Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, February 12, 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18Csp/54/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724201273
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6724201273.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou, Mgr. Janette Nôtovou, v spotrebiteľskom spore žalobcu: A. B., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., občan SR, právne zast.: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so
sídlom ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Finančná skupina RefinCapital Slovensko,
s. r. o., IČO: 54222516, so sídlom Zámocká 3, 811 01 Bratislava-Staré Mesto, právne zast.: Advokátska
kancelária VASIĽ & partners, s. r. o., IČO: 47240482 so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice, o určenie
neexistencie záložného práva a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o uloženie povinnosti žalovaného zdržať sa až do právoplatného rozhodnutia súdu
o výške jeho peňažného nároku zo Zmluvy o pôžičke č. XXXXXX/XXXX zo dňa 20. 06. 2022, uzavretej

medzi žalobcom a žalovaným, výkonu záložného práva, predmetom ktorého sú nehnuteľnosti, pozemok
– zastavaná plocha a nádvorie, parc. registra CKN č. XXXX o výmere 67 m2, pozemok – zastavaná
plocha a nádvorie, parc. registra CKN č. XXXX o výmere 748 m2, stavba – rodinný dom, súp. číslo XX,
na pozemku registra CKN č. XXXX o výmere 748 m2, všetko evidované na LV č. XXX, vedenom D. E.
F. – katastrálny odbor pre okres F., obec C., k. ú. C. z a s t a v u j e .

II. Súd u r č u j e , že záložné právo žalovaného na nehnuteľnostiach, pozemok - zastavaná plocha

a nádvorie, parc. registra CKN č. XXXX o výmere 67 m2, pozemok – zastavaná plocha a nádvorie, parc.
registra CKN č. XXXX o výmere 748 m2, stavba – rodinný dom, súp. číslo XX na pozemku reg. CKN č.
XXXX o výmere 748 m2, všetko evidované na LV č. XXX, vedenom D. E. F., katastrálny odbor pre okres
Detva, obec C., k. ú. C. vo výlučnom vlastníctve žalobcu n e e x i s t u j e .

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 13. 03. 2024 žalobu, v ktorej žiadal, aby súd vydal rozsudok,
ktorým by určil neexistenciu záložného práva žalovaného k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX

pre okres F., obec C., k. ú. C. a to parc. registra CKN č. XXXX o výmere 67 m2 – zastavaná plocha
a nádvorie, parc. registra CKN č. XXXX o výmere 748 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, stavba –
rodinný dom súp. č. XX na pozemku reg. CKN č. XXXX, ev. žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť
zdržať sa až do právoplatného rozhodnutia súdu o výške jeho peňažného nároku zo Zmluvy o pôžičke
zo dňa 20. 06. 2022 výkonu záložného práva, ktorého predmetom sú dotknuté nehnuteľnosti. Žalobu
odôvodnil tým, že v roku 2022 sa žalobca dostal do finančných problémov z dôvodu poklesu práce,
čo malo za následok omeškanie splátok vo VÚB banke a dlhy na platbách na odvodoch do zdravotnej

aj sociálnej poisťovne. Keďže mu v banke úver neposkytli, prostredníctvom internetu našiel kontakt na
sprostredkovateľa pôžičiek – pán G. C. zo spoločnosti REALINVEST, s. r. o., ktorý mu sprostredkoval
pôžičku od žalovaného. So žalovaným uzavrel Zmluvu o pôžičke dňa 20. 06. 2022, na základe ktorej mu
bola poskytnutá reálna pôžička vo výške 10.000,– EUR s tým, že sumou 1.011,44 EUR bol uhradenýúver vo VÚB, a. s. a suma 8.988,56 EUR bola daná k dispozícii žalobcovi. V zmluve o pôžičke sa suma
pôžičky neuvádza priamo v zmluve, ale odkazuje na prílohu, kde sa však uvádza suma 12.000,– EUR
s tým, že suma 2x 1.000,– EUR mala byť poskytnutá na žalobcovi neznáme účty. Príloha 1 pritom nebola

zo strany žalobcu podpísaná a nemohol ovplyvniť jej obsah. Rovnako zmluvný poplatok za poskytnutie
pôžičky nebol uvedený priamo v zmluve, ale odkazoval na prílohu č. 1, rovnako doba splatnosti, ktorá
bola uvedená v prílohe č. 2, na ktorú zmluva odkázala, avšak ani túto prílohu žalobca nepodpísal,
ani nemohol ovplyvniť jej obsah. Dňa 20. 06. 2022 v C. žalobca podpísal iba zmluvu o pôžičke, ktorú
následne odoslal na adresu veriteľa, ktorý ju následne podpísal. Prílohy č. 1 a č. 2 zo strany žalobcu

ani žalovaného neboli nikdy podpísané. Zmluva spolu s prílohami po podpise žalovaným bola zaslaná
späť žalobcovi. Žalobca a žalovaný zároveň uzavreli Zmluvu o zriadení záložného práva dňa 20.
06. 2022, pričom z textu zmluvy priamo nevyplýva označenie zálohu, ani označenie zabezpečovanej
pohľadávky. Táto zmluva tiež odkazuje na nepodpísané prílohy. Žalovaný uviedol, že splatnosť pôžičky
mala nastať 20. 12. 2023, avšak finančná situácia mu neumožnila splatiť dlh v celosti a preto už vopred
telefonicky kontaktoval sprostredkovateľa so žiadosťou o odklad lehoty splatnosti, avšak neúspešne.

Po lehote splatnosti zaslal žalovaný žalobcovi niekoľko upomienok a následne začal realizovať priamy
predaj nehnuteľností, čo žalobcovi oznámil listom z 24. 01. 2024. Následne listom z 22. 02. 2024
oznámil žalovaný zmenu spôsobu výkonu záložného práva a aktuálne prebieha dobrovoľná dražba,
na ktorej má dôjsť k speňaženiu nehnuteľností žalobcu. V prvom rade žalobca poukázal, že Zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam má akcesorickú povahu k Zmluve o pôžičke a obe je

nutné posudzovať podľa ich obsahu. Je zrejmé, že sa jedná o záväzkový vzťah medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, nakoľko žalobca pri uzatváraní označených zmluvných vzťahov vystupoval v postavení
spotrebiteľa a žalovaný v postavení dodávateľa, preto sa na zmluvné vzťahy aplikujú ustanovenia §
52 a nasl. OZ. Predmetom zmluvy o pôžičke bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré
je zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam, čím došlo k naplneniu kritérií podľa § 1 ods.2

písm. a/ zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie. V zmysle uvedeného zákona však žalovaný
v čase poskytnutia úveru nemal povolenie na poskytovanie úveru tohto druhu od NBS a ani v súčasnosti
ním nedisponuje. Podľa § 15 ods.3 Zákona o úveroch na bývanie je taká zmluva neplatná. Zmluva
o pôžičke je tak absolútne neplatným právnym úkonom, čo má automaticky za následok neplatnosť
akcesorického právneho vzťahu a to Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa

20. 06. 2022. Žalobca poukázal na to, že v danom prípade je sporná aj výška dlžnej sumy, pokiaľ
bude zmluva o pôžičke hodnotená ako neplatná, žalovaný voči žalobcovi má pohľadávku vo výške
skutočne poskytnutých prostriedkov v sume 10.000,– EUR a nie sumy, ktoré uvádzal v upomienkach
16.100,– EUR. Ak by Zmluva o pôžičke bola hodnotená ako platný právny úkon, žalobca navrhol
preskúmať, či obsahuje obligatórne náležitosti podľa Zákona o úveroch na bývanie, či došlo k dodržaniu

odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti splácať úver. Zmluva neobsahuje ročnú úrokovú
sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov, odplatu podľa osobitných predpisov, ani iné obligatórne
náležitosti, z ktorého dôvodu je možné dospieť k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
Žalobca odôvodňuje podanú žalobu o určenie neexistencie záložného práva, aby mohol dosiahnuť
výmaz záložného práva v evidencii katastra. Zápis o existencii záložného práva umožňuje žalovanému

viesť výkon záložného práva, ktoré by viedlo k nezákonnému predaju nehnuteľností žalobcu. Žalobca
tak má naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu o neexistencii záložného práva (uznesenie NS SR
sp. zn. 4Cdo/186/2021). Žaloba má aj preventívny charakter s cieľom odstrániť ohrozenie vlastníckeho
práva žalobcu. Žalobca tiež z opatrnosti, ak by súd žalobe o určenie neexistencie záložného práva
z akýchkoľvek dôvodov nevyhovel, domáha sa ev. petitom zdržania sa výkonu záložného práva

žalovaného až do právoplatného rozhodnutia o výške jeho peňažného nároku z hlavného záväzku.
Žalobca ďalej poukázal, že samotná dobrovoľná dražba, ako aj priamy predaj nehnuteľností podstatným
spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo
na obydlie podľa článku 19 Ústavy SR, a to všetko bez preventívnej ingerencie súdnej moci. O to viac
narastá riziko zneužitia postavenia veriteľa, ktorý má formálne možnosť uskutočniť predaj nehnuteľnosti.

