Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, July 14, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Ek/2692/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124443445
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124443445.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 v konaní zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinným: 1) A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E. F. a 2) G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXXX/XX, XXX XX D. E. F., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 688,29 EUR s príslušenstvom

a trov exekučného konania, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 63Ek/2692/2024 zo dňa 30. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 63Ek/2692/2024 zo dňa 30. 5. 2025 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti

uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/2692/2024 zo dňa 30. 5. 2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30.5.2025 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod
sp. zn. 63Ek/2692/2024, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v celom rozsahu
podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku a zároveň oprávnenému nepriznal nárok na náhradu
trov exekučného konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 35 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 3 písm. f), ods. 4,
§ 199a ods. 1, § 199b, § 199d ods. 1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 73 ods. 3, ods. 5
zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len "Zákon o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní"), § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a s poukazom na uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 105/2011 zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 6Cdo
1/2012 zo dňa 31.03.2012 ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo
230/2011 zo dňa 18.09.2012 a s poukazom na Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo
dňa 24.05.1995 a sp. zn. III. ÚS 60/2020-30 zo dňa 30.03.2021. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.12.2024 domáhal od

povinného (správne malo byť od povinných – pozn. sudcu) vymoženia 688,29 Eur s príslušenstvom
na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-139/13-EK zo dňa 09.02.2013
(ďalej len ako „exekučný titul“), ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline,
záujmové združenie právnických osôb so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina v konaní
pred rozhodcom JUDr. Erikom Končokom (ďalej len ako „Stály rozhodcovský súd“), ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 15.03.2013 a vykonateľnosť dňa 19.03.213. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie

predložil súdu aj predmetný rozhodcovský rozsudok, Rozhodcovskú zmluvu č. 8300036228-22 zo dňa
10.02.2011, Rozhodcovskú zmluvu č. 8300036228-24 zo dňa 10.02.2011 (ďalej ako „Rozhodcovskézmluvy“), Zmluvu o revolvingovom úvere č.8300036228 zo dňa 10.02.2011 (ďalej ako „Zmluva o úvere“),
Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., verzia
platná od 01.10.2011. Z obsahu predloženej zmluvy o revolvingovom úvere zistil, že táto založila

záväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a povinnými, ktorí pri jej uzatváraní nekonali v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti potom posúdil predmetný právny vzťah medzi oprávneným a povinnými
ako spotrebiteľský. Spolu so zmluvou o revolvingovom úvere boli v ten istý deň uzatvorené aj dve
identické rozhodcovské zmluvy, na podklade ktorých v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský

súd. Podľa názoru súdu je však uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, ako podmienka uzatvorenia
Zmluvy, ktorú oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh
spotrebiteľov, neprijateľnou podmienkou. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami
a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené

a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o revolvingovom úvere, ani rozhodcovskej
zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne.
Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že povinný (t.j. spotrebiteľ) v skutočnosti ešte
pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v
mieste svojho bydliska. Predložené rozhodcovské zmluvy preto súd vyhodnotil ako nekalé, postihnuté

sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle §-u 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Následne neplatné
rozhodcovské zmluvy nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, preto
takto vydaný rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľný, čoho následkom je, že nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, súd návrh na vykonanie exekúcie v zmysle §-u 53 ods.

3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku zamietol a zároveň oprávnenému nepriznal nárok na náhradu
trov exekučného konania.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu
sťažnosť a žiadal, aby Okresný súd Banská Bystrica vyhovel sťažnosti oprávneného, napadnuté

uznesenie zrušil a následne vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Svoju
sťažnosť odôvodnil tým, že v rámci vykonaného posúdenia neboli zistené a preukázané žiadne dôvody
pre zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, exekučný súd dospel k záveru o neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy v rozpore so zákonom č.244/2002 Z.z. a tiež exekučný súd pri posudzovaní
platnosti rozhodcovskej zmluvy z pohľadu ochranu spotrebiteľa a aplikácie ustanovenia § 53 a nasl.

Občianskeho zákonníka dospel k záveru, ktorý je v rozpore so zákonom. Oprávnený poukukázal na
skutočnosť, že na základe uvedeného exekučného titulu, prebiehalo exekučné konanie na Okresnom
súde Spišská Nová Ves, pod sp. zn. 16Er/554/2013, na základe ktorého bola čiastočne vymožená
pohľadávka oprávneného a exekúcia bola zastavená z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č.
233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

pretože uplynula rozhodná doba. Rozhodcovskú zmluvu exekučný súd neposúdil ako neprijateľnú a
vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený podal opätovný návrh na
vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z., na základe toho
istého exekučného titulu, ktorý bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju právomoc určil na
základe rovnakej rozhodcovskej zmluvy, ktorú súd v súčasnosti považuje za neplatnú, hoci Okresný

