Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423203061
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4423203061.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov
– otec: C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. F. X, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Gergely Pšenák,
advokát so sídlom Nové Zámky, M.R. Štefánika 30, a matka: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C., H. F.
XX, zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Nové
Zámky, Pribinova 9, IČO: 36 813 401, o zvýšenie a zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 8P/119/2023-375 zo dňa 8. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh otca na zníženie výživného,
výrokom II. zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78

ods. 1 a 3 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne dôvodil, že naposledy bolo vo
veci výživného na maloletého rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 8P/173/2022 -
66 zo dňa 24.01.2023, nasledovne: „I. Súd schvaľuje dohodu rodičov, v zmysle ktorej sa mení rozsudok
Okresného súdu Galanta, č. k. 21Pc/21/2019 - 133 zo dňa 04.11.2019, v časti o výške výživného na
maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že výživné na maloleté dieťa sa zvyšuje zo sumy 200,-
eur mesačne na sumu 270,- eur mesačne, počnúc od 15.08.2022. II. Zročné výživné na maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 15.08.2022 do 24.01.2023 v sume 386,16 eur otec

je povinný splácať po 35,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou
výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.“ Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 31.01.2023. Z
potvrdeniaopríjmematkyzaobdobie01/2024-07/2024malsúdprvejinštanciepreukázanýjejpriemerný
čistý mesačný príjem vo výške 698,54 eur. Z potvrdenia o príjme otca za obdobie 10/2022-04/2023
bol preukázaný jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.560,21 eur. Z rozhodnutia riaditeľa
I. J., I. J. K. č. 393062/2023 zo dňa 03.08.2023, mal súd prvej inštancie preukázané, že otec je

prepustený zo služobného pomeru dňom doručenia tohto rozhodnutia. Zo správy z diagnostického
vyšetrenia zo dňa 11.07.2023 bolo preukázané, že dieťa trpí hyperaktivitou a oslabenou pozornosťou
(ADHD) s prejavmi opozičného vzdoru. Odporúčané je neurologické a pedopsychiatrické vyšetrenie a
špeciálno-pedagogické vyšetrenie. Z rozhodnutia MŠ L., H. C. zo dňa 23.04.2024 bolo preukázané, žematerská škola dňom 01.05.2024 predčasne ukončila predprimárne vzdelávanie maloletého z dôvodu,
že situácia s dieťaťom v triede bola nezvládnuteľná a materská škola nie je schopná zabezpečiť
adekvátne prostredie a špeciálno-pedagogické vedenie pre dieťa na základe vyšetrení a diagnózy a

zákonný zástupca doteraz neabsolvoval s dieťaťom žiadne odborné vyšetrenia, ktoré by mohli byť v
prospech dieťaťa, odporúčané v Správe Centra poradenstva a prevencie Nové Zámky. Z rozhodnutia
MŠ H., H. C. zo dňa 31.05.2024 mal súd prvej inštancie preukázané, že maloletý je od 02.09.2024 do
30.11.2024 prijatý na predprimárne vzdelávanie v materskej škole od 02.09.2024 na celodennú výchovu
a vzdelávanie a určením adaptačného pobytu od 02.09.2024 do 30.11.2024.

3. Pokiaľ ide o pomery na strane maloletého dieťaťa, jeho odôvodnené potreby sa od ostatného
rozhodnutia výrazne nezmenili. Maloletý naďalej navštevuje štátnu materskú školu s výnimkou obdobia
od 01.05.2024 do 31.08.2024, kedy navštevoval súkromnú materskú školu z dôvodu jeho vylúčenia
zo štátnej materskej školy pre agresívne správanie. Maloletý má bežné potreby porovnateľné s jeho
rovesníkmi v jeho veku. Síce máva vyššiu chorobnosť, najmä v zimných obdobiach, lekár však

predpokladá jej spontánne vyhasnutie prechodom na základnú školu. Navštevuje množstvo platených
krúžkov. V súvislosti s jeho agresívnym správaním absolvuje sedenia u psychológa a vyšetrenia u
neurológa.

