Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 27, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-24Cpr/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221202202
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:7221202202.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu:

A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. E. F. XX, XXX XX B., v konaní zast. B. G. H., bytom E.
XXX/X, XXX XX I., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812
67 Bratislava, IČO: 30794536, vo veci týkajúcej sa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce,
o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom výpoveďou č. 2021/22 zo dňa
4.1.2021 je neplatné.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 1.3.2021, došlou Okresnému súdu Košice II dňa 2.3.2021, postúpenou Okresnému
súdu Bratislava III dňa 17.5.2021, sa žalobca domáhal určenia, že skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru so žalobcom výpoveďou zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 71 ods. 1 písm. b),
z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. b) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe zo dňa 4.1.2021
č. 2021/22 je neplatné. Tiež navrhoval uložiť žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania vo
výške 100%.

2. Žalobca tvrdil, že na základe výsledkov výberového konania č. VK/2019/5345 a služobnej zmluvy
zo dňa 24.9.2019 je u žalovaného zamestnaný v štátnozamestnaneckom pomere vo funkcii odborný
radca, 5. platová trieda, odbor štátnej služby: 1.07-kontrola, dozor, sťažnosti, petície a audit, druh
štátnej služby: stála štátna služba. Dňa 26.10.2020 došlo za prítomnosti J. K. F., riaditeľa Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce k poskytnutiu informácie formou oboznámenia „Rozhodnutia
o organizačných zmenách spis. č. UPS/USI/OPE-III/OSB/2020/18925, záznam č. 2020/168173 zo dňa
26.10.2020“, v dôsledku ktorej podľa § 24 písm. a) zákona o štátnej službe došlo s účinnosťou

od 1.11.2020 k organizačným zmenám v organizačnej štruktúre útvaru Referát kontroly ÚPSVaR
Michalovce, v dôsledku čoho sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto vo funkcii odborný radca, v odbore
štátnej služby 1.07-kontrola, dozor, sťažnosti, petície a audit. Pri osobnom pohovore bolo v rovnaký deň
žalobcovi ponúknuté štátnozamestnanecké miesto vo funkcii štátny radca, v odbore štátnej služby 2.11
Práca, inšpekcia práce, sociálne veci a rodiny v organizačnom útvare ÚPSVaR Michalovce, pracovisko
L. G., služby pre občana, s pravidelným miestom výkonu štátnej služby L. G., M. XX. Žalobca bol
upozornený, že pokiaľ neprijme toto jediné, údajne vhodné ponúknuté miesto, do úvahy prichádza

skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 71 ods. 1 písm. b) z dôvodu uvedeného
v § 75 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe alebo dohodou podľa § 71 ods. 1 písm. a) zákona
o štátnej službe z toho istého dôvodu. Na základe uvedených skutočností bola žalobcovi daná výpoveď
zo štátnozamestnaneckého pomeru č. 2021/22 zo dňa 4.1.2021, podpísaná v zastúpení J. K. F.,riaditeľom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Úkonom označeným ako „Neprideľovanie práce počas
výpovednej doby - oznámenie“ zo dňa 29.1.2021 služobný úrad oznámil žalobcovi, že mu nebude počas
výpovednej doby prideľovaná práca. Podľa tohto oznámenia mala byť žalobcovi doručená výpoveď,

ktorej prevzatie žalobca však písomne nepotvrdil, výpovedná doba mala začať plynúť od 1.2.2021
a mala by skončiť dňa 31.3.2021. Žalobca uvedené oznámenie prevzal dňa 1.2.2021.

3. Žalobca mal za to že skutočným dôvodom ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru sú iné dôvody,
než ktoré sú uvedené vo výpovedi. Konanie žalovaného, ktorým bolo zrušené štátnozamestnanecké

miesto žalobcu a následne daná žalobcovi výpoveď, je v rozpore s čl. 8 a čl. 9 zákona o štátnej službe,
vspojenísust.§4ods.3,4a5tohtozákona.Dôvodomkonaniažalovaného,ktoréjevrozporesdobrými
mravmi a je diskriminačné, mobbingové a šikanózne, sú v skutočnosti oznámenia protispoločenskej
činnosti a podanie sťažnosti na iného štátneho zamestnanca a na vedúceho štátneho zamestnanca.

