohľadávky číslo 2, ktorej právnym dôvodom vzniku má byť podľa
žalobcu škoda, ktorej vznik žalobca podmienil výkonom záložného práva zo strany zabezpečeného
veriteľa K. O. F., H. (P. A., H.), L. L. V. XX, XXX XX F., L. T., A.: XX XXX XXX (W. H. G. H. „K.“)
bezpochyby postupoval nesprávne, respektíve v prihláške predmetnej pohľadávky uviedol nesprávne

údaje, nakoľko možno jednoznačne konštatovať, že podmienka vzniku pohľadávky číslo 2, tak ako je
formulovaná v prihláške pohľadávky číslo 2 nemôže vzniknúť, keďže ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.
z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
začatia konkurzného konania voči úpadcovi (ďalej aj len ako „ZKR“) vylučujú akúkoľvek možnosť výkonu
záložného práva inak ako spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Žalobca pri uplatnení pohľadávky

číslo 3, ktorej právnym dôvodom vzniku má byť podľa žalobcu škoda, ktorej vznik žalobca podmienil
zápisom jeho majetku do súpisu majetku podstát v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu opätovne
nepostupoval správne, respektíve v prihláške predmetnej pohľadávky uviedol nesprávne údaje, nakoľko
je zrejmé že zápisom majetku žalobcu do súpisu majetku v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu
nevznikne a ani nemôže vzniknúť škoda. Otáznou je aj správnosť špecifikácie právneho dôvodu

vzniku predmetnej pohľadávky, ktorú by bolo možné za predpokladu speňaženia majetku žalobcu ako
majetku tretej osoby zabezpečujúceho pohľadávky úpadcu, kvalifikovať ako regresný nárok a nie ako
škodu, nakoľko vznik škody možno predpokladať len v prípade porušenia povinnosti, majetkového
úbytku a existencie príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a majetkovým úbytkom. Na základe
uvedeného tak možno konštatovať nesprávnosť údajov uvedených žalobcom v prihláške pohľadávky

číslo 3 v rozsahu formulácie právneho dôvodu vzniku a tiež v rozsahu formulácie podmienky vzniku
predmetnej pohľadávky.7. Žalovaný súčasne poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 02.09.2009,
sp. zn.: 25CoKR/31/2009 (ďalej aj len ako „Uznesenie KSBB“) vydané v rámci súdneho konania, v
odôvodnení ktorého súd vyslovil nasledovný právny názor „Odvolací súd ohľadne druhej pohľadávky

poukazuje na § 48 ods. 4 ZoKR, podľa ktorého zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok
podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu vykonať inak, ako podľa tohto zákona. Pokiaľ by
sporný byt podliehal konkurzu, neprichádza do úvahy počas konkurzného konania výkon záložného
práva samotným záložným veriteľom, ale len speňažením zálohu správcom konkurznej podstaty. Z
tohto pohľadu je právne irelevantné, ako skončí konanie ohľadne platnosti záložnej zmluvy. [...] Tretia

pohľadávka predstavuje náhradu škody (ako trhovú cenu sporného majetku), ktorá môže podľa žalobcu
mu vzniknúť tým, že správca zaradil byt do konkurznej podstaty úpadcu. Zaradenie majetku do
konkurznej podstaty, pokiaľ nedôjde počas konkurzného konania zákonom stanoveným spôsobom k
jeho vylúčeniu zo súpisu konkurznej podstaty, znamená, že správca je oprávnený a povinný speňažiť
tento majetok. Právnym dôvodom pre zápis tohto majetku je existencia záložného práva k spornému
majetku, ktorý uviedol záložný veriteľ vo svojej prihláške ako záloh. Pokiaľ by pohľadávka záložného

veriteľa bola uspokojovaná zo zálohu záložcu, ktorý nie je obligačný dlžník, teda úpadca, môže záložca
za to požadovať náhradu“. Uvedený právny názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici
v odôvodnení Uznesenia KSBB podporuje tvrdenia žalovaného o nesprávnosti údajov uvedených
žalobcom v jeho prihláškach pohľadávok.

