Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 18, 2025

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4224203302
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pivarči

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2025:4224203302.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v spore žalobcu: Slovenská republika,

zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335
345, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. C. XX, XXX XX C. D. C., v konaní
zastúpený KATONA LEGAL, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom G. Czuczora 4, Nové Zámky, IČO:
53 098 684, 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. G. H. X, XXXX I., J., o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti v katastrálnom území K., obec Komárno, okres Komárno, zapísané:

a) na liste vlastníctva č. XXXXX ako EKN parcela č. 4208 - orná pôda o výmere 3591 m2, ako EKN
parcela č. 4232 - orná pôda o výmere 9078 m2 v spoluvlastníckom podiele 4/6-iny,

b) na liste vlastníctva č. XXXX ako EKN parcela č. 1829/25 - trvalý trávny porast o výmere 6298 m2 v
spoluvlastníckom podiele 1/3-ina a X/XX-XXX,

c) na liste vlastníctva č. XXXX ako EKN parcela č. 5348 - ostatná plocha o výmere 1471 m2 v

spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX a X/XXX-XXX,

d) na liste vlastníctva č. XXXXX ako EKN parcela č. 5349 - orná pôda o výmere 47616 m2 v
spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX a X/XXX-XXX,

ktoré boli pôvodne v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/, sú vo vlastníctve Slovenskej republiky,
v správe Slovenského pozemkového fondu.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.11.2024 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovaným 1/ a 2/
domáhal určenia, že nehnuteľnosti v katastrálnom území K., obec Komárno, okres Komárno, zapísané
a) na liste vlastníctva č. XXXXX ako EKN parcela č. 4208 orná pôda o výmere 3591 m2, ako EKN parcela
č. 4232 orná pôda o výmere 9078 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1-ina,
b) na liste vlastníctva č. XXXX ako EKN parcela č. 1829/25 trvalý trávny porast vo výmere 6298 m2 v
spoluvlastníckom podiele 1/2-ica, ktorý je vytvorený z jednej polovice spoluvlastníckych podielov pod

B.8 (F. E./X-XXX), L. M.X (B. A./X-XXX) E. L. M.XX (B. A./XX-XXX),
c) na liste vlastníctva č. XXXX ako EKN parcela č. 5348, ostatná plocha o výmere 1471 m2 v
spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX, ktorý je vytvorený z jednej polovice spoluvlastníckych podielov pod
B.19 (F. E./XX-XXX), L. M.XX (B. A./XX-XXX) E. L. M.XX (B. A. -X/XXX-XXX),d) na liste vlastníctva č. XXXXX ako EKN parcela č. 5349, orná pôda o výmere 47616 m2 v
spoluvlastníckom podiele X/XX-XXX, ktorý je vytvorený z jednej polovice spoluvlastníckych podielov pod
B.15 (F. E./XX-XXX), L. M.XX (B. A./XX-XXX) E. L. M.XX (B. A. X/XXX-XXX),

sú vo vlastníctve žalobcu (pozn. súdu - vyššie uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 1/ ďalej
v texte ako predmetné nehnuteľnosti žalovaného 1/, nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 2/ ďalej
v texte ako predmetné nehnuteľnosti žalovaného 2/, všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti spolu ďalej
v texte ako predmetné nehnuteľnosti alebo ako sporné nehnuteľnosti).

2. Svoj nárok odôvodnil tým, že v katastri nehnuteľností sú ako vlastníci predmetných nehnuteľností
zapísaní žalovaní, táto skutočnosť obmedzuje žalobcu vo výkone jeho práv ako vlastníka sporných
resp. ako vlastníka časti spoluvlastníckych podielov na sporných parcelách. Žalobca nikdy nepreviedol
vlastnícke právo k sporným parcelám ani k spoluvlastníckym podielom od ich nadobudnutia na niekoho
iného, napriek tomu nie je v katastri nehnuteľností zapísaný ako ich vlastník resp. spoluvlastník.
Uviedol, že napriek tomu, že aj keď sú žalovaní v katastri nehnuteľností zapísaní ako spoluvlastníci

žalovaných parciel, v skutočnosti ich vlastníkmi nie sú. Pôvodnými vlastníkmi parciel na predmetných
nehnuteľnostiach boli K. F. (maďarsky F. K.) a N. F. A. K. (maďarsky F. K. A. K. N.). Podľa
pripojenýchuzneseníodedičstve4D/155/2017,Dnot/155/2017,právoplatné10.01.2018a5D/156/2017,
Dnot/133/2017, právoplatné 10.01.2018 predmetné nehnuteľnosti zdedili ich právni nástupcovia, pričom
po dvoch z nich sa uskutočnili následné dedičské konania. Právnym nástupcom po N. A. A. F. sa

stal E. A. (2D/114/2018 z 06.03.2019) a právnou nástupkyňou po C. F. sa stala J. F. (7D83/2018 z
10.10.2018), ktorá je zároveň jednou z dedičiek po pôvodných vlastníkoch. Právni nástupcovia po
pôvodných vlastníkoch (okrem žalovaného 2/), a to E. A., O. C., J. F., J. F., svoje spoluvlastnícke
podiely na predmetných nehnuteľnostiach odpredali na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.09.2024 (C.)
žalovanému 1/. Zvyšní právni nástupcovia po pôvodných vlastníkoch (okrem žalovaného 2/), a to P. N.

A. Q. I. a I. E. A. I. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.09.2024 (C.) a kúpnej zmluvy zo dňa 06.11.2024
(C.) žalovanému 1/.
Žalobca tvrdil, že na základe uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 7893/1945 z
11.10.1945 došlo podľa § 1 písm. d/ nariadenia č. 104/1945 Sb. nar. SNR ku konfiškácii majetku
K. F. a manželky N. A. K. v k.ú. K. v poz. knižných vložkách v uznesení uvedených vrátane poz.

knižnej vložky 572, na ktorej sa nachádzali žalované parcely 4208 a 4232 (aktuálne vedené na LV č.
XXXXX). Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zaslalo dňa 10.04.1948 Okresnému
súdu Komárno žiadosť č. 4578/1948 o vyznačenie konfiškácie podľa nariadenia 104/1945 Sb. nar. SNR
do pozemkovej knihy v k.ú. K. ku konfiškáciou dotknutým poz. knižným vložkám vrátane pk.vložky 572
v 1-ici a v 1-ici. K vyznačeniu konfiškácie do pozemkovej knihy však zjavne nedošlo a vlastnícke právo k

parcelám4208a4232zostalostálevedenénapôvodnýchvlastníkovK.F.amanželkuN.A.K..Namargo
tej skutočnosti, že konfiškácia nehnuteľností pôvodných vlastníkov K. F. a manželky N. A. K. na základe
nariadenia č. 104/1945 Zb. nar. SNR nebola vtedajšími štátnymi orgánmi zapísaná do pozemkovej
knihy, žalobca uviedol, že ide o pomerne nezriedka sa vyskytujúci jav v povojnovom usporiadaní
vlastníctva nehnuteľností na Slovensku. Nezapísanie konfiškácie do príslušnej pozemnoknižnej vložky

v pozemkovej knihe nemá za následok jej neúčinnosť. Pôvodná vlastníčka predmetných nehnuteľností
N. F. A. K. bola presídlená do Maďarska na základe Dohody o výmene obyvateľstva medzi ČSR a
Maďarskom (č. 145/1946 Zb), pričom podľa čl. VII. prvej vety uvedenej dohody „prechádza vlastnícke
právo presťahovaných osôb k im prináležiacim nehnuteľnostiam na štát ich doterajšieho bydliska.“
Žalobca uviedol, že podmienky pre konfiškáciu boli s odkazom na ust. § 2 ods. 1 druhá veta zákona č.

148/1947 Zb. o opatreniach na vykonanie československo-maďarskej dohody o výmene obyvateľstva
splnené aktom presťahovania dotknutej osoby do Maďarska. Na preukázanie presídlenia N. F. A. K. v
režime Dohody o výmene obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskom žalobca predložil dokument z archívu,
kde je zapísaný dátum presídlenia(25.II.1947) a číslo transportu (SK-47) N. F. A. K., nar. XXXX z obce
Komárno, Výkaz nehnuteľného majetku vysídlenca N. F. A. K. z Komárna a zoznam osôb určených

na vysídlenie do Maďarska pre obec Komárno (výňatok), kde je pod č. 207 uvedený F. K., ženatý,
tesť, nar. XXXX, roľník, Poľná 9 a pod č. 208 je uvedená F. N. K., vydatá, testiná, nar. XXXX, domáca,
Poľná 9. Žalobca uviedol, že je vysoko pravdepodobné, že na základe Dohody o výmene obyvateľstva
medzi ČSR a Maďarskom (č. 145/1946 Zb) bol spolu s N. F. A. K. presídlený aj jej manžel K. F., keďže
a/ obaja manželia sú spoločne uvedení na zozname osôb určených na vysídlenie z obce Komárno a

b/ obaja zomreli v Maďarsku v roku 1958 resp. v roku 1959. Žalobca však na rozdiel od získaných
dôkazov o presídlení N. F. nezískal o uvedenej skutočnosti z archívov exaktný podklad a preto pristúpil
k podaniu žaloby o určenie vlastníctva z titulu vysídlenia v režime dohody o výmene obyvateľstva medzi
ČSR a Maďarskom iba k spoluvlastníckym podielom N. F.. Žalobca uviedol, že podal žalobu o určenievlastníctva iba na tie parcely resp. spoluvlastnícke podiely, ku ktorým vykonáva ako správca majetku
štátu zákonnú správu. Do žaloby preto nie sú zahrnuté spoluvlastnícke podiely na pozemkoch vedených
síce ako vlastníctvo žalovaných z titulu právneho nástupníctva po pôvodnej vysídlenej vlastníčke N. F.

