Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/86/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122202891
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3122202891.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v
právnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, prechodne bytom A. XXXX/
XX, D., zastúpený: IK Advisory s. r. o., so sídlom Jakubovo nám. 19, 811 09 Bratislava – mestská
časť Staré Mesto, IČO: 47 380 331, zastúpený procesnou opatrovníčkou: A. E. C., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom A. XXXX/XX, D., proti povinnému: F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/
XX, I., zastúpenému: JUDr. Marta Rybárová, advokátka, so sídlom Jilemnického 2, Trenčín, o zvýšenie
výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa a povinného proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín č. k. 27Pc/9/2022-174 zo dňa 27. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Treneín e. k. 27Pc/9/2022-174 zo doa 27. septembra 2024 z r u š u j e a vec
v r a c i a súdu prvej inštancie na ialšie konanie a nové rozhodnutie.

Uznesenie Okresného súdu Treneín e. k. 27Pc/9/2022-61 zo doa 19. januára 2023 z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Otec F.
G. B., nar. XX.XX.XXXX, je povinný platiť pre plnoletého syna A. B., nar. XX.XX.XXXX, zvýšené výživné
vo výške 350 eur mesačne a to vopred, s účinnosťou od 02.05.2022, ktoré je otec povinný platiť tak, že

sumu 200 eur ako bežné výživné je povinný platiť do 15. dňa v mesiaci na bankový účet navrhovateľa č.
J. XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX a sumu 150 eur určenú na tvorbu úspor navrhovateľa A. B. je povinný
platiť do 15. dňa v mesiac na bankový účet navrhovateľa č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Týmto
sa mení rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 18Pc/18/2019 zo dňa 05.03.2020, právoplatný dňa
23.10.2020.

II. Dlžnú sumu na tvorbu úspor za obdobie od 02.05.2022 do 30.09.2024 v celkovej sume 4.345 eur
je otec povinný zaplatiť na účet navrhovateľa č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 100 eur, spolu s výživným určeným na tvorbu úspor, pod hrozbou straty
výhody splácania v splátkach v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.

IV. Žiadnemu z účastníkov súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Okresný súd uznesením sp. zn. 27Pc/9/2022 zo dňa 19.01.2023 ustanovil navrhovateľovi procesnú
opatrovníčku. Navrhovateľ navrhol osobu blízku, ktorá by hájila záujmy navrhovateľa v tomto konaní,
preto okresný súd v záujme rýchlosti a hospodárnosti konania a predovšetkým v záujme navrhovateľa

ustanovilzaopatrovníkasesternicunavrhovateľaA.E.C.,nakoľkoprávevjejdomácnostisanavrhovateľ
zdržiava. Procesná opatrovníčka vyjadrila súhlas s týmto ustanovením. Okresný súd neustanovilza procesného opatrovníka otca navrhovateľa, nakoľko v tom konaní dochádza ku kolízii záujmov
navrhovateľa ako osoby oprávnenej z výživného a jeho otca ako osoby povinnej platiť výživné.
3. Okresný súd uznesením sp. zn. 27Pc/9/2022 zo dňa 17.01.2024 návrh otca navrhovateľa na

prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bánovce
nad Bebravou pod sp. zn. 6Ps/3/2022 zamietol, nakoľko ustanovením procesnej opatrovníčke
navrhovateľovi, súd odstránil procesný nedostatok konania spočívajúci v prípadnej procesnej
nespôsobilosti navrhovateľa tým, že v konaní ustanovil navrhovateľovi procesnú opatrovníčku, preto súd
nevzhliadoldôvodnaprerušeniekonaniadoskončeniainéhokonania,ktoréprebiehanaOkresnomsúde

Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 6Ps/3/2022, v ktorom sa rieši obmedzenie spôsobilosti navrhovateľa
na právne úkony.
4. Procesná opatrovníčka sa podaním zo dňa 14.02.2023 vyjadrila, že s podaným návrhom navrhovateľa
súhlasí tak, ako bol doručený súdu. V podaní zo dňa 27.03.2024 ďalej uviedla, že súhlasí s uznanou
sumou 200 Eur mesačne na výživné na úspory navrhovateľa.
5. Navrhovateľ ako osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti je plnoletým dieťaťom povinného.

Vyživovacia povinnosť otca ako povinného voči navrhovateľovi ako oprávnenému z výživného bola
určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 18Pc/18/2019 zo dňa 05.03.2020, právoplatným
dňa 23.10.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín, č. k. 6CoP/23/2020 mesačne sumou
200 Eur, vždy k 15. dňu v mesiaci.
6. Okresný súd uviedol, že v prípade navrhovateľa ide o osobu zdravotne ťažko postihnutú, ktorá

nie je schopná sama sa živiť. „Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 02.12.2021 mu bol priznaný
invalidný dôchodok, ktorý predstavuje výšku 370,80 eur mesačne. Rozhodnutím Sociálne poisťovne zo
dňa 07.12.2023 bol invalidný dôchodok navrhovateľa zvýšený na 475,20 eur mesačne. O navrhovateľa
sa starala matka, ktorá dňa 16.01.2022 zomrela. Z výpisu z bankového účtu navrhovateľa vedeného v
G. D. súd zistil, že ku dňu 31.12.2021 bol zostatok na tomto účte v sume 167,18 eur. Z posudku Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 29.01.2009, ako aj z oznámenia o opätovnom posúdení
zdravotného stavu z 27.07.2012 a následne z 30.07.2014 súd zistil, že navrhovateľ sa považuje za
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby v V. stupni podľa
zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Z lekárskeho posudku Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Trenčín z 17.07.2014, vypracovaného na účely § 11 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych

službách, súd zistil, že navrhovateľ trpí DMO s mentálnou retardáciou stredného stupňa s IQ 44. Z
vyčíslenia predloženého procesnou opatrovníčkou súd zistil, že mesačné výdavky navrhovateľa sú cca
vo výške 675 eur mesačne.“
7. Z výpisu z LV č. XX pre k. ú. C., obec C. - K., okres: Bánovce nad Bebravou vyplýva, že navrhovateľ
je spoluvlastníkom rodinného domu súp. č. XXX a priľahlých pozemkov v podiele 7/8 k celku, pričom

povinný je spoluvlastníkom týchto nehnuteľností v podiele 1/8 k celku. Obaja účastníci konania sú tiež
podielovýmispoluvlastníkmibytuč.XXvovchodeč.XXnaX.poschodíbytovéhodomusúp.č.XXXXvI.,
každý v podiele 1/2 k celku, ako vyplýva z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz., obec a okres I.. Navrhovateľ
je zároveň výlučným vlastníkom poľnohospodárskej pôdy v kat. ú. C., a to parc. č. 1092/1 o výmere 413
m2, druh pozemku: orná pôda a parc. č. 1092/3 o výmere 118 m2, druh pozemku: orná pôda.

8. Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 12D/222/2022 zo dňa 11.07.2023 v dedičskej veci po neb.
poručiteľke L. B. (matke navrhovateľa), okresný súd zistil, že pre účely dedičského konania bol podiel
navrhovateľa 1/2 k celku na byte č. XX vo vchode č. XX na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX v
I. ohodnotený na sumu 55.000 Eur, nehnuteľnosti v C., t.j. rodinný dom a priľahlé pozemky boli ocenené
na hodnotu 79.000 Eur vo veľkosti podielu, ktorý pripadol navrhovateľovi po poručiteľke.

9. Okresný súd z ponuky inzerátov na webstránke nehnuteľnosti.sk, ktoré vyhľadal zistil, že ceny
rodinných domov v okolí obce C. - K. sa pohybujú v rozpätí od 72.000 Eur do 110.000 Eur pri starších
domoch a v rozpätí od 130.000 Eur do 160.000 Eur pri väčších prerobených domoch.
10. Medzi povinným a rodinou procesnej opatrovníčky, ktorá po smrti matky navrhovateľa zabezpečuje
starostlivosť o navrhovateľa vo svojej domácnosti, panujú napäté vzťahy, ako vyplynulo zo záznamu

o podaní oznámenia z 30.01.2022 povinným na Obvodnom oddelení PZ v Bánovciach nad Bebravou.
Povinný viní rodinu nebohej matky navrhovateľa z bránenia stretávať sa s navrhovateľom.
11. Okresný súd s poukazom na § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, §
77 ods. 1 Zákona o rodine, § 67 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), §
68 CSP, § 69 CSP, § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“)

a vykonané dokazovanie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia.
12. V prvom rade okresný súd uviedol, že počas konania bola zo strany povinného vznesená námietka
procesnej nespôsobilosti navrhovateľa, vystupovať a konať v konaní samostatne, ako aj udeliť plnú moc
advokátovi na zastupovanie v konaní. Každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom máspôsobilosťnaprávneúkony(§67CSP).Ustanovenie§68CSPupravujeprocesnésituácie,keďfyzická
osoba nemá procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu, a normatívne ju rieši konaním prostredníctvom
zákonného zástupcu podľa hmotného práva alebo procesného opatrovníka. Zákonný zástupca alebo

procesný opatrovník koná za fyzickú osobu len v rozsahu, v akom nemá spôsobilosť samostatne konať
pred súdom. V prípade nedostatku procesnej spôsobilosti sa preferuje zastúpenie zákonným zástupcom
a iba v prípade, ak fyzická osoba zákonného zástupcu nemá, prípadne ak z rôznych dôvodov podľa
hmotného práva zákonný zástupca za fyzickú osobu konať nemôže alebo ak síce konať môže, no
nevyvíja dostatočnú procesnú aktivitu na ochranu procesných práv fyzickej osoby, ktorú zastupuje,

