Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 1, 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 22Csp/62/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222203100
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kolárik

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2222203100.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci žalobcu:

R Collectors s. r. o., IČO: 50 094 297, sídlo: Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, zast.: Advokátska
kancelária RELEVANS s. r. o., sídlo: Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti
žalovaným: 1/ A. B., bydlisko: C. D. XXX/XX, XXX XX E. D., nar.: XX. XX. XXXX, 2/ F. B., bydlisko:
XXX XX G. XXX, C.: XX. XX. XXXX, o zaplatenie 8 565,81 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca(pôvodne365.bank,a.s.,IČO:31340890;zmenužalobcuvdôsledkupostúpeniapohľadávky

odvolací súd pripustil uznesením sp. zn. 21CoCsp/8/2024-226 zo dňa 09. 10. 2024) sa žalobou
doručenou tunajšiemu súdu dňa 21. 09. 2022 domáhal zaplatenia sumy 8 565,81 EUR s príslušenstvom.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20. 05. 2015 uzatvorili žalobca ako veriteľ, žalovaný v 1. rade ako dlžník
a H. B., právna predchodkyňa žalovaného v 2. rade (viď. odsek 3 tohto rozsudku), ako spoludlžník
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj ako „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli o. i. Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery (ďalej aj ako „VOP“) a Sadzobník
poplatkov (ďalej aj „Sadzobník“). Na základe Zmluvy žalobca poskytol žalovanému v 1. rade a právnej

predchodkyni žalovaného v 2. rade peňažné prostriedky v sume 15 000,00 EUR. Žalovaný v 1. rade
a právna predchodkyňa žalovaného v 2. rade (ďalej spolu len „dlžníci“) sa zaviazali v stanovenom
termíne vrátiť žalobcovi Istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa Zmluvných
dokumentov („Úver“) a plniť ostatné povinnosti podľa Zmluvných dokumentov. V dôsledku porušenia
zmluvných povinností dlžníkov žalobca v zmysle ustanovenia § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „OZ“), v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 OZ
upozornil dlžníkov na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti Úveru. Keďže dlžníci na Upozornenie

nereagovali, žalobca vyhlásil dňa 08. 02. 2021 Úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej
splatnosti Úveru žalovaný vykonal úhrady v súhrnnej sume 1 440,12 EUR, ktoré žalobca započítal
na istinu úveru; poslednú úhradu žalovaný vykonal dňa 20. 07. 2022. Jednotlivé splátky dlžníkov do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sú uvedené v Aktuálnom stave úveru v časti „Zaplatené splátky“
vyhotovenom z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade so zákonom
o bankách. Úroky z omeškania si žalobca uplatnil s poukazom na § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z., pričom za obdobie od dátumu poskytnutia Úveru do dátumu vyhlásenia

predčasnej splatnosti Úveru úrok z omeškania žalobca vyčíslil v sume 23,61 EUR, za obdobie od
dátumu vyhlásenia predčasnej splatnosti Úveru do dátumu poslednej úhrady Úveru žalobca vyčíslil úrok
z omeškania v sume 624,54 EUR a za obdobie od 21. 07. 2022 do zaplatenia žalobca uplatnil úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8 139,08 EUR (dlžná úverová istina). Pokiaľ ide o zmluvnýúrok, žalobca poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 a 8Cdo/125/2018, v zmysle
ktorých veriteľovi pri zosplatnení úveru prináleží zmluvný úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom
plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Z predloženého amortizovaného výpisu vyplýva, že