A. K. avšak z titulu „druhu pozemku“ ide o lesné pozemky a vodnú plochu (identifikovanú takto aj v
záväznom CKN stave katastra nehnuteľností), ku ktorým žalobca nevykonáva zákonnú správu. Žaloba
sa teda z uvedeného dôvodu netýka spoluvlastníckych podielov na pozemkoch na LV č. XXXX, XXXX
E. XXXX (s výnimkou parcely 18259/25, ktorá je trvalým trávnym porastom).
Uviedol ďalej, že N. F. A. K. zomrela v roku 1958 v Tate (Maďarsko) a K. F. zomrel v roku 1959

v Tate (Maďarsko). Poručitelia v čase ich smrti neboli nositeľom vlastníckeho práva k žalovaným
nehnuteľnostiam resp. k spoluvlastníckym podielom, keďže nehnuteľnosti na LV č. XXXXX sa stali z
titulu ich konfiškácie vlastníctvom čsl. štátu k 01.03.1945 a spoluvlastnícke podiely pôvodne patriace N.
F. A. K. na nehnuteľnostiach na LV č. XXXX, XXXXX a na LV č. XXXX sa stali z titulu uplatnenia režimu
Dohody o výmene obyvateľstva medzi ČSR a Madarskom vlastníctvom čsl. štátu dňom jej vysídlenia
(25.02.1947). V uvedenej súvislosti odkázal na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 309/2016 z

17.5.2019. Uviedol ďalej, že čo sa týka kúpnej zmluvy zo dňa 20.09.2024 (C.), kúpnej zmluvy zo dňa
27.09.2024 (C.) a kúpnej zmluvy zo dňa 6.11.2024 (C.), ktorými právni nástupcovia po K. F. a N. F.
A. K. (okrem žalovaného 2/) svoje spoluvlastnícke podiely na žalovaných nehnuteľnostiach odpredali
žalovanému 1/, uvedené právne úkony sú absolútne neplatné minimálne v časti spoluvlastníckych
podielov na žalovaných parcelách, ktoré prevodcovia nadobudli po N. F. A. K. a k žalovanému podielu

na konfiškovaných parcelách 4208 a 4232 aj po K. F.. Uvedené právne úkony odporujú zákonu t.j.
platnej právnej zásade, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práva než má sám. Uvádzaní
predávajúci neboli vlastníkmi predávaných spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach ku dňu
uzavretia kúpnych zmlúv t. j. k 20.09.2024, 27.09.2024 a 06.11.2024 z dôvodu, že tieto nenadobudli
titulom univerzálnej sukcesie po pôvodných vlastníkoch K. F. a N. F. A. K. (viď argumentáciu v čl. VI

žaloby) a preto ich nemohli platne previesť na žalovaného 1/. Žalobca s poukazom na vyššie uvedené
považoval žalobu za dôvodnú a žiadal jej vyhovieť a zároveň žiadal, aby mu súd voči žalovaným priznal
nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobca k žalobe pripojil uznesenia o dedičstve sp. zn. 4D/155/2017 a 5D/156/2017, listy vlastníctva č.

XXXXX, XXXX, XXXX (stav k 02.01.2018), list vlastníctva č. XXXXX (stav k 09.04.2024), listy vlastníctva
č. XXXX, XXXX, XXXXX (stav k 02.04.2024), listy vlastníctva XXXXX, XXXX, XXXX, XXXXX (stav
k 11.10.2024), uznesenie z 11.10.1945 zo štátneho archívu, žiadosť z 10.4.1948 zo Slovenského
národného archívu, žiadosť o zaslanie pk. vložky z 12.10.2024, pk. vložka XXX, rozsudok KS Trenčín
19Co 922/2014, Dokument z archívu, kde je zapísaný dátum presídlenia (25.II.1947) a číslo transportu

(SK-47) N. F. A. K., nar. XXXX z obce Komárno, Výkaz nehnuteľného majetku vysídlenca N. F. A.
K. z Komárna, sprievodný list z archívu z 03.05.2024 a 16.10.2020 a dokument, výkaz majetku zo
Štátneho archívu v Nitre a zoznam osôb určených na vysídlenie z obce Komárno (na str. 3 dokumentu)
zo Slovenského národného archívu (výňatok).

4. Žaloba s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie bola žalovaným doručená, pričom žalovaný 2/
sa k podanej žalobe a ani k jej prílohám nevyjadril.

5. Žalovaný 1/ cestou svojho zástupcu k žalobe uviedol, že žalované spoluvlastnícke podiely k
pozemkom nadobudol žalovaný 1/ dobromyseľne. Vzniknutý stav (že Slovenská republika nie je

evidovaná na predmetných LV ako vlastníčka dotknutých pozemkov) nemožno pričítať na ťarchu
žalovaného 1/. S uvedeným súvisí aj princíp právnej istoty ohľadom možného nadobúdania (nie len
poľnohospodárskych) pozemkov, a to ktoroukoľvek osobou. Právna istota je jasnosť, určitosť a stálosť
štátnych rozhodnutí, ako aj riešenie sporných právnych otázok alebo pomerov v primeranom čase. O
právnej istote nemožno hovoriť, nakoľko stav, ktorý vznikol v súvislosti s nariadením (č. 104/1945 Sb.

nar. SNR) prípadne Dohodou o výmene obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskom, vytvára pre akúkoľvek
osobu riziko v tom, že aj keď v dobrej viere nadobudne do svojho (spolu)vlastníctva pozemok, tak môže
v budúcnosti čeliť obdobnej žalobe. Berúc do úvahy to, že právny stav v tomto konaní pretrváva už
temer 80 rokov, rovnako nemožno hovoriť o právnej istote, a to nie len žalovaného 1/, ale i ktorejkoľvek
inej osoby. V pôvodnej PK vložke nebola konfiškácia vôbec evidovaná, avšak nie chybou žalovaného 1/

(prípadne aj tých-ktorých právnych predchodcov). Uvedenú evidenciu mal vykonať štát a práve chybou
štátu vznikol stav, ktorý je aj v súčasnosti, a ktorý je popísaný v žalobe. Je aj celkom paradoxné, že práve
štát, ktorý je de facto zodpovedný za aktuálny stav žaluje fyzické osoby o určenie vlastníckeho práva k
pozemkom, ku ktorým nedôsledne a nezákonne pristupoval. Namietal ďalej, že žalobca odvodzuje svojevlastnícke právo na základe Dohody o výmene obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskom, č. 145/1946 Zb
(ďalej ako „Dohoda“). Z článku VII. vyplýva, že vlastnícke právo presťahovaných osôb (v tomto prípade
ako pôvodnej vlastníčky N. F.) k im prináležiacim nehnuteľnostiam (teda k sporným nehnuteľnostiam)

prechádza na štát ich doterajšieho bydliska. V tejto súvislosti však mala byť komisiou ustanovená
aj výška náhrady, ktorá patrila pôvodnej spoluvlastníčke N. F., a teda jej aj mala byť vyplatená.
Argumentácia žalobcu je v tomto smere postavená na tom, že táto pôvodná spoluvlastníčka mala byť
vysídlená do Maďarska, pri čom poukazuje aj na jednotlivé dôkazy, avšak medzi tieto žalobca nezaradil
aj preukázanie vyplatenia náhrady, ktoré v súvislosti s prechodom vlastníckeho práva jej patriaceho

spoluvlastníckeho podielu k sporným pozemkom mali prejsť na štát. Vzhľadom k tomu sa domnieval,
že štát porušil ustanovenia Dohody, a teda tento prechod vlastníckeho práva nenastal, nakoľko by
sa uskutočnil contra legem. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca v súvislosti s nariadením č.
104/1945 Sb. nar. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov,
Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa (ďalej ako „Nariadenie“), poukázal na
vydané uznesenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 7893/1945 z 11.10.1945 došlo podľa §

1 písm. d/ Nariadenia (ďalej ako „Uznesenie“). Žalovaný 1/ uviedol, že predmetné Uznesenie nemôže
byť dôkazom, na základe ktorého by súd uznal vlastnícke právo žalobcu získané konfiškáciou, keďže
bolo vydané v správnom konaní a nemá doložku právoplatnosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že zo znenia § 1 ods. 1 Nariadenia jednoznačne vyplýva, že majetok sa považoval za skonfiškovaný
dňom nadobudnutia účinnosti konfiškačného nariadenia (teda v tomto prípade Uznesenia). Ďalej z

predložených dôkazov zo strany žalobcu nevyplýva, že by Uznesenie bolo pôvodným vlastníkom
akýmkoľvekspôsobomdoručené.ZrejmepreporušenieprocesnýchustanovenísaUznesenienedostalo
vpisom do pozemkovej knihy. Takýto stav trvá v pozemkovej knihe, v evidencii vedenej strediskom
geodézie a kartografie, ako aj v katastri nehnuteľností už temer 80 rokov. Na základe uvedeného preto
tvrdil, že konfiškácia majetku pôvodných vlastníkov bola nezákonná, a zrejme pre nesplnenie viacerých

procesných a hmotnoprávnych ustanovení zákona nebola zaevidovaná na príslušnej PK vložke. Súdu
navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať žalovanému 1/ právo na náhradu
trovkonaniavrozsahu100%.Podľaustanovenia§257CSPzároveňpoznamenal,žeakexistujúdôvody
hodné osobitného zreteľa súd výnimočne neprizná náhradu trov konania. V prípade, že súd žalobe
vyhovie, tak navrhol nepriznať žalobcovi (štátu) nárok na náhradu trov konania od žalovaných, a to z

dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorým je ten, že práve štát je zodpovedný za aktuálne zapísaný
stav vlastníctva k žalovaným pozemkom.