súd ustanoví procesného opatrovníka na zastupovanie procesných práv a záujmov fyzickej osoby s
nedostatkom procesnej spôsobilosti. Ak do konania vstúpi zákonný zástupca alebo procesný opatrovník
počas plynutia lehoty na vykonanie procesného úkonu, lehota na jeho vykonanie začína plynúť odo dňa,
keď do konania vstúpi.
13. Súd prvej inštancie, viazaný názorom nadriadeného súdu v uznesení sp.zn. 6CoP/38/2022 zo
dňa 26.10.2022, preto postupoval tak, že navrhovateľovi ustanovil procesnú opatrovníčku, ktorá v

konaní vystupovala a konala v jeho mene. „Procesná opatrovníčka neudelila plnú moc advokátovi na
zastupovanie v konaní, preto súd ďalej už s právnym zástupcom navrhovateľa nekonal a konal výlučne
s procesnou opatrovníčkou ustanovenou súdom. Procesná opatrovníčka vyjadrila súhlas s návrhom
spísaným právnym zástupcom navrhovateľa tak, ako bol doručený súdu, preto má súd za to, že týmto
boli zhojené pochybnosti o spôsobilosti navrhovateľa podať takýto návrh a vystupovať v konaní. Naviac

do času rozhodnutia súdu vo veci samej navrhovateľ nebol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony,
toto konanie stále prebieha na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou.“
14. Okresný súd mal preukázané, že návrh oprávneného je čiastočne dôvodný. Oprávnený je plnoletým
dieťaťom povinného, ktorý s ním v súčasnosti nežije v spoločnej domácnosti. Rozsudkom okresného
súdu sp. zn.18Pc/18/2019 bola určená vyživovacia povinnosť otca ako povinného voči navrhovateľovi

ako oprávnenému, a to z dôvodu, že oprávnený je zdravotne ťažko postihnutý a nie je schopný sa
sám živiť. O navrhovateľa sa starala matka, ktorá dňa XX.XX.XXXX zomrela, aktuálne je navrhovateľ
v starostlivosti procesnej opatrovníčky a jej rodiny a poberá invalidný dôchodok v sume 475,20 Eur
mesačne.Zároveňmupovinnýprispievasumouvýživnéhovovýške200Eurmesačne.Suma675,20Eur
teda pokrýva mesačné výdavky navrhovateľa, avšak neumožňuje mu vytvárať úspory na obdobie, kedy

sa nebude o neho môcť postarať rodina a bude potrebné jeho umiestnenie v zariadení so zabezpečenou
starostlivosťou. Okresný súd zistil, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom dvoch nehnuteľností
a priľahlých pozemkov, a to bytu v I., pričom hodnota podielu 1/2 k celku, ktorý vlastní navrhovateľ je cca
55.000 Eur, a domu v C. v podiele 7/8 k celku, ktorého hodnota podielu navrhovateľa predstavuje cca
79.000 Eur. Navrhovateľ je zároveň výlučným vlastníkom poľnohospodárskej pôdy v kat. ú. C., ktorej

hodnota bola určená v dedičskom konaní na sumu cca 180 Eur. Súd v konaní zisťoval ceny rodinných
domov v okolí obce C. - K. vyhľadaním inzerátov na webstránke nehnuteľnosti.sk, pričom konštatuje, že
tieto sa pohybujú v rozpätí od 72.000 Eur do 110.000 Eur pri starších domoch a v rozpätí od 130.000
Eur do 160.000 Eur pri väčších prerobených domoch. Preto okresný súd usúdil, že cena nehnuteľnosti,
ktorej spoluvlastníkmi sú navrhovateľ a jeho otec, vo výške cca 90.000 Eur zodpovedá realite pre danú

oblasť, pri zohľadnení ponuky a dopytu.
15. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že otec navrhovateľa je poberateľom
výsluhového dôchodku aktuálne v sume 2.020,68 Eur a starobného dôchodku v sume 176,60 Eur
mesačne, jeho príjem je teda cca 2.200 Eur mesačne. Mesačné výdavky povinný vyčíslil nasledovne:
spotrebný úver s mesačnou splátkou 409,79 Eur, splátku bezúčelového úveru 83,33 Eur, výživné synovi

200 Eur, sporenie pre syna 100 Eur, mobilné služby: 44 Eur, elektrická energia: 22 Eur, plyn 13 Eur,
právne zastupovanie 137 Eur, vyšetrenia u lekár a lieky 125 Eur, údržba OMV: 50 Eur, PHM 35 Eur,
ošatenie a obuv 30 Eur, kultúra a voľnočasové aktivity 30 Eur, hygiena 15 Eur, okrem toho povinný platí
poistné v sume 97 Eur ročne, t.j. celkovo 1.908 Eur mesačne.
16. V zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým nie

sú schopné samé sa živiť. Oprávnený je síce poberateľom invalidného dôchodku, avšak táto skutočnosť
nie je sama o sebe dôvodom pre prijatie záveru, že je schopný sám sa živiť s následkom zániku
vyživovacej povinnosti rodičov. V dôsledku svojho postihnutia oprávnený nemá objektívnu možnosť
zlepšiť si svoju životnú úroveň, pričom priznaný invalidný dôchodok neodzrkadľuje individuálne potreby
oprávneného (podobne viď rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/500/2015). S poukazom

na uvedené mal okresný súd za to, že v súdenej veci naďalej pretrváva vyživovacia povinnosť rodičov
voči plnoletému oprávnenému. Okresný súd pri určovaní výšky výživného zohľadnil majetkové pomery
na strane oprávneného a rovnako tak aj na strane povinného.17. Okresný súd konštatoval existenciu zmeny pomerov na strane navrhovateľa, a to v tom zmysle,
že jednak zomrela jeho matka, ktorá sa o neho starala, a vznikla teda potreba riešiť jeho budúce
umiestnenie v zariadení, ktoré bude zabezpečovať starostlivosť o navrhovateľa v čase, keď toto nebude

môcť realizovať jeho rodina. Zároveň sa však majetok navrhovateľa zvýšil o nehnuteľnosti najmenej
v sume 135.000 Eur, z výťažku za ktoré bude môcť v budúcnosti financovať svoje výdavky. Aktuálne
však nie je reálne, aby navrhovateľ speňažil, napr. svoj podiel na bytu v I., nakoľko tento užíva v celom
rozsahu jeho otec a čo sa týka rodinného domu v C., jedná sa o staršiu nehnuteľnosť, pričom dopyt
v malej obci po kúpe takýchto nehnuteľností nie je. Okresný súd mal za to, že minimálne polovicu

budúcich výdavkov navrhovateľa bude napriek tomu možné financovať budúcim predajom predmetných
nehnuteľností. Napriek zvýšeniu majetku na strane navrhovateľa, bol okresný súd toho názoru, že je v
možnostiach otca prispievať na tvorbu úspor vo zvyšnej časti, najmä, pokiaľ sám povinný tvrdí, že už na
takéto účely sporí a sám vyjadril ochotu prispievať na úspory navrhovateľa sumou 200 Eur mesačne.
Po zhodnotení príjmov a výdavkov povinného súd dospel k záveru, že jeho celkový príjem predstavuje
sumu 2.200 Eur mesačne. Samotné vyčíslenie výdavkov povinného predstavuje sumu 1.900 Eur, do

ktorého je už i tak započítané zamýšľané sporenie pre oprávneného vo výške 100 Eur. Povinnému preto
i po uspokojení nielen základných, ale aj ostatných potrieb, zostáva dostatočná suma na tvorbu úspor
oprávneného, a to najmenej v sume 150 Eur mesačne. Okresný súd rozhodol tak, že povinného zaviazal
platiť navrhovateľovi zvýšené výživné „vo výške 350 eur mesačne a to vopred, s účinnosťou od podania
návrhu, t.j. 02.05.2022, ktoré je povinný platiť tak, že sumu 200 eur ako bežné výživné je povinný platiť

do 15. dňa v mesiaci na bankový účet navrhovateľa č. J. XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX a sumu 150 eur
určenú na tvorbu úspor navrhovateľa je povinný platiť do 15. dňa v mesiac na bankový účet navrhovateľa
č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.“
18.Dlžnévýživnénatvorbuúsporokresnýsúdurčil„zamáj2022:150/31x30=145eur,plus28mesiacov
x 150 = 4.200, t.j. celkovo 4.345 eur. Súd povolil splácať dlžnú sumu na tvorbu úspor za obdobie od

02.05.2022 do 30.09.2024 v celkovej sume 4.345 eur povinnému v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 100 eur, spolu s výživným určeným na tvorbu úspor, pod hrozbou straty výhody splácania
v splátkach v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou, a to vzhľadom na majetkové pomery
povinného.“
19. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pokiaľ otec navrhovateľa namietal,

