Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32C/164/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1622202701
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1622202701.13

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. X, XXX XX D., zast.: E. F.
G. B., H., G. XX, XXX XX C., proti žalovanému: F. I. B., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX/XX, XXX XX I. B. K.,
zast.: E. J. L., H., G. XXXX/XXX, XXX XX K., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
o návrhu žalovaného na vydanie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalovaného na vydanie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Žalovanýdoručilsúduvrámcikonania(pootvorenípojednávaniaavofázeprebiehajúcehodokazovania)
dňa 10.08.2025 návrh na vydanie neodkladného opatrenia, v ktorom uvádza, že existuje dôvodná
obava, že žalobkyňa chce previesť (predať) nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na adrese D. XXX
M., zapísanú na LV č. XXXX pre k.ú. M. v okrese Brezno, ktorá síce nie je formálne súčasťou

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale bola počas manželstva podstatne zhodnotená zo
spoločných prostriedkov rekonštrukciou. Nehnuteľnosť bola v osobnom vlastníctve žalobkyne, ale
investície do nej boli realizované z BSM. Vzhľadom na prebiehajúce vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov existuje dôvodná obava, že žalobkyňa sa snaží túto nehnuteľnosť predať a
zmariť tak možnosť jej reálneho vyporiadania alebo dosiahnutia spravodlivého finančného vyrovnania.
Vlastnícke právo ako také môže formálne náležať žalobkyni, ale ide o hodnotu vytvorenú zo spoločného

majetku, ktorá má byť pri vyporiadaní zohľadnená. V prípade prevodu nehnuteľnosti na tretiu osobu
hrozí, že žalovaný nebude môcť efektívne uplatniť svoje nároky, čím by mu vznikla značná majetková
ujma. Žalovaný sa preto domáha, aby súd zakázal žalobkyni nakladať s nehnuteľnosťou nachádzajúcou
sa na adrese D. XXX, M., zapísanou na LV č. XXXX, k.ú. M., okres Brezno, a to najmä previesť vlastnícke
právo k nehnuteľnosti na tretiu osobu, zaťažiť nehnuteľnosť záložným právom či iným spôsobom právne
alebo fakticky znížiť hodnotu nehnuteľnosti.

2. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“) pred začatím konania, počas konania a
po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3. Podľa § 325 ods. 1 CSP môže neodkladné opatrenie súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

5. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia neodmietol, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP,
inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

6. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP môže súd rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

7. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej

ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k
ochrane pred takým konaním toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo
trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane
navrhovateľa neodkladného opatrenia. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením

neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či
je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami a navrhovateľom tvrdené a
osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie. Tiež je potrebné skúmať, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha a či navrhovaným neodkladným opatrením,

pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav. Právnymi
účinkami neodkladného opatrenia nesmie byť povinná osoba obmedzená neprimeraným spôsobom a
nad nevyhnutný rozsah. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi
hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a
oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej

zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný
návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť.

8. Základnou povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia je osvedčiť, že má konkrétny nárok
vyplývajúci z hmotného práva a že z určitého ním uvádzaného dôvodu je takému nároku nevyhnutné

poskytnúť okamžitú ochranu súdu, pretože na rozsudok súdu po riadnom konaní a dokazovaní nie je
možné čakať. Predpokladom na vyhovenie návrhu a nariadenie neodkladného opatrenia súdom nie
je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, navrhovateľom však musí byť hodnoverne osvedčená
aspoň dôvodnosť a trvanie nároku. Hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru, že miera
pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než

pravdepodobnosť jej zamietnutia (uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/146/2018).
Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom
neodkladného opatrenia. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových
okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti

a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo
veci samej. Princíp proporcionality súčasne vyžaduje, aby strana, ktorej má byť neodkladným opatrením
uložená povinnosť alebo obmedzenie, ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci.
Platí totiž, že súd je v konaní o neodkladnom opatrení povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane,
ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné

opatrenie smeruje. Strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje, preto môže byť obmedzená iba do
takejmiery,abyneodkladnéopatrenienemalozanásledokreálneznemožnenieochranyjejoprávnených
záujmov.9. Súd má v konaní za nesporné, že nehnuteľnosť, nakladanie s ktorou zo strany žalobkyne
žiada žalovaný svojím návrhom zakázať, je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Žalovaný v konaní
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva netvrdí ani nepreukazuje, že by táto nehnuteľnosť

patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov či že by vlastnícky patrila komukoľvek inému ako
žalobkyni. Napokon, nič v takom zmysle netvrdí ani v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý
výslovne uvádza, že nehnuteľnosť patrí len žalobkyni. V konaní o vyporiadanie BSM sa žalovaný vo
vzťahu k tejto nehnuteľnosti žalobkyne domáha len toho, aby pri vyporiadaní bolo žalobkyni uložené
nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na túto jej nehnuteľnosť, resp. na jej rekonštrukciu.

10. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo 180/2014, z ustanovenia § 150 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že v prípade investícií z BSM do ostatného majetku jedného z manželov, sú
prostriedkami, ktoré je tento manžel povinný nahradiť, prostriedky skutočne vynaložené na tieto
investície („...čo sa zo spoločného majetku vynaložilo...“). Pri ich zisťovaní sa vychádza z ceny vecí a
prác vložených do jeho ostatného majetku v čase, kedy boli vynaložené, a nie zo všeobecnej hodnoty

zhotovenej veci v oddelenom majetku jedného z manželov (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 26. júna 2012 sp.zn. 6 MCdo 10/2011 a z 27. marca 2014 sp.zn. 1 MCdo 12/2011).
Ak zákon ustanovuje, že treba nahradiť, čo bolo vynaložené, tak už z jazykového výkladu vyplýva,
že ide o náklady, ktoré boli vynaložené v čase minulom a ich výška ku dňu zániku manželstva ani
ku dňu vyporiadania BSM nie je inak modifikovaná. Tým, čo je povinný nahradiť jeden z manželov v

prípade investícií do jeho ostatného majetku z BSM, sú teda finančné prostriedky na tieto investície
skutočne vynaložené. Ak ide o obstaranie vecí, ktoré boli zabudované do domu jedného z manželov,
prípadne o náklady na prácu s tým spojené, potom určujúce sú ceny týchto vecí a prác v čase, kedy
boli vynaložené. Zákonodarca vychádza z toho, že manželia spoločne vynaložili spoločné prostriedky
na ostatný majetok jedného z nich, a boli s týmto jeho použitím uzrozumení a vedomí si toho, že ich

„vráteniedobezpodielovéhospoluvlastníctva“budeprichádzaťdoúvahylenprijehovyporiadaní.Potom,
pravda, v skutočne vynaloženej výške, nie teda v cene zabudovaných vecí a vynaloženej práce, ktoré
by mali ku dňu zániku manželstva, resp. ku dňu rozhodovania súdu, to znamená, že ani v prípadne
vyššej cene, ale ani nižšej cene. Rovnako aj v právnej teórii sa jednoznačne vykladá ustanovenie § 150,
druhá veta Občianskeho zákonníka tak, že pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného

majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú
sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich
spoločných prostriedkov (Vojčík,P. a kolektív, Občiansky zákonník, stručný komentár, tretie, doplnené
a prepracované vydanie, IURA EDITION, 2010, str. 404). Pre posúdenie výšky náhrady je rozhodná
čiastka, ktorá bola zo spoločného majetku vynaložená a tým z neho odčerpaná, v žiadnom prípade teda

hodnota vytvoreného diela (Češka, Z. a kolektív, Občanský zákoník, Komentář, Praha – Panorama –
1987, díl I., str. 534).

11. Z vyššie uvedeného plynie záver, že žalovaný je v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov oprávnený žiadať, aby žalobkyňa nahradila finančnú čiastku, ktorá

bola manželmi vynaložená z prostriedkov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov na opravu
nehnuteľnosti výlučne vlastnenej žalobkyňou (v rozsahu, ktorý strany učinia nesporným, alebo ktorý
bude v konaní preukázaný). Z tohto pohľadu preto neprichádza do úvahy prípadné skúmanie
zhodnotenia nehnuteľnosti či zisťovanie hodnoty vykonanej rekonštrukcie či zabudovaných vecí zo
strany súdu napríklad prostredníctvom znalca a tak ani prípadný prevod nehnuteľnosti na tretiu osobu

nie je spôsobilý akokoľvek ohroziť práva žalovaného či už v oblasti hmotného alebo procesného práva
alebo inak zasiahnuť do jeho právneho postavenia. Pokiaľ sa podaným návrhom žalovaný domáhal, aby
súd žalobkyni zakázal s jej nehnuteľnosťou nakladať, mal žalovaný povinnosť uviesť a osvedčiť, akému
jeho právu hrozí vznik ujmy a z akého dôvodu je nutné, aby súd okamžite na jeho ochranu zakročil
vydaním neodkladného opatrenia. Žalovaný však nijako nekonkretizoval, ako by prípadným prevodom

nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bolo ohrozené jeho právo domáhať sa zohľadnenia
nákladov vynaložených na túto nehnuteľnosť z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ
žalovaný v návrhu uviedol, že sa prevodom nehnuteľnosti zmarí možnosť jej reálneho vyporiadania,
súd uvádza, že táto nehnuteľnosť predmetom vyporiadania nebude, pretože nesporne netvorí súčasť
BSM. Žalovaný tiež argumentuje, že sa prevodom zmarí možnosť dosiahnutia spravodlivého finančného

vyrovnania a vznikne hrozba, že žalovaný nebude môcť efektívne uplatniť svoje nároky, čím by mu
vznikla značná majetková ujma. Súdu však nie je zrejmé, na čom žalovaný tieto svoje tvrdenia
zakladá a prečo si myslí, že ak by žalobkyňa svoju nehnuteľnosť pred vynesením rozsudku súdu
predala tretej osobe, bolo by akokoľvek ohrozené postavenie žalovaného vo vzťahu k vyporiadaniubezpodielového spoluvlastníctva. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žalovaným tvrdené
skutočnosti neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uloženie žalobkyni navrhovaného
obmedzenia. Inak povedané, ak by súd návrhu vyhovel, na právnom postavení žalovaného by sa

nič nezmenilo a preto nie je splnená podmienka, že uložením požadovaného obmedzenia možno
objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalovaný domáha. Uloženým neodkladným opatrením by bola
žalobkyňa neprimerane a bezdôvodne obmedzená vo výkone jej vlastníckeho práva bez toho, že by to
bolo vyvážené nutnosťou poskytnúť ochranu určitému konkretizovanému právu žalovaného. Z týchto
dôvodov súd návrh žalovaného v celosti zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.