Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-45C/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222203063
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mikulová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7222203063.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Zuzanou Mikulovou, LL.M., v spore žalobcu: A. A. B., narodený

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., zast.
Mgr. Radovan Spišák, advokát so sídlom Petzvalova 5, P.O.BOX 104, Košice, proti žalovaným: 1. A. E.
B., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, D., 2. B. B. G., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/
XX, D., zast. JUDr. Marta Šuvadová, advokátka so sídlom Floriánska 16, Košice, o neplatnosť závetu
a listiny o vydedení, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Závet a Listina o vydedení spísané dňa 31.01.2018 vo forme notárskej zápisnice JUDr.
Katarínou Boháčovou, notárskym kandidátom povereným notárkou JUDr. Martinou Mižikovou so sídlom

v Košiciach, pod č. N107/2018, Nz 3167/2018 a NCRIs 3217/2018 a Ncrza 677/2017 sú neplatné.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanej v 2. rade.
III. Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 29.03.2022 bola súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti
Závetu a Listiny o vydedení spísaných dňa 31.01.2018 vo forme notárskej zápisnice JUDr. Katarínou
Boháčovou, notárskym kandidátom povereným notárkou
JUDr. Martinou Mižikovou so sídlom v Košiciach pod č. N 107/2018, Nz 3167/2018 a NCRIs 3217/2018
a Ncrza 677/2017 (ďalej len „Závet a Listina o vydedení“). Žalobca k veci uviedol, že po jeho matke B. B.,

nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (ďalej len „poručiteľka“) sa vedie konanie o dedičstve pôvodne
začaté na Okresnom súde Košice II
(v čase rozhodovania Mestský súd Košice) pod sp. zn. 24D/83/2021, kde jemu a žalovanému v 1. rade
bola uznesením zo dňa 16.02.2022 uložená povinnosť, aby v lehote 1 mesiaca odo dňa právoplatnosti
tohto uznesenia podali na Okresný súd Košice II žalobu o neplatnosť Závetu a Listiny o vydedení zo
dňa 31.01.2018 a neplatnosti dôvodov vydedenia uvedených v tomto dokumente. Závetom zo dňa
31.01.2018 poručiteľka odkázala svoj spoluvlastnícky podiel z nehnuteľnosti – rodinného domu č. XXX

s pozemkom parc. č. XXXX/XX evidované
na LV č. XXXX k.ú. I. svojej dcére, t.j. žalovanej v 2. rade, ako závetnej dedičke v celosti a zároveň jej
odkázala aj celý svoj ostatný majetok, hnuteľný a nehnuteľný, kdekoľvek sa nachádzajúci. V zmysle §
469a ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“) poručiteľka Listinou o vydedení vydedila svojich synov, t.j. žalobcu a žalovaného v 1. rade,
a to z dôvodu, že v rozpore s dobrými mravmi údajne neposkytli poručiteľke potrebnú pomoc v chudobe,
v starobe a iných závažných prípadoch a trvalo neprejavovali záujem, ktorý by ako potomkovia mali

prejavovať. Žalobca už v rámci konania o dedičstve namietol absolútnu ako aj relatívnu neplatnosť
Závetu a Listiny o vydedení z dôvodu dlhotrvajúcej a závažnej duševnej poruchy poručiteľky, ktorá ju
robila na tieto úkony nespôsobilou. Odo dňa 21.08.2018 bola poručiteľka permanentne umiestnená
v špecializovanom zariadení ARCUS, Skladná 4 v Košiciach, a to ako ležiaci pacient na oddelení, kde sanachádzajú osoby s vážnymi psychickými poruchami ako Alzheimerova choroba a starecká demencia.
Toto zariadenie uviedlo do diagnózy poručiteľky – vysoká demencia pri Alzheimerovej chorobe.
Žalobca ďalej uviedol s poukazom na rozsudok Najvyššieho súd SR sp. zn. 6Cdo/54/2017, že stranou

sporu bude aj žalovaný v 1. rade, nakoľko v tomto konaní ide o nerozlučné procesné spoločenstvo.
V súvislosti so zdravotným stavom poručiteľky žalobca uviedol, že už v čase podpisovania Závetu
a Listiny o vydedení dlhodobo pred tým trpela ťažkou duševnou poruchou, a to stareckou demenciou
a neskôr Alzheimerovou chorobou. Tieto skutočnosti namietal už aj v konaní pôvodne vedenom
na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 14Ps/15/2020, kde sa domáhal obmedzenia spôsobilosti

