Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/86/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324011207
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324011207.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Kataríny
Batisovej a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvalé bydlisko D. E. XXX, t. č. v ÚVTOS Leopoldov, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy
konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 15. januára 2025, č. k.
1Nt/27/2024-17, na neverejnom zasadnutí konanom 24. júna 2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej aj okresný súd) uznesením z 15. januára 2025, č. k. 1Nt/27/2024-17
(ďalej len napadnuté uznesenie), rozhodol tak, že podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh na povolenie obnovy
konania podaný v prospech odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, t.č. v
ÚVTOS Leopoldov smerujúci voči výroku o vine a treste rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T

50/2022 zo dňa 09.03.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava zo dňa 28.05.2024 sp. zn. 3To
78/2023, zamietol, pretože nevyšli najavo skutočnosť alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli
sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi súdu skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie
o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu
alebo pomerom páchateľa alebo by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.
2. Ihneď po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí zahlásil voči nemu odsúdený do zápisnice

sťažnosť. Prokurátor sa práva na podanie sťažnosti vzdal.
3. Odsúdený zahlásenú sťažnosť odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ondreja Bartošoviča
(ďalej len obhajca) písomným podaním doručeným okresnému súdu 12. marca 2025.
4. Obhajca v sťažnosti uviedol, že odsúdený podal návrh na obnovu konania, ktorý odôvodnil tým, že
vo vzťahu ku nemu neboli v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní vykonané, s výnimkou
výpovede poškodeného, žiadne dôkazy, v ktorej dôkaznej situácii ho bolo potrebné v celom rozsahu

oslobodiť. Ako hlavný dôvod obnovy konania bola skutočnosť, že dňa 6. augusta 2024 vošla do účinnosti
novela Trestného zákona, ktorá zásadným spôsobom upravila základné zásady a princípy ukladania
trestov. Odsúdenému bola zvýšená dolná hranica trestnej sadzby podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona
účinného v čase rozhodovania prvostupňového súdu o jednu polovicu. Po novele trestného zákona však
už podľa konštrukcie § 38 ods. 3 Tr. zák. sa zvyšuje len o jednu tretinu, preto by bolo možné uložiť
podstatne nižší trest. Okresný súd sa s týmito dôvodmi nestotožnil, preto takéto rozhodnutie považuje

obhajca za nesprávne, nakoľko sa jedná o novú skutočnosť, ktorá nebola známa v čase rozhodovania.
5. V konečnom návrhu potom obhajca žiadal, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie, ktoré on
považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné, zrušil. Alternatívne navrhol, aby bolo zmenené tak, že sa
návrhu na obnovu konania vyhovie.
6. Prokurátor sa k písomne odôvodnenej sťažnosti odsúdeného ku dňu konania neverejného zasadnutia
nevyjadril.

7. Okresný súd predložil spisový materiál krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného 22.
mája 2025.8. Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 odsek 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.

Podľa § 194 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší
napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie
a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s
výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) a f),
rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní

obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4, rozhodovania o
sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo
ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa §
446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného
v detenčnom ústave podľa § 462.

9. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe zistenia, že odsúdený ako oprávnená osoba podal
sťažnosť riadne a včas, preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. správnosť napadnutého
výroku, ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
10. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od
uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa,
alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí

podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

11. K obnove konania je potrebné uviesť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, účelom ktorého je
odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo
nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe, a teda v právoplatnom

rozsudku sa ani nemohli brať do úvahy. Súčasne ale tieto nové skutočnosti musia byť tak závažné, že
odôvodňujú zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Skutočnosťou
predtým neznámou sa rozumie taká skutočnosť, ktorá nebola predmetom dokazovania v pôvodnom
konaní. Ide o objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na
zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., alebo rozhodnutie Európskeho súdu pre

ľudské práva konštatujúce porušenie základných ľudských práv alebo slobôd obvineného bez možnosti
nápravy jeho negatívnych dôsledkov (§ 394 ods. 4 Tr. por.). Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy
konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi. Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý do
pôvodného konania, t. j. nebol v konaní vôbec uplatnený alebo vykonaný, prípadne ak takýto dôkaz
bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak po právoplatnosti rozhodnutia nadobudol nový obsah

(R 72/1980). Po zistení, že o takéto skutočnosti alebo dôkazy ide, prichádza do úvahy hodnotenie
súdu v tom smere, či by tieto mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr
známymi viesť k inému procesnému výsledku, ako je pôvodný právoplatný rozsudok (druhá etapa). Až v
prípade,žesúkumulatívnesplnenéobeuvedenépodmienky,súdmôžepovoliťobnovukonaniavzmysle
citovaného ust., v opačnom prípade návrh na obnovu konania zamietne pre nesplnenie zákonných

predpokladov. Zároveň platí, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania nemožno preskúmavať
vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa obmedzuje predovšetkým na
riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre
súd nové, skôr neznáme. Dôvodom obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por. teda nemôže byť každá
nová skutočnosť alebo nový dôkaz, o ktorých sa súd dozvie, ale len tie kvalifikované, teda také, ktoré sú

spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o vine a treste, pričom toto posúdenie je výlučne úlohou rozhodujúceho
súdu. Samotné tvrdenie osoby, ktorá podala návrh na povolenie obnovy konania, nie je pre takéto
zásadné rozhodnutie postačujúce a súd ani nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jej právnymi
názormi (I. ÚS 50/04) alebo hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Záver tohto teoretického exkurzumožno zhrnúť tak, že účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, pre ktorý zákon
taxatívne (t. j. konečným výpočtom) stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli ich
možnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť nedostatky

skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaždených skutočností a dôkazov, na
ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené.
12. Po preskúmaní spisového materiálu a sťažnosti odsúdeného aj krajský súd dospel k záveru, že
zákonné podmienky na povolenie obnovy konania podľa ust. § 394 Tr. por. neboli v tomto prípade
splnené.

