Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120440235
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6120440235.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu

JUDr. Bibiány Ťažiarovej a JUDr. Moniky Vozárovej v spore žalobcu: UK Rossi, s. r. o., Slávičie údolie
106, 811 02 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 43 898 696, zastúpeného splnomocnenkyňou: A.K. JUDr.
NOVÁČKOVÁ s.r.o., Zuzany Chalupovej 4004/14B, 851 07 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 36
699 705, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvalo bytom C., D. XXX/XX, 2/ E. B., nar. XX.
XXXX XXXX, trvalo bytom C., D. XXX/XX, obaja žalovaní zastúpení splnomocnenkyňou: Advokátska
kancelária LWL s. r. o., Šafárikova 431/4, 924 01 Galanta, IČO: 54 846 382, o zaplatenie úrokov z
omeškania, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 26. marca 2024

č. k. 10C/20/2021–160, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a
nerozdielne žalobcovi zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 4.000,- eur od 01.07.2020 do
30.12.2020 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; II. žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/
právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom

prvej inštancie. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 121 ods. 3, § 517 ods. 2, §
559 ods. 1 a 2, § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O.z.“); § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Vecne dôvodil, že žalobca
žalobou došlou na Okresný súd Banská Bystrica, podanou prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
žiadal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.000 eur s príslušenstvom a
uplatnil si náhradu trov konania. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 27.1.2021 platobný rozkaz

č. k. 12Up/2133/2020. Voči platobnému rozkazu podali žalovaní odpor. Okresný súd Banská Bystrica
upovedomil strany o postúpení veci na súd prvej inštancie (OS Galanta) 6.4.2021 a vec mu postúpil
(napadla dňa 7.4.2021). Súd prvej inštancie vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 2.9.2021. Na
pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu, žalovaní sa na pojednávanie nedostavili, doručenie
(predvolania) mali vykázané. Právny zástupca žalobcu uviedol, že v mene žalobcu berie žalobu v časti
istiny 4.000 eur späť, nakoľko žalovaní túto pohľadávku zaplatili po podaní žaloby dňa 30.12.2020. Žiada
súd, aby zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť úroky z omeškania, a to vo výške 5

% ročne zo sumy 4.000 eur od 1.7.2020 do 30.12.2020. Od 1.7.2020 žalobca žiada úroky z omeškania
z dôvodu, že 18.6.2020 vyzval žalovaných na zaplatenie sumy 8.000 eur s tým, že pokiaľ pohľadávka
nebude zaplatená, žalobca si uplatní aj úroky z omeškania. Žalovaný 1/ dlh vo výške 8.000 eur uznal
s tým, že je ochotný dlh zaplatiť v dvoch splátkach po 4.000 eur, pričom prvú splátku mal zaplatiť do30.9.2020 a druhú splátku do 31.12.2020. Žalovaný zaplatil dňa 29.10.2020 sumu 4.000 eur. V zmysle
predžalobnej výzvy mali žalovaní zaplatiť dlh vo výške 8.000 eur v lehote 7 dní od obdržania výzvy.
Súd prvej inštancie rozsudkom z 2.9.2021 konanie v časti o zaplatenie 4.000 eur zastavil, žalovaných

1/ a 2/ zaviazal zaplatiť (žalobcovi) úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 4.000 eur od 1.7.2020
do 30.12.2020 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Týmto rozsudkom bola žalobcovi priznaná aj
náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie
žalovaní, ktorí v odvolaní uviedli, že nikdy nespochybňovali to, že žalobca má nárok na vrátenie sumy
8.000 eur, ktorá im bola vyplatená na zabezpečenie istej obchodnej transakcie. Nejednalo sa však o

pôžičku. Vzhľadom k tomu, že nenastali podmienky na účel, na ktorý predmetná suma bola vyplatená,
žalovaní nespochybňovali dôvodnosť požiadavky žalobcu o vrátenie uvedenej sumy. Krajský súd Trnava
uznesením z 23.11.2022 sp. zn. 10Co/119/2021 rozsudok súdu prvej inštancie v (napadnutej) časti,
ktorým boli žalovaní 1/ a 2/ zaviazaní zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 4.000
eur od 1.7.2020 do 30.12.2020 a v časti náhrady trov konania zrušil a vec bola súdu prvej inštancie
vrátená na ďalšie konanie.

Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že po tom, čo sčasti zrušil Krajský súd Trnava (prvý) rozsudok súdu
prvej inštancie, predmetom sporu zostal úrok z omeškania za obdobie od 1.7.2020 do 30.12.2020, čo vo
finančnom vyjadrení činí 100 eur a tiež náhrada trov konania. Zo spisu, ktorý obsahuje listinné dôkazy,
vyplýva, že žalovaní majú v bezpodielovom spoluvlastníctve pozemky zapísané na liste vlastníctva
č. XXX pre katastrálne územie F. G.. V novembri 2018 žalobca predložil žalovaným návrh zmluvy

podľa ustanovenia § 51 O.z., týkajúci sa využitia pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXX o
úhrnnej výmere 964 824 m2 v kat. úz. F. G. na účel ťažby štrkopieskov za splnenia predpokladu, že
predtým dôjde k zmene územného plánu na tento účel. Žalobca poukázal žalovaným sumu 8.000 eur.
K uzavretiu zmluvy napokon nedošlo. Žalobca vyzval listom zo dňa 15.6.2020 (poznámka odvolacieho
súdu - správne 18.6.2020) žalovaných na zaplatenie sumy 8.000 eur titulom bezdôvodného obohatenia

v lehote 7 dní od doručenia výzvy s tým, že v prípade neuhradenia bude od žalovaných požadovať
zaplatenie úroku z omeškania. Žalovaní dlžnú sumu v lehote určenej žalobcom neuhradili. Žalovaní
dlh vo výške 8.000 eur voči žalobcovi písomne uznali. Žalovaný 1/ požiadal žalobcu dňa 16.7.2020 o
splátkový kalendár tak, že prvú splátku vo výške 4.000 eur zaplatí v septembri 2020 a druhú splátku vo
výške 4.000 eur zaplatí v decembri 2020. Na základe žiadosti žalovaného žalobca zaslal elektronicky

dňa 27.7.2020 návrh dohody o uznaní dlhu s tým, že 1. splátka vo výške 4.000 eur bude uhradená do
30.9.2020 a 2. splátka vo výške 4.000 eur bude uhradená do 30.12.2020 pod následkom straty výhody
splátok a s nárokom na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne. Žalovaní prvú splátku uhradili
až 28.10.2020 a druhú splátku uhradili 30.12.2020. Žalovaní nesplnili ani to, čo sami žiadali, keď prvú
splátku nezaplatili do 30.9.2020. Sporové strany uzavreli v zmysle § 51 O.z. nepomenovanú zmluvu.