poručiteľky na právne úkony. Predmetné konanie však bolo z dôvodu úmrtia poručiteľky zastavené.
Žalobca zdôraznil, že v zariadení ARCUS bola poručiteľka umiestnená na oddelení, kde sa nachádzali
len osoby, ktoré trpia psychickými poruchami ako Alzheimerova choroba, starecká demencia a inými
poruchami, pričom jej rozpoznávacie schopnosti boli už dlhodobo veľmi zlé a nebola schopná si sama
zabezpečiť ani len bežné potreby. Poručiteľka nerozpoznávala ani len svojich blízkych a svoje vlastné
deti, nebola schopná skladať súvislé vety, obsah týchto viet nedával zmysel, pričom ich obsahom boli

najčastejšiepríbehyzdetstva,ktorétaktiežnedávalizmysel.Žalobcamázato,ževzhľadomnadiagnózy
poručiteľky, tieto jej znemožňovali osobne rozhodovať sa a konať právne, pretože takáto osoba si vôbec
neuvedomuje zmysel právnych úkonov a je ľahko ovplyvniteľná kýmkoľvek a kedykoľvek. Takto žalobca
namietol,
že notársku zápisnicu o Závete a Listiny o vydedení poručiteľka podpísala pod vplyvom dlhotrvajúcej

duševnej poruchy, ktorá robí tieto úkony absolútne neplatnými. Žalobca sa snažil získať zdravotnú
dokumentáciu poručiteľky, pričom sa mu podarilo získať niektoré lekárske záznamy a prepúšťacie
správy, ktoré súdu predložil. V týchto lekárskych záznamoch sa uvádzajú diagnózy ako: Ateroskleróza
magistrálnych ciev mozgu, stredne ťažká demencia, demencia pri Alzheimerovej chorobe, atypická
alebo zmiešaná forma, zhoršené kognitívne poruchy, pacientka máva tendenciu si dávať dole

ortézu, je prekvapená, že má zlomenú ruku. Žalobca ďalej poukázal na prepúšťaciu správu zo dňa
12.12.2014, kde sa uvádza: v CT obraze dominujú známky globálnej atrofie a involučné zmeny mozgu,
verbálny kontakt pre demenciu a čiastočnú zmätenosť obmedzený, spolupracuje slabšie, myslenie
spomalené, v objektívnom neurologickom náleze dementný syndróm, psychiater hodnotí ako demenciu
pri Alzheimerovej chorobe, MMSE 11 bodov. Podľa žalobcu teda poručiteľka už v roku 2014 trpela

stredne ťažkou demenciou s ohodnotením psychiatra MMSE 11 bodov. Podľa publikácie Ministerstva
zdravotníctva SR s názvom „Demencia pri Alzheimerovej chorobe“, ktorú citoval žalobca: „Pri stredne
ťažkej demencii (celkové skóre štandardizovaného MMSE 20-10) pokles kognitívnych funkcií už
nedovoľuje pacientovi fungovať bez pomoci iných ani pri bežných každodenných činnostiach, ako je
nakupovanie, telefonovanie, či výber vhodného oblečenia. V domácom prostredí dokáže vykonávať

jednoduché činnosti (zohriať pripravené jedlo, ale nie uvariť ho). Potrebuje asistenciu pri obliekaní,
úprave zovňajšku, udržiavaní hygieny. Je narušená kritickosť k ochoreniu, zachované schopnosti sa
ťažko udržiavajú. Pri ťažkej demencii (celkové skóre štandardizovaného MMSE 9-0) ide o hlboký
nedostatok až úplnú stratu kognitívnych schopností a bežných zručností, takže pacient je plne odkázaný
na celodennú pomoc a opateru okolia. Kritickosť k ochoreniu celkom chýba, pravidelne sa vyskytujú

nekognitívne neuropsychiatrické, ale aj telesné symptómy (Kořínková, Králová, 2010). V pokročilejších
štádiách ochorenia sa progresia porúch pamäti prejaví poruchami orientácie (spočiatku v čase, neskôr
aj miestnej a situačnej orientácie). Chorý pomerne rýchlo stráca kritický náhľad, nie je si vedomý svojich
deficitov, najmä problémov s pamäťou, necíti sa byť chorý. Stupňuje sa porucha intelektu, chorý nechápe
situáciu, v ktorej sa nachádza, preceňuje svoje schopnosti (odmieta napríklad prestať šoférovať). Prudko

sazhoršujeúsudok,logickéaabstraktnémyslenie.Pacientniejeschopnývykonávaťsvojezamestnanie,
ale postupne zlyháva aj pri riešení bežných situácií každodenného života. Pamäť je postihnutá vo
všetkých zložkách, pacient sa nevie orientovať ani vo svojom vlastnom príbytku, nespoznáva svojich
blízkych, častým príznakom býva fenomén zámeny osôb.“
Žalobca následne poukázal na závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

