Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 18, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 69Csp/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123393790
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Malegová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6123393790.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Júliou Malegovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., narodená XX.X.XXXX, bytom C. XX,
D., o zaplatenie 11.062,06 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 11.062,06 eur spolu s úrokom vo výške 2.672,50 eur,
úrokom z omeškania vo výške 69,60 eur a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 11.062,06
eur od 6.12.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vzájomnú žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%.

IV. Stranám nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 29.2.2024, domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu 11.062,06 eur spolu s úrokom vo výške 2.672,50 eur, úrokom z omeškania
vo výške 69,60 eur a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 11.062,06 eur od 6.12.2022 do

zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813
54 Bratislava, IČO: 31 318 916 sa s účinnosťou od 1.10.2021 zlúčila so spoločnosťou Československá
obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140. E. F. v súlade
so zákonom o bankách a zákonom o cenných papieroch dňom účinnosti zlúčenia zanikla, pričom
univerzálnym právnym nástupcom všetkých práv a povinností sa stala Československá obchodná

banka,a.s.NazákladeZmluvyopostúpenípohľadávokuzavretejmedzipostupcomažalobcom,postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalobca uviedol, že žalovaná bola v čase postúpenia
pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho
peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.
Právny predchodca postupcu uzatvoril so žalovanou dňa 29.07.2015 Zmluvu č. 146/5001/15SU (ďalej
len „Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej
len „VOP"). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru

vo výške 20.040,- eur. Na základe Zmluvy právny predchodca postupcu poskytol žalovanej úver za
nasledujúcich podmienok: - výška úveru: 20.040,- eur - poskytnutie úveru: po splnení podmienok do
23.8.2015 - výška úrokovej sadzby: 11,58% p. a. - ročná percentuálna miera nákladov: 12,61% - celkové
náklady spotrebiteľa: 31.708,28 eur - priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov: 10,28%- výška splátky a splatnosť: 311,46 eur mesačne, vždy k 25. dňu v kalendárnom mesiaci - celkový počet
splátok: 101 - výška prvej splátky: 311,46 eur - splatnosť prvej splátky: 25.9.2015 - výška poslednej
splátky: 310,88 eur - splatnosť poslednej splátky (konečná splatnosť úveru): 25.1.2024. Podmienky

čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú bližšie špecifikované v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva
názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §
497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) a zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986

Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
Žalovaná napriek opakovaným výzvam právneho predchodcu postupcu, v ktorých ju právny predchodca
postupcu v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) upozorňoval v lehote nie
kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v

stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť,
že žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom
bola súčasne upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru, právny predchodca postupcu v súlade s príslušnými ustanoveniami
Zmluvy a § 53 ods. 9 OZ vyhlásil podaním zo dňa 3.3.2022 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval

žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky sumu vo výške 13.804,16 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 11.062,06 eur, z riadneho
úroku vo výške 2.672,50 eur, z úroku z omeškania vo výške 69,60 eur a z poplatkov vo výške 0,00 eur
v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia
pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu

dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby
nevykonala žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 13.804,16 eur, pričom pozostáva
z neuhradenej istiny úveru vo výške 11.062,06 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 2.672,50
eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 69,60 eur.
V súvislosti s otázkou určenia začiatku plynutia premlčacej doby v spotrebiteľských vzťahoch poukázal

žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022.
Žalobca ohľadom uplatnených zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s
ochranou slabšej strany zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 30.07.2019 sp. zn. 6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa
07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94-17. Žalobca si v tomto konaní uplatnil úrok z omeškania

podľa § 517 ods. 2 OZ počnúc dňom 6.12.2022, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia
pohľadávky.
Na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobca doplnil svoju žalobu,
keď uviedol, že na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ bola žalovaná upozornená v súlade s §
53 ods. 9 OZ výzvou zo dňa 24.1.2022 označenou ako „Posledná výzva pred zosplatnením“. Nakoľko

žalovaná aj napriek tejto písomnej výzve omeškané splátky neuhradila, uplatnil postupca právo podľa
§ 565 OZ listom zo dňa 3.3.2022 označeným ako „Vyhlásenie úveru za predčasne splatný“, a to pre
nezaplateniesplátkysplatnejdňa25.11.2021,sozaplatenímktorejbolažalovanávomeškaní3mesiace.

3. Dňa 30.10.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica vo veci platobný rozkaz č.k.: 10Up/1439/2023,

proti ktorému žalovaná podala odpor. V odpore uviedla, že pohľadávku žalobcu neuznáva čo do dôvodu
a výšky a predmetná spotrebiteľská zmluva nebola podrobená súdnej kontrole s poukazom na smernicu
Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom táto zmluva
obsahuje neprijateľné podmienky podľa § 52 OZ, ktoré sú spôsobilé spôsobiť hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, napríklad poplatky. Uviedla, že ak dodávateľ

spotrebiteľovi poskytne plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť
ani ho uschovať, vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Žalovaná uviedla, že si
takúto službu neobjednala. Uviedla, že ako spotrebiteľ vo finančnej tiesni bola diskriminovaná postupmi
dodávateľa, o čom sa nemala ako dozvedieť a spoliehala sa na profesionalitu a odbornosť dodávateľa pri
uzatváraní zmluvy. Počas zmluvného vzťahu bola dobromyseľná a verila, že dodávateľ OTP banka, a.s.

