Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, July 17, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220201318
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8220201318.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti ALIANS s. r. o., Bardejov,
Fraňa Kráľa 6, IČO: 48 331 899, právne zastúpená advokátom JUDr. Pavlom Bírošom, Prešov,
Bardejovská 44 a žalovanej Slovenskej republiky, za ktorú konalo Ministerstvo dopravy a výstavby
Slovenskej republiky, Bratislava, Námestie Slobody 6, IČO: 30 416 094, teraz Úrad pre plánovanie a
výstavbu Slovenskej republiky, Bratislava, Lakeside park 2, Tomášikova 14366/64A, IČO: 54 669 464,

za účasti intervenienta na strane žalovaného Mesto Bardejov, Bardejov, Radničné námestie 16, IČO: 00
321 842, o náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2C/32/2020, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 24. augusta 2023 sp. zn. 17Co/48/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej a intervenientovi na strane žalovanej priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) rozsudkom zo 7.
marca2022č.k.2C/32/2020-433rozhodoltak,žežalobuzamietol(I.),žalovanýmalvočižalobcovinárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodol súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydal súdny úradník (II.) a
intervenient na strane žalovaného mal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

%, o ktorých výške rozhodol súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydal súdny úradník (III.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil
ustanoveniami § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1 a 3, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 a 4, § 17
ods. 1, § 19 ods. 1, 2 a 3, a § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.) a § 1 ods.
1 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a

o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 608/2003 Z. z.“) a vecne tým, že žalobu
zamietol, pretože neboli splnené podmienky zodpovednostného vzťahu. V spore nebolo sporné medzi
stranami konania, že k nesprávnemu úradnému postupu orgánov verejnej moci, za ktorých zodpovedá
žalovaná, došlo. Nesprávny úradný postup spočíval v pochybeniach stavebného úradu pri vydávaní
územného rozhodnutia a stavebného povolenia, čo sa v konečnom dôsledku odzrkadlilo aj v nevydaní

kolaudačného rozhodnutia v zákonnej lehote v súlade s očakávaniami žalobkyne. Medzi stranami
sporu bola sporná otázka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou - ušlým ziskom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vo vzťahu k autoumyvárni nárok
nebol daný, pretože autoumyváreň nebola do predbežného prerokovania nároku na náhradu škody
dokončená, čo potvrdil aj svedok F. F., ktorý uviedol, že k 29. decembru 2016 nebola autoumyváreň
spôsobilá kolaudácie. Ďalej sa súd prvej inštancie bližšie zaoberal otázkou ušlého zisku a v rámci

skúmania príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou titulom ušlého zisku
nemal preukázané, že žalobkyni mohol ujsť zisk, ktorý by mohla očakávať s ohľadom na pravidelný chodvecí. Žalobkyňa v rozhodnom období nepodnikala. Stalo sa tak preto, že mu pre pochybenie správneho
orgánu nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, hoci tak podľa zákona očakávala do 30. januára 2017.
Niet pochybností, že nesprávnym úradným postupom k zásahu do vlastníctva žalobkyne došlo a nárok

bol daný. Žalobkyňa preukazovala existenciu ušlého zisku znaleckým posudkom. Znalec pri vypracovaní
znaleckého posudku vychádzal z údajov dôležitých pre iných podnikateľov v rovnakom odvetví a v
období roku 2015 zozbierané štatistické údaje znalca nezodpovedajú riadnemu vyčísleniu ušlého zisku.
Súd nespochybnil odbornosť znalca, avšak hodnotí len závery znaleckého posudku, ako nehodnoverné
v spojení s nárokom žalobkyne. Žalobkyňa ušlý zisk nepreukázala ani svedeckou výpoveďou svedka

D.. F. Š., ktorý potvrdil, že predložil žalobkyni cenovú ponuku zo septembra 2017. Ide o cenovú ponuku
zo spoločnosti Petroltrans a. s. Táto spoločnosť nemala v záujme okamžite podnikať so žalobkyňou,
ale rátala s tým, že v budúcnosti, po vydaní kolaudačného rozhodnutia, nadviaže so žalobkyňou
obchodný kontakt. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že finančná situácia žalobkyne nebola
rozhodne taká priaznivá, ako to tvrdila. Jednak to vyplývalo z predložených listinných dôkazov o vedení
exekučných konaní voči žalobkyni, ako aj zo svedeckej výpovede F.. F. F.. Keďže žalobkyňa v konaní

nepreukázala existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnymi úradným postupom a škodou titulom
ušlého zisku, a hodnoverne nepreukázala existenciu ušlého zisku, súd žalobu zamietol. O nároku na
náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a podľa § 262 ods. 2 CSP. Súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by v otázke
náhrady trov konania odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP a nezistil žiadne dôvody hodné osobitného

zreteľa, ani výnimočnosť situácie, pre ktoré by sa odklonil od zásady zodpovednosti za výsledok v spore.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“ alebo ,,krajský súd“) na odvolanie žalobkyne
rozsudkom z 24. augusta 2023 sp. zn. 17Co/48/2022 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (I.) a
žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením (II.). Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že v prejednávanej veci si žalobkyňa uplatnila
nárok podľa zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci, v mene štátu koná ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy. V čase tvrdeného vzniku
nároku a uplatnenia nároku, za štát konalo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, v

súlade so zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.
Zákonom č. 172/2022 Z. z. došlo k rozdeleniu pôsobnosti tohto ministerstva a od 1. januára 2023
Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky sa venuje vyslovenej odbornej agende dopravy. Územnému
plánovaniu, výstavbe a vyvlastneniu sa venuje novozriadený ostatný ústredný orgán štátnej správy, a to
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Lakeside park 2, Tomášikova

