Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 15, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoCsp/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210319
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124210319.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a sudcov

doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. D. XXXX/X, XXX XX A., zastúpeného: JUDr. František Komka, advokát, so sídlom Hlavná 27,
080 01 Prešov, IČO: 37941054, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie, že úver je bezúročný a
bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 19. marca 2025, č.k. 10Csp/1/2024-71, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku II., vo výroku VI. a výroku VII.

Žalobca má nárok vo vzťahu k žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. Súd u r č u j e , že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo
dňa 15.3.2013, je bezúročný a bez poplatkov.

II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
zo dňa 15.3.2013 v bode 7. Zmluvy, v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými
dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

III.Súdurčuje,žezmluvnápodmienkauvedenávZmluveorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXX,zo

dňa 15.3.2013 v článku 8. Dohoda o poskytnutí služby, v bode 8.1., v znení: „Predmetom tejto Dohody o
poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených
podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp.
revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako
„úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v
možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej
v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 EUR v prípade ak bude Dlžníkovi

revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť,
k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú
zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
zo dňa 15.3.2013 v článku 8. Dohoda o poskytnutí služby, v bode 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie

odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ
a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi
na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti
pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody
o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa

článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok
revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní
vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky
revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči
Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej
výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/

Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

V. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,

zo dňa 15.3.2013 uvedenú v čl. 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, bod 8.3.
v znení: „ Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa zaväzujú v prípade zmien akýchkoľvek údajov, ktoré
poskytli Veriteľovi v súvislosti s touto Zmluvou o RÚ, t. j. napr. pri ukončení pracovného pomeru, zmene
zamestnávateľa, zmene adresy trvalého pobytu, zmene kontaktnej adresy alebo zmene telefónneho
čísla, túto zmenu nahlásiť Veriteľovi najneskôr do 10-tich pracovných dní od vzniku takejto skutočnosti.

Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 je povinný oznámiť Veriteľovi okolnosti, ktoré môžu negatívne
ovplyvniť schopnosť plniť záväzky Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 z tejto Zmluvy o RÚ. Dlžník,
Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 zodpovedá za škody, ktoré Veriteľ utrpí v dôsledku nesplnenia tejto
povinnosti.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo
dňa 15.3.2013 uvedenú v čl. 14. Sankcie, v znení: „14.1. V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1,
Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný
zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 %

p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o
viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými
všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy, je Dlžník (Spoludlžník 1,
Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania
( t.j. 14,6 % p.a.).“ „14.2. Okrem zmluvnej pokuty podľa čl. 14. ods. 14.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník

(Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení k prvému dňu omeškania s úhradou
peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa
ods. 14.1. tejto Zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 14.3. tejto Zmluvy o RU.“ 8

„14.5. Akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek
zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu
škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto
Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 15.3.2013 žalobca so žalovaným uzatvorili Zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému schválená výška úveru 1.500,- eur, so

splatnosťou 42 mesiacov, mesačnou splátkou 80,37 eur, úrokovou sadzbou 70,01 % p.a., RPMN vo
výške 69,63 %, priemernou RPMN 47,29 % a celkovou čiastkou, ktorú mal žalobca zaplatiť 3.375,54
eur. Podľa prehľadu platieb zo dňa 22.6.2015 je zrejmé, že žalobcovi bol dňa 15.3.2013 poskytnutý úver
vo výške 1.284,25 eur.3. Formulár zmluvy o revolvingovom úvere má celkovo 13 bodov písaných drobným písmom. Podľa
bodu 7 zmluvy o revolvingovom úvere dlžník, spoludlžník 1, spoludlžník 2 a veriteľ v ďalšom odkazujú na

úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, pričom dlžník,
ako aj spoludlžníci sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú
sa ich dodržiavať.

4. V bode 8 je o málo väčším písmom označenie: „Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa §

269 ods. 2 Obchodného zákonníka“. Nasleduje bod 8.1 písaný písmom s týmto textom: ,,Predmetom
tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení
nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek
splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a
Dlžníkom (ďalej ako ,,úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 eur a b) za poskytnutie

služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eur v prípade,
ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia
jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť
Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody
o poskytnutí služby.“

5. Podľa bodu 8.4. Dohody o poskytnutí služby odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru,
je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní
vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru
podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči Dlžníkovi na

zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky
odplaty)atokudňuposkytnutiaúveruDlžníkovipodľačlánku2.3.ZmluvnýchdojednaníŽiadosti/Zmluvy.
Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu
Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky Dlžníka
voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní

Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm.
b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu
podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka
uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.

6. Podľa čl. 3, bod 3.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere je ročnou percentuálnou
mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (s výnimkou poplatkov,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v tejto zmluve o
RÚ), výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a doby splácania.

7. V čl. 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, bod 8.3. Zmluvných dojednaní
Zmluvy o revolvingovom úvere sa uvádza, že Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa zaväzujú v
prípade zmien akýchkoľvek údajov, ktoré poskytli Veriteľovi v súvislosti s touto Zmluvou o RÚ, t. j.
napr. pri ukončení pracovného pomeru, zmene zamestnávateľa, zmene adresy trvalého pobytu, zmene

kontaktnej adresy alebo zmene telefónneho čísla, túto zmenu nahlásiť Veriteľovi najneskôr do 10-tich
pracovných dní od vzniku takejto skutočnosti. Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 je povinný oznámiť
Veriteľovi okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť schopnosť plniť záväzky Dlžníka, Spoludlžníka 1,
Spoludlžníka 2 z tejto Zmluvy o RÚ. Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 zodpovedá za škody, ktoré
Veriteľ utrpí v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti.

