Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14Cpr/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124201402
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3124201402.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsudkyňouJUDr.MilinouJánoškovouvsporežalobcu:A.B.,nar.XX.X.XXXX,občan

SR, bytom C. XXX, práv. zast. JUDr. Martin Žaťko, advokát so sídlom Trenčianska cesta 603, Bánovce
nad Bebravou, IČO: 44 695 802 proti žalovanému: MAN Components, s.r.o. so sídlom Partizánska 916,
Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 348 783, práv. zast. bnt attorneys - at - law, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Cintorínska 7, IČO: 35 886 978 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e s a , že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods.1 písm. b/ Zákonníka
práce zo dňa 1.12.2023 je neplatné a pracovný pomer žalobcu a žalovaného naďalej trvá.

II. Žalobca m á proti žalovanému právo na náhradu trov konania 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 1.2.2024 domáhal určenia, že okamžité skočenie pracovného pomeru
podľa ust. § 68 ods.1 písm.b/ Zákonníka práce zo dňa 1.12.2023 je neplatné a pracovný pomer žalobcu
a žalovaného naďalej trvá a náhrady trov konania. Uviedol, že pracovný pomer žalobcu a žalovaného
vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.8.2009 medzi žalobcom a spol. DIW Service, s.r.o.
so sídlom Drobného 27, Bratislava, IČO: 35 806 346 ( v znení Dohôd o zmene pracovnej zmluvy
zo dňa 31.8.2009, 21.12.2009, 30.4.2010, 27.9.2020, 31.3.2011) . Dňa 26.4.2011 bol zamestnávateľ

zlúčený nemeckým koncernom Voith a pracovný pomer žalobcu pokračoval na základe Dohôd o zmene
pracovnej zmluvy s Voith Industrial Services, s.r.o. so sídlom Drobného 27, Bratislava, IČO: 35 742 712
( zo dňa 28.3.2012, 25.7.2013, 31.3.2016, 31.8.2016). Dňa 23.2.2017 spoločnosť Voith Industrial
Services , s.r.o. zmenila obchodné meno na Leadec s.r.o. a pracovný pomer žalobcu pokračoval na
základe Dohôd o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.3.2018, 30.4.2019, 15.5.2019 a 31.3.2021. Dňa
2.9.2021 žalobca uzatvoril pracovnú zmluvu so spol. LKW Komponenten s.r.o. so sídlom Partizánska
916, Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 348 783, ktorou bola nahradená pracovná zmluva so spol. Leadec

zo dňa 10.8.2009 a táto spoločnosť zmenila obchodné meno na MAN Components s.r.o.- žalovaného,
a teda pracovný pomer žalobcu trval v zmysle ust. § 27 až § 31 Zákonníka práce od 10.8.2009.
Vseptembri2023vedeniespoločnostizNemeckaoznámilopokleszákaziek,následkomčohomalodôjsť
k zníženiu výroby o cca 50% a dovtedy u žalovaného fungovala 3 - zmenná prevádzka. Dňa 13.10.2023
bol žalobca pozvaný na personálne oddelenie, kde mu predložili Dohodu o skončení pracovného
pomeru bez udania dôvodu s odstupným vo výške jedného mesiaca, s ktorou žalovaný nesúhlasil
a odmietol ju podpísať, pretože mu nebolo zrejmé, prečo má byť jeho pracovný pomer skončený a

až vtedy sa dozvedel o znižovaní počtu zamestnancov kvôli poklesu výroby. Nezávisle na tom mal
žalobca už 13.10.2023 zámer vziať si dlhodobo plánovanú dovolenku od 16.10.2023 do 31.10.2023,
o čom najskôr ústne počas pracovného dňa informoval kolegov a tiež svojho priameho nadriadeného
pána D., s ktorým sa dohodli, že mu prinesie vypísaný dovolenkový lístok (tak ako vždy predtým )v zmysle zaužívaných firemných zvyklostí. Robotníci si u žalovaného brali dovolenku dvoma spôsobmi :
1/ oznámili svojmu nadriadenému ústne, že majú záujem čerpať dovolenku v konkrétnom období od -
do a tento povie, či to zamestnávateľovi vyhovuje alebo nie ; ak zamestnávateľ súhlasí zamestnanec

si vypíše dovolenkový lístok a odovzdá ho do rúk priameho nadriadeného (majstra), ktorý ho podpíše
avložído systémuzamestnávateľa,resp.hoodovzdápravdepodobnepersonálnemuoddeleniualebo2/
zamestnanec si vypíše a podpíše dovolenkový lístok a vhodí ho do schránky príslušného ( personálneho
oddelenia) pri odchode z práce napr. v piatok na konci zmeny pričom dovolenku nahlasuje od pondelka
v rámci povolených dná čerpania dovolenky. V prípade, že zamestnávateľovi nahlásený termín

dovolenky nevyhovuje, tak pri ústnej komunikácii alebo najskôr pri vypísaní dovolenkového lístka toto
riadiaci pracovník oznámi zamestnancovi a ten si ju naplánuje inokedy. V opačnom prípade je
dovolenka zamestnancovi schválená a tento ju začne čerpať, pričom sa žalobcovi už spätne nevracia
jedno vyhotovenie dovolenkového lístka schváleného oboma stranami. Proces žiadosti o čerpanie
dovolenky začína a končí vypísaním dovolenkového lístka, ktorý sa buď odovzdá nadriadenému alebo
vhodí do schránky personálneho oddelenia. V zmysle uvedeného žalobca postupoval a plánoval

nahlásiť a vziať si dovolenku dňa 13.10.2023 ( v piatok) v trvaní od 16.10.2023 do konca mesiaca.
O tomto hovoril so svojimi kolegami na zmene a rovnako s nadriadeným A. D.. Žalobca potom
pracoval daný deň na pracovisku až dovtedy, kým nebol zavolaný do kancelárie na riešenie podpisu
dohody o skončení pracovného pomeru a následne žalobca vypísal a odovzdal dovolenkový lístok
pánovi D. do rúk, pričom tento lístok prevzal a nepovedal žalobcovi nič o tom, že dovolenka nemala

byť schválená. Žalobca z práce na konci zmeny odišiel s vedomím, že bude čerpať dovolenku od
16.10.2023 do 31.10.2023 a s tým že sa bude u žalovaného prepúšťať a bude potrebovať právnu pomoc,
nakoľko mu bolo zrejmé, že podmienky v dohode o skončení pracovného pomeru nezohľadňovali
počet ním odpracovaných rokov a boli pre neho nevýhodné. Dňom 16.10.2023 až do 19.10.2023 sa
žalobcovi z práce nikto neozval. Až 19.10.2023 bol kontaktovaný pani D. z personálneho oddelenia

ohľadom jeho dovolenky, teda nie priamym nadriadeným pánom D., ktorý si ako prvý mal všimnúť,
že mu na dielni chýba zamestnanec a to až po 4 dňoch neprítomnosti. Z uvedeného vyplýva, že
zamestnávateľ účelovo čakal, až kým mu údajné absencie nezapadnú do vopred vykonštruovaného
rámca okamžitého skončenia pracovného pomeru, t.j. neoznámil žalobcovi už prvý deň, čo sa deje.
Žalobca teda 20.10.2023 navštívil osobne personálne oddelenie, kde mu pani E. F. ústne oznámila,

že údajne u neho evidujú opakované absencie od pondelka od 16.10.2023 do 20.10.2023 a žalobca
odpovedal, že to nie je možné, lebo riadne čerpá dovolenku, na základe riadne vypísaného a
odovzdaného dovolenkového lístka. Na to dostal odpoveď, že jeho dovolenka schválená nebola a bude
prepustený tak, či tak a pani F. dodala, že mal podpísať dohodu , ktorú mu ponúkla v piatok a keďže
ju nepodpísal, nedostane nič. V dôsledku uvedenej situácie je žalobca od 23.10.2023 práceneschopný.