14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464. Preto súd prvej inštancie vo veci konal s týmto
subjektom ako orgánom, ktorý podľa zákona od 1. januára 2023 koná v mene štátu pri uplatňovaní
nárokov na náhradu škody v tejto veci. Prvým odvolacím dôvodom žalobkyne bol odvolací dôvod
spočívajúci v nevykonaní navrhnutého dôkazu, ktorý bol potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Nevykonanie relevantných navrhnutých dôkazov malo mať vplyv na skutkové zistenia súdu a na

správne ustálený skutkový stav. Žalobkyňa tvrdila, že vo veci navrhli vypočuť znalca D.. Q., X.., ktorý
vypracoval znalecký posudok na zistenie ušlého zisku. V prejednávanej veci žalobkyňa tvrdila, že
výsluch D.. Q., X.. bol zásadný pre určenie nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie.
Ako to vyplýva zo znaleckého posudku, ktorý bol predložený súdu prvej inštancie, znalecký posudok
č. 1/2020 vypracoval Ing. F. Q., X.. na objednávku žalobkyne z 15. januára 2020. Z úvodnej časti

znaleckého posudku vyplývalo, že účelom vypracovania znaleckého posudku bolo vyčíslenie ušlého
zisku žalobkyne k 31. januáru 2020. Tento znalecký posudok určuje výšku ušlého zisku, nie však ďalšie
predpoklady, ktoré predstavujú podmienky pre úspešné uplatnenie nároku. Pokiaľ uvedené absentuje,
je nad rámec potrebných skutkových zistení vo veci vypočúvať znalca k výške uplatňovaného nároku
a k výške nároku zisteného v znaleckom posudku. Preto správne postupoval súd prvej inštancie, keď

tento dôkaz vo veci nevykonal a nepochybil, pokiaľ tento dôkaz nepovažoval za potrebný. Žalobkyňa
v odvolaní ďalej tvrdila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a síce, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, keď nesprávne
vyhodnotilvýpoveďD..Š.,ktorýtvrdilexistenciureálnehozáujmuspoločnostiPetroltrans,a.s.ododávku
pohonných hmôt žalobkyni. Podľa žalobkyne z jeho výpovede vyplýva bez akýchkoľvek pochybností

tento reálny záujem. Odvolací súd uviedol, že v danom prípade ide o odvolaciu námietku týkajúcu
sa skutkových vád rozhodnutia spočívajúcu v nesprávnom ustálení skutkového stavu z vykonaných
dôkazov. Súd prvej inštancie veľmi podrobne uviedol, že už len samotnou okolnosťou, že spoločnosť
Petroltrans, a. s. svoj tvrdený záujem o obchodnú spoluprácu so žalobkyňou nezazmluvnila žiadnymizáväzkami, resp. kontraktami, neexistovali žiadne dôkazy o tom, že ak by žalobkyňa získala kolaudačné
rozhodnutie, došlo by k dodávkam pohonných hmôt. Súd prvej inštancie poukázal na to, že finančná
situácia žalobkyne nebola priaznivá a sama tvrdila, že podnikať nemohla, preto jednoznačné zistenie

existencieušléhoziskužalobkyňoupreukázanénebolo.Ďalejžalobkyňavodvolanínamietalanesprávne
právne posúdenie veci, ktoré predstavuje vadu rozhodnutia, ktorá spočíva v tom, že na skutkový stav
súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval inú právnu normu, alebo obsah správnej
právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu
nesprávne aplikoval. Odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie vo veci nesprávne vec právne

posúdil. Súd prvej inštancie použil správnu právnu normu, správne ju interpretoval aj správne aplikoval.
Tvrdenie žalobkyne, že právnu normu použil príliš reštriktívne, resp. že jeho nárok bol daný a bolo
potrebné pristúpiť k výkladu tejto právnej normy viac extenzívnejšie, je nesprávne. Hmotnoprávny
predpis určuje, za akých okolností a kedy je možné priznať žalobcovi uplatnený nárok. Súd prvej
inštancie správne konštatoval jednotlivé zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na prejednávanú vec. Na
to, aby žalobkyni mohol vzniknúť nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku, bolo potrebné, aby

boli splnené 3 predpoklady. Prvým z týchto predpokladov je existencia nezákonného rozhodnutia, resp.
nesprávneho úradného postupu. Ďalej je podmienka existencia škody, resp. ušlého zisku. Až keď je
daná existencia ušlého zisku, v takom prípade je potrebné tento zisk vyčísliť. Ako ďalšia podmienka
predpokladu priznania uplatneného nároku je príčinná súvislosť, teda kauzálny nexus medzi škodou
a nesprávnym úradným postupom. Až v prípade, pokiaľ sú splnené všetky 3 predpoklady, je možné