4. Čo sa týka pomerov na strane matky, je zamestnaná u zamestnávateľa M. K. A., s priemernou čistou

mzdou za obdobie 01/2024-07/2024 vo výške 698,54 eur, okrem toho poberá rodinné prídavky v sume
60,- eur mesačne. Žije v spoločnej domácnostis maloletým A. a priateľom N. D., ktorý má priemerný čistý
mesačný príjem vo výške 1 442,59 eur mesačne. Matka mala v čase ostatného rozhodnutia priemerný
čistý mesačný príjem vo výške 662,- eur. Vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Možno konštatovať, že
od ostatného rozhodnutia došlo k miernemu nárastu jej príjmu.

5. Otec je bez pracovného pomeru z dôvodu skončenia služobného pomeru v súvislosti s jeho obvinením
z úmyselnej trestnej činnosti. Jeho priemerný čistý mesačný príjem v období pred jeho vzatím do väzby
(lehota väzby začala plynúť odo dňa 04.05.2023) bol vo výške 1.560,21 eur (10/2022-04/2023). Toho
času je evidovaný na úrade práce. Má príjem z výsluhového príspevku v sume 112,- eur mesačne. V

čase ostatného rozhodnutia mal príjem vo výške 1.150,- eur. Vlastní osobné motorové vozidlo Škoda
Octavia. Obdobne ako v čase ostatného rozhodnutia žije so svojimi rodičmi. Výdavky na bývanie nemá a
podľa vlastného vyhlásenia všetky jeho výdavky hradia jeho rodičia. Rodičia za neho zaplatili aj exekúcie
a celkovo im toho času dlží cca. 10.000,- eur.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie
výživného, ani návrh matky na zvýšenie výživného nie je dôvodný a výšku výživného na maloleté dieťa
je potrebné ponechať v pôvodnej výške, nakoľko nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by
odôvodňovala zmenu výšky výživného u maloletého. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že nie je v jeho
schopnostiach platiť výživné v pôvodnej výške, nakoľko sa nachádza vo väzbe, bol s ním skončený

služobný pomer a toho času je nezamestnaný. Je pravdou, že otec bol väzobne stíhaný z dôvodu
podozrenia zo spáchania trestného činu, záujem dieťaťa však má prednosť a táto okolnosť nezakladá na
strane otca zmenu pomerov, na ktorú by súd mohol prihliadať. Súd prvej inštancie vychádzal z princípu
prednosti potencionality príjmov. Skutočnosť, že otec sa svojím vlastným pričinením vzdal objektívnej
možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. Naviac, v priebehu tohto konania

bol otec prepustený z väzby, avšak do času vyhlásenia tohto rozsudku sa nezamestnal a deklaroval,
že je bez príjmu a všetky jeho výdavky hradia za neho rodičia. Tieto otcom uvádzané tvrdenia však
nekorešpondujú s výpisom z jeho účtu, z ktorého mal súd prvej inštancie za preukázané okrem iného aj
opakujúce sa hotovostné vklady. Tvrdenia otca nekorešpondujú ani s výsledkami šetrenia majetkových
pomerov jeho rodičov, keď bolo zistené, že obaja sú poberateľmi starobného dôchodku (matka 466,60

eur a otec 674,90 eur) a ani zoznam vlastnených nehnuteľností neevokuje nadštandardné majetkové
pomery rodičov otca. Zo strany otca nebola preukázaná ani žiadna vážna prekážka (napr. zdravotné
dôvody), ktorá by mu od jeho prepustenia z väzby bránila v zaradení sa do pracovného procesu. Z
uvedených dôvodov súd prvej inštancie potom pri rozhodovaní o zmene výšky výživného vychádzal z
jeho potencionálneho príjmu, ktorý dosahoval v čase pred skončením jeho služobného pomeru, keď z

období od 10/2022 do 4/2023 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.560,21 eur a výživné
vo výške 270,- eur mesačne tvorí 17% z jeho príjmu, ktorá suma korešponduje aj s metodikou pre
určovanie výšky výživného. Otcovi nepribudli vyživovacie povinnosti, a preto s prihliadnutím na tútoskutočnosť svoj život, ako aj úhradu iných potrieb mal dať do súladu tak, aby stanovené výživné vedel
dieťaťu poskytovať.