v spotrebiteľskej zmluve jedna zodpovedne, čestne a dodržiava zákony SR a EÚ a nepredpokladala, že
môže použiť nekalé praktiky a neprijateľné podmienky. Zároveň žalovaná vzniesla námietku premlčania.
Žalovaná si tiež vzájomnou žalobou uplatnila nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške
606,22 eur, ktoré preplatila nad istinu a tiež náhradu trov konania.4. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním (replikou), v ktorom poukázal na čl. IX ods.
5 predmetnej Zmluvy podľa ktorého účastníci zmluvy si túto zmluvu prečítali, s jej obsahom bez

výhrad dobrovoľne súhlasia, čo potvrdzujú vlastnoručným podpisom. Zmluva spolu s ďalšími časťami
a prílohami Zmluvy boli žalovanej v rámci kontraktačného procesu predložené na preštudovanie,
pričom súhlas so všetkými jej ustanoveniami vyjadrila svojím podpisom dňa 29.7.2015. Z vykonaného
dokazovania podľa názoru žalobcu jednoznačne vyplynulo, že v čase uzavretia Zmluvy neexistovala
žiadna objektívna a už vôbec nie vážna prekážka, ktorá by žalovanej znemožňovala resp. sťažovala

oboznámiť sa s textom navrhovanej zmluvy a Úverovými podmienkami (žalovaná: 1. nebola v
časovej tiesni, 2. nikto ju k podpisu nenútil, 3. neinformovala postupcu, že by text bol pre ňu
nečitateľným, či už z dôvodu veľkosti písma, prípadne očnej vady, nedostatku svetla, straty poskytnutých
dokumentov, prípadne iných rýdzo subjektívnych dôvodov navrhovateľa; 4. nežiadala postupcu ani
nikoho iného o dodatočné podrobnejšie vysvetlenie zmyslu niektorých navrhovaných zmluvných
klauzúl a ani vysvetlenie právnych dôsledkov jednotlivých klauzúl). Žalobca mal za to, že žalovaná

nebola donútená Zmluvu za ponúkaných podmienok podpisovať, nakoľko však podpisom vyjadrila
súhlas, postupca nemal dôvod pristupovať k individuálnemu dojednávaniu podmienok. Individuálne
dojednávanie podmienok s každým záujemcom o úverový produkt by neúmerne zvýšilo náklady spojené
s poskytnutím úveru, ktoré by sa mohli odraziť v ďalších poplatkoch s týmto úverom spojených.
Samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere, je najmä s poukazom na rozsiahle povinnosti poskytovateľa,

štandardne pripravená dodávateľom služby. Tá na základe žiadosti klienta a po posúdení jeho bonity,
predloží klientovi návrh zmluvy (ktorý je v prejedávanom prípade plne v súlade so zákonom). Po
oboznámení sa z jeho obsahom je následne len na uvážení klienta či do zmluvného vzťahu za
ponúkaných podmienok vstúpi alebo nie. Zároveň žalobca poukázal na čl. I ods. 2 Zmluvy: „Dlžník
vyhlasuje, že pred podpisom tejto zmluvy sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami

OTP Banky Slovensko, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo (v znení účinnom
od 1.4.2015), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a súhlasí s nimi.“ Podľa § 273 ods. 1
ObZ, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované
odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú
stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Žalovaná v čl. I ods. 2 svojim podpisom

potvrdila, že sa oboznámila s uvedenými OP, ako aj Všeobecnými obchodnými podmienkami banky a
zároveň svojim podpisom potvrdila aj ich prevzatie. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná mala pri podpise
zmluvy možnosť sa s ich obsahom oboznámiť a v prípade, že s ich ustanoveniami nesúhlasila, zmluvu
nepodpísať. Podotkol, že žiadna norma spotrebiteľského práva Slovenskej republiky alebo Európskej
únie nevyžaduje, aby spotrebiteľská zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument, resp. aby každá

časť takého dokumentu bola osobitne podpísaná. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ vo veci Home Credit C-42/15. Je teda možné uzavrieť, že to či zmluva o spotrebiteľskom úvere
v zmysle ZoSU môže byť tvorená viacerými listinami, právnym putom previazanými komponentmi, ktoré
sú spotrebiteľovi odovzdané pred podpisom zmluvy, už zodpovedal Súdny dvor EÚ.
Žalovaná namietala i tú skutočnosť, že Obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu nie

sú ním podpísané a všeobecné obchodné podmienky majú zmluvu len dopĺňať. Podľa ústavne
konformného výkladu je preferovaná platnosť pred neplatnosťou právneho úkonu (nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07). Preto aj v prejednávanej veci je potrebné uprednostniť
výklad, ktorý rešpektuje vôľu zmluvných strán, pred výkladom, ktorý vedie k absolútnej neplatnosti
účastníkmi uzatvorenej zmluvy. Ak teda strany uzatvorili zmluvu, ktorej podstatné náležitosti sú v

listine podpísanej obidvomi stranami určené výslovným odkazom na samostatnú listinu, ktorá nebola
podpísaná, nespôsobuje to bez ďalšieho neplatnosť tejto zmluvy za podmienky, že ich prejav vôle
bol dostatočne určitý a zmluvný konsenzus pokrýva aj tieto dojednania. Stačí, že zmluvné strany ju
vyhlásia za súčasť zmluvy v podpísanom texte vlastnej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 4 Cdo 9/2019 z 27. mája 2020).