Nehnuteľnosť – rodinný dom, ktorý má byť predmetom výkonu záložného práva, poskytuje žalobcovi
obydlie. Žalobca namieta výkon záložného práva, ak je vykonávaný v rozpore s cieľmi Smernice Rady
93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bez súdneho procesu, bez ktorého
nemožno garantovať nezávislý a nestranný výkon záložného práva (nález ÚS SR, PL.US 23/2014 z 24.
09. 2014). Žalobca výkonom záložného práva príde o svoje jediné obydlie, čo je v neprimeranom pomere

k situácii z úverového vzťahu, existuje výrazný nepomer medzi hodnotou nehnuteľnosti (v roku 2023
podľaexpertíznehostanoviskacca90.000,–EUR)askutočnýmdlhomžalobcu(10.000,–EUR).Navyše,
žalobca má záujem na splatení dlhu, avšak jeho výška je medzi stranami sporná.2. Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť dočasne sa zdržať výkonu záložného práva k dotknutej nehnuteľnosti až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Uznesením z 19. 03. 2024 súd žiadané neodkladné opatrenie nariadil,

v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoCsp/14/2024-116 zo dňa 14. 06.
2024.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a uviedol, že ho oslovil sprostredkovateľ na poskytnutie
pôžičky žalobcovi, nakoľko žalovaný poskytuje pôžičky zo súkromných zdrojov bez verejnej výzvy

tak, ako to má v predmete podnikania. Žalobca v čase poskytnutia pôžičky vykonával živnosť na
základe živnostenského oprávnenia, túto má aj aktuálne platnú a aktívnu, pôsobí v 15-tich predmetoch
podnikania, žalobca má aktívnu živnosť od roku 2001. Žalobca (pozn. súdu – zrejme žalovaný)
si pred poskytnutím pôžičky túto skutočnosť preveril a vzhľadom na uvedené nemal pochybnosti
o tom, že poskytuje pôžičku podnikateľovi. Okrem toho, žalovaný čerpal aj príspevok v rámci projektu
„Prvá pomoc“ – opatrenie č. 2 od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a to na základe dohody,

ktorá predstavuje hodnoverný dôkaz o tom, že žalobca aktívne vykonával podnikateľskú činnosť aj
v čase poskytnutia pôžičky. Podľa informácií od sprostredkovateľa žalobca požadoval pôžičku za
účelom oživenia a ozdravenia jeho podnikateľskej činnosti – vyplatenie dlhov zo zdravotnej a sociálnej
poisťovne, ktoré mu vznikli pri výkone podnikateľskej činnosti. Pôžička mu tak bola poskytnutá na
výkon a udržanie podnikateľskej činnosti. Žalovaný komunikoval so sprostredkovateľom – obchodná

spoločnosť REALINVEST, s. r. o., zastúpená konateľom pánom G. C., ktorý zastupoval žalobcu, žalobca
si ho sám našiel, oslovil ho, aby za neho riešil veci súvisiace s pôžičkou, ako aj celú komunikáciu
vo vzťahu k žalovanému. Žalovaný tak predmetnú pôžičku vedie ako pôžičku podnikateľovi na výkon
audržaniejehopodnikateľskejčinnosti–splatenímdlhovvzniknutýchzpodnikania.Nazmluveopôžičke
nie je uvedené IČO žalobcu, ak by bola výslovne poskytnutá len na IČO žalobcu, v prípade, že by

sa dostal do finančných problémov, v ktorých preukázateľne bol a jeho živnosť by zanikla, vrátenie
poskytnutých finančných prostriedkov a ich akékoľvek vymoženie by bolo značne skomplikované,
nakoľko žalobca nutne potrebuje aj osobné údaje žalobcu ako živnostníka. Jediný majetok, ktorý môže
byťvymožiteľnýzostranyžalovanéhonaúhradudlhu,jemajetokuvedenývzmluveozriadenízáložného
práva k nehnuteľnostiam, ktorá zabezpečuje záväzok z poskytnutie pôžičky. Žalovaný považuje Zmluvu

o pôžičke aj Zmluvu o zriadení záložného práva za zákonné, vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je
vzťah spotrebiteľský. Žalobcovi bola poskytnutá pôžička v sume 12.000,– EUR, poplatok za poskytnutie
bol 4.100,– EUR a splátky boli rozložené na 18 mesiacov. Bol dojednaný úrok 22,78 % ročne, uvedený
úrok na obdobie 18 mesiacov nie je neprimerane vysoký, ale je štandardný pri obdobných obchodno-
právnych vzťahoch. Žalobcovi bolo zaslaných 64 upomienok, na ktoré žalobca nereagoval, prípadne

reagoval arogantne a dohodu so žalovaným výslovne odmietal. Žalovaný mal záujem vykonať záložné
právo predajom na dobrovoľnej dražbe, t. j. v súlade so zákonom a to aj v prípade, ak by bol daný vzťah
spotrebiteľský. Požiadavka žalobcu na preskúmanie zmluvy o pôžičke je nedôvodná, nadbytočná, medzi
žalobcom a žalovaným šlo o podnikateľský vzťah, na ktorý nie je možné aplikovať Zákon o úveroch
na bývanie. Žalobca zmluvu o zriadení záložného práva podpísal dobrovoľne, špecifikácia zálohu, či

zmluvný poplatok, pokiaľ sú uvedené v prílohe k zmluve, nemení nič na tom, že tieto prílohy boli
neoddeliteľnou súčasťou podpísaných zmlúv, ktoré žalobca dobrovoľne podpísal. Žalobca vo svojom
vyjadrení nepoprel fakt, že mu žalovaný poskytol pôžičku v sume 10.000,– EUR, pričom samotná zmluva
o pôžičke ani nemusí byť v písomnej forme, nakoľko ide o reálny kontrakt, ktorý vzniká vtedy, ak
dôjde k reálnemu plneniu na základe zmluvy. Žalobca nepreukázal dôvodnosť ním podanej žaloby, ani

hodnovernosť ním uplatňovaného nároku z hmotno-právnej stránky.

4. V písomnej replike žalobca zotrval na tom, že poskytnutý úver čerpal ako fyzická osoba – spotrebiteľ,
v zmluve bol identifikovaný dátumom narodenia, rodným číslom a žalovaný bol identifikovaný ako
podnikateľ s IČO-m. Žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy o pôžičke nekonal v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti. Argumentácia žalovaného o tom, že sa má jednať o podnikateľskú pôžičku je
nesprávna a nepreukázaná. Jeho argumentáciu priamo vyvracia písomné znenie zmluvy o pôžičke,
ktorá bola poskytnutá ako bezúčelová, pričom žalobca si želal poskytnúť peňažné prostriedky 10.000,–
EUR, z ktorej časť 8.988,56 EUR bola zaslaná na súkromný účet žalobcu a časť vo výške 1.011,44
EUR bola poskytnutá na splatenie zostávajúcej časti hypotekárneho úveru žalobcu, aby žalovaný mohol

následne nastúpiť na pozíciu záložného veriteľa. Existencia živnostenského oprávnenia nijako nebráni
získať úver v pozícii spotrebiteľa. Zodpovednosť za daný stav nesie žalovaný ako podnikateľský subjekt,
ktorý poskytoval pôžičku fyzickej osobe identifikovanej dátumom narodenia, resp. rodným číslom.
Samotná skutočnosť ako subjektívne vnímal tento vzťah sprostredkovateľ úveru a to komunikáciu medziním a žalobcom je bezpredmetná. Žalobca finančné prostriedky vo výške 8.988,56 EUR obdržal na
svoj súkromný účet, nie podnikateľský, a keďže šlo o bezúčelový úver, následne sa rozhodol, na aký
účel tieto peňažné prostriedky použije. Tvrdenia vyplývajúce z predloženého čestného prehlásenia

sprostredkovateľa úveru nemajú oporu v realite, sú zavádzajúce a klamlivé.