4. V tej súvislosti žalobca tvrdil, že dňa 1.6.2020 podal riaditeľke ÚPSVaR Michalovce sťažnosť štátneho

zamestnanca vo veci vykonávania štátnej služby. Žalobca podal generálnemu tajomníkovi služobného
úradu sťažnosť štátneho zamestnanca vo veci vykonávania štátnej služby zo dňa 15.6.2020. Dňa
26.6.2020 žalobca podal generálnemu tajomníkovi služobného úradu Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny SR ďalšiu sťažnosť štátneho zamestnanca vo veci vykonávania štátnej služby. Žalobca
následne podal generálnemu tajomníkovi služobného úradu sťažnosť štátneho zamestnanca vo veci

vykonávania štátnej služby zo dňa 6.7.2020. Uvedené sťažnosti smerovali voči konaniam D. N. B.,
vedúceho štátneho zamestnanca ÚPSVaR Michalovce, riaditeľa oddelenia služieb zamestnanosti,
z dôvodov porušovania ustanovení zákona štátnej službe, a voči J. B. L., B., generálnemu riaditeľovi
Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny a generálnemu tajomníkovi služobného úradu z dôvodu
nevybavenia sťažnosti zákonným spôsobom. Zamestnávateľ, v mene ktorého konala osoba, voči

ktorej sťažnosť smerovala, následne rozhodol o „postihu“ voči žalobcovi tým, že rozhodnutím zo dňa
26.10.2020 zrušil žalobcovi štátnozamestnanecké miesto a v rozpore so zákonom mu dal výpoveď.
Takéto konanie zamestnávateľa nemôže vzhľadom na články 3 a 5 CSP požívať ochranu. V zmysle
uvedeného si žalobca uplatňoval na základe osobitného procesného postupu slabšej strany ochranu
súdom a žiadal o určenie neplatnosti napádaného právneho úkonu.

5. Okrem uvedeného žalobca namietal aj postup žalovaného pri ponuke vhodného
štátnozamestnaneckéhomiestapodľa§29ods.1a3zákonaoštátnejslužbe,akoajsplneniepodmienky
platnosti výpovede, ako je to vyžadované v § 74 Zákonníka práce.

6. Žalobca označil a predložil listinné dôkazy a navrhol výsluch žalobcu, žalovaného a viacerých
zamestnancov žalovaného.

7. Žalovaný navrhoval žalobu odmietnuť a konanie zastaviť pre nedostatok procesnej podmienky
konania, keďže žalobca uplatnil svoj nárok predčasne, v čase plynutia výpovednej doby. Vecne

považoval žalobu za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko považoval výpoveď
za platnú, udelenú v súlade s predpismi Slovenskej republiky. Tiež navrhoval, aby žalobcovi nebola
priznaná náhrada trov konania a trov právneho zastúpenia.

8. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.4.2021 žalovaný potvrdil, že žalobca bol u žalovaného

v štátnozamestnaneckom pomere od 1.9.2019 do 31.3.2021, pričom štátnozamestnanecký pomer
v stálej štátnej službe vnikol na základe výsledkov výberového konania. Na základe písomného
rozhodnutia generálneho riaditeľa a generálneho tajomníka služobného úradu formou rozhodnutia
o organizačných zmenách zo dňa 26.10.2020 došlo s účinnosťou od 1.11.2020 k zmenám
v organizačnom útvare Referát kontroly ÚPSVaR Michalovce a zrušilo sa štátnozamestnanecké miesto,

na ktorom žalobca vykonával štátnu službu. Pri osobnom pohovore dňa 26.10.2020 bolo žalobcovi
ponúknuté vhodné voľné pracovné miesto s pracoviskom vo Veľkých Kapušanoch a žalobca bol
oboznámený so skutočnosťou, že ak neprijme ponuku iného vhodného voľného pracovného miesta,
do úvahy pripadá skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou alebo dohodou. Žalobca si
vyžiadalčasnarozmysleniedonasledujúcehodňa.Dňa27.10.2020,vpoobedňajšíchhodinách,žalobca

doniesol na ÚPSVaR Michalovce svoje písomné vyjadrenie, ktoré dal prečítať prítomným, pričom na
viaceré výzvy prítomných zástupcov služobného úradu, aby sa vyjadril, či je ochotný ponuku akceptovať,
uviedol, že jeho vyjadrenie je v doručenom písomnom vyjadrení. Spolu s vyjadrením žalobca doniesolaj potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti zo dňa 27.10.2020 s tým, že je práceneschopný od
26.10.2020.