žalobcovi uplatnený nárok priznať. Uplatnené zákonné ustanovenia sú určené tak, aby bolo možné
priznať nárok, pokiaľ žalobca preukáže všetky zákonné predpoklady. Zákonné predpoklady však nie
je možné vykladať benevolentne, resp. v prospech poškodeného. Je povinnosťou poškodeného v
rámci kontradiktórneho konania tieto podmienky preukázať. Tak, ako to uviedol súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí, už v odpovedi žalovaného na predbežné prerokovanie nároku bolo konštatované,

že bola splnená jedna z podmienok pre uplatnenie náhrady škody, ktorou je existencia nesprávneho
úradného postupu stavebného úradu. Ďalšou podmienkou uplatneného nároku je existencia ušlého
zisku. Nestačí len tvrdenie žalobkyne, že pravdepodobne sa jej majetok mal rozmnožiť, ale musí
byť určite preukázané, že pri pravidelnom behu veci, nebyť protiprávneho konania žalovanej, alebo
nesprávneho úradného postupu žalovanej, mohla žalobkyňa dôvodne očakávať zväčšenie svojho

majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania žalovanej. Žalobkyňa vo všeobecnosti tvrdila,
že nebyť nesprávneho úradného postupu a nevydania kolaudačného rozhodnutia, mohol začať vo veci
najneskôr 31. januára 2017 podnikať a dosahovať zisk, ako pri čerpacej stanici pohonných hmôt, tak
aj pri autoumyvárni. Žalobkyňa existenciu ušlého zisku tvrdila jednak vo vlastnej účastníckej výpovedi,
ako aj vo výpovedi svedkov, najmä D.. Š.. V priebehu konania však nebolo zistené, že na strane

žalobkyne by došlo k vzniku zisku pri podnikaní od 31. januára 2017 pri pravidelnom behu vecí
a že žalobkyňa mala očakávať zväčšenie svojho majetku. Už len samotné tvrdenie žalobkyne, že
nepodnikala je okolnosťou, ktorá pravidelný beh vecí s cieľom očakávaného výnosu nepreukazuje. Tak
ako to zistil súd prvej inštancie, ktorú okolnosť v odvolaní žalobkyňa ani nenapadla, autoumyváreň
nebola dokončená a nebola spôsobilá kolaudácie, pretože bolo potrebné do nej dodať technológie. Pri

výstavbe čerpacej stanice pohonných látok žalobkyňa nedodržal podmienky právoplatného rozhodnutia
opovolenístavby,kdebolzistenýrozpornapojenianaNNsieťoprotipredloženejstavebnejdokumentácii
aďalejbolozistené,žestavbabolapostavenánacudzíchpozemkoch.Uvedenéokolnostiboliprekážkou
pravidelného behu veci a žalobkyňa za týchto okolností, ktoré v priebehu konania síce nerozporovala,
ale ani nepreukázala, že by neexistovali, nemohla očakávať zväčšenie svojho majetku o zisk. Zo

strany žalobkyne nestačí len tvrdenie, že jeho podnikateľský zámer v dôsledku nesprávneho úradného
postupu žalovaného bol zmarený, ale musí preukázať, že v dôsledku nečinnosti žalovaného došlo k
strate na zisku, ktorý by inak získal. Teda, že okolnosti ako nedokončená autoumyváreň, resp. čerpacia
stanica na cudzích pozemkoch a jej výstavba neboli v súlade so stavebným povolením a projektovou
dokumentáciou, nemohli ovplyvniť zisk žalobkyne od 31. januára 2017. V prejedávanej veci však

skladba okolností, ktoré tvorili „chod vecí“, nedospela do takého štádia, aby bolo možné vyhodnotiť
dosiahnutie ušlého zisku, predpokladaného žalobkyňou, vyhodnotiť ako reálne. Za tejto situácie, kedy
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vzniku ušlého zisku len v dôsledku nesprávneho úradného
postupu žalovanej nebolo možné priznať žalobkyni uplatnený nárok, ktorý nemal reálny základ a je
len v úrovni fikcie. Znalecký posudok pre určenie výšky ušlého zisku je dôkazný prostriedok, ktorý

predstavuje určitú časť posudzovania uplatneného nároku na ušlý zisk. Znalecký posudok neurčuje,
či reálne k ušlému zisku došlo, ale znalecký posudok určoval len konkrétnu výšku ušlého zisku,
bez zohľadnenia predpokladov, teda bez pravidelného chodu veci, z ktorého bolo možné tento zisk
očakávať. Teda zodpovedanie otázky, či k vzniku ušlého zisku došlo alebo nie závisí od posúdeniazistených skutkových okolností súdom, výška ušlého zisku určená znalcom pre tento nedostatok
preukázania existencie ušlého zisku je bezpredmetná. Nesprávny úradný postup žalovaného nezasiahol
do zamýšľaného a reálne dosiahnuteľného zámeru žalobkyne vedúceho k určitému tvrdenému zisku.

