Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 16, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-45C/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7223202881
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mikulová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7223202881.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Zuzanou Mikulovou, LL.M., v spore žalobkýň: 1. A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. C. XX, D., 2. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, H., obe zast. JUDr. Jolana
Fuchsová, advokátka, IČO: 35568577, advokátska kancelária so sídlom Štúrova 20, Košice, proti
žalovaným: 1. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, D., 2. I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. XX/XX,
G., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností
na LV č. XXXXX, okres D. L., obec D. – M., kat. územie C. ako 3 izbový byt č. XX na 3. poschodí
obytného domu na D. X, G. H. XXX, ležiaci na parcele č. XXX, ako aj k tomu prislúchajúcemu podielu

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckemu podielu
na pozemku parc. registra „C“ č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 293 m2, vo veľkosti
627/10.000 – in a v y p o r i a d a v a ho tak, že nariaďuje jeho predaj s tým, že výťažok z predaja bude
rozdelený medzi strany sporu podľa ich spoluvlastníckych podielov, t.j. žalobkyni v 1. rade v podiele 1,
žalobkyni v 2. rade v podiele 1, žalovanému v 1. rade v podiele 1 a žalovanej v 2. rade v podiele 1.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.04.2023 bola súdu doručená žaloba žalobkýň, ktorej predmetom bol návrh na zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX pre k.ú. C., obec
D. – M., N. D. L., ako pozemky – parcela registra „C“ – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 293
m2 s parcelným č. XXX, a ako stavby – byt č. XX na 3. pochodí, vchod č. 7, v ob. O. D. X G. G. H.
XXX na pozemku parcela č. XXX, kde podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadenia
domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku je 627/10000, nakoľko táto nehnuteľnosť je
v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň a žalovaných a rovnako každý zo strán sporu vlastní 1 - inový
podiel. Túto nehnuteľnosť strany sporu zdedili po I. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, pričom

konanie o dedičstve bolo skončené vydaním uznesenia Okresného súdu Košice II sp.zn. 24D/810/2021
zo dňa 25.03.2022. Poručiteľka bola matkou žalobkyne v 1.rade a žalovaných s tým, že žalobkyňa
v 2.rade dedila ako nevesta poručiteľky. Po smrti poručiteľky ostali žiť v byte žalovaní, a teda žalobkyne
byt neužívajú, resp. ho neužívali ani v minulosti. Žalovaní boli preto vyzvaní žalobkyňami na riešenie
danej situácie, no na list zo dňa 27.02.2023 nereagovali.
V konaní o dedičstve bol byt ocenený na sumu 130.000,- Eur, pričom podľa zistení žalobkýň je aktuálna
hodnota bytu 122.000,- Eur. Takto ako svoj podiel požadujú každá sumu 30.500,- Eur (hodnota 1

podielu), čo činí od každého zo žalovaných voči každej žalobkyni sumu 15.250,- Eur.
Žalobkynemajúzato,žebytniejemožnéreálnerozdeliťanakoľkožalovaníbytužívajú,jenamieste,aby
sa vlastníkmi bytu stali žalovaní, alternatívne aby sa nariadil jeho predaj, ak by žalovaní oň neprejavili
záujem. Žalobkyne takto navrhli zrušiť podielové spoluvlastníctvo a ako spôsob vyporiadania navrhliprikázať byt do podielového spoluvlastníctva žalovaných s uložením povinnosti zaplatiť navrhnuté
finančné vyrovnanie tak, že žalovaný v 1.rade by bol povinný zaplatiť žalobkyni v 1.rade sumu 15.250,-
Eur a žalobkyni v 2.rade sumu 15.250,- Eur a žalovaná v 2.rade by bola povinná zaplatiť žalobkyni

v 1.rade sumu 15.250,- Eur a žalobkyni v 2. rade 15.250,- Eur.. Žalobkyne súčasne navrhli priznať plnú
náhradu trov konania.

2. Súd následne doručoval žalovaným žalobu s prílohami v zmysle § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pričom žalovanému v 1. rade

bola doručená dňa 09.10.2023 a žalovanej v 2. rade dňa 06.10.2023. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili,
ostali pasívni.

