Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200128
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:2022200128.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci
žalobkyne: V.. N. H., T.. XX.XX.XXXX, H. R. XXX/XX, XXX XX Š., právne zastúpená advokátskou
kanceláriou JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 13.05.2022, o kasačnej sťažnosti
žalovanejprotirozsudkuSprávnehosúduvBratislaveč.k.TT-47Sa/11/2022-69zodňa12.11.2024,takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-47Sa/11/2022-69 zo dňa 12.11.2024 sa mení tak, že

žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania pred správnym a kasačným súdom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. TT-47Sa/11/2022-69 zo dňa 12.11.2024 (ďalej „napadnutý
rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 13.05.2022 (ďalej len
„preskúmavané rozhodnutie“), ktorým generálny riaditeľ žalovanej v celom rozsahu zamietol odvolanie
žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa
17.07.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaná podľa § 70 ods. 2 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, resp. „zákon č. 461/2003 Z. z.“) rozhodla o
priznaní invalidného dôchodku žalobkyni od 22.08.2012 v sume 134,80 eur mesačne a jeho zvýšení od
01.01.2013 na sumu 140,70 eur mesačne, od 01.01.2014 na sumu 145,20 eur mesačne, od 01.01.2015
na sumu 147,90 eur mesačne, od 01.01.2016 na sumu 148,90 eur mesačne a od 01.01.2017 na sumu
152,90 eur mesačne.

3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná uviedla, že na základe právnych záverov
rozsudku Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 48Sa/15/2020 zo dňa 19.11.2021,
bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Trnava dňa 11.04.2022. Posudkový lekár uviedol, že žalobkyňa je t. č. 27-
ročná žena, s vysokoškolským vzdelaním SPU Nitra, aktuálne pracuje v PD Nižná. Dňa 21.11.2006
(vo veku 12 rokov a 3 mesiace) mala ošetrujúcou pediatričkou zistené chybné držanie tela z

dôvodu nesprávneho zakrivenia hrudnej a driekovej chrbtice. Dňa 06.12.2006 bola prvýkrát vyšetrená
ortopédom, ktorý potvrdil stanovenú diagnózu, stav hodnotil ako S skolióza I. stupňa, nariadená bola
rehabilitácia. Pravidelne bola kontrolovaná ortopédom a rehabilitačným lekárom. Napriek dodržiavaniu
režimu skoliotika a intenzívnej rehabilitácii došlo v priebehu ďalšieho polroka k zhoršeniu zdravotnéhostavu v zmysle zvýraznenia skoliotickej deformácie chrbtice. Kontrolné ortopedické vyšetrenie dňa
13.08.2007 (pred dovŕšením 13 roku veku) potvrdilo progresiu skoliózy z I. stupňa na II. stupeň.
Od septembra 2007 mala ordinované nosenie korzetu v rozsahu 21 hodín denne, odporučené bolo

oslobodenie od telesnej výchovy. V roku 2008 absolvovala kúpeľnú liečbu v Piešťanoch. Pre minimálny
efekt konzervatívnej liečby bol indikovaný chirurgický zákrok, ktorý absolvovala 24.10.2011. Pred
operáciou v októbri 2011 bola skolióza chrbtice v oblasti hrudných stavcov Th4-10, podľa RTG
snímky, hodnotená 59 stupňami podľa Cobba, tzn. naďalej pretrvával II. (stredný) stupeň skoliózy (z
rozpätia 40 - 75 stupňov podľa Cobba). Pooperaračný priebeh bol komplikovaný výpotkom v hrudnej

dutine vľavo a opakovanými infektami dolných dýchacích ciest. Po zotavení absolvovala rehabilitačnú
liečbu v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová. Efekt operácie je možno hodnotiť ako dobrý,
zakrivenie hrudnej chrbtice je po operácii ľahkého stupňa (15 stupňov podľa Cobba). V klinickom
obraze sa prejavujú známky nervového a svalového dráždenia a slabosť svalového korzetu. Od
13.08.2007, tzn. od prvého zistenia posudkovo významnej skoliózy II. (stredného) stupňa, zdravotný
stav posudzovanej podmieňuje uznanie invalidity podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 5, písmeno b), s

mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Od 24.10.2011, tzn. odo dňa operácie
chrbtice, spočívajúcej v stabilizácii skoliózy, spevnením hrudných stavcov Th4-Th12, zdravotný stav
posudzovanejpodmieňujetrvanieinvalidityužpodľakapitolyXV,oddielE,položka4,písmenob)(stavpo
operácii chrbtice s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosťou svalového
korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu) s mierou poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (z rozpätia 35%-45%).