Následne obdržal 25.10.2023 a dňa 30.10.2023 spolu 5 písomných upozornení na závažné porušenie
pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť ukončenia pracovného pomeru pre neospravedlnené
absencie od 16.10. do 20.10.2023 s tým, že sa v nich tvrdí, že je u zamestnávateľa zamestnaný od
2.9.2021 a nie od 10.8.2009. Žalobca odpovedal listom zo dňa 26.10.2023, že nesúhlasí s tým, že by
mal mať neospravedlnené absencie v práci nakoľko čerpal dovolenku a kroky zamestnávateľa mal za

neoprávnené, cieľom ktorých malo byť ukončenie pracovného pomeru a zamestnávateľovi navrhoval,
že je ochotný podpísať dohodu , ak bude obsahovať zákonné náležitosti a nárok žalobcu na odstupné a
odchodné v zmysle Zákonníka práce. Na čo žalovaný reagoval tým, že dovolenka žalobcovi schválená
nebola a ako ústretový krok nebude krátiť dovolenku za údajné absencie. Následne žalobca obdržal
okamžité skončenie pracovného pomeru pre absencie od 16.10.2023 do 20.10.2023. Žalobca poukázal

na to, že má 65 rokov a je na dôchodku, avšak za celých 14 odpracovaných rokov s ním nebol žiaden
problém a nikdy nebol pokarhaný za porušenie pracovnej disciplíny a nikdy sa mu nestalo, že by mu na
jeho požiadanie dovolenka nebola schválená s poukazom na to, že v 10/2023 mal nárok na je čerpanie
v rozsahu 25 dní. Svoj nárok preukazoval pracovnými zmluvami s dodatkami, okamžitým skončením
pracovného pomeru z 1.12.2023, odpoveďou právneho zástupcu zo dňa 26.10.2023, vyjadrením

žalovaného z 9.11.2023, písomnými upozorneniami na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 19.10.
2023 až 25.10.2023, výplatnou páskou za 10/2023, oznámením žalobcu zo dňa 29.1.2024 a navrhol
vykonať ako dôkaz výsluch svedka A. F. a svoj výsluch a vyžiadať od žalovaného zoznam všetkých
pracovných pomerov so zamestnancami , s ktorými bol ukončený pracovný pomer v období od 1.8.2023
do 31.1.2024 s označením spôsobu, akou formou došlo k ukončeniu pracovného pomeru vzhľadom na

počet odpracovaných rokov a vyplatenie zákonných nárokov.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Trval na tom, že pracovný pomer bol skončený platne pre závažné
porušenie pracovnej disciplíny za 5 dní neospravedlnenej absencie v dňoch 16.10.2023 do 20.10.2023.Uviedol, že na základe zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spol. Leadec s.r.o. prevzal žalovaný
prevádzku lakovne tejto spoločnosti vrátane všetkých jej zamestnancov ku dňu 1.9.2021, čím došlo
k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov podľa ust. § 27 Zákonníka práce na

žalovaného. V nadväznosti na to bolo medzi žalobcom a žalovaným podpísané úplné znenie pracovnej
zmluvy žalobcu zo dňa 2.9.2021 na dobu neurčitú na pozíciu „manipulačný pracovník“, ktorou sa
nahrádza pôvodná pracovná zmluva so spol. Leadec, s.r.o. zo dňa 10.9.2009 v zmysle jej dodatkov
a pracovný pomer so žalovaným vznikol od 2.9.2021 a netrval 14 rokov. Žalovaný nespochybnil nároky
žalobcu vyplývajúce z pôvodných pracovnoprávnych vzťahov, ak by došlo ku skončeniu prac. pomeru

podľa ust. § 63 ods.1 písm.a/ až c/Zákonníka práce, čo však nie je prejednávaný prípad. Poukázal
na to, že na žalobcu sa vzťahovali vnútorné predpisy žalovaného ( pracovný poriadok) , s ktorým
bol žalobca preukázateľne oboznámený a zaviazal sa ho dodržiavať. Žalobca sa ním neriadil, kedy
v období od 16.10.2023 do 20.2.2023 ( správne malo byť 20.10.2023) čerpal dovolenku bez toho,
aby mal dovolenkový lístok zo dňa 13.10.2023 podpísaný a schválený svojím priamym nadriadeným,
pani E. F., čoho si žalobca musel byť vedomý, keď dňa 19.10.2023 opätovne žiadal o dovolenku

ešte jedným dovolenkovým lístkom, ktorý žalovanému doručil dňa 19.10.2023 prostredníctvom
iného zamestnanca, ktorý nebol nikdy podpísaný priamym nadriadeným žalovaného a preto žalovaný
považoval neprítomnosť žalobcu v práci v uvedené dni za neospravedlnenú absenciu. Žalovaný počkal
v súlade s čl.6.2 Pracovného poriadku a čl.8.1. pracovnej zmluvy, či žalobca nepreukáže iný dôvod
neprítomnosti na pracovisku ( predložením potvrdenia o práceneschopnosti) v lehote 3 pracovných

dní a keďže žalobca vôbec nepreukázal žiadnu prekážku práci , kedy mal mať riadne naplánované
pracovné zmeny, dňa 19.10.2023 bol žalobca kontaktovaný žalovaným -pani F., aby preukázal dôvod
absencie. Čerpanie dovolenky v danom termíne nikdy nebolo zaznačené do interného systému
žalovaného. Žalovaný zaslal spolu 5 písomných upozornení na porušenie pracovnej disciplíny
( prvé datované dňa 19.10.2023) s doručenkami do vlastných rúk, ktoré žalobca prevzal v dňoch

24.10.2023, 25.10.2023, 30.10.2023. Dňa 26.10.2023 bola žalovanému doručená odpoveď na písomné
upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, v ktorej žalobca tvrdil, že má odfotografovaný originál
dovolenkového lístka za dané obdobie podpísané jeho priamym nadriadeným, pánom A. D. a takýto
dokument neexistuje. Dňa 9.11.2023 žalovaný trval na porušení pracovnej disciplíny a absencii v trvaní
5 dní s tým, že bol ochotný skončiť s ním pracovný pomer dohodou bez udania dôvodu s nárokom

na zákonné odchodné podľa § 76a Zákonníka práce s tým, že v prípade súhlasu žalobcu mu
nebude krátiť dovolenku za neospravedlnené absencie v práce podľa § 109 ods.3 Zákonníka práce,
na čo žalobca nepristúpil. Následne mu doručil okamžité skončenie pracovného pomeru podľa §
68 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce zo dňa 1.12.2023 a dňa 30.1.2023 žalobca doručil oznámenie,
že trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný poukázal na ustanovenia článku 7 Pracovnej zmluvy