5. Žalovaný v písomnej duplike zotrval na svojom stanovisku s tým, že žalobca na základe svojich
tvrdení nepreukázal, na aký účel skutočne použil poskytnuté peniaze v sume 8.988,56 EUR, takže
neuniesol dôkazné bremeno o tvrdení, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský. Žalovaný poukázal na

samotné tvrdenia v podanej žalobe, kde žalobca sám uvádzal, že sa v roku 2022 dostal do finančných
problémov z dôvodu poklesu práce, ako aj dlhov na platbách na odvodoch do zdravotnej a sociálnej
poisťovne, a že potreboval finančné prostriedky na vykrytie dlhov. K obrane, že finančné prostriedky mu
boli vyplatené na súkromný účet, žalovaný uviedol, že nikde v zákone nie je obmedzené alebo určené,
že živnostník musí mať nevyhnutne založený podnikateľský účet, z ktorého bude uhrádzať platby. Ani
skutočnosť, že na zmluve o pôžičke je uvedený dátum narodenia a rodné číslo žalobcu automaticky

nevylučuje, že peňažné prostriedky použil žalobca na úhradu svojich dlhov z podnikania – na odvodoch,
čo žalobca v podanej žalobe aj deklaroval. Žalobca výkon podnikateľskej činnosti nepoprel.

6. Pred začatím pojednávania dňa 12. 02. 2025 žalobca uviedol, že netrvá na prejednaní ev. petitu č. II,
čo súd posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti o uloženie povinnosti žalovanému. Predmetom

konania tak zostal nárok žalobcu na určenie neexistencie záložného práva.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dokladov a zistil
nasledujúci skutkový a právny stav veci.

8. Žalobca na pojednávaní potvrdil, že následkom pandémie COVID mal ťažkosti v práci. Je živnostník
v oblasti stolárskych, tesárskych a stavebných prác, v danom období mal z podnikania znížený príjem.
V tom čase mal dlžoby a to nielen z práce, ale najmä súkromné, práve preto, že nemal príjem z práce.
Bol nútený vziať si spotrebiteľské úvery, ktoré nevládal splácať, mal tiež hypotekárny úver na dome,
ktorý brali spolu s bývalou manželkou a táto mu vyčítala, že nespláca splátky. Je pravdou, že v tom čase

mal dlžoby aj na odvodoch do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Z toho dôvodu hľadal pôžičku alebo
navýšenie úveru v banke, kde mu však toto neposkytli, práve preto, že bol v omeškaní so splátkami
na hypotekárnom úvere. Žalobca uviedol, že v tom čase v prvom rade riešil financie na bežné životné
potreby, na splátky hypotéky a úverov, nešlo mu až tak o dlhy na odvodoch. Úver v banke sa mu
nepodarilo získať najmä preto, že mal negatívne body z dôvodu omeškania splátok na hypotekárnom

úvere, ako živnostník musel predložiť daňové priznanie s istou výškou príjmu, čo mu však nevyšlo, preto
v banke, kde mal účet, ani v inej banke mu úver poskytnutý nebol. Preto hľadal iné možnosti získania
finančných prostriedkov, pričom na internete zistil rôznych sprostredkovateľov úverov. Keď sa u nich
informoval, na začiatku každému oznámil, že je aj dlžník v sociálnej a zdravotnej poisťovni, nakoľko
vedel, že to môže byť prekážka pre získanie úverov, čo mu aj spravidla oznámili. Po tom, čo kontaktoval

pána C. a tiež mu oznámil, že je dlžníkom v sociálnej poisťovni, tento mu povedal, že v ich spoločnosti
to problém nie je, ak sa vedia dohodnúť o záložnom práve na nehnuteľnosť. Keďže uvedeným úverom
by zároveň uhradil aj hypotekárny úver, žalobca s daným postupom súhlasil, uvedené sa mu nezdalo
ani nijako podozrivé, pretože táto nová spoločnosť by sa tým pádom stala novým záložným veriteľom.
Na požiadanie poslal fotky rodinného domu a následne ho sprostredkovateľ oslovil, že je to v poriadku.

Komunikácia prebiehala vždy len telefonicky. Žalobca uviedol, že má záujem o sumu 15.000,– EUR,
bolo mu oznámené, že by mu ich mohli poskytnúť na 18 mesiacov po navýšení odplaty, čo sa mu
však zdalo priveľa Preto žiadal sumu 10.000,– EUR, ktorými by vykryl dlhy na hypotekárnom úvere
cca 1.200,– EUR, vrátil by pôžičky rodine 1.500,– EUR (matka a brat), manželke 1.000,– EUR, ďalej
potreboval investovať do údržby auta, nakoľko mu končila STK, cca 800,– EUR. Uviedol, že uvedené

financie nepotreboval na podnikanie, ale hlavne na vykrytie týchto potrieb, pričom aj predchádzajúca
hypotekárna zmluva bola na súkromné účely, nie na podnikanie. Okrem toho meškal aj so splátkami
na spotrebiteľských úveroch, takže tam potreboval ďalších cca 1.000,– EUR. Bolo mu oznámené, že
uvedených 10.000,– EUR bude musieť vrátiť do 18-tich mesiacov spolu s poplatkom 6.000,– EUR, t.
j. 16.000,– EUR. Hoci aj to sa mu zdalo veľa, keďže peniaze potreboval, neriešil to. Na požiadanie

si dal vyčísliť zostatok hypotekárneho úveru, ktorý bol vyčíslený ku dňu 23. 06., čo následne posielal
e-mailom sprostredkovateľovi a zároveň ho žiadal, aby mu poslal aj návrh zmluvy, aby vedel, aké sú
podmienky a aký je úrok, on mu však nič neposlal. Čakal asi týždeň a 20. 06. mu poslali priamo zmluvy
s vyznačením miesta, kde sa má podpísať. Bola mu poslaná zmluva o pôžičke ako aj zmluva o záložnompráve a plná moc na podanie návrhu na vklad záložného práva, boli mu doručené aj prílohy. Následne sa
kontaktoval a spytoval sa, čo znamenajú tie poplatky, bolo mu uvedené, že sa jedná o povinné poplatky
za návrh na vklad a sprostredkovateľské poplatky. Keďže tie peniaze potreboval, zmluvy podpísal. Bol

v časovej tiesni, keďže zostatok hypotéky bol vyčíslený k 23. 06., do kedy bolo potrebné hypotéku
zaplatiť. Pravdou je, že dňa 23. 06. mu na účte nabehli peniaze, jednalo sa o jeho súkromný účet, ktorý
uviedol do zmluvy, tento využíva výlučne na súkromné účely. Neskôr mu prišlo aj vyrozumenie z VÚB
banky, že hypotéka bola uhradená. Z poskytnutých finančných prostriedkov vrátil teda pôžičku rodine
1.500,– EUR, manželke 1.000,– EUR a uhradil splátky hypotekárneho úveru 1.000,– EUR. Asi 800,–

EUR investoval do auta. Je pravdou, že mal dlžoby na odvodoch do sociálnej a zdravotnej poisťovne
cca vo výške 1.700,– EUR a z uvedených peňazí to zaplatil. Žalobca však dodal, že pokiaľ by mal
riešiť len tieto odvody, pôžičku by si nebral, ale bol by oslovil dané inštitúcie a dojednal si splátkový
kalendár. Pôžičku si vybavoval v prvom rade kvôli týmto ostatným veciam. Zároveň ešte uviedol, že
už pri dojednávaní podmienok sa mu zdala krátka doba 18 mesiacov na vrátenie celej pôžičky, avšak
so sprostredkovateľom pánom C. sa rozprávali o možnosti predĺženia tejto doby alebo prefinancovania

pôžičky s tým, že ak daná situácia nastane, tak sa dohodnú. Aj z týchto dôvodov do predmetnej pôžičky
vstúpil. Čo sa týka vlastných účtov, poukázal na to, že má vedené vo VÚB banke dva účty, jeden účet je
súkromný od roku 2002, ktorý využíva výlučne na súkromné účely. Neskôr si otváral v roku 2013 alebo
2014 podnikateľský účet, ktorý využíval výlučne na podnikateľské účely, bolo to najmä kvôli prehľadnosti
účtovníctva. Po poskytnutí uvedeného úveru postupoval tak, že zo svojho súkromného účtu presunul