že nebude platiť vyššie výživné, ak týmto má disponovať procesná opatrovníčka, tak okresný súd
vyhodnotil tieto námietky ako nedôvodné, keď sama procesná opatrovníčka navrhovala, aby bolo
výživné na úspory platené na samostatný účet, pričom nakladanie s prostriedkami na tomto účte by
podliehalo schváleniu súdu. K tomuto však okresný súd nepristúpil, „nakoľko navrhovateľ doposiaľ
nebol obmedzený v spôsobilosti nakladať so svojim majetkom, preto súd nemohol obmedzovať ani

jeho nakladanie s výživným určeným na úspory. Ďalej súd uvádza, že povinný navrhoval vypočuť
navrhovateľa, za účelom zistenia jeho vzťahu k povinnému a k procesnej opatrovníčke. Tomuto návrhu
súdnevyhoveladokazovanievýsluchomnavrhovateľanevykonal,nakoľkozisťovanietýchtoskutočností
nemá žiadny vzťah k predmetu konania a bolo by preto úplne zbytočné vystavovať navrhovateľa stresu
z účasti na pojednávaní.“ O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podala rozsiahle odvolanie procesná opatrovníčka, pretože
ho považovala za nesprávny, s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP, § 365 ods. 1 písm.
f) CSP, § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietala, že „nesprávnym procesným postupom porušil právo
žalovaného na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP], keď nekonal so zvoleným advokátom,

nezasielal mu listiny, odopieral účasť na pojednávaní odoprel prístup do elektronickej schránky a
konal iba s ustanoveným procesným opatrovníkom namiesto toho, aby konal s obidvoma zástupcami
oprávneného;
a) vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP] tým,
že obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval;

b) dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a pochybil pri aplikácii
iných spôsobov vytvárania skutkových zistení [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP], a to tým, že nesprávne
vyhodnotil relevanciu vykonaných dôkazov vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam;
c) vykonal nezákonne získaný dôkaz, čím spôsobil inú vadu konania, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm. d) CSP].“ Súd prvej inštancie prerušil

konanie o určenie výživného na úspory na plnoletú osobu do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 6Ps/3/2002, predmetom ktorého je
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony oprávnenej osoby. Voči tomuto rozhodnutiu podal povinný
odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Trenčíne v uznesení sp.zn. 6CoP/38/2022 zo dňa26.10.2022 (ďalej len „odvolacie rozhodnutie") napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom v ods. 15. odvolacieho rozhodnutia vyjadril
pochybnosť o procesnej spôsobilosti navrhovateľa a v ods. 19. odvolacieho rozhodnutia nariadil

ustanoviť navrhovateľovi procesného opatrovníka.
21. V odvolaní procesná opatrovníčka uviedla, že procesná spôsobilosť navrhovateľa bola Krajským
súdom v Trenčíne spochybnená na základe subjektívneho názoru osoby povinnej platiť výživné a
neaktuálneho posudku Úradu práce sociálnych vecí a rodiny z roku 2009 a nie 2019, ako sa uvádza
v ods. 15. odvolacieho rozhodnutia, čo malo významný vplyv na právne posúdenie veci. Uvedené

oznámili okresnému súdu minimálne 4-krát. Jednak písomne listom zo dňa 13.03.2024 vo Vyjadrení
procesného opatrovníka k porušeniu práva navrhovateľa na spravodlivý súdny proces, druhýkrát ústne
na pojednávaní dňa 15.03.2024 (čo je zachytené na zvukovom zázname), tretíkrát písomne listom zo
dňa 09.05.2023 vo vyjadrení procesného opatrovníka k dovolaniu povinného a štvrtýkrát na pojednávaní
dňa 27.09.2024, čo sa na výzvu procesnej opatrovníčky dostalo do zápisu z pojednávania, ale už nie do
odôvodnenia rozhodnutia súdu. Túto závažnú skutočnosť ani Najvyšší súd SR, ktorý sa nevyjadroval k

meritu veci a skonštatoval, že dovolanie v tejto veci nie je prípustné, a preto ho odmietol, ani Okresný
súd Trenčín, nijako nezohľadnil vo svojom rozhodnutí, ani vec ex offo nepostúpil na príslušný krajský
súd na opravu rozhodnutia. Naopak, bez toho, aby okresný súd urobil nápravu, alebo sa aspoň pokúsil
o odstránenie vady rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, ako podriadený súd sa pridržiava názoru
nadriadeného súdu, a to aj napriek skutočnosti, že tento sa celkom zámerne a úmyselne opiera o

neexistujúci Komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín (ďalej len „ÚPSVaR")
zo dňa 29.01.2019, číslo 09/06700/094858/OPČ/STA (ods. 15 odvolacieho rozhodnutia), hoci sa takýto
v spise nenachádza a samotný Okresný súd Trenčín vo svojom prvostupňovom rozhodnutí v ods. 7.1
uvádza, že vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, o.i. Komplexný posudok ÚPSVaR
zo dňa 29.01.2009, ktorý je v spise uložený pod jednacím číslom ÚPSVaR 09/06700/094858/OPČ/STA

a to aj napriek skutočnosti, že na pojednávaní dňa 27.09.2024 procesná opatrovníčka žiadala, aby súd
na tento dôkaz neprihliadal, lebo vzhľadom na účel a čas jeho vydania, je pre danú vec výživného na
úspory absolútne irelevantný. Uvedený posudok ÚPSVaR zo dňa 29.01.2009 bol vydaný za účelom
priznania kompenzácie osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. „Okrem toho, bol posudok vydaný
v čase maloletosti navrhovateľa, ktorý v A. XXXX mal XX,XX roka veku života, pričom v tomto veku

za každé maloleté dieťa vybavuje úradné záležitosti rodič a nie dieťa samo. Z hľadiska výživného je
výška IQ absolútne irelevantná. Navyše podľa Psychologickej správy Centra špeciálno-pedagogického
poradenstva zo dňa 9.10.2012, ktorá je označená stupňom citlivosti Dôverné, je číselný údaj IQ uvedený
iba pre potrebu Sociálnej poisťovne. Lekárske správy a posúdenia zdravotného stavu oprávneného, na
ktoré sa povinný odvoláva pochádzajú z obdobia 2012 - 2014, sú prestárle a neaktuálne, nemajú žiaden

súvis s určením výživného na úspory, iba to, že potvrdzujú skutočnosť uvádzanú navrhovateľom, že je
odkázaný výživou na iného.“
22. Odvolateľka v odvolaní uviedla, že lekárska správa E. M. M., spoločnosť NRG TN, s.r.o., IČO:
47380331 zo dňa 10.02.2022, ktorá mala potvrdiť zdravotný stav navrhovateľa pre súdne účely, bola
podľa rozhodnutia Úradu na ochranu osobných údajov SR, č.k. 00251/2023-Os-20 zo dňa 10.10.2023

vydaná neoprávnenej osobe F. G. B. (povinnému) a uložila prevádzkovateľovi pokutu vo výške 1.000
Eur. Inými slovami, ide o nezákonný dôkaz, na ktorý súd nemá prihliadať. Aj na túto skutočnosť bol
okresný súd upozornený, naposledy ústne do zápisnice z pojednávania dňa 27.09.2024, pričom aj
napriek tejto skutočnosti, sa na toto potvrdenie prvostupňový rozsudok v ods. 7.1 odvoláva. Okresný
súd podľa odvolateľky pochybil tým, že vykonal nezákonne získaný dôkaz, a týmto postupom konal v

rozpore s čl. 16 ods. 2 CSP. Citované ustanovenie vyžaduje, aby súd pri prejednávaní a rozhodovaní
veci nezohľadňoval skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom.
23. Odvolateľka v odvolaní namietala, že z takto nesprávne vyhodnotených dôkazov Krajský súd
v Trenčíne nadobudol podľa ods. 15 odvolacieho rozhodnutia „dôvodnú pochybnosť" o procesnej
spôsobilosti navrhovateľa. Krajský súd v Trenčíne svojím uznesením sp.zn. 6CoP/38/2022 zo dňa

26.10.2022 v tejto veci žiadal prijať opatrenie, keď pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o procesnej
spôsobilosti navrhovateľa zaviazal prvostupňový súd ustanoviť navrhovateľovi procesného opatrovníka.
Tzn., popri zvolenom advokátovi má v konaní jeho práva zastupovať aj procesný opatrovník. V
rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne nie je ani len zmienka o tom, že má byť advokát z konania
vylúčený, alebo, že by mu neprináležalo navrhovateľa zastupovať. Navyše, aj podľa uznesenia

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 202/2010, ktoré uvádza odvolacie rozhodnutie v tejto konkrétnej
veci, procesné spôsobilé v obmedzenom rozsahu sú aj osoby, ktorých spôsobilosť na právne úkony
bola obmedzená súdom. Až rozhodnutím súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa od
právoplatnosti tohto rozhodnutia mení právne postavenie občana v tom zmysle, že naďalej nie je sčastispôsobilý svojimi právnymi úkonmi (prípadne len niektorými právnymi úkonmi) nadobúdať práva a
povinnosti. Takéto rozhodnutie nemôže súd vydať so spätnou účinnosťou. Ústavný súd SR vo svojom
uznesení sp.zn. III. ÚS 645/2022 potvrdil názor Najvyššieho súdu SR, ktorý vo vzťahu k dôvodu

dovolania podľa § 420 písm. c) CSP konštatoval, že „ak je účastníkom konania osoba, hoci aj
duševne postihnutá, ktorá však nebola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, súd nemôže prijať
inýzáver,nežten,žeideoosobuprocesnéspôsobilú."Spoukazomna§239CMP,procesnáspôsobilosť
navrhovateľa nebola obmedzená, Plnomocenstvo udelené advokátskej kancelárii IK Advisory, s.r.o.
nebolo odvolané, a teda je naďalej platné. Okresný súd v Trenčíne ani len nevydal uznesenie,

ktorým by advokáta z konania vylúčil, iba na pojednávaní dňa 15.03.2024 skonštatoval, že plná moc
udelená advokátovi zanikla, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia s odvolaním sa na relevantné zákonné
ustanovenia. Ustanovenie § 33b Občianskeho zákonníka jasne definuje prípady zániku plnomocenstva
a aplikovaný typ zániku plnej moci neobsahuje.
24. V odvolaní odvolateľka uviedla, že neobstojí ani argument uvádzaný v ods. 9.11 napadnutého
rozhodnutia, že procesná opatrovníčka neudelila plnú moc advokátovi na zastupovanie v konaní, a