Žalovaná v odpore konštatuje nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, avšak žalobca nikde nenachádza akékoľvek relevantné
tvrdenia o ich nedodržaní, prípadne uvedenie bez argumentácie. Žalobca zastáva názor, že by bolo v
rozpore s požiadavkami rovnosti zbraní a kontradiktórnosti sporového procesu, keby mala protistrana
„hádať“, ktoré skutočnosti tvoria predmet sporu; je preto elementárnou povinnosťou žalovanej skutkovo

vymedziť tvrdenie, a následne preukázať tvrdené skutočnosti v rámci dôkazného bremena. Žalobca
pretobezďalšiehonavrhol,abyzasúčasnéhostavusúdnatakétotvrdenianeprihliadal.Žalobcazastával
názor, že zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľskom úvere.
Konkrétne obsahuje - druh spotrebiteľského úveru – účelový klasický spotrebiteľský úver (čl. I ods. 1) -obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako
u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu – veriteľom
je OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova ul. 5, 813 54 Bratislava - meno, priezvisko, dátum narodenia,
rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa – viď záhlavie Zmluvy (str.1) - dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, – doba určitá, a to až do

splatenia všetkých záväzkov dlžníka podľa tejto zmluvy, lehota splatnosti – 103 mesiacov, splatnosť
prvej splátky 25.9.2015, Konečná splatnosť: 25.1.2024 (čl. IV ods. 1) - celkovú výšku a konkrétnu menu
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie – úver bol poskytnutý vo výške 20.040,-
eur, podmienky čerpania upravené v čl. III Zmluvy - úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky

úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o
všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, - viď čl. I typ a výška úrokovej
sadzby fixná do splatnosti vo výške 11,58% p.a. - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov, - uvedene čl. I ods. 1 kde je uvedená RPMN vo výške 12,61%, celková čiastka vo výške
31.708,28 eur spolu s predpokladmi použitými na výpočet RPMN - výšku, počet, frekvenciu splátok a
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, - viď čl. IV zmluvy – štandardná

mesačná splátka 311,46 eur splatná vždy k 25.dňu mesiaci - prípadne poplatky za vedenie jedného
alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie
účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a
čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých
sa tieto poplatky môžu zmeniť, - viď čl. IV. Zmluvy – Poplatky v zmysle Zmluvy a platného Sadzobníka -

právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (čl. IV ods. 9) - upozornenie týkajúce sa
následkov nesplácania spotrebiteľského úveru (čl. II ods. 7) - adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť – viď čl. VII ods. 1 a 2 V ustanovení § 9 ods. 2 ZoSÚ sú zadefinované
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka aj ďalšie náležitosti.

V závere uviedol, že k námietke žalovanej týkajúcej sa premlčania žalobca poukazuje na svoje
vyjadrenie zo dňa 23.10.2023

5. Žalobca v podaní, doručenom súdu dňa 18.9.2024, na výzvu súdu uviedol, že existujúce záväzky
spotrebiteľa veriteľ overil dopytom do úverového registra, ktorý súdu predložil a z ktorého je zrejmé, že

spotrebiteľ mal v čase podania žiadosti v registri evidované nasledovné záväzky: - spotrebný úver so
zostávajúcou čiastkou 4.092,- eur - spotrebný úver so zostávajúcou čiastkou 13.510,- eur - osobný úver
s mesačnou splátkou 30,- eur - kreditnú kartu s úverovým rámcom vo výške 200,- eur a priemernou
mesačnou splátkou vo výške 10,- eur - kreditnú kartu s úverovým rámcom vo výške 600,- eur a
priemernou mesačnou splátkou vo výške 25,- eur - úver na stavebné sporenie so zostávajúcou čiastkou

1.924,- eur - úver na stavebné sporenie s úverovým rámcom 5.000,- eur a priemernou mesačnou
splátkou vo výške 84,- eur. Poskytnutý úver mal byť v zmysle čl. I. ods. 3. Zmluvy o úvere použitý
na splatenie úveru žalovanej tzv. Refinanc Exprese, a to spotrebného úveru v B. vo výške 4.035,01
eur, spotrebného úveru v Prvej stavebnej vo výške 1.900,72 eur, a spotrebný úver v E. vo výške
13.457,37 eur. Nakoľko by poskytnutím nového úveru tieto úvery zanikli splatením, veriteľ tieto úvery