6. Replika, prípadne ďalšie vyjadrenia strán sporu doručené neboli. Súd na prejednanie veci nariadil na
deň 18.06.2025 pojednávanie, na ktorom žalovaný 2/ pred otvorením pojednávania uznal nárok žalobcu.

Súd o nároku žalobcu voči žalovanému 2/ rozhodol na tomto pojednávaní samostatným rozsudkom pre
uznanie a pokračoval v konaní a rozhodovaní o nároku žalobcu voči žalovanému 1/.

7. Žalobca ako aj zástupca žalovaného zotrvali na svojich písomných podaniach doručených súdu.
Zástupca žalovaného nad rámec písomných podaní namietal, že žalobca nepreukázal naliehaný právny

záujem na podaní žaloby, keďže žalobu mohol podať oveľa skôr. Súd sa oboznámil s obsahom listinných
dôkazov založených v spise ako aj s pripojenými dedičskými spismi a zistil, že:

8. Z výpisu LV č. XXXXX (vyhotoveného dňa 12.11.2024) vyplynulo, že nehnuteľnosti v katastrálnom
území K., obec Komárno, okres Komárno, zapísané ako EKN parcela č. 4208 orná pôda o výmere 3591

m2,akoEKNparcelač.4232ornápôdaovýmere9078m2súvspoluvlastníctvežalovaného1/oveľkosti
podielu 4/6-iny titulom kúpnej zmluvy zo dňa 20.09.2024, 06.11.2024 a 27.09.2024.

9. Z výpisu LV č. XXXX (vyhotoveného dňa 12.11.2024) vyplynulo, že nehnuteľnosti v katastrálnom
území K., obec Komárno, okres Komárno, zapísané ako EKN parcela č. 1829/25 trvalý trávny porast

vo výmere 6298 m2 sú v spoluvlastníctve žalovaného 1/ o veľkosti podielu 1/3-ina a X/XX-XXX titulom
kúpnej zmluvy zo dňa 27.09.2024.

10. Z výpisu LV č. XXXX (vyhotoveného dňa 12.11.2024) vyplynulo, že nehnuteľnosti v katastrálnom
území K., obec Komárno, okres Komárno, zapísané ako EKN parcela č. 5348, ostatná plocha o výmere

1471 m2 sú v spoluvlastníctve žalovaného 1/ o veľkosti podielu X/XX-XXX a X/XXX-XXX titulom kúpnej
zmluvy zo dňa 20.09.2024, 06.11.2024 a 27.09.2024.11. Z výpisu LV č. XXXXX (vyhotoveného dňa 12.11.2024) vyplynulo, že nehnuteľnosti v katastrálnom
území K., obec Komárno, okres Komárno, zapísané ako EKN parcela č. 5349, orná pôda o výmere
47616 m2 sú v spoluvlastníctve žalovaného 1/ o veľkosti podielu X/XX-XXX a X/XXX-XXX titulom kúpnej

zmluvy zo dňa 06.11.2024 a 27.09.2024.

12. Z výpisu LV č. XXXX (vyhotoveného dňa 18.05.2017 nachádzajúcom sa v dedičskom spise sp. zn.
5D/156/2017) vyplynulo, že nehnuteľnosti v katastrálnom území K., obec Komárno, okres Komárno,
zapísané ako EKN parcela č. 1829/25 trvalý trávny porast vo výmere 6298 m2 boli vo bezpodielovom

spoluvlastníctve K. F. a manž. N. A. K. (bez ďalších identifikačných údajov).

13. Z výpisu LV č. XXXX ((vyhotoveného dňa 18.05.2017 nachádzajúcom sa v dedičskom spise sp. zn.
5D/156/2017)) vyplynulo, že nehnuteľnosti v katastrálnom území K., obec Komárno, okres Komárno,
zapísané ako EKN parcela č. 5348, ostatná plocha o výmere 1471 m2 a ako EKN parcela č. 5349,
orná pôda o výmere 47616 m2 boli v podielovom spoluvlastníctve K. F. (nar. XX.XX.XXXX, zomr.

XX.XX.XXXX) a manž. N. A. K. (nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX) (bez ďalších identifikačných
údajov).

14. Z výpisu LV č. XXXXX (vyhotoveného dňa 18.05.2017 nachádzajúcom sa v dedičskom spise sp.
zn. 5D/156/2017) vyplynulo, že nehnuteľnosti v katastrálnom území K., obec Komárno, okres Komárno,

zapísané ako EKN parcela č. 4208 orná pôda o výmere 3591 m2, ako EKN parcela č. 4232 orná pôda
o výmere 9078 m2 boli v podielovom spoluvlastníctve K. F. (nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX)
a manž. N. A. K. (nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX) (bez ďalších identifikačných údajov).

15. Z rovnopisu uznesenia Okresného súdu Komárno sp. zn. 4D/155/2017 zo dňa 10.01.2018,

právoplatného dňa 10.01.2018 a rovnopisu uznesenia Okresného súdu Komárno sp. zn. 5D/156/2017
zo dňa 10.01.2018, právoplatného dňa 10.01.2018 vyplynulo, že predmetné nehnuteľnosti zdedili právni
nástupcovia poručiteľky N. F. A. K., a to N. A. A. F., O. C., C. F., J. F., J. F., P. N. A. Q. I., I. E. A. I.
a žalovaný 2/.

16. Z Uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 7893/1945 zo dňa 11.10.1945 vyplynulo, že
Predsedníctva Slovenskej národnej rady sa na svojom zasadnutí dňa 01.09.1945 uznieslo, že na návrh
PovereníctvaSNRprepôdohospodárstvoapozemkovúreformupredloženýpodohodesPovereníctvom
SNR pre veci vnútorné, skonfiškuje podľa § 1 d) nariadenia SNR zo dňa 27.08.1945 č. 104/1945 Sb. n.
SNR s okamžitou platnosťou a bez náhrady pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok K.

F. a manž. N. A. K.. Zabavený majetok sa nachádza v k. ú. K. pod č. 571, 572, 2044, 916, 310, 315, 318,
pozemnoknižnej vložky a je pod dočasnou národnou správou. O tomto nariadení bolo upovedomené
Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu k prípisu č. 768/1945. Z pripojenej
pečiatky vyplynulo, že uvedené uznesenie bolo Povereníctvu SNR doručené 12.10.1945.

17. Z návrhu na vyznačenie konfiškácie zo dňa 10.04.1948 vyplynulo, že Povereníctvo
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy – sekcia B, pracovná skupina pre pozemkovú reformu
v Komárne pod č. 4578/48 doručila Okresnému súdu v Komárne návrh na vyznačenie konfiškácie
majetku K. F. a manž. N. A. K. podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia 64/1946
Sb. n. SNR pre účely pozemkovej reformy v pozemkovej knihe k. ú. K. vo vložke č. 310, 315, 318,

571, 572, 916, 2044, ktoré boli konfiškované rozhodnutím Predsedníctva SNR – konfiškačnej komisie
v Komárne. Z pripojenej pečiatky vyplynulo, že uvedený návrh bol Okresnému súdu Komárno doručený
dňa 10.06.1948, vybavený dňa 10.06.1948 a založený dňa 10.06.1948.

18. Z Pozemkovoknižnej vložky č. XXX vyplynulo, že K. F. a manž. N. A. K. boli vlastníkmi parciel č.

3072, 3177, 3408, 3445, 3448, 3406, 3506, 3550, 3836, 3844, 3913, 3960, 3999, 4208 a 4232.

19. Z dokumentu označeného ako M-05-05-651 vyplynulo, že N. F. A. K., nar. XXXX z obce Komárno,
adresa L. H. X, K., bola presídlená dňa 25.02.1947 transportom č. SK-47.

20. Z Výkazu nehnuteľného majetku vysídlenca N. F. A. K. z Komárna (číslo hosp. jednotky 05-05-651)
vyplynulo, že táto vlastnila na PKV č. XXX parc. č. 2832, na PKV č. XXX parc. č. 2845.21. Zo zoznam osôb určených na vysídlenie z obce Komárno vyplynulo, že pod č. 208 bola uvedená N.
F. A. K., nar. XXXX, adresa L. H. X, K., a pod č. 207 K. F., nar. XXXX, adresa L. H. X, K..

22. Z Vyjadrenia k žiadosti o výplatu finančnej čiastky z depozitu zo dňa 29.10.2020 vyplynulo, že
riaditeľka právneho odboru Slovenského pozemkového fondu oznámila referátu depozitov Slovenského
pozemkového fondu, že na základe právneho posúdenia žiadosti dedičov o výplatu finančnej čiastky
z depozitu SPF zo zmluvy o prevode vlastníctva 04179/2015/PKZP/K40134/15.00 medzi SPF a
Slovenskou správou ciest vo výške 21.894,-EUR po poručiteľovi K. F., nar. XXXX, zomr. XXXX (č.

dedičského konania 4D155/2017) ako aj žiadosti dedičov o výplatu finančnej čiastky z depozitu SPF zo
zmluvy prevode vlastníctva 04179/2015/PKZP/K40134/15.00 medzi SPF a Slovenskou správou ciest
vo výške 21.894,-EUR po poručiteľke F. K. K. N., nar. XXXX, zomr. XXXX (č. dedičského konania
5D156/2017), právny odbor nesúhlasí s vyplatením uvedených finančných súm z depozitu v prospech
žiadateľov z dôvodu, že uvedené osoby K. F., nar. XXXX a F. K. K. N., nar. XXXX sa nachádzajú na
zoznameosôburčenýchnavysídlenierežimeDohodyovýmeneobyvateľstvamedziČSRaMaďarskom.