8. Sumarizujúc doposiaľ uvedené možno konštatovať, že žalobca si prostredníctvom prihlášok
pohľadávok uplatnil v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, pohľadávky, ktorých vznik jednak
žiadnym spôsobom nepreukázal (pohľadávka číslo 1) a tiež pohľadávky, ktorých vznik nebolo možné ani
len rozumne predpokladať, respektíve možnosť ich vzniku vylučovala priamo právna norma (pohľadávka
číslo 2 a 3) a napriek zjavne dôvodnému popretiu týchto pohľadávok zo strany prvého správcu úpadcu,

ďalej inicioval súdne konanie a až po tom, ako boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu na základe
rozhodnutí v iných súdnych konaniach, nesúvisiacich so súdnym konaním, vylúčené zo súpisu majetku
podstát v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, žalobca pristúpil k vykonaniu späťvzatia žaloby,
ktorou súdne konanie inicioval, pričom sa naviac domáha aplikácie ust. § 257 CSP na základe tvrdení,
že v súdnom konaní bránil svoj majetok a jeho vlastnícke právo malo byť porušované. Žalovaný v

kontexte uvedeného poukazuje na skutočnosť, že prostriedkom na ochranu vlastníckeho práva tretej
osoby, ktorej majetok bol zapísaný do súpisu majetku v konkurze, je tzv. vylučovacia žaloba, ktorou sa
iniciuje súdne konanie o vylúčenie veci zo súpisu majetku (excindačné súdne konanie) a nie prihláška
pohľadávky, ktorou sa uplatňujú majetkové práva veriteľov úpadcu. Žalobca takýto inštitút ochrany
svojho vlastníckeho práva využil a na základe ním podanej žaloby bolo na Okresnom súde Banská

Bystrica pod spisovou značkou 10Cbi/5/2009 vedené súdne konanie o vylúčenie majetku zo súpisu
majetku podstát v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu. Tvrdenie žalobcu uvedené v späťvzatí
žalobného návrhu, v zmysle ktorého mal žalobca v súdnom konaní chrániť svoj majetok a svoje
vlastnícke právo sú nie len nesprávne, ale vyznievajú nanajvýš účelovo a tendenčne, nakoľko žalobca
prihlásením svojich pohľadávok do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu a následným iniciovaním

súdneho konania uplatňoval svoje majetkové právo v podobe nároku na náhradu škody a predmetom
súdneho konania nebola ochrana vlastníckeho práva žalobcu k ním vlastneným nehnuteľnostiam
pôvodne zaťaženým záložným právom svedčiacim v prospech K.. Naviac ako uviedol Krajský súd v
Banskej Bystrici v odôvodnení Uznesenia KSBB „podanie žaloby o určenie pohľadávky nesie veriteľovi
vznik rizika na sankciu podľa § 30 ZKR“. Žalovaný v kontexte vyššie uvedeného poukazuje aj na

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04.12.2024 č. k: 27Cbi/29/2008-505 (ďalej aj
len ako „Uznesenie OSBB“), vydané v súdnom konaní o určenie popretých pohľadávok obdobnom
súdnemu konaniu, v ktorého odôvodnení Okresný súd Banská Bystrica na základe takmer totožnej
argumentácie žalobcu a totožných dôvodov popretia pohľadávok uviedol „[s]úd následne v tomto
spore preskúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania, pričom

existenciu takých dôvodov, pre ktoré mal aplikovať ust. § 257 CSP, nezistil. Súd vyhodnotil, že žalobca
bránil svoje vlastnícke právo k bytu v konaní o excindačnej žalobe, ktorá bolo vedené na Okresnom súde
Banská Bystrica, pričom predmetom tohto sporu nebola ochrana vlastníckeho práva k bytu žalobcu,
hoci uvedené žalobca tvrdil, avšak predmetom sporu bolo uplatnenie majetkových práv žalobcu –
nároku na ušlý zisk a nárokov na náhradu škody a to aj v budúcnosti potenciálne vzniknutých škôd

na majetku žalobcu, nepovažuje súd za ochranu vlastníckeho práva. Súd konštatuje, že žalobca
nesie zodpovednosť za to, aké konkrétne právo a akým spôsobom (nielen) v konkurze a následne v
incidenčnom konaní, uplatní“. Obdobný právny názor bol vyslovený v Uznesení Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 04.12.2024 č. k.: 27Cbi/15/2008-559, v Uznesení Okresného súdu Banská Bystricazo dňa 05.12.2024 č. k.: 27Cbi/16/2008-620, v Uznesení Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
25.01.2025 č. k.: 26Cbi/30/2008-637 a v Uznesení Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28.01.2025
č. k.: 26Cbi/26/2008-501.