Jedná sa o takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo
účelu O.z.. Jednalo sa o zmluvu o využití niektorých pozemkov vo vlastníctve žalovaných. Účastníkmi
nepomenovanej zmluvy bol žalobca a žalovaní 1/ a 2/. Žalovaní 1/ a 2/ mali pozemky, ktoré hodlal
využívať žalobca v bezpodielovom spoluvlastníctve, čo bolo preukázané listom vlastníctva č. XXX pre
kat. úz. F. G.. Žalovaní 1/ a 2/ sú fyzické osoby a v danom prípade sa jednalo o občianskoprávny vzťah

v zmysle § 1 ods. 2 O.z., kde sa uvádza, že O.z. upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických
osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu
osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Medzi sporovými stranami nebolo
sporné, že žalovaní majú dlh voči žalobcovi, čo potvrdili uznaním dlhu, ako aj tým, že dlh voči žalobcovi
vo výške 8.000 eur aj splnili. Pohľadávka predstavuje právo veriteľa požadovať plnenie od dlžníka.

Veriteľ má v určitých zákonom predpokladaných situáciách, okrem práva požadovať splnenie vzniknutej
pohľadávky, aj právo na tzv. príslušenstvo, ktorým sa v zmysle právnej úpravy O.z. rozumejú úroky,
úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Príslušenstvo pohľadávky
je uvedené v § 121 ods. 3 O.z. Príslušenstvo v podobe úroku z omeškania môže existovať výlučne
vo vzťahu k peňažným pohľadávkam. Úrok z omeškania na rozdiel od úroku predstavuje sankciu

dlžníka za nesplnenie pohľadávky veriteľovi včas a teda za omeškanie dlžníka s poskytnutím plnenia
v dohodnutej dobe splatnosti pohľadávky. Nárok na úrok z omeškania veriteľovi vzniká zo zákona. V
prípade občianskoprávnych vzťahov je zákonný úrok z omeškania rovný základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania navýšený o päť percentuálnych bodov.
Úroková sadzba zostáva nemenná počas celej doby, kedy je dlžník v omeškaní. Sporové strany nemali

dohodu o splatnosti dlhu. Žalobca postupoval v zmysle § 563 O.z. Toto ustanovenie rieši prípady, ak
čas splnenia dlhu nebol dojednaný. V tom prípade je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal. Žalovaná strana obdržala výzvu na vrátenie 8.000 eur, o čom svedčí e-mail
žalovaného 1/ z 10.8.2020. Na základe tohto súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškaniaod doby 1.7.2020. Doručenie žiadosti na splnenie záväzku má za následok skonzumovanie tohto práva
veriteľa na jednostranné určenie splatnosti, čoho dôsledkom je, že túto splatnosť už veriteľ nemôže
jednostranne meniť.

V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a
2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“),
keď mal za to, že žalobca zobral žalobu v časti istiny vo výške 4.000 eur späť s tým, že šlo o reakciu
na správanie žalovaných (zaplatenie dlžnej sumy po podaní žaloby) pri dôvodne podanej žalobe, čím
žalovaní procesne zavinili zastavenie konania v tejto časti. Zároveň súd vo zvyšnej časti žalobe v plnom

rozsahu vyhovel, nakoľko žaloba bola podaná dôvodne, a preto má žalobca z uvedených dôvodov právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným
uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podali včas odvolanie žalovaní 1/ a 2/, s návrhom
na jeho zmenu zamietnutím žaloby a priznaním im náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie

a pred súdom druhej inštancie v plnom rozsahu. Žalovaní v odvolaní uviedli, že namietajú zistenia
a tvrdenia súdu prvého stupňa z dôvodu, že nie sú v súlade so zisteným skutkovým stavom tohto
konania. Žalobca právny vzťah, ktorý vznikol medzi ním a žalovanými v žalobe pomenoval tak, že
ide o zálohovú platbu kúpnej ceny za zamýšľanú kúpu pozemkov (str. 5 štvrtý odsek uznesenia KS v
Trnave sp. zn. 10Co/119/2021 z 23. novembra 2022). Na základe toho si uplatnil nárok na zaplatenie

sumy 8.000 eur od žalovaných listom z 15.6.2020 titulom bezdôvodného obohatenia v lehote 7 dní
(bod 7 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Žalovaní nepopierajú, že žalovaný 1/ so žalobcom rokoval
o možnosti žalobcu na pozemkoch žalovaných (identifikovaných v bode 6. napadnutého rozsudku) o
ťažbe štrkopiesku. K tomu však, aby k takejto ťažbe mohlo dôjsť muselo predísť ku zmene územného
plánu vydaného na tento účel (dôkaz: list žalobcu adresovaný žalovanému 1/ z 18.2.2019, ktorý predložil

právny zástupca žalovaných na pojednávaní súdu 27.2.2024). Ku zmene územného plánu na ťažbu
štrkopiesku na uvedených pozemkoch mohlo dôjsť len na základe vyhotovenia územnoplánovacej
dokumentácie. Žalovaný 1/ zistil na Obecnom úrade Čierna Voda, že približná cena za vyhotovenie
takejto územnoplánovacej dokumentácie je 8.000 eur. Žalovaný 1/ oznámil toto žalobcovi a zároveň
mu oznámil, že on nemá dostatok financií na to, aby túto sumu uhradil. Na to žalobca poskytol

uvedené financie na zaplatenie tohto diela, ktoré sa malo vyhotoviť v jeho prospech t. j. v prospech
žalobcu! O tomto svedčí listinný dôkaz, a to potvrdenie Obce Čierna Voda z 13.3.2024. Nepochybne
podľa tohto potvrdenia, uvedené financie vo výške 7.080 eur žalovaný 1/ (po tom čo ich prevzal od
žalobcu) zaplatil dňa 5.12.2018 do pokladne obce. Obec Čierna Voda na základe toho uzavrela zmluvu
o dielo ako objednávateľ so zhotoviteľom ÚPN s.r.o., Drotárska Cesta 37 Bratislava na vyhotovenie

územnoplánovacej dokumentácie. Po vyhotovení tejto dokumentácie Obec Čierna Voda zhotoviteľovi
zaplatila uvedenú čiastku dňa 20.5.2019. Tento listinný dôkaz bol súdu predložený aj s patričným
vysvetlením na pojednávaní dňa 27.2.2024, čo však súd prvej inštancie ponechal bez povšimnutia a
žiadnym spôsobom ho nevyhodnotil. Súd prvého stupňa nevyhodnotil v súlade s predloženými dôkazmi,
aký právny vzťah vznikol medzi žalobcom a žalovanými, napriek tomu, že to bola požiadavka nielen