potrebné finančné prostriedky na zaplatenie odvodov na podnikateľský účet, konkrétne poukázal na
položky z predloženého výpisu z účtu (č. l. 125), kde sú položky dňa 24. 06. vo výške 500,– EUR a 28.
06. vo výške 1.500,– EUR s popisom „osobný vklad“, tieto finančné prostriedky zaslal ako osobný vklad
do podnikania na spomínaný podnikateľský účet a z týchto peňazí vyplácal aj dlžoby na odvodoch. Ďalej
poukázal na položku dňa 23. 06., kde je evidovaná 2x platba po 338,72 EUR, kedy zaplatil dve splátky

spotrebiteľskéhoúveruzdôvodu,abynebolvomeškanísviacakotromisplátkamiavďalšíchmesiacoch
z uvedených finančných prostriedkov splácal aj ďalšie splátky spotrebiteľského úveru. Žalobca vo
výpovedi uviedol, že určite nemal záujem o živnostenský úver, nakoľko, keď hľadal ponuky na internete,
boli mu ponúkané aj takéto typy úveru, tieto však nechcel, pretože nechcel brať úver „na živnosť“. Keď sa
kontaktoval so sprostredkovateľom pánom C., povedal mu, že potrebuje určitú finančnú čiastku, pretože

sa mu nepodarilo získať úver v banke, pretože má nedoplatky na odvodoch. Na to mu pán C. povedal,
že pre nich to nie je problém, avšak vyžadujú zabezpečenie pôžičky záložným právom k nehnuteľnosti.
Žalobca povedal, že je vlastníkom rodinného domu, na ktorom však viazne hypotekárny úver, ale že
predmetnou pôžičkou by ho chcel riešiť, na čo mu pán C. oznámil, že žalovaný to chce tak, aby on bol
prvý záložný veriteľ, preto je potrebné celý hypotekárny úver vyplatiť. Okrem fotiek rodinného domu

a zostatku hypotéky od neho žiadne doklady nežiadali, resp. chceli fotokópiu občianskeho preukazu, čo
im žalobca neposlal, ale nadiktoval svoje osobné údaje (meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo,
adresu, údaje, ktoré sú uvedené na zmluve). Ďalej žalobca uviedol, že zostatok finančných prostriedkov
používal na bežné veci, prípadne údržbu domu a splátky spotrebiteľského úveru. Po poskytnutí pôžičky
mal však zdravotné problémy, prípadne riešil tieto s rodinnými príslušníkmi, preto sa nemohol natoľko

venovať práci, ako sa spoliehal a nezískal potrebné financie na vrátenie pôžičky. Asi 2 – 3 mesiace
pred splatnosťou pôžičky hľadal možnosti, ako situáciu riešiť. Dal si oceniť rodinný dom, uvažoval o jeho
predaj, neskôr však od toho upustil. V lete 2023 cena domu bola ohodnotená na 99.000,– EUR, avšak
pri zisťovaní záujemcov dostal maximálnu ponuku 65.000,– EUR práve z dôvodu zápisu záložného
práva, takýmto postupom by prišiel o veľa financií, bolo to pre neho nevýhodné. Spoliehal sa, že by sa

mohol dohodnúť na prípadnom predĺžení splatnosti dlhu. V októbri 2023 kontaktoval sprostredkovateľa
úveru, s odstupom času však zistil, že zrejme nehovoril s pánom C., ale s iným zástupcom. Snažil
sa kontaktovať priamo aj zástupcu žalovaného pána H. a tomu popísal, v akej situácii sa ocitol. On
ho odkázal na toho sprostredkovateľa, títo mu ponúkli prefinancovanie úveru, avšak mu povedali, že
sa jedná len o podnikateľský úver na dobu 12 mesiacov s navýšením 6.000,– EUR, čo sa mu zdalo

priveľa, preto s tým nesúhlasil. V novembri 2023 ho kontaktoval pán C. a vtedy zistil, že zrejme predtým
jednal s inými pracovníkmi a tento mu ponúkol vyriešiť situáciu tak, že by svoj rodinný dom prepísal na
veriteľa s tým, že v ňom ďalej bude bývať, platiť nájomné a mal by výhradné predkupné právo. Časom
by rodinný dom mohol späť odkúpiť. Táto ponuka mu však prišla značne nevýhodná, preto ju odmietol.
Dva dni pred splatnosťou dlhu opäť kontaktoval pána H., avšak on mu ponúkol také isté riešenie – prepis

rodinného domu na veriteľa, čo však on nechcel. S veriteľom sa teda nijako nedohodli a po splatnosti
dlh neuhradil, nakoľko nemal finančné prostriedky. Snažil sa osloviť realitné kancelárie na vykúpenie
jeho nehnuteľností, avšak keď posúdili jeho situáciu, odporučili mu, obrátiť sa na právnika z dôvodu, že
tá zmluva je zrejme neplatná. Okrem toho poukázali, že samotný predaj s takýmto záložným právomby bol problematický. Preto sa obrátil na právnika, ktorý mu poradil podať žalobu na súd. Poukázal na
to, že po 30-tich dňoch od splatnosti dlhu mu začali chodiť rôzne upomienky, SMS-ky, asi 30 SMS, 6
upomienok poštou, 3 upomienky kuriérom, pričom za každú veriteľ žiadal nejaký poplatok. Následne bol

ešte 2x v telefonickom kontakte s pánom H., ktorý mu však ponúkal len možnosť prepisu svojho domu
na veriteľa alebo vrátenie všetkých peňazí v sume, ktorú mu vyčíslili. Preto sa obrátil na právnu pomoc,
nakoľko nechce prísť o rodinný dom.

9. Podľa Zmluvy o pôžičke z 20. 06. 2022 (č. l. 17) uzavreli strany sporu zmluvu podľa § 657 a nasl. OZ.

Článok1snázvomPredmetaúčelzmluvy,vbode1.1uvádza:Predmetomtejtozmluvyjepôžičkapeňazí
s dohodnutým zmluvným poplatkom v zmysle článku 2 tejto zmluvy. Veriteľ poskytuje dlžníkovi pôžičku –
finančnú čiastku vo výške uvedenej v bode A1 prílohy č. 1 tejto zmluvy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť
tejto zmluvy. V bode 1.2 sa uvádza: Veriteľ poskytuje dlžníkovi pôžičku na základe výslovnej žiadosti
dlžníka spôsobom a v lehotách uvedených v bode A2 prílohy č. 1 tejto zmluvy. V bode 1.3 sa uvádza:
Dlžník sa podpisom tejto zmluvy zaväzuje vrátiť veriteľovi sumu vo výške uvedenej v bode A1 prílohy

č. 1 tejto zmluvy a dohodnutý poplatok podľa článku 2 tejto zmluvy, a to všetko v lehote a spôsobom
stanoveným v tejto zmluve. V článku 2 bol dojednaný poplatok za poskytnutie pôžičky – odkazom na
bod B1 prílohy č. 1, v článku 3 bola dojednaná doba trvania pôžičky s odkazom na bod C1 prílohy č.
1 zmluvy. V článku 4 bol dojednaný spôsob odovzdania a splatenia pôžičky s odkazom na prílohu č.
2 zmluvy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V bode 4.5 bolo dojednané zabezpečenie pôžičky

zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam uvedeným v bode D1 prílohy č. 1. V článku 6 – spoločné
a záverečné ustanovenie v bode 6.3 bolo dojednané: Práva a povinnosti výslovne neupravené v texte
tento zmluvy sa spravujú príslušnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov. K zmluve bola pripojená príloha č. 1 (č. l. 20) príloha č. 2 (č. l. 21, 22).

10. Sporové strany uzavreli Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam dňa 20. 06. 2022,
v ktorej bol podpis žalobcu ako záložcu osvedčený D. E. C.. V článku 1 bol dojednaný predmet zmluvy,
ktorý odkazoval na bod A1 prílohy č. 1 zmluvy. V článku 2 s názvom Zabezpečovaná pohľadávka bola
uvedená pohľadávka zo zmluvy o pôžičke podľa prílohy č. 2 tejto zmluvy. V článku 5 boli dojednané
podmienky výkonu záložného práva, kde okrem iného bol záložný veriteľ oprávnený predať záloh

dražbou (písm. a/), priamym predajom kupujúcemu (písm. d/). K zmluve bola pripojená príloha č. 1 (č. l.
26), v ktorej bola identifikovaná nehnuteľnosť tak, ako je označená žalobcom v tomto súdnom konaní.

11. Podľa LV č. XXX, vyhotovený dňa 12. 02. 2024, v časti B – vlastník, je uvedená pozn. P – 5/2024 –
žalovaný–oznámenieozačatívýkonuzáložnéhoprávananehnuteľnosť.VčastiC–ťarchyjeevidované

záložné právo v prospech žalovaného pod V XXXX/XXXX zo dňa 27. 07. 2022 – 239/2022.

