Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoCsp/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124200844
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124200844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX,
XXX XX C., zastúpeného: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov,
IČO:53450345,protižalovanému:Všeobecnáúverovábanka,a.s.;skrátenýnázov:VÚB,a.s.,sosídlom
Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 7Csp/12/2024-90 zo

7.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o určení bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru, vo výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.506,40 eur s prísl. a vo výroku o trovách konania.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:

„I. Súd u r č u j e , že úver poskytnutý na základe Žiadosti / Zmluvy o vydanie a používanie Pôžičkovej

karty Quatro č. XXXXXXXXXX, zo dňa 11.11.2005 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.506,40 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 12,5% ročne zo sumy 2.506,40 eur odo dňa 09.02.2024 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti / Zmluve o vydanie a používanie

Pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXXXX, zo dňa 11.11.2005 v časti V. Vyhlásenia klienta, bod 4.,
v znení: „Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti / Zmluvy som sa oboznámil s Obchodnými
podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. v spolupráci s SKK, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti / Zmluvy, súhlasím s nimi a zaväzujem
sa ich dodržiavať.“ je neprijateľná.

IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre vydanie a

používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci
so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. k Žiadosti / Zmluve o vydanie a používanie Pôžičkovej
karty Quatro č. XXXXXXXXXX, zo dňa 11.11.2005, v článku V. Zúčtovanie, úhrada a platba,bod 23, a to v časti v znení: „Obdržané platby je Banka oprávnená priradiť k záväzkom Klienta v poradí
Poplatky, úroky a istina.“ je neprijateľná.

V. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci
so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. k Žiadosti / Zmluve o vydanie a používanie Pôžičkovej
karty Quatro č. XXXXXXXXXX, zo dňa 11.11.2005, v článku XI. Rozhodcovská doložka, bod
59, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli

zo Zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002
Z.z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo
veci bez ústneho pojednávania iba na základe písomných materiálov predložených stranami v lehote
rozhodcom stanovenej. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude považovať predložené
listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca stranám na adresu, ktorú

strana uviedla alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak adresát
písomnosťodmietolprevziaťaleboakajnapriekoznámeniupoštysijuakopoštovúzásielkunevyzdvihol.
Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia nadobúda účinky právoplatného
súdneho rozhodnutia. Banka a Klient vyhlasujú, že sa dobrovoľne podriadia rozhodnutiu rozhodcu. Táto
rozhodcovská doložka je súčasťou Zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán.

Zánik Zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou.“ je neprijateľná.

VI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so
spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. k Žiadosti / Zmluve o vydanie a používanie Pôžičkovej karty

Quatro č.XXXXXXXXXX,zodňa11.11.2005,včlánkuXIII.Záverečnéustanovenia,bod65,vznení:
„Podpisom zmluvy Klient súhlasí, aby Banka v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných
údajov poskytla jeho osobné údaje a informácie, ktoré tvoria alebo sú chránené bankovým tajomstvom
(ďalej len „údaje a informácie“) a) svojej ovládajúcej osobe, spoločnosti Banca Intesa, Miláno, Taliansko;
dcérskym spoločnostiam Banky v zmysle z.č. 566/2001 Z.z. vrátane VÚB Asset Mangement, správ.

spol. a.s., VÚB Generali dôchodková správcovská spoločnosť, a.s., Consumer Finance Holding, a.s.;
Správcovi a spoločnostiam patriacim do ich skupiny s úzkymi väzbami za účelom interného výkazníctva,
zvýšenia kvality služieb pre Klienta a ponuky služieb a produktov týchto spoločností; b) spoločnostiam
Transacty Slovakia, a.s., Národná banka Slovenska, Združenie pre bankové karty Slovenskej republiky,
poisťovni,sktorousaBankadohodnenaposkytovanípoisteniasplátokrevolvingovýchúverovzaúčelom

plnenia právnych povinností Banky vrátane zabezpečenia platobného styku, vydávania elektronických
platobných prostriedkov a ochrany práv a oprávnených záujmov Klienta ako poisteného, a to v rozsahu
údajovuvedenýchvzmluvenadobu10rokovodpodpisunávrhuzmluvyalebožiadostialebo10rokovod
vysporiadania príslušného záväzkového vzťahu, pričom Klient je oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr
po jednom roku zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že

zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným Banke alebo Správcovi. Podpisom zmluvy
Klient potvrdzuje dobrovoľnosť tohto súhlasu.“ je neprijateľná.