4. Žalovaná ďalej skonštatovala, že na nárok a určenie sumy invalidného dôchodku podľa § 70 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa započítava obdobie dôchodkového poistenia získané po ukončení
povinnej školskej dochádzky (spravidla po dosiahnutí 16 rokov veku) do dňa, ktorý predchádza dňu

vzniku invalidity. S poukazom na uvedené žalobkyňa pred vznikom invalidity nemohla získať obdobie
dôchodkového poistenia, na základe ktorého by bolo možné určiť sumu invalidného dôchodku aj podľa
§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Keďže sa žalobkyňa stala invalidnou
v období, v ktorom bola nezaopatreným dieťaťom, poistné podľa § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003
Z. z doplatené za obdobie od 20.09.2011 do 21.09.2011 a od 01.01.2012 do 31.01.2012, čo je po

vzniku invalidity, nezakladá nárok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Dodatočne zaplatené
poistné poistencom má vplyv na priznanie invalidného dôchodku, pričom rozhodujúcim je preukázanie,
či poistné bolo zaplatené za obdobie pred určením vzniku invalidity alebo až po tomto dni. Podľa
žalovanej skutkové okolnosti, vyplývajúce z administratívneho spisu potvrdzujú, že v lekárskom posudku
bol určený deň vzniku invalidity vek cit. „12 rokov a 3 mesiace (13. augusta 2007)“ (pozn. kasačného

súdu: vo veku 12 rokov a 3 mesiace, dňa 21.11.2006, bolo ošetrujúcou pediatričkou zistené chybné
držanie tela; ku dňu 13.08.2007 mala žalobkyňa 13 rokov a 11 mesiacov) a poistné doplatila za obdobie
od 20.09.2011 do 21.09.2011 a od 01.01.2012 do 31.01.2012, dňa 05.08.2015. V čase vzniku invalidity
nebola žalobkyňa poistencom, bola však nezaopatreným dieťaťom, a preto jej bol priznaný invalidný
dôchodok podľa § 70 ods. 2 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z.

5. Správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že sporným medzi účastníkmi konania je určenie
dátumu vzniku invalidity žalobkyne (v preskúmavanom rozhodnutí určený deň 13.08.2007), ako aj to, či
žalovaná preskúmavaným rozhodnutím rozhodla v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku
krajského súdu č. k. 48Sa/15/2020 - 71 zo dňa 19.11.2021, ktorým bola viazaná.

6. Správny súd sa nestotožnil so žalobkyňou v tom, že žalovaná v celom rozsahu nerešpektovala
rozsudok č. k. 48Sa/15/2020 - 71 zo dňa 19.11.2021. Mal za to, že z preskúmavaného rozhodnutia je
zrejmé, že žalovaná jasne a zrozumiteľne stanovila konkrétny dátum vzniku invalidity žalobkyne. Na
to, aby súd mohol objektívne posúdiť, či bol dátum vzniku invalidity žalobkyne žalovanou stanovený

správne, by žalovaná musela najprv v napadnutom rozhodnutí svoje úvahy v tomto smere dôsledne,
riadne a vyčerpávajúco odôvodniť, čo sa však nestalo. V napadnutom rozhodnutí, ako aj v príslušnom
posudku posudkového lekára zo dňa 11.04.2022 je prakticky iba veľmi stručne opísaný skutkový stav
(vývojzdravotnéhostavužalobkynevpriebehurokov2006až2011)astručneskonštatované,odktorého
dátumu zdravotný stav žalobkyne podmieňuje uznanie invalidity a od ktorého dátumu zdravotný stav