Keďže žalobkyňa nepreukázala existenciu ušlého zisku, nebola daná ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom žalovaného a tvrdeným ušlým ziskom. Súd prvej inštancie sa príčinnou
súvislosťou dostatočne zaoberal a zhodne aj odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala,
že mohla očakávať zisk pri pravidelnom chode veci, pretože v rozhodnom období nepodnikala. Neboli
preukázané žiadne ďalšie skutkové okolnosti, ktoré by priamu príčinnú súvislosť preukazovali. Odvolací

súd tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako správny potvrdil. O
trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 a 2 CSP.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ,,dovolateľka“) dovolanie, ktorého
prípustnosť a dôvodnosť vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Uviedla, že rozhodnutie

odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, či môže podnikateľský subjekt, ktorý doposiaľ
nevykonával podnikateľskú činnosť, t. j. neexistujú žiadne dáta z predchádzajúcej podnikateľskej
činnosti, ale má zabezpečené materiálne podmienky pre výkon zamýšľanej podnikateľskej činnosti, mať
nárok na ušlý zisk v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov verejnej správy a teda či môže
byťvtakomtoprípadedanýkauzálnynexusmedzinesprávnymúradnýmpostupomavzniknutouškodou.

Vychádzala z nálezu Ústavného súdu SR z 9. júna 2020 so sp. zn. I. ÚS 336/2019, v zmysle ktorého nie
je správne, ak sa najvyšší súd zameria len na jednu vetu, ktorú dovolateľ prípadne v dovolaní označí
ako právnu otázku a izoluje sa od toho, ako je vymedzený dovolací dôvod. Právna otázka podľa §
421 CSP a dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie) podľa 432 CSP sú spojené nádoby, preto
najvyšší súd nemôže posudzovať prípustnosť dovolania striktne len na základe toho, ako dovolateľ

túto prípustnosť formálne vymedzil na konkrétnom riadku svojho podania. Dovolateľka ďalej uviedla,
že na základe štúdia dostupných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyvodzuje, že aj keď otázka ušlého
zisku bola v praxi dovolacieho súdu riešená, obdobnou právnou vecou, kedy podnikateľský subjekt
nemohol napriek naplneným materiálnym podmienkam pre podnikateľskú činnosť vykonávať zamýšľanú
podnikateľskú činnosť v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov verejnej správy, sa ešte

dovolací súd nezaoberal, a teda vyriešenie vyššie špecifikovanej právnej otázky v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu absentuje, čím bola podľa názoru žalobkyne daná prípustnosť dovolania v zmysle §
421 ods. 1 písm. b) CSP. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (rovnako ako aj rozsudok súdu prvej
inštancie) spočíval v nesprávnom právnom posúdení veci, čím bol naplnený dovolací dôvod podľa § 432
ods. 1 CSP, pričom nesprávne právne posúdenie veci vidí žalobkyňa v tom, že odvolací súd v rozpore

s § 3 a § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., nevyhovel odvolaniu žalobkyne, napriek tomu, že aj súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania konštatoval existenciu nesprávneho úradného postupu
rozhodujúcich orgánov, ktorá nebola medzi stranami sporu ani sporná, teda odvolací súd nesprávne
interpretoval § 3 a § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. a nesprávne aplikoval na predmetný prípad § 3 a § 9
zákona č. 514/2003 Z. z., keď boli podmienky požadované predmetnou právnou normou pre vyhovenie

nároku na náhradu škody naplnené, ale súd odvolaniu žalobkyne nevyhovel. Podmienky pre vyhovenie
ňou žalovanému nároku, boli dané. Preukázala existenciu nesprávneho úradného postupu zo strany
stavebného úradu, vznik škody, aj kauzálny nexus medzi nesprávnym úradným postupom stavebného
úradu a vzniknutou škodou, a teda ak by odvolací súd vec správne právne posúdil, t. j. ak by správne
interpretoval § 3 a § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. a súčasne správne aplikoval na predmetný prípad § 3 a §

9zákonač.514/2003Z.z.,jehoodvolaniubyvyhovel.Stavebnýúradvúzemnomastavebnomkonanívo
veci žalobkyne ako stavebníka opakovane a hrubým spôsobom nedodržal zákonom predpísaný postup,
v dôsledku čoho museli byť rozhodnutia vydané stavebným úradom v prospech žalobkyne, na základe
ktorých realizovala predmetnú stavbu (realizácia stavby bola preukázaná aj priloženými fotografiami a
výsluchmi svedkov, ktorý potvrdili jej užívaniaschopný stav), opakovane zrušené. Žalobkyňa pri realizácii

stavby, po tom, čo územné rozhodnutie a stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť, postupovala
v dobrej viere (čo nad mieru akýchkoľvek pochybností dokazujú vynaložené investície), že konanie
zo strany stavebného úradu prebiehalo zákonným spôsobom a rozhodnutia (územné rozhodnutie,
stavebné povolenie) boli bez vád. Ak by stavebný úrad postupoval pri vydávaní územného rozhodnutia a
stavebného povolenia v súlade so zákonom, nebol by dôvod na zrušenie jeho právoplatných rozhodnutí