7. Matka v priebehu konania podala návrh na zvýšenie výživného zo sumy 270,- eur na sumu 600,-
eur mesaene s tým odôvodnením, že maloletý bol vylúeený z materskej školy, nako3ko ohrozoval
nielen svoju bezpeenos? a zdravie, ale aj ostatných detí a škôlka mu nevedela zabezpeei? adekvátne
špeciálno-pedagogické vedenie a musela ho umiestni? v inom zariadení. Podarilo sa jej ho umiestni?
v súkromnej škôlke, v súvislosti s tým sa jej zvýšili výdavky o 440,- eur mesaene, tiež s maloletým

zaeala navštevova? psychologieku 2-krát mesaene, eo einí poplatok 70,- eur mesaene, neurologieku,
kde sa platí 10,- eur mesaene. Okrem toho die?a zaealo navštevova? krúžky, za futbal sa platí 30,- eur
mesaene + 10,- eur športové potreby, ialej skupinové tréningy jiu-jitsu 30,- eur mesaene a kupuje mu
hraeky na podporu mozgovej einnosti v hodnote 20,- eur mesaene. Súd prvej inštancie neuznal zvýšené
výdavkymatkynasúkromnúškôlkuakrúžokbox,keižematkaignorovalaopakovanéupozorneniaškôlky
na agresívne správanie maloletého, nerešpektovala odporúeania Centra poradenstva a prevencie na

odborné vyšetrenia a nepreukázala snahu o umiestnenie die?a?a do inej štátnej škôlky. Zároveo tieto
krúžky nekonzultovala s otcom vopred. Z potvrdenia o príjme mal súd prvej inštancie preukázaný
priemerný mesaený príjem matky 698,- eur, avšak vzh3adom na vysoké mesaené splátky úverov (spolu
943 eur) a ialšie nevyhnutné výdavky súd prvej inštancie dospel k záveru, že jej skutoený príjem je
vyšší než deklaruje. Matka má vyživovaciu povinnos? a musí prispôsobova? svoje výdavky, vrátane

splácania hypotéky na byt vo vlastníctve rodieov, tak, aby bola schopná poskytnú? primerané výživné.
Súd prvej inštancie ureil nevyhnutné mesaené výdavky na maloletého vo výške 380,- eur, prieom podiel
otca 270,- eur, podiel matky 90,- eur a rodinné prídavky 60,- eur pokrývajú všetky odôvodnené potreby
die?a?a. Keiže od poslednej úpravy výživného nedošlo k podstatnému zvýšeniu životných nákladov, ani
k zmene zdravotného stavu maloletého, návrhy oboch rodieov na zmenu výživného boli zamietnuté. O

trovách konania rozhodol pod3a § 52 z. e. 161/2025 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ialej len „Civilný
mimosporový poriadok“) tak, že žiadnemu z úeastníkov nepriznal ich náhradu.

8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov I. a III. podal odvolanie otec z dôvodov
podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku a § 365 ods. 1 pís. d/, f/ a h/ z. č. 160/2025 Z.z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“). Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
Dôvodil, že napadnuté rozhodnutie považuje v napadnutom rozsahu za nedostatočne odôvodnené.
Nemožno mu dávať za vinu to, že bol väzobne stíhaný, ako to súd prvej inštancie uvádza tvrdením, že
„otec sa svojím vlastným pričinením vzdal objektívnej možnosti platiť výživné...“ Tým pádom tvrdí, že v