pri posudzovaní bonity nebral do úvahy. V zmysle Čestného vyhlásenia uviedla žalovaná priemerný
čistý mesačný príjem vo výške 1.350 eur u zamestnávateľa IČO: 41427572 (SZČO viď žiadosť o
úver). Príjem žalovanej bol deklarovaný na základe čestného vyhlásenia zo dňa 3.7.2015. Veriteľ
teda počítal s mesačným príjmom vo výške 1.350 eur, ktorý predstavoval priemerný čistý mesačný
príjem. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné

minimum žalovanej, nakoľko žalovaná v žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru uviedla rodinný stav
vydatá a žiadne vyživované dieťa. Životné minimum žalovanej ku dňu poskytnutia úveru bolo teda vo
výške 198,09 eur. Výpočet disponibilného zostatku z príjmu bol teda realizovaný nasledovne: 1.350 eur
(príjem) – 149,00 eur (existujúce záväzky) – 198,09 eur (paušálna suma výdavkov) = 1.002,91 eur.Disponibilný zostatok je vyšší ako splátka schvaľovaného úveru. Keďže veriteľ nahliadol do úverového
registra, nedošlo k porušeniu povinnosti veriteľa posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý
úver. Rovnako ak disponoval veriteľ informáciou o rodinnom stave, výdavkoch a príjmoch, nemožno

konanie veriteľa posúdiť ako „hrubé porušenie povinnosti“. Zákonodarca ukladá poskytovateľovi úveru
brať do úvahy jeho príjmy a výdavky alebo nahliadnuť do príslušnej databázy a nestanovuje naplnenie
týchto predpokladov kumulatívne. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že sa jedná o refinančný
úver. V zmysle čl. IX ods. 3 Odporúčania G. F. B. č. 1/2014: „Pri poskytnutí retailového úveru, ktorým
sa refinancujú existujúce retailové úvery z tej istej alebo inej banky sa banke odporúča, aby doba

splatnostitohtonovéhoretailovéhoúverubolavsúladeslimitminanajdlhšiusplatnosťretailovýchúverov
uvedenými v čl. VIII ods. 1. Výnimkou je situácia, keď nenastáva navýšenie súčtu zostávajúcich istín
refinancovaných úverov, ktoré by presahovalo nižšiu z hodnôt 2.000 eur alebo 5 % súčtu zostávajúcich
istín refinancovaných úverov, a zároveň splatnosť nového úveru neprevyšuje zostatkovú splatnosť
žiadneho z refinancovaných úverov. Poskytnutý úver vo výške 20.040,- eur bol použitý na splatenie
úverov so zostatkom 19.393,10 eur, čo nepredstavuje navýšenie novo poskytnutého úveru o 2.000 eur

ani 5 % zo zostatkov sumy refinancovaného úveru (5 % je 1.002,- eur). Žalobca tak zastával názor,
že veriteľ postupoval v súlade so ZoSU a Opatrením, a riadne overil schopnosť spotrebiteľa splácať
poskytnutý úver.

6. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrila podaním (duplika) doručeným súdu dňa 8.10.2024.

V podaní však neuviedla žiadne nové skutočnosti, keďže toto podanie je obsahovo totožné s podaním
žalovanej zo dňa 28.12.2023.

7. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na dňa 18.10.2024, ktorého sa nezúčastnil žalobca
ani jeho právny zástupca, ktorý podaním, doručeným súdu dňa 11.10.2024, ospravedlnil svoju neúčasť

na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil s jeho vykonaním v jeho neprítomnosti.
Pojednávania sa nezúčastnila ani žalovaná, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa
27.9.2024, avšak tá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila a nežiadala súd o odročenie
pojednávania. Súd tak podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovanej.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, listinnými dôkazmi predloženými
žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 sa
s účinnosťou od 1.10.2021 zlúčila so spoločnosťou Československá obchodná banka, a.s., so sídlom

Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140. Spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s. tak v súlade
so zákonom o bankách a zákonom o cenných papieroch dňom účinnosti zlúčenia zanikla, pričom
univerzálnym právnym nástupcom všetkých práv a povinností sa stala Československá obchodná
banka, a.s.

10. Žalobca aktívnu legitimáciu v spore preukázal Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa
5.12.2022 medzi spoločnosťou Československá obchodná banka, a.s. ako postupcom a žalobcom,
Prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok a Oznámením Československej obchodnej banky, a.s.
žalovanejopostúpenípohľadávokzodňa13.12.2022.Vzmysleuvedenýchlistínpredmetompostúpenia
je i pohľadávka postupcu voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania.

11. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 29.7.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom E.
Refinanc Exprese č. 146/5001/15SU, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu,
v znení dodatkov. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou úveru vo výške
20.040,- eur. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť a zároveň platiť úroky, príslušenstvo a poplatky

dohodnuté v úverovej zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom, ako aj dodržiavať podmienky
dohodnuté v úverovej zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Úver bol poskytnutý za
účelom splatenia iných úverov. Podľa zmluvy mala žalovaná poskytnutý úver zaplatiť v 101 mesačných
splátkach vo výške 311,46 eur mesačne (1.-100.) a vo výške 310,88 eur (101. splátka) s počiatkom
prvej splátky dňa 25.9.2015 a s termínom konečnej splátky dňa 25.1.2024. Celková čiastka, ktorú mala

žalovanú za poskytnutý úver zaplatiť predstavovala sumu 31.708,28 eur, RPMN 12,61%, výška úrokovej
sadzby 11,58% p. a., priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 10,28%.12. Dodatkom zo dňa 21.4.2021 (č.l. 58 a nasl.) k uvedenej zmluve právny predchodca žalobcu schválil
žalovanej odklad splátok istiny úveru v termíne od 25.4.2021 do 25.9.2021. Celková mesačná splátka,
ktorú bola žalovaná povinná hradiť počas odkladu splátok úveru zahŕňala splátku úrokov a bola vo

výške 151,15 eur. Po uplynutí obdobia odkladu splátok istiny, žalovaná bola povinná splácať úver spolu
s úrokmi v 37 mesačných splátkach, nasledovne:1. splátka bola vo výške 393,83 eur a bola splatná dňa
25.10.2021, 2. – 36. splátka boli vo výške 393,83 eur a boli splatné 25.11.2021 – 25.9.2024 a posledná
37. splátka vo výške 393,83 eur bola splatná dňa 25.10.2024.

13. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná predmetný úver nesplácala riadne a včas, a preto
jej právny predchodca žalobcu zaslal Poslednú výzvu pred zosplatnením zo dňa 24.1.2022, v ktorej
žalovanej oznámil, že mešká so splácaním úveru viac ako tri splátky a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy
1.255,53 eur. Zároveň ju upozornil na predčasnú splatnosť úveru podľa § 53 ods. 9 OZ a na možnosť
postúpenia pohľadávky na inú osobu. Doručenkou (č.l. 57) preukázal, že výzvu bola žalovanej dňa

4.2.2022 doručená.

14. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 3.3.2022 označeným ako Vyhlásenie úveru za predčasne
splatný oznámil žalovanej vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru s konkrétnou špecifikáciou
pohľadávky, s účinnosťou v 10. deň odo dňa doručenia tejto výzvy. Doručenkou (č.l. 42) preukázal, že

výzvu doručoval žalovanej na adresu uvedenú v zmluve, ktorá sa vrátila späť z dôvodu, neprevzatia
zásielky v odbernej lehote.

15. Z výpisu z úverového účtu žalovanej (č.l. 7-15) mal súd preukázané, že žalovaná čerpala úver vo
výške 20.040 eur. Žalovaná na úver zaplatila sumu 8.979,92 eur.

16. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 5.12.2022 uzavretej medzi spoločnosťou Československá obchodná banka, a.s. ako postupcom
a žalobcom. Žalobca k žalobe pripojil aj Prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok, ktorá je identifikáciou
prípadu, na ktorý sa zmluva vzťahuje.

17. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 13.12.2022 oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky ku
dňu 12.12.2022 a vyzval ju na plnenie postupníkovi.

18. Z výpisu z úverového registra (č.l. 151 – 158), ktorý súdu predložil žalobca je zrejmé, že žalovaná

mala v čase podania žiadosti v registri evidované nasledovné záväzky:
- spotrebný úver so zostávajúcou čiastkou 4.092,- eur
- spotrebný úver so zostávajúcou čiastkou 13.510,- eur
- osobný úver s mesačnou splátkou 30,- eur
- kreditnú kartu s úverovým rámcom vo výške 200,- eur a priemernou mesačnou splátkou vo výške 10,-

eur
- kreditnú kartu s úverovým rámcom vo výške 600,- eur a priemernou mesačnou splátkou vo výške 25,-
eur
- úver na stavebné sporenie so zostávajúcou čiastkou 1.924,- eur
- úver na stavebné sporenie s úverovým rámcom 5.000,- eur a priemernou mesačnou splátkou vo výške

84,- eur.
Poskytnutý úver mal byť v zmysle čl. I. ods. 3. Zmluvy o úvere použitý na splatenie úveru žalovanej
tzv. Refinanc Exprese, a to spotrebného úveru v B. vo výške 4.035,01 eur, spotrebného úveru v Prvej
stavebnej vo výške 1.900,72 eur, a spotrebného úveru v E. vo výške 13.457,37 eur. Uvedené vyplýva
aj z predložených listín na č.l. 148-150.

19. V Čestnom vyhlásení zo dňa 3.7.2015 (č.l. 148) žalovaná uviedla priemerný čistý mesačný príjem
vo výške 1.350,- eur u zamestnávateľa IČO: 41427572 (SZČO viď žiadosť o úver).

20. Zo žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 3.7.2015 (č.l. 37-39) vyplýva, že žalovaná

je vydatá a nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť.

21. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka (najmä § 497), podľa
zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. (§ 92 ods. 8), podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ospotrebiteľskýchzmluvách(tiež§565,§524a§525)apodľazákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, to všetko v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy.

22. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), na
účely tohto zákona spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

25. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom

úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.

26. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V

prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez
nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

27. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu a okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti
uvedené v § 9 ods. 2 citovaného zákona.