a v nadväznosti na to, zohľadňujúc finančnú kondíciu žalobkyne do vzniku komplikácií spôsobených
nesprávnym úradným postupom stavebného úradu, bolo dôvodné a opodstatnené predpokladať, že
by žalobkyňa od 31. januára 2017 vykonávala obchodnú činnosť a dosahovala zisk. Dovolateľka ďalej
uviedla, že nemožno pochybovať o tom, že ak by správne konanie týkajúce sa predmetnej stavbyviedol stavebný úrad od počiatku zákonne (t. j. nebol by dôvod na zrušenie právoplatného územného
rozhodnutia a stavebného povolenia), žalobkyňa by zisk z podnikania najneskôr od 31. januára 2017
dosahovala. Práve v tom spočíval kauzálny nexus medzi nesprávnym úradným postupom stavebného

úradu v správnom konaní týkajúcom sa predmetnej stavby a vzniknutou škodou na strane žalobkyne
vo forme ušlého zisku, ktorý žalobkyňa považovala za preukázaný. Kauzálny nexus možno vyvodzovať
aj z hypotézy, že ak by stavebný úrad návrhu žalobkyne na vydanie stavebného povolenia nevyhovel,
žalobkyňa by nevynaložila vysoké náklady na realizáciu stavby predmetnej čerpacej stanice a tieto
nákladybymohlavynaložiťnainépodnikateľskéaktivity,nazákladektorýchbymohladosahovaťzisk.Ak

by stavebný úrad vzhľadom na opakované hrubé chyby nepostavil žalobkyňu do právnej neistoty, kedy
a či vôbec bude stavba skolaudovaná, žalobkyňa by s poukazom na vynaložené investície dokončila aj
stavbu autoumývarne. Z výpovede svedka nad mieru akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že zo strany
spoločnosti PETROLTRANS, a. s. bol reálny záujem o dodávku pohonných hmôt žalobkyni a ponuka
zo strany spoločnosti PETROLTRANS, a. s. spočívala aj v tom, že v danom prípade neboli za dodávky
PHM vyžadované platby vopred. Svedok výslovne potvrdil, že po materiálnej stránke bola predmetná

čerpacia stanica pripravená a zároveň uviedol, že v takom štádiu konania, resp. obchodných jednaní
sa zmluva o budúcej zmluve neuzatvára, pričom deklaroval, že v prípade vydaného kolaudačného
rozhodnutia by obchodná spoločnosť PETROLTANS, a. s. kontrakt so žalobkyňou uzavrela. Svedok
súdu uviedol, že k žiadnemu kontraktu so žalobkyňou nedošlo, pretože čerpacia stanica nebola
skolaudovaná. To znamená, že za “bežného chodu vecí” by žalobkyňa bezprostredne po kolaudácii

začala podnikať a dosahovať zisk (reálna vysoká pravdepodobnosť dosahovania zisku vyplýva aj zo
znaleckého posudku). K neopodstatneným pochybnostiam odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie
ohľadne znaleckého posudku vypracovaného znalcom, D.. Q., X.., žalobkyňa uviedla, že nakoľko
predmetná čerpacia stanica nikdy predtým nevykazovala činnosť, nebolo možné pri odhade tržieb využiť
historické údaje, a preto musel znalec pri vyhotovení posudku aplikovať najvhodnejší možný alternatívny

postup za účelom dosiahnutia najobjektívnejšieho možného záveru. Ak by nebolo možné takýto, resp.
obdobný alternatívny postup znaleckého skúmania aplikovať, nebolo by možné kvantifikovať ušlý zisk
subjektov, ktoré z objektívnych dôvodov nemohli podnikať, a teda takýmto subjektom by bolo odopreté
právo domáhať sa súdnej ochrany v prípade škodovej udalosti, preto podľa názoru žalobkyne nemohli
argumenty súdov spochybňujúce predložený znalecký posudok obstáť. Uvedený znalecký posudok

podľa názoru žalobkyne presvedčivo a vyčerpávajúco odôvodňuje uplatnenú výšku náhrady škody
a vzhľadom na absenciu historických dát predmetnej čerpacej stanice (ktorá z dôvodu pochybení
stavebného úradu nemohla byť zapojená do podnikateľskej činnosti) bola bezpochyby použiteľným
dôkazom, ktorý objektívne preukazuje výšku škody na strane žalobkyne. Z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci žiadala, aby dovolací súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť

žalobkyni sumu 325.383,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16. júna 2020 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobkyňa má právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Alternatívne, ak dovolací súd nebude mať za to, že môže vo veci sám rozhodnúť,
žalobkyňa žiadala, aby dovolací súd zrušil dovolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a rozsudok
okresného súdu a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, a žalobkyňa má právo na náhradu trov

dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. K podanému dovolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že odôvodneniu aplikácie citovaného
ustanovenia CSP žalobkyňa v predloženom dovolaní venovala jednu vetu, pričom jej obsah bolo
možné zhrnúť konštatovaním, že rozhodnutie ktoré by sa venovalo obdobnej veci žalobkyňa nenašla.