8. Podľa čl. 14. Sankcie Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, konkrétne bod 14.1. je
uvedené, že v prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru
alebo jej časti je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo
výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka

(Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13.
ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1,
Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.). V bode 14.2. týchtodojednaní je uvedené, že okrem zmluvnej pokuty podľa čl. 14. ods. 14.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník
(Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení k prvému dňu omeškania s úhradou
peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa
ods. 14.1. tejto Zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 14.3. tejto Zmluvy o RU. V
bode 14.5. týchto dojednaní akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve o RÚ a
zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany

požadovaťnáhraduškodyvzniknutejporušenímpovinnosti,prektorúbolapokutadojednaná,aleboiným
porušením tejto Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.

9. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 1 ods. 2 , § 2 písm. a),
písm. b), § 9 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 11 ods. 1, ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. k 15.3.2013 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“),

§ 3 ods. 1, § 39, § 41, § 52 ods. 1 až ods. 4, § 53 ods. 1 až ods. 3, § 53 ods. 4, ods. 5, ods. 6, § 54
ods. 1, ods. 2, § 544 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 ZB. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“), § 298 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/205 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom k 15.3.2013 a konštatoval,
že v konaní bolo nesporným, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

10. Čo sa týka námietky žalovaného, že v danom spore bol vydaný rozsudok č.k. 15C/420/2015-75
zo dňa 31.1.2017, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX z 15.3.2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX z 15.3.2013, v tomto prípade bolo predmetom sporu posudzovanie

Dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom súčasnou žalobou uplatnené
nárokysatýkajúsamotnejzmluvyoúvereč.XXXXXXXXXXz15.3.2013.Takposkutkovej,akoajprávnej
stránke odlišné od nároku uplatňovaného vo veci sp.zn. 15C/420/2015.

11. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalovaným na uplatnenie nároku žalobcu na určenie

neprijateľnosti zmluvných podmienok a bezúročnosti úveru súd prvej inštancie s poukazom na rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-776/19 až C-728/19, bod 38. rozsudku, podľa ktorého návrh podaný spotrebiteľom
na účely konštatovania nekalej povahy podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom
alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať nijakej premlčacej lehote. Rovnako tak Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 6Cdo/127/2017 konštatoval, že v prípade žaloby o určenie

neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska aktívnej vecnej legitimácie nemá právny význam zánik
záväzku splnením dlhu(nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu).
V odôvodnení ďalej uviedol, že v tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym
dôvodom je zmluva , teda nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona.

12. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že v zmluve o revolvingovom
úvere uvedená ročná úroková sadzba chápaná ako odplata za poskytnutý úver vo výške 70,01 % je v
rozpore s dobrými mravmi a z toho dôvodu je neplatná. Súd posudzoval primeranosť výšky dohodnutej
úrokovej sadzby 70,01 % p.a. v porovnaní s priemernou úrokovou sadzbou bánk pri podobných úveroch.
Z porovnania priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny,

pokiaľ ide o obdobný spotrebiteľský úver so splatnosťou 1 až 5 rokov v období 3/2013, vyplýva, že
priemerná úroková miera bola na úrovni 10,68 %.V tomto prípade úroková sadzba 70,01 % p.a. takmer
sedemnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu poskytovanú bankami spotrebiteľom (10,68 %
p.a.). Nepochybne teda ide o úrok v rozpore s dobrými mravmi, a preto súd vyhodnotil odplatu
ako absolútne neplatnú s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka.

13. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalobcu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu
absencie obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. Vychádzajúc zo
záverov Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 zo dňa 23.1.2025, je potrebné konštatovať, že v zmluve

oúveresanenachádzajújednoznančnýmazrozumiteľnýmspôsobomuvedenépredpokladyprevýpočet
RPMN. Okrem uvedeného je hodnota RPMN v skutočnosti vyššia, nakoľko vychádza zo skutočne
poskytnutého úveru v sume 1.284,75 eur, pričom v zmluve sa vychádzalo zo sumy 1.500,- eur. V zmluve
nie je uvedená správna výška RPMN a to v neprospech spotrebiteľa. Pri závere o absencii náležitostipodľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj uvedení nesprávnej RPMN v predmetnej zmluve
o spotrebiteľskom úvere, súd prijal záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v súlade s § 11 ods.
1 písm. b) a písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z.

14. Čo sa týka určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok súd prvej inštancie s poukazom na
ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít preskúmal zmluvné podmienky a dospel k záveru o ich
neprijateľnosti.

15. Čo sa týka zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
15.3.2013 v bode 7 zmluvy v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami
zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.“, táto zmluvná podmienka bola
posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho
zákonníka a súd nevidel dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí. Poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 25CoCsp/11/2024 zo dňa 11.2.2025 v ktorom odvolací súd uviedol, že súd prvej

inštancie vyhodnotil túto zmluvnú podmienku ako neprijateľnú z dôvodov nedodržania mechanizmu
kontraktácie, nakoľko zo zmluvy vyplýva, že dlžník vyhlásil, že sa zoznámil so zmluvnými dojednaniami
ešte pred tým, než boli v zmluve kompletne uvedené. Takého vyhlásenie je preto predčasné a nemožno
s ním spájať zamýšľané právne dôsledky. Vyhlásenie o oboznámení sa so zmluvnými podmienkami
a dojednaniami a súhlas s ich dodržiavaním je už samotným obsahom a zmyslom súčasťou procesu

uzatvárania zmluvy. Nad rámec uvedeného a v súlade s argumentáciou žalobcu odvolací súd uviedol,
že zmluvná podmienka je neprijateľná aj z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá
hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou
sa súčasne na spotrebiteľa neprijateľne bez ďalšieho prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia
sa s obsahom zmluvy, porozumenia jej obsahu a okolností uzavretia zmluvy v tiesni alebo za nápadne

nevýhodných podmienok na spotrebiteľa. Je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že zmluvná podmienka
spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho práv (napr. spotrebiteľ nevyužije svoje právo podľa § 49 OZ),
resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že
si zmluvu prečítal a jej obsahu a konštrukcii porozumel. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena
má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u

iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť
odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Uvedenými zmluvnými
podmienkami sa na spotrebiteľa taktiež neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia
sa s esenciálnymi informáciami podstatnými pre posúdenie vhodnosti a únosnosti úveru podľa zmluvy
v kontexte jeho majetkových pomerov a finančných možností. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa

štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno. Z tohto dôvodu vzhľadom na účinok
zmluvnej podmienky, túto aj odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, posúdil ako neprijateľnú
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa.