28. Podľa § 52 ods. l a 2 prvá veta OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vtedy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

29. Podľa § 52 ods. 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci premetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

31. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.32. Podľa § 524 ods. l, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou predchádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

33. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s
dlžníkom.

34. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky

alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky,
môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému
záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (postupník), aj bez
súhlasuveriteľa.Totoprávobankaalebopobočkazahraničnejbankynemôžeuplatniť,akklienteštepred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. To neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu , na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka. Banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

35. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo

spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

36. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

37. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

38. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

39. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo

ku vzniku záväzkového vzťahu, v ktorom sa strany sporu ako zmluvné strany dohodli navzájom
si poskytnúť určité plnenia; právny predchodca žalobcu poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky a
žalovaná poskytnuté finančné prostriedky vrátiť formou pravidelných mesačných splátok spolu s úrokmi
a poplatkami. Žalovanú možno s určitosťou považovať za spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) zákona
č. 129/2010 Z.z., keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nekonala

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane
právneho predchodcu žalobcu možno považovať za dodávateľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010
Z.z., nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Z vyššie uvedeného dôvodu je teda potrebné pri posudzovaní
predmetného právneho vzťahu brať na zreteľ všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú

v OZ, úprava ktorých je obsiahnutá v § 53 OZ a ktoré poskytujú výraznú ochranu pre spotrebiteľa, ako
aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

40. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a
žalovanou bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej vo výške

20.040,- eur. Žalovaná sa zaviazal splácať úver v 101 pravidelných mesačných splátkach vo výške
311,46 eur mesačne (1.-100.) a vo výške 310,88 eur (101. splátka) k 25. dňu v kalendárnom mesiaci.
Dodatkom k zmluve došlo k zmene podmienok splácania úveru tak, ako je to uvedené v bode 12. tohto
rozsudku.41. Zmluva spolu s ďalšími časťami a prílohami Zmluvy boli žalovanej v rámci kontraktačného procesu
predložené na preštudovanie, pričom súhlas so všetkými jej ustanoveniami vyjadrila svojím podpisom

dňa 29.7.2015. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že v čase uzavretia Zmluvy
neexistovala žiadna objektívna a už vôbec nie vážna prekážka, ktorá by žalovanej znemožňovala
resp. sťažovala oboznámiť sa s textom navrhovanej zmluvy a Úverovými podmienkami (žalovaná: 1.
nebola v časovej tiesni, 2. nikto ju k podpisu nenútil, 3. neinformovala postupcu, že by text bol pre ňu
nečitateľným, či už z dôvodu veľkosti písma, prípadne očnej vady, nedostatku svetla, straty poskytnutých

dokumentov, prípadne iných rýdzo subjektívnych dôvodov navrhovateľa; 4. nežiadala postupcu ani
nikoho iného o dodatočné podrobnejšie vysvetlenie zmyslu niektorých navrhovaných zmluvných klauzúl
a ani vysvetlenie právnych dôsledkov jednotlivých klauzúl). Žalovaná namietala i tú skutočnosť, že
Obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu nie sú ním podpísané a všeobecné obchodné
podmienky majú zmluvu len dopĺňať. Ak strany uzatvorili zmluvu, ktorej podstatné náležitosti sú v
listine podpísanej obidvomi stranami určené výslovným odkazom na samostatnú listinu, ktorá nebola

podpísaná, nespôsobuje to bez ďalšieho neplatnosť tejto zmluvy za podmienky, že ich prejav vôle
bol dostatočne určitý a zmluvný konsenzus pokrýva aj tieto dojednania. Stačí, že zmluvné strany ju
vyhlásia za súčasť zmluvy v podpísanom texte vlastnej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 4 Cdo 9/2019 z 27. mája 2020). Pri výklade ustanovenia § 75 ods. 4 zákona o
bankách úverová zmluva a príloha patria k sebe (je jej súčasťou) a tvoria jeden celok. Súdny dvor

Európskej únie v tejto súvislosti tiež judikoval, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument, ale všetky (podstatné náležitosti) musia byť vyhotovené písomne alebo na inom
trvalom nosiči (porov. Home Credit Slovakia, C-42/15). Celistvosť písomnej listiny podľa § 40 ods. 3
OZ je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak
spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Pevné spojenie listín, napr. zošitím alebo zviazaním, nie

je v takomto prípade potrebné; preto ak prílohy, ktoré tvoria súčasť písomne uzavretej zmluvy a ktorú
účastníci podpísali a na ktoré zmluva odkazuje čo do svojho predmetu, nie sú podpísané, nespôsobuje
sama osebe neplatnosť zmluvy (Fekete, I.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. I. diel. Bratislava :
Eurokódex, 2011, s. 287 a 298); tento záver potvrdzuje aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obo
52/2011, či rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 1102/2008.