9. Žalovaný sumarizujúc doposiaľ uvedené skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že (a) pohľadávka číslo 1 z
právneho hľadiska síce mohla vzniknúť, avšak Žalobca jej vznik v Súdnom konaní nepreukázal, naproti
tomu pohľadávky číslo 2 a 3 s ohľadom na údaje uvedené Žalobcom v ich prihláškach celkom zrejme
nevzniknú a ich prihlásením do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu zjavne došlo k nedôvodnému

uplatneniu práva; (b) prihlásením pohľadávok žalobcu do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu a
následným iniciovaním súdneho konania žalobca uplatňoval svoje majetkové práva a takéto konanie
nemalo a ani nemohlo mať súvis s ochranou jeho vlastníckeho práva, ktorej ochrany sa účinne domáhal
v inom súdnom konaní; (c) Žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie súdneho konania a súčasne
vykonanie späťvzatia žaloby nebolo vyvolané konaním žalovaného, zastáva názor, že v súdnom konaní
neboli splnené predpoklady umožňujúce aplikáciu ust. § 257 CSP. Žalovaný s ohľadom na obsah

späťvzatia žalobného návrhu pre úplnosť uvádza, že výsledok súdneho konania o určenie neexistencie
záložného práva vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.: 8C/14/2007 a ani výsledok
súdneho konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu vedeného na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn.: 26Cbi/4/2012, nemajú vplyv na posudzovanie dobromyseľnosti žalobcu pri vypĺňaní
a podaní prihlášok jeho pohľadávok, a to najmä s ohľadom na dôvody popretia pohľadávok žalobcu

prvým správcom úpadcu, ktoré nesúvisia s predmetnými súdnymi konaniami. Žalovaný týmto podaním
uplatnil aj nárok na zaplatenie pokuty podľa § 30 ods. 1 a 2 ZKR v znení účinnom ku dňu začatia
konkurzného konania vo výške 0,1% až 0,2% zo sumy popretých pohľadávok 665.693,76 EUR za
každý deň od prihlásenia pohľadávok až do právoplatného skončenia konania súdneho konania, ktorá
bude príjmom všeobecnej podstaty v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu. Ust. § 30 ods. 1 ZKR

zakladá osobitnú zodpovednosť veriteľa za nesprávnosť údajov uvedených v prihláškach pohľadávok,
ktorá sa prejavuje v možnosti uloženia pokuty postihujúcej veriteľa, ktorý sa v incidenčnom konaní
domáha určenia svojej pohľadávky alebo jej časti napriek tomu, že táto bola správcom popretá. Citované
ustanovenie ZKR zakladá jediný liberačný dôvod majúci za následok neuloženie pokuty, ktorým je
dobromyseľnosť žalobcu pri podaní prihlášok pohľadávok. Pojem dobromyseľnosť nie je v právnom

poriadku Slovenskej republiky jednoznačne definovaný, v danom prípade ho však možno kvalifikovať
ako presvedčenie veriteľa, že s ohľadom na všetky okolnosti a pri zachovaní odbornej starostlivosti koná
privypĺňaní(vkladaní)údajovdoprihláškypohľadávkyajejnáslednomuplatnenívkonkurzevyhlásenom
na majetok úpadcu správne a v súlade so zákonom. Avšak s ohľadom na skutočnosti uvedené v
obsahu tohto podania a konanie žalobcu (obzvlášť s ohľadom na skutočnosť, že žalobca bol od podania

prihlášok pohľadávok a po celú dobu trvania súdneho konania právne zastúpený advokátom), možno
vysloviť záver o tom, že prihlášky pohľadávok žalobcu obsahovali nesprávne údaje a žalobca s ohľadom
na všetky okolnosti nebol a ani nemohol byť pri prihlásení pohľadávok dobromyseľný a v súdnom
konaní nepreukázal taký liberačný dôvod, ktorý by ho zbavoval zodpovednosti za nesprávnosť údajov
uvedených v prihláškach jeho pohľadávok. Popri uvedenom žalobca sám inicioval začatie súdneho

konania, čím sa sám vystavil riziku vzniku pokuty podľa ust. § 30 ZKR. Žalovaný na základe doposiaľ
uvedených skutočností konajúc podľa ust. § 30 ods. 1 ZKR navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica
konajúc podľa ust. § 30 ods. 1 až 3 ZKR uložil žalobcovi pokutu vo výške 0,1% až 0,2% zo sumy
popretých pohľadávok 665.693,76 EUR za každý deň od prihlásenia pohľadávok až do právoplatného
skončenia konania súdneho konania, ktorá bude príjmom všeobecnej podstaty v konkurze vyhlásenom

na majetok úpadcu. Na základe doposiaľ uvedeného žalobca navrhuje, aby Okresný súd Banská
Bystrica rozhodol o návrhu žalovaného na uloženie pokuty podľa ust. § 30 ZKR, súdne konanie zastavil
a žalovanému priznal náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100%.