9. Žalovaný ďalej tvrdil, že listom zo dňa 5.11.2020 požiadal ZO SLOVES pri ÚPSVaR Michalovce
o prerokovanie výpovede, ktorý dňa 5.11.2020 prevzala predsedníčka ZV ZO B. O. G.. K prerokovaniu
výpovede podľa § 74 Zákonníka práce, v spojení s § 171 zákona o štátnej službe, došlo dňa 5.11.2020.

10. Čo sa týka zrušenia štátnozamestnaneckého miesta žalovaný uviedol, že miesto žalobcu bolo

zrušené vzhľadom k opodstatnenosti zefektívniť činnosť ÚPSVaR Michalovce na základe schváleného
rozpisu miest zamestnancov. Rozhodnutím o organizačných zmenách s účinnosťou od 1.11.2020 bolo
zrušené štátnozamestnanecké miesto žalobcu, ktoré bolo v organizačnom útvare Referát kontroly
ÚPSVaR Michalovce vytvorené ako posledné, s účinnosťou od 1.8.2019. K žalobcovým sťažnostiam
žalovaný uviedol, že tieto nesúvisia s predmetom žaloby, ktorým je skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru žalobcu. Žalovaný mal za to, že ako orgán štátnej správy v oblasti sociálnych vecí konal

v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovil zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a jeho konanie nebolo
v rozpore s čl. 8 a 9, v spojení s § 4, zákona o štátnej službe.

11. Žalovaný označil a predložil listinné dôkazy, iné dôkazy nenavrhol vykonať.

12. Vo veci bolo nariadené pojednávanie.

13. Na pojednávaní súd v zmysle § 181 Civilného sporového poriadku (CSP) uviedol, ktoré skutkové
tvrdenia strán považuje za zhodné alebo nepopreté. Na základe toho súd vychádzal pri rozhodnutí zo
skutkového stavu, ako je uvedený bodoch 2 a 6 tohto rozsudku.

14. Na pojednávaní súd zároveň uviedol svoje predbežné právne posúdenie, že nie je daný dôvod na
zastavenie konania, a teda sú splnené predpoklady pre vecné prejednanie žaloby. Na tohto názore
súd zotrval, nakoľko mal za správny názor žalobcu, že ustanovenie § 95 ods. 1 zákona č. 55/2017
Z. Z. o štátnej službe stanovuje iba koniec lehoty na podanie žaloby, čo vyplýva z použitého výrazu

„najneskôr“. V zákone nie je stanovená lehota, kedy najskôr môže štátny zamestnanec podať žalobu,
ani žiadne právne následky toho, ak je žaloba podaná skôr než uplynula výpovedná doba. Z ustanovenia
§ 217 CSP navyše vyplýva, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Argumentácia
žalovaného nemala oporu ani v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1VCdo/2/2019 zo dňa
26.1.2021, z ktorého vyplýva iba to, že práceneschopnosť zamestnanca nemá vplyv na plynutie lehoty

na uplatnenie nároku podľa § 77 Zákonníka práce. Neexistuje ustálená rozhodovacia prax najvyšších
súdnych autorít v zmysle článku 2 CSP, z ktorej by vyplývalo, že konanie o žalobe podanej ešte pred
dňom, kedy sa mal pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer skončiť, sa má zastaviť alebo taká
žaloba sa má zamietnuť.

15. Žalobca doručil žalobu na súd dňa 2.3.2021, t. j. v dvojmesačnej lehote stanovenej v § 95 ods. 1
zákona o štátnej službe.

16. Rovnako mal súd zo to, že generálny riaditeľ a generálny tajomník služobného úradu Ústredia práce,
sociálnych vecí a rodiny mal kompetenciu rozhodnúť o organizačnej zmene v organizačnej štruktúre

ÚPSVaR Michalovce a výpoveď bola prejednaná v zmysle § 74 Zákonníka práce. Rozhodnutie sporu
tak spočívalo v posúdení otázky, čo bolo skutočným dôvodom zrušenia štátnozamestnaneckého miesta
žalobcu.