Ďalej bolo zaobstarané potvrdenie o tom, že F. K. K. N., nar. XXXX bola transportom SK 47 presídlená do
Maďarska dňa 25.11.1947. Ďalej bolo získané Konfiškačné rozhodnutie č. 7893/45 zo dňa 11.10.1945
ktorým bol konfiškovaný majetok K. F. a F. K. K. N. v k.ú. K.. Právny odbor dodáva, že obaja pôvodní
vlastníci zomreli v Maďarsku (podľa dedičských rozhodnutí). Zo všetkých vyššie uvádzaných dokladov
je preukázané, že majetok K. F. a F. K. K. N. prešiel v zmysle konfiškačných predpisov resp. v zmysle

predpisov upravujúcich konfiškáciu majetku na základe režimu Dohody o výmene obyvateľstva na čsl.
štát,(ktoréhonástupcomjeSlovenskárepublika),atokudňu1.3.1945resp.kudňuvysídleniadotknutých
osôb do Maďarska. V čase smrti (v roku 1959 resp. v roku 1958) uvedené osoby majetok, ktorý bol 20
strany SPF ako správcu pôdy neznámych vlastníkov odpredaný v prospech Slovenskej správy ciest,
tieto osoby už nevlastnili. Tento majetok preto platne nemohol prejsť na dedičov a finančný nárok na

výplatu z depozitu patrí z titulu konfiškácie Slovenskej republike.

23. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

24. Na základe uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 7893/1945 z 11.10.1945 došlo

podľa § 1 písm. d/ nariadenia č. 104/1945 Sb. nar. SNR ku konfiškácii majetku K. F. a manželky N.
A. K. v k.ú. K. v poz. knižných vložkách v uznesení uvedených vrátane poz. knižnej vložky 572, na
ktorej sa nachádzali žalované parcely 4208 a 4232 (aktuálne vedené na LV. XXXXX). Povereníctvo
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zaslalo dňa 10.4.1948 Okresnému súdu Komárno žiadosť č.
4578/1948 o vyznačenie konfiškácie podľa nariadenia 104/1945 Sb. nar. SNR do pozemkovej knihy

v k.ú. K. ku konfiškáciou dotknutým poz. knižným vložkám vrátane pk.vložky 572 v 1-ici a v 1-ici.
Nehnuteľnosti na LV č. XXXXX sa stali z titulu ich konfiškácie vlastníctvom Československého štátu k
01.03.1945. N. F. A. K. bola presídlená do Maďarska na základe Dohody o výmene obyvateľstva medzi
ČSR a Maďarskom (č. 145/1946 Zb) dňa 27.02.1947. Spoluvlastnícke podiely pôvodne patriace N. F.
A. K. na nehnuteľnostiach na LV č. XXXX, XXXXX a na LV č. XXXX sa stali z titulu uplatnenia režimu

Dohody o výmene obyvateľstva medzi ČSR a Madarskom vlastníctvom Československého štátu dňom
jej vysídlenia (25.2.1947). N. F. A. K. zomrela v roku 1958 v Tate (Maďarsko) a K. F. zomrel v roku
1959 v Tate (Maďarsko). Poručitelia v čase ich smrti neboli nositeľom vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam resp. k spoluvlastníckym podielom k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca sa preto
v konaní voči žalovanému 1/ podanou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

v katastrálnom území K., obec K., okres Komárno, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXXX ako EKN
parcela č. 4208 - orná pôda o výmere 3591 m2, ako EKN parcela č. 4232 - orná pôda o výmere 9078
m2 v spoluvlastníckom podiele žalovaného 1/ o veľkosti podielu 4/6-iny, na liste vlastníctva č. XXXX ako
EKN parcela č. 1829/25 - trvalý trávny porast o výmere 6298 m2 v spoluvlastníckom podiele žalovaného
1/ o veľkosti podielu 1/3-ina a X/XX-XXX, na liste vlastníctva č. XXXX ako EKN parcela č. 5348 - ostatná

plocha o výmere 1471 m2 v spoluvlastníckom podiele žalovaného 1/ o veľkosti podielu X/XX-XXX a X/
XXX-XXX, na liste vlastníctva č. XXXXX ako EKN parcela č. 5349 - orná pôda o výmere 47616 m2 v
spoluvlastníckom podiele žalovaného 1/ o veľkosti podielu X/XX-XXX a X/XXX-XXX, ktoré predmetné
nehnuteľnosti žalovaného 1/ mal žalovaný 1/ nadobudnúť od dedičov po K. F. (maďarsky F. K.) a N. F.
A. K. (maďarsky F. K. A. K. N.) na základe kúpnych zmlúv zo dňa 20.09.2024, 06.11.2024 a 27.09.2024.

25. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 4/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a
urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov
slovenského národa zo dňa 27. februára 1945 (ďalej len Nariadenia č. 4/1945 Sb.) v znení účinnomod 01.03.1945, s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy
pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve a) osôb nemeckej národnosti, b)
osôb maďarskej národnosti, ktoré 1. novembra 1938 nemaly československú štátnu príslušnosť, c) osôb

maďarskej národnosti, pokiaľ prevyšuje výmeru 50 ha, d) zradcov a nepriateľov slovenského národa
akejkoľvek národnosti.

26. Podľa § 1 ods. 3 Nariadenia č. 4/1945 Sb. o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej
či maďarskej národnosti [ods. 1 písm. a), b), c)], za zradcov a nepriateľov slovenského národa [ods. 1

písm. d)], ako aj o tom, či možno pripustiť výnimku podľa ods. 2, rozhodne Predsedníctvo Slovenskej
národnej rady na návrh Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú
reformu, podaný v dohode s Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné.

27. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia č. 4/1945 Sb., rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej národnej rady
podľa ods. 3 považuje sa majetok takejto osoby za skonfiškovaný podľa ods. 1 dňom účinnosti tohto

nariadenia.ProtitomutorozhodnutiuopravnýprostriedokniejeprípustnýasťažnosťnaNajvyššísprávny
súd sa vylučuje.

28. Podľa § 14 Nariadenia č. 4/1945 Sb., toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. marca 1945.
Vykoná ho Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu s

Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné.

29. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a
urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov
slovenského národa zo dňa 23. augusta 1945 (ďalej len Nariadenia č. 104/1945 Sb.) v znení účinnom od

07.09.1945 do 27.05.1946, s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej
reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve: a) osôb nemeckej
národnosti, b) osôb maďarskej národnosti, ktoré 1. novembra 1938 nemali československú štátnu
príslušnosť, c) osôb maďarskej národnosti, pokiaľ prevyšuje výmeru 50 ha, d) zradcov a nepriateľov
slovenského národa akejkoľvek národnosti, e) účastinných a iných spoločností a právnických osôb, v

ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku dňu 1. marca 1945 prevažne vlastnili alebo mali v držbe
osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti, pokiaľ tieto osoby nepreukážu, že sa činne zúčastnili
na protifašistickom boji, alebo osoby, ktoré spadajú pod ustanovenie ods. 5, f) účastinných a iných
spoločností a právnických osôb, ktorých správa zámerne a aktívne slúžila nepriateľskému vedeniu
vojny alebo fašistickým a nacistickým účelom. Výnimky z tohto ustanovenia povoľuje Predsedníctvo

Slovenskej národnej rady.

30. Podľa § 1 ods. 6 Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. v znení účinnom od
07.09.1945 do 27.05.1946, o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej či maďarskej
národnosti (ods. 4) alebo za zradcov a nepriateľov slovenského národa (ods. 5), o tom, či účastinné

a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod ustanovenie ods. 1 písm. e) alebo f), ako aj o tom,
či možno pripustiť výnimku podľa ods. 3, rozhodne Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na návrh
Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, podaný v dohode
s Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné.

31. Podľa § 1 ods. 7 Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. v znení účinnom od
07.09.1945 do 27.05.1946, rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej národnej rady podľa ods. 6 považuje
sa majetok takejto osoby za skonfiškovaný podľa ods. 1 alebo 2 dňom účinnosti tohto nariadenia. Proti
tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa.

32. Podľa § 26 ods. 1 a 2 Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. v znení účinnom od
07.09.1945 do 27.05.1946, nariadenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 4/1945 Sb.n. SNR sa
zrušuje. Úkony, rozhodnutia a opatrenia učinené podľa nariadenia Predsedníctva Slovenskej národnej
rady č. 4/1945 Sb. n. SNR ostávajú v platnosti; odo dňa vyhlásenia tohto nariadenia ďalšie pokračovanie
v prípadoch právoplatne nedokončených treba konať podľa ustanovení tohto nariadenia.