( povinnosti zamestnanca) čl. 4.1.3., 4.1.5 a 4.1.6 písm.b/ a c/ Pracovného poriadku a § 81 Zákonníka
práce, ktoré žalobca porušil a trval na tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru obsahuje
všetky formálne a materiálne podmienky vyžadované v zmysle § 68 ods.1 písm.b/, ods.2 a § 70
Zákonníka práce. K postupu žalovaného pri oznamovaní dovolenky poukázal na znenie ust. § čl.6.1
Pracovného poriadku , z ktorého vyplýva „čerpanie DOVOLENKY A NÁHRADNÉHO VOĽNA určuje

zamestnávateľ po prerokovaní zamestnancom. Zamestnanec je povinný si čerpanie dohodnúť : so
svojím nadriadeným, primerane vopred, písomne formou na to určeného formulára.“ V zmysle čl.9.2.4
Pracovného poriadku platí, že „dôsledky voči zamestnancovi pri jeho neospravedlnenej absencii v práci
vyvodí zamestnávateľ v primeranom rozsahu. Do úvahy prichádza krátenie nároku na dovolenku o 1
až 2 dni za každý deň absencie alebo aj okamžité skončenie pracovného pomeru“. Žalobca si bol

tejto skutočnosti o schvaľovaní dovoleniek vedomý a počas celej doby trvania pracovného pomeru
až do dňa 13.10.2023 sa ním riadil; čo žalovaný preukázal dovolenkovými lístkami žalobcu z rokov
2022 a 2023 podpísané priamym nadriadeným a personálnym oddelením. Žalovaný poukázal na to,
že pokiaľ mal žalobca zámer dňa 13.10.2023 vziať si údajne dlhodobo plánovanú dovolenku do konca
mesiaca, nebola splnená podmienka o tomto zámere informovať žalovaného o tom vopred. Tvrdenie

žalobcu, že o svojom zámere ústne informoval tiež svojho nadriadeného pána D., s ktorým sa údajne
dohodli sa nezakladá na pravde, lebo pán D. je zmenový zástupca a nebol priamym nadriadeným
žalobcu a nemal právomoc schvaľovať zamestnancom dovolenky. Žalovaný v celom rozsahu poprel
žalobcom popisovaný spôsob, akým si zamestnanci berú dovolenku a ktorý označil za absurdný
a v rozpore s Pracovným poriadkom žalovaného. Žalovaný uviedol, že je pomerne často kontrolovaný

inšpektorátom práce a predkladá v rámci kontroly aj dovolenkové lístky, ktoré sú vždy riadne schválené,
t.j. oproti podpisu ako zamestnancom tak aj jeho priamym nadriadeným. Iný zaužívaný spôsob pre
čerpanie dovoleniek u žalovaného zaužívaný a tolerovaný nie je a pán D. nebol oprávnený podpisovať
dovolenkové lístky a pokiaľ žalobca disponuje dovolenkovým lístkom opatreným podpisom pána D., mádôvodné podozrenie, že došlo k falšovaniu jeho podpisu a preto sa domáhal predloženia fotografie tohto
dovolenkového lístka, opatreného podpisom pána D.. Ak by sa preukázalo, že žalobca tento podpis
sfalšoval, uvedené konanie okrem porušenia pracovnej disciplíny znamená stratu dôvery, pre ktoré

nemožno od žalovaného požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával. Pokiaľ ide o dohodu smerujúcu ku
skončeniu pracovného pomeru, žalovaný potvrdil, že žalobca bol skutočne predvolaný dňa 13.10.2023
na personálne oddelenie kvôli dohode o skončení pracovného pomeru, avšak z iných dôvodov ako
uvádza žalobca, išlo o disciplinárny proces nesúvisiaci s týmto konaním a žalovaný poprel, že by
na tomto stretnutí bola pani G. ( v tom čase bola na inom závode žalovaného a to v Trenčíne).

Žalovaný poprel, že by dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo plánované prepúšťanie, pretože
u žalovaného pôsobí odborová organizácia, s ktorou by to muselo byť prerokované. Žalovaný skutočne
navrhol žalobcovi skončenie pracovného pomeru dohodou dňa 13.10.2023, avšak k jej podpisu ho nikto
nenútil nijakým fyzickým ani psychickým násilím. Žalovaný na podporu svojich tvrdení poukázal na
výplatnúpáskužalobcu,zktorejvyplýva,žev10/2023žalovanýzaevidovaljehožiadosťodovolenkudňa
6.10.2023 a dovolenkový lístok obsahoval okrem podpisu žalobcu aj podpisy priameho nadriadeného

a personálneho oddelenia. Ak žalobca dňa 6.10.2023 vedel, že dovolenkový lístok musí mať podpísaný
a schválený priamym nadriadeným, je zarážajúce, že o týždeň na to, takýmto spôsobom vedome
a úmyselne nepostupoval a neprišiel do práce napriek tomu, že vedel, že dovolenku schválenú nemá
a preto konal vedome a zavinene, keď neprišiel do práce v dňoch 16.10. až 20.10.2023. Žalovaný
uviedol, že žalobca úmyselne očierňuje žalovaného v bode IV. Žaloby, keď tvrdí, že žalovaný používa

rovnaký „modus operandi aj pri iných zamestnancoch, ktorí po desiatkach odpracovaných rokov dostali
možnosť ukončiť pracovný pomer dohodou bez odstupného a odchodného.“ Toto tvrdenie odmieta
a návrh na dôkaz o spôsobe ukončenia prac. pomerov s inými zamestnancami označil za irelevantný
vzhľadom k predmetu sporu. Poukázal tiež na judikatúru vo veciach závažného porušenia pracovnej
disciplíny, napr. rozhodnutia Okresného súdu Piešťany sp.zn. 18Cpr/34/2017 zo dňa 30.10.2019, kde

zamestnávateľ ukončil pracovný pomer po 2 dňoch absencie; ďalej na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 5Cdo/81/2010 z 27.4.2011, rozsudky sp.zn. 3Cdo/12/2008 zo dňa 31.3.2008 a 4Cdo/203/2007
zo dňa 21.5.2008 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17CoPr/3/2013. Poukázal na to,
že v danom prípade vznikla žalovanému ujma, pretože musel iným spôsobom zabezpečiť personálne
zmeny a ak by týždňové absencie toleroval, vytvoril by nebezpečný precedens a musel by takéto

absencie tolerovať aj u iných zamestnancov, čo by mohlo ohroziť výrobu. Ako dôkazy navrhoval vypočuť
svedkov zmenového zástupcu pána D., priamu nadriadenú E. F. a vedúcu personálneho oddelenia
pani G., predložil listiny ako doručenky o doručení písomného porušenia prac. disciplíny, prezenčnú
listinu zo dňa 13.5.2022 o BOZP/OPP, pracovný poriadok, dovolenkové lístky, organizačnú štruktúru
žalovaného a protokol z Inšpektorátu práce v Trenčín č. H./I., J..