žalovaných ale bolo to uložené aj Krajským súdom Trnava v predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí.
Žalobca uplatnený nárok oprel o nárok na vydanie bezdôvodného opatrenia (vrátenie zálohovej platby
na zamýšľanú kúpnu cenu), čo žalovaný od samého počiatku popierali a predloženými dôkazmi aj
vyvrátili. V skutočnosti, žalovaní ako práva neznalí starší ľudia, nechceli byť v konflikte so žalobcom,
a hoci si neponechali pre seba žalobcom odovzdané a následne požadované peniaze (vyplatili ich na

vypracovanie projektu v prospech žalobcu) boli ochotní sa dohodnúť so žalobcom a sumu 8.000 eur
mu zaplatiť. Keďže nemali dostatok financií, žalobcovi oznámili, že sumu zaplatia v dvoch splátkach,
čo aj dodržali. Nie je pravda, že by právne platne uznali svoj dlh písomne v zmysle § 558 O.z., z
ktorého by bolo možné vychádzať pre úhradu dlhu ako zabezpečovacieho záväzku. Ale aj v prípade
opačného záveru, ak by sa z prejavu žalovaných malo vychádzať, žalovaní sa nemohli dostať do

omeškania, pretože ako sa zaviazali tak žalobcovi požadovanú sumu v splátkach aj zaplatili. Žalovaným
nevznikol dlh voči žalobcovi na základe bezdôvodného obohatenia ale ani na základe pôžičky, prípadne
na základe imaginárneho (fiktívneho dlhu) založeného uznaním dlhu. Preto ich nepostihuje ani žiadna
právnapovinnosťplatiťúrokyzomeškania,takakoimbolouloženénapadnutýmrozsudkom.Súdprvého
stupňa na základe vykonaných dôkazov tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,

že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziachdanýchrozsahom(§379CSP)adôvodmiodvolania(§380ods.1CSP),sprihliadnutímexoffo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil, postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie treba navzdory námietkam odvolateľov považovať za vo výroku vecne správny.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie zostalo (po právoplatnosti v poradí prvého
rozsudku súdu prvej inštancie z 2.9.2021 č. k. 10C/20/2021-57 v jeho I. a III. výroku) zaplatenie úroku z

omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.000 eur od 1.7.2020 do 30.12.2020.
Súd prvej inštancie tentoraz napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom I. žalovaným 1/ a 2/ uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 4.000,-
eur od 01.07.2020 do 30.12.2020 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; II. žalobcovi priznal voči
žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých bude rozhodnuté osobitným

uznesením súdom prvej inštancie.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeného rozsahom a dôvodmi odvolania je posúdiť
správnosť postupu súdu prvej inštancie a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

6. Už v predchádzajúcom rozhodnutí v predmetnej veci (uznesenie Krajského súdu v Trnave

z 23.11.2022 č. k. 10Co/119/2021-80) odvolací súd uviedol a na uvedenom zotrváva:
Podľa § 121 ods. 3 O.z. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.
Definícia príslušenstva pohľadávky obsiahnutá v ustanovení § 121 ods. 3 O.z. platí aj pre
obchodnozáväzkové vzťahy. Príslušenstvo pohľadávky uplatnené na dobu „do zaplatenia" pohľadávky

nemusí byť v žalobe presne vyčíslené. Stačí, ak je v žalobe uvedený druh príslušenstva podľa § 121 ods.
3 O.z., spôsob, ako sa dá určiť jeho výška, prípadne sadzba a deň, od ktorého má byť toto príslušenstvo
priznané súdom./R 2/1998 (NS ČR)/
Príslušenstvo pohľadávky je späté s istinou. Príslušenstvo pohľadávky musí vychádzať z toho istého
právneho režimu a musí mu byť podriadené ako istina pohľadávky. Úroky z omeškania predstavujú

sankciu za porušenie povinnosti dlžníka splniť riadne a včas svoj peňažný záväzok (§ 517 ods. 2 O.z.).
Občianskoprávna úprava úrokov z omeškania je komplexnou pre celú oblasť súkromného práva.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Cdo 2171/2000 pre záver či
príslušenstvo pohľadávky bolo uplatnené podľa práva, má význam aj to či a z akého dôvodu má
veriteľ nárok na žalovanú istinu. V konaní o žalobe, ktorou žalobca uplatňuje istinu pohľadávky

s príslušenstvom, nemožno spravidla rozhodnúť a príslušenstve pohľadávky skôr než bude rozhodnuté
o istine pohľadávky.
Žalobca v žalobe uviedol, že na základe vzájomných rokovaní medzi stranami o odkúpení časti
pozemkov žalobcov (poznámka odvolacieho súdu – zjavne mal na mysli žalovaných 1/ a 2/), žalobca
na vyžiadanie žalovaných poskytol žalovaným finančnú zálohu 8.000 eur dňa 22.1.2018 prevodom na

účet určený žalovaným 1/, nakoľko však nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy medzi stranami ohľadne
konkretizovaných pozemkov, nakoľko žalovaní menili podmienky, žalobca listom z 18.1.2019 oznámil
žalovaným, že s ich návrhmi nesúhlasí a listom z 18.6.2020 ich vyzval na vrátenie sumy 8.000 eur,
žalovaný 1/ elektronicky listom z 10.8.2020 dlh vo výške 8.000 eur voči žalobcovi písomne uznal s tým,
že je ho ochotný splatiť v 2 splátkach, 4.000 eur do 30.9.2020 a 4.000 eur do 31.12.2020, za tým účelom

žalobca zaslal žalovaným návrh splátkového kalendára, ktorý žalovaní nepodpísali, dňa 29.10.2020
uhradili žalovaní sumu 4.000 eur a zostatok dlhu 4.000 eur neuhradili. Žalobca v žalobe uviedol, že
si popri istine 4.000 eur uplatňuje aj úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 4.000 eur od 1.7.2020 do
zaplatenia, ktorý nárok nezdôvodnil, uviedol (v kolónke skutočnosti významné pre rozhodnutie), že
návrhom sa uplatňuje obchodnoprávny nárok.

V upomínacom konaní bol v predmetnom spore vydaný platobný rozkaz (Okresným súdom Banská
Bystrica dňa 27.2.2021 pod č. k. 12Up/2133/2020-19), ktorým bolo žalobe v plnom rozsahu vyhovené,
žalovaní 1/ a 2/ však proti nemu podali odpor.V odpore žalovaní uviedli, že nikdy nespochybňovali to, že žalobca má nárok na vrátenie sumy
8.000 eur, ktorá im bola vyplatená na zabezpečenie istej obchodnej transakcie. Vzhľadom k tomu, že
nenastali podmienky na účel, ktorý predmetná suma bola vyplatená, žalobca dôvodne požiadal

o vrátenie uvedenej sumy, o čom svedčí aj emailová komunikácia medzi právnou zástupkyňou žalobcu
a žalovaným 1/, ktorá bola pripojená k žalobe, a podľa ktorej právna zástupkyňa žalobcu
vyzvala žalovaných na zaplatenie 8.000 eur v júni 2020. Žalovaní na to reagovali emailom zo 16.7.2020,
podľa ktorého požiadali o splátkový kalendár úhrady tak, že prvú splátku 4.000 eur uhradia do
septembra 2020 a ďalšiu splátku 4.000 eur uhradia najneskôr v mesiaci december 2020. Na to reagovala