33. Podľa § 27 Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. v znení účinnom od 07.09.1945
do 27.05.1946, toto nariadenie platí odo dňa 1. marca 1945; vykoná ho povereník Slovenskej národnej
rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu so zúčastnenými povereníkmi.34. Podľa čl. VII ods. 1 Dohody č. 145/1946 Sb. zo dňa 27.02.1946 medzi Československom
a Maďarskom o výmene obyvateľstva, vlastnícke právo presťahovaných osôb k im prináležajúcim

nehnuteľnostiam prechádza na štát ich doterajšieho bydliska. Smiešaná komisia ustáli výšku náhrady,
ktorou je povinný z tohto titulu štát nabývajúci. Za tú časť nehnuteľnosti, ktorá presahuje 50 hektarov,
neprichodí žiadna náhrada.

35.Podľa§2ods.1prváažtretiavetazákonač.148/1947Sb.oopatřeníchkprovedeníčeskoslovensko-

maďarské dohody o výměně obyvatelstva, o tom, jsou-li podle konfiskačních předpisů splněny podmínky
prokonfiskaci(přechodnastát)majetku,nanějžsevztahujíustanoveníčl.VIIdohody,rozhoduje,-pokud
se tak již nestalo - , s konečnou platností osidlovací úřad, a to, jde-li o majetek zemědělský, v dohodě s
pověřenectvem zemědělství a pozemkové reformy. Tyto podmínky se považují za splněné, byla-li osoba,
které tento majetek náležel, přestěhována do Maďarska (odstavec 3). Tento majetek spravuje Fond
národní obnovy, a to odděleně od ostatního majetku jím spravovaného.

36. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 148/1947 Sb. o opatřeních k provedení československo-maďarské
dohody o výměně obyvatelstva, osobami přestěhovanými do Maďarska se rozumějí osoby, které byly
podle dohody přestěhovány nebo se podle dohody nebo ujednání s ní souvisících za takové považují,
s výjimkou osob, na něž se vztahují ustanovení čl. VIII, věty první dohody.

37.Podľa§137písm.c)zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

38. Ako bolo uvedené vyššie, žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia predmetné nehnuteľnosti
(resp. podiely na predmetných nehnuteľnostiach), sú vo vlastníctve žalobcu. Pri určovacej žalobe [§ 137
písm. c)] znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je (pozitívna určovacia žaloba), alebo či tu právo nie
je (negatívna určovacia žaloba). Vzhľadom k tomu, že žaloba o určenie vlastníckeho práva je určovacou
žalobou v zmysle § 137 písm. c) CSP v prvom rade súd musel skúmať, či žalobca má naliehavý právny

záujem na takomto určení. Zároveň bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa s legitímnosťou právneho
titulu, na základe ktorého v minulosti štát nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam,
teda zistiť, či proces konfiškácie majetku právneho predchodcu žalovaných bol zákonný a či na základe
konfiškačného rozhodnutia sa mohol štát stať vlastníkom prejednávaných nehnuteľností. Žalovaný 1/
je toho času zapísaný ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností, a to

titulom kúpnych zmlúv. V súvislosti s otázkou vecnej legitimácie súd poukazuje na uznesenie Ústavného
súdu SR z 22.11.2011 sp. zn. III.ÚS 517/2011, v ktorom sa konštatuje, že: „vecnou legitimáciou je
stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ)
je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a
účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne

vecnelegitimovaný)“.KotázkevecnejlegitimáciesavyjadrilNSSRajvrozsudkusp.zn.3Cdo/192/2004,
kde konštatuje, že: „na to, aby sa niekto stal účastníkom konania netreba, aby bol účastníkom
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu (v tomto prípade sa stáva žalobcom)
alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v tomto prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca
v spore úspešný závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou

uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kde je jeden účastník subjektom
práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania,
sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej
legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba subjektívne
cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je

alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide. O nedostatok vecnej pasívnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v
konaní ide“. Procesný predpoklad určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP spočíva v tom, že strany

sporu majú vecnú legitimáciu a že žalobca má naliehavý právny záujem na takom určení, pretože sú
to dve odlišné kategórie. Vecná legitimácia v konaní je určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
právo nie je, to že ju má ten, kto je účastný určitého právneho vzťahu alebo práva, o ktorom v konaní
ide alebo aj ten má vecnú legitimáciu, ktorého právnej sféry sa tento sporný vzťah alebo právo týka.Naliehavý právny záujem na požadovanom určení pritom vyjadruje už len spôsob ochrany, ktorý sa
má dostať súdnym rozhodnutím tomu, kto má v konaní o určovacej žalobe aktívnu vecnú legitimáciu
a to voči tomu, kto je v požadovanom určení pasívne legitimovaný. Slovenský pozemkový fond (ďalej

len „SPF“) je subjekt sui generis a má oprávnenie zastupovať štát ako aj neznámych vlastníkov a
toto oprávnenie mu vyplýva z ustanovenia § 34 ods. 14 z.č. 330/1991 Zb. v platnom znení, a to aj v
takom prípade, kde je vlastníctvo štátu a neznámeho vlastníka sporné, preto nikto iný ako zákonom
určený subjekt osobitného druhu by takúto žalobu v jeho mene podať nemohol o to viac, že na liste
vlastníctva je toho času za vlastníka zapísaný žalovaný 1/. Nevyhnutnou podmienkou pre úspešnosť

každej určovacej žaloby je práve preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu. Samozrejme
nie je to jediná podmienka úspešnosti žaloby. Naliehavý právny záujem je procesný inštitút. Bez toho,
aby existoval naliehavý právny záujem nie je možné rozhodnúť v prospech žalobcu. V tomto ohľade
sa už vyjadril aj Ústavný súdu SR v uznesení zo dňa 06.10.2017, sp. zn. II. ÚS 590/2017, ktorý v jeho
odôvodneníuvádza:„Akvšeobecnésúdypostupujútak,žerozhodnúovecnejopodstatnenostiurčovacej
žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým

základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania.“ Z uvedeného rozhodnutia Ústavného
súdu SR jednoznačne vyplýva, že predpokladom rozhodnutia súdu o určovacej žalobe je preukázanie
existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na tomto určení. Samotná dôvodnosť skutkových
a právnych tvrdení žalobcu bez preukázania naliehavého právneho záujmu na určení (ne)existencie
práva pre úspech v spore nestačí. Pri určení existencie vlastníckeho práva je daný naliehavý právny

záujem vždy vtedy, ak cieľ, ktorý sa sleduje podaním určovacej žaloby je dosiahnutie zosúladenia
skutočného stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. V predmetnom spore sú v katastri
nehnuteľností sú ako vlastníci predmetných nehnuteľností (sporných parciel) zapísaní žalovaní, pričom
podľa názoru súdu táto skutočnosť obmedzuje žalobcu vo výkone jeho práv ako vlastníka sporných
resp. ako vlastníka časti spoluvlastníckych podielov na sporných parcelách. Žalobca nikdy nepreviedol

vlastnícke právo k sporným parcelám ani k spoluvlastníckym podielom od ich nadobudnutia na niekoho
iného, napriek tomu nie je v katastri nehnuteľností zapísaný ako ich vlastník resp. spoluvlastník.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu
k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci takejto žalobe, je bez ďalšieho podkladom pre
zmenu zápisu ohľadom vlastníckeho práva žalobcu k spornej parcele do katastra nehnuteľností (napr.

rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 36/1999). Právne postavenie žalobcu, ktorý sa cíti byť vlastníkom
predmetných nehnuteľností (resp. sporných parciel resp. časti spoluvlastníckych podielov), je bez
tohto určenia ohrozené a neisté. Žalobca sa môže domôcť obnovenia svojich vlastníckych práv k
žalovaným nehnuteľnostiam iba prostredníctvom súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k týmto
nehnuteľnostiam. Podanou žalobou na určenie vlastníckeho práva sa môže odstrániť právna neistota

v postavení žalobcu a zosúladiť stav v katastri nehnuteľností so stavom právnym. Čo sa týka námietky
žalovaného 1/, že žalobca nepreukázal naliehaný právny záujem na podaní žaloby, keďže žalobu mohol
podať oveľa skôr, má súd z obsahu listinných dôkazov založených v spise za to, že zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva lehota na podanie žaloby na určenie vlastníckeho práva. V danom
prípade žalobca preukázal, a to predovšetkým s poukazom na Vyjadrenie k žiadosti o výplatu finančnej

čiastky z depozitu zo dňa 29.10.2020, že žalobca evidoval / viedol K. F. (maďarsky F. K.) a N. F. A. K. ako
neznámych / nezistených vlastníkov podľa § 16 ods. 1 písm. b) v spojení s § 13 a § 8 ods. 1 c) zákona č.
180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (keďže ako vyplynulo
z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX E. XXXXX vyhotovených dňa 18.05.2017 pripojených v dedičských
spisoch po týchto osobách, títo boli identifikovaní na predmetných LV len dátumom narodenia, resp.

dátumom úmrtia, bez ďalších identifikačných údajov) a až po podaní žiadosti dedičov o výplatu finančnej
čiastky z depozitu žalobcu žalobca zistil, že v katastri nehnuteľností nie je zapísané jeho vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam. Pojem "naliehavý právny záujem" sám o sebe nemá zákonom
stanovenú lehotu na jeho uplatnenie, pretože nejde o osobitný právny nárok, ale o procesnú podmienku
určovacej žaloby podľa § 137 Civilného sporového poriadku (CSP). V konaní teda nebolo preukázané,

že by žalobca s podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva „čakal“ veľmi dlho a bez vážneho dôvodu,
a teda nebolo preukázané že by v dôsledku uplynutia času jeho naliehavý právny záujem na podaní
určovacej žaloby už neexistoval. Na základe uvedeného mal preto súd za to, že právo, ktorého sa
žalobca domáha, sa týka jeho právnej sféry, je vecne aktívne legitimovaný a má na takomto určení aj
naliehavý právny záujem.