žalobkyne podmieňuje trvanie invalidity, a to bez toho, aby posudkový lekár, respektíve žalovaná uviedli
nejakú hlbšiu úvahu k tejto veci a taktiež k tomu, prečo a z akých dôvodov nehodlajú pristúpiť k tomu, aby
sa stanovil dátum vzniku invalidity žalobkyne na deň 24.10.2011 (dátum operácie); navyše posudkový
lekár riadne a vyčerpávajúco v posudku zo dňa 11.04.2022 nevysvetlil, prečo dátum vzniku invaliditynestanovil na deň 24.10.2011, keď je zrejmé, že v stanovenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí
žalobkyne sa uvádza, že jej zdravotné postihnutie je stavom po operácii chrbtice - v tomto smere je
teda možné konštatovať čiastočné nerešpektovanie právneho názoru krajského súdu, a teda to, že

žalovaná sa nevysporiadala s celým rozsahom argumentácie žalobkyne, vrátane tej, ktorá sa týka
obmedzení vyplývajúcich zo zdravotného stavu pred a po absolvovaní operácie a nevysporiadala sa ani
s logickými súvislosťami vyplývajúcimi zo zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne
medzi zdravotné postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Ďalej správny súd
skonštatoval, že čiastočné nerešpektovanie právneho názoru krajského súdu vidí aj v tom, že posudok

zo dňa 11.04.2022 ani napadnuté rozhodnutie neobsahujú žiadne porovnanie telesných, duševných či
zmyslových schopností žalobkyne v období od 12 rokov veku (kedy sa zdravotný stav žalobkyne zhoršil)
so schopnosťami zdravej fyzickej osoby. Posudkový lekár síce uvádza v posudku zo dňa 11.04.2022
medzi lekárskymi vyšetreniami, z ktorých vychádzal, aj žalobkyňou dodatočne doložené lekárske správy
z rokov 2018 a 2019, no v celkovom posudku na ne žiadnym spôsobom nereflektoval, vyslovene sa
nimi nezaoberal - dôsledne sa teda žalovaná/posudkový lekár nezaoberali ani lekárskou správou z

ortopedického vyšetrenia zo dňa 15.04.2019, v ktorej bol zdravotný stav žalobkyne označený za trvalý a
„stav po operácii chrbtice“. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody správny súd konštatoval, že napadnuté
rozhodnutie aj naďalej trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

7. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm.

d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť
pre nedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanej (generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne) na ďalšie
konanie.

8. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalovaná (ďalej tiež ako „sťažovateľka“) podľa § 440

ods. 1 písm. g) SSP. Žiadala, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil správnemu súdu
na ďalšie konanie a aby žalobkyni nepriznal náhradu trov konania.

9. Podľa sťažovateľky ak žalobkyňa namietala, že posudok ani napadnuté rozhodnutie neobsahuje
porovnanie jej telesných, duševných a zmyslových schopností a nevysporiadanie sa s lekárskou

správou ortopéda zo dňa 15.04.2019, sťažovateľka poukázala na obsah lekárskeho posudku a pracovnú
rekomandáciu, podľa ktorej je žalobkyňa schopná vykonávať prácu bez nadmernej fyzickej záťaže,
v klimaticky vyrovnanom prostredí, primeranú jej vzdelaniu a schopnostiam. Sťažovateľka poukázala
na to, že posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu je výsostne odborná záležitosť.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ, údajov zo

zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia,
jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa
prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Na základe vývoja deformity chrbtice
žalobkyne jej zdravotné postihnutie podmieňovalo pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri diagnostikovaní II. (stredného) stupňa skoliózy

s odchýlkou 59 stupňov z rozpätia 40-75 stupňov, t. j. 13.08.2007, dávno pred operáciou.

10.Žalovanáuviedla,ženámietku onevysporiadanísasobmedzeniamižalobkynepredapooperáciivo
vzťahu k vykonávaniu jej voľnočasových športových aktivít nie je podľa sťažovateľky možné akceptovať.
Žalobkyňa mala v tejto súvislosti obmedzenia ešte pred operáciou, mala od roku 2007 odborným

lekárom odporučené oslobodenie od telesnej výchovy a ordinované nosenie korzetu v rozsahu 21 hodín
denne. Efekt operácie je dobrý, zakrivenie chrbtice je ľahkého stupňa (15 stupňov). Pre pretrvávanie
obmedzenia hybnosti chrbtice s prejavmi nervového a svalového dráždenia a slabosť svalového
korzetu mala stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Na hodnotenie
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nemá vplyv schopnosť, resp. obmedzenie vykonávať

voľnočasové aktivity.