žalovaný by pri riadnom plnení povinností zaplatil úroky z istiny v súhrnnej výške 10 399,15 EUR, pričom
z Aktuálneho stavu úveru je zrejmé, že na úrokoch zaplatil žalovaný dosiaľ 8 565,81 EUR. Zostáva
teda zaplatiť 1 833,34 EUR. Žalobca si ďalej žalobou uplatnil nárok na zaplatenie bankových poplatkov
vo výške spolu 36,- EUR, ktoré boli účtované v zmysle Zmluvy a Sadzobníka poplatkov. Žalovaný je
teda povinný zaplatiť žalobcovi a) istinu vo výške 8 139,08 EUR, b) vyčíslený zmluvný úrok z Istiny

vo výške 1 833,34 EUR, c) vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 23,61 EUR (ide o úrok
z omeškania od momentu poskytnutia Úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti Úveru),
d) vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 624,54 EUR (ide o vyčíslený úrok z omeškania od
momentu zosplatnenia Úveru do vykonania poslednej úhrady), e) zákonný úrok z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 8 139,08 EUR od 21. 07. 2022 do zaplatenia, a f) poplatky vo výške 36,- EUR.

2.Napodporusvojichtvrdenížalobcakžalobepripojilnasledovnélistinnédôkazy:Obchodnépodmienky
prespotrebiteľskéúvery(č.l.10–11),2xpotvrdenieodoručenízásielky(č.l.12–13),Aktuálnystavúveru
k 31. 08. 2022 (č.l. 14 - 15), Zmluva o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX (č.l. 16 –
17), výpočet zákonného úroku z omeškania od poskytnutia Úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti
Úveru (č.l. 18 – 19), Výzva na úhradu dlžnej sumy (č.l. 20) s doručenkami (č.l. 24), Upozornenie – Výzva

na splatenie dlžnej časti úveru (č.l. 20), podací hárok č. EPH228101818 (č.l. 21 – 22), podací hárok č.
EPH224491477 (č.l. 23 - 28), amortizovaný výpis (č.l. 25), Všeobecné obchodné podmienky (č.l. 26 –
34), Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby (č.l. 35 – 29), predžalobná výzva (č.l. 30).

3.Právnapredchodkyňažalovanéhov2.radezomreladňa07.07.2021(č.l.62).Jejprávnymnástupcom

sa stal žalovaný v 2. rade a žalobca navrhol, aby s ním súd konal ako s účastníkom na strane žalovaného
v2.rade(č.l.74,80);dedičskékonaniebolovedenétunajšímsúdompodsp.zn.10D/128/2021.Žalovaný
v 2. rade nadobudol dedičstvo v celom rozsahu, a teda na neho prešli i dlhy poručiteľky (§ 470 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

4. V podaní z 30. 12. 2022 žalobca na výzvu súdu uviedol, že platobná disciplína žalovaných vyplýva
z dokumentu „Aktuálny stav úveru“. Žalovaný v 1. rade a právna predchodkyňa žalovaného v 2. rade sa
do omeškania trvajúceho viac ako 3 mesiace dostali so splátkou splatnou k 25. 09. 2020. Žalovaní do
30. 12. 2022 uhradili splátky v súhrnnej výške 15 453,73 EUR, z čoho bola na poplatky započítaná suma
27,- EUR, na úroky bola započítaná suma 8 565,81 EUR a na istinu bola započítaná suma 6 860,92

EUR. Žalobou uplatnená istina predstavuje rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 15 000,- EUR
a sumy 6 860,92 EUR, čo je časť splátok započítaná na istinu. Pokiaľ ide o zmluvný úrok, v zmluve bola
dohodnutá úroková sadzba 12,90 % ročne. Z amortizovaného výpisu je zrejmé, že na úroku zostáva
uhradiť 1 833,34 EUR. Žalobca tiež podrobne zdôvodnil výpočet úroku z omeškania a bankových
poplatkov (č.l. 94 – 96). V doplňujúcom podaní žalobca ešte uviedol, že žalovaným bol umožnený odklad

splátok o 3 mesiace a žalobca k tomu predložil príslušnú dokumentáciu (č.l. 101 – 102). Súd už tieto
tvrdenia podrobne v rozsudku neuvádza, keďže v danej veci neboli pre rozhodnutie súdu podstatné.

5. Žalobu s výzvou na vyjadrenie a poučeniami súd žalovanému v 1. rade doručil dňa 06. 02. 2023 (č.l.
109) a žalovanému v 2. rade dňa 08. 02. 2023 (č.l. 111).

6. Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili. Reagovali až na pojednávaní dňa 22. 09. 2023, kde uviedli,
že úver prestali splácať pre nedostatok finančných prostriedkov; dlh by vedeli splácať v splátkach najviac
200 – 250 EUR mesačne (viď zápisnica z pojednávania, č.l. 132).

7. V reakcii na závery z pojednávania z 22. 09. 2023 žalobca podaním z 19. 10. 2023 doplnil niektoré
žalobné tvrdenia. Uviedol, že žalobca pred poskytnutím úveru skúmal platobnú schopnosť žalovaného
v 1. rade a právnej predchodkyne žalovaného v 2. rade, a to najmä s prihliadnutím na účel úveru,
dobu trvania úveru, pričom overoval existujúce záväzky žiadateľa a spolužiadateľa a výšku ich príjmu.
Žalovaný v 1. rade si uvádzal rodinný stav slobodný a 0 vyživovaných detí. Právna predchodkyňa

žalovaného v 2. rade si uvádzala rodinný stav vydatá a 0 vyživovaných detí. Z úveru vo výške 15 000,-
EUR bolo dlžníkovi poskytnutých 4 578,86 Eur na splatenie úverov, ktoré mal u veriteľa s rokom
poskytnutia 2013 a 2015 a zvyšok sumy, tj. 10 421,14 EUR, bol dlžníkovi poskytnutý na jeho osobný
účet, tj. uvedenou sumou bol splatený aj debet na osobnom účte vo výške 760,- EUR. Z reportu SRBIje zrejmé, že v čase žiadosti o úver mal dlžník tri záväzky s výškou súhrnnej mesačnej splátky 140
+140+75+15Eur=230,- Eur, a spoludlžník mal v čase žiadosti o úver splátku vo výške 140,- Eur. Na
úhradu splátky vo výške 140,- Eur bol zaviazaný dlžník so spoludlžníkom spoločne a nerozdielne, tzn.

dlžníksiZmluvouoúvereč.XXXXXXXXXXsplatilvšetkyexistujúcezáväzkyzozmluvyzroku2013,2014
a 2015, o ktorých splatenie žiadal prostredníctvom žiadosti o úver. S ohľadom na celkový príjem
žiadateľa a spolužiadateľa, ktorý banka overila pomocou dopytu do Sociálnej poisťovne, banka zistila
súhrnný príjem vo výške 871,- EUR (450+321). Finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca
pre poskytnutie úveru vo výške 15 000,- EUR na 9 rokov s mesačnou splátkou vo výške 237,- EUR.

Žalobca poukázal na to, že do účinnosti Opatrenia NBS č. 10/2017 neexistoval záväzný postup výpočtu
ukazovateľa schopnosti splácať úver a bonita sa posudzovala individuálne. S poukazom na výšku
životného minima v čase uzavretia Zmluvy vo výške 198,09 Eur ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu a
vo výške 138,19 Eur ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, t.j. spolu vo výške
336,28 Eur, pri overení a akceptovaní príjmu dlžníka vo výške 450,- EUR a príjmu spoludlžníka vo výške
321,- EUR a odpočítaní sumy splátky úveru v sume 237,- EUR (keďže všetky ostatné splátky - záväzky

dlžníka/spoludlžníka boli splatené úverom zo Zmluvy), ostala dlžníkovi/spoludlžníkovi k dispozícii suma
vo výške 534 EUR, tj. suma presahujúca sumu životného minima.

8. Na podporu svojich tvrdení žalobca k podaniu z 19. 10. 2023 priložil nasledovné listiny: aktuálny stav
úveru k 31. 08. 2022 (č.l. 145 - 146), Formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere lepšia

splátka – interná konsolidácia (č.l. 147), výpis z interných systémov veriteľa s údajmi zo SRBI a Sociálnej
poisťovne a emailové stanovisko NBS z 13. 09. 2021 (uvedené dôkazy boli pre nemožnosť vyhotovenia
čitateľnej tlačenej podoby oboznámené z elektronickej podoby na pojednávaní dňa 01. 07. 2025 – viď.
zápisnica).