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, vyjadrenia žalovaného k žalobe a všetkých listín,
predložených stranami, ktoré následne všetky zaslal protistrane a vykonal dôkazy formou doplnenia
skutkových tvrdení žalobcom. Ďalej vypočul všetkých svedkov, ktorých strany navrhli : H. E. F., A. D., H.
K. G., A. F. a D. L.. Iné dôkazy nevykonal z dôvodu dostatočného zistenia skutkového stavu, potrebného

pre rozhodnutie vo veci a ich nehospodárnosť .

4. Za preukázané a nesporné možno považovať nasledovné skutočnosti : žalobca uzavrel pracovnú
zmluvu zo dňa 10.8.2009 so spol. DIW Service, s.r.o. so sídlom Drobného 27, Bratislava, IČO:
35 806 346 ( v znení Dohôd o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.8.2009, 21.12.2009, 30.4.2010,

27.9.2020, 31.3.2011) . Dňa 26.4.2011 bol zamestnávateľ zlúčený nemeckým koncernom Voith
a pracovný pomer žalobcu pokračoval na základe Dohôd o zmene pracovnej zmluvy s Voith Industrial
Services, s.r.o. so sídlom Drobného 27, Bratislava, IČO: 35 742 712 ( zo dňa 28.3.2012, 25.7.2013,
31.3.2016, 31.8.2016). Dňa 23.2.2017 spoločnosť Voith Industrial Services , s.r.o. zmenila obchodné
meno na Leadec s.r.o. a pracovný pomer žalobcu pokračoval na základe Dohôd o zmene pracovnej

zmluvy zo dňa 28.3.2018, 30.4.2019, 15.5.2019 a 31.3.2021. Dňa 2.9.2021 žalobca uzatvoril pracovnú
zmluvu so spol. LKW Komponenten s.r.o. so sídlom Partizánska 916, Bánovce nad Bebravou , IČO:
36 348 783, ktorou bola nahradená pracovná zmluva so spol. Leadec zo dňa 10.8.2009 a táto
spoločnosť zmenila obchodné meno na MAN Components s.r.o.- žalovaného, a teda pracovný pomer
žalobcu trval v zmysle ust. § 27 až § 31 Zákonníka práce od 10.8.2009. Žalobca bol zamestnaný na

dobu na dobu neurčitú na pozíciu „manipulačný pracovník“; pracoval v 3-zmennej prevádzke a jeho
zmenovým zástupcom ( majstrom) bol A. D., priamou nadriadenou H. E. F. a vedúcou personálneho
oddelenia H. K. G.. Dňa 13.10.2023 sa na požiadavku zamestnávateľa žalobca dostavil do kancelárie
personálneho oddelenia za účelom riešenia incidentu ( údajnej krádeže pracovnej obuvi) v častiprevádzky zamestnávateľa, v ktorej žalobca nemal čo hľadať a bola mu ponúknutá na podpis dohoda
o skončení pracovného pomeru bez udania dôvodu s jednomesačným odstupným s tým, že pracovný
pomer sa mal skončiť ku dňu 31.10.2023, ktorú žalobca odmietol podpísať. Dňa 13.10.2023 ( piatok)

žalobca vypísal dovolenkový lístok so žiadosťou o poskytnutie dovolenky na dobu od 16.10.2023
do 31.10.2023, t.j. po dobu 12 dní, podpísal ho a tento bez podpisov priameho nadriadeného a
personálneho oddelenia sa dňa 16.10.2023 ( nasledujúci pracovný pondelok) objavil v kancelárii H. E.
F. ( do ktorej je prístup len na čip a tento má len ona a A. D.). Žalobca bol v práci naposledy dňa
13.10.2023. Dňa 17.10.2023 ( v utorok) H. F. začala žalobcu hľadať a dňa 19.10.2023 telefonovala

žalobcovi pani D. z personálneho oddelenia ohľadom jeho dovolenky a žalobca sa bol informovať na
personálnom oddelení dňa 20.10.2023 , kde sa dozvedel od H. F. o tom, že mu nebola schválená
dovolenka. Žalobca predložil znovu na schválenie opätovne vypísaný dovolenkový lístok s totožnými
údajmi prostredníctvom iného zamestnanca dňa 19.10.2023, ktorý taktiež obsahoval iba jeho podpis.
Žalovaný následne zaslal žalobcovi písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa
19.10.2023(absenciavprácidňa16.10.2023),dňa20.10.2023(absenciavprácidňa17.10.2023), dňa

23.10.2023 ( absencia v práci 18.10.2023), dňa 24.10.2023 ( absencia v práci dňa 19.10.2023) a dňa
25.10.2023 ( absencia v práci dňa 20.10.2023). Tieto upozornenia žalobca prevzal do vlastných rúk dňa
24.10.2023 ( výzva s upozornením na absenciu zo 17.10.2023), dňa 25.10.2023 ( výzva s upozornením
na absenciu zo 16.10.2023 a 18.10.2023) a dňa 30.10.2023 ( výzva s upozornením na absenciu zo
19.10.2023 a 20.10.2023). Žalobca zaslal dňa 26.10.2023 odpoveď s tým, že nemá absencie, pretože

má riadne schválenú dovolenku A. D., s čím žalovaný písomne nesúhlasil a listom zo dňa 1.12.2023
žalovaný okamžite písomne skončil so žalobcom pracovný pomer podľa § 68 ods.1 písm.b/ Zákonníka
práce pre neospravedlnené absencie v trvaní od 16.10.2023 do 20.10.2023, ktorá bola žalobcovi riadne
doručená s tým, že žalobca sa listom zo dňa 29.1.2024 adresovaným žalovanému domáhal neplatnosti
tohto okamžitého skončenia a trval na tom, že jeho pracovný pomer trvá, a tento list žalovaný prevzal

dňa 30.1.2023.

5. Za sporné súd považoval iba to, či existujú dôvody skončenia pracovného pomeru okamžitým
zrušením a či v období od 16.10.2023 do 20.10.2023 mal alebo nemal žalobca riadne schválenú
dovolenku. Za týmto účelom súd vypočul navrhovaných svedkov, ktorých výpoveďami sa malo

preukázať, aké boli obvyklé zvyklosti u žalovaného pri požiadavke na čerpanie dovolenky a či tieto
žalobca riadne dodržal.

6. Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplynulo, že v piatok 13.10.2023 o 11:30 hod., požiadal svojho
priameho nadriadeného p. D., ktorý bol jeho jediný priamy nadriadený, o čerpanie dovolenky od

pondelka, t. j. 16.10.2023 do konca mesiaca. Fyzicky vyplnil dovolenkový lístok, dal ho p. D., ten
ho podpísal a odniesol do kancelárie p. F., s tým, že na otázku, či mal schválenú dovolenku, p. D.
uviedol, že urobil všetko čo treba a že má dovolenku schválenú. Pokiaľ by dovolenka schválená nebola,
v tom prípade by mu tento v istý deň mal jeho nadriadený povedať ústne, že dovolenka schválená
nebola, čo sa nestalo. On bol teda na dovolenke, myslel si, že ju schválenú má, pretože mu nikto nič

neoznámil. Mal za to, že sa ho potrebovali zbaviť, lebo potrebovali znížiť stavy. Tvrdil, že v minulosti sa
dovolenka schvaľovala aj spätne. Žalobca nemal k dispozícii fotografiu sporného dovolenkového lístka
zo dňa 13.10.2023 s podpisom p. D.. Podľa žalobcu bežným postupom bolo, že zamestnanec vypísal
dovolenkový lístok, dal ho majstrovi a viac ho nevidel.

