Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-10C/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123245779
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kotusová Hucová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:6123245779.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Michaelou Kotusovou Hucovou v spore žalobcu: Mesto Košice,

Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, IČO: 00 691 135 proti žalovaným: 1. A. B. C., nar. XX.X.XXXX, D. XX,
XXX XX E. a 2. A. F. C., nar: 14.1.1962, D. XX, XXX XX E., obaja zastúpení: JUDr. Vincent Lechman,
advokát, Štefánikova 40, 040 01 Košice, o zaplatenie 124 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 124 eur s 8% ročným
úrokom z omeškania od 29.3.2023 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi proti žalovaným v 1. a 2. rade priznáva náhradu trov konania v rozsahu 98 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica 17.2.2023 (upomínacie konanie pod sp. zn.
10Up/290/2023) postúpenou konajúcemu súdu sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1.
a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 124 eur s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 124
eur od 17.2.2023 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Odôvodnil ju tým, že je vlastníkom pozemku
registra C-KN parc. č. XXX/XX (pôvodne časť parc. CKN č. XXX/XX G. XXX/XX) s výmerou 24m2,
ostatná plocha, k. ú. H. I., zapísanom na LV č. XXX (ďalej aj „dotknutá parcela“). Dotknutá parcela je

oplotená a žalovaní ju užívajú bez toho, aby disponovali právnym titulom, ktorý by ich na jej užívanie
oprávňoval. Majetková komisia Mestského zastupiteľstva v Košiciach na svojom zasadnutí konanom
5.4.2022 prijala uznesenie, v ktorom odporučila vymáhať od žalovaných finančnú náhradu za užívanie
dotknutej parcely bez zmluvného vzťahu vo výške 124 eur zodpovedajúcej bezdôvodnému obohateniu
za bežné nájomné za obdobie dvoch rokov, ktoré by inak boli povinní zaplatiť. Výška bezdôvodného
obohatenia bola určená podľa § 9 a § 9a zákona SNR č. 138/1991 Zb. a bodu B. 3 ods. 1 písm. c6)
prílohy č. 4 Štatútu mesta Košice v sadzbe 3,5 % zo všeobecnej hodnoty pozemku za m2/rok, ktorá bola

znaleckým posudkom č. XX/XXXX stanovená vo výške 73,54 eur/m2. Žalobca sa snažil so žalovanými
vyriešiť vzniknutú situáciu mimosúdne, ale bezúspešne. Užívaním pozemku vo vlastníctve žalobcu bez
nájomnej, či inej zmluvy, resp. iného právneho titulu, sa žalovaní bezdôvodne obohatili na úkor žalobcu
o sumu 124 eur.

2. Žalovaní v odpore proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica 23. marca
2023 sp. zn.10Up/290/2023 uviedli, že popierajú nárok žalobcu z dôvodu, že ho považujú za uplatnený v

rozpore s dobrými mravmi, resp. je spôsobilý na vzájomné započítanie. Nepopreli skutočnosť, že užívajú
parcelu vo vlastníctve žalobcu bez právneho titulu a že táto parcela je oplotená. So žalobcom viedli ešte
pred začatím konania písomnú komunikáciu, na základe ktorej chceli túto záležitosť vyriešiť uzavretím
zámennej zmluvy. Zdôraznili, že v bezprostrednom susedstve tejto parcely sa nachádzajú parcely C-KN, parc. č. XXX/XX G. XXX/XX zapísané na Liste vlastníctva č. XXX, k. ú. H. I. v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve. Nachádzajú sa za oplotením a je na nich čiastočne zeleň a vo väčšom rozsahu miestna
cestná komunikácia, ktorej správcom a vlastníkom je žalobca. O časť tejto plochy, kde sa nachádza