dôsledku vlastnej činnosti nemôže platiť výživné. V právnom poriadku SR však platí prezumpcia neviny,
na každého sa musí do právoplatného rozhodnutia súdu hľadieť ako na nevinného, a preto je toho
názoru, že týmto konštatovaním súd prvej inštancie porušil zásadu prezumpcie neviny tým, že uviedol,
že „svojím pričinením“ zavinil tento stav, čo však nie je pravda. Otec nemôže za to, že bol väzobne
stíhaný a tento stav nezavinil sám svojím konaním. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že potom

vychádzal z potencionálneho príjmu, ktorý otec dosahoval v čase pred skončením jeho služobného
pomeru, považuje ta nezákonné. V období od októbra 2022 do apríla 2023 bol jeho priemerný čistý
mesačný príjem vo výške 1.560,21 eur, pričom výživné vo výške 270,- eur mesačne tvorí 17% z tohto
príjmu. Pri určovaní sumy výživného sa musí vychádzať z potenciality príjmu, avšak súd prvej inštancie
nevychádzal z potenciálneho príjmu, ale z príjmu minulého, ktorý príjem otec nie je vzhľadom na vyššie

uvedené skutočnosti schopný dosiahnuť. Jednoznačne preukázal, že sa pomery na jeho strane zmenili
v takej miere, že nie je schopný platiť výživné určené súdom prvej inštancie, a je na mieste toto výživné
znížiť. Skutkový stav nebol súdom prvej inštancie správne vyhodnotený, ktorý aj nesprávne aplikoval
judikatúru a právnu úpravu.

9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti
návrhu otca na zníženie výživného potvrdil a rozhodol o zvýšení výživného na maloletého zo sumy 270
eur mesačne na sumu 350 eur mesačne. Otec v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil žiadne
dôkazy preukazujúce jeho tvrdenú práceneschopnosť, či závažný zdravotný stav. V prípade riadnej
práceneschopnosti by ako zamestnaný poberal nemocenské dávky a bol schopný plniť vyživovaciu

povinnosť. Samotné zdravotné problémy neznamenajú, že by rodič nemohol dlhodobo pracovať, pričom
otec sa po celé trvanie konania oficiálne nezamestnal a zdravotné ťažkosti uvádzal až v poslednom
období. Aj ona má zdravotné problémy, ale pracuje, aby zabezpečila seba a syna. Za správny považuje
záver súdu prvej inštancie, že výkon väzby otca bol dôsledkom jeho vlastného zavinenia a ukončeniepracovného pomeru nastalo z dôvodov na jeho strane. Nebolo preukázané, že by bol spod žaloby
oslobodený, čo by mohlo viesť k obnoveniu služobného pomeru. Otec podľa matky nepreukázal snahu
nájsť si zamestnanie, pričom jeho vyjadrenia vyznievajú účelovo a viacero z nich sa ukázalo ako

nepravdivých. Spochybnila tvrdenia otca o tom, že jediným jeho príjmom je výsluhový príspevok 112,-
eur, keďže z opakovaných vkladov na jeho účet a majetkových pomerov rodičov vyplýva, že má aj iné
príjmy, ktoré zatajuje, aby sa vyhol plateniu výživného. Poukázala, že otec jednorazovo uhradil viaceré
exekúcie v sume prevyšujúcej 1.000,- eur. Podľa jej vedomostí otec aktuálne pracuje ako taxikár, a
preto navrhla preveriť jeho príjmy u zamestnávateľa. Zastáva názor, že dôvod na zníženie výživného

neexistuje, a naopak pretrvávajú dôvody na jeho zvýšenie vzhľadom na preukázané zvýšené výdavky
na syna. Hoci sama nepodala odvolanie, uviedla, že vo veciach výživného môže súd konať aj bez
návrhu, a preto môže rozhodnúť o zvýšení výživného aj v tomto štádiu. Nesúhlasí so záverom súdu
prvej inštancie, ktorý neuznal zvýšené výdavky na súkromnú škôlku a box, keďže podľa nej súd prvej
inštancie zodpovednosť za neskoré absolvovanie vyšetrení neprávom pripísal len jej, hoci otec sa na
zdravotnej starostlivosti o syna nikdy nepodieľal. Od posledného určenia výživného bol maloletému