12. Listom zo dňa 24. 01. 2024 oznámil žalovaný žalobcovi začatie výkonu záložného práva na
základe záložnej zmluvy z 20. 06. 2022 a to priamym predajom. Zároveň bol vyzvaný na sprístupnenie
nehnuteľnosti kedykoľvek podľa určenia príslušného znalca, najneskôr do 30-tich dní od vydania

oznámenia a bol vyzvaný na písomné potvrdenie o sprístupnení predmetu zálohu.

13. Listom zo dňa 22. 02. 2024 oznámil žalovaný žalobcovi zmenu spôsobu výkonu záložného práva
a to speňažením na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. Zároveň bol upozornený, že nie je oprávnený
previesť záloh na inú osobu a rovnako bol vyzvaný na sprístupnenie zálohu podľa určenia príslušného

znalca.

14. Žalobca predložil upomienky zo strany žalovaného zo dňa 27. 12. 2023, 10. 01. 2024, 19. 01. 2024,
v ktorých bol vyzvaný na neodkladnú úhradu dlžnej sumy 16.100,– EUR.

15. Žalobca doložil výpis z Obchodného registra na žalovaného, kde okrem iného v predmete činnosti je
uvedené„poskytovanieúverovalebopôžičiekzpeňažnýchzdrojovzískanýchvýlučnebezverejnejvýzvy
a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt“. Výpis z Obchodného registra na spoločnosť REALINVEST,
s. r. o., ktorej jedným zo spoločníkov a konateľov (od 24. 03. 2023, so vznikom funkcie konateľa od
06. 03. 2023) je pán G. C.. Žalobca doložil výtlačok z internetu: Subjekty finančného trhu (č. l. 39) –

nebankoví veritelia a iní nebankoví veritelia, kde je zoznam týchto veriteľov, (č. l. 40) – subjekty so
zaniknutým oprávnením na činnosť, kde je zoznam veriteľov.16. Žalovaný doložil výpis zo Živnostenského registra na žalovaného (č. l. 65), kde je evidovaný
žalovaný pod obchodným menom A. B. – I., IČO: 36874574, miesto podnikania C. XX, XXX XX. Má
evidované predmety podnikania v 15-tich bodoch so vznikom oprávnenia od 18. 06. 2001 až po deň

vzniku oprávnenia od 23. 10. 2020. Výpis je z 18. 04. 2024.

17. Podľa Čestného vyhlásenia pána G. C. – konateľa spoločnosti REALINVEST, s. r. o. zo 17. 04.
2024 (č. l. 70), ktorého podpis bol notársky overený dňa 17. 04. 2024, tento uvádza, že z pozície
sprostredkovateľa na základe riadne zapísaného predmetu podnikania „sprostredkovanie poskytovania

úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky
majetkových hodnôt“, sprostredkoval uzavretie Zmluvy o pôžičke zo dňa 20. 06. 2022 medzi žalovaným
ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. O sprostredkovanie úveru ho požiadal žalobca, úver mal
slúžiť na zabezpečenie jeho ďalšej podnikateľskej činnosti – konkrétne na úhradu dlhov vzniknutých
z podnikateľskej činnosti. K uzatvoreniu zmluvy došlo na základe dopytu dlžníka o financovanie
jeho podnikateľskej aktivity, ktorú vykonáva ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe

živnostenského oprávnenia. Podľa jemu dostupných informácií dlžník vykonáva uvedenú podnikateľskú
činnosť dlhodobo. Žalovaného oslovil s ponukou na možnosť poskytnutia podnikateľskej pôžičky,
nakoľkojemuznáme,žeposkytovaniepodnikateľskýchpôžičiekjepredmetomčinnostitejtospoločnosti.
Prehlásil, že si je vedomý následkov úmyselne nepravdivo uvedených informácií. K danému čestnému
prehláseniu žalobca uviedol, že pôvodne dojednával pôžičku vo výške 15.000,– EUR s tým, že ak by

povyplácal všetky svoje podlžnosti, ktoré má a ešte by mu zostali nejaké financie, uvažoval, že by ich
mohol vložiť do živnosti, ale žiadaná suma 15.000,– EUR mu schválená nebola, preto toto bolo pre neho
bezpredmetné.

18. Žalobca predložil výpis zo svojho účtu vedený vo VÚB banke (č. l. 125, 126) pod č.: J. XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX za obdobie jún/2022 zo dňa 30. 06. 2022. V uvedenom je položka ku dňu
23/6 na sumu 8.988,56 EUR zaslaná od žalovaného. Dňa 23. 06. je 2x položka -338,29 EUR s popisom
inkaso, splátky úveru, dňa 24. 06. suma -500,– EUR s popisom „osobný vklad“, dňa 28/6 -1.500,– EUR
s popisom „osobný vklad“. Na začiatku k 01. 06. bol účtovný zostatok -1.263,75 EUR, na konci k 30.
06. účtovný zostatok 3.072,10 EUR.

19. "Petit" je nevyhnutnou obsahovou súčasťou žaloby, v ktorej žalobca vyjadruje to, čo žiada
(aké rozhodnutie požaduje od súdu). Žalobný petit môže obsahovať aj niekoľko požiadaviek, ako má
súd rozhodnúť; petit žaloby sa môže týkať aj viacerých nárokov. Žalobca môže v žalobe formulovať
aj tzv. eventuálny petit. Žalobou s eventuálnym petitom sa žalobca domáha, aby súd vyhovel jeho

požiadavke (primárnemu petitu), a pre prípad, že primárnemu petitu súd nevyhovie, aby vyhovel jeho
ďalšej požiadavke (eventuálnemu petitu). O eventuálny petit ide napríklad v prípade žaloby, na vydanie
veci s tým, že ak jej vydanie nie je možné, žalobca (eventuálne) žiada peňažné plnenie. Použitie slova
„eventuálne“ v žalobnom petite ešte neznamená, že skutočne ide o eventuálny petit. Eventuálnym
petitom žaloby sa uplatňuje jeden nárok, pričom jeden petit vylučuje druhý petit (súd napr. nemôže

žalovanému uložiť povinnosť vydať vec a zároveň aj povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za vec). Ak
súd rozhodne podľa prvého (primárneho) petitu, o druhom petite už nerozhoduje. Ak rozhoduje podľa
druhého (subsidiárneho) petitu, prvý petit zamietne. Žalobca sa v konaní domáha určenia neplatnosti
Zmluvy o záložnom práve, „eventuálne“ uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného
práva do právoplatného rozhodnutia súdu o výške pohľadávky žalobcu. Súd pred začatím pojednávania

konštatoval, že v danom prípade súd nepovažuje v časti „eventuálneho petitu“ č. II/. takto označený
petit za eventuálny, ale jedná sa o spojenie dvoch nárokov, v prvej časti o určenie neexistencie práva
a v druhej časti o uloženie povinnosti. Pokiaľ by súd prvej časti nároku nevyhovel a táto je založená
na posúdení, či sa jedná o spotrebiteľský alebo obchodný spor (pričom túto otázku by musel riešiť
ako prejudiciálnu aj v prípade samostatných návrhov), v takom prípade by prejednávajúci súd nemal

kauzálnu príslušnosť rozhodovať o nároku o uloženie povinnosti, pokiaľ by sa malo jednať o obchodno-
právny spor (§ 22 písm. c/ C. s. p.). Právny zástupca žalobcu uviedol, že v takom prípade netrvá na
prejednaní eventuálneho petitu č. II., súd tento jeho prejav posudzuje ako čiastočné späťvzatie žaloby
v časti o uloženie povinnosti. Preto súd konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému zastavil,
rozhodol tak podľa § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 C. s. p. (výrok č. I.).

20.1 Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom. Podľa ods. 2, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkomje spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanoveniaObčianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Podľaods.
3, obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom
alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj
prostredníctvominejosoby,ktorákonávjejmenealebonajejúčet.Podľaods.4,spotrebiteľomjefyzická
osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej

praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania.

20.2 Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (v znení úč. do 30. 06.
2022), spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

20.3 Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný
zákonník“), podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského
oprávnenia.

21. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neexistencie záložného práva, preto súd v súlade

s ustanovením § 137 písm. c/ C. s. p. skúmal, či je u žalobcu daný naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Žalobca ako dôvod podania žaloby uvádzal, že predmetné záložné právo sa
vzťahuje na nehnuteľnosť v jeho výlučnom vlastníctve, ktorou si uspokojuje potrebu bývania. Poukázal
na to, že žalovaný ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva na základe Zmluvy o záložnom
práve a to jej predajom na dobrovoľnej dražbe, čo preukázal písomným oznámením žalovaného

z 22. 02. 2024. Záložné právo v prospech žalovaného je aktuálne evidované na LV č. XXX, pričom
v pozn. pod P – 5/24 je poznamenané oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalovaným na
dotknuté nehnuteľnosti. Žalobca poukázal na to, že aktuálne si žalovaný od neho uplatňuje splatný
dlh, avšak podľa názoru žalobcu, tento nie je vyčíslený v zákonnej výške a pri realizácii výkonu
záložného práva dochádza k ohrozeniu jeho práva na bývanie. Žalobca má zato, že zmluva o záložnom

práve na nehnuteľnosti, ktorá slúžila na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere je absolútne
neplatným právnym úkonom, rovnako ako samotná zmluva o úvere. Bez rozhodnutia súdu je teda
postavenie žalobcu neisté, dochádza k ohrozeniu jeho práva na bývanie a to bez ohľadu na to, aká
je výška skutočného dlhu žalobcu voči žalovanému. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalovaný
mieni uspokojiť svoju pohľadávku zo zmluvy o pôžičke realizáciou záložného práva k dotknutej

nehnuteľnosti. Za daného stavu súd konštatuje, že u žalobcu má preukázaný naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, pretože bez rozhodnutia súdu je ohrozené jeho vlastnícke právo, ako aj právo
na bývanie a jeho postavenie ako záložcu je neisté vzhľadom na spornosť platnosti zmluvy o záložnom
práve, ako aj spornosť o výške jeho dlhu.

22. Žalobca svoje tvrdenie o neplatnosti zmluvy o pôžičke ako aj zmluvy o záložnom práve odvodzuje
od svojho postavenia spotrebiteľa v predmetnom záväzkovom vzťahu. Žalovaný popieral, že by Zmluva
opôžičke,akoajZmluvaozáložnomprávebolizmluvamispotrebiteľskými.Pôžičkuposkytovalžalobcovi
ako podnikateľovi – fyzickej osobe na účely podnikania. Súd preto dokazovanie zameral na posúdenie
spotrebiteľského charakteru predmetných záväzkových vzťahov. Záložné právo slúži na zabezpečenie

pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa
uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (zálohu), ak pohľadávka nie je riadne a včas
splnená (§ 151a OZ). Z tohto možno vyvodiť, že základným definičnými znakmi záložného práva
sú: 1. existencia pohľadávky, ktorú záložné právo zabezpečuje, 2. existencia spôsobilého predmetu
záložného práva, 3. vecno-právny charakter záložného práva, 4. akcesorický a subsidiárny vzťah

záložného práva k zabezpečenej pohľadávke. Vo vzťahu k posudzovanej veci je významným práve
akcesorický vzťah záložného práva k zabezpečenej pohľadávke, z ktorého vyplýva, že predpokladom
vzniku a trvania záložného práva je práve existencia zabezpečenej pohľadávky. Žalobca v žalobe tvrdil,
že pohľadávka žalovaného, ktorá mala byť zabezpečená záložným právom k dotknutej nehnuteľnosti,
pochádzala zo Zmluvy o pôžičke, ktorú považuje za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že sa

jedná o spotrebiteľskú zmluvu na bývanie, ktorú môže so spotrebiteľom uzatvárať len veriteľ, ktorý má
na to príslušné povolenie NBS. Keďže žalovaný takýmto veriteľom nie je, v zmysle Zákona o úveroch
na bývanie je takáto zmluva absolútne neplatným právnym úkonom. Pokiaľ je absolútne neplatný
právny záväzkový vzťah, t. j. zmluva o úvere, logicky je absolútne neplatným právnym úkonom ajakcesorický vzťah, t. j. zmluva o záložnom práve. Súd poukazuje na závery rozhodnutia NS SR sp. zn.
6Cdo/146/2023:
............30. Už prvotná definícia spotrebiteľa, zavedená zákonom č. 150/2004 Z. z., definovala

spotrebiteľa ako osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom môže byť podľa smernice 93/13/
EEC o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, len osoba, ktorá nekoná ako
podnikateľ. Pokiaľ ide o fyzickú osobu podnikateľa, je rovnako subsumovaná v pojme spotrebiteľ,
a teda nepochybne jej prislúcha štatút spotrebiteľa, avšak len v tých prípadoch, ak v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou zakladajúcou spotrebiteľský záväzok súčasne nekoná v rámci predmetu
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Inak povedané, samotný štatút podnikateľa, resp.
uvedenieidentifikačnéhočísla(IČO)nevylučujeautomatickyfyzickúosobuspodspotrebiteľskejochrany.
Spotrebiteľom bude s poukazom na § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka i s poukazom na § 2 písm.
a/ zákona o spotrebiteľských úveroch fyzická osoba, ktorá ako spotrebiteľ vystupuje pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľským správaním možno nazvať akékoľvek konanie, okrem

vlastného postupu, ktorý bude napĺňať predmet obchodnej alebo podnikateľskej činnosti fyzickej osoby,
ktorá má na tento účel aj postavenie podnikateľa alebo iné postavenie, ktoré napĺňa znaky činnosti
obchodnej povahy. Na základe vyššie uvedeného je podľa dovolacieho súdu možné odpovedať na
otázku dovolateľa tak, že samotné uvedenie identifikačného čísla (IČO) v zmluve o úvere, ešte
nevylučuje spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu. Podstatné pre posúdenie či ide o spotrebiteľský

vzťah je aj konanie dlžníka- fyzickej osoby, spočívajúce v tom, či dlžník poskytnuté finančné prostriedky
použil na v zmluve deklarovanú podnikateľskú činnosť alebo inú obchodnú činnosť, ktorú by mal
vykonávať na podklade živnostenského oprávnenia predloženého pri podpise zmluvy o úvere. Rovnako
je potrebné sa zaoberať aj otázkou či dlžník ku dňu podpisu zmluvy o úvere aj reálne živnosť vykonáva(l),
alebo živnostenské oprávnenie použil (používa) len na prístup k (i iným spôsobom nedostupným)

finančným prostriedkom, ktoré reálne nevyužíva na podnikanie.
..........31. Dovolací súd zhodne s Ústavným súdom SR uzatvára, že v každom konaní, ktorého
predmetom budú práva a povinnosti spotrebiteľa, ak bude súčasne spochybňovaný jeho štatút, bude
povinnosťou dodávateľa preukázať, že spotrebiteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Dôkazná povinnosť dodávateľa plynie z povinnosti odbornej starostlivosti a je

potvrdená aj skutočnosťou, že celý proces kontraktácie ovláda dodávateľ. Ak teda dodávateľ v každom
jednom spornom prípade za použitia prostriedkov známych pre dôkazné konanie neunesie dôkazné
bremeno preukázania štatútu nespotrebiteľa, bude sa mať za to, že osoba je vždy spotrebiteľom,
ktorému patrí spotrebiteľská právna ochrana.

23. Žalovaný tvrdil, že žalobca sa prostredníctvom sprostredkovateľa pána G. C. obrátil na žalovaného
so žiadosťou o poskytnutie úveru, pričom sa malo jednať o úver slúžiaci na oživenie a ozdravenie
jeho podnikateľskej činnosti, konkrétne vyplatenie dlhov zo zdravotnej a sociálnej poisťovne. Na
dôkaz predložil výpis zo živnostenského registra, v zmysle ktorého má žalobca aktívnu živnosť už
od roku 2001, pred poskytnutím pôžičky si túto skutočnosť preveril. Ďalej ako dôkaz predložil Čestné

vyhlásenie sprostredkovateľa pôžičky pána C. zo 17. 04. 2024, v ktorom tento prehlásil, že na
základe dopytu dlžníka – žalovaného o financovanie jeho podnikateľskej aktivity, ktorú vykonáva ako
samostatne zárobkovo činná osoba, došlo k uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ktorú
zmluvu sprostredkoval konateľ G. C. spoločnosti REALINVEST, s. r. o. Pán G. C. prehlásil, že on oslovil
žalovaného s ponukou na možnosť poskytnutia podnikateľskej pôžičky pre žalobcu, nakoľko mu bolo

známe,žeposkytovaniepodnikateľskýchpôžičiekjepredmetomčinnostižalovaného.Žalobcapoprel,že
by oslovil sprostredkovateľa pôžičky alebo samotného žalovaného s tým, že má záujem o podnikateľskú
pôžičku. Vo svojej výpovedi uviedol, že z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie ako následok obdobia
pandémie COVID hľadal možnosti získania finančných prostriedkov, keďže v banke úver nezískal.
Preto hľadal možnosti poskytnutia finančných prostriedkov cez nebankové subjekty, výslovne nemal

záujem o podnikateľský úver. Je pravdou, že pri záujme o pôžičku prezentoval svoj aktuálny stav, že
má nedoplatok na odvodoch, avšak z dôvodu, že táto skutočnosť môže by problémom pre poskytnutie
pôžičky. Finančné prostriedky potreboval predovšetkým na splatenie svojich dovtedajších dlžôb a to
hypotekárneho úveru, kde mal už omeškané splátky, dlžoby vo vzťahu k bývalej manželke, k rodine, od
ktorých si požičiaval financie na zabezpečenie bežných životných potrieb, potreboval financie za účelom