VII. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Vchádzal zo zistenia, že dňa 11.11.2005 bola medzi žalovaným a žalobcom uzatvorená Žiadosť o
vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro, na základe ktorej bol žalobcovi schválený úverový rámec
30.000,- Sk, ktorý sa zaviazal splácať v schválenej štandardnej mesačnej splátke 1.000,- Sk. Žalobca
súdu predložil výpis z pôžičkovej karty Quatro, špecifikoval debetné operácie na účte žalobcu v sume

16.908,06 eur a kreditné vo výške 19.414,46 eur. Zároveň žalobca predložil Obchodné podmienky pre
vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s.

3. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 18.1.2024 vyplýva, že
dňa 27.10.2023 im žalobca predložil žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro zo

dňa 11.11.2005. Zároveň bol informovaný, že tento úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov, nakoľko zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. S poukazom na to, že úver
preplatil, vznikol mu vo vzťahu k žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
2.576,40 eur.4. Nebolo spornou skutočnosťou, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená žiadosť o vydanie a
používanie pôžičkovej karty Quatro dňa 11.11.2005, na základe ktorej bol žalobcovi schválený úverový

rámec 30.000,- Sk, ktorý sa zaviazal splácať v štandardnej mesačnej splátke 1.000,- Sk. Žalobca
zároveň predložil výpis z pôžičkovej karty Quatro, v ktorom špecifikoval debetné operácie v sume
16.908,06 eur a kreditné operácie vo výške 19.414,46 eur. Súd túto skutočnosť považoval v spore
za nespornú, keďže samotný žalovaný nepoprel sumu debetných, ako aj kreditných operácií, ktoré
špecifikoval žalobca. Pokiaľ ide o prvý žalobný petit žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd určil, že

úver poskytnutý na základe žiadosti zmluvy o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro číslo
XXXXXXXXXX zo dňa 11.11.2005 je bezúročný a bez poplatkov, v tejto súvislosti súd uvádza, že
zmluva o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro zo dňa 11.11.2005 bola uzatvorená v režime
Zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/223/2020 zo dňa 26.1.2022 uverejneného pod číslom R 10/2022
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 2/2022, z ktorého vyplýva,

že podanie žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v režime Zákona číslo 258/2001
Z. z. umožňuje zákon o ochrane spotrebiteľa. Súd tak tento žalobný petit žalobcu považoval v celom
rozsahu za prípustný. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
účinného ku dňu 11.11.2005, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje RPMN, ak nie je uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preskúmaním žiadosti o vydanie a

používanie pôžičkovej karty Quatro zo dňa 11.11.2005 súd konštatuje, že v nej nie je uvedený žiaden
výpočet RPMN, a to ani indikatívny. Táto náležitosť v zmluve vôbec uvedená nie je. Podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/140/2020 zo dňa 29.6.2022: „Zákonná náležitosť
uviesť výšku RPMN je splnená uvedením takzvaného indikatívneho výpočtu.“ Súd však uvádza, že
indikatívny výpočet nie je súčasťou zmluvy o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro.“ Pokiaľ ide

o Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávané Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., súd uvádza, že
žalobca ich predložil na osobitnej listine, ktorá navyše vôbec nie je žalobcom podpísaná. Je potrebné
uviesť, že sú písané malým nečitateľným písmom, ktorých súčasťou je síce indikatívny výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov, avšak vôbec nie sú súdu zrejmé okrem výšky úverového rámca 30.000,-

Sk ďalšie vstupné údaje, ktoré je potrebné zadať do daného vzorca. Navyše, súd vôbec nemá za
preukázané, aby tieto Obchodné podmienky boli podpísané a vôbec doručené žalobcovi, aby sa s týmto
dôležitým údajom pre spotrebiteľa vedel vôbec oboznámiť. Súd uzatvára, že s poukazom na to, že
súčasťou zmluvy nie je údaj o RPMN, súd daný úver hodnotí ako úver bezúročný a bezpoplatkový, a
to v súlade s § 4 ods. 2 písm. g) Zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku

dňu 11.11.2005.