9. Tunajší súd vo veci prvý krát rozhodol rozsudkom zo dňa 01. 12. 2023 tak, že žalobu zamietol
ažalovanýmpriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Žalobuzamietolnazákladezáveru,
že (i) zmluva o úvere neobsahovala povinnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. a) ZoSÚ, konkrétne
druh spotrebiteľského úveru, a že (ii) veriteľ neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaných
splácať úver. V dôsledku uvedených porušení zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Keďže do dňa vydania rozsudku žalovaní uhradili veriteľovi viac, ako bola istina úveru, žalobca už nemal
voči žalovaným pohľadávku, ktorú by bolo možné v tomto súdnom konaní priznať.

10. Na základe odvolania žalobcu KS TT ako súd odvolací svojím uznesením sp. zn.
21CoCsp/8/2024-231 zo dňa 28. 02. 2025 zrušil prvý rozsudok tunajšieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorým je tunajší súd viazaný, zmluva
obsahovala druh spotrebiteľského úveru, a teda v tejto časti odvolací súd považoval názor tunajšieho
súdu za nesprávny. Záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre neskúmanie bonity odvolací súd
považoval za predčasný a tunajšiemu súdu vytkol, že opomenul, že žalobca k podaniu doručenému
dňa 19. 10. 2023 pripojil (okrem iného) SRBI_SP - Spoločný register bankových informácii. Tento dôkaz

tunajší súd nevykonal a nevyhodnotil, pričom však SRBI môže obsahovať relevantné údaje týkajúce sa
skutkových tvrdení žalobcu v podaní zo dňa 19.10.2023, ktoré môžu mať dopad na skúmanie bonity
dlžníka a následne na ne/unesenie dôkazného bremeno o uvedenom.

11. Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 22. 09. 2023 a 01. 12. 2023 a po vrátení veci odvolacím

súdom vec opätovne prejednal na pojednávaní dňa 01. 07. 2025, ako je uvedené v zápisniciach o
pojednávaní. Súd vykonal dokazovanie zo všetkých dôkazov v spise, vrátane elektronických výstupov
veriteľa obsahujúcich údaje zo SRBI a Sociálnej poisťovne, a na základe ďalej uvedeného dospel
k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Pokiaľ ide o pôvodný záver tunajšieho súdu o absencii
podstatnej náležitosti, súd rešpektoval právny názor odvolacieho súdu a tento si osvojil. Pokiaľ však ide

o skúmanie bonity, tunajší súd aj po vykonaní opomenutých dôkazov v zmysle zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu zotrval na závere, že veriteľ neskúmal bonitu s odbornou starostlivosťou a úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

12. Žalobca ako veriteľ, žalovaný v 1. rade ako dlžník a H. B. (právna predchodkyňa žalovaného v 2.

rade) ako spoludlžník (žalovaný v 1. rade a právna predchodkyňa žalovaného v 2. rade ďalej spolu aj
ako „dlžníci“) uzavreli medzi sebou dňa 20. 05. 2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka
č. 7853511284 (ďalej len „zmluva“, č.l. 16), na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkom spotrebiteľský
úver s nasledovnou špecifikáciou: výška úveru: 15 000,- EUR, úroková sadzba: 12,90 % ročne, početsplátok: 108, výška mesačnej splátky: 237,- EUR, prvá splátka splatná: 25. 06. 2015, dátum konečnej
splatnosti úveru: 25. 05. 2024, celková čiastka úveru: 25 399,15 EUR, RPMN banky: 13,70 %, priemerná
RPMN: 11,53 %. Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad (č.l. 14, 15), dlžníci nesplácali úver riadne

a včas, pričom s úhradou splátky splatnej k 25. 09. 2020 sa omeškali o viac ako 3 mesiace. Žalobca
zaslal dlžníkom Upozornenie - výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 11. 01. 2021 (č.l. 20), v ktorej
ich upozornil na omeškanie so splácaním úveru a na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru.
Keďžedlžnícidlžnésplátkyneuhradili,žalobcaúverzosplatnilk08.02.2021,očomdlžníkovupovedomil
listom z 08. 02. 2021 (č.l. 20).