súd Spišská Nová Ves vydal poverenie na vykonanie exekúcie po posúdení tohto exekučného titulu a
tejto rozhodcovskej zmluvy č. 8300036228 zo dňa 10.02.2011. Tiež tvrdil, že súdom uvádzané dôvody
neplatnosti a neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy sú založené na záveroch, ktoré odporujú právnemu
poriadku, pretože uvádzaný dôvod neprijateľnosti odporuje zákonu po právnej stránke a tiež uvádzané
dôvody neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemajú oporu v žiadnom dôkaze, pričom exekučný súd ani

len nemal preukázané, že povinný musel uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a súčasne exekučný súd bez
akéhokoľvek dôvodu sa obsahom rozhodcovskej zmluvy ani len nezaoberal. V súvislosti s názorom
súdu, že neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy spočíva v tom, že v prípade podania žaloby dodávateľom
je spotrebiteľ nútený podriadiť sa rozhodcovskému konaniu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 26. marca 2009, sp. zn. 1M Obdo V 16/2006 (publikované v Zbierke súdnych

rozhodnutí a stanovísk pod R 54/2010) tvrdiac, že začatie rozhodcovského konania ktorýmkoľvek
zo zmluvného vzťahu nemôže byť okolnosťou rozhodujúcou pre posúdenie platnosti či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy. Exekučný súd tiež nesprávne vykladá ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka a neprihliadol na dôvody vedúce k vzniku tejto právnej normy. Cieľom úpravy zákonodarcuje umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Je nesprávne a v rozpore s platnou
úpravou, ak sa stotožňuje možnosť výberu medzi rozhodcovským konaním (ako to predpokladá ust. §
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka) a všeobecným konaním so situáciou, kedy spor začne na

základežalobydodávateľ.Kindividuálnemudojednaniurozhodcovskejzmluvysaoprávnenývyjadriltak,
že rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Z bodu 2
rozhodcovskejzmluvyvýslovnevyplýva,žejejuzatvorenieniejepodmienkouuzatvoreniaavykonávania
zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej
zmluvy. Uzatvorením rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľ svojím podpisom vyjadril súhlas s prejednaním

veci v rozhodcovskom konaní, pričom mal možnosť rozhodnúť sa, či rozhodcovskú zmluvu uzatvorí
alebo nie. Pri svojej argumentácii poukázal napr. na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
4CoE/37/2017 zo dňa 07.06.2017, sp. zn. 17Co/919/2015, sp. zn. 43 CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013,
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE/211/2016 zo dňa 28.06.2016 ako aj na niektoré
rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Ek/271/2017 zo dňa 26.01.2018 a sp. zn.
59Ek/259/2017 zo dňa 31.01.2018.

4. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

6. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

10. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po
preskúmaní napadnutého uznesenia dospel súd k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná

a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

12. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie (tzv. repodaj)
doručeným súdu dňa 4. 12. 2024 domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 688,29 EUR
s príslušenstvom a trov exekučného konania na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok sp.

zn. RK-PC-139/13-EK zo dňa 09.02.2013, ktorý vydal rozhodca H. G. I.. Spolu s návrhom na vykonanie
exekúcie predložil súdu aj predmetný rozhodcovský rozsudok, Upovedomenie o zastavení starej
exekúcie s výzvou na úhradu trov starej exekúcie sp. zn. EX 1460/2013-28 zo dňa 16.10.2023, Zmluvu
o revolvingovom úvere č.8300036228 zo dňa 10.02.2011, Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia platné od januára 2011 a po výzve súdu ak dve identické

rozhodcovské zmluvy č. 8300036228 zo dňa 10.02.2011. Následne vyššia súdna úradníčka vydala
napadnuté uznesenie.

13. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy.
Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá

poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade
exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.14. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa
exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a 1.
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2. rozhodcovské

rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského
rozhodcovskéhokonaniazapísanývzoznamerozhodcovoprávnenýchrozhodovaťspotrebiteľskéspory,
3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom,
ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

15. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o Spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

16. Podľa § 73 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z.z. o Spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, na základe
rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto

zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí
spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

17. Podľa § 73 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z. o Spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská
zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na

rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014
zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ
stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania
žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky
stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť

v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali
činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa
osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.

18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase

uzavretia rozhodcovskej doložky, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

19. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia
rozhodcovskej doložky, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná

forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.

20. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
uzavretia rozhodcovskej doložky, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej
v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

21. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník“/, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.24. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

26. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

27. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

30. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššej súdnej úradníčky dospel k záveru, že vyššia
súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj

správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnila, preto sudca sa v danej právnej veci v
celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia.

31. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku sudca na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku

definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských
jenajmätáskutočnosť,žezmluvnýmistranamisúdodávateľaspotrebiteľajejcharakteristickýmznakom
je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla

vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo
jej zmeny.