7. Bývalý zamestnanec žalovaného ( do 12/2023, pracujúci tam 4 roky ) -svedok A. F., pracujúci ako
operátor výroby vypovedal, že spôsob vypisovania dovolenky bol nasledovný: ak ju potreboval, obrátil
sa na majstra p. D., či si môže zobrať dovolenku a tento mu dal dovolenkový lístok, svedok ho vypísal
sám a potom sa opýtal, či mu bola dovolenka schválená a či môže ostať doma. Na dovolenkovom
lístku vyplnil číslo, jeho meno a priezvisko, dobu trvania dovolenky, dátum a svoj podpis a potom

takto vypísaný dovolenkový lístok vôbec nevidel a komunikoval len s majstrom, ktorý mu ústne oznámil
schváleniedovolenky. Majstrapovažovalzapriamehonadriadeného,leborozdeľovalrobotuanetušil,že
jeho priamou nadriadenou je pani F., pretože ho pri vzniku pracovného pomeru nikto o tom neinformoval
ani o tom, aký je postup pri braní dovolenky. Nikdy sa mu za trvania pracovného pomeru nestalo, aby
mu dovolenka nebola schválená , toto sa nestalo ani v prípade žalobcu a potvrdil, že dovolenkový lístok

sa vypĺňal aj spätne. Pokiaľ ide o spornú dovolenku žalobcu, svedok uviedol, že o tom, že si žalobca
berie dovolenku vedel, pretože spolu chodili autom do práce a tiež bol pri tom, keď si žalobca dovolenku
bral. Na začiatku zmeny, keď bolo rozdelenie (práce) žalobca povedal p. D., že potrebuje dovolenku
na viac dní a tento mu dal dovolenkový lístok. Ako to s ním potom dopadlo, už svedok nevedel uviesť.8. Svedok D. L. ( bývalý zamestnanec žalovaného , pracoval tam 1,5 roka) uviedol, že pracoval
v rovnakej firme a jeho nadriadený sa volal B.. Svedok poznal aj žalobcu ako aj p. D., pracovali spolu

v jednej prevádzke s tým, že rozdiel bol len vo veľkosti kusov, ktoré sa robili na jeho úseku a na
úseku, kde bol zamestnaný žalobca. Postup pri braní dovolenky bol jednotný. Pokiaľ si chcel vziať
dovolenku, obrátil sa na majstra a ten mu povedal, či si ju môže vziať alebo nie a následne sa vypísal
dovolenkový lístok. S dovolenkou nemal nikdy problém, pretože to vždy prebral s majstrom vopred
s tým, že zamestnanci vedeli, kedy môžu ísť na dovolenku s ohľadom na harmonogram prác ( napr. ak

boli na lakovni 4 zamestnanci nemohli ísť na dovolenku 2 osoby naraz) a dovolenkový lístok si vypísal
až vtedy, keď mu majster povedal, že môže, pretože práce organizoval on a vedel, koľko tam môže
mať ľudí. Dovolenkový lístok vypísal až keď ho mal schválený majstrom, ten ho nahral do systému
a povedal, že dovolenku má schválenú, s tým, že majster posunul dovolenkový lístok ďalej a svedok
netušil, koľko podpisov naň pribudlo potom, ako ho odovzdal majstrovi, pretože následne dovolenku
čerpal bez toho, aby dovolenkový lístok vôbec videl. Svedok uviedol, že organizačnú štruktúru firmy

nikdy nevidel, pre neho bol priamy nadriadený majster p. B., pretože do kontaktu prichádzal iba s ním a
majster mal prístup do počítačového systému do ktorého evidoval dovolenkové lístky.

9. Svedkyňa H. E. F. pracovala u žalovaného ako vedúca lakovne a v spornom období bola oprávnená
schvaľovať žalobcovi dovolenku. Dovolenkové lístky podpisovala ona a keď si zamestnanec chcel

vziať dovolenku , kontaktoval jej zástupcu p. D... Zamestnanec si vyplnil dovolenkový lístok a odovzdal
ho p. D. alebo ho priniesol do kancelárie a potom zamestnanec fyzicky dovolenkový lístok už nevidel
a o schválení/neschválení dovolenky sa zamestnanec dozvedel ústne od p. D.. Pokiaľ ide o sporný
dátum 16.10.2023, žalobca odovzdal dovolenkový lístok v piatok, jej sa dostal na stôl až v pondelok
( 16.10.), kedy si ho tam našla ( bez podpisu D.) a dovolenkový lístok ňou podpísaný v pondelok nebol

a to ani spätne. Dôvodom bola tá skutočnosť , že svedkyňa kontaktovala p. D., či to žalobca mal
s ním dohodnuté, tento to poprel ani to nepodpisoval a žalobca reálne dovolenku podpísanú nemal.
Svedkyňa uviedla, že dovolenku nemal žalobca schválenú preto, lebo mu ju neschválil p. D. a pripustila,
ževspornomobdobídovolenkovýlístokvôbecnemuselbyťopatrenýpodpisomp.D.aleibajejpodpisom
apokiaľvobdobí,keďsichcelzamestnanecbraťdovolenkuonanebolavpráci(napr.šloozamestnanca

v nočnej zmene), zamestnanec sa mohol dozvedieť od zmenového zástupcu (majstra) a to výlučne
ústne, že si môže dovolenku vziať , ktorý bol v takomto prípade oprávnený o čerpaní dovolenky
rozhodnúť a to ústne. Ďalej potvrdila, že dovolenkové lístky jej chodia do kancelárie opatrené výlučne
podpismi zamestnanca, ktorý si dovolenku berie, bez podpisu p. D. a do jej kancelárie je prístup na čip
a okrem nej do nej má prístup p. D.. Svedkyňa uviedla, že dovolenkové lístky od žalobcu boli v spornom

období 2, jeden si našla na stole v pondelok ( 16.10.) a druhý prišiel s asi týždňovým odstupom do
rúk p. D.. Svedkyňa uviedla, že schválené dovolenkové lístky sa zamestnancom neodovzdávajú a na
otázku súdu, prečo žalobcovi nebola dovolenka schválená, uviedla, že s ním riešili iný problém (bolo tam
podozrenie na krádež) , ponúkli žalobcovi dohodu na skončenie pracovného pomeru , ktorú nepodpísal.
Svedkyňasadozvedelatom,žežalobcaniejevprácivpondelokapotomtoriešilopersonálneoddelenie.

Svedkyňa poprela, že by pred problémom s dovolenkou u žalobcu mali vo firme takýto problém s niekým
iným a má na starosti 150 zamestnancov.