údržby motorového vozidla a získania platnej STK. Zároveň žalobca pripustil, že pokiaľ jednal s pánom
G.C.opôžičkeapôvodnežiadalsumu15.000,–EUR,pokiaľbyvyplatilvšetkysvojepodlžnosti,ktorémá
a zostali by mu nejaké financie, uvažoval o ich vložení do živnosti. Túto sumu vzhľadom na výšku odplaty
napokon nezískal, preto uvedená úvaha bola bezpredmetná. Žalobca zdokladoval výpisom z účtu, žedňa 23. 06. 2022 mu titulom pôžičky bola poskytnutá reálne suma 8.988,56 EUR zo strany žalovaného
na jeho bežný účet. Rovnako žalobca potvrdil, že z predmetnej pôžičky bol vyrovnaný zostatok jeho
hypotekárneho úveru, ktorý zostatok podľa prílohy č. 1 zmluvy v bode A2 činil 1.011,44 EUR. Ďalej

žalobca tvrdil a preukázal, že z reálne vyplatenej sumy uhradil splátky spotrebiteľského úveru – 2x dňa
23. 06. 2022 suma 338,29 EUR a 338,71 EUR. V ďalších mesiacoch použil zostatok sumy na splácanie
tohto splátkového úveru, financie použil na úhradu dlhu svojej rodine vo výške 1.500,– EUR (matke
a bratovi), na splatenie dlhu bývalej manželke vo výške 1.000,– EUR, na úhradu nákladov prípravy auta
na STK vo výške 800,– EUR. Žalobca potvrdil, že predmetné financie využil aj na splatenie podlžnosti

z podnikania na odvodoch do sociálnej a zdravotnej poisťovne a to prevodom na svoj podnikateľský účet
ako osobný vklad dňa 24. 06. 2022 vo výške 500,– EUR a 28. 06. 2022 vo výške 1.500,– EUR, t. j. spolu
2.000,– EUR. Zvyšnú časť finančných prostriedkov žalobca využil pre osobnú spotrebu. Zo samotnej
zmluvy o pôžičke napriek tomu, že v článku 2 je nadpis „Účel pôžičky“, nevyplýva žiaden konkrétny
účel poskytnutých finančných prostriedkov, s výnimkou sumy určenej na splatenie hypotekárneho úveru.
Rovnako súd konštatuje, že ani zo samotného označenia žalovaného ako dlžníka nevyplýva, že bol

v postavení podnikateľa a teda, že predmetný úver bol účelovo poskytnutý na jeho podnikateľské aktivity
tak, ako to prezentoval žalovaný. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný vykonáva podnikateľskú
činnosť na základe živnostenského oprávneniam, a že túto aktívne vykonával aj v čase poskytovania
pôžičky. Táto okolnosť však sama o sebe nesvedčí o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy o pôžičke.
Žalobca potvrdil, že okrem údajov k zakladanej nehnuteľnosti a potvrdenia o zostatku hypotekárneho

úveru, žiadne iné doklady týkajúce sa jeho podnikania žalovaný nežiadal, ani mu ich žalobca sám
nepredkladal. Z aktuálnej rozhodovacej praxe súdov SR, s poukazom na vyššie uvedené závery NS SR
súd konštatuje, že v prípade pochybností o spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu je dôkazné
bremeno na dodávateľovi, aby preukázal, že spotrebiteľ konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. V danom prípade žalobca predložil čestné prehlásenie pána G. C., ktorý ako listinný dôkaz však

žalobca spochybnil. Predmetné čestné prehlásenie predstavuje súkromnú listinu a pri súkromnej listine
stačí formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné
bremenotohoúčastníka,ktorýtvrdískutočnosti,ktorémalibyťsúkromnoulistinoupreukázané(rozsudok
NS SR sp. zn. 9Cdo/187/2022). V danom prípade súd konštatuje, že dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľskéhocharakterupredmetnejzmluvyopôžičkejepovinnosťoužalovanéhoakododávateľa,

pričom žalovaný svoje tvrdenie preukazoval výlučne existenciou živnostenského oprávnenia žalobcu
a súkromnou listinou, ktorej pravdivosť obsahu žalobca spochybnil. Naviac pravdivosť obsahu čestného
prehlásenia pána C. spochybňuje aj tá skutočnosť, že v čestnom prehlásení pán G. C. uviedol, že
konal ako konateľ spoločnosti REALINVEST, s. r. o., ktorá má v predmete činnosti okrem iného aj
sprostredkovanie poskytovania úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výučne bez

verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Podľa výpisu z Obchodného registra pán G.
C. je evidovaný ako spoločník uvedenej spoločnosti od 24. 03. 2023, ako konateľ so vznikom funkcie
od 06. 03. 2023. Zmluva o pôžičke a Zmluva o záložnom práve však bola uzavretá už dňa 20. 06. 2022.
Uvedené okolnosti žalovaný nijako neozrejmil, čo výrazne oslabuje hodnovernosť čestného prehlásenia
pána G. C.. Súd preto konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že v danom

prípade finančné prostriedky zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 20. 06. 2022 poskytol žalovanému výlučne
za účelom podnikania. Je nepochybné, že žalovaný je v predmetnom úverovom vzťahu označený
ako fyzická osoba a pokiaľ nebolo preukázané, že konal v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania, spĺňa definíciu spotrebiteľa tak, ako je uvedená v § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka alebo v
§ 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku záväzkového

vzťahu (pozn. súdu – aktuálne je tento právny predpis už neplatný).

24. V ďalšom súd považoval za potrebné vysporiadať sa aj so skutočnosťou, ktorá vyplynula
z vykonaného dokazovania, že predmetná pôžička, ktorá bola žalobcovi poskytnutá, bola použitá na
súkromné účely, ale aj na podnikateľské účely. Ide o to, či v prípade dvojúčelovej zmluvy možno dlžníkovi

priznať postavenie spotrebiteľa, pokiaľ sa zmluva uzatvára na účely čiastočne v rámci obchodnej
činnosti a čiastočne mimo obchodnej činnosti tejto osoby. V tomto smere súd poukazuje na závery
rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-110/14, Horatiu Ovidiu Costea v. SC Volksbank România SA
v ktorom súdny dvor judikoval:
........39. Odôvodnenie 17 smernice 2011/83, ktorého znenie je odlišné, si ako kritérium zvolilo

prevažujúci účel: "v prípade dvojúčelovej zmluvy, ak sa zmluva uzatvorí na účely čiastočne v rámci
a čiastočne mimo obchodnej činnosti príslušnej osoby a obchodný účel je obmedzený tak, aby
neprevažoval v celkovom kontexte zmluvy, takáto osoba by sa tiež mala považovať za spotrebiteľa"...........43. Napokon vzhľadom na rozdielne funkcie, ktoré pojem spotrebiteľ spĺňa v rámci rôznych
právnych aktov, ako aj na zistenia vyplývajúce z prípravných legislatívnych prác sa domnievam, že
odôvodnenie 17 smernice 2011/83 zakotvuje kritérium prevažujúceho účelu do všeobecného kontextu

zmluvy.
............Ak vnútroštátny súd dospeje k záveru, že nie je úplne jasné, či bola zmluva uzavretá na osobné
alebo na podnikateľské účely, dotknutá zmluvná strana sa musí považovať za spotrebiteľa, ak vo
všeobecnom kontexte zmluvy neprevažuje podnikateľský účel, s ohľadom na všetky okolnosti a dôkazy,
ktoré má vnútroštátny súd k dispozícii a ktoré má preskúmať.