diagnostikovaný problém so správaním, bol vylúčený z materskej školy, a vznikla potreba pravidelných
psychologických a neurologických vyšetrení. Zvýšili sa jej aj výdavky na maloletého na rozvojové aktivity,
pomôcky, lieky a vitamíny. Podľa metodiky Ministerstva spravodlivosti SR by pri poslednom známom
príjme otca (1.560,- eur mesačne) výživné malo predstavovať aspoň 280,- eur mesačne, a to ešte v
prípade, že sa obaja rodičia rovnako starajú o dieťa, čo v tomto prípade neplatí. Za primerané považuje

výživné 350,- eur mesačne.

10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol0 ,že sa plne pridržiava svojich doterajších
vyjadrení a navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v plnom rozsahu.

11.Matkavovyjadreníkvyjadreniukolíznehoopatrovníkakodvolaniuotcauviedla,žesúhlasísnázorom
kolízneho opatrovníka. Súčasne sa plne pridržiava svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu otca a
odvolaciemusúdunavrhuje,abyrozsudoksúduprvejinštancievčastinávrhuotcanazníženievýživného
potvrdil a súčasne, aby rozhodol o zvýšení výživného na maloletého zo sumy 270,- eur mesačne na
sumu 350,- eur mesačne.

12. Otec v odvolacej replike k vyjadreniu matky k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zotrval na zrušení
rozsudku v napadnutom výroku I. a III. Uviedol, že je nezamestnaný z dôvodu, že je práceneschopný
a čaká ho operácia, nakoľko má často žlčníkové kŕče, avšak kým mu neustúpi zápal v tele, nemôžu
ho operovať. Uvedené skutočnosti potvrdzujú aj lekárske správy, ktoré súdu prvej inštancie predložil.

Zároveň matka nepreukázala žiadnym relevantným spôsobom, že otec má iný príjem ako výsluhový
príspevok. Čo sa týka vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ktorý však neskúmal jednotlivé dôvody
odvolania, otec s uvedeným vyjadrením nesúhlasí, nakoľko kolízny opatrovník dostatočne neodôvodnil
svoje vyjadrenie.

13. Otec v odvolacej replike k vyjadreniu kolízneho opatrovníka poukázal na skutočnosť, že kolízny
opatrovník v zásade vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli relevantné
pre rozhodnutie o odvolaní otca. Otec zároveň s návrhom kolízneho opatrovníka nesúhlasí, trvá
na dôvodoch svojho odvolania a nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím. Opätovne prízvukuje, že je
nezamestnaný z dôvodu, že je PN, a čaká ho operácia, nakoľko má často žlčníkové kŕče, avšak

kým mu neustúpi zápal v tele, nemôžu ho operovať. Takisto opätovne uvádza, že nie je pravdou, že
by sa vlastným pričinením vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nakoľko vo vzťahu k nemu platí
prezumpcia neviny. Takisto rozporuje určenie výživného na základe jeho minulého príjmu, ktorý už v
terajšej dobe nie je schopný dosahovať. Jednoznačne preukázal, že sa pomery na jeho strane zmenili v
takej miere, že nie je schopný platiť výživné určené súdom, a je na mieste toto výživné znížiť. Vzhľadom

na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhuje, aby súd prvej inštancie vyhovel jeho odvolaciemu návrhu.