preto súd ďalej už s právnym zástupcom navrhovateľa nekonal. Neobstál by ani argument o ničotnom
právnom úkone, pretože v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ nemal procesnú spôsobilosť
alebo by ju mal akokoľvek obmedzenú. Preto tak ako uvádza rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne
prinajlepšom výklade mohlo ísť o dôvodnú pochybnosť pri udeľovaní plnej moci, a preto mal byť do
konania popri určenom advokátovi ustanovený procesný opatrovník. Okresný súd vyzval procesného

opatrovníka listom zo dňa 01.02.2023, aby sa vyjadril, či s podaným návrhom súhlasí, a či bude v konaní
vystupovať samostatne. Dve strohé vety, bez akéhokoľvek poučenia alebo previazania na rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne v tejto veci. Ak by si procesná opatrovníčka zvolila v tomto konaní zástupcu
za seba, okamžite by to bolo zo strany povinného vyhodnotené ako jej neschopnosť riadne plniť svoje
povinnosti v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony vedenom na Okresnom súde Prievidza,

sp. zn. BN-6Ps/3/2022. Navrhovateľ žiadal mesačné výživné na úspory vo výške 400 Eur mesačne od
podania žaloby,
a to s ohľadom na majetkové pomery povinného, najmä na jeho výsluhový a starobný dôchodok, ktorý
je v nadštandardnej výške 2.197,28 Eur mesačne. Navrhovateľ svoj nárok dostatočne odôvodnil jednak
v podanej žalobe a jednak vo vyjadrení zo dňa 13.03.2024. Povinný rodič písomne súhlasil a navrhol

výživné na úspory navrhovateľa vo výške 200
Eur/mesačne, pričom jeho výšku nijako neodôvodnil. Neskôr s dohodou o výške výživného na úspory,
ktorú sám navrhol, nesúhlasil. Po vykonaní dokazovania, súd prvej inštancie rozhodol a zaviazal
povinného platiť výživné na úspory vo výške 150 Eur mesačne od podania žaloby (t.j. pod hranicou,
ktorú navrhoval povinný), pričom zameškané výživné vo výške 4.345 Eur sa má platiť v splátkach vo

výške 100 Eur mesačne. „K samotnej výške výživného na úspory: Od februára 2024 je na stránke
Ministerstva spravodlivosti SR zverejnená Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv.
tabuľkové výživné. Podľa tejto metodiky dospelé dieťa bez súrodencov, má nárok na 26% z príjmu
rodiča. V tomto prípade 26% z príjmu 2.197,28,-Eur (2020,68 Eur + 176,60 Eur - sumy uvádzané v bode
8.8 prvostupňového rozhodnutia), predstavuje sumu 571,29,-Eur. Keďže bežné výživné navrhovateľa je

200,-Eur, z uvedeného vyplýva, že príjem rodiča umožňuje určenie výšky výživného na úspory podľa
tabuľky, a to v 2,5-násobnej výške ako určil prvostupňový súd, teda vysoko nad stanovené výživné na
úspory určené konajúcim súdom.“
25. V odvolaní odvolateľka uviedla, že súd prvej inštancie odôvodnil výšku výživného na úspory
majetkovými pomermi navrhovateľa. Navrhovateľ zdedil 7/8 rodinného domu v kú. C. po matke,

ktorá tento majetok získala dedením po svojich rodičoch a 1/2-icu bytu v I.. Odhadovaná hodnota
nehnuteľností, ktoré navrhovateľ vlastní, predstavuje aktuálne sumu 134.000 Eur (ods. 8.4
prvostupňového rozhodnutia), ktorá by pri dnešných cenách postačovala na pobyt v zariadení
opatrovateľskej služby 12,5 roka (pri aritmetickom priemere 890 Eur náklad mesačne, bez stravy,
ošatenia a liekov - vyjadrenie procesnej opatrovníčky zo dňa 27.04.2024). Je veľká pravdepodobnosť,

podľa odvolateľky, že ceny v zariadeniach opatrovateľskej služby budú stúpať a cena nehnuteľností
klesať, pokiaľ sa na ich udržanie nevynaložia ďalšie finančné prostriedky. K vyhláseniu povinného o
zdedeníceléhojehomajetkunavrhovateľomtrebauviesť,žetzv.celýmajetokpovinnéhotvoríl/2-icabytu
v I., 1 /8 rodinného domu v C. - K., v aktuálnej sume 66.250 Eur, ale aj aktuálne úvery v celkovej známej
sume 18.668,49 Eur ku dňu smrti matky navrhovateľa. Stanovené splátky zameškaného výživného po

100 Eur mesačne sú neadekvátne jednak k výške príjmu povinného ako aj k dĺžke lehoty splácania
zameškaného výživného. Zameškané výživné žiadala uhradiť v rozumných splátkach max 24 splátok
v lehote max do 24 mesiacov, pretože návrh bol podaný 02.05.2022, pre povinného to teda nie je
nová skutočnosť, omeškanie a časový posun v konaní spôsobil samotný povinný, majetkové pomerypovinného dovoľujú uhradiť zameškané výživné na tvorbu úspor v rozumnej lehote, pričom povinný mal
dostatok času pripraviť sa vopred na splnenie tohto záväzku okamžite a podľa jeho vyjadrenia, „už" (t.j.
od 29. roku veku postihnutého dieťaťa) od 01.01.2024 sporí navrhovateľovi mesačne sumu 100 Eur.

Počas celého života navrhovateľa mu nebola nasporená žiadna finančná suma, ktorá by mu mohla
pomôcť v budúcnosti zabezpečiť kvalitný život a napĺňanie jeho potrieb. „V samotnom konaní konajúci
súd skúmal majetkové pomery navrhovateľa (nie povinného) nad rámec stanovených povinností a
možností súdu, a to aj napriek tomu, že všetky informácie vrátane finančného ohodnotenia nehnuteľností
pre účely dedičského konania po matke navrhovateľa boli súdu poskytnuté a v dedičskom konaní

obidvomi stranami bolo ohodnotenie nehnuteľností ustálené (nenapádané). Bez akejkoľvek zjavnej
potreby, konajúci súd ako uvádza v bode 8.5 prvostupňového rozhodnutia, z ponuky inzerátov na
webstránke nehnutefnosti.skzistil ako sa pohybujú ceny rodinných domov v okolí obce C.- K., pričom
tieto svoje zistenia s účastníkmi konania nezdieľa ani len v elektronickom spise. Nikto teda nevie posúdiť,
či ide o obce s rovnakou infraštruktúrou, podobným počtom obyvateľov a pod.“ Naproti tomu, takýto
prieskum trhu už okresný súd nepovažoval za potrebné urobiť v prípade 3-izbového bytu v I., ktorého

existenciu aj hodnotu pre účely dedičského konania má okresný súd tiež k dispozícii z vyjadrenia
procesnej opatrovníčky. Žiadala, aby súd zaviazal povinného nahradiť trovy konania navrhovateľovi
v plnom rozsahu. Navrhla, aby Krajský súd v Trenčíne vydal rozhodnutie, ktorým zmení Rozsudok
Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.09.2024, č.k. 27Pc/9/2022. „I. Otec F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, je
povinný platiť pre plnoletého syna A. B., nar. XX.XX.XXXX, zvýšene výživné vo výške 570 Eur mesačne

a to vopred, s účinnosťou od 02.05.2022, ktoré je otec povinný platiť tak, že sumu 200 Eur ako bežné
výživné je povinný platiť do 15. dňa v mesiaci na bankový účet navrhovateľa č. J. XXXX XXXX XXXX
XXX XXXXX a sumu 370 Eur určenú na tvorbu úspor navrhovateľa A. B. je povinný platiť do 15. dňa v
mesiaci na bankový účet navrhovateľa č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Týmto sa mení rozsudok
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 18Pc/18/2019 zo dňa 05.03.2020, právoplatný dňa 23.10.2020.II. Dlžnú

sumu na tvorbu úspor za obdobie od 02.05.2022 do 30.09.2024 v celkovej sume 10.717, 67 Eur je
otec povinný zaplatiť na účet navrhovateľa č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v 24. pravidelných
mesačných splátkach vo výške 446,56 Eur, spolu s výživným určeným na tvorbu úspor, pod hrozbou
straty výhody splácania v splátkach v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou. III. Súd priznáva
odvolateľovi proti povinnému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. IV. V bodoch III. a IV. sa výrok
Rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.9.2024 v konaní o určení výživného na úspory na plnoletú
osobu vedenom pod č.k. 27Pc/9/2022 zrušuje.“
26. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie povinný z výživy, proti výrokom I., II., podľa §
365 ods. 1 písm. f) CMP súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a písm. h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a tiež z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62
ods. 1 CMP). Prvostupňový súd v ods. 9.8 svojho rozhodnutia správne uviedol, že počas konania bola
zo strany povinného vznesená námietka procesnej nespôsobilosti navrhovateľa, vystupovať a konať
v konaní samostatne, ako aj udeliť plnú moc advokátovi na zastupovanie v konaní. Poukázal na § 26

Občianskeho zákonníka. V ods. 9.9 s poukazom na § 67 a 68 CSP pokračoval však prvostupňový
súd napriek § 26 OZ v konaní. Poukázal, že pokiaľ fyzická osoba nemá procesnú spôsobilosť v plnom
rozsahu,normatívnejuriešikonanímprostredníctvomzákonnéhozástupcupodľahmotnéhoprávaalebo
procesného opatrovníka. Zákonný zástupca alebo procesný opatrovník koná za fyzickú osobu len v
rozsahuvakomnemáspôsobilosťsamostatnekonaťpredsúdom.Vdanomprípadenavrhovateľ-fyzická

osoba má zákonného zástupcu má a je nim povinný z výživy, nič mu nebráni, aby za navrhovateľa
mohol konať. Od smrti jeho matky vyvíja dostatočnú procesnú aktivitu na ochranu jeho všetkých,
teda aj procesných práv fyzickej osoby lebo je jeho synom, má ho rád a chce a môže sa o neho
starať, pokiaľ by mu v tom už tretí rok nebránila jeho procesná opatrovníčka v tomto konaní. Na jeho
ochranu dňa 03.02.2022 na Okresnom súde Trenčín podal návrh na obmedzenie jeho spôsobilosti na

právne úkony, ktoré „žiaľ dodnes nie je skončené.“ Toto konanie je vedené teraz na Okresnom súde
Prievidza, pracovisko Bánovce nad Bebravou, pod sp.zn. 6Ps/3/2022. V tomto konaní chce so všetkou
vážnosťou a zodpovednosťou prijať postavenie opatrovníka syna. V tomto konaní ako zákonný zástupca
navrhovateľa podľa § 26 Občianskeho zákonníka, bude hájiť záujmy navrhovateľa, keďže je podľa neho
zrejmé, že v konaní došlo nepochybne ku stretu záujmov podľa § 30 Občianskeho zákonníka.