Žalobkyňou položená otázka smeruje k ustáleniu záveru, či žalobkyňa, ako podnikateľský subjekt,
mohol dôvodne očakávať výnosy z podnikateľskej činnosti, ktorá nebola realizovaná v dôsledku
nesprávneho úradného postupu, resp. ako formuluje žalobkyňa „či môže byť v takomto prípade daný
kauzálny nexus medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou“. Žalovaná poukázala
na rozhodnutie dovolacieho súdu z 30. júna 2022 so sp. zn. 9Cdo/219/2021 a ďalej uviedla, že z

obsahu textu predloženého dovolania je zrejmé, že žalobkyňa formuluje otázku (aj keď nie vyslovene,
čo ospravedlňuje odkazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. júna 2020),
odpoveďou na ktorú má dovolací súd ustáliť, že žalobkyni, ako podnikateľskému subjektu, mohla
vzniknúť škoda v podobe ušlého zisku v situácii, keď nevykonával podnikateľskú činnosť. S poukazom
na citované znenie ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP a odôvodenia rozsudku Najvyššieho súdu

SR zo dňa 30. júna 2022 sp. zn. 9Cdo/219/2021 uviedla, že žalobkyňou formulovaná otázka nie je
otázkou právnou, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ale
otázkou skutkovou. Ak sa žalobkyňa teda domáhala odpovede na otázku, či mu mohla vzniknúť škoda
v podobe ušlého zisku, ide o jasný príklad skutkovej otázky, odpoveď na ktorú bola daná konajúcimisúdmi v predchádzajúcom priebehu konania a to na základe (ne)unesenia dôkazného bremena,
ktoré v podmienkach kontradiktórnosti civilného sporového konania zaťažovalo práve žalobkyňu.
Žalobkyňou predložené dovolanie v skutočnosti reflektuje výhradne jej nespokojnosť a nesúhlas so

závermi konajúcich súdov v prejednávanej veci na podklade už vyhodnotených skutkových tvrdení.
Žalobkyňa vyslovene kladie otázku „či môže v takomto prípade byť daný kauzálny nexus“. Takáto
formulácia otázky implicitne vylučuje jej prípustnosť. Ako dovolací súd mnohonásobne konštatoval
„otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len
v konkrétnych súvislostiach“ (R 28/2008). Navrhla dovolanie žalobkyne v zmysle § 447 písm. f) CSP

odmietnuť, pretože dovolanie nie je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Napriek skutočnosti, že
žalovaná považuje dovolanie žalobkyne za neprípustné, z dôvodu opatrnosti uviedla aj dôvody, prečo
považuje dovolanie za nedôvodné. Žalobkyňa tvrdila, že k nesprávnej interpretácii a aplikácii ustanovení
zákona č. 514/2003 Z. z. zo strany odvolacieho súdu prakticky došlo tým, že napriek preukázaniu
existencie nesprávneho úradného postupu, ako titulu uplatneného nároku na náhradu škody, odvolací
súd nepristúpil k priznaniu nároku na náhradu ušlého zisku. Žalobkyňa taktiež uviedla, že pokiaľ by

odvolací súd uvedené ustanovenia aplikoval a interpretoval správne, odvolaniu žalobkyne by vyhovel.
Bližšiu špecifikáciu a konkretizáciu nesprávnej interpretácie a aplikácie uvedených ustanovení zákona č.
514/2003 Z. z. žalobkyňa v predkladanom dovolaní opomenula uviesť. Ani pri akomkoľvek extenzívnom
nazeraní na žalobkyňou poskytnuté dôvodenie nesprávnej aplikácie a interpretácie ustanovení § 3 a
§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z. takýto záver nebolo možné prijať. Konajúce súdy konali vo veci náhrady

škody, ktorá mala žalobkyni vzniknúť nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej správy. Konanie
orgánu verejnej správy - stavebného úradu bolo vyhodnotené ako nesprávny úradný postup (aplikácia
§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z.) a posúdenie tejto otázky nebolo v konaní sporné. Rovnako nebola v
konaní namietaná ani pasívna vecná legitimácia žalovanej ako subjektu, ktorý má, v prípade naplnenie
zákonom stanovených predpokladov, niesť zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom (aplikácia § 3 zákona č. 514/2003 Z. z.). Žalobkyňa síce tvrdí, že k zamietnutiu žaloby zo
strany konajúcich súdov došlo napriek skutočnosti, že preukázala existenciu nesprávneho úradného
postupu, opomenula však, že zákon č. 514/2003 Z. z. pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody predpokladá kumulatívne naplnenie troch predpokladov, pri čom existencia titulu (nesprávneho
úradného postupu) je len jedným z nich. Tak súd prvej inštancie, ako aj súd odvolací, sa náležitým