právna zástupkyňa žalobcu 27.7.2020 tak, že zasiela návrh dohody na splatení dlhu s poznámkou, že
pokiaľjužalovaníchcúdoplniťaleboupraviťmajútouviesťjej„mailom“.Žalovanínatoreagovaliemailom
10.8.2020 v ktorom opätovne uznali svoj dlh, ale nesúhlasili so zaplatením úrokov z omeškania od
1.3.2019 z dôvodov, ktoré podrobne vysvetlili v tomto emaily. Opätovne uviedli, že ich finančná situácia
nedovoľuje dlh zaplatiť okamžite naraz a zaviazali sa dlh uhradiť najneskôr do 31.12.2020. Žalovaní
podľa tohto záväzku aj konali, dňa 28.11.2020 zaplatili platobným príkazom na účet žalobcu 4.000 eur

a dňa 29.12.2020 ďalších 4.000 eur a tým celý svoj záväzok vyrovnali. Nie je korektné tvrdenie v žalobe,
že žalovaní nechceli podpísať dohodu o splátkovom kalendári na úhradu dlhu (2 krát po 4.000 eur do
konca decembra 2020). Žalobca zamlčal, že ním navrhnutá dohoda nebola podpísaná z dôvodu, že si
tu neoprávnene uplatňoval aj úroky z omeškania od 1.3.2019. Ak by bol korektný žalobca okamžite, ešte
pred vydaním platobného rozkazu (keďže od celkovej úhrady jeho pohľadávky do vydania platobného

rozkazu uplynul skoro mesiac), by mal žalobu vziať späť. Dôvodom podania odporu je teda úplná úhrada
pohľadávky žalobcu čo do základu ešte pred vydaním platobného rozkazu.
Žalobca navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde podľa CSP, uviedol, že žaloba bola dôvodná
čo do dôvodu aj výšky, žalovaný doposiaľ neuhradil trovy konania ani dlžný úrok z omeškania.
Okresný súd Banská Bystrica listom zo 6.4.2021 pod č. k. 12Up/2133/2020 postúpil vec Okresnému

súdu Galanta.
Na pojednávaní dňa 2.9.2021 žalobca vzal žalobu späť vo vzťahu k istine 4.000 eur, nakoľko žalovaní
túto pohľadávku zaplatili 30.12.2020 po podaní žaloby (23.11.2020), zotrval na žalobe v zostávajúcej
časti (úroky z omeškania, trovy konania). Uviedol, že od 1.7.2020 žiada úroky z omeškania z dôvodu, že
18.6.2020 vyzval žalovaných na zaplatenie sumy 8.000 eur s tým, že pokiaľ pohľadávka žalobcu nebude

zaplatená, žalobca si uplatní aj úroky z omeškania. V zmysle predžalobnej výzvy žalovaní mali zaplatiť
dlh vo výške 8.000 eur v lehote 7 dní od obdržania tejto výzvy.
Súd prvej inštancie preto konanie v časti o zaplatenie 4.000 eur zastavil (I. výrok v poradí prvého
rozsudku súdu prvej inštancie z 2.9.2021 č. k. 10C/20/2021-57) a v tejto časti jeho prvý rozsudok nebol
napadnutý odvolaním.

Odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí (uznesenie Krajského súdu v Trnave z 23.11.2022 č. k.
10Co/119/2021-80) vytkol súdu prvej inštancie, že v časti o úrokoch z omeškania svoje rozhodnutie
odôvodnil len tým, že žalovaní podľa listinných dôkazov boli v omeškaní tým, že neplnili riadne a
včas (dostali sa do omeškania uplynutím času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku
vo vzťahu k času plnenia, žalobca si uplatnil žalobou úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. odo dňa

1.7.2020 a až do zaplatenia dlžnej sumy, nakoľko žalovaní svoju povinnosť voči žalobcovi splnili
až po podaní žaloby, a to dňa 30.12.2020, pričom žaloba bola doručená Okresnému súdu Banská
Bystrica dňa 23.11.2020, tak priznal žalobcovi uplatnenú výšku príslušenstva odo dňa 1.7.2020 do
30.12.2020, s tým, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 O.z. v spojení s
§ 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uplatnené úroky z omeškania
priznal ako dôvodné. Odvolací súd uviedol, že z vyššie uvedeného je zrejmé, že v predmetnej
veci neposkytlo odôvodnenie rozsudku odpoveď na otázku, či je predmetný spor občianskoprávnym
alebo obchodnoprávnym, či a z akého právneho dôvodu mal veriteľ nárok na žalovanú istinu, hoci
ako už bolo vyššie uvedené príslušenstvo pohľadávky je späté s istinou, príslušenstvo pohľadávky

musí vychádzať z toho istého právneho režimu a musí mu byť podriadené ako istina pohľadávky.
Pri úvahe o povahe konkrétneho právneho vzťahu medzi stranami je potrebné vychádzať z obsahu
tohto vzťahu a zo vzájomného postavenia jeho strán. Úroky z omeškania predstavujú sankciu za
porušenie povinnosti dlžníka splniť riadne a včas svoj peňažný záväzok (§ 517 ods. 2 O.z.), súd prvej
inštancie však neuviedol o aký záväzok sa jednalo, či a ako bola dojednaná doba splatnosti, či nedošlo

k zmene v obsahu záväzku, ktorým okamihom a prečo bola ustálená splatnosť dlhu. Žalobca v žalobe
uviedol, že žiadna zmluva medzi stranami nebola uzavretá, istina bola finančnou zálohou, súd prvej
inštancie nepodriadil tento nárok pod hypotézu žiadnej právnej normy. Taktiež súd žiadnym spôsobom
neodôvodnil prečo úroky z omeškania priznal práve od 1.7.2020. Napokon mu odvolací súd vytkol, žeodôvodnenie rozhodnutia neposkytuje ani žiadne zdôvodnenie prečo boli žalovaní 1/ a 2/ zaviazaní
uhradiť príslušenstvo pohľadávky spoločne a nerozdielne a z čoho je vyvodzovaná pasívna vecná
legitimácia žalovanej 2/ (ktorú súd skúma ex offo). Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom

konaní opätovne vec v zostávajúcej časti (úrokov z omeškania) prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať
dokazovanie, výsledky dokazovania zhodnotiť a až potom o veci v zostávajúcej časti rozhodnúť, náležite
sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu a nové rozhodnutie
náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodniť, s tým, že je vecou súdu, aby tvrdený skutkový
stav podradil pod hmotnoprávnu normu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá, keď prekročením

návrhu a porušením dispozičného princípu by bolo priznanie plnenia na základe iného skutkového stavu,
ako toho, ktorý tvrdil žalobca v žalobe a ktorý bol predmetom dokazovania v súdnom konaní, zmenou
žaloby nie je zmena právneho dôvodu bez zmeny skutkových tvrdení; právne posúdenie je vecou súdu.

