Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by Mgr. Ivan Kubínyi
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/109/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518200004
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3518200004.2
Uznesenie
Krajský súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň Mgr. Zuzany
Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E.,
F. XXXX, štátny občan SR, právne zastúpený advokátskou kanceláriou ŠÁŠIK & Partners s.r.o. so
sídlom Bratislava, Sokolská 18, proti žalovanému: 2/ Slovenská republika - zastúpená Slovenským
pozemkovýmfondom,sosídlomBúdková36,81715Bratislava,IČO:17335345,ourčenievlastníckeho
práva
k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. októbra
2023, č.k. NM-4C/1/2018-258, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku I., vo výroku II.
a v časti výroku VI. o trovách konania medzi žalobcom 1/ a žalovaným 2/ r u š í a vec
v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe a určil, že právni predchodcovia žalobcu
1/ boli ku dňu svojej smrti podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku, a to každý
v podiele 1/2 (výrok I. a II.). Výrokom III. žalobu voči žalobcovi 1/ zamietol. Výrokom IV. konanie o žalobe
žalobkyne 2/ zastavil. Výrokom V. zamietol návrh žalobkyne 2/ na vystúpenie z konania a napokon
výrokom VI. žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie považoval žalobu za procesne prípustnú podľa § 137 písm. c) CSP. Rozhodnutie
vo veci samej o určení (spolu)vlastníckeho práva právnych predchodcov
žalobcu1/kudňuichsmrtiodôvodnilvydržanímvlastníckehoprávazichstrany.Nanámietkužalovaného
2/ k nedostatku vecnej legitimácie žalobcu 1/ ako jedného z viacerých dedičov súd prvej inštancie
uviedol, že žalobca 1/ je aj sám aktívne vecne legitimovaný
k podaniu takejto určovacej žaloby. Predmetom konania totiž ešte nie je dedičské právo
k spoluvlastníckemu podielu, ale je ním iba majetok, ktorý sa potenciálne môže stať predmetom dedenia.
Týmto konaním tak žiadnym spôsobom nemôže dôjsť k ujme na právach ostatných dedičov, teda niet
dôvodu trvať na ich účastníctve v tomto konaní. Podľa súdu prvej inštancie si ostatní dedičia budú môcť
všetky svoje práva v plnej miere uplatniť v prípadnom následnom dedičskom konaní.
3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení
s § 257 CSP.
4. Proti rozsudku, a to do vyhovujúcich výrokov vo veci samej (výrok I. a II.) podal odvolanie žalovaný 2/
a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť alebo zrušiť. Žalovaný 2/ v prvom rade namietal nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/, pokiaľ poddal predmetnú žalobu sám ako jeden z viacerých
do úvahy prichádzajúcich dedičov po svojich právnych predchodcoch. Žalovaný 2/ s poukazom na
rozhodnutie NS SR, sp. zn. 8Cdo 94/2018 zo dňa 16.05.2019 zastával názor, že konania o tomtotype žaloby sa musia zúčastniť všetci dedičia, a to ako žalobcovia alebo žalovaní. V ďalšom obsahu
odvolania žalovaný 2/ namietal nesprávnosť záveru o splnení podmienok vydržania, a to nedostatok
dobromyseľnosti na strane právnych predchodcov žalobcu 1/.
5. Žalobca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Nesúhlasil s námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a podanie žaloby o určenie, že poručiteľ
bol ku dňu smrti vlastníkom určitej veci považoval za prípustné aj s odkazom na rozhodnutie NS
ČR, sp. zn. 30Cdo 857/2001. Rovnako žalobca 1/ považoval za prípustné podanie žaloby aj len
jedným zo spoluvlastníkov. Poukázal na to, že predmetom konania nebolo uplatnenie dedičského práva
k spoluvlastníckemu podielu, ale či poručitelia v čase svojej smrti vlastnili predmetný majetok. V ďalšom
obsahu vyjadrenia žalobca 1/ podrobne uviedol dôvody, pre ktoré bol správny vecný záver súdu prvej
inštancie o vydržaní.