17. Na spornú otázku skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou súd aplikoval ustanovenia

zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a Zákonníka práce.

18. Podľa článku 8 zákona o štátnej službe, služobný úrad vytvára pre štátnych zamestnancov
stabilné prostredie pre vykonávanie štátnej služby. Štátny zamestnanec je chránený pred skončením
štátnozamestnaneckého pomeru z iných ako zákonom ustanovených dôvodov. Princíp stability

sa uplatňuje najmä prostredníctvom stálej štátnej služby, odvolania z funkcie vedúceho štátneho
zamestnanca len spôsobom ustanoveným zákonom a prostredníctvom inštitútu nadbytočného štátneho
zamestnanca. K jednostrannej zmene štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť len v prípadoch
ustanovených zákonom (princíp stability).19. Podľa článku 9 zákona o štátnej službe, služobný úrad postupuje v štátnozamestnaneckých
vzťahoch vo vzťahu k štátnemu zamestnancovi a uchádzačovi o štátnu službu podľa zásady rovnakého

zaobchádzania a rešpektuje ich súkromie, ústavné práva a zákonné práva (princíp rovnakého
zaobchádzania).

20. Podľa § 4 ods. 3 zákona o štátnej službe, v štátnozamestnaneckých vzťahoch sa zakazuje
diskriminácia štátneho zamestnanca a občana z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského

vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, farby pleti, jazyka,
sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia,
veku, manželského stavu, rodinného stavu, politického zmýšľania, členstva v odborovej organizácii
alebo činnosti v odborovej organizácii, v inom združení, z dôvodu iného postavenia alebo z dôvodu
oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

21. Podľa § 4 ods. 4 zákona o štátnej službe, služobný úrad a štátny zamestnanec konajú v
štátnozamestnaneckých vzťahoch v súlade s dobrými mravmi, nesmú zneužívať vykonávanie práv a
povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru na ujmu iného štátneho zamestnanca
alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie jej ľudskej dôstojnosti. Štátny zamestnanec nesmie byť
v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného

štátneho zamestnanca alebo na vedúceho štátneho zamestnanca (ďalej len „vedúci zamestnanec“)
sťažnosť, žalobu, oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin alebo iné oznámenie o
kriminalite, alebo oznámenie o inej protispoločenskej činnosti.

22.Podľa§75ods.1písm.b)zákonaoštátnejslužbe,služobnýúradmôžedaťštátnemuzamestnancovi

výpoveď, ak sa má zrušiť alebo sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto v dôsledku organizačnej zmeny
podľa § 24 a služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca vhodné štátnozamestnanecké miesto
alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a
nedohodne sa so služobným úradom inak.

23. Podľa § 95 ods. 3 zákona o štátnej službe, účinného od 1.11.2022, ak štátny zamestnanec v
spore o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru oznámi súdu skutočnosti, z ktorých
možno dôvodne usudzovať, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru zo strany služobného
úradu došlo z dôvodu, že sa štátny zamestnanec zákonným spôsobom domáhal svojich práv
vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru, služobný úrad musí preukázať, že k skončeniu

štátnozamestnaneckého pomeru došlo z iného dôvodu.

24. Podľa § 176 zákona o štátnej službe, spor medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom
týkajúci sa štátnozamestnaneckého vzťahu prejednáva a rozhoduje súd podľa Civilného sporového
poriadku.

25. Výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo z pracovného pomeru je jedným z
najdôležitejších právnych úkonov. Všeobecnou podmienkou platnosti výpovede, tak ako každého iného
právneho úkonu, je preto aj požiadavka, že nesmie byť v rozpore so zákonom, obchádzať zákon alebo
byť v rozpore s dobrými mravmi. Neplatnou je preto výpoveď, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.

Rozpor s dobrými mravmi predpokladá, že motívy výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami
právneho poriadku.