Z uvedených záverov vyplýva, že súd prizná spotrebiteľský charakter v prípade dvojúčelovej zmluvy,
ak obchodný účel neprevažuje v celkovom kontexte zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
žalobcovi mal byť reálne poskytnutý úver v sume 10.000,– EUR, z toho časť na splatenie hypotekárneho
úveru a časť vyplatená na jeho súkromný účel, suma 2.000,– EUR mala byť určená na zaplatenie
poplatkov na vklad do katastra nehnuteľností a sprostredovateľských poplatkov. Žalobca z týchto
finančných prostriedkov využil sumu 2.000,– EUR na vklad do podnikania. Táto suma k celkovej sume

podľa zmluvy o úvere činí 16,67 % (zo sumy 12.000,– EUR), v prípade, že by žalobca preukázal tvrdenú
skutočnosť, že mu reálne dlh je suma 10.000,–, predmetná čiastka činí 20 % (zo sumy 10.000,– EUR).
Z uvedeného vyplýva, že podnikateľský účel použitia finančných prostriedkov neprevažuje v celkovom
kontextezmluvy,čojezdôraznenéajtvrdenímžalobcu,ktorýuvádzal,žefinančnéprostriedkypotreboval
predovšetkým na vykrytie osobnej potreby a len v prípade, že mu zostane dostatok finančných

prostriedkov, tieto použije na vykrytie dlžôb z podnikania. Z predmetného rozsudku tiež vyplýva záver,
že ak na základe zistených skutkových okolností a vykonaných dôkazov zostanú pochybnosti, či zmluva
bola uzavretá na osobný alebo podnikateľský účel, dlžníka treba považovať za spotrebiteľa, ak vo
všeobecnomkontextezmluvynebudezistenáprevahapodnikateľskéhoúčeluúveru.Súdpretouzatvára,
že v danom prípade Zmluva o poskytnutí pôžičky z 20. 06. 2022 sa považuje za spotrebiteľskú zmluvu

a táto podlieha právnej úprave spotrebiteľského práva.

25.1 Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie (v znení úč. do 30. 6.2023), tento
zákon upravuje
a) práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním úveru na bývanie na základe zmluvy o úvere na bývanie,

b) podmienky poskytovania úveru na bývanie,
c) zmluvy o úvere na bývanie,
d) spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa1) spojených s poskytovaním úveru na bývanie,
e) podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa spojené s
poskytovaním úveru na bývanie.

Podľa ods. 2, úverom na bývanie na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
veriteľom spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru
alebo obdobnej finančnej pomoci,
a) ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru (ďalej
len "nehnuteľnosť"), a to aj rozostavanej, alebo ktorá je zabezpečená iným právom týkajúcim sa takej

nehnuteľnosti,
b) ktorá je účelovo určená k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určenej na bývanie, a to na
základenadobudnutiaalebozachovaniavlastníckehoprávakpozemkualebokexistujúcejnehnuteľnosti
určenej na bývanie, výstavby nehnuteľnosti určenej na bývanie, bez ohľadu na predmet záložného práva
alebo iného zabezpečujúceho práva, alebo

c) ktorá je účelovo určená na vyplatenie úveru uvedeného v písmenách a) a b) alebo v ods. 3.
Podľa ods.4, úverom na bývanie nie sú, podľa písm. a) spotrebiteľský úver podľa osobitného predpisu.
(pozn. z.č.129/2010 Z. z.)

25.2 Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 90/2016 Z. z., a účely tohto zákona sa rozumie

a) veriteľom
1. banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky,9) ktorá má povolenie Národnej banky
Slovenska podľa osobitného predpisu10) a ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje alebo
sľubuje poskytnúť úver na bývanie,
2. fyzická osoba, ktorá hodnoverne preukáže vlastné peňažné prostriedky na poskytovanie úverov na

bývanie vo výške najmenej 16 600 000 eur a ďalšie peňažné prostriedky určené na poskytovanie úverov
na bývanie, a právnická osoba, ktorá má splatené peňažné prostriedky základného imania vo výške
najmenej 16 600 000 eur, a majú povolenie Národnej banky Slovenska podľa osobitného predpisu
a ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytujú alebo sľubujú poskytnúť úver na bývanie; zahodnoverné preukázanie sa považuje predloženie dokladu o pôvode vlastných peňažných prostriedkov
vo výške najmenej 16 600 000 eur vrátane dokladu o pôvode ďalších peňažných prostriedkov určených
na poskytovanie úverov na bývanie,

b) zmluvou o úvere na bývanie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver na
bývanie a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady
spojené s poskytnutým úverom.

25.3 Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 90/2016 Z. z., ak osoba v zmluve o úvere na bývanie označená ako

veriteľ neoprávnene poskytne úver na bývanie bez povolenia podľa osobitných predpisov, uzatvorená
zmluva o úvere na bývanie je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné
plnenie, osoba v neplatnej zmluve o úvere na bývanie označená ako veriteľ je povinná umožniť
spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie
byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod
neplatnosti zmluvy o úvere na bývanie, ak sa nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spotrebiteľa

vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz.
Podľa ods. 4, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o úvere na bývanie
alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru na bývanie žalobou.

25.4 Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 90/2016 Z. z., na vzťahy vyplývajúce z tohto zákona sa primerane

vzťahujú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

25.5 Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Žalobca v žalobe tvrdil, že v danom prípade zmluvný vzťah predstavuje spotrebiteľskú zmluvu
o úvere na bývanie, ktorú však môže poskytovať len veriteľ spĺňajúci požiadavky ustanovené zákonom č.
90/2016 Z. z. a to pokiaľ má povolenie NBS podľa osobitného predpisu, pričom žalovaný túto podmienku
nespĺňa. V takom prípade je zmluva o úvere neplatná s poukazom na § 15 ods.3 zákona č. 90/2016
Z. z. V konaní žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že je veriteľom podľa zákona č. 90/2016 Z. z. na

poskytovanie úverov na bývanie, žalovaný uvádzal a vyplýva to aj z výpisu z Obchodného registra, že
v rámci predmetu podnikania má evidovanú živnosť „Poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných
zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt“. Takáto
voľná živnosť zapísaná v predmete podnikania podnikateľského subjektu v Obchodnom registri však
neoprávňuje podnikateľa na poskytovanie spotrebiteľských úverov – úverov na bývanie, na ktoré sa

vyžaduje povolenie pre veriteľa. Pokiaľ je právny úkon v rozpore so zákonom, je absolútne neplatný
v zmysle § 39 OZ. V tomto prípade zo zákona o úveroch na bývanie vyplýva, že žalovaný označený
ako veriteľ neoprávnene poskytol žalobcovi úver na bývanie bez povolenia podľa osobitných predpisov,
preto je uzatvorená Zmluva o pôžičke z 20. 06. 2022 neplatná (§ 15 ods.3 zákona č. 90/2016 Z. z.).
Tak, ako bolo uvedené vyššie, pohľadávka žalovaného zo Zmluvy o pôžičke bola zabezpečená Zmluvou

o záložnom práve z 20. 06. 2022 k dotknutej nehnuteľnosti, ktorá má akcesorický charakter k hlavnej
zmluve, t. j. Zmluve o pôžičke. Keďže predpokladom vzniku a trvania záložného práva je existencia
zabezpečenej pohľadávky tak, ako je uvedená v článku 2 Zmluvy o zriadení záložného práva, z dôvodu
absolútnej neplatnosti Zmluvy o pôžičke takáto pohľadávka neexistuje a potom nemôže byť platný ani
právny úkon – Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 20. 06. 2022. Pokiaľ na podklade absolútne

neplatnej záložnej zmluvy došlo ku vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností k dotknutej
nehnuteľnosti,žalobcapreukázalnedôvodnosťtakéhotozápisu.Súdkonštatuje,žetakétozáložnéprávo
neexistuje a preto vyhovel žalobe a rozhodol o neexistencii záložného práva k nehnuteľnosti (tak, ako
je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku).

27. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p. a to v časti výroku II., v ktorej
bol žalobca plne úspešný. V tejto časti by mu tak patrila plná náhrada trov konania voči žalovanému.
O zastavenej časti konania rozhodoval súd podľa § 256 ods.1 C.s.p., procesné zavinenie na zastavení
konania nesie žalobca z dôvodu späťvzatia žaloby, zavinenie žalovaného súd nezistil, trovy zastavenej
časti konania tak znáša žalobca voči žalovanému. Vzhľadom na danú procesnú situáciu súd preto

vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.