7. Súd prvej inštancie v tentoraz napadnutom, v poradí druhom rozsudku (rozsudku Okresného
súdu Galanta z 26. marca 2024 č. k. 10C/20/2021–160) uzavrel, že žalovaní majú v bezpodielovom

spoluvlastníctve pozemky zapísané na LV č. XXX pre k. ú. F. G.. V novembri 2018 žalobca predložil
žalovaným návrh zmluvy podľa ust. § 51 O. z. týkajúci sa využitia pozemkov zapísaných na LV č.
XXX o úhrnnej výmere 964 824 m2 v k. ú. F. G. na účel ťažby štrkopieskov za splnenia predpokladu,
že predtým dôjde k zmene územného plánu na tento účel. Žalobca poukázal žalovaným sumu 8.000
eur. K uzavretiu zmluvy napokon nedošlo. Žalobca vyzval listom z 15.6.2020 žalovaných na zaplatenie

sumy 8.000 eur titulom bezdôvodného obohatenia v lehote 7 dní od doručenia výzvy s tým, že v
prípade neuhradenia bude od žalovaných požadovať zaplatenie úroku z omeškania. Žalovaní dlžnú
sumu v lehote určenej žalobcom neuhradili. Žalovaní dlh vo výške 8.000 eur voči žalobcovi písomne
uznali. Žalovaný 1/ požiadal žalobcu dňa 16.7.2020 o splátkový kalendár tak, že prvú splátku vo výške
4.000 eur zaplatí v septembri 2020 a druhú splátku vo výške 4.000 eur zaplatí v decembri 2020. Na

základe žiadosti žalovaného žalobca zaslal elektronicky dňa 27.7.2020 návrh dohody o uznaní dlhu
s tým, že 1. splátka vo výške 4.000 eur bude uhradená do 30.9.2020 a 2. splátka vo výške 4.000
eur bude uhradená do 30.12.2020 pod následkom straty výhody splátok a s nárokom na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 5% ročne. Žalovaní prvú splátku uhradili až 28.10.2020 a druhú splátku
uhradili 30.12.2020. Žalovaní nesplnili ani to, čo sami žiadali, keď prvú splátku nezaplatili do 30.9.2020.

Sporové strany uzavreli v zmysle § 51 O.z. nepomenovanú zmluvu, zmluvu o využití niektorých
pozemkov vo vlastníctve žalovaných, účastníkmi nepomenovanej zmluvy bol žalobca a žalovaní 1/ a 2/.
Žalovaní 1/ a 2/ mali pozemky, ktoré hodlal využívať žalobca v bezpodielovom spoluvlastníctve, čo
bolo preukázané LV č. XXX pre k. ú. F. G.. Žalovaní 1/ a 2/ sú fyzické osoby a v danom prípade sa
jednalo o občianskoprávny vzťah v zmysle § 1 ods. 2 O.z. Medzi sporovými stranami nebolo sporné,

že žalovaní majú dlh voči žalobcovi, čo potvrdili uznaním dlhu, ako aj tým, že dlh voči žalobcovi
vo výške 8.000 eur aj splnili. Pohľadávka predstavuje právo veriteľa požadovať plnenie od dlžníka.
Veriteľ má v určitých zákonom predpokladaných situáciách, okrem práva požadovať splnenie vzniknutej
pohľadávky, aj právo na tzv. príslušenstvo, ktorým sa v zmysle právnej úpravy O.z. rozumejú úroky,
úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Príslušenstvo pohľadávky

je uvedené v § 121 ods. 3 O.z. Príslušenstvo v podobe úroku z omeškania môže existovať výlučne
vo vzťahu k peňažným pohľadávkam. Úrok z omeškania na rozdiel od úroku predstavuje sankciu
dlžníka za nesplnenie pohľadávky veriteľovi včas a teda za omeškanie dlžníka s poskytnutím plnenia
v dohodnutej dobe splatnosti pohľadávky. Nárok na úrok z omeškania veriteľovi vzniká zo zákona. V
prípade občianskoprávnych vzťahov je zákonný úrok z omeškania rovný základnej úrokovej sadzbe

Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania navýšený o päť percentuálnych bodov.
Úroková sadzba zostáva nemenná počas celej doby, kedy je dlžník v omeškaní. Sporové strany nemali
dohodu o splatnosti dlhu. Žalobca postupoval v zmysle § 563 O.z. Toto ustanovenie rieši prípady, ak
čas splnenia dlhu nebol dojednaný. V tom prípade je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal. Žalovaná strana obdržala výzvu na vrátenie 8.000 eur, o čom svedčí e-mail

žalovaného 1/ z 10.8.2020. Na základe tohto súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania
od doby 1.7.2020. Doručenie žiadosti na splnenie záväzku má za následok skonzumovanie tohto práva
veriteľa na jednostranné určenie splatnosti, čoho dôsledkom je, že túto splatnosť už veriteľ nemôže
jednostranne meniť.
Žalovaní v odvolaní uviedli, že namietajú zistenia a tvrdenia súdu prvého stupňa z dôvodu, že nie

sú v súlade so zisteným skutkovým stavom tohto konania. Žalovaní nepopierajú, že žalovaný 1/
so žalobcom rokoval o možnosti žalobcu na pozemkoch žalovaných (identifikovaných v bode 6.
napadnutého rozsudku) o ťažbe štrkopiesku. K tomu však, aby k takejto ťažbe mohlo dôjsť muselo
predísť ku zmene územného plánu vydaného na tento účel (dôkaz: list žalobcu adresovaný žalovanému1/ z 18.2.2019, ktorý predložil právny zástupca žalovaných na pojednávaní súdu 27.2.2024). Ku
zmene územného plánu na ťažbu štrkopiesku na uvedených pozemkoch mohlo dôjsť len na základe
vyhotovenia územnoplánovacej dokumentácie. Žalovaný 1/ zistil na Obecnom úrade Čierna Voda, že

približnácenazavyhotovenietakejtoúzemnoplánovacejdokumentácieje8.000eur.Žalovaný1/oznámil
toto žalobcovi a zároveň mu oznámil, že on nemá dostatok financií na to, aby túto sumu uhradil. Na to
žalobca poskytol uvedené financie na zaplatenie tohto diela, ktoré sa malo vyhotoviť v jeho prospech
t. j. v prospech žalobcu! O tomto svedčí listinný dôkaz, a to potvrdenie Obce Čierna Voda z 13.3.2024.
Nepochybne podľa tohto potvrdenia, uvedené financie vo výške 7.080 eur žalovaný 1/ (po tom čo

ich prevzal od žalobcu) zaplatil dňa 5.12.2018 do pokladne obce. Obec Čierna Voda na základe toho
uzavrela zmluvu o dielo ako objednávateľ so zhotoviteľom ÚPN s.r.o., Drotárska Cesta 37, Bratislava
na vyhotovenie územnoplánovacej dokumentácie. Po vyhotovení tejto dokumentácie Obec Čierna Voda
zhotoviteľovi zaplatila uvedenú čiastku dňa 20.5.2019. Tento listinný dôkaz bol súdu predložený aj
s patričným vysvetlením na pojednávaní dňa 27.2.2024, čo však súd prvej inštancie ponechal bez
povšimnutia a žiadnym spôsobom ho nevyhodnotil.

Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.2.2024
nevyplýva, že by žalovaní 1/ a 2/ na uvedenom pojednávaní predložili listinu - potvrdenie Obce Čierna
Voda z 13.3.2024, na uvedenom pojednávaní bolo uznesením vyhlásené dokazovanie za skončené
a pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na termín 26.3.2024. Až dňa 14.3.2024
(t.j. po vyhlásení dokazovania za skončené) bolo súdu prvej inštancie zo strany splnomocnenkyne

žalovaných elektronicky doručené podanie zn. Zaslanie potvrdenia, v ktorom žalovaní uviedli, že
zasielajú potvrdenie obce Čierna Voda ohľadne prevzatia finančných prostriedkov od žalovaného 1/,
z ktorého vyplýva tá skutočnosť, že žalovaní sa nijak neobohatili na úrok žalobcu, nakoľko predmetné
peniaze slúžili na zmenu územného plánu obce na účel, ktorý si vymienil práve žalobca, čiže rozšírenie
územného plánu na účely ťažby štrkopieskov, viď zápisnica o pojednávaní dňa 27.2.2024. Prílohou tohto

podania bolo Potvrdenie Obce Čierna Voda z 13.3.2024. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že už
z dátumu vystavenia tohto potvrdenia (13.3.2024) je zrejmé, že nemohlo byť predložené na pojednávaní
dňa 27.2.2024.
Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia
skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov
procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením
sudcovskej koncentrácie. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (obdobne, ako tomu bolo v doterajšej
právnej úprave v § 120 ods. 4 OSP), samozrejme, ak súd neaplikoval sudcovskú koncentráciu konania.

Možnosť ďalšieho dokazovania po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, v Civilnom
sporovom poriadku neprichádza do úvahy. Odvolanie však možno odôvodniť aj tým, že zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (pozri § 365 písm. g/ CSP). Prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno

v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, alebo má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, prípadne ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie. Tieto prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť najneskôr v lehote na vyjadrenie k

odvolaniu.
Nedôvodnoutakbolanámietkažalovaných,žesúdprvejinštancieponechaltentodôkazbezpovšimnutia
a žiadnym spôsobom ho nevyhodnotil.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú

procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na
vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené
znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných
podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná
výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku
alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.
Žalovaní 1/ a 2/ nielen nepreukázali, ale ani len netvrdili splnenie niektorých z podmienok, za splnenia
ktorých zákon pripúšťa novoty v odvolacom konaní. Odvolací súd preto počas odvolacieho konania

nemohol prihliadať na ostatne uvedený prostriedok procesnej obrany (Potvrdenie Obce Čierna Voda
z 13.3.2024), nakoľko si takéto potvrdenie mohli odvolatelia aj skôr vyžiadať z obce a uplatniť tento
prostriedok procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie včas. Odvolacia argumentácia
v podobe nových skutočností a dôkazov (tzv. novoty), je prípustná len za splnenia zákonom stanovených
podmienok (§ 366 CSP) a keďže žalovanými tvrdená novota sa netýkala procesných podmienok,

vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ako ani nepreukazuje, že v konaní došlo
k vadám majúcim za následok nesprávne rozhodnutie a nejde o nezavinené doterajšie nepoužitie tohto
nového dôkazu (§ 366 písm. a/ až d/ CSP), na uvedený dôkaz ani ako na novotu nemohol odvolací
súd prihliadnuť.
Ďalej odvolatelia namietali, že súd prvého stupňa nevyhodnotil v súlade s predloženými dôkazmi,

aký právny vzťah vznikol medzi žalobcom a žalovanými, napriek tomu, že to bola požiadavka nielen
žalovaných ale bolo to uložené aj Krajským súdom Trnava v predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí.
Táto odvolacia námietka taktiež nebola dôvodnou, nakoľko súd prvej inštancie v 13. bode odôvodnenia
napadnutého rozsudku uviedol, že sporové strany uzavreli v zmysle § 51 O.z. nepomenovanú zmluvu -
zmluvu o využití žalobcom niektorých pozemkov v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných.

Taktiež odvolatelia namietali, že žalobca uplatnený nárok oprel o nárok na vydanie bezdôvodného
opatrenia (vrátenie zálohovej platby na zamýšľanú kúpnu cenu), čo žalovaný od samého počiatku
popierali a predloženými dôkazmi aj vyvrátili. V skutočnosti, žalovaní ako práva neznalí starší ľudia,
nechceli byť v konflikte so žalobcom, a hoci si neponechali pre seba žalobcom odovzdané a následne
požadované peniaze (vyplatili ich na vypracovanie projektu v prospech žalobcu), boli ochotní sa

dohodnúťsožalobcomasumu8.000eurmuzaplatiť.Keďženemalidostatokfinancií,žalobcovioznámili,
že sumu zaplatia v dvoch splátkach, čo aj dodržali.
Ani tieto námietky nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodné, nakoľko ako už bolo uvedené žalobca
v žalobe uviedol, že na základe vzájomných rokovaní medzi stranami o odkúpení časti pozemkov
žalovaných 1/ a 2/, žalobca na vyžiadanie žalovaných poskytol žalovaným finančnú zálohu 8.000 eur

dňa 22.1.2018 prevodom na účet určený žalovaným 1/, nakoľko však nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy
medzi stranami ohľadne konkretizovaných pozemkov, nakoľko žalovaní menili podmienky, žalobca
listom z 18.1.2019 oznámil žalovaným, že s ich návrhmi nesúhlasí a listom z 18.6.2020 ich vyzval na
vrátenie sumy 8.000 eur. Žalovaní v odpore uviedli, že nikdy nespochybňovali to, že žalobca má nárok na
vrátenie sumy 8.000 eur, ktorá im bola vyplatená na zabezpečenie istej obchodnej transakcie. Vzhľadom

k tomu, že nenastali podmienky na účel, ktorý predmetná suma bola vyplatená, žalobca dôvodne
požiadalovrátenieuvedenejsumy.Nebolotakmožnézostranyodvolaciehosúdustotožniťsastvrdením
odvolateľov, že od samého počiatku popierali a predloženými dôkazmi aj vyvrátili žalobcom uplatnený
nárok na vydanie bezdôvodného opatrenia (vrátenie zálohovej platby na zamýšľanú kúpnu cenu).
Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.
Nováprávnaúpravavustanovení§150CSPzakotvujetzv.povinnosťtvrdenia,tedaprocesnúpovinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným

útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP).Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok
procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1
CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP).