5. Žalovaný nesporoval, že z kreditnej karty čerpal žalobca sumu 16.908,06 eur a uhradil sumu vo
výške 19.414,46 eur. Z tohto dôvodu po prijatí záveru súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
by vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.506,49 eur. V tomto

spore sa bolo potrebné zaoberať vznesenou námietku premlčania. Vznesenú námietku premlčania zo
strany žalovaného považoval súd v celom rozsahu za nedôvodnú. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/29/2021 zo dňa 28.9.2021 publikovaného pod číslom R 14/2022,
ako aj uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 430/2018 z 5.12.2018, pre určenie
začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením

na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktorá je bezúročná a bez poplatkov, je podstatná skutočná
vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej
v úverovej zmluve. Táto vedomosť vzniká v momente, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie o rozpore
konkrétnych dojednaní zmluvy so zákonnou úpravou. Žalobca súdu k žalobe predložil prehlásenie
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 18.1.2024, z obsahu ktorého vyplýva, že

dňa 27.10.2023 žalobca predložil združeniu HOOS zmluvu o vydaní a používaní pôžičkovej Quatro zo
dňa 11.11.2005, pričom bol informovaný, že sa jedná o zmluvu bezúročnú a bezpoplatkovú, nakoľko
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Z tohto dôvodu nadobudol žalobca skutočnú vedomosť o bezdôvodnom obohatení dňa 27.10.2023, ako
to vyplýva z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 18.1.2024, kde bol

informovaný o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj o tom, že zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky. Potom je nepochybné, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý bol
súdu doručený dňa 29.1.2024, bol žalobcom uplatnený v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby
podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky 7Cdo/268/2021 z 28.2.2022 publikovanom pod číslom R 15/2022, že článok 6 ods. 1 a článok
7 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 sa vo svetle zásady efektivity majú vykladať tak, že
im odporuje taká vnútroštátna právna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ, ktorý uplatňuje svoj nárok

na vrátenie plnenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia spotrebiteľa z nekalej
zmluvnej podmienky, má pre uplatnenie 10 ročnej objektívnej premlčacej doby povinnosť dokázať, že
veriteľ úmyselne porušil práva spotrebiteľa. Tento názor vychádza zo záverov vyjadrených v rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie z 22.4.2021 vydanom vo veci C 485/19, konkrétne, že zásada efektivity
bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm

neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle
Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo
na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48 ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102 EHS,
sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému
obohateniu. Uvedené znamená, že v otázke dĺžky objektívnej premlčacej doby nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia je v tomto type prípadov potrebné vychádzať z predpokladu pomyselného
zavinenia veriteľa na vzniku tohto bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o určenie momentu začiatku
plynutia objektívnej 10 ročnej premlčacej lehoty uplatneného nároku, jej začiatok sa neposudzuje
samostatne vo vzťahu ku každej z jednotlivých úhrad realizovaných žalobcom na splatenie poskytnutého
úveru, ale ako celok, ktorý vznikol až ku dňu 30.10.2015, kedy došlo k poslednej úhrade žalobcu na

predmetný úver vo výške 3.529,- eur. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo v dôsledku
nesprávnej interpretácii konkrétnych dojednaní jednej zmluvy o úvere, ktoré sa napokon ukázali v
konflikte so zákonnou úpravou, a preto sa skutočne tvorí jeden celok. V okolnostiach prípadu je zrejmé,
že žalovaný získaval dlhodobo bezdôvodné obohatenie prijímaním plnení bez právneho dôvodu od
žalobcu, o ktorých sa žalobca na podklade danej zmluvy domnieval, že ide o splátky poskytnutého

úveru, ktorý sa zaviazal splatiť v konkrétne dohodnutých mesačných splátkach. Súd poukazuje aj na
právne závery vydané Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení 5Obdo/99/2019 z 24.5.2022 a
v podrobnostiach na nich odkazuje. Žalobca súdu jednoznačne preukázal, že o bezdôvodnom obohatení
sa dozvedel v októbri 2023 a že podľa nesporných tvrdení sporových strán uskutočnil poslednú úhradu
na splatenie poskytnutého úveru 30.10.2015, kedy sa bezdôvodné obohatenie žalovaného skončilo.

Preto až od momentu vykonania poslednej úhrady začala žalobcovi plynúť objektívna premlčacia
doba na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ako celku, vytvoreného jednotlivými
skoršími úhradami realizovanými v prospech žalovaného. Keďže žaloba bola súdu doručená 29.1.2024
možno konštatovať, že k jej podaniu došlo pred uplynutím 10 ročnej objektívnej premlčacej lehoty
upravenej v § 107 Občianskeho zákonníka pre nároky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia.