10. Súd v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 CSP konanie vo veci zastavil.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Čo sa týka náhrady trov konania, súd nezistil v konaní existenciu dôvodov hodných osobitného

zreteľa, pre ktoré by mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať ust. § 257 CSP. Dôvodom
späťvzatia žaloby bolo vylúčenie majetku žalobcu zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného
veriteľa K. O. F., H., s odvolaním sa na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.05.2022,
č.k.: 5Co/430/2015-4088, ktorým určil neexistenciu záložného práva z dôvodu absolútnej neplatnostizáložnej zmluvy. Predmetom tohto konania však boli majetkové nároky žalobcu, z toho prvý uplatnený
– nárok na náhradu ušlého zisku na nájomnom, so záložným právom nesúvisí. Druhé dva nároky,
pohľadávka titulom náhrady škody, pri splnení podmienky vzniku pohľadávky - uplatnení výkonu

záložného práva záložným veriteľom a pohľadávka titulom náhrady škody, pri splnení podmienky vzniku
pohľadávky - zahrnutie bytu do konkurznej podstaty úpadcu, síce so záložným právom súvisia, ale
s ohľadom na žalobcom uvedené podmienky ich vzniku, nemožno rozumne predpokladať úspech
žalobcu v incidenčnom spore. Späťvzatie žaloby malo byť rovnako dôsledkom v prospech žalobcu
právoplatne skončených súdnych konaní týkajúcich sa jeho majetku. Žalobca v späťvzatí žaloby

zdôrazňoval, že sa snažil prostredníctvom tohto konania brániť nielen svoje vlastnícke právo k bytu
a jeho príslušenstvu, ale aj vzniknutú majetkovú ujmu a prípadný nárok na náhradu škody súvisiaci
so stratou vlastníckeho práva a výkonom záložného práva; že predmetom zálohu bol byt, ktorým
žalobca uspokojuje svoje bytové potreby; žalobca bol vo svojom vlastníckom práve obmedzovaný, so
svojim majetkom nebol oprávnený po dobu cca 20 rokov plnohodnotne nakladať, kedy v konkurze
hrozilo speňaženie jeho majetku – bytu, ktorý zabezpečoval jeho bytové potreby; konkurz zasiahol

nielen do majetkových, ale aj do osobných práv žalobcu a jeho rodiny, nakoľko predmetom zálohu
bol byt vo vlastníctve žalobcu, ktorý zabezpečoval bytové potreby žalobcu a jeho rodiny. Za dôvod
hodný osobitného zreteľa žalobca považuje celý proces týkajúci sa konkurzu, počnúc zápisom majetku
žalobcu do oddelenej podstaty a s tým súvisiace súdne konania, ktoré musel žalobca nedobrovoľne
a bez vlastného iniciovania absolvovať v záujme ochrany svojich vlastníckych a majetkových práv, z

dôvodu obavy o stratu svojho bývania. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa preto vidí v
celom procese konkurzného konania 2K/18/2007 a v tom, že jeho vlastnícke právo bolo porušované
od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu v roku 2007 z dôvodu neexistujúceho záložného práva, na
základe ktorého bol majetok žalobcu zapísaný v súpise oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa (K.
H.) a majetok žalobcu mal zabezpečovať záväzky úpadcu voči (ne)zabezpečenému veriteľovi.

13. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
súd skúma vo vzťahu k okolnostiam daného súdneho konania, v ktorom o náhrade trov konania
rozhoduje. Je nepochybné, že žalobca bránil svoje vlastnícke právo k bytu v konaní o excindačnej žalobe
( 10Cbi/5/2009), v ktorom bol v konečnom dôsledku úspešný. Rovnako je nepochybné, že v prospech

žalobcu skončili aj ďalšie súdne konania týkajúce sa majetku žalobcu ( konanie o určenie neexistencie
záložného práva), ako aj konanie vedené správcom voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov
o určenie neúčinnosti „Dohody“. Pokiaľ aj mal žalobca v úmysle v tomto konaní uplatňovať svoje
majetkové práva a v budúcnosti potenciálne vzniknuté škody na svojom majetku v súvislosti s hrozbou
speňaženia svojho majetku ako zálohu na základe záložného práva, o ktorom bol presvedčený, že

neexistuje, tak v každom prípade platí, že žalobca nesie zodpovednosť za to, aké konkrétne právo
a akým spôsobom (nielen) v konkurze a následne v incidenčnom konaní, uplatní. Účelom všetkých
troch pohľadávok žalobcu, ako ich žalobca prihlásil do konkurzu, a ktoré pohľadávky po ich popretí
správcom uplatnil v tomto konaní, bolo uplatnenie majetkových ( a teda nie vlastníckych) práv –
náhrady vzniknutej škody ( 1. pohľadávka), alebo škody potenciálne v budúcnosti vzniknutej, za splnenia

žalobcom v prihláške uvedených podmienok ( druhá a tretia pohľadávka), kedy v prípade druhej a tretej
pohľadávky s ohľadom na žalobcom uvedené podmienky ich vzniku, nemožno rozumne predpokladať
úspech žalobcu v incidenčnom spore. Tak ako uviedol aj odvolací súd v procesnom rozhodnutí sp.zn.
25CoKR/31/2009, vydanom v priebehu tohto konania, zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok
podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu vykonať inak, ako podľa tohto zákona. Záložný“ veriteľ

K., H. ( P. M. A., H. ) preto v konkurze nemohol uplatniť výkon záložného práva. Veriteľ môže prihlásiť
svoju pohľadávku do konkurzu ako zabezpečenú, avšak vykonať záložné právo, tj. uplatniť jeho výkon
nemôže. Rovnako je možné s poukazom na ust. § 76 ZKR a teda účinky zápisu majetku do súpisu
uzavrieť, že len samotným „zahrnutím majetku do podstaty“ škoda nevznikne. V prípade týchto dvoch
pohľadávok sa preto jedná o zjavne nedôvodné uplatnenie práva. Z týchto dôvodov existencia dôvodov

hodných osobitného zreteľa tvrdených žalobcom preto v prípade týchto dvoch pohľadávok nemohla byť
daná. V prípade prvej pohľadávky, tj. pohľadávky z titulu ušlého zisku na nájomnom pre nedokončenie
diela v dohodnutom termíne (do 31.08.2003) sa jedná o pohľadávku síce z právneho hľadiska možnú,
to znamená nie zjavne nedôvodnú, ale v štádiu jej prihlásenia nepreukázanú, a kedy jej dôvodnosť
žalobca paradoxne sám popiera a vyvracia v späťvzatí svojej žaloby, v ktorom podaní v snahe vyhnúť

sa možnej povinnosti náhrady trov konania protistrane, poukazuje na hrozby nezákonného speňaženia
svojho majetku, ktorý už ale naopak pre tieto účely zabezpečuje jeho bytové potreby, ako aj jeho rodiny,
ako aj na to, že z dôvodu obavy o stratu svojho bývania musel absolvovať súdne konania súvisiace so
zápisom svojho majetku do oddelenej podstaty. Pokiaľ majetok žalobcu zapísaný do súpisu oddelenejpodstaty zabezpečeného veriteľa mal zabezpečovať bytové potreby žalobcu a jeho rodiny, tak akýkoľvek
nárok na náhradu škody ako ušlého zisku na nájomnom logicky neprichádza do úvahy. Uvedenú
argumentáciu žalobcu vo vzťahu k tejto pohľadávke súd preto považuje za účelovú. Navyše sa jednalo

opeňažnúpohľadávkubezsúvisusprípadnouexistenciouzáložnéhoprávaasinýmikonaniami,vrátane
konkurzného konania, ani tu tak nebol daný dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP zo žalobcom uvádzaných
dôvodov. Platí preto, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania ( § 256 ods. 1 CSP) a žalovanému
tak vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP v rozsahu 100%. Súd preto priznal
žalovanému právo na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi v uvedenom rozsahu. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP) .

14. Návrh žalovaného na uloženie pokuty žalovanému podľa § 30 ods. 1 a 2 ZKR v rozhodnom znení
súd týmto uznesením vylúčil na samostatné konanie v zmysle § 147 ods. 4 CSP.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Proti výroku III. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.