11. Námietka žalobkyne, že sa posudkový lekár nevysporiadal s lekárskou správou z ortopédie zo dňa
15.04.2019, v ktorej odborný lekár určil, že stav je po operácii skoliózy v roku 2011, je podľa sťažovateľky
irelevantná.Odbornýlekáruviedolvšetkydiagnózytýkajúcesaťažkostížalobkyneschrbticou.Uvedenie

operácie hrudnej chrbtice pre skoliózu v ortopedickom náleze nespochybňuje posudkový záver, rovnako
ako posudkový lekár nespochybňuje jej existenciu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe objektívnych preukázaných skutočností, nie názoru posudzovanej osoby.12.Knámietkežalobkyne,žeposudoknemánáležitosti,sťažovateľkauviedla,žeoriginálsnáležitosťami
je založený v posudkovom spise a okolnosť, že výtlačok určený pre žalobkyňu tieto náležitosti
neobsahuje, nespôsobuje vadu ani nepreskúmateľnosť posudkov.

13. Žalobkyňa sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 20.12.2024. Podľa žalobkyne
nebol kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) naplnený, lebo sťažovateľka v kasačnej sťažnosti
len poukazuje na to, v čom sa žalobkyňa mýli, ale nie, aké konkrétne právne posúdenie správneho
súdu sťažovateľka namieta, resp. v čom vidí nesprávnosť právneho posúdenia správnym súdom.

Sťažovateľka sa snaží svoje pochybenia v preskúmavanom rozhodnutí napraviť, s čím nie je
možné súhlasiť a je z toho zrejmé, že preskúmavané rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a
nepreskúmateľné.

14. Podľa žalobkyne sťažovateľka ani v kasačnej sťažnosti nevysvetlila, na základe akej úvahy jej
posudkový lekár uvádza v posudku zo dňa 11.04.2022 medzi lekárskymi vyšetreniami aj lekárske

správy z rokov 2018 a 2019, no v posudku na ne nereflektoval a vyslovene sa s nimi nezaoberal.
Dôsledne sa nezaoberal ani lekárskou správou z ortopedického vyšetrenia zo dňa 15.04.2019, v ktorej
bol stav žalobkyne označený za trvalý a stav po operácii chrbtice. Uvedená výhrada nie je ničím novým.
Sťažovateľka tiež nezdôvodnila, prečo sa jej posudkový lekár nevysporiadal s konkrétnymi lekárskymi
správami z ortopedických vyšetrení z rokov 2018 a 2019. Aj voľnočasové aktivity tvoria neodňateľnú

časťživotaajjehokvalityazároveňdeterminujúajmožnosťprofesijnéhouplatnenia.Nemôžebicyklovať,
dvíhať ťažké bremená, dlhšie sedieť (čo je problémom najmä v administratíve), lebo ak by sedela viac
hodín (2-3) bez prerušenia, uvedené by vyvolalo bolesti chrbtice.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že

kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania
(§ 455 SSP) a po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a dôvodmi kasačnej
sťažnosti, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

16. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného

rozhodnutia (16.05.2022) poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

17. Podľa § 70 ods. 2 cit. zákona fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala

invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov
veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského
štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Podľa § 71 ods. 1 cit. zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.

Podľa § 71 ods. 3 prvá veta cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje

porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
zdravej fyzickej osoby.