27. V odvolaní povinný z výživy uviedol, že došlo k vážnemu pochybeniu konajúcich súdov, ktoré
spočíva v tom, že súdy sa vôbec nevysporiadali s potrebou skúmať „stret záujmov" zákonného
zástupcu so záujmami zastúpeného a ani s otázkou, či ustanovenie „osobitného zástupcu“ v súlade
s § 30 Občianskeho zákonníka v tomto prípade je, alebo nie je potrebné. Toto je pochybeniesúdu prvého, ale hlavne súdu druhého stupňa, (Krajský súd v Trenčíne), ktorý ad 1. rozhoduje v
senáte a ad 2. napriek tomu nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP)
pričom svojím uznesením sp. zn. 6CoP/38/2022 zo dňa 26.10.2022 zaviazal aj súd prvého stupňa.

Uvedený druhostupňový súd správne zistil, že v danom prípade je dôvodná pochybnosť o procesnej
spôsobilosti navrhovateľa, ktorý udelil plnú moc na zastupovanie advokátovi bez zistenia, či mohol
navrhovateľ takýto úkon spraviť, posúdiac jeho zdravotný stav. Napriek správnemu zisteniu však
tento súd nesprávne právne posúdil vec a rozhodol, že úlohou súdu prvej inštancie bude ustanoviť
navrhovateľovi procesného opatrovníka a následne vo veci opätovne rozhodnúť o návrhu povinného

na prerušenie konania. Súd prvej inštancie je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 391
ods. 3 CSP), preto v tomto rozsudku nemohol rozhodnúť inak ako rozhodol. Citoval § 161 ods. 1, 2
CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky"). V danom prípade
išlo o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť ustanovením procesnej opatrovníčky
intelektuálne postihnutému navrhovateľovi po začatí konania. Ustanovením procesnej opatrovníčky

nebola odstránená procesná vada tohto konania, lebo návrh na začatie konania bol podaný procesne
nespôsobilým navrhovateľom, čo bol a stále je nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno
odstrániť. Okresný súd mal, podľa odvolateľa, povinnosť konanie zastaviť. Pokiaľ by bolo potrebné, aby
procesne nespôsobilý navrhovateľ mal podať žalobu proti svojmu otcovi, zákonnému zástupcovi, súd
by musel procesne nespôsobilému navrhovateľovi v súlade s § 30 Občianskeho zákonníka ustanoviť

osobitného zástupcu. Predovšetkým druhostupňový súd sa týmto problémom vôbec nezaoberal. „V
konaní o ustanovení osobitného zástupcu by súd skúmal opodstatnenosť jeho ustanovenia intelektuálne
postihnutému navrhovateľovi. Súd by ho vypočul, alebo aspoň navrhovateľa vzhliadol podľa § 243
ods. 2 CMP, keď by zistil, že jeho vypočutie nie je možné. Určite by vypočul účastníkov konania a
poznal ich úmysly. Vypočul by terajšiu procesnú opatrovníčku, iniciátorku konania, vypočul by otca

budúceho navrhovateľa a rozhodol by o tom, či budúcemu intelektuálne postihnutému navrhovateľovi
je alebo nie potrebné ustanoviť osobitného zástupcu.“ Procesná opatrovníčka navrhovateľa v tomto
konaní sa až do smrti jeho matky, nikdy o navrhovateľa, jeho syna a jej bratranca nezaujímala.
Vzájomné vzťahy neboli nikdy optimálne, čo už konštatoval aj prvostupňový súd, a to ho reálne
oprávňuje sa domnievať, že úmysly procesnej opatrovníčky navrhovateľa nie sú čestné. S pohnútkou

vlastného finančného prospechu na úkor navrhovateľa - A., ktorý sa jej radám nevie brániť, mala
správne v prvom rade riešiť predmet tohto sporu s odvolateľom, mimosúdnou cestou. Žaloba syna
procesne nespôsobilého navrhovateľa, je iba vyvrcholením jej manipulácie s ním proti odvolateľovi.
Procesná opatrovníčka zneužíva mentálnu retardáciu (intelektuálny postih) a z toho plynúcu rozumovú
nevyspelosť a dôverčivosť syna. Nepochybne s ním hrubo manipulovala – keď mu dala podpísať

plnomocenstvo pre jeho právneho zástupcu IK Advisory s.r.o., v tomto konaní a bez možnosti akejkoľvek
kontroly už tretí rok manipuluje s jeho nie malými finančnými prostriedkami a inými majetkovými
hodnotami. V konaní o určenie výživného za účelom sporenia vyčíslila jeho potreby do veku cca 50
rokov, pri priemernom dožití mužov cca 74 rokov aspoň v sume 138.000 Eur, teda so sporením 400 Eur
mesačne od jeho osoby. Nezaoberala sa skutočnosťou, že navrhovateľ bude spolu s dedením po otcovi

výlučným vlastníkom majetku v hodnote viac ako 207.000 Eur. V konaní o obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony začatom na jeho podnet u Okresného súdu Prievidza pracovisko Bánovce nad Bebravou,
kde je opäť ustanovená jeho procesnou opatrovníčkou, mentálny hendikep A. bagatelizuje v snahe
nedosiahnuť jeho ochranu rozhodnutím súdu o obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony. Prečo tak
robí? Má zato, že pre získanie neoprávneného majetkového prospechu, a to bez akejkoľvek kontroly

nad ním, tak ako to robí od smrti jeho matky v A. XXXX doteraz. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a s poukazom na § 161 ods. 2 CSP konanie o
určenie výživného na tvorbu úspor zastavil.
28. Povinný, otec navrhovateľa, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sa vyjadril na v podaní na
čl. 210 a nasl. spisu. Navrhovateľom na vydanie uvedeného rozhodnutia bol syn A., ktorý síce nie je

obmedzený na spôsobilosti na právne úkony, ale má preukázateľne diagnostikovanú detskú mozgovú
obrnu od narodenia - DMO s následkom mentálnej retardácie - intelektuálneho deficitu na úrovni IQ
44. O tom sa však - podľa názoru procesnej opatrovníčky navrhovateľa - syna A. nemal dozvedieť
súd. Konanie o jeho spôsobilosti nie je skončené. Je nepochybne zrejmé, že navrhovateľ s uvedeným
intelektuálnym deficitom by sa bez manipulácie jeho procesnou opatrovníčkou nikdy nedopustil konania

smerujúceho k hrubému poškodeniu jeho ošetrujúcej lekárky a poškodeniu vlastného otca, ktorý
samozrejme pozná jeho zdravotný stav od jeho narodenia, ale aktuálnou správou o jeho zdravotnom
stave musel informovať konajúci súd. Uvedený, procesnou opatrovníčkou navrhovateľa predložený
dôkaz - rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov SR s pokutou 1.000 Eur pre ošetrujúcu lekárkunavrhovateľa je nepochybným dôkazom hrubej manipulácie procesnej opatrovníčky so synom A., a to
bezakejkoľvekjejzodpovednostizanakladaniesA.ajehomajetkom.Vzhľadomnazávažnépochybenia
súdu,podľaotca,hlavnedruhejinštancieKrajskéhosúduvTrenčíneuznesenímsp.zn.6CoP/38/2022zo

dňa 26.10.2022, s ohľadom na zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov oboch
účastníkov konania zotrval v celom rozsahu na odvolaní a jeho odôvodnení.
29. K doručenému odvolaniu povinného z výživy sa vyjadrila odvolateľka, ktorá zotrvala na svojich
vyjadreniach v odvolaní. Vyjadrenie povinného o nespôsobilosti navrhovateľa sa zakladá a vždy
zakladalo len na jeho domnienkach, želaniach, dojmoch a nepodložených tvrdeniach. Konanie

netrpí žiadnou vadou, ani v konaní nejde o nedostatok procesnej podmienky. Návrh bol podaný
prostredníctvom advokátskej kancelárie, v súlade s právnymi predpismi a spĺňa všetky zákonné
náležitosti. Dožadovať sa osobitného zástupcu pre toto konanie ustanoveného podľa § 30 Občianskeho
zákonníka je absolútne scestné. Platný § 27 Občianskeho zákonníka jasne ustanovuje, že iba maloletí
majú zákonných zástupcov. Inými slovami, dovŕšením plnoletosti, funkcia zákonného zástupcu zaniká.
Aplikácia § 27 a § 30 Občianskeho zákonníka pre toto konanie neprichádza vôbec do úvahy. Požaduje

pre navrhovateľa „výživné na úspory vo výške 360 Eur mesačne vrátane zameškaného výživného a
trov konania.“
30. Proti rozsudku okresného súdu podal rozsiahle odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho
zástupcu, ktorému nebol napadnutý rozsudok prvostupňovým súdom bez akéhokoľvek vysvetlenia
doručený podľa § 355 CSP, pričom napadnutý rozsudok považuje za nesprávny vzhľadom na vady

konania podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP, skutkové vady napadnutého rozsudku podľa § 365 ods. 1
písm. f) CSP, a právne vady napadnutého rozsudku podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Na celé obsahové
znenie odvolací súd na tomto mieste odkazuje. Obsahové znenie odvolanie je zhodné s odvolaním
navrhovateľky. Súd prvej inštancie „ nesprávnym procesným postupom porušil právo žalovaného na
spravodlivý proces [§ 365 ods.1 písm. b) CSP], keď nekonal so zvoleným advokátom, nezasielal

mu listiny, odopieral účasť na pojednávaní odoprel prístup do elektronickej schránky a konal iba s
ustanoveným procesným opatrovníkom namiesto toho, aby konal s obidvoma zástupcami oprávneného;
vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]tým,
že obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval; dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a pochybil pri aplikácii iných spôsobov vytvárania skutkových zistení