16. Čo sa týka zmluvných podmienok uvedených v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 15.3.2013 v článku 8 Dohody o poskytnutí služby, v bode 8.1. a v bode 8.4., obsahovo obdobné
alebo totožné zmluvné podmienky už boli súdmi určené ako neprijateľné zmluvné podmienky, preto súd
prvej inštancie poukázal na odôvodnenie jedného z nich, cit.: „Pokiaľ ide o zmluvné podmienky uvedené
v zmluve v bode 8.1. a 8.4. v rámci Dohody o poskytnutí služby (o odklade splatnosti a odplate za

neho) súd uvádza, že pokiaľ ide o dohodu, táto síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, ale z
pohľadu posúdenia, či prípadne neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, je potrebné prijať logický
záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú zmluvu
nadväzujúcu na zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže jej obsahom je len poskytovanie súvisiacich
služieb, konkrétne umožnenie odkladu splátok po splnení ďalších podmienok. Spätosť zmluvy o úvere

a dohody o poskytovaní služby je daná tým, že v prípade neuzavretia zmluvy o revolvingovom úvere
by bolo bezpredmetné uzatvárať takúto dohodu, keďže bez poskytnutia úveru by ani neexistovala
povinnosť žalobcu plniť dlh zo zmluvy o úvere v splátkach a bolo by tak bezpredmetné umožniť žalobcovi
požiadať o odklad týchto splátok. Za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve možno považovať
aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v

prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Dohoda o poskytovaní služby je práve takým prípadom.
V zmysle dohody je spotrebiteľ povinný dojednanú odplatu za služby platiť bez ohľadu na to, či dané
služby vôbec niekedy využije alebo nie. Takéto dojednanie podľa názoru súdu je zjavne nevyvážené,
neprijateľné, je v neprospech spotrebiteľa, nesleduje jeho záujmy, ale záujmy dodávateľa, pričom zadaných okolností sa skutočne javí, že jediným účelom danej dohody je navýšiť odplatu za poskytnutie
úveru (bez toho, aby to bolo vyjadrené v zmluve pri parametroch úveru v rámci RPMN, či celkovo
splatnej čiastky). Daná dohoda o poskytovaní služieb podlieha prieskumu súdu nielen podľa § 39,

ale aj podľa § 53 Občianskeho zákonníka, keďže táto „služba“ nie je hlavným predmetom plnenia,
pričom cieľom zákonodarcu nebolo vylúčiť z preskúmavania z hľadiska neprijateľnosti vedľajšie zmluvné
cenové dojednania, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že nie je výnimočnou situácia, kedy sa
dodávatelia práve ich netransparentným zakomponovaním do formulárových spotrebiteľských zmlúv
snažia získať neprimeraný majetkový prospech od spotrebiteľov. Tak dohoda o poskytovaní služieb

ako aj úverová zmluva sú formulárovými zmluvami, ktorých obsah žalobca ako spotrebiteľ nemohol
ovplyvniť. Dohodu o poskytovaní služieb nie je možné považovať za individuálne dojednanú, pričom
ide o zmluvné dojednanie, ktoré je zjavne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Navyše postupom
veriteľa, akým má byť poplatok za službu uhradený, stanoveným v dohode o poskytnutí služby, nastáva
situácia kedy si žalovaný z časti ním poskytnutého úveru fakticky sám sebe uhradí tento poplatok a
následne spotrebiteľ v priebehu dohodnutého obdobia spláca úver vo výške, ako keby mu žalovaný

poskytol celú sumu úveru tak, ako bola dohodnutá v zmluve, pričom aj z tejto sumy má spotrebiteľ platiť
úroky. Súd teda preskúmaním zistil neprijateľnosť zmluvných podmienok obsiahnutým v bodoch 8.1 a
8.4. zmluvy o revolvingovom úvere, keďže služba, ktorá mala spočívať v prípadnej možnosti odkladu
splátok úveru za splnenia ďalších podmienok, nebola podmienkou, ktorá sa týka hlavného predmetu
plnenia, nebola individuálne medzi žalobcom a žalovaným dojednaná, a pod jej vplyvom nastala značná

nerovnováha vo vzájomných právach a povinnostiach strán úverovej zmluvy v neprospech žalobcu ako
spotrebiteľa. Práve použitie tejto klauzuly úverovej zmluvy došlo k hrubému zásahu do práv spotrebiteľa
už len tým, že v dôsledku nevyplatenia celej sumy schváleného úveru na ich účet, by žalobcovia
pri riadnom plnení stanovených splátok podľa údajov z úverovej zmluvy žalovanému zaplatili takmer
trojnásobok požičanej sumy. Vzhľadom na uvedené, s poukazom aj na následok, ktorý v majetkovej

sfére žalobcu skutočne nastal, možno uzavrieť, že žaloba žalobcu je v časti učenia neprijateľnosti
zmluvných podmienok uvedených pod bodmi 8.1 a 8.4 dôvodná (viď rozsudok Okresného súdu Svidník
sp. zn. 13Csp/157/2017 zo dňa 10.9.2021 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp/52/2021 zo dňa
12.4.2022, ako aj rozsudok Okresného súdu Svidník č.k. 13Csp/56/2023-72 zo dňa 31.1.2024, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 25CoCsp/11/2024 zo dňa 11.2.2025).

17. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v čl. 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka
1, Spoludlžníka 2, bod 8.3 zmluvných dojednaní, obdobná zmluvná podmienka bola právoplatnými
rozhodnutiami súdu vyhlásená za neprijateľnú, konkrétne rozhodnutím Okresného súdu Prešov sp.zn.
18Csp/111/2022, Krajským súdom v Prešove sp.zn. 9CoCsp/56/2022, sp.zn. 2CoCsp/7/2023, ako

aj sp.zn. 27CoCsp/9/2024 zo dňa 30.1.2025, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k.
29Csp/19/2024-395 zo dňa 16.9.2024.

18. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že argumentáciu veriteľa vo vzťahu k neprijateľnosti takejto
zmluvnej podmienky, ktorá mala základ v odkaze na povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, mal odvolací súd za argumentáciu
bez relevancie. Žalovaný totiž mal za náležité vyžadovať od spotrebiteľa informácie o zmenách v
príjmoch, výdavkoch a záväzkov, ktoré prebral spotrebiteľ, alebo o iných zmenách v príjmovej sfére
spotrebiteľa z dôvodu možnej zmeny zmluvy, spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru. Je
možné súhlasiť s tým, že z ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva

povinnosť veriteľa posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver aj pred zmenou zmluvy
spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru a to s odbornou starostlivosťou. Uvedená povinnosť je
všakvyžadovanávovzťahukmožnejobsahovej,aleboinejzmeneexistujúcehozáväzkovéhovzťahu.Za
situácie, keď ani nie je zrejmé, či k nejakej zmene vzniknutého zmluvného vzťahu dôjde, t.j. hypotetickej
situácie je nezrozumiteľné, z akého dôvodu by sa povinnosť mala vyžadovať od spotrebiteľa. V takomto

prípade nie je právne ani fakticky opodstatnené preskúmavať bonitu spotrebiteľa po uzavretí zmluvy,
naviac pri neurčito konkretizovaných podmienkach, čo všetko by mal spotrebiteľ veriteľovi oznamovať.

19. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú čl. 14. Sankcie (bod 14.1., 14.2, 14.5) zmluvných
dojednaní, táto bola opakovane rozhodnutiami súdov vyhlásená za neprijateľnú, konkrétne rozsudkom

Okresného súdu Prešov sp.zn. 20Csp/35/2021, sp.zn. 24Csp/2/2023, sp.zn. 29Csp 19/2024, Okresným
súdom Bardejov sp.zn. 20Csp/21/2022, sp.zn. 6Csp/15/2022, ako aj rozhodnutím Krajského súdu v
Prešove sp.zn. 7CoCsp/52/2021 zo dňa 30.5.2023.20. Z uvedených súdnych rozhodnutí nesporne vyplýva konštatovanie neprijateľnosti uvedenej zmluvnej
podmienky, keďže táto bola zahrnutá do textu zmluvy, ktorý bol predformulovaný žalovaným a naviac
písaný minimalizovaným písmom bez zvýraznenia dôležitých častí v zmluve. Samotná zmluvná pokuta

bola zapracovaná do uvedeného textu zmätočne a nejasne. Z textu zmluvy vyplýva, že zmluvnú pokutu
si mohol veriteľ uplatniť nielen v prípade omeškania tej-ktorej mesačnej splátky, ale opakovane aj v
prípade omeškania trvajúceho viac ako tri mesiace, následkom čoho sa stal záväzok zo zmluvy v plnom
rozsahu splatným, vrátane zákonného úroku z omeškania. Súčasne z obsahu citovaného zmluvného
dojednania nevyplýva, dokedy si bol veriteľ oprávnený takúto zmluvnú pokutu voči spotrebiteľovi

uplatňovať. Na základe vyššie uvedeného, preto súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru,
že uvedené zmluvné dojednanie nespĺňa predpoklady individuálneho dojednania zmluvnej pokuty
a tak, ako bolo zapracované, rozhodne spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkov zmluvného vzťahu na úkor žalobcov ako spotrebiteľov.

21. V tomto smere poukazuje súd aj na záver prijatý Krajským súdom v Prešove v rozsudku sp. zn.

27CoCsp 9/2024 zo dňa 30.1.2025, ktorý vo vzťahu k uvedenej neprijateľnej zmluvnej podmienke
uviedol, táto bola zahrnutá do textu zmluvy, ktorý bol predformulovaný žalovaným, pričom samotná
zmluvná pokuta bola zapracovaná do uvedeného textu zmätočne a nejasne. Z textu zmluvy vyplýva,
že zmluvnú pokutu si mohol veriteľ uplatniť nielen v prípade omeškania tej ktorej mesačnej splátky, ale
aj opakovane a v prípade omeškania trvajúceho viac ako 3 mesiace, následkom čoho sa stal záväzok

zo zmluvy v plnom rozsahu splatným, vrátane zákonného úroku z omeškania. Súčasne z obsahu
citovaného zmluvného dojednania nevyplýva, dokedy si bol veriteľ oprávnený takúto zmluvnú pokutu
voči spotrebiteľovi uplatňovať. Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru, že takéto zmluvné
dojednanie nespĺňa predpoklady individuálneho dojednania zmluvnej pokuty a rozhodne spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu na úkor obidvoch

žalobcov ako spotrebiteľov.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP, nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP.

23. Proti rozsudku v rozsahu výrokov II., VI. a VII. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f) a písm. h) CSP a navrhol,
aby odvolací súd rozsudok v napádanom rozsahu zmenil a žalobu zamietol namietajúc, že súd
prvej inštancie sa nevyporiadal so splnením procesných predpokladov pre rozhodovanie o určovacej
žalobe a ani s námietkou žalovaného o neprípustnosti a nedôvodnosti žaloby o určenie neprijateľných

zmluvných podmienok v skutkových a právnych okolnostiach prejednávanej veci. Žalovaný namietal
neprípustnosť žalby od začiatku, pretože medzi sporovými stranami prebehlo konanie vedené pod
sp.zn. 15C/420/2015, sp.zn. 19Csp/70/2018, sp.zn. 15C/505/2015, sp.zn. 9C/419/2015 a konanie sp.zn.
8Csp/135/2017, sp.zn. 29Csp/17/2019 a ani v jednom z týchto konaní žalobca nenavrhol rozhodnúť
o určení neprijateľných zmluvných podmienok. Predpokladom prípustnosti každej žaloby je existujúci

reálny dôvod, ktorým sa odstráni spornosť alebo zmení postavenie sporových strán. Táto podmienka
splnená nie je. Žalovaný ďalej namietal premlčanie práva domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok, vzhľadom na tú skutočnosť, že takéto návrhy mohol žalobca navrhnúť najneskôr po vydaní
rozsudku15C/420/2015vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.2Co/58/2017.Zostrany
súdu prvej inštancie ide o zásadné porušenie práva na spravodlivý proces, kam patrí nielen právo na

odôvodnenie súdneho rozhodnutia v súlade s § 220 CSP, ale aj s daním odpovedí na základné otázky
týkajúce sa predmetu súdneho konania.