Podľa§209ods.4cit.zákonavodôvodnenírozhodnutiaorganizačnázložkaSociálnejpoisťovneuvedie,

ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

18. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril

administratívny spis žalovaného správneho orgánu, pričom poukazuje na ďalšie pre vec podstatné
skutočnosti.19.Vprejednávanejvecibolopredmetomsúdnehoprieskumurozhodnutiežalovanejzodňa13.05.2022,
ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne vo veci priznania invalidného dôchodku, keď invalidita
bola zistená odo dňa prvého zistenia skoliózy II. stupňa ako rozhodujúceho ochorenia, t. j. odo

dňa 13.08.2007, k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia došlo dňom operácie chrbtice, t. j.
dňa 24.10.2011, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zostala nezmenená
(45%). Medzi účastníkmi konania je sporné určenie dátumu vzniku invalidity žalobkyne a súlad
preskúmavaného rozhodnutia s právnym názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu sp. zn.
48Sa/15/2020 zo dňa 19.11.2021.

20. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že v tu prejednávanej veci sa jedná o odbornú otázku,
ktorú ako takú nie je oprávnený riešiť ani správny súd ani kasačný súd, ale vo vzťahu k jej riešeniu je
možnélenvyhodnotiťjednotlivézáveryposudkovýchlekárovvichvzájomnejsúvislosti,či tietosúlogicky
akceptovateľné s prihliadnutím na lekárske nálezy, z ktorých vychádzali. Preto kasačný súd podrobil
analýze tú časť lekárskeho posudku zo dňa 11.04.2022, ktorá odôvodňovala v ňom deklarovaný vznik

invalidity žalobkyne od 13.08.2007 v dôsledku rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa kapitoly
XV, oddiel E, položka 5, písmeno b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení (skolióza II. stupňa) a
trvanie invalidity v dôsledku rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa kapitoly XV, oddiel E, položka
4, písmeno b) (stav po operácii chrbtice). Kasačný súd sa nestotožnil s názorom správneho súdu, že
určenie dátumu vzniku invalidity od 13.08.2007 bolo nedostatočne odôvodnené. Z lekárskeho posudku

zo dňa 11.04.2022 je podľa kasačného súdu zrejmé, že posudkový lekár žalovanej určil dátum vzniku
invalidityvnadväznostinadátumprvéhozisteniaposudkovovýznamnejskoliózyII.stupňapodľakapitoly
XV, oddiel E, položka 5, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, do ktorej položky sa
zaraďujú„ostatnézdravotnépostihnutiachrbtice(vrodenéalebozískanédeformácie)sporuchoufunkcie
stredného stupňa (napr. vo viacerých pohybových segmentoch vyjadreným obmedzením až stuhnutím

chrbtice, pri skolióze 40 - 75 stupňov pri klinových stavcoch, motýlikovitých stavcoch, pri fixovanom
okrúhlom chrbte s tvorbou gibbusu)“. V prípade žalobkyne bola skoliotická deformácia ThL chrbtice II.
stupňa ortopédom prvýkrát riadne potvrdená dňa 13.08.2007 (s dosiahnutím potrebného počtu stupňov
zakriveniapodľaCobba),čímbolanaplnenázdravotnápodmienkavznikuinvalidity,keďžetotozdravotné
postihnutie, spĺňajúcu hypotézu tejto položky, bolo ohodnotené mierou poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť na 45 % (z rozsahu 35 - 45%). Tento záver vychádzal z objektívnych lekárskych
nálezov, ktoré v administratívnom konaní predložila samotná žalobkyňa, pričom jej subjektívne pocity
pri zistení stredne ťažkej skoliózy nie sú relevantné.

21. Pokiaľ v tejto súvislosti správny súd žalovanej vytýkal, že zdravotný stav žalobkyne neporovnala

so zdravou fyzickou osobou a žalobkyňa v tomto smere tvrdila, že žiadne významné obmedzenia
pred operáciou nepociťovala, kasačný súd dáva do pozornosti, že z lekárskeho posudku vyplýva, že
žalobkyňa z dôvodu svojho zdravotného postihnutia musela podstupovať rehabilitácie, rehabilitačné
pobyty, vykonávať dychové a polohové cvičenia, nemohla sa zúčastňovať na hodinách telesnej výchovy
a musela 21 hodín denne nosiť korzet, čo už samo o sebe preukazuje rozdiel v zdravotnom stave

žalobkyne oproti zdravej fyzickej osobe a rozporuje tvrdenie žalobkyne. Zároveň tieto skutočnosti
dostatočne odôvodňujú určenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici
percentuálneho rozpätia.