14. Matka v odvolacej duplike k odvolacej replike otca navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v časti návrhu otca na zníženie výživného potvrdil a zvýšil výživné zo sumy 270 eur
mesačne na sumu 350,- eur mesačne. Podľa jej názoru záver súdu prvej inštancie, na ktorý otec vo

svojom vyjadrení odkazuje, že „otec sa vlastným pričinením vzdal objektívnej možnosti platiť výživné ...
„ nemožno považovať za narušenie zásady prezumpcie neviny. Súd prvej inštancie totiž uvedeným
záverom nevyslovuje, že otec je zo spáchania nejakého trestného činu vinný skôr, než o tejto skutočnosti
rozhodne príslušný súd právoplatným odcudzujúcim rozsudkom. Otec vo svojom vyjadrení tiež tvrdí, žematka žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, že otec má okrem výsluhového príspevku aj iné
príjmy, čo podľa názoru matky bezpochyby vyplynula a poukázal na to vo svojom rozhodnutí aj súd prvej
inštancie v bode 27. odôvodnenia rozhodnutia. Matka zároveň zdôrazňuje, že otec žiadnym spôsobom

počas celého konania nepreukázal snahu nájsť si zamestnanie, pričom spočiatku žiadne zdravotné
problémy, ktoré by mu v tom bránili neuvádzal. Ani v súčasnosti uvádzané zdravotné problémy neboli
preukázané ako také závažné, že by ho vylučovali z toho, aby si našiel prácu. Vo zvyšnom rozsahu sa
plne pridržiava svojej argumentácie uvedenej vo vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 02.12.2024.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 pís. b/ Civilného mimosporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 Civilného sporového
poriadku), oprávneným subjektom - otcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359
Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku), a že odvolateľ použil zákonom

prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods.
1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom
(§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového
poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania

alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku), a dospel k záveru, že odvolanie
otca nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch I. a III. potrebné potvrdiť

(§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

16. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a odvolaním napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného (výrok I.)
a rozhodnuté o náhrade trov konania (výrok III.). Pre poriadok odvolací súd uvádza, že v časti výroku

II., ktorým bol návrh matky na zvýšenie výživného zamietnutý, odvolanie podané nebolo.

17. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

18. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné

pre posúdenie návrhom uplatneného nároku otca na zníženie výživného, a pretože odvolací súd v
celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne
hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, stotožňuje sa s
odôvodnením rozhodnutia v napadnutých výrokoch I. a III. a s poukazom na ustanovenie § 387 ods.
2 Civilného sporového poriadku konštatuje správnosť jeho dôvodov, ktoré už iba odkazuje na správne,

zrozumiteľné a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na otcom
uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie
odchýliť, a nemôže dať otcovi za pravdu. Otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné dôvody
spochybňujúce správnosť záverov odôvodnenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že samotný
fakt, že otec sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje, ešte neznamená,

že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Odvolací súd pre potrebu vyporiadania sa s odvolacími
námietkami otca a na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie dopĺňa nižšie uvedené.

19. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

20. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa máprávo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť(5).

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

23. Podľa 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a
povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia

pomery.

24. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

25. Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd

prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

26. Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo
veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

27. Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

28. Zmenu pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine a v zmysle ustálenej judikatúry najvyšších
súdnych autorít možno definovať ako stav odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom
rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, teda o zmenu podstatnú, trvalú

a objektívne preukázanú, a ktorá podstatne ovplyvňuje schopnosti a možnosti povinného alebo
odôvodnené potreby oprávneného. Pri jej posudzovaní je potrebné porovnať skutkový stav v čase
skoršieho rozhodnutia so stavom v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného; súd musí preto
podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať
ichsaktuálnymipomermi.Povinnosťousúdujepredovšetkýmpodrobneporovnaťzmenuodôvodnených

potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s
poukazom na vek, zdravotný stav, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou
dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými
aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti
a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase ostatného rozhodovania. Taktiež

zisťuje, či došlo k zmene pomerov v súvislosti s počtom vyživovacích povinností, osobných pomerov,
zdravotného stavu. Ak je pred súdom takáto zmena pomerov preukázaná, či na strane oprávneného
dieťaťa alebo povinných rodičov, je opodstatnený záver súdu pre zvýšenie výživného, resp. zníženie
výživného.

29. V súvislosti s uplatneným odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f/ Civilného sporového
poriadku (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 Civilného sporového
poriadku, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti),

zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania.

30. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl

súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah správnej
právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu
nesprávne aplikoval. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie v súdenej veci nepoužil správny
právny predpis vzťahujúci sa na vec, preskúmavaný rozsudok trpí právnymi vadami.

31. Z obsahu spisu vyplýva, že ostatný raz bola výška výživného otcovi pre maloletého určená
rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 8P/173/2022- zo dňa 24.01.2023 vo výške 270,- eur
mesačne od 15.08.2022; maloletý navštevoval materskú škôlku, matka bola zamestnaná s príjmom vo
výške 662,- eur, otec bol zamestnaný s príjmom vo výške 1 560,- eur mesačne. Otec návrh na zníženie
výživného pre maloletého odôvodnil tým, že na jeho strane došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej

zníženie výživného. Odvolací súd sa plne stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že k otcom
uvádzanejzmenepomerovnajehostranenedošlopoukazujúcnabod26.a27.odôvodneniabezpotreby
ho opakovať.

32. Hoci otec vo svojom odvolaní formálne uviedol, že odvolanie podáva aj z dôvodov podľa § 62

ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, túto odvolaciu námietku bližšie nekonkretizoval, neuviedol,
akého konkrétneho pochybenia sa mal súd prvej inštancie spôsobiť, nešpecifikoval, v čom má spočívať
tvrdená vada. Táto námietka tak neobstojí pre jej všeobecnosť znemožňujúcu odvolaciemu súdu bez
ďalšieho odvolací prieskum jej opodstatnenosti. Odvolací súd, postupujúc v súlade s vyšetrovacím
princípom preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie aj z hľadiska existencie tejto vady,

avšak žiadne pochybenie v postupe súdu prvej inštancie, ktoré by zakladalo dôvod na zrušenie alebo
zmenu rozhodnutia, nezistil. Súd prvej inštancie v súlade s vyšetrovacím princípom riadne zistil skutočný
stav.

33. Otec v podanom odvolaní ďalej uviedol aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ Civilného

sporového poriadku, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Ani tento odvolací dôvod však vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu nijako nekonkretizoval.
V odvolaní absentuje označenie konkrétnej vady a jej možného vplyvu na správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Z obsahu odvolania nevyplýva, aké konkrétne pochybenie odvolateľ súdu prvej inštancie
vytýka.

34. Súd prvej inštancie správne vykonal dokazovanie zamerané na zistenie aktuálnych majetkových,
zárobkových a osobných pomerov oboch rodičov, ako aj na overenie odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa, uvedené v odsekoch 8. až 17. odôvodnenia rozhodnutia, na ktoré odvolací súd poukazuje bez
potreby ho opakovať. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie správne k záveru,

že na strane otca ani matky a maloletého nedošlo k takým kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám,
ktoré by napĺňali zákonnú podmienku podstatnej zmeny pomerov, a preto nebol dôvod na zníženie ani
na zvýšenie výživného. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odseky 24. až 27. odôvodnenia
rozhodnutia, na ktoré tiež v podrobnostiach poukazuje bez potreby tieto skutkové zistenia a závery
opakovane uviesť. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie aplikoval správne právne normy a tieto

aj v súlade so zákonom aj správne vyložil, teda sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia veci
ako namietal otec.

35. K odvolacej námietke otca, že súd prvej inštancie mu nemôže dávať za vinu to, že bol väzobne
stíhaný,pretoževprávnomporiadkuSRplatíprezumpcianeviny,čímsúdprvejinštancieporušiluvedenú

zásadu, nemôže za to, že bol väzobne stíhaný, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne
vyhodnotil, že skončenie služobného pomeru otca nepredstavuje takú zmenu pomerov v zmysle § 78
ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Nebolo sporné
a bolo súdom prvej inštancie preukázané, že k ukončeniu služobného pomeru otca došlo v súvislostis jeho obvinením z úmyselnej trestnej činnosti. Bez ohľadu na výsledok trestného konania je však
rozhodujúce,žeišlooukončeniepracovnéhopomeruzosubjektívnychdôvodovnajehostrane.Odvolací
súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie svojimi úvahami nijako neporušil zásadu prezumpcie neviny