zeleň, sa žalovaní pravidelne starali jej kosením a aj keď tieto parcely neužívali, museli za ne platiť
žalobcovi daň z nehnuteľnosti. Práve preto, že sa na parcelách nachádza miestna a cestná komunikácia
žalobcu, žalovaní navrhli žalobcovi, aby došlo k uzavretiu zámennej zmluvy minimálne ohľadne dvoch
pozemkov C-KN, parc. č. XXX/XX G. XXX/XX, ktoré majú rovnakú výmeru (24 m2). Žalobca listom
z 27.10.2022 žalovaným oznámil, že záležitosť by mala byť riešená formou zámeny pozemkov bez

finančného vyrovnania. Žalovaní mali záujem o zámenu pozemkov v rovnakej výmere. V prípade, ak by
predmetom zámeny mal byť aj pozemok C-KN, parc. č. XXX/XX o výmere 101 m2, tento tiež mohol byť
predmetom zámeny do výlučného vlastníctva žalobcu, avšak nie bezodplatne, ako to navrhoval žalobca.
Žalobca zneužíva svoje postavenie na úkor žalovaných, čo možno považovať za konanie v rozpore s
dobrými mravmi. K dohode medzi žalobcom a žalovanými napokon nedošlo. To neznamená, že žalobca
nemal vyzvať žalovaných na zaplatenie sumy, ktorá tvorí predmet žaloby ešte pred jej podaním, čo

žalobca neurobil. Trovy konania by nemuseli vzniknúť, ak by sa žalobca buď so žalovanými dohodol na
zámene pozemkov alebo ich vyzval na úhradu 124 eur.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že nárok na zaplatenie predstavuje bezdôvodné obohatenie na
strane žalovaných. Títo užívajú pozemok vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, čím došlo z ich

strany k bezdôvodnému obohateniu podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti
na uvedené boli žalovaní zo strany žalobcu vyzvaní na doloženie všetkých dokladov a právnych
listín potvrdzujúcich oprávnené užívanie predmetného pozemku alebo doklad potvrdzujúci iné právo k
pozemku. Žalovaní v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu konštatujú, že „nepopierajú
skutočnosť, že užívajú danú parcelu bez právneho titulu a že táto parcela je oplotená.“

4. Žalovaní vo svojom vyjadrení uviedli, že sú uzrozumení s tým, že žalobca svoj nárok uplatňuje ako
vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca žalovaných v 1. a 2. rade neupozornil na možné podanie
žalobného návrhu v prípade, ak by nedošlo k dohode medzi stranami sporu. Zotrvali na tom, aby súd
túto skutočnosť zohľadnil pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Postup žalobcu považujú za rozporný

s dobrými mravmi, za šikanózny výkon práva, ktorému súd nemôže priznať právnu ochranu. Žalobca
sám užíva nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaných a tento stav sám dlhodobo udržiava bez toho, aby
vyvinul akékoľvek úsilie tento stav dohodou zmeniť. Práve žalovaní v 1. a 2. rade toto so žalobcom riešili
a mali a majú záujem tento majetkový stav a nesúlad vyriešiť vzájomnou zámenou pozemkov tak, aby
nedochádzalo k vzájomným rozporom. Žalobca zneužíva svoje postavenie na úkor žalovaných v 1. a 2.

rade najmä tým, že nepostupuje zákonným spôsobom pri vysporiadaní sporných skutočností, ale tieto
rozpory prehlbuje. V závere zotrvali na tvrdení, že nárok je uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, resp.
že je spôsobilý na vzájomné započítanie.

5. Žalobca s tvrdením „že nárok žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, resp. že je spôsobilý na

vzájomné započítanie“ nesúhlasil. Ide o subjektívny názor žalovaných, ktorý nemôže mať prednosť pred
pravidlami demokratickej spoločnosti a princípmi právneho štátu. Ustanovenie Občianskeho zákonníka
zakazuje výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi. Keďže v právnom poriadku
SR absentuje legálna definícia dobrých mravov, možno konštatovať, že ide o elementárnu slušnosť,
vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere.