13. Aby mohla byť pohľadávka veriteľa voči spotrebiteľovi priznaná v súdnom konaní, súd musí
mať preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pokiaľ ide o existenciu pohľadávky
a jej uplatňovanie voči spotrebiteľovi. Kogentné právne normy upravujú právne dôsledky porušenia
povinností na strane veriteľa pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pri výkone práv z nej
vyplývajúcich, na ktoré súd musí prihliadnuť, a teda musí i posúdiť, či je pohľadávka voči spotrebiteľovi

uplatňovaná v súlade so zákonom.

14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy („ZoSÚ“): Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto

zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ: Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

16. Podľa § 7 ods. 15 ZoSÚ: Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

17. Podľa § 7 ods. 16 písm. b) ZoSÚ: Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že
veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi.

18. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ: Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je

oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver.

19. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
ospotrebiteľskomúvereaozrušeníSmerniceRady87/102/EHS(„Smernica“),členskéštátyzabezpečia,
že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných

informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do
príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit Lyonnais
proti I. H., C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo
bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný
dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie

veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu
spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti
a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.20. V rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 z 30. 11. 2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že ZoSÚ
vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti
a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany
spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa
sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho,
či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná

pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z
existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej
istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ
dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne
zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ
vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ

zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za
účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také

informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej

výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba
niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

21. V zmysle § 7 ods. 15 a ods. 16 ZoSÚ je žalobca povinný preukázať, že pri poskytnutí

spotrebiteľského úveru veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou, najmä že zodpovedajúcim
spôsobom skúmal schopnosť dlžníkov (žiadateľov o úver) splácať úver. Posudzovanie bonity je
proces zhromaždenia a kvalifikovaného vyhodnotenia relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii
konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne a ktorého
vykonanie s odbornou starostlivosťou je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Žalobca nepreukázal,

že s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť dlžníkov splácať úver v zmysle § 7 ZoSÚ. Zo žalobcom
predloženej dokumentácie boli niektoré údaje k skúmaniu bonity uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, a to nasledovne: žalovaný v 1. rade: čistý mesačný príjem: 450,- EUR, počet vyživovaných
detí: 0, rodinný stav: slobodný, druh bývania: s rodičmi; právna predchodkyňa žalovaného v 2. rade:
dôchodok: 321,- EUR, rodinný stav: vydatá. Ďalej boli v zmluve uvedené tri finančné záväzky v podobe

dvoch úverov a debetu. Iné relevantné údaje v zmluve uvedené neboli. Proces skúmania bonity žalobca
popísal v podaní z 19. 10. 2023 (viď. odsek 7 tohto rozsudku). Súd vykonal a vyhodnotil všetky žalobcom
predložené dôkazy, vrátane údajov zo SRBI a Sociálnej poisťovne, v kontexte jeho argumentácie,
a dospel k záveru, že veriteľ neskúmal s odbornou starostlivosťou bonitu žiadateľov o úver, keď (i)
do výpočtov bonity zahrnul neoverený príjem (resp. neoverený v celom zohľadnenom rozsahu) a (ii)

vôbec nezisťoval výšku nákladov žiadateľov o úver na zabezpečenie ich základných životných potrieb.
Pokiaľ ide o overovanie príjmu, podľa výpisu zo Sociálnej poisťovne veriteľ overoval výšku príjmu 405,-
EUR a 305,- EUR, pričom ale do výpočtov bonity zahrnul príjmy 450,- EUR a 321,- EUR. Žalobca
na pojednávaní dňa 01. 07. 2025 argumentoval, že v tom čase veriteľ podľa jeho interných postupov
overoval 90 % príjmu a keď toto bolo overené, veriteľ považoval za overenú celú klientom deklarovanú