3. Súd následne nariadil na deň 16.01.2024 pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu.

4. Na pojednávaní sa zúčastnili aj žalovaní, pričom žalovaná v 2. rade odkázala na vyjadrenia

žalovaného v 1.rade. Žalovaný v 1. rade uviedol, že žije v byte so žalovanou v 2. rade, pričom poukázal
na zlé vzťahy so žalobkyňami. Súčasne uviedol, že nemá prostriedky na jednorazové vyplatenie
požadovaného podielu na nehnuteľnosti, tento by vedel uhradiť len splátkami. Žalovaná v 2. rade sa
vyjadrila tak, že by nevedela hradiť ani splátky. Následne žalobca uviedol, že sám kontaktoval realitnú
kanceláriu vo veci predaja bytu, no sestra mu nedovolila predať byt. Chcel by si kúpiť garsónku a nechce

ostať bezdomovcom. V závere žalovaní zhodne uviedli, že najvhodnejším spôsobom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva je predaj bytu. Zo strany žalovaných na pojednávaní neboli vznesené
žiadne návrhy na vykonanie dôkazov.

5. V konaní boli žalobkyňami produkované písomné dôkazy, a to: uznesenie Okresného súdu Košice II

sp.zn.24D/810/2021,Dnot314/2021zodňa25.03.2022,listyadresovanéžalovanýmzodňa24.03.2023
od právnej zástupkyne žalobkýň, výpis z LV č. XXXXX pre k.ú. C. L. vyhotovený dňa 21.04.2023, a listiny
na preukázanie majetkových pomerov žalobkýň v súvislosti s návrhom na oslobodenie žalobkýň od
súdnych poplatkov.

6. Z uznesenia Okresného súdu Košice II sp.zn. 24D/810/2021, Dnot 314/2021 zo dňa 25.03.2022
súd konštatuje, že toto konanie o dedičstve bolo vedené po poručiteľke I. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, pričom výsledkom konania bolo schválenie dohody dedičov o vyporiadanie dedičstva
s tým, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX pre k.ú. C., obec D. – M., N. D. L., ako pozemky –
parcela registra „C“ – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 293 m2 s parcelným č. XXX, a ako stavby

– byt č. XX na 3. pochodí, vchod č. 7, v ob. O. D. X G. G. H. XXX na pozemku parcela č. XXX, kde podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadenia domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky
podiel k pozemku je 627/10000, nadobudli strany sporu v rovnakých zákonných podieloch, t.j. každý
z nich po 1 z celku. Táto nehnuteľnosť bola ocenená sumou 130.000,- Eur. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.03.2022.

7. Z výpisu z LV č. XXXXX pre k.ú C. L. vyhotoveného dňa 21.04.2023 súd konštatuje, že nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXXX pre k.ú. C., obec D. – M., N. D. L., ako pozemky – parcela registra „C“
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 293 m2 s parcelným č. XXX, a ako stavby – byt č. XX
na 3. pochodí, vchod č. 7, v ob. dome D. X G. G. H. XXX na pozemku parcela č. XXX, kde podiel

priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadenia domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky
podiel k pozemku je 627/10000, sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu nasledovne: žalobkyňa
v 1. rade zapísaná pod B18 so spoluvlastníckym podielom 1, žalovaný v 1. rade zapísaný pod B21 so
spoluvlastníckym podielom 1, žalovaná v 2. rade zapísaná pod B22 so spoluvlastníckym podielom 1
a žalobkyňa v 2. rade zapísaná pod B23 so spoluvlastníckym podielom 1.

8. Z listov pre žalovaných od právnej zástupkyne žalobkýň, obe zo dňa 24.02.2023, súd konštatuje, že
žalovaní boli upozornení na to, že žalobkyne nemajú ďalej záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve
a z toho dôvodu ponúkajú žalovaným na predaj ich spoluvlastnícke podiely, a to za sumu 30.500,- Eur
za podiel jednej so žalobkýň, kde suma 1 podielu bola určená z ceny 122.000,- Eur. Žalobkyne tiež

uviedli, že v prípade ak žalovaní nebudú mať záujem o kúpu ich podielov, žalobkyne sa nebudú brániť
ani predaju bytu tretej osobe. Napokon ak k dohode medzi stranami nedôjde, žalobkyne budú nútené
obrátiť sa na súd.
9. Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:10. Podľa § 136 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

11. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

12. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na

návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

13. Žalobkyne sa v tomto konaní domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
nakoľko predmet spoluvlastníctva neužívajú, nemajú z neho žiaden úžitok, pričom súčasne poukázali
na to, že nikoho nie je možné nútiť, aby ostal v podielovom spoluvlastníctve s ostatnými podielovými
spoluvlastníkmi. Súd na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil žalobu žalobkýň ako dôvodnú,
nakoľko právo každého spoluvlastníka obrátiť sa na súd so žalobou o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval
v spoluvlastníckom vzťahu (obdobne v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/187/2006 zo
dňa 20.07.2007). Súd je v prípade žalôb o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhovaným spôsobom
vyporiadania.