[§ 365 ods. 1 písm. f) CSP], a to tým, že nesprávne vyhodnotil relevanciu vykonaných dôkazov vo
vzťahu k zisťovaným skutočnostiam; vykonal nezákonne získaný dôkaz, čím spôsobil inú vadu konania,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm. d) CSP].“ Procesná
spôsobilosť navrhovateľa bola Krajským súdom v Trenčíne spochybnená na základe subjektívneho
názoru osoby povinnej platiť výživné a neaktuálneho posudku Úradu práce sociálnych vecí a rodiny z

roku 2009 a nie, 2019 ako sa uvádza v ods. 15 odvolacieho rozhodnutia, čo malo významný vplyv na
právne posúdenie veci. Uvedené oznámil súdu minimálne 4-krát. Posudok ÚPSVaR zo dňa 29.01.2009
bol vydaný za účelom priznania kompenzácie osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Okrem toho, bol
posudok vydaný v čase maloletosti navrhovateľa, ktorý v A. XXXX mal XX,XX roka veku života. Pričom
v tomto veku za každé maloleté dieťa vybavuje úradné záležitosti rodič a nie dieťa samo. Z nesprávne

vyhodnotených dôkazov Krajský súd v Trenčíne nadobudol podľa ods. 15 odvolacieho rozhodnutia
„dôvodnú pochybnosť" o procesnej spôsobilosti navrhovateľa. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 5Cdo 202/2010, ktoré uvádza odvolacie rozhodnutie v tejto konkrétnej veci, procesne spôsobilé
v obmedzenom rozsahu sú aj osoby, ktorých spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená súdom. Až
rozhodnutím súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa od právoplatnosti tohto rozhodnutia

meníprávnepostavenieobčanavtomzmysle,ženaďalejniejesčastispôsobilýsvojimiprávnymiúkonmi
(prípadne len niektorými právnymi úkonmi) nadobúdať práva a povinnosti. Takéto rozhodnutie nemôže
súd vydať so spätnou účinnosťou. Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp.zn. III. ÚS 645/2022 potvrdil
názor Najvyššieho súdu SR, ktorý vo vzťahu k dôvodu dovolania podľa § 420 písm. c) CSP konštatoval,
že „ak je účastníkom konania osoba, hoci aj duševne postihnutá, ktorá však nebola obmedzená v

spôsobilosti na právne úkony, súd nemôže prijať iný záver, než ten, že ide o osobu procesné spôsobilú."
Navrhovateľ žiadal mesačné výživné na úspory vo výške 400 Eur mesačne od podania žaloby, a to s
ohľadom na majetkové pomery povinného, najmä na jeho výsluhový a starobný dôchodok, ktorý je v
nadštandardnej výške 2.197,28 Eur mesačne. Navrhovateľ svoj nárok dostatočne odôvodnil jednak v
podanej žalobe a jednak vo vyjadrení zo dňa 13.03.2024. Odkázal na stránku Ministerstva spravodlivosti

SR, kde je zverejnená Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné.
Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nemôže
byť na ťarchu tohto dieťaťa a po priznaní sociálnych dávok má stále právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov a právo požadovať od nich výživné, čo je garantované sekundárne aj v čl. 36 ods. 1 a čl.32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Samotné rozhodnutie okresného súdu neprispieva k princípu
právnej istoty. Opakujú sa vecné fakty napr. ods. 8.5 a 9.12, 8.8 a 9.13, pričom súčet uvedený v ods. 8.8
a 9.13 je nesprávny, neargumentuje zákonnými ustanoveniami napr. pri vylúčení zvoleného advokáta,

nezaoberá sa dôkazmi súvisiacimi výlučne s týmto konaním napr. bod 8.6, naproti tomu svojvoľne
vylučuje argumenty dôležité pre toto konania (ods. 2.1 - 2.5 tohto odvolania. Najvyšší súd SR vo svojom
rozhodnutí v tejto veci priznal navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania voči osobe, ktorá je
podľa návrhu povinná platiť výživné v plnom rozsahu. Žiadal, aby súd zaviazal povinného nahradiť trovy
konania navrhovateľovi v plnom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zmení

rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.09.2024, č.k. 27Pc/9/2022, tak že: „ Otec F. G. B., nar.
XX.XX.XXXX, je povinný platiť pre plnoletého syna A. B., nar. XX.XX.XXXX, zvýšené výživné vo výške
570 Eur mesačne a to vopred, s účinnosťou od 02.05.2022, ktoré je otec povinný platiť tak, že sumu
200 eur ako bežné výživné je povinný platiť do 15. dňa v mesiaci na bankový účet navrhovateľa č. J.
XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX a sumu 370 Eur určenú na tvorbu úspor navrhovateľa A. B. je povinný
platiť do 15. dňa v mesiac na bankový účet navrhovateľa č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Týmto

sa mení rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 18Pc/18/2019 zo dňa 05.03.2020 právoplatný dňa
23.10.2020.
I. Dlžnú sumu na tvorbu úspor za obdobie od 02.05.2022 do 30.09.2024 v celkovej sume 10.717, 67 Eur
je otec povinný zaplatiť na účet navrhovateľa č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v 24. pravidelných
mesačných splátkach vo výške 446,56 Eur, spolu s výživným určeným na tvorbu úspor, pod hrozbou

straty výhody splácania v splátkach v prípade omeškania, čo i len s jednou splátkou. III. Vo zvyšnej
časti súd návrh navrhovateľa zamieta. IV. Žiadnemu z účastníkov súd nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.
II. Súd priznáva odvolateľovi proti povinnému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

III. V bodoch III. a IV. sa výrok Rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.09.2024 v konaní o určení
výživného na úspory na plnoletú osobu vedenom pod č.k. 27Pc/9/2022 zrušuje.“
31. K doručenému odvolaniu právneho zástupcu navrhovateľa sa vyjadrila odvolateľka, ktorá uviedla, že
s odvolaním zvoleného zástupcu IK Advisory s. r. o. oprávnenej osoby A. B. proti rozsudku Okresného
súd Trenčín, sp. zn. 27Pc/9/2022, odvolanie doručené súdu 10.02.2025, v plnom rozsahu súhlasil.

32. K doručenému odvolaniu navrhovateľa podaného právnym zástupcom č. l. 249 spisu sa
vyjadril povinný z výživy prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ktorý uviedol, že: „Navrhovateľ,
prostredníctvom svojej procesnej opatrovníčky vo svojom odvolaní zo dňa 06.02.2025 potvrdil, že
rozsudok súdu prvého stupňa obdržal dňa 31.10.2024. V odôvodnení rozsudku je uvedené: „Proti
tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia". Odvolanie

proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ na súde prvého stupňa dňa 06.02.2025. Z uvedeného
je zrejmé, že posledným dňom lehoty na odvolanie bol pre navrhovateľa deň 15.11.2024, z čoho
je zrejmé, že navrhovateľ lehotu na odvolanie zmeškal o 85 dní. Navrhovateľ si túto skutočnosť
v odôvodnení odvolania uvedomil, keď hneď v prvej vete svojho odôvodnenia uviedol, že jeho právnemu
zástupcovi, ktorým bola pôvodne advokátska kancelária IK Advisory, s.r.o., Bratislava nebol napadnutý

rozsudok prvostupňovým súdom bez akéhokoľvek vysvetlenia doposiaľ doručený. V bode 8. svojho
odvolania navrhovateľ však sám potvrdzuje, že Okresný súd v Trenčíne na pojednávaní dňa 15.3.2024
skonštatoval, že plná moc udelená advokátovi zanikla, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia.“ Tvrdenie
navrhovateľa, že okresný súd svoje rozhodnutie o zániku plnej moci jeho právneho zástupcu IK
Advisory s.r.o., neodôvodnil je však v rozpore so skutočnosťou. Zo zvukového záznamu z pojednávania

prvostupňového súdu v tejto veci zo dňa 15.03.2024 je nepochybne zrejmé. že navrhovateľovi bol
vysvetlenýdôvodzánikuplnomocenstvaIKAdvisorys.r.o.,stým,žetútopozíciubudenaďalejvykonávať
jeho procesná opatrovníčka, ktorá s týmto riešením vyslovene na dopyt súdu súhlasila. Prvostupňový
súd následne konal vo veci iba s procesnou opatrovníčkou navrhovateľa, ktorá ako vždy prichádzala na
pojednávanie bez právneho zástupcu IK Advisory, s.r.o.. Z dôvodu, že procesná opatrovníčka s ďalším