26. Citované ustanovenie § 4 zákona o štátnej službe ukladá služobnému úradu konať
v štátnozamestnaneckom vzťahu v súlade s dobrými mravmi a výslovne zakazuje zneužívať

vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru na ujmu štátneho
zamestnanca a postihovať za to, že podá na vedúceho štátneho zamestnanca sťažnosť.

27. Predmetné konanie o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru je sporovým konaním,
v ktorom každá strana je povinná pre úspech v spore tvrdiť relevantné skutočnosti, a ak sú tieto sporné aj

ich preukázať. Ustanovenie § 149 CSP uvádza, čo sú prostriedky procesného útoku a čo sú prostriedky
procesnej obrany. Týmito sú v prvom rade skutkové tvrdenia, ich popretie a potom návrhy na vykonanie
dôkazov.28. Nebolo sporné, že žalobca dňa 1.6.2020 podal riaditeľke ÚPSVaR Michalovce písomnú sťažnosť na
nadriadenéhovedúcehoštátnehozamestnancaD.N.B.,vktorejopisovalnapätépracovnévzťahymedzi
nimi, pričom však poukazoval aj na nesprávny postup zamestnancov úradu pri vykonávaní finančnej

kontroly u povinného subjektu Obec P. D. a pri následnom uplatňovaní náhrady škody, ako aj na osobnú
angažovanosť D. N. B. v tejto veci. Na základe opísaných skutočností mal žalobca za to, že konanie D.
N. B. vyžaduje osobitnú pozornosť najmä z dôvodu konania, ktoré vykazuje znaky napĺňania skutkovej
podstaty trestného činu zneužitia právomoci verejným činiteľom podľa § 326 Trestného zákona, keď nad
rámec svojich právomocí nevhodne zasahuje do prebiehajúceho trestného konania a svojim konaním

vytváranavyšetrovateľaNAKAnátlak,abyzmaril,sťažilaleboodvrátiltrestnúzodpovednosťobvineného
subjektu, Obce P. D., na čo nemá podľa zákona právo a rovnako nemá zo zákona o štátnej službe
na takého konanie ani povinnosť. Obdobnú sťažnosť podal žalobca dňa 15.6.2020 aj generálnemu
tajomníkovi služobného úradu na ústredí v Bratislave a dňa 6.7 podal napokon aj sťažnosť na spôsob,
akým boli jeho predchádzajúce sťažnosti prešetrené a vybavené.

29. K obsahu týchto sťažností sa žalovaný vôbec nevyjadril, len stroho uviedol, že nesúvisia
so skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Obsahom týchto sťažností pritom boli závažné
skutočnosti, ktoré mohli byť relevantné pre motiváciu žalovaného rozhodnúť o zrušení
štátnozamestnaneckého miesta žalobcu na referáte kontroly.

30. Hoci žalobca tvrdil, že jeho miesto bolo zrušené ako postih za podané sťažnosti, žalovaný neuviedol
ani jedno skutkové tvrdenie, z ktorého by vyplývalo, alebo ktoré by aspoň naznačovalo, že dôvodom
zrušenia miesta žalobcu bolo deklarované zefektívnenie činnosti ÚPSVaR Michalovce na základe
schváleného rozpisu miest zamestnancov. Žalovaný je verejnoprávna inštitúcia s celoslovenskou
pôsobnosťou v oblasti nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ktorá má organizačné

zložky a pracoviská po celom území štátu. Iba ÚPSVaR Michalovce má systematizovaný počet 244
štátnych zamestnancov. Pri rozhodnutí o organizačných zmenách na ÚPSVaR v roku 2019 bolo
zrušených 5 štátnozamestnaneckých miest a vytvorených 5 nových štátnozamestnaneckých miest. Za
týchto okolností sa nedalo bez ďalšieho uveriť tomu, že práve rozhodnutím o zrušení jedného miesta,
a práve zamestnanca, ktorý podal sťažnosť na vedúceho štátneho zamestnanca a potom opakovane aj

na spôsob jej vybavenia, nemôže mať súvislosť so zrušením jeho miesta.