14. Postup pri posúdení otázky spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva upravuje § 142 OZ,
ktorý uprednostňuje dohodu spoluvlastníkov. V prípade nemožnosti dosiahnutia dohody však prichádza
do úvahy autoritatívne rozhodnutie súdu, pričom ak súd zruší podielové spoluvlastníctvo, je povinný
spoluvlastníctvo aj vyporiadať. Z jazykového vyjadrenia predmetného ustanovenia vyplýva, že súd

nemôže rozhodnúť o spôsobe vyporiadania svojvoľne, ale je viazaný záväzným poradím, a to: 1.
rozdelenie veci, 2. prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu,
a napokon 3. nariadenie predaja veci s následným rozdelením výťažku. V prípade, ak strany sporu
v konaní pred súdom dosiahnu zmier (ktorý podlieha schváleniu súdu), je možné docieliť hocktorý
spôsob vyporiadania bez ohľadu na jeho zákonné poradie. Zákon takisto určuje hľadiská, na ktoré je

súd povinný prihliadať pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a teda súd prihliada
jednak na veľkosť spoluvlastníckych podielov, a jednak na účelné využitie veci. Dôležité však budú
aj iné okolnosti prípadu s tým, že rozhodujúcimi tak nebudú izolovane jednotlivé okolnosti, ale všetky
relevantné okolnosti vo svojom súhrne. (KRIŽAN, M. § 142 [Zrušenie spoluvlastníctva súdom]. In:
ŠTEVČEK, M. a kol. Občiansky zákonník (I. a II. zväzok). 1. vydanie. praha: C. H. Beck, 2017, s. 996).

15. Prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci, čo v danom
prípade nebolo stranami ani navrhnuté, ani reálne možné a účelné vzhľadom na charakter predmetu
podielového spoluvlastníctva, t.j. 3 – izbový byt, a počet podielových spoluvlastníkov. Druhý spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva predstavuje prikázanie veci do vlastníctva, resp. podielového

spoluvlastníctvaniekoľkýchspoluvlastníkov,čobolovdanomprípadeajprvotnenavrhnutéžalobkyňami.
Tentospôsobprichádzadoúvahyvprípade,akreálnerozdeleniepredmetupodielovéhospoluvlastníctva
nie je možné. Pri druhom spôsobe vyporiadania súd skúma účelné využitie veci, záujem jedného alebo
viacerých spoluvlastníkov o vec, resp. solventnosť spoluvlastníka alebo spoluvlastníkov, ktorí majú
záujem scudziť vec, nakoľko sa tento spôsob vyporiadania spája s povinnosťou uhradiť ustupujúcim

spoluvlastníkom primeranú finančnú náhradu. Súd v tejto súvislosti zistil, že žalovaní v 1. a 2. rade
žijú v dotknutom byte, no žalovaná v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 16.01.2024 uviedla, že
nedisponuje prostriedkami na zaplatenie žalobkyňami požadovanej náhrady, resp. žalovaný v 1. rade by
vedel len postupne splácať požadovanú náhradu, no výšku požadovanej náhrady spochybňoval a v tejto
súvislosti uviedol, že hodnota bytu nebola v konaní o dedičstve určená sumou 130.000,- Eur, ale sumou

120.000,- Eur.
Jepotrebnézdôrazniť,žežalovanívpriebehuceléhokonanianeprodukovaližiadnenávrhynavykonanie
dôkazov či už v súvislosti s otázkou spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ako ani
v súvislosti s preukázaním svojich majetkových pomerov, či výškou požadovanej náhrady, pričomv civilnom sporovom konaní dôkazy navrhujú strany a súd dôkazy nevykonáva bez návrhu strán
sporu s poukazom na článok 8 základných princípov CSP, § 132 ods. 1 CSP a § 150 ods. 1 CSP.
V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.