24. Čo sa týka výroku II. žalovaný namietal, že ak inkorporačná doložka má byť neprijateľnou, potom
spotrebiteľská zmluva nemôže odkazovať ani na všeobecné obchodné podmienky, či sadzobník.

Takýto stav odporuje platnému právnemu stavu, ktorý použitie všeobecných obchodných podmienok
predpokladá a povoľuje pre spotrebiteľské právne vzťahy. Súd prvej inštancie neoznačil žiadne zákonné
ustanovenie, podľa ktorého dodávateľ znáša dôkazné bremeno o tom, že sa spotrebiteľ oboznámil so
zmluvou a neuviedol ani splnenie predpokladu hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach, ani ho
nekonkretizoval. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/18.

25. Čo sa týka výroku VI o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k zmluvnej pokute
uviedol, že zmluvná pokuta vo výške 0,04 % denne znamená že je závislá od doby trvania
omeškania. Nejde o paušálnu sumu za porušenie povinnosti, v ročnom vyjadrení 14,6 %, čo je hodnotaneprevyšujúca 3-násobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Uplatnený nárok na zmluvnú sankciu
a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku
z omeškania. Ak sa tak stane, od daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania.

Výrok o trovách konania je závislým od rozhodnutia vo veci samej, preto za nesprávny a nezákonný
považuje žalovaný aj tento závislý výrok o náhrade trov konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
v napádanom rozsahu zrušil a vec vrátil údu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj
trovy odvolacieho konania a trovy právneho zastúpenia.

26. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku II., VI. a VII. ako vecne správny potvrdil. Vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej
podmienke vo výroku II. poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Prešov vo vzťahu k žalovanému
sp.zn. 7Csp/5/2024 zo dňa 10.6.2024, sp.zn. 20Csp/3/2024 zo dňa 13.5.2024, ktoré neboli napadnuté
odvolaním, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10CoCsp/4/2025 zo dňa 13.3.2025. Vo vzťahu
k odvolaniu proti výroku VI. žalobca uviedol, že totožná zmluvná podmienka, t.j. zmluvná pokuta

za omeškanie s úhradou splátok, vo vzťahu k žalovanému, bola určená za neprijateľnú rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/19/2024, zo 16.9.2024, ktorý bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu Prešov sp. zn. 27CoCsp/9/2024, z 30.1.2025. Obdobná zmluvná podmienka v zmluvách
žalovaného bola určená za neprijateľnú rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoCsp/68/2020, zo
16.2.2021. Rovnako tak rozsudky vydané priamo vo vzťahu k žalovanému, napr. rozsudok Okresného

súdu Prešov, sp.zn. 9Csp/140/2024, zo dňa 5.12.2024, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
Prešov, sp.zn. 10CoCsp/4/2025, z 13.3.2025, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 7Csp/5/2024 zo
dňa 10.6.2024, Okresného súdu prešov sp.zn. 20Csp/3/2024 zo dňa 13.5.2024, ktoré neboli napadnuté
odvolaním.

27. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

28. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS/78/05).

29. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

30. Pokiaľ ide o námietky žalovaného o porušení jeho práva na spravodlivé súdne konanie, s týmito nie
je možné sa stotožniť.

31. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo

na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

32. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 3.12.2015, bolo

prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú
vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.33. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v

preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo

k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

34. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

35. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

36. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a

predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci

znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

37. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak obchodník nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi obchodníkom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

38. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

39. Podľa § 53a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu
takejto podmienky, obchodník je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Obchodník má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť

škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
obchodníka. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, obchodník je
povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.40. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa

priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

41. Podľa § 298 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve

alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom
prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovinýchzmluvnýchdokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,
nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej

podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

42. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

43. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C-237/02,
Freiburger Kommunalbauten, cit.: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka,

ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle Článku 3 ods. 1 Smernice 93/13 ako nekalú.“). Neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná
(napr.neprimeranásankciazaporušeniezáväzkuspotrebiteľa),aleajpodmienka,ktorájeneurčitáalebo

je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa
považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu
po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od

pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky
vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porovnaj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10).

44. Základnou charakteristikou neprijateľných podmienok je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán. To znamená, že dodávateľovi priznávajú silnejšie právne

postavenie ako spotrebiteľovi. Nekalosť zmluvných dojednaní je v takomto prípade potrebné posúdiť
s ohľadom na povahu plnenia (tovaru alebo služieb) zo zmluvy, na všetky okolnosti v dobe uzavretia
zmluvy a všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy alebo iné zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská
zmluva závislá.

45. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. III.ÚS/124/2020 z 15.4.2020, ktorým odmietol
ústavnú sťažnosť proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp,zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa
30.1.2019, vyslovil právny názor cit.: „26. Obiter dictum ústavný súd na podporu záverov v napadnutom
rozsudku poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len ,,Súdny dvor“) a na
doslova kľúčovú smernicu Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej

len ,,smernica“), najmä jej čl. 6, podľa ktorého sa členské štáty majú postarať, aby nekalé (neprijateľné)
podmienky spotrebiteľov nezaväzovali. V tejto súvislosti je vhodné spresniť, že čl. 6 ods. 1 má kogentnú
povahu. Okrem toho treba zdôrazniť, že podľa judikatúry Súdneho dvora predmetná smernica ako celok
predstavuje opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Európskej únii, najmä na zvýšenie
životnej úrovne a kvality života v celej Európskej únii (uznesenia Súdneho dvora C-76/10, bod 50).

Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana, ktorú smernica
zabezpečuje, jej čl. 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi
pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku
(rozsudok Súdneho dvora C-40/08, bod 52). Podstata noriem verejného poriadku spočíva okrem inéhov tom, že na nich musí súd trvať vždy za každých okolností. Ak má preto súd predmetom konania
napadnutú zmluvnú podmienku podľa čl. 6 smernice, už by nemali byť pochybnosti o potrebnej intenzite
záujmu spotrebiteľa na vyhlásení (určení) zmluvnej podmienky za neprijateľnú a že je tento záujem

právny a naliehavý. Tento záujem je daný z povahy veci. Zmluvnú podmienku, ktorá bola súdom
vyhlásená (určená) za nekalú, treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala, takže nemôže voči
spotrebiteľovi vyvolávať účinky. Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym rozhodnutím musí
v zásade viesť k navráteniu jeho právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa spotrebiteľ nachádzal, ak
by uvedená podmienka neexistovala (rozsudok Súdneho dvora, Veľká komora, v spojených veciach

C-154/15, C-307/15 a C-308/15, bod 61). Uvedený rozsudok prispel k odstráneniu pochybnosti
o spätných účinkoch rozhodnutia súdu o určení neplatnosti zmluvnej podmienky a tieto účinky
z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno v zásade z hľadiska reštitúcie vzťahov časovo
obmedzovať (body 72. a 73.). Žalobu o určenie možno uplatniť už pri potencionálnej hrozbe vzniku ujmy
(napr. C-374/14, bod 95., tiež C-34/13, bod 42.). Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej
podmienky z preventívnych dôvodov (bez práva na reštitučné plnenie). Zo súdnej kontroly nie sú

vylúčené ani zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je právo na plnenie a s ktorými by bolo kumulatívne
uplatnenie reštitučných práv na plnenie problematické až nemožné. Členským štátom patri procesná
autonómia, no špecifiká súdnych konaní nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu
ochranu, ktorá spotrebiteľom musí byť poskytnutá podľa ustanovení Smernice 93/13 (pozri v tomto
zmysle rozsudok C-377/14, bod 50., tiež rozsudok C-34/13, body 52. a 5.3, ako aj citovanú judikatúru).

Akspotrebiteľvyvoláindividuálnysúdnysporoposúdeniezmluvnejpodmienky,činiejeneprijateľná,súd
ex offo zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru, a to nielen z dôvodu
individuálnej ochrany spotrebiteľa, ale v záujme dôležitého spoločenského cieľa. Spotrebiteľ má právo,
aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v
tomtoslovazmysleniejerozhodujúce,čidochádzaajkuplatneniuprávnaplnenievyplývajúcichztakejto

neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá
negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej
podmienky za neprijateľnú, t. j. či tak činí počas plnenia záväzkov zo zmluvy alebo až následne. Danosť
právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami nie je časovo limitovaná a takýto stav trvá, až kým dodávateľ neukončí používanie

neprijateľnej zmluvnej podmienky (C-618/10, bod 52.). Existujú dva dominantné spôsoby, ktorými môžu
spotrebitelia docieliť ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Ten prvý je založený na
žalobe osobitného subjektu proti dodávateľovi so záväznosťou pre každého (abstraktná kontrola podľa
§ 301 Civilného sporového poriadku) a druhý spôsob predpokladá individuálny spor spotrebiteľa.
Obidva postupy sledujú rovnaký cieľ zbaviť spotrebiteľov účinkov neprijateľných zmluvných podmienok.

V prípade individuálneho sporu na rozdiel od abstraktnej kontroly sa zmluva v prípade pochybnosti
o jej obsahu vykladá v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Rozsudok o určení
konkrétnej zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti v individuálnej veci predstavuje
pre naplnenie právnej istoty spotrebiteľa štandardný prostriedok ochrany. Bez toho, aby boli dotknuté
práva z premlčania, takýto rozsudok predstavuje popri právnej istote o povahe zmluvnej podmienky aj

základ pre prípadné ďalšie práva spotrebiteľa ( napr. právo na reštitučné plnenie, právo na satisfakciu,
právo na postúpenie pohľadávky vzniknutej plnením na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky) a má
aj celospoločenský význam, pretože pre dodávateľa vzniká povinnosť ukončiť používanie judikovanej
neprijateľnej podmienky (§ 53a Občianskeho zákonníka).“

46. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 7Cdo/149/2020 zo dňa 24.8.2022 konštatoval,
cit.: „K námietkam nevykonateľnosti rozhodnutia o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok
obsiahnutých vo všeobecných zmluvných podmienkach platných do dňa 4. októbra 2012 dovolací súd
zdôrazňuje, že i keď dovolateľka v priebehu konania poukázala na to, že uvedené zmluvné podmienky
platili len do uvedeného dátumu a predložila súdu všeobecné podmienky platné od 21. septembra 2012,

v obsahu výrokoch rozsudku boli zmluvné podmienky, ktoré vyhlásil za neplatné jasne identifikované,
čo je rozhodujúce, t. j. účelom rozsudku je dosiahnutie nepoužívania neprijateľných podmienok ako
takých, bez ohľadu na to akých zmlúv sú súčasťou, v akom konkrétnom dokumente sú uvedené, kedy
boli vydané, ako dlho majú platiť, rozhodujúci je ich neprijateľný obsah. Pokiaľ i je v rozsudku uvedené,
že sú súčasťou všeobecných zmluvných podmienok žalovanej platných do dňa 4. októbra 2012, nič to

nemení na tom, že obsah týchto podmienok je neprijateľný, tým neplatný a ďalej sa používať nemôže, t.
j. nemôže byť súčasťou neskorších podmienok, resp. zmlúv a pod.. Zjednodušene povedané, zmyslom
a účelom rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. jeho jednotlivých výrokov bolo vyhlásenie zmluvných
podmienok s obsahom v nich definovaných za neplatné, bez možnosti ich ďalej používať. Z rovnakéhozáveru vychádzal aj odvolací súd, keď uviedol, že uvedením zmluvných úverových podmienok vo výroku
rozhodnutia dochádza k ich špecifikácií a uvedenie rozsahu, v akom tieto úverové zmluvné podmienky
sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou.“