spôsobom zaoberali existenciou škody (ušlého zisku) ako aj existenciou príčinnej súvislosti, ako ďalšími
dvoma predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorej náhrady sa žalobkyňa domáhala.
Nesprávne právne posúdenie, spočívajúce v interpretácii a aplikácii ustanovení § 3 a § 9 zákona
č. 514/2003 Z. z. teda žalobkyňa tvrdila, ale predkladané dôvodenie je len polemikou žalobkyne a
vyjadrením jej nesúhlasu so skutkovými závermi odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie. Z obsahu

napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplývalo, že otázkou naplnenia
predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody v intenciách zákona č. 514/2003 Z. z. sa
konajúce súdy náležite zaoberali. Domnelá nesprávna interpretácia a aplikácia označeného § 3 a
§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z. spočívala výhradne v nespokojnosti žalobkyne s výsledkom konania,
ktoré skončilo v jej neprospech. Žalovaná zastáva názor, že k zamietnutiu žaloby žalobkyne nedošlo v

dôsledku bližšie nešpecifikovanej nesprávnej interpretácie uvedených ustanovení zákona č. 514/2003
Z. z., ale v dôsledku neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena žalobkyňou. Uvedené však
nezakladá dôvodnosť aplikácie dovolacieho dôvodu podľa § 432 CSP. Na základe uvedeného dovolanie
žalobkyne nebolo v zmysle § 421 ods. 1 CSP prípustné, v čoho dôsledku žiada dovolací súd aby ho v
zmysle ustanovenia § 447 písm. f) CSP odmietol. Odhliadnuc od neprípustnosti dovolania žalobkyňou

predložené dovolanie považovala aj za nedôvodné a neodôvodnené v čoho dôsledku žiadala dovolací
súd, v prípade, ak dovolanie nebude odmietnuté, aby ho v zmysle § 448 CSP zamietol a žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania.

5. K podanému dovolaniu sa vyjadril aj intervenient na strane žalovanej, ktorý uviedol, že žalobkyňa

nepreukázala hodnoverným spôsobom existenciu ušlého zisku a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou titulom ušlého zisku v dôsledku čoho neuniesla dôkazné bremeno.
Žalobkyňa nepreukázala, že mohla očakávať zisk pri pravidelnom chode veci. Už len samotná
skutočnosť, že obchodná spoločnosť PETROLTRANS, a. s. svoj deklarovaný záujem o obchodnú
spoluprácu so žalobkyňou nezazmluvnila napr. zmluvou o budúcej zmluve, neexistuje žiaden dôkaz

svedčiaci o tom, že ak by žalobkyňa získala kolaudačné rozhodnutie, došlo by k dodávkam pohonných
hmôt. K získaniu kolaudačného rozhodnutia žalobkyňou k 31. januáru 2017 nedošlo v dôsledku
pochybenia stavebného úradu, ale v dôsledku nedostatkov na strane žalobkyne, ktorá podala návrh
na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavebný objekt, ktorý bol v tom čase nedokončený(autoumyváreň), postavila stavbu „Čerpacia stanica pohonných látok“ čiastočne na cudzích pozemkoch
v rozpore so stavebným povolením a projektovou dokumentáciou (stavba nezodpovedala pôdorysu z
projektovej dokumentácie). Ďalej v priebehu kolaudačného konania žalobkyňa nepredložila stavebnému

úradu viaceré doklady ako napr. porealizačné zameranie stavby, doklady o výsledkoch predpísaných
skúšok, vyjadrenia dotknutých orgánov, výkresy, na ktorých sú vyznačené zmeny, ku ktorým došlo
počas uskutočnenia stavby, súhlas na pripojenie k pozemnej komunikácii atď. Keďže žalobkyňa
nemala dostatok finančných prostriedkov na dokončenie rozostavanej stavby v rozsahu potrebnom na
vydanie kolaudačného rozhodnutia, nemohla mať logicky ani dostatok financií na začatie podnikateľskej

činnosti, čoho dôkazom sú exekučne vymáhané dlhy žalobkyne v sume cca 200 000 eur a exekučné
záložné právo, ktoré bolo zriadené na neskolaudovanú stavbu „Čerpacia stanica pohonných látok“.
Z dôvodu exekučného záložného práva na rozostavanú stavbu „Čerpacia stanica pohonných látok“
žalobkyňanemohlazískaťpotrebnýúvernapreklenutienepriaznivejfinančnejsituácieabolanútenásvoj
nehnuteľný majetok predať (kúpna zmluva z 8. novembra 2021) bez toho, aby vôbec začala vykonávať
podnikateľskú činnosť v objekte „Čerpacia stanica pohonných látok“. Na základe vyššie uvedených

skutočností navrhol dovolanie žalobkyne ako neprípustné odmietnuť.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v
stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie
vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§
428 CSP) dospel k záveru, že dovolanie nie je procesne prípustné a treba ho odmietnuť.