22. Skolióza II. stupňa u žalobkyne pretrvávala až do 10/2011 (potvrdená RTG vyšetrením pred

operáciou chrbtice - TH 4-10 59 st., obj. Thldx skolióza s naznačenou rotáciou stavcov) a to napriek
tomu, že žalobkyňa pred operáciou podstupovala vyššie naznačenú konzervatívnu liečbu. Z posudku
zo dňa 11.04.2022 je dostatočne zrejmé, že práve dňa 24.10.2011 došlo k zmene zdravotného stavu
žalobkyne a tým aj k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia v dôsledku operácie chrbtice
žalobkyne dňa 24.10.2011, po ktorej zakrivenie hrudnej chrbtice žalobkyne bolo ľahkého stupňa (15

stupňov), čo v posudku zo dňa 11.04.2022 konštatoval aj posudkový lekár. Preto sa kasačný súd
nestotožnilsnázoromsprávnehosúdu,žeposudkovýlekárnedostatočneodôvodnil,prečodátumvzniku
invalidity nestanovil na deň 24.10.2011 (deň operácie).

23. Kasačný súd dodáva, že pre takéto zdravotné postihnutie (skolióza ľahkého stupňa) je miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení 10 % [kapitola
XV,oddielE,položka5,písmenoa)].Posudkovýlekársprávneprihliadolnacelýklinickýobrazžalobkyne
po operácii, v ktorom sa prejavovali známky nervového a svalového dráždenia a slabosť svalového
korzetu (toto žalobkyňa zdôrazňuje a žalovaná nerozporuje), čo odôvodňuje zaradenie zdravotnéhopostihnutia žalobkyne do kapitoly XV, oddiel E položka 4, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení. Posudkový lekár sa teda vysporiadal so zmenou zdravotného stavu žalobkyne pred a po
operácii. Je zrejmé, že pokiaľ by posudkový lekár žalovanej neprihliadol na závery odborných lekárskych

správ z rokov 2018-2019, ako to žalovanej vytýkal správny súd, nemohol by vysloviť svoj posudkový
záver o trvaní invalidity z dôvodu často recidivujúcich prejavov nervového a svalového dráždenia,
slabosti svalového korzetu s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu ako stavu po
operácii chrbtice a zaradiť ho práve do kapitoly XV, oddiel E položka 4, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu
o sociálnom poistení.

24. S výčitkou správneho súdu, že z preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé, prečo posudkový
lekár neurčil dátum vzniku invalidity na deň operácie, súvisí aj jeho výčitka, že v tomto smere je
možné konštatovať čiastočné nerešpektovanie právneho názoru krajského súdu. Ani s týmto názorom
sa kasačný súd nestotožnil. Zo zrušujúceho rozsudku sp. zn. 48Sa/15/2020 totiž vyplýva, že v
predchádzajúcom lekárskom posudku sa nachádzali logické nejasnosti, keďže určenie vzniku invalidity

od 12 rokov veku nebolo žalovanou prezentované presným dátumom vzniku invalidity a odborný
posudok vznik invalidity nespojil so žiadnymi skutkovými okolnosťami týkajúcimi sa zdravotného stavu
žalobkyne. Okrem toho posudkový lekár rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne od jeho vzniku
zaradillendopoložky4-stavypooperáciichrbticeamedzistavcovýchplatničiek,stavypoúrazechrbtice
- hoci je zrejmé, že vo veku 12 rokov, do ktorého posudkový lekár vznik invalidity umiestnil, operácia

nebola vykonaná. Tieto nezrovnalosti však boli v novom lekárskom odbornom posudku o invalidite
odstránené a žalovaná v súlade s vysloveným právnym názorom nanovo určila a detailne vysvetlila
dátum vzniku invalidity, ktorý bol určený nanovo a identifikovala konkrétne vyšetrenie, od ktorého sa
vznik invalidity odvíja. Nanovo určila aj príslušnú položku tak, aby zodpovedala zisteným okolnostiam
vzniku invalidity.