15Co/41/2019 a uviedol, že demencia je všeobecne uznávaným dôvodom pre uznanie nespôsobilosti
pre právne úkony poručiteľa. Navyše, poručiteľka sa v čase podpisu sporných listín (31.01.2018)
nachádzala 4 roky po odbornej diagnóze strednej až ťažkej demencie s hodnotením MMSE 11.
Vzhľadom na rapídne progredujúci charakter ochorenia musela byť úroveň závažnosti ochorenia v roku
2018takázásadná,žespôsobilosťnaprávneúkonyuporučiteľkyvtomčasenebolažiadna.Žalobcamal

za to, že je pravdepodobné, že notár, ktorý overil podpis poručiteľky, si príznaky choroby buď nevšimol
alebo ich ticho toleroval. Takto žalobca považuje sporné listiny za absolútne neplatné zo zákona a má za
to, že neboli splnené podmienky pre vydedenie alebo opomenutie neopomenuteľného dediča v závete.Žalobca v žalobe namietol aj relatívnu neplatnosť Listiny o vydedení, nakoľko on sa o poručiteľku
dlhodobo vzorne staral, pravidelne ju navštevoval aj so svojou manželkou a dcérou, pričom v časoch
potreby jej zabezpečoval aj stravu a iné potreby na vlastné náklady a nezištne. Pravidelne poručiteľke

na sviatky nosievali torty, zákusky, darčeky, posielali pohľadnice. Po smrti otca A. A. B. poručiteľku
pravidelne navštevoval v jej dome, pomáhal jej, brával ju k sebe domov. Poručiteľku žalobca navštevoval
aj v zariadení ARCUS. Nie je preto pravdou to, čo je uvedené v Listine o vydedení a žalobca má za to,
že poručiteľka bola ovplyvnená žalovanou v 2. rade. Žalobca preto zdôraznil, že sa podľa jeho mienky
jedná a prípad absolútnej neplatnosti Závetu a Listiny o vydedení, pričom pokiaľ by súd dospel k záveru,

že tento dôvod nie je daný, má za to, že tento úkon je postihnutý relatívnou neplatnosťou z dôvodu
opomenutia jeho a žalovaného v 1. rade ako neopomenuteľných dedičov. Dôvody uvedené v Listine
o vydedení podľa žalobcu nie sú dané, a preto je táto listina neplatná.

2. Súd v ďalšom zistil, že uznesenie sp. zn. 24D/83/2021, Dnot 88/2021 zo dňa 16.02.2022, ktorým bola
žalobcovi a žalovanému v 1. rade uložená povinnosť podať žalobu na súd, nadobudlo právoplatnosť

dňa 25.03.2022.

3. Žaloba s prílohami bola žalovanej v 2. rade doručená dňa 18.05.2022, pričom dňa 31.05.2022 bolo
súdu doručené jej vyjadrenie, kde uviedla, že ešte pred rokom 2014 poručiteľka spísala darovaciu
zmluvu, ktorou darovala celý svoj majetok žalovanej v 2. rade. Bolo to v čase, keď prebiehalo dedičské

konanie po otcovi A. A. B., ktorý zomrel v roku 2006, a bolo potrebné sa zúčastňovať dedičských
pojednávaní, pričom poručiteľka sa dala zastupovať dcérou, žalovanou v 2. rade. V danom čase
poručiteľka trpela depresiami a nemala síl zúčastňovať sa dedičského konania po manželovi pre
bezcitné správanie synov. Žalobca dokonca napadol na súde darovaciu zmluvu z roku 2005, ktorým
poručiteľka s manželom darovali tam vymedzené nehnuteľnosti žalovanej v 2. rade. V danom čase

poručiteľka bola mentálne úplne zdravá. Žalovaná v 2. rade tiež zdôraznila, že ešte počas života rodičov
získali bratia neobvyklé dary. J. E. ako 18-ročný sa stal spolumajiteľom rodinného domu na F. K. E. D.
a brat A. dostal domček v D., ktorý medzičasom predal, a ich otec mu finančne pomohol aj pri kúpe
bytu na sídlisku L., kde začal žiť tesne po tom, čo sa ako 19–ročný oženil, a napokon aj pri kúpe
nadštandardného bytu na J. K. v D., ktorý neskôr tiež predal a teraz žije v rodinnom dome na H.. Rodičia