10. Svedok A. D. -zmenový zástupca žalovaného ( v pracovnom pomere od roku 2013) uviedol, že
nie je priamym nadriadeným žalobcu, jeho úlohou bolo iba rozvrhovať práce. Vypovedal, že pokiaľ

chce zamestnanec dovolenku, príde za ním, vypíše si dovolenkoví lístok, ktorý opatrí výlučne svojím
podpisom a potom ho ako zmenový zástupca ( ktorý dovolenkový lístok nepodpisuje) osobne zanesie
H. F. alebo ho tam doručí samotný zamestnanec. O tom, či je dovolenka schválená rozhoduje H. F..
Zamestnanec sa dozvie o schválení dovolenky ústnym oznámením od pani F., pokiaľ je táto v práci a ak
tam H. F. nie je, tak od neho. Svedok poprel, že by dňa 13.10.2023 dostal od žalobcu do ruky vypísaný

dovolenkový lístok a tvrdil, že nevedel, či žalobca odpracoval v piatok celú zmenu. V ten deň mal rannú
zmenu, v práci bol ráno, potom išiel na personálne oddelenie a spolupracovníci mu potom oznámili,
že si zobral dovolenku. Svedok poprel, že by s ním žalobca preberal, že chce dovolenku od 16.10.
do 31.10.2023 na 12 dní. Tvrdil, že ho jednoducho obišiel, čo sa stalo viackrát aj v minulosti, kedy o
dovolenku žiadal priameho nadriadeného, bez toho, aby jeho o tom informoval a keď zistil že ho v práci

nemá, tak to v minulosti hlásil priamemu nadriadenému hneď, ako to zistil. Svedok vypovedal, že on
žalobcovi dovolenku na toto obdobie neschválil a prečo tak neurobila H. F. uviesť nevedel. Svedok
uviedol, že podľa neho hlásil priamej nadriadenej, že nemá žalobcu na zmene hneď v piatok a má za
to, že to už vedela. Ako sa ocitol dovolenkový lístok zo dňa 13.10.2023 opatrený podpisom žalobcuna stole v kancelárii pani F. v pondelok dňa 16.10.2023 svedok nevedel uviesť , mal za to, že si tam
žalobcadovolenkovýlístokmoholzaniesťajsám. Svedok tvrdil,žežalobcuočakávaldňa16.10.2023na
pracovisku. Bol prekvapený, prečo tam nie je a poprel, že by mal on mal niečo spoločné so schvaľovaním

dovoleniek. Avšak pripustil že dovolenka sa u žalovaného schvaľovala zamestnancom aj spätne, vo
výnimočných prípadoch, keď sa niečo stalo, avšak nie jej dlhodobé spätné čerpanie. Svedok tvrdil,
že so žalobcom mal viacero podobných situácií, že žalobca iba po niekom odkázal, že do roboty
nepríde bez toho, aby si vypísal dovolenkový lístok a na otázku, prečo to neriešil keď bol zodpovedný za
organizáciu prác a počet konkrétnych zamestnancov na pracovisku a neprítomnosť žalobcu okamžite

nehlásil, prečo bola vždy žalobcovi spätne dovolenka schválená, nevedel odpovedať.

11. Svedkyňa H. K. G. ( vedúca personálneho oddelenia žalovaného) uviedla, že u nej končia
dovolenkové lístky, podpísané priamym nadriadeným. Povinnosťou zamestnanca je avizovať, že chce
požiadať o dovolenku vopred, vypísať dovolenkový lístok , ktorý odovzdá priamemu nadriadenému
amôžesadozvedieťajústne, žemudovolenkabola/nebolaschválená.Vspornomobdobíbolapriamym

nadriadeným žalobcu H. F. a nie p. D.. Na personálnom oddelení sa musí ocitnúť dovolenkový lístok
v písomnom vyhotovení, opatrený podpisom zamestnanca, nadriadeného a jedna osoba podpíše, že
to bolo nahraté do systému a tieto dokumenty sa archivujú 3 roky. Svedkyňa poprela, že by p. D.
mohol nahrať do systému dovolenkový lístok, pretože do neho nemá prístup ani on, ani H. F.. Svedkyňa
poprela, že by p. D. bol oprávnený schváliť dovolenku , pretože iba organizuje prácu a v prípade

schválenia dovoleniek je jeho názor iba poradný, dovolenku schvaľuje pani F.. Zmenový zástupca
dovolenkové lístky nepodpisuje, tento podpisuje iba H. F. - priama nadriadená. Svedkyňa potvrdila,
že je možné schváliť dovolenku zamestnancovi aj spätne. Pokiaľ ide o žalobcu, svedkyňa vypovedala,
že v utorok t.j.17.10.2023 pátrala po žalobcovi H. F., ktorá priniesla dovolenkový lístok ( opatrený
krížikom na č.l. 104 spisu) s tým, že ona mu dovolenku neschválila a zisťovalo sa, či žalobca nie je

práceneschopný. Štandardný postup bol taký, že pokiaľ zamestnanec neprišiel do práce , pátralo sa po
ňom na 3. pracovný deň, na 4. deň sa posielajú výzvy a v prípade žalobcu tento bol kontaktovaný pred
odoslaním výzvy , že nemá podpísaný dovolenkový lístok a ona vedela o tom, že sa žalobca snažil
doručiť druhý dovolenkový lístok , ktorý už na personálne oddelenie neprišiel a po týždni im od žalobcu
bola doručená elektronická PN. Svedkyňa pokiaľ ide o dôvod neschválenia dovolenky v prípade

žalobcu uviedla,žedôvodnepozná,malavšakvedomosťotom,že sapredtýmriešilsožalobcomnejaký
incident ( krádež obuvi) na mieste, kde sa pohyboval žalobca a nemal tam čo robiť. Svedkyňa však
pripustila, že sa stalo, že zamestnanec poslal na personálne oddelenie dovolenkový lístok bez podpisu
priameho nadriadeného a takéhoto zamestnanca ihneď kontaktovali, že nemá schválenú dovolenku.

12. Podľa Čl.9 Zákonníka práce zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením
povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde.
Zamestnávatelia nesmú znevýhodňovať a poškodzovať zamestnancov preto, že zamestnanci uplatňujú
svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

13. Podľa § 77 veta prvá Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer
skončiť.

14. Podľa § 68 ods.1 písm.b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

15. Podľa § 15 Zákonníka práce prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za
ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

16. Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní
so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov
zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca
kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na

oprávnenézáujmyzamestnanca.Zamestnávateľjepovinnýurčiťzamestnancovičerpanieaspoňštyroch
týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia
prekážky v práci na strane zamestnanca.17. Čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, závisí od posúdenia
zamestnávateľa (je však preskúmateľné súdom v prípade súdneho sporu o neplatné skončenie
pracovného pomeru). Stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny posudzuje zamestnávateľ v

závislosti od konkrétnych okolností, za ktorých zamestnanec porušil pracovnú disciplínu, a taktiež
prihliada aj na osobu zamestnanca. Zamestnávateľ musí preukázať, že porušenie pracovnej disciplíny
bolozavinenézamestnancom.Akideskutočneozávažnéporušeniepracovnejdisciplíny,zamestnávateľ
má možnosť rozhodnúť sa, či v prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom
zvolí výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru. Podľa NS SR (5Cdo/17/2011): "Iba

závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP na okamžité
skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktoré
patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho
uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil,
či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru
rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie

je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie do úvahy iba špecifiká
prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá). Z uvedeného vyplýva, že pri
posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ
vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie svojho
zamestnanca".