25. Pokiaľ správny súd v tejto súvislosti žalovanej vytýkal aj to, že zdravotný stav žalobkyne neporovnala
so zdravou fyzickou osobou, kasačný súd dáva do pozornosti, že porovnávajú sa len schopnosti, ktoré
majú vplyv na zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 3 v spojení s § 71 ods. 1 zák. o soc. poistení). Čo sa
týka tejto oblasti, z lekárskeho posudku vyplýva, že na rozdiel od zdravej fyzickej osoby žalobkyňa trpí

recidivujúcimi prejavmi známkami nervového a svalového dráždenia a slabosťou svalového korzetu,
ktoré jej znižujú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %. Zároveň v pracovnej rekomandácii
posudkový lekár určil, že žalobkyňa môže vykonávať prácu primeranú jej vzdelaniu a schopnostiam,
ktoré sú však na rozdiel od zdravej fyzickej osoby obmedzené tým, že môže vykonávať prácu len v
prostredí bez nadmernej fyzickej záťaže a v klimaticky vyrovnanom prostredí, čím dostatočne reagoval

na výhrady žalobkyne vzťahujúce sa k výkonu práce (nemožnosť prenášať ťažké predmety, dlhodobé
sedenie).

26. Pokiaľ správny súd (ako aj žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti) žalovanej/posudkovému
lekárovi osobitne vytkol, že sa nezaoberali lekárskou správou z 15.04.2019, v ktorej bol stav žalobkyne

ortopédom označený ako trvalý a stav po operácii chrbtice, kasačný súd konštatuje, že už zo samotného
zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia od 24.10.2011 vyplýva, že sa jedná o stav po operácii
chrbtice; posudkový lekár teda na túto skutočnosť prihliadol, okrem toho vôbec nebolo sporné, že
žalobkyňa operáciu absolvovala a že následný zdravotný stav je jej dôsledkom. Čo sa týka trvalosti
stavu, kasačný súd konštatuje, že žalovaná prihliadla na to, že k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne

po operácii došlo trvale, preto ho zaradila do konkrétnej položky, ktorej hypotéza toto systematické
zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne predpokladá - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových
platničiek, stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť
svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu. K poukazu
žalobkyne na správu z ortopedického vyšetrenia zo dňa 02.01.2019, ktorú posudkový lekár neuviedol

v posudku zo dňa 11.04.2022, kasačný súd konštatuje, že táto dokumentuje totožný zdravotný stav
žalobkyne ako lekárska správa z ortopedického vyšetrenia zo dňa 18.02.2019, preto posudkový lekár
nepochybil, keď vychádzal z tejto aktuálnejšej lekárskej správy.

27. Podľa kasačného súdu teda žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí, ktorého prílohou bol posudok

zo dňa 11.04.2022, postupovala správne, keď posudzovala výhrady žalobkyne relevantné len vo vzťahu
k poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z ostatných námietok žalobkyne (voľnočasové
športové aktivity, nákup bez bicykla, voľba matraca a pod.) nevyplýva priamy vzťah k výkonu jej práce.
Podstata týchto námietok žalobkyne spočíva v poukazovaní na dôsledky jej zdravotného postihnutia,s ktorými sa žalobkyňa v bežnom živote stretáva. Kasačný súd konštatuje, že cieľom posudkovej
činnosti žalovanej podľa zákona o sociálnom poistení nie je podpora sociálneho začlenenia fyzickej
osoby so zdravotným postihnutím, preto žalovaná ani nie je oprávnená posudzovať sociálne dôsledky

zdravotného postihnutia (ktoré sú posudzované podľa zákona č. 447/2008 Z. z.) a ani suplovať
povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom so zdravotným postihnutím (čl. 8 Zákonníka
práce). Preto pokiaľ sa žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí námietkami, ktoré sú bez vplyvu na
posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, výslovne nezaoberala, nejedná sa
o vadu, ktorá by zakladala dôvod pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.