7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu

odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

10. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §
431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva

dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

12. Žalobca prípustnosť svojho dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP, pričom
právnu otázku vymedzil tak, že: „rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
či môže podnikateľský subjekt, ktorý doposiaľ nevykonával podnikateľskú činnosť, t. j. neexistujú žiadne

dáta z predchádzajúcej podnikateľskej činnosti, ale má zabezpečené materiálne podmienky pre výkon
zamýšľanej podnikateľskej činnosti, mať nárok na ušlý zisk v dôsledku nesprávneho úradného postupu
orgánov verejnej správy a teda či môže byť v takomto prípade daný kauzálny nexus medzi nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou.“13. Dovolací súd pripomína, že dôvody prípustnosti dovolania podľa § 421 CSP sa vzťahujú výlučne na
právnu otázku, riešenie ktorej viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu (t. j.

právnuotázku,ktorábolarozhodujúcaprerozhodnutievovecisamej).Právnaotázka,navyriešeníktorej
nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k právnym záverom vyjadreným v
rozhodnutíodvolaciehosúdu),ikebybolaprípadnevpriebehukonaniasúdmiposudzovaná,nemôžebyť
považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Pre posúdenie, či ide o právnu otázku kľúčovú
pre rozhodnutie vo veci samej, a pre posúdenie prípustnosti dovolania nie je rozhodujúci subjektívny

názor strany sporu, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca, ale významný je výlučne záver
dovolacieho súdu rozhodujúceho o jej dovolaní.

14. Pri skúmaní procesnej prípustnosti dovolania a náležitého vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle
§ 421 ods. 1 v spojení s § 432 CSP dovolací súd dospel k záveru, že od riešenia dovolateľom
nastolenej právnej otázky nezáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Okresný aj krajský súd posudzovali

3 predpoklady, ktoré museli byť v konaní preukázané, t. j. 1. existencia nesprávneho úradného postup
(táto skutočnosť nebola v konaní ani sporná), 2. existencia škody a 3. existencia príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Súdy nižších inštancií vo svojich rozhodnutiach
uviedli, že zo strany žalobkyne nedošlo už k preukázaniu výšky ušlého zisku (t. j. už druhý predpoklad)
a zároveň nedošlo ani k preukázaniu príčinnej súvislosti (bod 71. rozhodnutia okresného súdu a bod

13. rozhodnutia krajského súdu).

15. Riešenie dovolateľkou nastolenej právnej otázky by teda nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej
a na právne posúdenie žalobou uplatneného nároku. Dovolací súd preto uzatvára, že dovolateľkou
nastolená otázka má v danom prípade povahu (len) akademickú, ktorej zodpovedanie dovolacím

súdom by neviedlo k zrušeniu alebo zmene dovolaním napadnutého rozhodnutia. Je pritom potrebné
zdôrazniť, že cieľom civilného sporového konania (aj pred dovolacím súdom) je poskytnúť reálnu
ochranu právam, nie riešiť teoretické či hypotetické otázky, ktorých výsledok sa nijako nepremietne
do právnej sféry procesných strán. Predložená dovolacia argumentácia tak nepredstavuje vymedzenie
kardinálnej právnej otázky spôsobom predpokladaným v § 421 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 432

ods. 2 CSP. Zároveň otázka príčinnej súvislosti je otázka skutková nie právna, ktorá môže byť riešená
len v konkrétnych súvislostiach (bližšie aj 7Cdo/88/2022).

16. Dovolateľka vo svojom dovolaní poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 9. júna 2020 so sp. zn. I. ÚS 336/2019 s tým, že dovolací súd má skúmať dovolanie ako celok a

vyabstrahovať z neho právnu otázku. Dovolateľka avšak naprieč celým svojím dovolaní rekapituluje
zistený skutkový stav súdmi nižších inštancií s tým, že uvádza, ako postupovala pri realizácií stavby,
uvádza výpovede svedkov, ako aj hodnotí (ne)správnosť vyhodnocovania dôkazov súdmi nižších
inštancií. Dovolací súd však nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako
nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že

nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a
odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - porov. ustanovenie §
442 CSP, v zmysle ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.
Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a
druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Len samotné spochybňovanie správnosti

skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, ako i sama polemika s rozhodnutím odvolacieho
súdu alebo spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného
pri právnom posudzovaní veci významovo nezodpovedajú predpokladom prípustnosti dovolania, ktoré
sú definované v § 432 CSP v spojení s § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie podané pre nesprávne
právne posúdenie nemožno založiť na spochybňovaní skutkových záverov súdov nižších inštancií na

základe tvrdeného nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, čo pritom v posudzovanom prípade tvorilo jadro
podaného dovolania.

17. Dovolateľka namietala aj to, že v prípade, ak by stavebný úrad nevydal stavebné povolenie,
žalobkyňa by nevynaložila finančné prostriedky na stavbu čerpacej stanice a autoumyvárne. Dovolací

súd k uvedenému len poznamenáva, že dovolateľka uplatňovala škodu v rozsahu ušlého zisku.
Predmetom žaloby nebola náhrada škody v rozsahu vynaloženia finančný prostriedkov na stavbu.18. Dovolací súd dospel k záveru, že nebola založená prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.
b) CSP a to z dôvodu, že dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo od vyriešenia
právnej otázky, ktorú dovolateľ v podanom dovolaní definoval.

19. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne v zmysle § 421 ods. 1 CSP odmietol
podľa § 447 písm. f) CSP ako dovolanie, ktoré nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.

20. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.

3 veta druhá CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.