18. Typickým príkladom, pre ktorý prichádza k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa, je neospravedlnená neprítomnosť zamestnanca v práci trvajúca najmenej 3
pracovné dni zamestnanca podľa jeho zmenového kalendára (rozvrhnutého pracovného času zo strany
zamestnávateľa podľa § 90 ods. 4 a ods. 9 ZP). Podľa NS SR (5Cdo/81/2010): "O neospravedlnenú

absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje
povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak
jeho neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky
v súlade so Zákonníkom práce, udelením neplatného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou
v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre

okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1
písm.b)Zákonníkapráce.Skutočnosti,ktorésúpodstatoutohtodôvodu,nenastávajúobvyklevdôsledku
jednorazového, ale opakovaného konania zamestnanca niekedy v kratšej, inokedy dlhšej dobe."

19. Rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru spočívajúce

v prípade žalobcu v absencii trvajúcej od 16.10.2023 do 20.10.2023 je okolnosť, či žalobca v spornom
období čerpal dovolenku so súhlasom zamestnávateľa, pretože podľa ustanovenia § 111 Zákonníka
práce dobu čerpania dovolenky určuje zamestnávateľ. V rozpore s ustanovením § 111 ZP však nie
je ani taký postup, ak zamestnanec požiada o udelenie dovolenky a jeho nadriadený (do ktorého
právomoci spadá takýto úkon) mu dá na čerpanie dovolenky súhlas, lebo v tomto súhlase možno

vidieť určenie nástupu dovolenky; súhlas na čerpanie dovolenky môže nadriadený vedúci zamestnanec
dať nielen písomne, ale aj ústne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, že bol udelený
(t.j. konkludentne). Zákonník práce v tejto súvislosti nevymedzuje formu určenia čerpania dovolenky
(písomná, elektronická). Dôležité je preukázanie určenia čerpania dovolenky (napr. aj formou SMS
komunikácie - kde zamestnanec napíše zamestnávateľovi žiadosť o dovolenku napr. na 22. marec

a vedúci zamestnanec odpovie, že súhlasí), podpísanie dovolenkového lístka má potom už len
deklaratórnu a administratívnu povahu (napr. na účely evidovania). Zamestnávateľ by mal použiť takú
formu oznámenia, aby nevznikli pochybnosti o tom, že si splnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 111 ods.
5 ZP. V prípade, že vzniknú pochybnosti o oznámení čerpania dovolenky, je na zamestnávateľovi, aby
preukázal, že určil čerpanie dovolenky, na aký čas (dni) určil čerpanie dovolenky a či tak spravil najmenej

14 dní vopred (kedy čerpanie dovolenky urobil). Na účely určovania dovolenky si zamestnávateľ vo
vnútornom predpise môže ustanoviť pravidlá (čas vopred, forma žiadosti, forma tlačiva a pod.). U
zamestnávateľov zároveň o dovolenku často žiada zamestnanec, ktorý si vypíše dovolenkový lístok -
štandardizované tlačivo a požiada o čerpanie dovolenky v konkrétne dni a vedúci zamestnanec mu dá
na takéto čerpanie súhlas.

20. Súd po zistení, že žaloba bola podaná včas v 2-mesačnej prekluzívnej lehote ( § 77 veta prvá
Zákonníka práce) preskúmal konanie zamestnávateľa, ktoré predchádzalo okamžitému skončeniu
pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm.b/ Zákonníka práce. Zistil, že právny úkon smerujúcik ukončeniu pracovného pomeru adresovaný žalobcovi zo dňa 1.12.2023 mal všetky formálne
náležitosti a bol žalobcovi riadne doručený v písomnom vyhotovení.

21.Vposudzovanomprípademalsúdza preukázané,žežalovanýsúhlasilstým,abyžalobcavspornom
období čerpal dovolenku. Takýto súhlas s jej čerpaním mohla udeliť nielen H. F. ako priama nadriadená
ale aj A. D.- zmenový zástupca ( majster), ktorého stanovisko nebolo poradné ( rozpor s výpoveďou H.
K. G.) ale rozhodujúce, pretože organizoval prácu. Samotná H. F. odmietla dovolenkový lístok žalobcu
zo dňa 13.10.2023 podpísať z dôvodov, že „to žalobca nemal dohodnuté s majstrom“ ; avšak z okolností

bez najmenších pochybností pre žalobcu vyplynulo, že súhlas na čerpanie dovolenky v rozsahu od
16.10.2023 do konca mesiaca mal reálne udelený, osobou na to oprávnenou. Zo skutkových tvrdení
žalobcu a výsluchu 2 bývalých zamestnancov A. F. a D. L. vyplynuli zhodné tvrdenia a to, že v súvislosti
so žiadosťou o dovolenku najskôr oslovili zmenového zástupcu - majstra ( v prípade žalobcu A. D.),
ktorého oboznámili s požiadavkou vziať si dovolenku a pokiaľ s tým súhlasil, zmenový zástupca -
majster priniesol dovolenkový lístok - žiadosť o poskytnutie dovolenky , ktorý zamestnanec opatril

potrebnými údajmi o svojej osobe ( meno, priezvisko, osobné číslo, nákladové stredisko, dovolenka
pre dobu od -do, počet dní čerpania a vlastnoručným podpisom a potom ho odovzdal zmenovému
zástupcovi ( alebo osobne na personálne oddelenie) s tým, že dovolenkový lístok zamestnanec
viac nevidel a od zmenového zástupcu (majstra) dostal následne len ústnu informáciu, že mu bola
dovolenka schválená a následne ju začal čerpať. Radoví zamestnanci na lakovni nemali vedomosť

o organizačnej štruktúre vo firme, netušili, že ich priama nadriadená je H. F., ktorá podpisuje
dovolenkové lístky a za priameho nadriadeného považovali svojho zmenového zástupcu -majstra, ktorý
bol ich kontaktnou osobou na pracovisku a organizoval prácu. Žalobca a svedok D. L. vypovedali
zhodne, že zmenový zástupca ( majster) nahral ich písomnú žiadosť o dovolenku do systému, čo
však poprela vedúca personálneho oddelenia H. K. G., ktorá tvrdila, že ani H. F. ani zmenový zástupca

nemali do počítačového systému prístup. O tom, koľko osôb podpisuje (po vyplnení zamestnancom)
ešte dovolenkový lístok zamestnanci nemali vedomosť, pretože im chýbala spätná väzba. Dovolenkový
lístok sa im naspäť nevracal a o tom, či majú alebo nemajú schválenú dovolenku dostávali iba ústnu
informáciu od zmenového zástupcu (majstra), ktorý sám dovolenkové lístky nepodpisoval. Svedkyňa
H. G. vypovedala, že jedinou oprávnenou osobou schváliť dovolenku žalobcovi je H. F., pričom pri

rozhodovaní o schválení dovolenky má zmenový zástupca (majster) len poradný hlas. Svedkyňa H. F.
toto poprela a tvrdila, že v prípade jej neprítomnosti na pracovisku oprávnenie schváliť dovolenku mal
jej zástupca A. D. a to bez toho, aby dovolenkový lístok obsahoval jej vlastnoručný podpis ( ak sa to
udeje napr. v nočnej prevádzke ) a dovolenkový lístok bol v takomto prípade podpísaný ňou fyzicky až
následne, kedy už zamestnanec dovolenku čerpal.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca postupoval pri požiadavke
o dovolenku v súlade so zaužívanými firemnými zvyklosťami, ktoré boli u žalovaného bežné a
tolerované. Výpoveď svedka A. D. v konaní pred súdom mal súd v kontexte s výpoveďou žalobcu
a svedka A. F. za nepravdivú a účelovú, pokiaľ ide o jeho tvrdenia, že nemal oprávnenie schváliť