Žalobca je presvedčený, že uplatnený nárok nijako neporušuje pravidlá morálneho charakteru – resp.
dobré mravy. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (z 24. februára 2011, J. E..
A.. K. XX/XXXX-XX) podľa ktorého: „Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej
miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku.“ Žalobca sa
podanou žalobou snaží zákonným spôsobom získať vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému

došlo zo strany žalovaných.

6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalovaných dal do
pozornosti, že na pozemkoch parcela č. XXX/XX G. XXX/XX, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalovaných a ktoré užíva mesto, je zákonné vecné bremeno. Žalobca nevyvolal nijaké konanie, ktoré

by bolo ukončené uzavretím napríklad zámernej zmluvy, kde by tento stav, ktorý riešia, nenastal.
Nehovorí, že žalobca nemal podať žalobný návrh, ale žalobca mal vyvinúť väčšie úsilie na to, aby
nedošlo k súdnemu konaniu, ale aby došlo k nejakému uzavretiu zámennej zmluvy. Ak by išlo len
o tento pozemok, tak žalovaný nárok by bol asi dôvodný. Z formálneho hľadiska je dôvodný aj teraz,ale z opatrnosti vzniesol kompenzačnú námietku, že žalovaní by si mohli uplatniť náhradu voči mestu
za užívanie ich pozemkov. Na ozrejmenie kompenzačnej námietky doplnil, že ide skôr o námietku vo
vzťahu k základu nároku uplatneného žalobcom.

7. Žalobca v nadväznosti na to uviedol, že na parcelách č. XXX/XX G. J. XXX/XX sa nachádza stavba,
cesta a chodník, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, ktorému k týmto pozemkom vzniklo zákonné vecné
bremeno v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.. Zákon neupravuje odplatu, ale rozhodovacia
prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa ustálila na právnom názore o jednorazovej odplate za

vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 a jej premlčaní zákonom stanovenej trojročnej premlčacej
dobe, ktorá uplynula 1.7.2012.

8. Právny zástupca žalovaných mal za to, že súdna prax je jednotná v tom, že pokiaľ nejde o trvalé
usporiadanie vzťahov medzi vlastníkom pozemkov a vlastníkom stavieb pri zriadení vecného bremena,
prináleží vlastníkovi pozemku opakovaná finančná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva a to

až do doby vyporiadania majetkových vzťahov k predmetnému pozemku. Vzťah medzi žalobcom a
žalovanými je potrebné vysporiadať buď uzatvorením zámernej zmluvy, kúpnej zmluvy, respektíve
vykonaním pozemkových úprav v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z.. V tomto smere nemôže
byť na ťarchu žalovaných, že žalobca je nečinný a svoju zákonnú povinnosť vo vzťahu k tomu, že buď
by sa uzavrela zmluva alebo vykonanie pozemkovej úpravy nesplnil.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

10.Nebolosporné,ževlastníkompozemkuregistraC-KNparcelyč.XXX/XX(pôvodnečasťparcelyCKN
č. XXX/XX G. XXX/XX) s výmerou 24m2, ostatná plocha, k. ú. H. I., zapísanom na LV č. XXX je žalobca.

11. Vlastníkmi parciel C-KN č. XXX/XX o výmere 101 m2, zastavaná plocha a č. 587/76 o výmere 24
m2, zastavaná plocha, k. ú. H. I., zapísaných na LV č. XXX, k. ú. H. I. sú žalovaní.

12. Zo znaleckého posudku číslo 28/2021 A. L. M. vyplynulo, že všeobecná hodnota pozemku parcela

č. XXX/XX (z ktorej bola odčlenená parcela č. XXX/XX – pozn. súdu) vedeného na LV č. XXX, k. ú. H.
I., je 73,54 eur/m2.

13. Z listu Majetkovoprávne vysporiadanie nehnuteľností k. ú. H. I. – oznámenie z 13.4.2021 vyplynulo,
že žalobca žalovaných upozornil, že parcelu č. XXX/XX vo výmere 15m2 užívajú bez zmluvného vzťahu

a vyzval ich na predloženie listín preukazujúcich jej oprávnené užívanie.