6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 378 a nasl. CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
zrušiť podľa § 389 CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne vyriešil otázku prípustnosti žaloby
podľa§137písm.c)CSP.Určovacoužaloboumôžebyťvzásadeurčenélenjestvovaniepráva,prípadne
právneho vzťahu, existujúceho ku dňu vyhlásenia rozsudku
a nie určenie práva za dobu minulú a ani do budúcnosti (NS SR, sp. zn. 2Cdo 32/98 alebo
2Cdo 131/06). Z tohto pravidla judikatúra pripúšťa výnimky, a to v podobe žalôb o určenie, že určitá
osoba bola ku dňu smrti vlastníkom veci, resp. žaloba, že určitá vec patrí do dedičstva (NS SR, sp.
zn. 1Cdo 26/07 alebo 3Cdo 44/08). Rozhodnutie o takejto žalobe skutočne nie je podkladom pre zápis
práv do katastra nehnuteľností. V situácii, kedy je v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastník tretia
osoba a nie poručiteľ je však rozhodnutie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva podkladom dedičského
konania, z ktorého je v dedičskom konaní dovodzované vlastníctvo poručiteľa. Na základe toho súd
vdedičskomkonaníprejednádanúnehnuteľnosťakovlastníctvoporučiteľaarozhodneojejnadobudnutí
dedičmi. Takéto rozhodnutie o dedičstve je listinou, na základe ktorej sa vykoná zápis vlastníckeho práva
dediča do katastra nehnuteľností. I keď teda samotné rozhodnutie o určení, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva nie je podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, je v danom prípade
nevyhnutným podkladom dedičského konania, a na základe rozhodnutia v dedičskom konaní dosiahne
dedič zápis svojho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Preto je na požadovanom určení, že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva, resp. že poručiteľ bol ku dňu smrti jej vlastníkom, daný naliehavý právny
záujem dedičov
a takáto žaloba je procesne prípustná.
8. Napriek tomu, že sa súd prvej inštancie následne podrobne zaoberal skutkovou a právnou stránkou
žalobcom tvrdeného vydržania na strane jeho právnych predchodcov, nevyriešil správne otázku vecnej
legitimácie žalobcu 1/. V tomto smere je dôvodná odvolacia námietka žalovaného 2/ vychádzajúca zo
záverov rozhodnutia NS SR, sp. zn. 8Cdo /94/2018 zo dňa 16.05.2019. V ňom Najvyšší súd SR uviedol,
že v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi (čo je v zmysle vyššie uvedeného
odseku odôvodnenia prakticky totožná obdoba určenia, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom - pozn.
odvolacieho súdu), možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom
tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore títo majú
postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP). Konania o takejto žalobe sa tak
musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej
legitimácie.
9. Uvedený záver rozviedol Najvyšší súd SR v neskoršom rozhodnutí sp. zn. 2Cdo 48/2020 zo dňa
28.04.2021: „Predmetom konania o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, je celá vec (príp.
spoluvlastnícky podiel na veci), a keďže až do rozhodnutia
o dedičstve treba za vlastníkov veci (§ 460 Občianskeho zákonníka) považovať všetkých do úvahy
pripadajúcich dedičov (a teda nemožno žalovať o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi patrí iba
dedičský podiel žalobcu k takejto veci, keďže ho v danom štádiu nemožno vymedziť), musia všetci
dedičia v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, vystupovať v postavení nútených procesných
spoločníkov (§ 78 CSP)“.10. Z obsahu spisu je zrejmé, že v posudzovanom prípade nie je žalobca 1/ jediným dedičom po
poručiteľoch. Vzhľadom na vyššie uvedenú nevyhnutnosť účasti všetkých do úvahy prichádzajúcich
dedičov, či už na strane žalobcu alebo na strane žalovaných, tak nebolo možné z tohto samotného
dôvodu žalobe vyhovieť, akokoľvek by boli vecne správne závery o splnení podmienok vydržania na
strane právnych predchodcov žalobcu 1/.
11. Odvolací súd vzhľadom na uvedené nedostatky v aktívnej legitimácii žalobcu 1/ zrušil rozhodnutie
súduprvejinštancievnapadnutomrozsahuavrátilvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Vzhľadom
na nevyhnutnosť zrušujúceho rozhodnutia považoval odvolací súd za predčasné posudzovať správnosť
vecných záverov o vydržaní. Odvolací súd súčasne zrušil čiastočne aj závislý výrok o trovách konania
medzi stranami sporu, ktoré v konaní pokračujú.
12. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci (ust.
§ 396 ods. 3 CSP).
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.