zastupovaním navrhovateľa bez právneho zástupcu IK Advisory s.r.o. vyslovene súhlasila, prvostupňový
súd rozsudok vo veci doručil procesnej opatrovníčke a nie bývalému právnemu zástupcovi navrhovateľa
IK Advisory s.r.o. „Prvostupňový súd v bode 9.11. svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil tým, že ako
súd prvej inštancie, bol viazaný názorom nadriadeného súdu v uznesení sp. zn. 6CoP/38/2022 zo
dňa 26.10.2022, a preto postupoval tak, že navrhovateľovi ustanovil procesnú opatrovníčku, ktorá v

konaní vystupovala a konala v jeho mene. Procesná opatrovníčka neudelila plnú moc advokátovi na
zastupovanie v konaní, preto súd ďalej už s právnym zástupcom navrhovateľa nekonal a konal výlučne
s procesnou opatrovníčkou ustanovenou súdom. Procesná opatrovníčka vyjadrila súhlas s návrhom
spísaným právnym zástupcom navrhovateľa tak, ako bol doručený súdu, preto mal súd za to, žetýmto boli zhojené pochybnosti o spôsobilosti navrhovateľa podať takýto návrh a vystupovať v konaní.
Naviac do času rozhodnutia súdu vo veci samej navrhovateľ nebol obmedzený v spôsobilosti na právne
úkony, pričom toto konanie stále prebiehalo na Okresnom súde Prievidza, pracovisko Bánovce nad

Bebravou. Vo veci spôsobilosti na právne úkony navrhovateľa vedenej na Okresnom súde Prievidza,
pracovisko Bánovce nad Bebravou pod spis. BN -6Ps/3/2022 súd môj návrh na obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony navrhovateľa môjho syna, zamietol. Proti tomuto rozsudok som v stanovenej lehote
podal odvolanie, o ktorom ešte nie je rozhodnuté, a preto zamietavé rozhodnutie nie je právoplatné.
33. K doručenému vyjadreniu osoby povinnej z výživy sa vyjadrila odvolateľka v podaní zo dňa zo dňa

28.04.2025.
34. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania na
základe odvolaní podaných v zákonnej odvolacej lehote osobami na to oprávnenými, posúdil napadnutý
rozsudok okresného súdu za aplikácie § 65, § 66 CMP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
okresného súdu je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uznesenie okresného súdu

č.k. 27Pc/9/2022-61 zo dňa 19. januára 2023 podľa § 389 ods. 2 CSP zrušil. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
35. Z obsahu spisu v dotknutej veci odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania
podaným na súde prvej inštancie dňa 02.05.2022 domáhal, počnúc dňom podania návrhu, uloženie
vyživovacej povinnosti osobe povinnej z výživy - otcovi, a to vo forme úspor.

36. Civilný sporový poriadok dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených
pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto
predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné
podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, a tie môžu byť odstrániteľné a neodstrániteľné. Za
neodstrániteľné nedostatky - prekážky konania sa považujú nedostatok právomoci súdu, litispendencia,

res iudicata, ako aj nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania.
37.Primárneodvolacísúd,vovyvolanomodvolacomkonaníposudzovaldôvodnosťpodanéhoodvolania
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ako i opatrovníčky navrhovateľa, z dôvodu tvrdeného odňatia
možnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v procesnom postupe okresného súdu, ktorý nekonal
od určitého štádia prvoinštančného konania s právnym zástupcom navrhovateľa, vo vyhodnotení

statusu navrhovateľa, pri ktorom okresný súd navrhovateľa v niektorých otázkach považoval za osobu
obmedzenú na právne úkony.
38. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné k ozrejmeniu,
čo je potrebné vnímať pod odňatím možnosti konať pred súdom, uviesť, že: „..Odňatím možnosti
konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa

účastníkoviznemožnírealizáciatýchjehoprocesnýchpráv,ktorémuObčianskysúdnyporiadokpriznáva
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné
tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v
dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej
skutočnosti,žezákonbližšievžiadnomzosvojichustanovenípojemodňatiemožnostikonaťpredsúdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký
postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených
záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených
záujmov.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 286/2012 zo dňa 07. marca
2013).

39. Účastník civilného súdneho konania nemusí svoje práva a povinnosti v tomto konaní vykonávať
sám (osobne). Má právo zvoliť si zástupcu. Účelom zastúpenia je umožniť, aby z rôznych dôvodov robil
právne úkony za zastúpeného jeho zástupca. Právny vzťah zastúpenia vzniká na základe dohody o
zastúpení. Dohoda o zastúpení je dvojstranný právny úkon medzi zástupcom a zastúpeným, ktorým sa
zakladá právny vzťah zastúpenia a spravidla určuje aj obsah tohto právneho vzťahu. Plnomocenstvo je

jednostranný úkon zastúpeného, ktorý preukazuje existenciu právneho vzťahu zastúpenia, oprávnenie
zástupcu konať za zastúpeného a tiež rozsah zastúpenia. Pokiaľ plnomocenstvo preukazuje oprávnenie
zástupcuurobiťlenurčitéúkony,ideotzv.jednoduchéplnomocenstvo.Plnomocenstvo,ktorépreukazuje
oprávnenie zástupcu konať za zastúpeného v celom konaní, je tzv. procesné plnomocenstvo. O
procesné plnomocenstvo ide tiež vtedy, ak sa v plnomocenstve výslovne neuvádza, že platí len pre

určité úkony (porovnaj R 56/1969). V niektorých prípadoch vyžadujú potreby praktického života udelenie
plnomocenstva zástupcovi nielen na vykonanie jednotlivých úkonov, alebo na určité súdne konanie, ale
aj na všetky súdne konania, v ktorých by inak konal osobne účastník konania. V takom prípade ide o
všeobecnú plnú moc. Je vždy vecou zastúpeného, či v každej veci alebo ku každému právnemu úkonu,ktorý má byť urobený v jeho zastúpení, vystaví zástupcovi zvláštnu plnú moc, alebo či mu udelí takúto
všeobecnú plnú moc. Určujúcim je v každom prípade iba to, či je z obsahu plnomocenstva dostatočne
zrejmý rozsah oprávnenia zástupcu konať za zastúpeného.

40. Podľa § 67 CSP, každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na
právne úkony.
41. Podľa § 89 ods. 1 veta prvá CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si
zvolí.
42. Návrh navrhovateľa bol doručený okresnému súdu právnym zástupcom IK Advisory s.r.o. spolu

s pripojeným plnomocenstvom pre IK Advisory s.r.o. Plnomocenstvo bolo navrhovateľom udelené dňa
07.03.2022 (č.l. 14 spisu). Na základe uznesenia sp. zn. 27Pc/9/2022 zo dňa 19.01.2023 okresný súd
ustanovil navrhovateľovi procesnú opatrovníčku, z dôvodov v § 67 CSP, § 68 CSP, § 69 CSP, § 70
CSP, § 71 ods. 1 CSP. Po ustanovení procesnej opatrovníčky prestal okresný súd konať s právnym
zástupcom navrhovateľa, ku ktorému procesnému postupu okresný súd pristúpil bez akéhokoľvek
procesného rozhodnutia. Zánik plnomocenstva advokáta, teda ukončenie jeho právomoci zastupovať

klienta, môže nastať z rôznych dôvodov. Najčastejšie je to odvolaním plnej moci klientom, smrťou
advokáta alebo klienta, uplynutím času, na ktorý bola plná moc udelená, alebo splnením účelu, na ktorý
bola plná moc udelená. Právna úprava zániku plnomocenstva v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka
jasne definuje prípady zániku plnomocenstva. Z obsahu spisového materiálu však ani jedna z takýchto
skutočností nevyplýva. Ak potom právny zástupca navrhovateľa, procesná opatrovníčka v odvolaní

takýto postup okresného súdu namietali, tak odvolací súd považoval tieto námietky za dôvodné, pričom
podľa odvolacieho súdu konanie bolo takýmto postupom zaťažené vadou, ktorá spôsobila odňatie
možnosti navrhovateľa konať pred súdom.
43. Okresný súd s poukazom na uznesenie sp. zn. 6CoP/38/2022 zo dňa 26.10.2022, navrhovateľovi
ustanovil procesnú opatrovníčku navrhovateľovi uznesením sp.zn. 27Pc/9/2022 zo dňa 19.01.2023,

s použitím právnej úpravy v CSP, z ktorej vyplýva, že takýto postup si vyžaduje, splnenie zákonnej
podmienky, teda, že ide o osobu, ktorá bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, ktorá
zákonná podmienka nebola splnená v danom prípade nielen ku dňu rozhodovania uznesením sp.zn.
27Pc/9/2022 zo dňa 19.01.2023, ale ani k momentu rozhodovania okresným súdom napadnutým
rozsudkomavkonečnomdôsledkuanikudňurozhodovaniaodvolaciehosúdunaplnená,pretoženebolo

preukázané, že navrhovateľ by bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. V tomto smere odvolací
súd len primerane a podporne poukazuje i na judikatúru Najvyššieho súdu SR uznesenie sp.zn. 5Cdo
202/2010, až rozhodnutím súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa od právoplatnosti tohto
rozhodnutia mení právne postavenie občana v tom zmysle, že naďalej nie je sčasti spôsobilý svojimi
právnymi úkonmi (prípadne len niektorými právnymi úkonmi) nadobúdať práva a povinnosti. Takéto

rozhodnutie nemôže súd vydať so spätnou účinnosťou. Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp.zn.
III. ÚS 645/2022 potvrdil názor najvyššieho súdu, ktorý vo vzťahu k dôvodu dovolania podľa § 420
písm. c) CSP konštatoval, že „ak je účastníkom konania osoba, hoci aj duševne postihnutá, ktorá však
nebola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, súd nemôže prijať iný záver, než ten, že ide o osobu
procesné spôsobilú."