14. Z listu Majetkovoprávne vysporiadanie nehnuteľností k. ú. H. I. – oznámenie z 5.5.2022 vyplynulo,
že majetková komisia MZ v Košiciach na svojom zasadnutí 25.4.2022 odporučila spôsob prevodu
pozemkov formou zámeny z dôvodu hodného osobitného zreteľa, a to celá výmera pod komunikáciou,

ktorú vlastnia žalovaní za žiadanú výmeru vo vlastníctve žalobcu, bez finančného vyrovnania.

15. Z listu Odpoveď na výzvu č. k. N./XXXXX z 21.5.2021 vyplynulo, že žalovaní v súvislosti s doručením
výzvy majú taký postup za nekorektný, keď žalobca užíva ich pozemok o výmere 133 m2, na ktorom
je zeleň a komunikácia, a za žalobcom užívaných 133m2 žalobcovi platia daň z nehnuteľností.

Parcely č. XXX/XX G. J. XXX/XX preto žiadajú zameniť zámennou zmluvou. Zároveň žalobcu vyzvali,
aby preukázal titul na ich užívanie, a ak neexistuje, žiadajú o úhradu za jeho užívanie, resp. jeho
majetkovoprávne vysporiadanie.

16. Listom z 23.5.2022 Odpoveď na list č. N./XXXXX – stanovisko žalovaní potvrdili súhlas so zámenou

pozemkov parc. O. – E. J. XXX/XX G. L.. O. – E. J. XXX/XX.

17. Z listu Majetkovoprávne vysporiadanie nehnuteľností k. ú. H. I. – oznámenie z 27.10.2022 vyplynulo,
že žalobca žalovaným oznámil, že na pozemkoch parcela C – KN č. XXX/XX G. J. XXX/XX vo vlastníctve
žalovaných sa nachádza stavba – cesta a chodník vo vlastníctve žalobcu a žalobcovi vzniklo zákonné

vecné bremeno v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a
o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ozrejmil, že odplata za vecné bremeno je premlčaná, a preto
navrhuje spôsob prevodu pozemkov formou zámeny z dôvodu hodného osobitného zreteľa, a to celávýmera pod komunikáciou, ktorú vlastnia žalovaní za žiadanú výmeru vo vlastníctve žalobcu, bez
finančného vyrovnania.

18. Z Protokolu o prechode nehnuteľného majetku Správy mestských komunikácií Košice na mesto
Košice v zmysle zákona SNR č. 138/91Zb. z 11.1.1993 vyplynulo, že Správa mestských komunikácií
Košice odovzdala mestu Košice komunikácie III. triedy v obvode 19 – Vyšné Opátske k 1.5.1991. Zo
zoznamu ulíc mestských obvodov mesta Košice vyplynulo, že medzi mestské komunikácie III. triedy

patrí i komunikácie na ulici Šípkova a Lieskova.

19. Zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

20. Podľa § 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do

práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a právnické
osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a
porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili
predovšetkým ich dohodou.

21. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.

22. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

24. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

25. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v I..

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania.

27. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej ako „nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Žalobca sa podanou žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaných za užívanie
parcely č. XXX/XX o výmere 24 m2 bez právneho titulu. Nebolo sporné, že parcela je vo výlučnom

vlastníctve žalobcu. Žalovaní žalobcom tvrdené užívanie nespochybnili a potvrdili, že uvedenú parcelu
užívajú. Zároveň nebolo sporné, že ju užívajú bez existencie zmluvného vzťahu a iného titulu, ktorý by
ich k jej užívaniu oprávňoval.