28. Nad rámec uvedeného však kasačný súd vzhľadom na enormnú neprehľadnosť spisu žalovanej
(ktorý bol kasačnému súdu predložený v nezviazanej forme s absentujúcou žurnalizáciou, bez vecného
a chronologického zoradenia dokumentácie) upozorňuje žalovanú, že v zmysle § 102 SSP je jej
povinnosťou na požiadanie správneho súdu v určenej lehote predložiť riadne vedený administratívny
spis. Žalovanej kasačný súd dáva do pozornosti judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 4Sž/40/1997 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod č. R 66/1998 (cit. „pojmom spis správneho orgánu sa rozumie úplný, žurnalizovaný a
originálny spisový materiál správneho orgánu vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí“) a naň
nadväzujúce početné rozhodnutia, napr. 2Sžo/259/2008, 3Sžp/12/2011, 8Sžo/18/2011.

29. Kasačný súd tak vzhliadol kasačnú sťažnosť žalovanej, v ktorej namietala nesprávne právne
posúdenie správneho súdu, ako dôvodnú. Správny súd nesprávne konštatoval, že preskúmavané
rozhodnutie je čiastočne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a že čiastočne nerešpektovalo
právny názor krajského súdu v rozsudku sp. zn. 48Sa/15/2020. Preskúmavané rozhodnutie malo
dostatok dôvodov na to, aby mohli byť vyhodnotené žalobné námietky, ktoré žalovaná v kasačnej

sťažnosti považovala za nedôvodné. Preto kasačný súd v rámci uplatnených sťažnostných námietok
vyhodnotil aj podstatné žalobné námietky. Námietky žalobkyne, týkajúce sa nesprávneho určenia
dátumu vzniku invalidity považuje kasačný súd za nedôvodné, keďže žalovaná v preskúmavanom
rozhodnutí jednoznačne určila dátum a dôvody vzniku invalidity, ako aj dátum a dôvody trvania invalidity,
pričom svoje závery dostatočne a zrozumiteľne odôvodnila s prihliadnutím na pre vec podstatné

námietky žalobkyne, ako bolo už uvedené vyššie v tomto odôvodnení. K poukazu žalobkyne na
rozhodnutia správneho súdu sp. zn. 27Sa/9/2020 zo dňa 24.02.2022 a sp. zn. 26Sd/217/2015 zo
dňa 28.09.2016 kasačný súd konštatuje, že rozhodnutia súdov nižšieho stupňa nie sú súčasťou
prijatej judikatúry a zároveň v tam preskúmavaných veciach bol skutkový stav odlišný. Napokon
k námietke, že odborný lekársky posudok doručený žalobkyni nemá formálne náležitosti (meno

lekára, jeho podpis, pečiatka), kasačný súd uvádza, že nebol preukázaný obsahový rozdiel medzi
originálom posudku založeným v administratívnom spise a rovnopisom doručeným žalobkyni, okrem
namietaných náležitostí. Uvedená formálna nezrovnalosť nezakladá bez ďalšieho nepreskúmateľnosť
či nezákonnosť samotného rozhodnutia správneho orgánu. Odborný posudok o invalidite nie je
samostatnýmrozhodnutímpodliehajúcimsúdnemuprieskumuapretonaňnemožnoanivztiahnuťvšetky

formálne požiadavky, ktoré (naopak) rozhodnutia správnych orgánov zo zákona musia spĺňať(rovnako
napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sk/33/2018). Správny súd mal teda správnu žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť.

30.Vzhľadomnato,žekonanieokasačnejsťažnostiakosamostatnékonaniepoprávoplatnomukončení

konania na správnom súde začalo podaním kasačnej sťažnosti dňa 28.11.2024, teda za účinnosti SSP
účinného od 01. júla 2023, kasačný súd na daný prípad aplikoval § 462 ods. 3 SSP v znení účinnom od
01.07.2023, pretože dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej je v súlade so zákonom
a správny súd ho nesprávne zrušil. Preto napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že žalobu
zamietol.

31. O náhrade trov konania pred správnym a kasačným súdom vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté
podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 2 SSP. Žalovaná bola v tomto konaní úspešná, avšak
súd jej náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Sťažovateľka
ako neúspešná účastníčka súdneho konania pred správnym a kasačným súdom nemá právo na

náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 2 SSP).

32. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.