31. U subjektu ako je žalovaný je pritom schvaľovanie organizačných zmien vždy určitým procesom, od
zdôvodneného návrhu príslušných zamestnancov až po jeho schválenie. U žalovaného sa nič takého
nestalo, v konaní nevyšla najavo žiadna taká skutočnosť, ktorá by odôvodňovala, resp. vysvetľovala

rozhodnutie o organizačnej zmene spočívajúcej v znížení počtu štátnych zamestnancov. Ani z listinných
dôkazov, ktoré žalovaný predložil, nevyplynulo, že dôvodom zrušenia miesta žalobcu bolo zefektívnenie
činnosti ÚPSVaR Michalovce. Žiadne iné dôkazy žalovaný nenavrhol. Len samotná skutočnosť, že
žalovaný zrušil to miesto, ktoré bolo vytvorené ako posledné, nebol dostatočne presvedčivý argument
pre záver, že motívom organizačnej zmeny a následnej výpovede bola skutočne efektivita činnosti.

Navyše medzi zámerom dosiahnuť zefektívnenie činnosti ÚPSVaR Michalovce a zrušením miesta, ktoré
bolo na referáte kontroly vytvorené ako posledné, nemožno nájsť priamu logickú súvislosť.

32. Na základe zisteného skutkového stavu súd teda dospel k záveru, že žalovaný postupoval voči
žalobcovi v rozpore so zákonom o štátnej službe a vykonal voči nemu nedovolený postih za podané
sťažnosti, spočívajúci v zrušení jeho štátnozamestnaneckého miesta a v následnom daní výpovede.

33. Podľa dôvodovej správy k cit. § 95 ods. 3 zákona o štátnej službe, ide o úpravu obdobnú s § 13 ods.

9, druhá veta, Zákonníka práce. Vzhľadom na odlišný rozsah úpravy podľa § 4 zákona o štátnej službe
a úpravy podľa § 13 Zákonníka práce sa navrhuje doplnenie relevantnej úpravy do § 95 (skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru), nie do § 4 (zákaz diskriminácie). Úprava tzv. obráteného dôkazného
bremena môže byť aplikovateľná v súvislosti s otázkou neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru vo všeobecnosti. V služobnom úrade dôjde napríklad k zrušeniu štátnozamestnaneckého

miesta (organizačná zmena) a k výpovedi podľa § 75 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe. Štátny
zamestnanec môže uplatniť neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobou na súde.
Štátny zamestnanec sa môže domnievať, že jeho pozícia bola zrušená a k skončeniu vzťahu došlo
z dôvodu, že viackrát podal sťažnosť vo veciach vykonávania štátnej služby. Štátny zamestnanec bymal predložiť súdu skutočnosti, na základe ktorých možno dôvodne odvodiť, že motiváciou postupu
služobného úradu bolo domáhanie sa práv štátnym zamestnancom. Následne musí služobný úrad
preukázať, že tomu tak nie je.

34. S poukazom na uvedené mal súd za to, že žalobca oznámil súdu také skutočnosti a predložil
také dôkazy, na základe ktorých bolo dôvodné sa domnievať, že motiváciou postupu žalovaného bolo
domáhanie sa práv štátnym zamestnancom. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že tomu tak nebolo.

35. Podľa ustálenej judikatúry súd nemôže preskúmavať platnosť organizačnej zmeny, lebo nejde
o právny úkon. Neplatnou je však samotná výpoveď, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, pričom rozpor
s dobrými mravmi predpokladá, že motívy výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami právneho
poriadku.

36. Na záver súd ešte uvádza, že predmetom konania neboli nároky z neplatného skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru. Z toho dôvodu súd nepovažoval za relevantné záverečné námietky,
resp. návrhy žalovaného, aby žalobca ešte zaslal do konania svoju repliku a žalovaný sa k nej mohol
následne vyjadriť. Žalovaný nebol slabšou stranou v spore v zmysle ust. § 316 a nasl. CSP, preto
mal svoju procesnú obranu uplatniť včas, tzn. už na základe samotnej žaloby, ktorá obsahovala všetky
rozhodujúce tvrdenia a označenie dôkazov.

37. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel a určil, že výpoveď daná žalobcovi je neplatná.

38. Žalobca mal vo veci celkový úspech, na základe čoho mu súd priznal voči žalovanému nárok na
plnú náhradu trov konania v zmysle § 255 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady súd rozhodne po

právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na Mestskom súde
Bratislava IV. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.