13. Pokiaľ ide o konanie predchádzajúce napadnutému výroku, krajský súd nezistil v postupe okresného
súdu žiadne pochybenia. O návrhu odsúdeného bolo rozhodnuté v primeranej lehote na verejnom
zasadnutí, pričom sa konalo v prítomnosti odsúdeného. Okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy
pre objektívne a zákonné rozhodnutie, pričom ich vykonal postupom súladným so zákonom. Dodržal
tiež všetky ust. zákona viažuce sa ako k príprave, tak aj k priebehu verejného zasadnutia. Vyhlásené
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote písomne vypracoval a doručil stranám trestného konania do

vlastných rúk.
14. Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého uznesenia, tak vychádzajúc z vyššie uvedeného
teoretického exkurzu krajský súd konštatuje, že okresný súd v súlade so zákonom vyložil citované ust.
§ 394 ods. 1 Tr. por. a správne ustálil, že obhajoba ani v návrhu na povolenie obnovy konania a ani na
verejnom zasadnutí neuviedla žiadne také nové skutočnosti alebo dôkazy, aké má na mysli cit. ust. §

394 ods. 1 Tr. por.
15. Aj podľa názoru krajského súdu obhajoba v návrhu iba prezentovala svoj náhľad na dokazovanie
vykonané v pôvodnom konaní so záverom, že odsúdeného na podklade takéhoto dôkazného stavu
nebolo možné uznať za vinného. S touto obhajobou sa ale vyrovnali konajúce súdy už v pôvodnom
konaní. Polemizovanie s ich argumentami, či presadzovanie vlastného náhľadu na hodnotenie dôkazov,

samé o sebe neodôvodňuje povolenie obnovy konania.
16. Takisto správne okresný súd zdôraznil, že neskoršia zmena zákona (ktorou obhajoba odôvodnila
svoj návrh na povolenie obnovy konania) takou skutočnosťou nie je, keďže v konaní o povolení obnovy
konania nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Správne
okresný súd argumentoval, že ústredným pojmom obnovy konania (§ 394 Tr. por.) sú ,,skutočnosti alebo

dôkazy súdu skôr neznáme“, ktoré po právoplatnom skončení veci vyšli najavo a mohli by mať vplyv
na pôvodné rozhodnutie/rozhodovanie (takou skutočnosťou nie je zmena resp. novelizácia zákona)
a že návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania žiadne také skutočnosti či dôkazy neponúka.
Navyše okresný súd správne zdôraznil, že povolenie obnovy konania nenahrádza osobitný postup súdu
predpokladaný ust. § 405a a nasl. Trestného poriadku.

17. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého uznesenia, v ňom okresný súd podľa § 176 ods.
2 Tr. por. poukázal na dôkazy, ktoré vykonal a rozviedol všetky relevantné skutočnosti a právne úvahy,
na podklade ktorých k svojmu záveru dospel. Krajský súd si argumentáciu okresného súdu uvedenú
v odôvodnení uznesenia ako vyčerpávajúcu a vecne správnu osvojuje a bez nutnosti jej opakovania
na ňu v podrobnostiach poukazuje pripomínajúc, že v konaní o sťažnosti, ktoré je dvojinštančné, tvoria

rozhodnutia okresného a krajského súdu vzájomnú jednotu, z ktorého dôvodu je nadbytočné vecne
správne argumenty opakovať.
18. Na doplnenie tejto vecne správnej argumentácie krajský súd dodáva, že právny záver okresného
súdu, že za skutočnosť súdu skôr neznámu v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. nemožno považovať zmenu
predpisovhmotnéhopráva,keďžetáto(zmenahmotnoprávnehopredpisu)včasevyhláseniapôvodného

rozhodnutia objektívne neexistovala a teda nemohla byť zohľadňovaná, príp. aplikovaná pri procese
rozhodovania, bol odobrený aj Ústavným súdom SR (viď napr. nález z 26. júna 2019, sp. zn. I. ÚS
142/2018).
19. V tejto súvislosti možno poukázať aj na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 26. novembra 2013, sp. zn. Tpj 44/2013 (na zjednotenie výkladu a aplikácie

ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku o obnove konania v súvislosti s nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, týkajúcim sa ustanovenia § 41 ods.
2 Trestného zákona, časti za bodkočiarkou), ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR číslo 6 ročník 2014. Podľa časti právnej vety I. predmetného stanoviska
ustanovenie § 394 odsek 1 Tr. por. upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov

skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych,
ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t. j. zákonných
podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu.20. Keďže odsúdený sa v posudzovanom prípade domáhal povolenia obnovy konania výhradne na
podklade zmeny právneho stavu, čo z dôvodov vyššie v texte prezentovaných nie je prípustné,
postupoval okresný súd správne a zákonne, keď taký návrh postupom podľa § 399 ods. 2

Tr. por., nezistiac podmienky obnovy podľa § 394 Tr. por., zamietol. Odlišné právne úvahy prezentované
odsúdeným v sťažnosti na správnosti týchto právnych záverov nemôžu nič zmeniť.

21. Keďže senát krajského súdu z dôvodov prezentovaných vyššie v texte žiadne zákonné dôvody na
zrušenie,čizmenunapadnutéhouznesenianezistil,taksťažnosťodsúdenéhoakonedôvodnúpostupom

podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.