39. Z vykonaného dokazovania súd ďalej zistil, že na základe uznesenia Predsedníctva Slovenskej
národnej rady č. 7893/1945 z 11.10.1945 došlo podľa § 1 písm. d/ nariadenia č. 104/1945 Sb. nar.
SNR ku konfiškácii majetku K. F. a manželky N. A. K. v k.ú. K. uvedených v tomto uznesení vrátanepozemnoknižnej vložky XXX, na ktorej sa nachádzali žalované parcely 4208 a 4232 (aktuálne vedené
na LV č. XXXXX). Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zaslalo dňa 10.04.1948
Okresnému súdu Komárno žiadosť č. 4578/1948 o vyznačenie konfiškácie podľa nariadenia 104/1945

Sb. nar. SNR do pozemkovej knihy v k.ú. K. ku konfiškáciou dotknutým pozemnoknižným vložkám
vrátane PKV XXX v 1-ici a v 1-ici. K vyznačeniu konfiškácie do pozemkovej knihy však zjavne nedošlo a
vlastnícke právo k parcelám 4208 a 4232 zostalo stále vedené na pôvodných vlastníkov K. F. a manželku
N. A. K.. Žalobca tvrdil, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré žiadal určiť do vlastníctva štátu,
nadobudol štát v procese konfiškácie na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie č. 7893/1495 zo dňa

11.10.1945, ktoré bolo vydané podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. a vlastnícke právo prešlo na štát ex lege
ku dňu 01.03.1945. Prechod vlastníckeho práva teda nebol viazaný na právoplatnosť konfiškačného
rozhodnutia. Súd konštatuje, že konfiškačné rozhodnutie vyššie citované, týkajúce sa majetku K. F.
a jeho manželky N. A. K. bolo vydané orgánom verejnej moci v rozsahu jeho právomoci. Preukazuje
konfiškáciu majetku K. F. a jeho manželky N. A. K.. Ide o verejnú listinu, potvrdzuje pravosť toho čo
z nej vyplýva a to platí až do momentu, kým sa nepreukáže opak. Žalovaný 1/ v konaní nepredložil

dôkazy, ktoré by spochybňovali pravosť konfiškačného rozhodnutia, preto ho súd v konaní akceptoval.
Žalovaný 1/ spochybnil konfiškačné rozhodnutie tvrdiac, že nikdy nemohlo nadobudnúť právoplatnosť,
lebo na ňom nebola vyznačená doložka právoplatnosti. V tejto súvislosti však súd poukazuje na
ustálenújudikatúrusúdov,podľaktorejtvrdeniaovadáchvkonfiškačnomkonanívydanomkonfiškačným
rozhodnutímsamoosebeniejespôsobiléspochybniťúčinkykonfiškácie,leboprávnymtitulomprechodu

vlastníckeho práva nebol právny akt, ale dekrét samotný.

40. V súvislosti so spochybnením procesu konfiškácie a správnosti konfiškačných rozhodnutí súd
poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/207/2019 zo dňa 28.10.2021, v ktorom
súd konštatuje, že tvrdenia o prípadných vadách v konfiškačnom konaní vydaného rozhodnutia samo

o sebe nie je spôsobilé účinky konfiškácie spochybniť, lebo právnym titulom prechodu vlastníckeho
práva nebol právny akt ale dekrét samotný. V prípade ako je prejednávaný je v záujme spravodlivého
rozhodovania uplatňovanie všeobecného princípu, že extenzívnym prístupom nemožno spochybniť,
či otvárať záležitosti, ktoré pred mnohými desaťročiami založili právne vzťahy. V sporoch, v ktorých
časový odstup od rozhodnej skutočnosti podstatne prekračuje vydržacie lehoty alebo lehoty skartačného

konania je požiadavka preukazovať existenciu právnych úkonov rozhodnutí nepatričná, lebo aj tu v
pochybnostiach platí prezumpcia ich správnosti. K rovnakému záveru dospel aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v náleze sp. zn. I.ÚS 379/2016 zo dňa 29.03.2017.

41. Súd poukazuje na znenie ust. § 1 ods. 1 Nariadenia Predsedníctva SNR č. 4/1945, podľa ktorého

s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky
majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve osôb nemeckej národnosti, osôb maďarskej
národnosti, ktoré 01.11.1938 nemali československú štátnu príslušnosť, osôb maďarskej národnosti,
pokiaľ prevyšuje výmeru 50 ha, zradcov a nepriateľov slovenského národa akejkoľvek národnosti. V ods.
3 citovaného ustanovenia je vymedzené, že o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej,

či maďarskej národnosti , za zradcov a nepriateľov slovenského národa, rozhodne Predsedníctvo
SNR na návrh Povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, podaná po dohode
s Povereníctvom SNR pre vnútorné veci. Z ods. 4 citovaného nariadenia vyplýva, že rozhodnutím
Predsedníctva SNR podľa ods. 3 považuje sa majetok takejto osoby za skonfiškovaný podľa ods.
1 dňom účinnosti tohto nariadenia (01.03.1945), proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je

prípustný a sťažnosť na Najvyšší správny súd sa vylučuje. Je pravdou, že Nariadenie Predsedníctva
SNR č. 4 /1945 Sb. bolo Nariadením SNR č. 104/1945 Sb. zrušené (§ 26 ods. 1), avšak úkony,
rozhodnutia a opatrenia učinené podľa tohto nariadenia ostávajú v platnosti a odo dňa vyhlásenia
tohto nariadenia (104/1945) ďalšie pokračovanie v prípadoch právoplatne nedokončených treba konať
podľa ustanovení tohto nariadenia. Z tohto dôvodu, pokiaľ sa v niektorých listinných dôkazoch uvádza

Nariadenie Predsedníctva SNR č.4 /1945 Sb. a v niektorých Nariadenie SNR č. 104/1945 Sb., je
potrebné konštatovať, že sa jedná o kontinuálne právne predpisy, ktoré na seba nielen časovo, ale i
obsahovo nadväzujú, novšie nariadenie ponecháva v účinnosti všetky úkony, rozhodnutia a opatrenia,
ktoré boli predchádzajúcim opatrením vykonané. Ustanovenie § 1 ods. 1 Nariadenia SNR č. 104/1945
Sb. účinnom od 07.09.1945 do 27.05.1946 s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre

účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve osôb
nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na
štátnu príslušnosť, zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky
akejkoľvek národnosti a štátnej príslušnosti., atď... pričom pre posúdenie príslušnosti k nemeckej alebomaďarskej národnosti je rozhodujúcim najmä jazyk užívaný v rodinnom styku, alebo príslušnosť k
maďarskej alebo nemeckej politickej strane po 29. septembri 1938, alebo priznanie národnosti pri
niektoromsčítaníľuduporoku1929(§1ods.4nariadenia).Otom,ktoréosobytrebapovažovaťzaosoby

nemeckej, či maďarskej národnosti alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého národa a
Československej republiky ........ rozhoduje rozhodne Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na návrh
Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, podaný v dohode
s Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné (§1 ods. 6). Rozhodnutím Predsedníctva
Slovenskej národnej rady podľa ods. 6 považuje sa majetok takejto osoby za skonfiškovaný podľa ods.

1 alebo 2 dňom 01.03.1945, proti rozhodnutiu sa sťažnosť na Najvyšší správny súd nepripúšťa (§1
ods. 6). Konfiškácia majetku podľa Nariadenia Predsedníctva SNR č. 4/1945 Sb. a Nariadenia SNR
104/1945 Sb. bola zákonným aktom, ktorý nie je možné posudzovať z hľadiska vád na nich viaznucich,
právnych (deklaratórnych rozhodnutí), pokiaľ to nie je vyslovene zákonom pripustené. Ku konfiškácii
spravidla dochádzalo priamo zo zákona bez právneho konania, ak bol vlastník veci ako osoba, ktorej
majetok konfiškácii podliehal zo strany štátnych orgánov označený, a pokiaľ on sám nenavrhol, aby

bolo v správnom konaní rozhodnuté, alebo vydanie takéhoto deklaratórneho rozhodnutia neuznal za
potrebné sám správny orgán. Tvrdenia o vadách v konfiškačnom konaní samo osebe nie je spôsobilé
účinky konfiškácie spochybniť, lebo právnym titulom prechodu vlastníckeho práva nie je správny akt,
ale dekrét, resp. nariadenie samotné. Žalovaný 1/ namietal, že žalobcom predložené konfiškačné
rozhodnutie z 11.10.1945 nemôže byť dôkazom, na základe ktorého by súd uznal vlastnícke právo

žalobcu získané konfiškáciou, keďže bolo vydané v správnom konaní a nemá doložku právoplatnosti.
Súd má za to, že v danom prípade konfiškácia nastávala ex lege a súčasne tiež ex tunc. Je to dané
právnou povahou a dikciou § 1 ods. 1 Nariadenia Predsedníctva SNR č. 4/1945 Sb. a § 1 ods. 1
Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. („s okamžitou platnosťou a bez náhrady ... sa konfiškuje“) a ich
účinnosť od 01.03.1945. Ak však boli podmienky konfiškácie splnené, nastala konfiškácia ipso iure,

bez ohľadu na existenciu rozhodnutí vyslovujúcich, že ku splneniu týchto podmienok došlo. Konfiškácia
vyvoláva absolútny zánik vlastníctva doterajšieho vlastníctva a súčasne nové originálne nadobudnutie
vlastníctva k veciam vlastníkom novým, v danom prípade štátom. Z princípov spojených s povahou
konfiškácie plynie, že právne účinky konfiškácie nastávajú okamžikom jeho právnej záväznosti, teda
dňom účinnosti Nariadenia Predsedníctva SNR č. 4/1945 Sb. a Nariadenia SNR č.104/1945 Sb., t. j.