výšku. Podľa názoru tunajšieho súdu z uvedeného nepochybne vyplýva, že veriteľ neoveroval celú
reálnuvýškupríjmužiadateľaoúver,aleoverilibajehočasť.Dovýpočtovbonitytakzahrnulajneoverený
príjem spotrebiteľa. Časť príjmu veriteľ neoveril napriek tomu, že tak mohol urobiť, pričom tunajší súd
nevidí žiaden racionálny a legitímny dôvod, pre ktorý veriteľ do dopytu na Sociálnu poisťovňu zadával
namiesto reálnych, dlžníkmi poskytnutých, údajov o príjme len časť deklarovaných príjmov (resp. dôvod

pre to, aby - v hypotetickej rovine - dlžníci mohli uviesť o 10 % vyšší príjem, než reálne mali). Pokiaľ
ide o náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa, z vyjadrení žalobcu vyplýva,
že žalobca zobral do úvahy sumy životného minima, poukazujúc na to, že do účinnosti Opatrenia
NBS č. 10/2017 nebol ustanovený záväzný postup pre skúmanie bonity a tento bol ponechaný nainterné pravidlá veriteľov. K tomu súd uvádza, že ani dnes zákon neumožňuje bez ďalšieho použiť
sumy životného minima, bez povinnosti veriteľa vynaložiť primerané úsilie na zistenie reálnych nákladov
žiadateľa o úver na zabezpečenie jeho základných životných potrieb. § 7 ods. 27 posledná veta

ZoSÚ (v aktuálnom znení) síce ustanovuje, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s
ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, avšak toto
podľa názoru tunajšieho súdu nemožno vykladať tak, že veriteľ vôbec nemusí od žiadateľa o úver
zisťovať výšku jeho skutočných životných nákladov, ale postačí vo výpočtoch zohľadniť len výšku

životného minima. Citované zákonné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že veriteľ nesmie bez
ďalšieho vziať do úvahy len žiadateľom uvedené náklady, ak tieto žiadateľ uviedol v nižšej výške, než
je stanovené životné minimum (keďže je vysoký predpoklad nesprávnosti takého údaju). Ak účelom
posúdenia bonity je zistiť, či žiadateľ o úver bude skutočne schopný splácať poskytnutý úver, potom je
vylúčené, aby veriteľ posudzoval bonitu bez akejkoľvek informácie od žiadateľa o úver o jeho reálnych
nákladoch na základné životné potreby. Tento záver potvrdzuje aj znenie Opatrenia NBS č. 10/2017

Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ktoré v § 2
ods. 5 uvádza, že výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb sa určuje najmenej vo
výške sumy životného minima. Posudzovanie bonity bez elementárnych vstupných údajov o skutočných
nákladoch žiadateľa o úver nemožno hodnotiť ako postup s odbornou starostlivosťou. Je tomu tak
aj preto, že náklady priemerného spotrebiteľa na zabezpečenie jeho základných životných potrieb sú

výrazne vyššie, než je životné minimum, čo je všeobecne známa skutočnosť. S uvedeným právnym
názorom sa stotožnili i dva senáty Krajského súdu v Trnave v rozsudkoch sp. zn. 28CoCsp/9/2024
z 12. 11. 2024 a sp. zn. 24CoCsp/38/2024 zo dňa 30. 04. 2025. Nie je ani žiaden legitímny dôvod pre
akceptovanie záveru, že do účinnosti Opatrenia NBS stačilo zahrnúť do základných životných nákladov
spotrebiteľa paušálne životné minimum. Ako už bolo uvedené, životné minimum nič nevypovedá

o nákladoch konkrétneho spotrebiteľa na zabezpečenie jeho základných životných potrieb. Pritom
súd nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že do účinnosti Opatrenia NBS bol postup pre výpočet bonity
predovšetkým vecou interných pravidiel veriteľov. To však neznamená, že tieto pravidlá mohli byť
nastavené ľubovoľne, podľa preferencií veriteľa a bez (reálneho a nie iba formálneho) zohľadnenia
základného účelu procesu skúmania bonity a v tom čase platných zákonných ustanovení. Neobstojí