32. V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v
postavení spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní

skúmať nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského
súdu, ale aj preskúmať rozpor rozhodcovskej zmluvy s vnútroštátnymi predpismi v oblasti
verejného poriadku, ako tiež musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s
článkom 6 Smernice rady 93/13/EHS. Článok 6 ods.1 tejto smernice má kogentnú povahu.

33. Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území vrátane smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

34. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,

ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú
v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad.
Okrem iného súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská zmluva mu bránila uplatniť a domáhať sasvojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv
dodávateľom.

35. V danej veci ešte súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia uvádza, že dojednania ohľadom
predložených dvoch identických rozhodcovských zmlúv vyznievajú jednoznačne v neprospech
spotrebiteľov (povinných), keďže toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť
nemohli. Teda iba v prípade, že by boli rozhodcovské zmluvy so spotrebiteľmi pri uzatváraní zmlúv
individuálne dojednané, t. j. iba v prípade, ak by spotrebitelia mali danú možnosť význam tohto

dojednania v celom rozsahu pochopiť a teda i ovplyvniť, bolo by možné konštatovať, že rozhodcovské
zmluvy sú dojednané platne.

36. Rovnako súd zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť predložených rozhodcovských zmlúv, keďže
následne v prípade spornosti nároku, napríklad neplnenia povinnými na základe uzatvorených zmlúv,
dochádza prakticky automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd,

ako tomu bolo i v tomto prípade. Uvedené vyplýva aj priamo z predložených rozhodcovských zmlúv,
ktoré v bode 5 uvádzajú, že „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou
Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní
pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto

stálych rozhodcovských súdov: a/ Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO:
44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 52189/B, b/ Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený
pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica,
zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.16625/S. Pričom

výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.“

37. Tieto rozhodcovské zmluvy sú síce tzv. nevýhradné rozhodcovské doložky, teda dávajú na výber
žalujúcej strane medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, avšak v konečnom dôsledku bol výber

súdu na žalobcovi, pretože v prípade, že sa žalobca rozhodne podať žalobu na rozhodcovský súd,
vyberie niektorý z uvedených rozhodcovských súdov a možnosť voľby dlžníka – spotrebiteľa je len
iluzórna a reálne mu tento výber neumožňuje. Z podstaty úverovej zmluvy a právneho vzťahu ňou
založenéhototižvyplýva,žesubjektom,napodnetktoréhozačnekonanieozaplateniedlžnejsumy,bude
dodávateľ a teda na ňom bude aj voľba medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom. Súčasťou

konštantnej a relevantnej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry) je i záver, podľa ktorého možnosť
iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretickú (keďže
tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je
zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku predkladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu

rozhodcom). Rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to,
ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku
výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného takouto
silnejšou stranu spotrebiteľského vzťahu. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie,

ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho
samotného viesť spor (teda len v tomto prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo
od svojho zmluvného partnera požadovať). Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil
výber predpokladaný v dojednanej zmluve. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že
spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom

veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť
podaťnávrhnazačatiekonania,resp.brániťsapredvšeobecnýmsúdom,čímdošlokporušeniuÚstavou
SR garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom.

38. Logickým dôsledkom vyššie uvedených dôvodov boli predmetné rozhodcovské zmluvy správne

posúdené ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného
včaseuzatvoreniapredmetnejzmluvy,pretožespôsobiliznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na neplatnosť rozhodcovských zmlúv nemal
rozhodcovský súd vôbec právomoc rozhodovať danú vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudoknemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt. Právny záver súdu nie je
spôsobilé zvrátiť ani ustanovenie bodu 7 vety prvej predložených rozhodcovských zmlúv podľa ktorého
dlžník (resp. spoludlžník) je oprávnený od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14

kalendárnych dní od uzavretia rozhodcovskej zmluvy, ktoré sa však míňa účinkom ochrany spotrebiteľa
pred dôsledkami rozhodcovskej zmluvy, najmä pokiaľ veriteľ túto možnosť ponúka v rámci formulárovej
predtlačenávrhurozhodcovskejzmluvybezvyvráteniazákonnejdomnienkyoabsenciijejindividuálneho
dojednania (§53 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka) ... Vychádzajúc z takto zisteného skutkového
stavu, súd obsadený vyššou súdnou úradníčkou správne uvedený návrh na vykonanie exekúcie v

zmysle §-u 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku zamietol.