29. Užívanie pozemku žalobcu bez akejkoľvek zmluvy, dohody či vecného práva napĺňa skutkovú

podstatu bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď na
strane žalovaných vznikol majetkový prospech bez právneho dôvodu (titulu užívania). Ak by právny
dôvod plnenia existoval, majetkový stav žalovaných by sa zmenšil, pretože za prijímané plnenie by
museli poskytovať náhradu.30. Žalovaní sa proti uplatnenému nároku bránili námietkou rozporu s dobrými mravmi. Súd dospel
k záveru, že uplatnený nárok dobré mravy neporušuje. Okolnosť, že pred začatím konania k dohode

medzi stranami sporu o zámene ich pozemkov nedošlo pre jej nevýhodnosť vo vzťahu k žalovaným,
nie je dôvodom, pre ktorý by súd nemal žalobcovi uplatnený nárok priznať. Práve preto, že žalovaní
návrh žalobcu na zámenu v zmysle záverov majetkovej komisie neakceptovali, mali rovnakú možnosť
riešiť svoje nároky v podobe konkrétnej náhrady za vecné bremeno voči žalobcovi v rámci rokovaní
či súdnou cestou, čo neurobili. Žalovaní sa tiež môžu domáhať nápravy situácie v konaní o nariadení

pozemkových úprav podľa § 2 ods. 1, písm. l) zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách. Zákonom č. 257/2022 Z. z. totiž došlo s účinnosťou k 1.9.2022 k vypusteniu § 3 zo
zákona č. 66/2009 Z. z. a k zmene zákona č. 330/1991 Zb., ktorej účelom bolo odstrániť niekoľko rokov
trvajúci nesúlad zákona č. 66/2009 Z. z. so znením zákona č. 330/1991 Zb. a aj vlastníci pozemkov,
ktorých vecné bremeno zaťažuje, t. j. v tomto prípade žalovaní, tak majú oprávnenie podať návrh na

začatie konania a upraviť spornú situáciu do budúcna (§ 7 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 3 zákona č.
330/1991 Zb.), o ktorom návrhu rozhoduje okresný úrad. Preto pokiaľ žalovaní žalobcovi vyčítajú jeho
nečinnosť vo vzťahu k náprave stavu v zmysle tohto zákona, v tomto smere táto námietka žalovaných
opodstatnená nie je. Skutočnosť, že žalovaní disponujú podľa vlastných tvrdení pohľadávkou voči
žalobcovi podľa zákona č. 66/2009 Z. z., ktorú si doposiaľ voči nemu nijako neuplatnili, nie je dôvodom

pre ktorý by žalobca postupoval v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ on sám si voči nim uplatňuje svoju
pohľadávku z bezdôvodného obohatenia. Samotné konštatovanie o tom, že i oni majú voči žalobcovi
svojupohľadávkuamajútakvočisebesamostatnénárokyjevnadväznostinaprípadnýrozporsdobrými
mravmi nepostačujúce. Žalovaní konkrétne nevymedzili svoju pohľadávku voči žalobcovi z náhrady za
vecné bremeno ani ako prípadnú kompenzačnú námietku v tomto spore. Pokiaľ žalovaní namietali, že

žalobca ich na podanie žaloby neupozornil, podmienkou uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia nie je predchádzajúca výzva na plnenie, a hoci žalobca mal možnosť tak urobiť, bolo na
jeho úvahe, či taký postup zvolí alebo nie. Nie je neobvyklé, že výzvou na plnenie býva až samotná
žaloba, preto jej neuskutočnenie nie je takým zásadným porušením pravidiel správania sa, či morálky
vyvolávajúce následok v podobe nepriznania nároku žalobcovi.

31. Súd preto uzavrel, že námietky žalovaných pre rozpor s dobrými mravmi neboli spôsobilé spochybniť
žalobcom uplatnený nárok a základ nároku preto považoval súd za daný.