u brata A. na tejto adrese nikdy neboli a približne od roku 2003 ich k sebe ani on nezobral. Nakoľko
rodičia odmietli podpísať darovaciu zmluvu, ktorou by previedli polovicu domu na F. K. na brata A., ten sa
od daného momentu prestal o nich zaujímať. Takto rodičia už skôr zdelili svoj zámer darovať žalovanej
v 2. rade druhú polovicu domu na F. K.. Žalovaná v 2. rade v ďalšom uviedla, že dedičské konanie po ich
otcovi A. A. B. vedené pod sp.zn. 39D/130/2006 doposiaľ nie je skončené. Žalovaná v 2. rade zdôraznila,

že o rodičov sa starala ona spolu s manželom H. G., čo môžu potvrdiť susedia.
V súvislosti so zdravotným stavom poručiteľky žalovaná v 2. rade uviedla, že sa liečila na neurológii pre
chronické ťažkosti s chrbticou, prečo bola aj opakovane hospitalizovaná. Pri jednom z neurologických
vyšetrení dňa 06.04.2011 bol zrealizovaný test MMSE s výsledkom 24 bodov, bez známok demencie.
V zmysle prepúšťacej správy zo dňa 16.07.2012 alzheimeriká, lieky na demenciu, neužívala, ale

poručiteľka užívala len Citalec na depresiu. Dňa 03.12.2014 bola hospitalizovaná na neurológii FNsP
na Triede SNP v Košiciach pre zápal pľúc a známky dehydratácie, nakoľko ako starší človek pila menej
tekutín a tak došlo k zhoršeniu jej stavu. V danom čase bol realizovaný test MMSE s výsledkom 11
bodov, k čomu žalovaná v 2. rade uviedla, že išlo o prechodné krátkodobo trvajúce difúzne zhoršenie
prekrvenia mozgu, čo sa odzrkadlilo na aktuálnom teste MMSE pre kogníciu. Po adekvátnej rehydratácii

a ústupe zápalu pľúc došlo k úprave zdravotného stavu do takej miery ako bolo pred hospitalizáciou.
Pri kontrole dňa 27.03.2015 dosiahla poručiteľka v MMSE 22 bodov, čo je ľahká kognitívna porucha. Po
prepustení z nemocnice žila poručiteľka sama, pričom pokiaľ by bola v stave ťažkej demencie, nebolo
by možné nechávať samu doma bez 24 – hodinovej starostlivosti. Žalovaná v 2. rade každý deň po
práci s manželom chodili za poručiteľkou, brávali na prechádzky a do ich domácnosti. Tam bola do

neskorých večerných hodín, kde mala zabezpečenú spoločnosť, stravu a všetko čo potrebovala. Nikdy
sa u psychiatra ambulantne neliečila. Dňa 16.11.2016 sa pošmykla a spadla, pričom si zlomila ľavú
hornú končatinu. Od daného dňa sa do svojej domácnosti už nevrátila a ostala žiť u žalovanej v 2. rade.
Posledná lekárska správa z obdobia pred podpísaním Závetu a Listiny o vydedení je z 31.01.2018,
keď bola opäť hospitalizovaná na neurológii ŽNsP v Košiciach v období od 16.11.2017 do 27.11.2017.

Žalovaná v 2. rade dodala, že od pádu, pri ktorom si zlomila ľavé rameno, mala strach chodiť sama bez
opory, aby opäť nespadla. Napokon, keďže žalovaná v 2. rade s rodinou boli stále v práci a poručiteľke
chýbala spoločnosť a sa postupne pridružovali aj zdravotné problémy, spoločne s poručiteľkou sa
rozhodli požiadať o jej umiestnenie do zariadenia pre seniorov. Žalovaná v 2. rade mala za to, že pokiaľby sa bratia so svojimi rodinami podelili o starostlivosť o poručiteľku, neboli by donútení k takémuto
rozhodnutiu.
Žalovaná v 2. rade ďalej uviedla, že kým poručiteľka žila u nej doma, žalobca ju nikdy nenavštívil, nikdy