42. Súd zmluvu podrobil tzv. sudcovskej kontrole, resp. súdnemu prieskumu s poukazom na vyššie
citované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že neobsahuje žiadne
neprijateľné podmienky, nenastal žiadny dôvod pre fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v
zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže zmluva má písomnú formu, obsahuje všetky povinné

náležitosti, ktoré sú vymenované v § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., je v nej uvedená
správna výška RPMN, v zmluve sú uvedené všetky plnenia spotrebiteľa a RPMN neprekračuje najvyššiu
prípustnú výšku odplaty stanovenej v § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

43. K podmienke skúmania bonity žalovanej pred poskytnutím úveru súd uvádza, že táto bola splnená,

pretože žalobca na výzvu súdu doručil svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že existujúce záväzky
žalovanej overil dopytom do úverového registra, ktorý súdu predložil. Ďalej žalovaná v žiadosti o úver
deklarovala, že je SZČO, s najvyšším dosiahnutým vzdelaním stredoškolským. Poskytnutý úver mal byť
v zmysle čl. I. ods. 3. Zmluvy o úvere použitý na splatenie úveru žalovanej tzv. Refinanc Exprese, a to
spotrebného úveru v B. vo výške 4.035,01 eur, spotrebného úveru v Prvej stavebnej vo výške 1.900,72

eur a spotrebného úveru v E. vo výške 13.457,37 eur. Nakoľko by poskytnutím nového úveru tieto úvery
zanikli splatením, správne veriteľ tieto úvery pri posudzovaní bonity nebral do úvahy. V zmysle Čestného
vyhlásenia žalovaná uviedla priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.350,- eur u zamestnávateľa
IČO: 41 427 572 (SZČO viď žiadosť o úver). Veriteľ teda počítal s mesačným príjmom vo výške 1.350,-
eur, ktorý predstavoval priemerný čistý mesačný príjem. V rámci nákladov na zabezpečenie základných

životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum žalovanej, nakoľko žalovaná v žiadosti o
poskytnutie spotrebného úveru uviedla rodinný stav vydatá a žiadne vyživované dieťa. Životné minimum
žalovanej ku dňu poskytnutia úveru bolo teda vo výške 198,09 eur. Výpočet disponibilného zostatku z
príjmu bol teda realizovaný nasledovne: 1.350,- eur (príjem) – 149,- eur (existujúce záväzky) – 198,09
eur (paušálna suma výdavkov) = 1.002,91 eur. Disponibilný zostatok je vyšší ako splátka schvaľovaného

úveru.

44. Keďže súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ nahliadol do úverového
registra, rovnako tak pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver disponoval informáciou orodinnom stave, výdavkoch a príjmoch žalovanej, preto nemožno konanie veriteľa posúdiť ako „hrubé
porušenie povinnosti“. Z uvedeného vyplýva, že úver nemôže byť posúdený ako bezúročný a bez
poplatkov podľa § 11 ods. 2 veta druhá zákona č. 129/2010 Z. z. Taktiež na základe skutočností

uvedených v bode 43. tohto rozsudku možno uzavrieť, že právny predchodca žalobcu konal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, keď zistil pred poskytnutím úveru disponibilný zostatok žalovanej
vypočítaný ako rozdiel medzi jej príjmom a výdavkami, ktorý bol vyšší ako splátka schvaľovaného úveru,
teda pred poskytnutím úveru dostatočne skúmal a vyhodnotil bonitu žalovanej, preto bol oprávnený
vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 2 veta prvá

zákona č. 129/2010 Z. z..

45. Zmluva v článku VII bod 1 písm. a/, bod 2 písm. e/ v spojení s článkom III. bod 1 Dodatku k zmluve
o úvere upravovala možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v prípade omeškania dlžníka.
Žalobca súdu zároveň preukázal, že bol dodržaný postup podľa § 53 OZ. V ustanovení § 565 OZ sa
pripúšťa, aby veriteľ mohol žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, táto

možnosť je ale v spotrebiteľskej veci v zmysle § 53 ods. 9 OZ podmienená kumulatívnym splnením troch
podmienok:
a) bolo to dohodnuté alebo rozhodnutím určené,
b) spotrebiteľ je v omeškaní so splátkou viac ako tri mesiace,
c) spotrebiteľ bol dodávateľom upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

46. V prejednávanej veci bolo preukázané splnenie všetkých podmienok pre zosplatnenie úveru,
v dôsledku čoho je úver potrebné považovať za zosplatnený. Nakoľko žalovaná aj napriek výzve
právneho predchodcu žalobcu, ktorá jej bola doručená (č.l. 56, 57) nezaplatila dlžné splátky, vyhlásil
tento mimoriadnu splatnosť úveru, ktorej účinnosť nastala ku dňu 2.3.2022 a vyzval ju na úhradu dlžnej

vo výške 12.968,14 (č.l. 41, 42). Takto zosplatnený úver následne prešiel na spoločnosť Československá
obchodná banka, a.s. a táto bola oprávnená ho postúpiť na žalobcu, keďže bola splnená podmienka
uvedená v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Právny predchodca žalobcu zároveň dodržal postup podľa
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2011 Z.z. o bankách, keď písomne upozornil žalovanú, že je v omeškaní so
splnením splatného dlhu z úveru, pričom táto výzva (oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti) bola

uložená na pošte (č.l. 42), čím sa podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka dostala do dispozičnej sféry
žalovanej. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd následne preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 12.9.2022.