6. Vzhľadom na to, že výšku bezdôvodného obohatenia súd považoval za nespornú, zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.506,40 eur ako rozdiel medzi kreditnými operáciami
žalobcu vo výške 19.420,46 eur a debetnými vo výške 16.908,06 eur. Z dlžnej sumy súd postupom podľa
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z., ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi úrok z omeškania a to
deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému. Žaloba bola žalovanému doručená, ako to vyplýva z
obsahu spisu dňa 8.2.2024, deň nasledujúci priznal žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej sumy.

7. Žalobca žiadal, aby súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti/Zmluve o vydanie a

používanie Pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXXXX, zo dňa 11.11.2005 v časti V. Vyhlásenia klienta,
bod 4., v znení: „Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy som sa oboznámil s Obchodnými
podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. v spolupráci s SKK, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy, súhlasím s nimi a zaväzujem
sa ich dodržiavať.“ je neprijateľná. Súd konštatuje, že sa jedná o opakujúcu neprijateľnú zmluvnú

podmienku a klamlivú obchodnú praktiku. Z obsahu týkajúceho sa prehlásenia klienta o oboznámení
s VOP je zrejmé, že jej cieľom je obísť zákon a tým vyňať spotrebiteľa z režimu právnej ochrany
noriem zameraných na ochranu práv spotrebiteľa obsiahnutých v Občianskom zákonníku. Uvedená
zmluvná podmienka je v priamom rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý je materiálnym
korektívom, kogentným imperatívom a operatívom dobrých mravov, nepripúšťajúcom dohodnúť so

spotrebiteľom menej výhodné zmluvné postavenie ako mu garantuje Občiansky zákonník a Zákon o
ochrane spotrebiteľa. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou
prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si zákonných
povinností veriteľa. Priemerný spotrebiteľ ani nemusí byť znalý povinnosti, ktoré veriteľovi ukladá zákon.Ide jednoznačne o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de
facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami,
čo má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde

a iných štátnych orgánov. Spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť
odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. To znamená, že existuje
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho
práv, respektíve u spotrebiteľa môže vyvolať dojem nemožnosti dovolať sa súdnej ochrany vychádzajúc
z domnienky, že si zmluvné podmienky prečítal, porozumel im a prehlásil, že bol s nimi oboznámený

a vyslovil s nimi súhlas. Táto zmluvná podmienka je podľa názoru súdu neprijateľná podľa generálnej
klauzuly § 53 ods. 1 OBZ. Obdobná zmluvná podmienka bola vyhlásená rozsudkom Okresného súdu
Prešov 9Csp/18/2020 z 25.5.2020, ale napríklad aj vo vzťahu k Slovenskej sporiteľni, a.s. rozsudkom
Okresného súdu Kežmarok 9C/2/2014 zo dňa 16.9.2015 potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov
2Co/41/2016 zo dňa 27.4.2017, rozsudkom Okresného súdu Prešov 29Csp/82/2018 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Prešov 7Co/81/2019. Obdobná zmluvná podmienka bola vyhlásená za

neprijateľnú priamo vo vzťahu k VÚB, napríklad rozsudok Okresného súdu Prešov 9Csp/32/2020
z 11.5.2020, Okresný súd Humenné 9Csp/253/2017 z 2.7.2018, rozsudok Okresného súdu Prešov
24C/217/2015 z 21.2.2018 a mnohé ďalšie.

8. V ďalšom žalobca žiadal, aby súd určil zmluvnú podmienku uvedenú v Obchodných podmienkach

v článku 5 zúčtovanie úhrad a platba bod 23 v znení: „Obdržané platby je banka oprávnená priradiť k
záväzkom klienta v poradí poplatky, úroky a istiny,“ za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za neprijateľnú
je potrebné považovať zmluvnú podmienku týkajúcu sa započítania platieb podľa vôle veriteľa, keďže
spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivejšie postavenie. Započítanie
iných plnení príslušenstva má podľa zmluvy prednosť pred započítaním istiny, čo vedie iba k narastaniu