47.Spoukazomnauvedenéprávneustanoveniaacitovanújudikatúruaprincípprávnejistotyvyplývajúci
z Čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP, odvolací súd konštatuje, že v zmysle aktuálnej právnej úpravy
sa spotrebiteľ domnievajúci sa neprijateľnosti zmluvných dojednaní v ním uzatvorenej spotrebiteľskej
zmluve môže bez ďalšieho (predovšetkým bez potreby naliehavého právneho záujmu, či uplatňovania

iných práv, ktorých uplatnenie by malo svoj základ v určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky)
domáhať voči dodávateľovi ochrany svojich práv žalobou o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve podľa § 137 písm. d) CSP v spojení s § 53 ods. 1, 4 a 5, Občianskeho zákonníka,
§ 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 a 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa a § 298 ods. 1 CSP.
Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v každom prípade je daný
naliehavý právny záujem spotrebiteľov na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, a to bez toho,

aby ho bolo potrebné osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z citovaného §
3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

48. Vo vyššie uvedených intenciách je potrebné považovať namietajúcu nedôvodnosť žaloby za
neopodstatnenú odvolaciu námietku. Slovenská republika sa zaviazala zabezpečiť, aby nekalé

podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na

plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej
zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C-473/00 potvrdil, že uplynutie
času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv
spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa Čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS.

49. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s ratio
legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná
podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke

dodané nie je a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie bol správne
zistený skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu boli vyvodené správne právne závery vo
vzťahu uplatňovaného nároku žalobkyne o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Odvolací súd

nevzhliadol dôvody pre zopakovanie vykonaného dokazovania na nariadenom pojednávaní a rozhodol
vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario). Navyše všetky predmetné zmluvné
podmienky už boli súdmi Slovenskej republiky vyhlásené za neprijateľné.

51. K námietke o nesprávnom právnom posúdení podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd

poznamenáva,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.

zn. 7Cdo/7/2010). Táto odvolacia námietka naplnená nebola.

52. Pokiaľ žalovaný odvolaním namietal výrok II. o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode
7 zmluvy o úvere, s touto námietkou žalovaného nemožno súhlasiť. Zmluvná podmienka v rozpore
s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v

neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4
písm. l) Občianskeho zákonníka neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré by mala podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť iná zmluvná strana, a to v otázke oboznámenia sa so zmluvnými
dojednaniami. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13, podľa ktorého„Ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že:
- jednak bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej dôkazné bremeno nesplnenia povinností

upravených v článkoch 5 a 8 smernice 2008/48 zaťažuje spotrebiteľa, a - jednak bránia skutočnosti,
aby sa súd z dôvodu štandardného ustanovenia musel domnievať, že spotrebiteľ uznal úplné a
správne vykonanie veriteľom jeho predzmluvných povinností, pričom toto ustanovenie má za následok
aj prenesenie dôkazného bremena o vykonaní uvedených povinností, ktoré môže narušiť účinnosť práv
priznaných smernicou 2008/48. “ Totožnú zmluvnú podmienku už Okresný súd Prešov rozsudkom sp.zn.

7Csp/5/2024 z 10.6.2024, určil, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, rovnako tak rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 13Csp/56/2023, z 31.1.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 25CoCSp/11/2024 zo dňa 11.2.2025, ktorý citoval súd prvej inštancie v bode 66.
odvolaním napadnutého rozsudku.

53. Podľa bodu 7 zmluvy o revolvingovom úvere dlžník vyhlásil, že sa zoznámil so zmluvnými

dojednaniami ešte pred tým, než boli v zmluve kompletne uvedené. Takéto vyhlásenie je preto
predčasné a nemožno s ním spájať zamýšľané právne dôsledky. Vyhlásenie o oboznámení sa so
zmluvnými podmienkami a dojednaniami a súhlas s ich dodržiavaním je už samotným obsahom a
zmyslom súčasťou procesu uzatvárania zmluvy. Zmluvná podmienka je neprijateľná aj z dôvodu, že v
rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa súčasne na spotrebiteľa neprijateľne bez ďalšieho
prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s obsahom zmluvy, porozumenia jej obsahu a
okolností uzavretia zmluvy v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok na spotrebiteľa. Je
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho
práv (napr. spotrebiteľ nevyužije svoje právo podľa § 49 Občianskeho zákonníka), resp. u spotrebiteľa

vyvolá dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvu prečítal a
jej obsahu a konštrukcii porozumel. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa
neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov,
keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného
podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa

taktiež neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s esenciálnymi informáciami
podstatnými pre posúdenie vhodnosti a únosnosti úveru podľa zmluvy v kontexte jeho majetkových
pomerov a finančných možností. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou
podmienkou prenášané dôkazné bremeno.