ani argument, že súdy retroaktívne vyžadujú od veriteľov skúmanie bonity spôsobom, ktorý zo zákona
v tom čase nevyplýval. Skúmanie bonity nie je nič iné, ako zistenie toho, či spotrebiteľovi po odčítaní
jeho finančných záväzkov a nákladov na jeho základné životné potreby (v reálnej výške v čase žiadosti
o úver) od jeho (reálneho) príjmu zostanú spotrebiteľovi (reálne) peňažné prostriedky na splatenie úveru.
Skúmanie nákladov spotrebiteľa je teda samotnou podstatou zákonnej požiadavky posudzovania bonity

a jej imanentnou súčasťou, pričom v zákonnom texte bola vyjadrená aj pred účinnosťou Opatrenia NBS
(por. § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu zavretia úverovej zmluvy: „Za hrubé porušenie povinnosti
podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov
o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa...“). Nielen z tvrdení žalobcu, ale aj z predložených
dôkazov je zrejmé, že veriteľa náklady spotrebiteľa vôbec nezaujímali a tieto od dlžníkov nezisťoval.

Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že veriteľ postupoval
v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ, a teda mu i vzniklo právo úver zosplatniť. Naopak, súd mal z predložených
listinných dôkazov za preukázané, že veriteľ neskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť dlžníkov
splácať úver, a teda veriteľovi s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ prvú vetu nemohlo ani vzniknúť právo
vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Súd zároveň dospel k záveru, že v danom prípade išlo o hrubé

porušenie povinnosti veriteľa posudzovať bonitu s odbornou starostlivosťou (žalobca nezisťoval žiadne
informácie o reálnych životných nákladoch dlžníkov a zároveň na strane príjmov pracoval s neovereným
príjmom), a teda úver sa s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ druhú a tretiu vetu považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Pre úplnosť súd uvádza, že vyhodnocoval aj výpis zo SRBI, pričom z neho vyplývali
peňažné záväzky tak, ako ich deklaroval žalobca.

22. Keďže úver sa v zmysle ZoSÚ považuje za bezúročný a bez poplatkov (z dôvodu hrubého porušenia
§ 7 ods. 1 ZoSÚ), žalovaní boli povinní vrátiť iba istinu úveru, t.j. vrátiť sumu 15 000,- EUR. Žalovaní
dosiaľuhradilisplátkyvsúhrnnejvýške15453,73EUR,atedauhradiliviac,akojeúverováistina15000,-
EUR. Vzhľadom na to súd uzavrel, že žalobca nemá voči žalovaným oprávnenú pohľadávku, ktorú by

súd mohol žalobcovi v tomto konaní priznať. Preto súd rozhodol tak, že žalobu zamietol, ako je uvedené
vo výroku I. tohto rozsudku.23. Pre úplnosť súd ešte dodáva, že pokiaľ ide o argument žalobcu na pojednávaní dňa 01. 07. 2025,
že predmetnou úverovou zmluvou sa celková splátka úveru žalovaných zvýšila iba o 7,- EUR, pričom
žalovaní získali úver o cca 10 000,- EUR vyšší, a teda veriteľ poskytol výhodnejší úver, tento argument

vdanomprípadeniejerelevantný.Vprvomradenemožnoopomenúť,žesažalovanýmvýraznepredĺžila
doba splácania úveru. Okrem toho ZoSÚ aj v čase poskytnutia predmetného úveru ustanovoval, že
bonitu je veriteľ povinný skúmať aj pri navýšení spotrebiteľského úveru (v danom prípade bola na
refinancovanie použitá suma 4 578,86 EUR a zvyšná úverová istina 10 421,14 EUR predstavovala nový
úver).

24.Otrováchsúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1CSPa§255ods.1CSP,vspojenís§396ods.3
CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že žalovaní boli v konaní v plnom rozsahu
úspešní, a teda im patrí i nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, v rozsahu
100 %, ktorý im súd priznal vo výroku II. tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda
do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
(§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie

právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§
367 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient
môže odvolanie podať za podmienok uvedených

v § 360 CSP.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody

podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených
v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnená
strana domáhať jej splnenia v exekúcii.