sankčných úrokov. Takéto započítanie je podľa názoru súdu neprijateľné a v rozpore s § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Otázka neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa poradia započítaných
splátok, už bola opakovane súdmi judikovaná nielen vo vzťahu k nebankovým subjektom, ale aj
vo vzťahu k bankám. Súd priamo odkazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov
29Csp/6/2018 z 21.1.2019, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 7Co/61/2019 zo

dňa 17.9.2019, rozsudok Okresného súdu Prešov 29Csp/25/2018 z 25.2.2019 potvrdený rozhodnutím
Krajského súdu Prešov 6Co/71/2019 z 20.2.2020, rozsudky Krajského súdu v Prešove 2Co/60/2019 z
26.8.2019, 9Co/85/2019 z 21.11.2019, ako aj mnohé ďalšie. Z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 22CoCsp/11/2022 zo dňa 31.5.2022 súd cituje: „Uvedené zmluvné ustanovenie poskytlo žalovanej
v priamom rozpore s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka možnosť započítať platby žalobkyne aj na

iný účel, ako je prioritné splácanie istiny. Táto zmluvná podmienka založila nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s generálnou klauzulou
uvedenou v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri
čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.“

9. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ktorú žalobca žiadal vysloviť v článku 11, bod 29, a to, že zmluvná
podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné

karty, a.s. k Žiadosti/Zmluve o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXXXX, zo
dňa 11.11.2005, v článku XI. Rozhodcovská doložka, bod 59, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že
všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli zo Zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom
konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom
Asociáciebánkpodľazákonač.510/2002Z.z.oplatobnomstyku.Rozhodcovskékonaniesakonávsídle

rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania iba na základe písomných materiálov
predložených stranami v lehote rozhodcom stanovenej. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie,
ak nebude považovať predložené listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela
rozhodca stranám na adresu, ktorú strana uviedla alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky
doručenianastanúajvtedy,akadresátpísomnosťodmietolprevziaťaleboakajnapriekoznámeniupošty

si ju ako poštovú zásielku nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia
nadobúda účinky právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a Klient vyhlasujú, že sa dobrovoľne
podriadia rozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou Zmluvy a zaväzuje právnych
nástupcov obidvoch zmluvných strán. Zánik Zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jejsúčasťou.“ je neprijateľná. Súd uvádza, neprijateľnosť rozhodcovskej doložky predstavuje skutočnosť,
že žalovaná ju so žalobcom individuálne nedojednala. Tá už bola vopred naformulovaná. Žalobca
nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky, novú zmluvu ako celok

odmietnuť alebo podrobiť sa celému predformulovanému obsahu. Jeho vôľa smerovala výhradne k
uzatvoreniu zmluvy a nie k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky. Podľa názoru súdu dodávateľ nijakým
spôsobom súdu nepreukázal ani neupozornil žalobcu na zakomponovanú rozhodcovskú doložku, na
prípadné riešenie prostredníctvom rozhodcovského súdu a tiež mu nevysvetlil význam rozhodcovskej
doložky. Miesto rozhodcovského konania si takisto stanovil dodávateľ, čím vznikajú vážne pochybnosti o

nestrannosti a nezávislosti rozhodcovského konania. Takáto formulovaná rozhodcovská doložka podľa
názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalobcu ako spotrebiteľa a ako taká je v zmysle § 53 ods. 5 neplatná. Rozhodcovské konanie je pritom
paušálnym spôsobom zakotvené v zmluvných podmienkach, ešte pred vznikom samotnej štandardnej
zmluvy. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale iba na
začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi všeobecným štátnym súdom a

rozhodcovským súdnym procesom nie je ani zmienka. Súd poukazuje na odôvodnenie Okresného
súdu Banská Bystrica z 26.10.2012 17Co/175//2012, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave 98/2011,
10Co/326/2020, z obsahu ktorých vyplýva, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je rozhodcovská
doložka, ktorá formálne žalobcovi umožňuje výber medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom,
a to z dôvodu, že možnosť iniciovania spotrebiteľom je iba akademická. Takáto rozhodcovská doložka

nie je spôsobilá eliminovať hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
K problematike neplatnosti rozhodcovských doložiek sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozhodnutí 6Cdo/1/2018, 6Cdo/3/2013 a v neposlednom rade aj Ústavný súd Slovenskej republiky v
rozhodnutiach sp. zn. IV.ÚS 55/2011, IV.ÚS 60/2011, I.ÚS 456/2011. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 11.06.2019 III.ÚS 438/2018, z jeho záverov vyplýva, že pre prípadnú platnosť

rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských veciach sa minimálne vyžaduje, aby mal spotrebiteľ aspoň
možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu
vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný
súd. Uvedené súdu preukázané nebolo.