zakotvenú v právnom poriadku SR, pretože nebol vyslovený záver o vine otca z trestnoprávneho
hľadiska, ale bol súdom prvej inštancie zohľadnený objektívny fakt skončenia služobného pomeru
otca, dôvodu skončenia a jeho dôsledok – strata príjmu – z hľadiska schopnosti plniť vyživovaciu
povinnosť. Inak povedané, posúdením týchto okolností pre účely civilného konania o výživnom súd prvej
inštancie akýmkoľvek spôsobom neprejudikoval výsledok trestného konania. Súd prvej inštancie na

základe zisteného skutočného stavu (dôvod skončenia služobného pomeru otca, ktorý otec nepopieral)
správne vyhodnotil, že otec sa vlastným konaním zbavil možnosti poberať stabilný príjem, ktorý
predtým dosahoval, a túto skutočnosť nemožno premietnuť do zníženia vyživovacej povinnosti na
úkor maloletého dieťaťa. Z uvedeného dôvodu následne súd prvej inštancie správne vychádzal z
potenciálneho príjmu otca ako povinného rodiča, keďže bolo preukázané, že daný osobný stav otca
a jeho príjmové a osobné pomery (evidencia na úrade práce, príjem pozostávajúci z výsluhového

dôchodku, výdavky za otca hradia jeho rodičia) sú výsledkom vedomého konania otca, ktoré znemožnilo
jeho zotrvanie v služobnom pomere. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že nie je potom
dôvodná odvolacia námietka otca, že súd prvej inštancie nevychádzal z potenciálneho príjmu otca,
ale z jeho minulého príjmu. Súd prvej inštancie totiž dôvodne neprihliadol na jeho aktuálny (znížený)
príjem ako na potenciálny, pretože k zníženiu príjmu došlo na základe súdom prvej inštancie správne

konštatovaných subjektívnych okolností na strane otca. Súd prvej inštancie potom správne konštatoval,
že týmto potenciálnym, referenčným príjmom pri posudzovaní schopnosti otca platiť výživné je príjem, vo
výške 1.560,21 eur mesačne v čistom (ktorý dosahoval v čase pred skončením služobného pomeru), a
preto ostatný raz určené výživné vo výške 270,- eur mesačne predstavuje približne 17 % z tohto príjmu,
čo je v súlade s metodickými odporúčaniami. Odvolací súd súčasne poukazuje na vyjadrenie matky

k odvolaniu otca, z ktorého vyplynulo, že v prípade, ak by jeho služobný pomer trval, v prípade riadnej
práceneschopnosti by ako zamestnaný poberal nemocenské dávky a bol schopný plniť vyživovaciu
povinnosť k maloletému.

36. V tejto súvislosti odvolací súd súčasne poukazuje na ustanovenie § 62 ods.1 Zákona o rodine,

ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť. Je potrebné
zdôrazniť, že v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia každý rodič je povinný usmerňovať svoje
pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.
Zjednodušene povedané, povinný rodič musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti
tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Je povinnosťou oboch rodičov venovať všetky sily

dôslednému zabezpečeniu výživy maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich
rodičov, keďže nie sú schopné sami sa živiť.

37. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne
zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec

aj správne právne posúdil. Zároveň sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj s relevantným námietkami
uplatnenými otcom maloletého už počas prvoinštančného konania a vzhľadom na to, že otec maloletého
ani v odvolaní neuviedol také skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku I. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil podľa § 387 ods. 2 Civilného
sporového poriadku spolu s vecne správnym výrokom III. o náhrade trov prvoinštančného konania.

38. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných

detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie o znížení výživného, preto odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.39. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa vyššie citovaného ustanovenia §
52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, keďže nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
z.č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u

ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).