44. Odvolateľ ako osoba povinná z výživy namietal v odvolaní, že navrhovateľ pri udelení
plnomocenstva právnemu zástupcovi IK Advisory s.r.o. nemal spôsobilosť na právne úkony, resp.
jeho spôsobilosť bola obmedzená, vzhľadom na tento nedostatok konania „aby procesne nespôsobilý
navrhovateľ mal podať žalobu proti svojmu otcovi, zákonnému zástupcovi, súd by musel procesne
nespôsobilému navrhovateľovi v súlade s ust. § 30 OZ ustanoviť osobitného zástupcu. A to sa

nestalo. Predovšetkým druhostupňový súd sa týmto problémom vôbec nezaoberal.“ V súvislosti s touto
odvolacou argumentáciou odvolací súd poukazuje na svoje závery uvedené vyššie, ktoré vyplývajú
z obsahu spisového materiálu a zdôrazňuje, že ku dňu podania návrhu a ani ku dňu rozhodovania
uznesením sp.zn. 27Pc/9/2022 zo dňa 19.01.2023, ale ani k momentu rozhodovania okresným
súdom napadnutým rozsudkom a v konečnom dôsledku ani ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu

nebolo preukázané, že navrhovateľ by bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony (ďalej aj
len „rozhodná skutočnosť“). Ak nebola preukázaná táto rozhodná skutočnosť, tak potom odvolacie
námietky osoby povinnej z výživy vo vzťahu k posúdeniu spôsobilosti navrhovateľa k podaniu návrhu,
zvoleniu si právneho zástupcu, nebolo možné vyhodnotiť ako dôvodné. Vo vzťahu k vyššie uvedeným
konštatovaniam odvolací súd poukazuje len primerane a podporne na závery vyplývajúce z rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho sp.zn. 4Cdo/20/2020,ktorého závery si odvolací súd osvojil,
a v zmysle ktorých v zmysle ktorých Najvyšší súd SR uviedol v ods. 7.2. „Rozhodnutie o obmedzení
spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony je rozhodnutím o osobnom stave a súd je ním v zmysle
§ 193 C.s.p. viazaný. Z toho vyplýva, že ak je účastníkom konania osoba, hoci aj duševne postihnutá,ktorá však nebola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, súd nemôže prijať iný záver, než ten, že
ide o osobu procesne spôsobilú. Preto ak v prejednávanej veci nebolo zistené, že by dcéra navrhovateľa
mala obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, je potrebné ju považovať za osobu, ktorá má procesnú

spôsobilosť v plnom rozsahu a ktorá môže v prejednávenej veci konať samostatne. Z tohto dôvodu
dovolateľka neopodstatnene namieta, že konanie je zaťažené procesnou vadou v zmysle § 420 písm.
c/ C.s.p.“
45. Podľa § 26 Občianskeho zákonníka, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú
za nich ich zákonní zástupcovia.

46.Podľa§27Občianskehozákonníka,ktojezákonnýmzástupcommaloletéhodieťaťa,upravujeZákon
o rodine. Zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne
úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený
opatrovník.
47. Odvolateľ - osoba povinná z výživy namietal v odvolaní postup okresného súdu, ktorý navrhovateľovi
ustanovil opatrovníka, napriek tomu, že on je jeho otec, a teda zákonný zástupca. V súvislosti s touto

odvolacou argumentáciou odvolací súd odkazuje na vyššie citované § 26 a § 27 Občianskeho zákonníka
a konštatuje, že z obsahu spisového materiálu a vykonaného dokazovania nevyplýva, že ku dňu
podania návrhu a ani ku dňu rozhodovania uznesením sp.zn. 27Pc/9/2022 zo dňa 19.01.2023, ale ani
k momentu rozhodovania okresným súdom napadnutým rozsudkom a v konečnom dôsledku ani ku dňu
rozhodovania odvolacieho súdu nebolo preukázané, že navrhovateľ by bol pozbavený alebo obmedzený

v spôsobilosti na právne úkony, a teda nemožno konštatovať, že zákonným zástupcom navrhovateľa je
odvolateľ (osoba povinná z výživy), z dôvodov ním uvádzaných v odvolaní, keďže nebolo preukázané,
že súd pozbavil, resp. obmedzil navrhovateľa v spôsobilosti na právne úkony.
48. Odvolateľ - osoba povinná z výživy poukazoval v odvolaní na procesný postup v zmysle § 161 ods.
2 CSP, v dôsledku ktorého by malo byť prebiehajúce konanie zastavené pre nedostatok podmienok

konania. Odvolací súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti nezistil dôvody pre zastavenie
konania, keďže nemohol konštatovať existenciu neodstrániteľného nedostatku podmienok konania na
strane navrhovateľa, teda obmedzenie, prípadne stratu svojprávnosti na právne úkony. Pripomína
odvolací súd, že rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony je rozhodnutím
o osobnom stave a súd je ním v zmysle § 193 CSP viazaný. Z toho vyplýva, že ak je účastníkom

konania osoba, hoci aj duševne postihnutá, ktorá však nebola obmedzená v spôsobilosti na právne
úkony,súdnemôžeprijaťinýzáver,nežten,žeideoosobuprocesnespôsobilú.Pretoakvprejednávanej
veci nebolo zistené, že by navrhovateľ mal obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, je potrebné ho
považovať za osobu, ktorá má procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu a ktorá môže v prejednávenej
veci konať samostatne. Z tohto dôvodu odvolateľ neopodstatnene namietal, že konanie je zaťažené

procesnou vadou nedostatku podmienok konania.
49. Podľa § 67 CSP, každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na
právne úkony.
50. Podľa § 68 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom,
koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. Procesný opatrovník je osoba ustanovená z

dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje.
51. Podľa § 69 CSP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne
konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za
fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.
52. Ak za tejto, vyššie ozrejmenej situácie okresný súd rozhodol uznesením č.k. 27Pc/9/2022-61 zo

dňa 19. januára 2023 a ustanovil opatrovníka navrhovateľovi za aplikácie úpravy v § 67, § 68, §
69, § 70, 71 CSP, tak odvolací súd, toto uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 2 CSP zrušil,
keďže neboli naplnené zákonné podmienky pre jeho vydanie, keďže nebolo preukázané, že ku dňu
podania návrhu a ani ku dňu rozhodovania uznesením sp.zn. 27Pc/9/2022 zo dňa 19.01.2023, ale ani
k momentu rozhodovania okresným súdom napadnutým rozsudkom a v konečnom dôsledku ani ku

dňu rozhodovania odvolacieho súdu, by navrhovateľ bol pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na
právne úkony. V súvislosti s týmto záverom odvolací súd poukazuje na vyššie uvedenú citáciu rozhodnej
zákonnej úpravy v § 68, § 69 CSP a opätovne odvolací súd cez úpravu v Čl. 2 CSP poukazuje primárne
na zákonnú úpravu v § 67 CSP a len primerane a podporne i na to, že aj Ústavný súd SR vo svojom
uznesení sp.zn. III. ÚS 645/2022 konštatoval, že: „...ak je účastníkom konania osoba, hoci aj duševne

postihnutá, ktorá však nebola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, súd nemôže prijať iný záver,
než ten, že ide o osobu procesné spôsobilú."
53. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností, ak odvolací súd konštatoval procesnú vadu
prvoinštančného konania, a to odňatia možnosti konať pred súdom, tak potom posúdenie (ne)správnostirozhodnutia okresného súdu vo vecnoprávnej rovine, vo väzbe na odvolacie dôvody uvádzané
v odvolaniach, by bolo predčasné.
54. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol

bez toho, aby vyhodnotil - posúdil nosné dôvody rozhodnutia, keďže na konštatované odňatie možnosti
konať pred súdom nebolo navrhovateľovi umožnené, aby prostredníctvom právneho zástupcu mohol
realizovať svoje práva účastníka konania. V danom prípade podľa odvolacieho súdu došlo k naplneniu
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, teda, že súd
prvej inštancie vec vzhľadom na vyššie ozrejmené skutočnosti odňal možnosť konať pred súdom, ktoré

odňatie sa premietlo do predčasnosti prijatých právnych a skutkových záverov. V tejto súvislosti tiež
neúplne a nesprávne zistil skutočný stav veci, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 62
ods. 1 CMP. V dôsledku tohto potom odvolací súd už bez ďalšieho podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v
spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok okresného súdu zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods.
1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
55. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
56. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.
57. Úlohou súdu prvej inštancie bude postupovať v konaní v súlade s právnym názorom odvolacieho

súdu vyslovenom v tomto rozhodnutí a opätovne rozhodnúť o návrhu navrhovateľa.
58. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu považuje za
podstatné uviesť pre úplnosť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré
je potrebné vykonať okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre
rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho

súdu preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 161/2023 zo dňa 12.
októbra 2023.
59. Odvolací súd zrušil v zmysle § 389 ods. 2 CSP, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k.
27Pc/9/2022-61 zo dňa 19. januára 2023, keďže dospel k záveru, že neboli naplnené zákonné
podmienky pre jeho vydanie, nebolo preukázané, že navrhovateľ nemá spôsobilosť na právne úkony,

a ani, že by bol obmedzený čiastočne v spôsobilosti na právne úkony, tak ako vyžaduje § 68 CSP, §
69CSP
60. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.