47. K námietke premlčania súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022, podľa ktorého: „V súdenej veci dospel súd prvej inštancie k
záveru (bod 54. a 55. rozsudku), že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená k 23. máju 2016 pre
nezaplatenú splátku splatnú dňa 25. januára 2016, keďže splátky boli splatné k 25. dňu v príslušnom
kalendárnom mesiaci. Splatnosť nesplnenej splátky, kvôli ktorej nastala zročnosť celého dlhu, tak
podľa súdu prvej inštancie nastala 25. januára 2016 a premlčacia doba celého dlhu tým začala plynúť

25. januára 2016 a uplynula 25. januára 2019. Odvolací súd sa s rozsudkom súdu prvej inštancie
stotožnil a vyjadril právny názor, že v zmysle § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka plynie (aj v
prípade spotrebiteľských zmlúv) premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia
oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ
využil svoje právo žiadať predčasné splatenie. Nakoľko v danom prípade išlo o splátku splatnú 25.

januára 2016, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu. Trojročná
premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu preto uplynula najneskôr 25. januára 2019. Najvyšší súd
po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec uzatvára, že podľa § 103
Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od
splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok

v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne
premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením
splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov
od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ
s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka). V kontexte uvedeného najvyšší

súd záverom konštatuje, že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu (a tiež
súdu prvej inštancie), že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie
od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie.“48. Ak súd vychádzal z vyššie uvedeného, premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh
za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacoch od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na

upozornenie žalovanej. V tomto prípade išlo o splátku splatnú dňa 25.11.2021, kedy prvým dňom po
uplynutí 3 mesiacov od jej splatnosti bol deň 26.2.2022, kedy začala plynúť premlčacia doba a táto
uplynie 26.2.2025. V lehote uvedených 3 mesiacoch od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na
upozornenie žalovanej (výzvou pred zosplatnením č.l. 56, 57). Žaloba bola podaná dňa 31.8.2023, teda
včas. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobou uplatnená pohľadávka nie je premlčaná.

49. Pokiaľ ide o uplatnené zmluvné úroky k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s
ochranou slabšej strany súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.6.2020,
sp.zn. 5Cdo/42/2020, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019 sp. zn.
6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018 v spojených
veciach C-96/16 a C-94-17, ktorý je obsiahnutý v právnej vete rozhodnutia: „v súvislosti s právnou

otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti
odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach
C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie
svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania
pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s

plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu
odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak
vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti
kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania." Na základe vyššie uvedeného žalobca teda má nárok
na uplatňovaný zmluvný úrok po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

50. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. Žalobca má zo
zmluvy o úvere nárok na zaplatenie nevrátenej istiny úveru 11.062,06 eur a na zaplatenie zmluvných
úrokov, ktoré sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka vrátiť poskytnutý úver, a to v dohodnutej výške z
nesplatenej istiny úveru až do zaplatenia. Neuhradené vyčíslené úroky predstavujú sumu 2.672,50 eur.

51. Nárok na úroky z omeškania vyplýva z § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, v zmysle ktorých dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

52. V zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

53. V zhode s citovanými ustanoveniami žalobcovi patrí nárok na zaplatenie zákonných úrokov z
omeškania 5% ročne z nesplatenej istiny. Úrok z omeškania bol ku dňu postúpenia pohľadávky dňa
5.12.2022 vyčíslený na sumu 69,60 eur a odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky dňa
6.12.2022 činí 5% ročne zo sumy istiny 11.062,06 eur až do zaplatenia. Súd v uvedenej výške tento

žalobcovi priznal.

54.Podľa§147CSP,žalovanýmôžeuplatniťsvojeprávoprotižalobcovivzájomnoužalobou.Vzájomnou
žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale
len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len

ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia
o žalobe. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na
spojenie vecí.

55. Žalovaná si vo svojom odpore uplatnila voči žalobcovi vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške

606,22 eur, ktoré preplatila nad istinu. Sumu bezdôvodného obohatenia si žalobkyňa neuplatnila voči
žalobcovi ako pohľadávku na započítanie, keď žalobu zároveň žiadala v celom rozsahu zamietnuť.
Súd teda uvedený nárok žalobkyne posúdil ako vzájomnú žalobu. Keďže žalovaná neuniesla bremeno
tvrdenia ohľadom podstatných skutočnosti a ani dôkazné bremeno týkajúce sa bezdôvodnéhoobohatenia sa žalobcu na jej úkor a z dôkazov nachádzajúcich sa v spise nevyplýva žiadne bezdôvodné
obohatenie sa žalobcu na jej úkor, súd vzájomnú žalobu žalovanej zamietol.

56. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Žalobca bol v konaní
plne úspešný, preto súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%,
o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším
súdnym úradníkom.

59. O nároku na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe rozhodol súd podľa § 256 CSP tak, že stranám

nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe nepriznáva, keďže žalobca si nárok na náhradu trov
konania o vzájomnej žalobe neuplatnil a z obsahu spisu vyplýva, že mu ani žiadne nevznikli a žalovaná
bola v konaní o vzájomnej žalobe neúspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice

v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).