10. Pokiaľ ide o žalobný petit žalobcu pod bodom číslo 6, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných
podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. k Žiadosti/Zmluve o vydanie
a používanie Pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXXXX, zo dňa 11.11.2005, v článku XIII. Záverečné
ustanovenia, bod 65, v znení: „Podpisom zmluvy Klient súhlasí, aby Banka v zmysle zákona č. 428/2002

Z.z. o ochrane osobných údajov poskytla jeho osobné údaje a informácie, ktoré tvoria alebo sú
chránené bankovým tajomstvom (ďalej len „údaje a informácie“) a) svojej ovládajúcej osobe, spoločnosti
Banca Intesa, Miláno, Taliansko; dcérskym spoločnostiam Banky v zmysle z.č. 566/2001 Z.z. vrátane
VÚB Asset Mangement, správ. spol. a.s., VÚB Generali dôchodková správcovská spoločnosť, a.s.,
Consumer Finance Holding, a.s.; Správcovi a spoločnostiam patriacim do ich skupiny s úzkymi väzbami

za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb pre Klienta a ponuky služieb a produktov
týchto spoločností; b) spoločnostiam Transacty Slovakia, a.s., Národná banka Slovenska, Združenie pre
bankové karty Slovenskej republiky, poisťovni, s ktorou sa Banka dohodne na poskytovaní poistenia
splátok revolvingových úverov za účelom plnenia právnych povinností Banky vrátane zabezpečenia
platobného styku, vydávania elektronických platobných prostriedkov a ochrany práv a oprávnených

záujmovKlientaakopoisteného,atovrozsahuúdajovuvedenýchvzmluvenadobu10rokovodpodpisu
návrhu zmluvy alebo žiadosti alebo 10 rokov od vysporiadania príslušného záväzkového vzťahu, pričom
Klient je oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku zániku predmetného záväzkového
vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že zmluva nevznikne, a to písomným oznámením
doručeným Banke alebo Správcovi. Podpisom zmluvy Klient potvrdzuje dobrovoľnosť tohto súhlasu.“ je

neprijateľná. Vyhlásenie klienta osobné údaje, v zmysle ktorej spotrebiteľ udeľuje súhlas na nakladanie s
osobnými údajmi nielen v prípade, ak zmluva vznikne, ale za stavu, ak nedôjde k jej uzatvoreniu, pričom
žalovaná je oprávnená nakladať s osobnými údajmi žalobcu až po dobu desiatich rokov, súd považuje
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa názoru súdu neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by súhlas
mal platiť aj v prípade, že zmluvný vzťah nevznikne. Navyše súd poukazuje na dobu desiatich rokov od

zániku zmluvného vzťahu, ktorý je podľa názoru súdu neprimeraná a zasahuje do osobných práv klienta.
Osobné údaje by mali byť spracované iba na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnom rozsahu, čo sa nestalo.
Dobu desiatich rokov nie je v žiadnom prípade možné hodnotiť ako primeranú dobu na uchovávanie
osobnýchúdajov.Takátozmluvnápodmienkaspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto neprijateľná zmluvná podmienka už bola opakovane
viacerými súdmi právoplatne vyhlásená za neprijateľnú. Súd poukazuje na rozhodnutie Okresného
súdu Prešov 8Csp/186/2019 zo dňa 6.3.2020, rozsudok Okresného súdu Prešov 11Csp/70/2020 zo

dňa 23.10.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 1CoCsp/23/2020 zo dňa 18.2.2021,
rozsudok Okresného súdu Prešov 12C/351/2014 zo dňa 21.3.2017, rozsudok Okresného súdu Prešov
29Csp/82/2018zodňa3.4.2019arozsudokOkresnéhosúduPrešov32Csp/108/2019zodňa4.12.2019.

11. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

12. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobu zamietol alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Odvolanie podal len proti výroku o určení bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru, proti výroku
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.506,40 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia ako

aj proti súvisiacemu výroku o trovách konania.

14. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j., že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j., že sú prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j., že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené vo vzťahu k tomu,
že úver poskytnutý na základe žiadosti – Zmluvy o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Quatro

XXXXXXXXXX z 11.11.2005 je bezúročný a bez poplatkov a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcov
bezdôvodné obohatenie vo výške 2.506,40 eur s prísl. Súd sa nevyporiadal s námietkami žalovaného
ohľadom uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov a svoje tvrdenie založil na domnienkach, keďže
v rozhodnutí uvádza, že vôbec neboli zrejmé okrem výšky úverového rámca 30.000,- Sk ďalšie vstupné
údaje. Súd žalovaného nevyzval na vysvetlenie indikatívneho výpočtu RPMN a tieto vstupné údaje

sú v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. uvedené jasne.

16. Tieto údaje sú uvedené v ďalších užívateľských informáciách v sankčných poplatkoch a je tam
zároveň uvedený aj vzorec pre výpočet RPMN, ktorý uvažuje s nákladmi spotrebiteľa spojenými

so spotrebiteľským úverom, nominálnou hodnotou poskytnutého spotrebiteľského úveru a časovým
obdobím splácania spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti treba predpokladať, že štandardná úroková
sadzba a poplatky zostanú nezmenené po celú dobu zmluvného vzťahu, klient v prvý možný deň
čerpania vyčerpal celý úverový rámec vo výške 30.000,- Sk, a to prostredníctvom použitia karty na kúpy
tovaru u obchodníka, klient splatí celý dlžný zostatok jeden kalendárny rok po dni čerpania a klient sa

rozhodol priať úverové poistenie typu A. Za týchto podmienok je ročná percentuálna miera nákladov
15,3 %.

17. Súd neskúmal či Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet
vydávané všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty,

a.s. boli alebo neboli pri podpise Žiadosti – Zmluvy o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Quatro č.
XXXXXXXXXX z 11.11.2005 priamo jej súčasťou alebo spojené so zmluvou.

18. Súd nad rámec zákona uvádza, že Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet vydávané Všeobecnou úverovou bankou, a.s. neboli priamo podpísané žalobcom,

čo zákon 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nevyžadoval. Teda súd svoje rozhodnutie
o bezúročnosti a bezpoplatnosti, ako aj o výške požadovaného bezdôvodného obohatenia, vyslovil bez
náležitého dokazovania.

19. V právnom štáte by nemali vznikať pochybnosti, či sa súd s určitou otázkou vo svojom rozhodnutí

zaoberal, odpoveď by mala byť zrejmá a zreteľná z odôvodnenia jeho rozhodnutia.

20. Zmluva bola tvorená všetkými komponentmi – Žiadosť, Potvrdzovací list, Obchodné podmienky,
v ktorých je uvedený aj indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, štandardný pre tentodruh revolvingového produktu. Vzhľadom na povahu úveru ako revolvingu nie je možné vopred vypočítať
ročnú percentuálnu mieru nákladov spojenú s revolvingovým úverom. Zmluvná dokumentácia preto
obsahuje príkladný výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov podľa zákona č. 258/2001 Z. z.

21. Je zrejmé, že uvedenie indikatívneho výpočtu RPMN je dlhodobo v Slovenskej republike
akceptované, Je zrejmé, že zmluva obsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom
o spotrebiteľských úveroch. Žalovaným tvrdené právne puto nevychádza len z povahy veci alebo znenia
žiadosti, schválenia žiadosti a obchodných podmienok, ale aj z existujúcej rozhodovacej praxe súdov

Slovenskej republiky. Pri pohľade na smutnú zmluvu o úvere cez jej jednotlivé previazané súčasti
a komponenty je zrejmé, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti v zmysle na vec sa vzťahujúci
príslušných právnych predpisov.

22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

23. V následných vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 2, 3 CSP) zotrvali strany sa svojich doterajších
stanoviskách.

24. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok
napadnutého rozsudku o určení, že poskytnutý úver z 11.11.2005 je bezúročný a bez poplatkov, výrok

o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.506,40 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia,
ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto ostatné výroky napadnutého rozsudku (§ výroky III.
až VI.) o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré odvolaním žalovaného napadnuté neboli,
v odvolacom konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. CSP).

25. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

26. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrenom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie
a neboli zistené vady procesného postupu znemožňujúceho strane (v danom prípade žalovanému), aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

28. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

29.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

32. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnému ku dňu
11.11.2005 (ďalej len zákon č. 258/2001 Z. z.), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažnýchprostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej
právnej forme.

33. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

34. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä

a)
sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b)
opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c)
cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d)
identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e)
adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f)
meno a adresu spotrebiteľa,
g)

ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h)
podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i)
výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa
výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

35. Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou.

36. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

37.Podľa§3nariadeniaVládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. V prejednávanej veci boli nepochybne preukázané, že na základe Žiadosti žalobcu o vydanie
a používanie Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 11.11.2005 bol tomuto schválený úverový rámec 30.000,-
Sk, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 1.000,- Sk. Predmetná žiadosť o vydanie
apoužívaniePôžičkovejkartymalazanásledokvznikspotrebiteľskejzmluvyoposkytnutíúveruvzmysle

uvedeného medzi sporovými stranami pod č. XXXXXXXXXX.39. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal tým, či predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje v zmysle
zákona č. 258/2001 Z. z. (najmä v zmysle § 4 ods. 5 a § 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona) potrebné
náležitosti týkajúce sa riadneho uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov - RPMN.

40. V tomto kontexte treba súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že Žiadosť o vydanie a používanie
Pôžičkovej karty Quatro 1 tieto údaje neobsahuje a nemožno súhlasiť s názorom, že postačí odkaz na
Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s.

41. V tejto súvislosti treba konštatovať, že predmetné Obchodné podmienky (č.l. 23 spisu) obsahujú
indikatívny výpočet RPMN s uvedením príslušného vzorca, avšak tento indikatívny výpočet neobsahuje
samotná zmluva, pričom nemožno súhlasiť s názorom, že postačí, ak takýto výpočet RPMN je uvedený
v súvisiacom doklade, teda v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet.

42. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že v konaní nebolo preukázané či žalobca bol s týmito
Obchodnými podmienkami riadne oboznámený a naviac v zmysle výroku III. napadnutého rozsudku
bola zmluvná podmienka týkajúca sa vyhlásenia, že pred podpisom tejto Žiadosti – Zmluvy sa
žalovaný oboznámil s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet

vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so SKK, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti
– Zmluvy, súhlasí a zaväzuje sa ich dodržiavať, je neprijateľná. V zmysle vyššie uvedeného v tomto
rozsahu žalovaný rozsudok súdu prvej ani nenapadol. Preto možno konštatovať, že žalobca s týmito
Obchodnými podmienkami a riadnym výpočtom RPMN oboznámený nebol.

43. Naviac treba vychádzať aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3512/11,
z ktorého vyplýva, že je potrebné zdôrazniť, že Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na
rozdiel od napríklad obchodných zmlúv, majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do
každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť
k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl

dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti
spotrebiteľa najskôr uniknú (napr. rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ
tak napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nie je možné
priznať právnu ochranu.

44.VprejednávanejvecitedanestačípriuvedeníRPMNodkaznaObchodnépodmienky,sktorýmipodľa
všetkého, akoto vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobca nebol ani oboznámený, ale je potrebné,
aby RPMN obsahovala samotná spotrebiteľská zmluva, teda v danom prípade Žiadosť o vydanie
a používanie Pôžičkovej karty Quatro pod č. XXXXXXXXXX, avšak ako to správne zistil už súd prvej
inštancie a ako to aj vyplýva z predmetnej žiadosti o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Quatro (č.l.

110 spisu), táto zmluva údaje o RPMN neobsahovala.

45. Za týchto okolností treba konštatovať, že žalovaný nesplnil podmienky vyplývajúce z ust. § 4 ods. 2
písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu podpísania predmetnej úverovej
zmluvy, a to pokiaľ ide o uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v samotnej zmluve.

46. Preto možno konštatovať, že je plne na mieste aplikácia sankcie uvedenej v citovanom zákonnom
ust. § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ, a to v podobe záveru, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný
a bez poplatkov, tak ako to uzavrel aj súd prvej inštancie.

47. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ určil, že úver poskytnutý na základe Žiadosti
– Zmluvy o vydanie a používanie Pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXXXX z 11.11.2005 je bezúročný
abezpoplatkovazároveňzaviazalžalovanéhonavydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške2.506,40
eur s prísl. z dôvodu, že o túto sumu sa v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru
žalovaný obohatil, ako bolo preukázané dokazovaním na súde prvej inštancie.

48. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania odvolací súd
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil,pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

49. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).