54. Dôkazné bremeno ohľadne existencie vôle spotrebiteľa byť viazaný nielen zmluvou, ale
aj všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj skutočnosť, že spotrebiteľ bol s týmito
podmienkami riadne oboznámený, zaťažuje dodávateľa, pričom pre preukázané oboznámenie sa
nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s
obchodnými podmienkami oboznámený. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť

predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a
vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nemajú slúžiť na to, aby do nich často v neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napr. rozhodcovská
doložka, dojednanie o zmluvnej pokute, vznik možného nepovoleného prečerpania a povinnosť

platiť úrok s tým spojený). Všeobecné obchodné podmienky predstavujú rozsiahly, pre priemerného
spotrebiteľa na porozumenie náročný text, vopred pripravený dodávateľom, bez možnosti spotrebiteľa
zmeniť ich obsah. Z tohto dôvodu existuje nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ si nebude v čase
uzavretia zmluvy vedomý svojich zmluvných povinností a zaviaže sa tak k splneniu povinnosti, pri
znalosti ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Ak banka uvedie podstatné obsahové náležitosti len v

rámci rozsiahlych, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie náročných všeobecných obchodných
podmienok,nemožnotakémutokonaniupriznaťprávnuochranu.Zmluvnápodmienka,obsahomktorejje
vyhláseniespotrebiteľa,žesapreduzatvorenímzmluvyoboznámilsozmluvnýmipodmienkamiasúhlasí
snimi,jeneprijateľnouzmluvnoupodmienkoupodľa§53ods.4písm.l)Občianskehozákonníka,pretože
na spotrebiteľa sa prenáša dôkazné bremeno v otázke, či sa pred uzatvorením zmluvy s predloženými

zmluvnými podmienkami skutočne oboznámil.

55. Čo sa týka výroku VI. o neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. 14 sankcie odvolací
súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že pri posudzovaní, či sa v rámci spotrebiteľskejzmluvy nejedná o neprijateľnú podmienku, je nevyhnutné vychádzať z toho, že ochrana spotrebiteľa
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ
je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla

na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všeobecnými formulárovými
klauzulami, alebo ju odmietnuť. Z pozície ochrany spotrebiteľa na plnenia cieľom EÚ vo sfére vysokého
záujmu na ochrane spotrebiteľa je potrebné takúto podmienku vyhlásiť za neplatnú. Zmluvnú pokutu v
danom prípade nie je možné považovať za individuálne vyjednanú, pretože ako úverová zmluva, tak aj
zmluvnépodmienkysútypickýmištandardnýmiformulárovýmilistinami,ktorépodliehajúsúdnejkontrole.

Dohodnutá zmluvná pokuta je preto podľa súčasnej súdnej praxe považovaná za neprijateľnú, lebo bola
vopred zo strany žalovaného naformulovaná bez možnosti ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa. Súd je
preto toho názoru, že zmluvná podmienka v čl. 14. Sankcie, v bode. 14.1. v zmluvných dojednaniach
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a preto je neprijateľná.

56. Rovnako tak k totožnej zmluvnej podmienke vo vzťahu k žalovanému konštatoval Krajský súd
v Prešove v rozsudku zo dňa 20.10.2020, sp. zn. 12Co/33/2020, ktorý uviedol, cit.: „Vo vzťahu k
napadnutému výroku III. odvolací súd uvádza, že ani v tomto prípade neobstoja odvolacie námietky
žalovaného o primeranosti zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná vo výške 0,065 % denne z dlžnej sumy
(t.j. 23,725 % ročne), pretože aj v tomto prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti záveru súdu prvej inštancie dodáva, že uvedená zmluvná
podmienka je naviac pomerne sofistikovane ukrytá do rozsiahlych a drobným písmom písaných
zmluvných dojednaní, pričom Občiansky zákonník vyžaduje pre platné dojednanie o zmluvnej pokute
(§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) písomnosť, teda osobitnú pozornosť zmluvných strán. Zo

zaradenia uvedeného ustanovenia o zmluvnej pokute do Zmluvných dojednaní vyplýva, že žalobkyňa
ako spotrebiteľka nemohla mať vedomosť a nemohla ani predpokladať, že súčasťou Zmluvných
dojednaní k zmluve budú aj ustanovenia o zmluvnej pokute, pretože zmluvné dojednania či všeobecné
zmluvné podmienky vo všeobecnosti slúžia na úpravu dojednaní najmä technického charakteru. Z
uvedeného dôvodu by preto tieto podmienky nemali slúžiť na to, aby boli do nich v často zložito a

neprehľadnej formulovanej podobe zakomponované a ukryté dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. V prípade, ak aj
tak dodávateľ koná, možno konštatovať, že sa v právnom vzťahu nespráva poctivo, a preto potom
takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Odvolací súd poukazuje na to, že súdna prax
dospela k tomu, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže byť zmluvná pokula dojednaná len v tej časti

zmluvy, na ktorú spotrebiteľ pripojuje svoj podpis. Naviac, ak podľa názoru odvolacieho súdu výška
zmluvnej pokuty 23,725 % ročne je neprimerane vysoká po zohľadnení úrokov z omeškania a ostatných
nákladov, ktoré bola tiež žalobkyňa ako spotrebiteľ povinná platiť. Z uvedených dôvodov preto nemožno
prisvedčiť odvolacej argumentácii žalovaného ohľadom primeranosti zmluvnej pokuty vo vzťahu k
tomu, že táto nepresiahla výšku trojnásobku úrokovej sadzby úroku z omeškania“. Zmluvná podmienka

bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku rozhodnutiami súdov: rozsudok Okresného súdu
Bardejov sp.zn. 8Csp/13/2022 zo dňa 31.7.2023, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.
zn. 3Csp/76/2019 zo dňa 30.9.2020, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/19/2024, zo
16.9.2024, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 27CoCsp/9/2024, z 30.1.2025,
rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoCsp/68/2020, zo 16.02.2021, rozsudok Okresného súdu

Prešov, sp. zn. 9Csp/140/2024, zo dňa 5.12.2024, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
Prešov, sp. zn. 10CoCsp/4/2025, z 13.3.2025, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 7Csp/5/2024
zo dňa 10.6.2024, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 20Csp/3/2024 zo dňa 13.5.2024.

57. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právneaskutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV.ÚS/115/03).

58. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu postupom podľa §
387 CSP potvrdil ako vecne správny.

59. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa procesného výsledku konania. V odvolacom konaní úspešnému

žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

60. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).