01.03.1945. Z uvedeného vyplýva, že citované nariadenia výslovne nevyžadujú vydanie deklaratórneho
aktu (Nariadenie Predsedníctva SNR č. 4/1945 Sb.), tento musí byť vydaný iba v prípade, ak je vec
sporná, predovšetkým, ak požiada o rozhodnutie vlastník dotknutej nehnuteľnosti, alebo ak pochybnosti
má samotná komisia (Nariadenia SNR č.104/1945 Sb.). Je pravda, že uvedené nariadenia, ani ostatné
konfiškačné dekréty sa nezaoberali závažnou otázkou intabulačného princípu, niet však pochybnosť o

tom, že konfiškácia nastávala, ak boli splnené jej podmienky zo zákona, a teda jej právnym dôvodom
bol zákon sám. Je potom možné dospieť k záveru, že konfiškačné dekréty ex lege založili právny dôvod
nadobudnutia vlastníctva, ktoré sa nadobúdalo len intabuláciou a podľa názoru, že štát konfiškáciou
nadobúdal vlastníctvo ipso iure, t. j. bez intabulácie, býva argumentované i analógiou so zákonom č.
142/1947 Zb. (podľa § 6 ods. 1 vyplýva, že štát nadobúda vlastníctvo dotknutých nehnuteľností bez

toho, aby bolo treba intabulácie). Podľa názoru súdu nutnosť vydať rozhodnutie o tom, či sú splnené
podmienky konfiškácie, nastupovala len v prípadoch pochybností, či už ohľadne osoby vlastníka (ak
nebolo isté, či spadá do okruhu osôb, ktorých majetok bol konfiškovaný) alebo ohľadne vymedzenia
majetku, ktorý konfiškácii podliehal. Z ustanovení Nariadenia Predsedníctva SNR č. 4/1945 Sb. ani z
ustanovení Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. nevyplýva nič, čo by potvrdzovalo nevyhnutnosť vydania

rozhodnutia pre každý jednotlivý prípad. Je nesporné, že orgány, ktoré mohli rozhodnúť o tom, či
sa konfiškácia na určitú osobu alebo majetok vzťahuje, boli výlučne administratívne orgány a režim
konfiškácie nespadal do právomoci súdu v tom zmysle, či sú podmienky konfiškácie splnené alebo nie.
Administratívne rozhodnutie o tom, či spadá určitá osoba (jej majetok) pod konfiškačný režim, však
skutočne bolo treba len vtedy, ak nastala pochybnosť. Pre každý jednotlivý prípad toto rozhodnutie

nutné nebolo. Pokiaľ pochybnosť nebola ani na strane príslušného orgánu verejnej správy, ani na strane
osoby postihnutej konfiškáciou nebolo nutné v takomto prípade vydávať rozhodnutie o konfiškácii. V
takomto prípade postačilo rozhodnutie Predsedníctva SNR o tom, ktoré osoby treba považovať za
osoby nemeckej, či maďarskej národnosti, oznámenie o konfiškácii a prevedenie súpisu konfiškovaného
majetku na základe zistených podkladov konfiškačnou komisiou, ktoré úkony boli v danej veci dôkazmi

osvedčené. Nad rámec vyššie uvedeného súd uvádza, že ak by upovedomenie o konfiškácii nebolo
doručené, bolo by to bez právneho významu, lebo rozhodnutie nemá charakter rozhodnutia správneho
orgánu ale má iba charakter administratívneho prípisu, čo potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/65/2021 zo dňa 29.09.2021 ale aj rozhodnutie Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/22/2023 zo dňa 20.02.2025 (podľa ktorého „nadobudnutie
vlastníckeho práva konfiškáciou na základe Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. nebolo podmienené
vyznačením spôsobu doručenia Konfiškačného rozhodnutia na upovedomení o konfiškácii alebo inom

rozhodnutí. Konfiškácia nastala priamo ex lege vo vzťahu k osobám, ktoré sa považovali za nepriateľov
štátu. Rozhodnutie o konfiškácii bolo deklaratórne, čo znamená, že iba potvrdzovalo skutočnosť, že
vlastnícke právo už prešlo na štát na základe samotného zákona. Samotné doručenie Konfiškačného
rozhodnutia nemalo vplyv na vznik na vznik vlastníckeho práva štátu, pretože právna skutočnosť -
konfiškácia nastala automaticky na základe zákona. Administratívny akt, akým bolo upovedomenie o

konfiškácii, mal skôr oznamovaciu a evidenčnú funkciu, ale nebol podmienkou účinnosti konfiškácie.“).
Súd ďalej poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/91/2023 zo
dňa 29.04.2025, v ktorom poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/337/2006, v ktorom
najvyšší súd vyslovil záver, že „k otázke konfiškácie dovolací súd považuje za potrebné zopakovať, že
vždy mala povahu verejnoprávnu. Na jej základe štát originálnym spôsobom nadobudol vlastníctvo k
veciam osôb ňou postihnutých a to bez ohľadu na intabulačný princíp. Majetok podliehajúci konfiškácii

prechádzal na štát priamo zo zákona (ex lege), a dňom účinnosti konfiškačného právneho predpisu
(ex tunc); nie však pod podmienkou (sub conditione). Konfiškačné správne rozhodnutia, hoci sa nimi
završoval proces konfiškácie, mali len deklaratórny charakter a vykonávací význam. Rozhodnutie
konfiškačnej komisie alebo Zboru povereníkov o tom, že podmienky konfiškácie boli v každom prípade
splnené, nebolo preto potrebné (najmä v prípadoch, ak u určitej osoby bola podmienka konfiškácie

splnená objektívne (osoba vždy bola nemeckej alebo maďarskej národnosti); majetok takejto osoby
nepodliehal konfiškácii, ak bolo rozhodnuté o tom, že u nej výnimočne nie sú v zmysle § 1 ods. 4 nar. č.
104/1945Sb.danépodmienkykonfiškácie,prípadnebolorozhodnutévzmysle§3nar.č.104/1945Sb.)“.
Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že na základe uznesenia Predsedníctva Slovenskej
národnej rady č. 7893/1945 z 11.10.1945 došlo podľa § 1 písm. d/ nariadenia č. 104/1945 Sb. nar.

SNR ku konfiškácii majetku K. F. a manželky N. A. K. v k.ú. K. uvedených v tomto uznesení vrátane
pozemnoknižnej vložky XXX, na ktorej sa nachádzali žalované parcely 4208 a 4232 (aktuálne vedené
na LV č. XXXXX).

42. Čo sa týka spoluvlastníckych podielov na parc. č. 1829/25 na LV č. XXXX, na parc. č. 5348 na

LV. XXXX, na parc. č. 5349 na LV č. XXXXX a na parc. č. 4208 a č. 4232 na LV. 12373, týchto bola
vlastníčkou N. F. A. K., ktorá bola presídlená do Maďarska na základe Dohody o výmene obyvateľstva
medzi ČSR a Maďarskom (č. 145/1946 Zb), pričom podľa čl. VII. prvej vety uvedenej dohody „prechádza
vlastnícke právo presťahovaných osôb k im prináležiacim nehnuteľnostiam na štát ich doterajšieho
bydliska.“. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj len ústavný súd) v náleze z 13. augusta 2014

sp. zn. I. ÚS 419/2014-34 konštatoval, že v prípade osôb presídlených z Československa do Maďarska
na základe dohody o výmene obyvateľstva, došlo ku konfiškácii ich majetku ex lege, a to na základe
prezidentského dekrétu (č. 108/1945 Sb.), avšak nevyhnutným predpokladom tejto konfiškácie bolo, aby
príslušný správny orgán (osídľovací úrad) najprv s konečnou platnosťou rozhodol (t. j. bez možnosti
podania opravného prostriedku dotknutou osobou, pozn.) o splnení podmienok na túto konfiškáciu.