V predmetnej veci tak vzhľadom na vyššie uvedené (po porovnaní tvrdení žalobcu v žalobe a tvrdení
žalovaných v odpore) nastúpila fikcia nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany - žalobcu
(§ 151 ods. 1 CSP).

8. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil

skutkový stav, odvolací súd sa však nemohol stotožniť s jeho právnym posúdením veci. Právnym
posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený
skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne
použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval.
Rozsudok súdu prvej inštancie je však vo výroku vecne správny, keď aj podľa názoru odvolacieho súdu

je nárok uplatnený žalobou daný, i keď na základe iného právneho posúdenia ako uviedol súd prvej
inštancie.
Civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná právo). Strany sporu nie sú
povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci
je vecou súdu.

Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti
nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej
právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či
tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré
bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené.

Ak strana sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ňou tvrdený nárok alebo obranu
proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym
názorom strany a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený
skutkový stav dopadajú. Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových
tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom

navrhované, resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné
hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto
posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený,
alebo je uvedený nesprávne. Nemožno preto uprieť súdu, aby v spojení so skutkovými zisteniami
urobil sám odlišné, právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia. (porovnaj uznesenie

Najvyššieho súdu z 22. septembra 2010, sp. zn. 5Cdo/196/2009).
V predmetnej veci podľa názoru odvolacieho súdu nebolo medzi stranami sporné, že žalobca poukázal
žalovaným 1/ a 2/ sumu 8.000 eur, k uzavretiu žiadnej zmluvy však medzi nimi nedošlo. Tiež nebolo
sporné, že strany nemali dohodu o splatnosti dlhu, a že žalobca vyzval listom z 18.6.2020 žalovaných 1/
a 2/ na zaplatenie sumy 8.000 eur titulom bezdôvodného obohatenia v lehote 7 dní od doručenia výzvy

s tým, že v prípade neuhradenia bude od žalovaných požadovať zaplatenie úroku z omeškania. Taktiež
nebolo sporné, že žalovaní 1/ a 2/ dlžnú sumu v lehote určenej žalobcom neuhradili, keď ani v konaní
pred súdom prvej inštancie ani v odvolaní žalovaní 1/ a 2/ nespochybňovali, že táto lehota uplynula
k 30.6.2020, nespochybňovali to, že si žalobca uplatňuje nárok na úrok z omeškania odo dňa 1.7.2020.
Žalovaní však boli názoru, že ich nepostihuje žiadna právna povinnosť platiť úroky z omeškania, nakoľko

sa nemohli dostať do omeškania, pretože ako sa zaviazali tak žalobcovi požadovanú sumu v splátkach
aj zaplatili, odvolací súd tento ich názor nezdieľa, nakoľko ako sami žalovaní uviedli požiadali síce
o splátkový kalendár, ale k dohode o inej splatnosti dlhu neprišlo, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ nesúhlasili
s návrhom dohody o splatení dlhu zaslaným im žalobcom. Rovnako nebolo sporné, že žalovaní dňa
28.10.2020 uhradili žalobcovi sumu 4.000 eur a dňa 30.12.2020 mu uhradili sumu 4.000 eur.

Súd prvej inštancie správne uzavrel, že sa v predmetnej veci jedná o občianskoprávny vzťah, avšak
zmätočne na jednom mieste odôvodnenia rozsudku uvádzal, že k uzavretiu zmluvy nedošlo a na inom
mieste, že strany uzavreli nepomenovanú zmluvu podľa § 51 O.z. Odvolací súd je názoru, že konanie
strán smerovalo k zamýšľanému uzavretiu kúpnej zmluvy o kúpe nehnuteľností v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov – žalovaných 1/ a 2/, ktorí za týmto účelom prevzali od žalobcu finančnú

zálohu 8.000 eur, k uzavretiu žiadnej zmluvy však napokon nedošlo, žalovaní 1/ a 2/ žalobcovi po jeho
výzve z 18.6.2020 zo sumy 8.000 eur vrátili sumu 4.000 eur pred podaním žaloby a v predmetnom
konaní sa žalobca domáhal vrátenia zostávajúcej sumy 4.000 eur s prísl., z čoho zjavne súd prvej
inštancie správne vyvodil aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných 1/ a 2/ a aktívnu vecnú legitimáciužalobcu. Správne tiež uzavrel, že žalobca vzhľadom k tomu, že strany nemali dohodu o splatnosti
dlhu, postupoval podľa § 563 O.z. a vyzval žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie sumy 8.000 eur titulom
bezdôvodného obohatenia v lehote 7 dní od doručenia výzvy s tým, že v prípade neuhradenia bude od

žalovaných požadovať zaplatenie úroku z omeškania.
Vzhľadom k tomu, že žalobca v žalobe uviedol, že na základe vzájomných rokovaní medzi stranami
o odkúpení časti pozemkov žalovaných 1/ a 2/, žalobca na vyžiadanie žalovaných 1/ a 2/ poskytol
žalovaným finančnú zálohu 8.000 eur dňa 22.1.2018 prevodom na účet určený žalovaným 1/, avšak
žiadna zmluva medzi stranami nebola uzavretá a žalobca žalovaných 1/ a 2/ vyzval na vrátenie sumy

8.000 eur do 7 dní od obdržania výzvy (čo žalovaní 1/ a 2/ nepopreli), potom bolo podľa názoru
odvolacieho súdu namieste podriadiť zistený skutkový stav pod hypotézu právnej normy - § 451 O.z.
Právna úprava bezdôvodného obohatenia neplní sankčnú funkciu, ale táto právna regulácia má
reparačný charakter, sledujúci morálnu zásadu spravodlivosti, aby sa nikto neobohatil na úkor iného
(porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo/2746/2013). V prípade žaloby o vydanie bezdôvodného
obohatenia spravidla nemožno dospieť k meritórnemu záveru o dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby

bez toho, aby sa zo skutkového hľadiska objasnilo, o ktorú z viacerých zákonných skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia ide (porov. nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 620/2015). Predpokladom
zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie je objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému
došlo spôsobom vymedzeným v ustanovení § 451 ods. 2, ako aj v ustanovení § 454 O. z. (majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu,

ktorý odpadol, z nepoctivých zdrojov, a tým, že sa zaň plnilo, hoci podľa práva mal subjekt plniť sám).
Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie preukázaný skutkový stav subsumovať pod príslušnú
skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, pričom právnym posúdením v žalobe súd prvej inštancie
nebol viazaný, v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo).
Podľa § 498 O.z. na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.