3MCdo/6/2010 zo dňa 22.09.2010, ktorý bude obdobne platiť aj za účinnosti CSP, a podľa ktorého:
„V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť

tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia
a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané
určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti
účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101

a § 120 ods. 1 vety prvej OSP):“
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nebude možné vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo ani druhým predpokladaným spôsobom, t.z. prikázaním bytu do podielového
spoluvlastníctva žalovaným. Napokon žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že už skôr sám
oslovil realitnú kanceláriu s úmyslom predaja dotknutého bytu, aby si mohol kúpiť garsónku, no podľa

jeho tvrdení s tým jeho sestra, t.j. žalobkyňa v 1. rade, nesúhlasila. Spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva predajom ako možný spôsob vyporiadania navrhovali aj žalobkyne, resp. žalovaná
v 2. rade na pojednávaní tiež vyjadrila výslovný súhlas s predajom bytu. Súd preto považoval ako
najvhodnejší spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu tretí spôsob, a to
predaj bytu a následné rozdelenie výťažku z predaja podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Vlastníkom

veci v dôsledku takéhoto spôsobu vyporiadania sa stane tretia osoba, pričom k zániku podielového
spoluvlastníctva tu dôjde až dňom predaja veci. Do tohto okamihu budú môcť podieloví spoluvlastníci
nakladať so svojimi podielmi aj napriek tomu, že už bolo súdom rozhodnuté o zrušení a vypriadaní
podielového spoluvlastníctva. Súdnym rozhodnutím vzniká exekučný titul, pričom návrh na vykonanie
exekúcie môže podať ktorýkoľvek z podielových spoluvlastníkov. Súd na základe súhlasného stanoviska

všetkých podielových spoluvlastníkov napokon pristúpil k tretiemu spôsobu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva s tým, že po realizovaní predaja nehnuteľnosti a dosiahnutí výťažku z predaja bude
tento po odpočítaní nákladov súvisiacich s predajom rozdelený medzi strany sporu v rovnakom pomere,
t.j. v pomere 1 pre každého tak ako to bolo uvedené aj vo výroku tohto rozsudku.

16. Žalobkyne na pojednávaní dňa 16.01.2024 uviedli, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňujú,
pričom na strane žalovaných žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli. Takto súd napokon nepriznal
nárok na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán. Na záver je potrebné uviesť, že z
procesného hľadiska predstavuje konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tzv.
iudicium duplex, t.j. konanie môže byť začaté na návrh ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov, pričom všetci

spoluvlastníci, teda obe procesné strany majú v konaní postavenie žalobcu aj žalovaného nehľadiac
na to, kto žalobu podal. Súd vydáva konštitutívne rozhodnutie, nie je viazaný návrhmi strán sporu
(čo do spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva) a môže rozhodnúť iným spôsobom ako je
navrhované. Vzhľadom k tomuto strany sporu vo svojich návrhoch ani nemusia nutne uviesť konkrétny
spôsob vyporiadania, ktorého sa pri zrušení spoluvlastníctva domáhajú. Voľba konkrétneho spôsobu

vyporiadania je teda v konečnom dôsledku výlučne na súde, ktorý vo veci rozhodne. Ten je pritom
viazaný zákonným poradím jednotlivých spôsobov vyporiadania, v rámci ktorých sa však uplatní vlastná
úvaha súdu. Zmienené špecifiká v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je
nutné mať na pamäti aj pri rozhodovaní o trovách takéhoto konania. Pre rozhodovanie o nároku na
náhradu trov konania preto bude platiť, že sa prioritne neuplatní zásada úspechu v konaní. Tento právny

názor bol vyjadrený aj v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/194/2017 zo dňa
31.07.2017: „...konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je špecifickým konaním,
priktoromjepotrebnéprihliadnuťpredovšetkýmnato,ževtomtokonanímajúsporovéstranypostavenie
žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (zásada iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä
tým, že podaním žaloby žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je uplatnené aj

rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. V tomto ohľade súd nie je
viazaný návrhmi sporových strán, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán sporu. ...odvolací
súd dospel k záveru, že konečné rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
je v prospech oboch strán sporu a je preto spravodlivé, aby žalobca a žalovaná znášali sami trovykonania, ktoré im v súvislosti s takýmto konaním vznikli.“ Takto sa spravidla ako spravodlivé východisko
pre rozhodnutie o trovách konania bude javiť, aby každý zo spoluvlastníkov sám niesol svoje náklady
konania a nebol povinný hradiť náklady iného spoluvlastníka, ibaže by preto boli dané zvláštne dôvody.

Aj vo svetle tohto právneho názoru súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Mestský súd
Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.