32. Keďže vzhľadom na povahu užívania pozemku žalovaní nie sú schopní plnenie vrátiť, sú povinní

vydať bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

33. Žalobcom tvrdená výška primeranej náhrady v prípade užívania pozemku žalobcu žalovanými
bola preukázaná predloženým znaleckým posudkom číslo 28/2021 A. L. M., z ktorého vyplynulo, že
všeobecná hodnota spornej parcely (oddelenej z parcely, ktorej sa znalecký posudok týkal) je 73,54 eur/

m2. Žalobca vydanie bezdôvodného obohatenia požaduje podľa § 9 a § 9a zákona SNR č. 138/1991
Zb. a bodu B. 3 ods. 1 písm. c6) prílohy č. 4 Štatútu mesta Košice v sadzbe 3,5 %, čo predstavuje 2,57
eur/ m2 za rok. Takto uplatnenú výšku súd považoval za obvyklú a primeranú nájomnému za obdobné
pozemky v danom mieste a čase, keď žalobca vychádzal z percentuálnej sadzby požadovanej pre daný
typ pozemkov a z hodnoty pozemku stanovenej znaleckým posudkom, ktorý žalovaní nerozporovali.

Žalobcovi tak svedčí vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 124 eur, čo zodpovedá sume 2,57 eur/
m2 pri výmere 24 m2 a obdobiu dvoch rokov spätne od podania žaloby t. j. od 17.2.2021 do 17.2.2023.
34. Vzhľadom na to, že v prípade vydania bezdôvodného obohatenia nie je zákonom stanovená lehota
na splnenie tejto povinnosti a nie je daná ani dohodou strán, žalovaní sú povinní žalobcovi plniť v
súlade s § 563 Občianskeho zákonníka dňom nasledujúcim po tom, ako ich žalobca o plnenie požiadal.

Z obsahu spisu nevyplynulo, a netvrdil to ani žalobca, že by tak urobil skôr, ako doručením žaloby
žalovaným, t. j. 27.3.2023, ktorá je v tomto prípade výzvou na plnenie. Žalovaní mali žalobcovi plniť deň
nasledujúci, a preto keď tak neurobili, patria žalobcovi i požadované úroky z omeškania podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády. K prvému dňu omeškania žalovaných,
t. j. 29.3.2023, tieto predstavovali 8,50% ročne. Žalobca si úroky uplatnil vo výške 8% ročne, preto

súd nemohol jeho návrh prekročiť a priznať viac ako žiadal. V prevyšujúcej časti, pokiaľ ide o obdobie,
za ktoré žalobca úroky z omeškania žiadal, od 17.2.2023 do 28.3.2023, súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.35. Solidarita záväzku žalovaných v 1. a 2. rade vyjadrená v rozsudku je daná v nadväznosti na povahu
plnenia v zmysle § 511 ods. 1 v spojení s § 145 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v tomto prípade je veriteľ
oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek zo žalovaných, ak dlh splní jeden z nich, povinnosť

druhého zanikne.

36. Lehota na plnenie bola stanovená v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP na tri dni odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.
Žalobca bol v spore úspešný v rozsahu 99% a neúspešný v časti zamietnutej žaloby (príslušenstva),
čo zodpovedá 1%, a preto má proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98%.
O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§
262 ods. 2 CSP). Pokiaľ žalovaní žiadali, aby súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
prihliadol na skutočnosť, že žalobca ich na plnenie pred podaním žaloby nevyzval, táto okolnosť je pri

posúdení úspechu žalobcu bez významu. Keďže žalovaní pred súdom nárok žalobcu neuznali, nie je
ani okolnosťou hodnou osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktorú by súd žalobcovi náhradu trov
konania nemal priznať. Okolnosť, že žalovaní neboli na plnenie vyzvaní by mala význam len vtedy,
ak by žalovaní po doručení žaloby žalobcovi plnili a vyhoveli tak uplatnenému nároku. Len vtedy by
žalobcovi náhrada trov konania nepatrila, lebo by to bol žalobca, ktorý konanie zavinil tým, že plnenie

od žalovaných nepožadoval pred podaním žaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecný náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).