Dotknutým výmerom nebolo rozhodnuté o konfiškácii majetku dotknutých osôb ako takej, pretože
konfiškácia nastávala ex lege, ale osídľovací úrad ním rozhodol iba o splnení podmienok na konfiškáciu
podľa § 2 ods. 1 zákona č. 148/1947 Sb., a to s konečnou platnosťou. Ústavný súd v tomto náleze
konštatoval, že k zániku vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a k jeho prechodu na štát došlo
na základe a v medziach v rozhodnom čase účinných zákonov, pričom osídľovací úrad ako správny

orgán rozhodol o splnení podmienok konfiškácie v medziach svojej právomoci s konečnou platnosťou.
Súčasne je potrebné konštatovať, že v konaní o určovacej žalobe nie je prípustné preskúmavať
hmotnoprávne podmienky konštitutívneho rozhodnutia správneho orgánu alebo konanie, ktoré tomuto
konaniu predchádzalo, pretože by išlo o neoprávnený zásah do právomoci správnych orgánov a
správnychsúdov.Ústavnýsúdtutiežuviedol,žehlavnýmpredpokladomkonfiškáciemajetkutýchtoosôb

vysídlených z Československa na základe dohody o výmene obyvateľstva v spojení so zák. č. 148/1947
Sb., bolo buď ich faktické (reálne) vysťahovanie, alebo ich plánované vysťahovanie, t. j. aj keď neboli
fakticky vysťahované, bolo možné ich za také osoby považovať, pretože sa počítalo s ich vysťahovaním,
keďže boli zaradené do zoznamu vysídľovaných osôb, do ktorého boli priamo (bez potreby osobitného
rozhodnutia) na základe dojednaní v čl. V dohody o výmene obyvateľstva zaradené osoby, ktoré boli

osobami maďarskej národnosti so stálym bydliskom na území Československa. V predmetnom spore
bolo preukázané, že N. F. A. K., nar. XXXX z obce Komárno, adresa L. H. X, K., bola presídlená dňa
25.02.1947 transportom č. SK Výkazu nehnuteľného majetku vysídlenca N. F. A. K. z Komárna (číslo
hosp. jednotky 05-05-651) vyplynulo, že táto vlastnila na PKV č. XXX parc. č. 2832, na PKV č. XXXparc. č. 2845. Zo zoznam osôb určených na vysídlenie z obce Komárno vyplynulo, že pod č. 208
bola uvedená N. F. A. K., nar. XXXX, adresa L. H. X, K., a pod č. 207 K. F., nar. XXXX, adresa L.
H. X, K.. Z uvedeného mal súd za preukázané, že spoluvlastnícke podiely pôvodne patriace N. F. A.

K. na nehnuteľnostiach na LV č. XXXX, XXXXX a na LV č. XXXX sa stali z titulu uplatnenia režimu
Dohody o výmene obyvateľstva medzi ČSR a Madarskom vlastníctvom Československého štátu dňom
jej vysídlenia dňa 25.02.1947, keďže podmienky pre konfiškáciu boli s odkazom na § 2 ods. 1 druhá
veta zákona č. 148/1947 Zb. o opatreniach na vykonanie československo-maďarskej dohody o výmene
obyvateľstva splnené aktom presťahovania dotknutej osoby (N. F. A. K.) do Maďarska. Pre úplnosť

súd uvádza, že námietka žalovaného 1/ o tom, že komisiou mala byť ustanovená aj výška náhrady
(za predmetné nehnuteľnosti), ktorá mala patriť pôvodnej spoluvlastníčke N. F. a ktorá jej aj mala byť
vyplatená, nie je relevantná, keďže zo žiadneho ustanovenia Dohody č. 145/1946 Sb. zo dňa 27.02.1946
medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva nevyplýva, že by takáto náhrada mala
byť vyplatená práve N. F.. Z ods. 2 čl. VII Dohody č. 145/1946 Sb. totiž vyplýva, že vyrovnanie ustálenej
náhrady (ustálenej „smiešanou komisiou“) bude tvoriť časť celkového vyrovnania všetkých ostatných

práv a záväzkov finančného rázu medzi Vysokými smluvnými stranami, a teda táto náhrada sa nemala
vyplácať N. F., ale Československej alebo Maďarskej republike na úrovni krajín.

43. Čo sa týka dobromyseľnosti žalovaného 1/ pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností na
základe kúpnych zmlúv zo dňa 20.09.2024, 27.09.2024 a 06.11.2024, dedičia po K. F. podľa

uznesenia o dedičstve sp. zn. 4D/155/2017, Dnot/155/2017 a po N. F. A. K. podľa uznesenia o
dedičstve 5D/156/2017, Dnot/133/2017, nemohli zákonne nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam ( k spoluvlastníckym podielom v prípade N. F. A. K.) z titulu univerzálnej sukcesie ( §
460 Obč. zákonníka, podľa ktorého sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa). N. F. A. K. zomrela v
roku 1958 v Tate (Maďarsko) a K. F. zomrel v roku 1959 v Tate (Maďarsko). Poručitelia v čase ich smrti

neboli nositeľom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam resp. k spoluvlastníckym podielom,
keďže nehnuteľnosti na LV č. XXXXX sa stali z titulu ich konfiškácie vlastníctvom Československého
štátu k 01.03.1945 a spoluvlastnícke podiely pôvodne patriace N. F. A. K. na nehnuteľnostiach na
LV č. XXXX, XXXXX E. XXXX sa stali z titulu uplatnenia režimu Dohody o výmene obyvateľstva
medzi ČSR a Maďarskom vlastníctvom čsl. štátu dňom jej vysídlenia dňa 25.02.1947. V uvedenej

súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 309/2016 z 17.05.2019, v ktorom
sa uvádza, že “pokiaľ konajúce všeobecné súdy poukázali na deklaratórnu povahu osvedčenia o
dedičstve, vychádzali zo skutočnosti, že dedičstvo sa podľa § 460 Občianskeho zákonníka nadobúda
smrťou poručiteľa, preto z hľadiska hmotného práva je možné dediť iba ten majetok, ktorý bol vo
vlastníctve poručiteľa v čase jeho smrti. Podstatou dedenia je vstup dediča do právneho postavenia

svojho predchodcu, pričom dedičské aktíva tvoria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili v
okamihu smrti poručiteľovi, jeho smrťou nezanikli a prechádzajú na dedičov. Deklaratórne osvedčenie
o dedičstve nemôže preto založiť vlastnícky vzťah dedičov k veciam, ktorých vlastníkom nebol v čase
smrti ich právny predchodca, teda poručiteľ.” Z uvedeného dôvodu je preto nutné konštatovať, že
kúpne zmluvy zo dňa 20.09.2024, 27.09.2024 a 06.11.2024, ktorými právni nástupcovia po K. F. a

N. F. A. K. (okrem žalovaného 2/) svoje spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach
odpredali žalovanému 1/, je potrebné považovať za neplatné v časti spoluvlastníckych podielov na
žalovaných parcelách. Uvedené právne úkony odporujú zákonu t. j. platnej právnej zásade, podľa ktorej
nikto nemôže na iného previesť viac práva než má sám. S poukazom na túto zásadu nemôže platne
previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného

právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa,
že nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ
zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú
vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie
vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Ustanoveniu

§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá
výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá
dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník. V tomto smere súd poukazuje napr. na uznesenie
Ústavného súdu SR z 10.02.2010, sp. zn. I. ÚS 50/2010- 11, rozsudok Najvyššieho súdu SR 3 Cdo

223/2016 z 26.1.2017, uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR 1VObdo2/2020 z 27.4.2021,
nález Ústavného súdu SR I. ÚS 510/2016 z 19.1.2021. Predávajúci, ako nástupcovia po pôvodne
vedených vlastníkoch neboli vlastníkmi predávaných spoluvlastníckych podielov na predmetných
nehnuteľnostiach ku dňu uzavretia kúpnych zmlúv t. j. k 20.09.2024, 27.09.2024 a 06.11.2024 z dôvodu,že tieto nenadobudli titulom univerzálnej sukcesie po pôvodných vlastníkoch K. F. a N. F. A. K. a preto
ich nemohli platne previesť na žalovaného 1/.

44. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, predložené listiny a s odkazom na citované právne
predpisy súd konštatuje, že predmetné nehnuteľností sa stali vlastníctvom československého štátu
jednak z titulu nariadenia č. 104/1945 Zb. nar SNR (parc. č. 4208 a č. 4232 na LV. 12373) a jednak
z titulu uplatnenia režimu Dohody o výmene obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskom (spoluvlastnícke
podiely N. F. A. K. na parc. č. 1829/25 na LV č. XXXX, na parc. č. 5348 na LV č. XXXX, na parc. č.

5349 na LV č. XXXXX a na parc. č. 4208 a č. 4232 na LV č. XXXXX). Vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam resp. k spoluvlastníckym podielom v danom prípade preto svedčí Slovenskej republike
(ako právnemu nástupcovi Československej republiky), ktorá v súdnom konaní koná prostredníctvom
Slovenského pozemkového fondu.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

46. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

47. V danom prípade súd vzhliadol dôvody hodné osobitého zreteľa a žalobcovi voči žalovanému 1/
nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mal za to, že žalovaný 1/ do podania žaloby nevedel, že
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam (resp. k podielom na predmetných nehnuteľnostiach)
nepatrí osobám, od ktorých nadobudol vlastnícke právo k týmto predmetným nehnuteľnostiam a zároveň
ani sám žalobca do uplatnenia si nároku dedičov o výplatu finančnej čiastky z depozitu Slovenského

pozemkového fondu (r. 2020) nevedel, že K. F. a N. F. A. K., ktorých evidoval ako neznámych
(nezistených) vlastníkov, nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností a že vlastnícke právo svedčí
žalobcovi. Súdu sa javilo ako nespravodlivé priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému 1/ napriek procesnému úspechu žalobcu, keďže žalobca musel zo zákona žalovať všetky
osoby, ktorým podľa verejnej listiny svedčilo v čase podania žaloby vlastnícke právo k podielom na

predmetných nehnuteľnostiach, pričom v čase podania žaloby žalovaný 1/ nemal vedomosť o tom, že
žalobcasisvojnárokvočinemubudeuplatňovaťformoužalobyajprotinemu.Žalovaný1/sastalstranou
sporu bez toho, aby od nadobudnutia predmetných nehnuteľností akákoľvek skutočnosť nasvedčovala
tomu, že aj voči nemu bude podaná žaloba, ktorou sa bude žalobca domáhať určenia vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam. Na základe týchto okolností preto súd rozhodol tak, že žalobcovi voči

žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
– Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom
Štúrova 9, 950 48 Nitra.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.