39. Obdobne Najvyšší súdu SR v uznesení sp. zn. 3Cdo 146/2011 uzavrel, že pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie za exekučný titul označil rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd je
povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri
postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom, na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

40. Čo sa týka argumentu oprávneného o tom, že súd v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru,
ktorý je v rozpore s rozhodovacou činnosťou nadriadeného súdu s poukazom na rozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4CoE/37/2017 zo dňa 7.6.2017, sp. zn. 17Co/919/2015,
sp. zn. 43CoE/375/2013 zo dňa 21.11.2013 a na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
21CoE/211/2016 zo dňa 28.6.2016, k tomuto súd poznamenáva, že ide o rozhodnutia záväzné len v tých

konkrétnych konaniach, v ktorých sa rozhodovalo, pričom judikatúra krajských súdov nie je v Slovenskej
republike záväzným prameňom práva. Žiadny právny predpis explicitne neukladá všeobecnému súdu
povinnosť byť viazaný akýmkoľvek rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vydaným v inej veci a tobôž
nie rozhodnutím krajského súdu. Podľa čl.144 ods. 1 Ústavy SR sudcovia sú pri výkone funkcie
nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa

čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. V tomto ustanovení sú vymedzené pramene práva, ktoré je povinný
sudca rešpektovať. Všeobecne záväzné sú aj rozhodnutia Ústavného súdu SR vydané v konaní
o súlade právnych predpisov podľa čl.125 ods. 6 Ústavy SR. Okrem takto vymenovaných prameňov
práva je sudca pri rozhodovaní v konkrétnej veci viazaný aj právnym názorom Ústavného súdu
Slovenskej republiky obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy

SR na základe návrhu súdu a právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu v konkrétnej veci.
Žiadny právny predpis teda explicitne neukladá všeobecnému súdu povinnosť byť viazaný akýmkoľvek
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vydaným v inej veci (teda nad rámec viazanosti právnym názorom
v rámci opravného konania). Súdne rozhodnutie (judikát) nie je prameňom práva, je len zdrojom
argumentačnej sily pre zabezpečenie ústavne súladnej aplikácie a interpretácie právnych predpisov.

Navyše nejedná sa o konštantnú judikatúru predkladanú zo strany oprávneného, keď napr. Krajský
súd v Trnave v neskoršom rozhodnutí č.k. 6CoE/159/2017-58 zo dňa 28. septembra 2017 vyslovil
presne opačný názor, ako bol prezentovaný v rozhodnutiach uvádzaných oprávneným. Obdobne
opačný právny názor je prezentovaný aj v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrice sp.
zn. 13CoE/8/2015, 15CoE/64/2015, 14CoE/88/2015, 2CoE/141/2015, 17CoE/2/2015, 1CoE/183/2015,

16CoE/71/2015, 43CoE/496/2015, 16CoE/12/2015, 13CoE/88/2015, 13CoE/48/2015, 2CoE/55/2014,
2CoE/47/2014, 12CoE/13/2014 ako aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6CoE/128/2015
zo dňa 27.10.2015.

41. K poukazu oprávneného na niektoré rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, a to konkrétne

sp. zn. 43Ek/271/2017 zo dňa 26.01.2018 a sp. zn. 59Ek/259/2017 zo dňa 31.01.2018 súd uvádza,
že tieto sú výsledkom individuálnej rozhodovacej právomoci dvoch sudcov Okresného súdu Banská
Bystrica, s ktorými sa nestotožňuje. Pričom presne opačný právny názor vyjadrený v neskorších
rozhodnutiach, s ktorým sa súd jednoznačne stotožňuje, je prezentovaný aj v rozhodnutiach Okresného
súdu Banská Bystrica: sp. zn. 12Ek/1001/2018 zo dňa 16.11.2018, sp. zn. 8Ek/1002/2018 zo dňa

16.11.2018, sp. zn. 68Ek/1390/2018 zo dňa 15.11.2018, sp. zn. 73Ek/1382/2018 zo dňa 19.10.2018, sp.
zn.10Ek/995/2018zodňa04.09.2018,sp.zn.9Ek/266/2018zodňa04.09.2018,sp.zn.16Ek/1001/2018
zo dňa 13.08.2018, sp. zn. 13Ek/1000/2018 zo dňa 13.08.2018, sp. zn. 17Ek/453/2018 zo dňa
09.08.2018, sp. zn. 17Ek/469/2018 zo dňa 06.08.2018. sp. zn. 70Ek/325/2018 zo dňa 22.06.2018, sp.zn.63Ek/469/2018zodňa19.06.2018,sp.zn.52Ek/453/2018zodňa18.06.2018,sp.zn.54Ek/453/2018
zo dňa 12.06.2018, sp. zn. 54Ek/469/2018 zo dňa 11.06.2018. Uvedené závery exekučného súdu
v citovaných veciach boli navyše posudzované Ústavným súdom SR, ktorý uznesením IV. ÚS

371/2018-43 zo dňa 20.06.2018 sťažnosti obchodnej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
odmietol ako zjavne neopodstatnené.

42. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05
zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,

séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B,
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

43. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd
sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.

44. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným
podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že
konanie o podanej sťažnosti sa skončilo zamietnutím sťažnosti oprávneného, nakoľko tento nebol

v uvedenej časti konania úspešný, a preto súd rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov
exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).