Znamená to, že pokiaľ pred uzavretím zmluvy poskytne jedna strana niečo, čo má byť predmetom jej
budúceho záväzku zo zmluvy, je stanovená vyvrátiteľná právna domnienka, že v pochybnostiach sa
plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzatvorením zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie ešte len
vzniknúť, považuje za preddavok (za splátku na dohodnuté budúce plnenie). Podstatné je, že plnenie
bolo poskytnuté predtým, než malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a že bolo poskytnuté a druhou

stranou prijaté v súvislosti so zamýšľanou kúpou. Pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, má ten,
kto preddavok poskytol, právo na jeho vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila, lebo
právny dôvod, na základe ktorého bola záloha na budúcu kúpu prijatá, odpadol. Pre posúdenie veci
podľa § 498 O.z. je nepodstatné, či účastníci uzatvorili dohodu o budúcej kúpnej zmluve, ani to, či taká
dohoda je alebo nie je platná.(porovnaj uznesenie NS SR z 28.9.2011 sp. zn. 4Cdo 256/2010)

Za daného skutkového stavu, keď medzi stranami nebolo sporné, že odpadol právny dôvod (zamýšľaná
kúpa nehnuteľnosti sa nerealizovala), na ktorého základe budúci kupujúci (žalobca) plnil budúcim
predávajúcim (žalovaní 1/ a 2/) sumu 8.000 eur, preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu nárok
uplatnený žalobou žalobcu proti žalovaným 1/ a 2/ nutné považovať za nárok dôvodne uplatnený titulom
bezdôvodného obohatenia, získaného žalovanými 1/ a 2/ na úkor žalobcu, a to z právneho dôvodu,

ktorý odpadol. Vo vzťahu k žalovanej istine 4.000 eur konanie už právoplatne skončilo (viď vyššie).
Predmetomkonaniazostalnároknaúrokzomeškaniavovýške5%ročnezosumy4.000eurod1.7.2020
do 30.12.2020 a keďže príslušenstvo pohľadávky je späté s istinou, musí vychádzať z toho istého
právneho režimu a musí mu byť podriadené ako istina pohľadávky, potom vzhľadom na to, že strany
nemali dohodu o splatnosti dlhu, a žalobca postupoval podľa § 563 O.z. - vyzval žalovaných 1/ a 2/ na

zaplatenie sumy 8.000 eur titulom bezdôvodného obohatenia v lehote 7 dní od doručenia výzvy s tým,
že v prípade neuhradenia bude od žalovaných požadovať zaplatenie úroku z omeškania, a vzhľadom
na to, že žalovaní 1/ a 2/ v stanovenej lehote (ktorá nesporne skončila pred 1.7.2020) žalobcovi
sumu neuhradili, vzniklo žalobcovi z dôvodu omeškania žalovaných 1/ a 2/ s plnením dlhu právo na
zaplatenie úrokov z omeškania (§ 517 ods. 2 O. z.), vo výške ustanovenej vykonávacím predpisom

§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, odvíjajúcej sa od základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“)
platnej k prvému dňu omeškania (1.7.2020) s plnením peňažného dlhu, t. j. 0,00 % ročne (podľa § 563
O. z. ak čas plnenia nebol dohodnutý, ustanoveným právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí,
žalovaný ako dlžník bol povinný dlh splniť prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, teda

nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty stanovenej v liste žalobcu z 18.6.2020), od 1.7.2020 zo sumy
4.000 eur vo výške 5 % ročne do 30.12.2020, keďže omeškanie s plnením dlhu už netrvá (prihliadajúc
na žalobný petit, vychádzajúci z výšky úrokov z omeškania navýšených o 5 percentuálnych bodov nad
základnú úrokovú sadzbu ECB). Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní 1/ a 2/ dlžnú sumu v lehoteurčenej žalobcom neuhradili, keď ani v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolaní žalovaní 1/ a 2/
nespochybňovali, že táto lehota uplynula pred 1.7.2020, nespochybňovali to, že si žalobca uplatňuje
nárok na úrok z omeškania práve odo dňa 1.7.2020 ani výšku ročného úroku z omeškania. Ako bolo už

vyššie uvedené, žalovaní 1/ a 2/ sa mylne domnievali, že ich nepostihuje žiadna právna povinnosť platiť
úroky z omeškania, majúc za to, že sa nemohli dostať do omeškania, pretože sa zaviazali (po splatnosti
dlhu) žalobcovi požadovanú sumu zaplatiť v 2 splátkach v septembri a decembri 2020 a túto aj zaplatili.
Odvolací súd tento ich názor nezdieľa, nakoľko ako sami žalovaní uviedli požiadali síce o splátkový
kalendár, ale k dohode o inej splatnosti dlhu neprišlo, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ nesúhlasili s návrhom

dohody o splatení dlhu zaslaným im žalobcom.
Akmáviacdlžníkovsplniťdlhtomuistémuveriteľovivzásadeplatí(vovzťahuktretímosobám),žekaždý
z nich je povinný plniť podľa výšky svojho podielu, okrem ak v právnom predpise alebo v rozhodnutí
súdu nie je ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté, alebo ak z povahy plnenia nevyplýva, že viac
dlžníkovmátomuistémuveriteľovisplniťdlhspoločneanerozdielne(porov.§511ods.1O.z.).Solidarita
záväzku teda musí vyplývať z vyššie uvedených skutočností. Súdna prax riešila otázku v súvislosti

s rozhodovaním o nárokoch na vydanie bezdôvodného obohatenia (v tom čase neoprávneného
majetkového prospechu) v rozhodnutí č. 1/1979 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, ako aj v
stanovisku uverejnenom pod č. 26/1975 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk. Podľa uvedených
záverov platná právna úprava pripúšťala solidaritu plnenia dlžníkov iba v prípadoch, keď je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, že viacerí dlžníci majú tomu istému veriteľovi splniť

dlh spoločne a nerozdielne. Preto založiť solidárnu povinnosť súdnym výrokom možno iba tam, kde
je podložená osobitným ustanovením (§ 138 ods. 2, § 145 ods. 2 a § 173 ods. 2 O. z. v znení do
31.12.1991). V danom prípade solidarita dlžníkov – žalovaných 1/ a 2/ ako manželov vyplýva z § 145
ods. 2 O.z.

9. Podľa ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 115/03, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/145/2011) súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu (prvostupňového, ako i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základrozhodnutia,stačínazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníka
na spravodlivý proces.
Ak sa odvolací súd v odôvodnení tohto jeho rozsudku nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v danej veci za

rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým

nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu, že bol vo výroku vecne správny, potvrdil (i keď na základe
právneho posúdenia veci odlišného od právneho posúdenia súdom prvej inštancie), čo sa týkalo aj
vecne správneho a konkrétnymi odvolacími dôvodmi nespochybneného rozhodnutia o trovách konania
(prvoinštančného a predchádzajúceho odvolacieho konania 10Co/119/2021).

10. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal proti
žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že
strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalobca), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených
trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalovaní 1/ a 2/), keď nevidel a ani strany netvrdili dôvod

pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

11. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1

CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

(§ 160 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)