dovolenku, resp. ju žalobcovi neschválil vôbec, pretože ho žalobca pri požiadavke o dovolenku
dňa 13.10.2023 obišiel. Z výsluchu svedka A. F., žalobcu a A. D. vyplynulo, že dňa 13.10.2023
bol žalobca riadne na rannej zmene. Svedok A. F. potvrdil, že žalobca už ráno povedal A. D., že
potrebuje dovolenku a tento mu dal dovolenkový lístok. Poobede v totožný deň so žalobcom personálne
oddelenie riešilo skončenie jeho pracovného pomeru dohodou pre podozrenie z údajnej krádeže

pracovnej obuvi s ponukou 1 mesačného odstupného, s tým, že jeho pracovný pomer sa mal skončiť
31.10.2023. Dohodu žalobca odmietol podpísať. Žalobca riadne dňa 13.10.2023 vypísal dovolenkový
lístok s požiadavkou, že žiada o dovolenku od 16.10. do 31.10.2023, v trvaní 12 dní. O tom, že
dovolenkový lístok riadne odovzdal A. D., svedčí tá skutočnosť, že tento dovolenkový lístok ( ktorý vraj
svedok D. nikdy nevidel a nemal ho v ruke ) sa dostal dňa 16.10.2023 ( v pondelok), kedy už žalobca

nebolvprácinastôlH.F., ktorýsanachádza vmiestnostisprístupomopatrenýmčipom, doktorejokrem
H. F. a zmenového zástupcu nemá nikto prístup. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru,
že jedinou osobou, ktorá tam ten lístok mohla umiestniť je svedok A. D., ktorý nielenže nebol obídený
ale vedel o tom, že žalobca čerpá dovolenku a že mu na ňu súhlas dal, aj keď to v konaní pred súdom
( a pred H. F.) popieral. Súd tieto závery o jeho súhlase s neprítomnosťou žalobcu na pracovisku vyvodil

z jeho správania dňa 16.10.2023 ( nasledujúca pracovná zmena po 13.10. 2023) a po dobu ďalších 4
nasledujúcich dní, kedy sa žalobca vôbec v práci neukázal. Svedok bol z toho údajne „prekvapený“,
avšak o skutočnosti, že mu chýba pracovník na zmene nikoho neinformoval, napriek svojmu tvrdeniu,
že neospravedlnené absencie hlásil v minulosti okamžite, ako to zistil. Svedok D. tvrdil, že ho pripožiadavkách o dovolenku žalobca obchádzal aj v minulosti a napriek tomu nebolo počas konania
preukázané, že by žalovaný žalobcovi dovolenku napriek takémuto jeho údajnému postupu v minulosti
odmietol schváliť, resp. by z toho vyvodzoval vo vzťahu k žalobcovi následne akékoľvek sankcie. Súd

dospel k záveru, že svedok D. absencie žalobcu nenahlásil pretože si bol vedomý toho, že žalobcovi
v skutočnosti ústne schválil dovolenku, v rozsahu a termíne jej nástupu uvedenom v dovolenkovom
lístku, ako tvrdil žalobca. Ak by tomu bolo inak, dovolenkový lístok by žalobcovi nielenže nepriniesol
na vyplnenie ale ani by ho neumiestnil do kancelárie H. F.. Z výpovede svedkov žalobcu vyplynulo, že
bez predchádzajúceho prejednania nástupu na dovolenku so zmenovým zástupcom by zamestnancom

dovolenkový lístok na vyplnenie nebol vydaný vôbec.

23. Zamestnávateľ následne vo vzťahu k žalobcovi nepodnikol žiadne kroky až do 19.10.2023, kedy ho
kontaktovalo telefonicky personálne oddelenie, že nemá schválenú dovolenku, pričom H. F. dovolenkový
lístok žalobcovi odmietla podpísať dňa 17.10.2023 ( v utorok) spätne prioritne na základe tvrdenia, že
ju nemal „ dohodnutú so zmenovým zástupcom“ a „riešili s ním iný problém.....bolo tam podozrenie na

krádež“ a na personálnom oddelení ( až v utorok podľa výpovede H. G.) pátrala po tom, kde sa žalobca
nachádza a hľadal sa neexistujúci doklad o jeho práceneschopnosti. Až následne žalobcovi začal
zamestnávateľ posielať v písomnom vyhotovení (za každý deň) počnúc dňom 19.10.2023 písomné
upozornenia obsahujúce tvrdenia že „bez náležitého ospravedlnenia nebol na pracovisku“. Treba v tejto
súvislosti poukázať na to, že žalobca mal ku dňu 13.10.2023 podľa výplatnej pásky za 10/2023 celkove

26 dní nevyčerpanej dovolenky a žalovaný mal v pláne podľa dohody o skončení pracovného pomeru,
ktorú žalobcovi ponúkol na podpis dňa 13.10.2023 v pláne s ním ukončiť pracovný pomer k 31.10.2023 ,
teda nevyčerpanú dovolenku by mu musel preplatiť.

24. Súd takto dospel k záveru, že žalovaný postupoval v prípade žalobcu v rozpore so zaužívanými

firemnými zvyklosťami ( výpoveď H. K. G.), pretože ak v prípade, že zamestnancovi nebola schválená
dovolenka mal byť zamestnanec konajúci v domnienke, že má schválenú dovolenku kontaktovaný
okamžite, u žalobcu sa takýmto spôsobom nepostupovalo a čakalo sa s týmto úkonom 4 dni. Až dňa
19.10.2023 žalovaný informoval žalobcu o tom, že nemá schválenú dovolenku, na čo žalobca reagoval
opätovnýmzaslanímnovéhodovolenkovéholístkastotožnýmiúdajmiakoz13.10.2023,pretože netušil

že A. D. odvolal jeho predchádzajúci ústny súhlas s čerpaním jeho dovolenky. Toto však nemôže byť
na ťarchu zamestnanca, ktorý konal v dobrej viere, s ohľadom na všetky okolnosti a predchádzajúce
bezproblémové čerpanie dovolenky na základe totožného a zaužívaného firemného postupu, že mal
ústny súhlas s čerpaním dovolenky v rozsahu uvedenom v dovolenkovou lístku zo dňa 13.10.2023
a to oprávnenou osobou takýto súhlas udeliť, ktorým bol nepochybne aj zmenový zástupca. Súd preto

dospel k záveru, že žalobca v spornom období neporušil žiadnym spôsobom pracovnú disciplínu, lebo
čerpal dovolenku so súhlasom zamestnávateľa, napriek absencii podpisu H. F. na jeho dovolenkovom
lístku a okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 1.12.2023 označil za neplatné a tiež určil, že
jeho pracovný pomer u žalovaného trvá.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p. a žalobcovi ako strane sporu, ktorá mala
vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva v rozsahu
100 % proti žalovanému ako strane sporu, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov konania
súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Trenčín (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný
poriadok).