jej netelefonoval a nikdy sa neinformoval ani o jej zdravotnom stave. Žalovaný v 1. rade ju v domácnosti
žalovanejv2.radenavštívilasi4krátza2rokyna3až5minútvovstupnejchodbičkejejbytu.Poručiteľka
od smrti manžela nebola na návšteve ani u žalobcu, ani u žalovaného v 1. rade. Kým bola poručiteľka
v zariadení ARCUS, navštevovali ju žalovaná v 2. rade spolu s manželom takmer denne, pričom tam
trávili 2 až viac hodín. Nikdy však brata A. nestretla a brata E. tam stretla len raz, ktorý tam bol asi 3

minúty. Nikdy sa nestalo počas návštev, že by poručiteľka nespoznala žalovanú v 2. rade, tešila sa jej
prítomnosti, pochválila čo sa jej páčilo a často krát spomínala na mladšie obdobie. Vypytovala sa aj
na vnúčatá. Niekedy sa však stalo, že nepila dostatok tekutín a vtedy stav jej koncentrácie a pamäti
zakolísal. Po doplnení tekutín však obžívala a aj komunikácia s ňou bola iná. Podľa žalovanej v 2. rade
si poručiteľka uvedomovala svoju vôľu a tiež vedela čo robí a pokiaľ by boli tvrdenia žalobcu pravdivé,
zrejme by nebola schopná úkonu spísania Závetu a Listiny o vydedení. Ťažko dementný pacient totiž má

problémy s kogníciou, má ťažkosti s vnímaním, staro i novopamäťou, rozprávaním, písaním, orientáciou
a je odkázaný na celodennú pomoc druhej osoby. V čase spísania Závetu a Listiny o vydedení preto
zrejme netrpela ťažkou demenciou. Je pravdou, že užívala liek Yasnal v čase, keď vážne ochorel jej
manžel, no neskôr sa jej stav upravil. Aj po hospitalizácii v roku 2014 sa jej stav zastabilizoval do obrazu
ľahkej a stredne ťažkej demencie. Žalovaná v 2. rade poslednýkrát videla poručiteľku dňa 27.12.2020,

pričom potom ochorela na COVID a napokon celé zariadenie ARCUS bolo uzavreté pre návštevy.
Nakoniec poručiteľka dňa XX.XX.XXXX zomrela. Na základe týchto skutočností žalovaná v 2. rade
žiadala zamietnuť žalobu v celom rozsahu.

4. Dňa 23.05.2022 bola žaloba s prílohami doručená žalovanému v 1. rade, ktorý dňa 07.06.2022

doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že podal v zmysle uznesenia Okresného súdu Košice II zo
dňa 16.02.2022 (pozn. súdu: uznesenie vydané v rámci konania o dedičstve vedeného pod sp. zn.
24D/83/2021) žalobu na súd o neplatnosť Závetu a Listiny o vydedení ako žalobca voči žalovanej B. B.
G.. Žalovaný v 1. rade preto uzavrel, že nemôže vystupovať v tomto konaní ako žalovaný, nakoľko mu
poručiteľka nezanechala žiaden majetok. Čo sa týka žaloby a jeho príloh, žalovaný v 1. rade uviedol,

že tieto akceptuje v plnom rozsahu. K hospitalizácii poručiteľky v roku 2014 uviedol, že dňa 03.12.2014
mu mala žalovaná v 2. rade oznámiť, že je služobne odcestovaná a že jej mama nedvíha telefón a aby
okamžite šiel k nej. Preto šiel spolu s manželkou do domu poručiteľky, kde ju našiel v posteli. Poručiteľka
bola dezorientovaná, nevedela ako sa volá, kde je, nedokázala sa prstom dotknúť špičky nosa, ani
vyplaziť jazyk. Vracala a nedokázala sa ani postaviť. Preto zavolali záchrannú službu a on zavolal

žalovanú v 2. rade, že kde nájde kartičku poistenca, zoznam liekov, ktoré poručiteľka užíva a pod. Bolo
mu však oznámené, že kartičku poistenca má žalovaná v 2. rade a že poručiteľka neužíva žiadne lieky.
Napokon poručiteľka bola hospitalizovaná a lekár potvrdil, že poručiteľka prekonala cievnu mozgovú
príhodu, dokonca už niekoľkú v poradí. Žalovaný v 1. rade sa spoliehal na informácie poskytnuté
žalovanou v 2. rade, nakoľko sám nemal dosah na žiadne informácie o zdravotnom stave poručiteľky

a keď požiadal následne o vydanie prepúšťacej správy matky, dozvedel sa, že tú už dostala žalovaná
v 2. rade. Mal za to, že je zrejmé, prečo ich sestra im neposkytla žiadne informácie o zdravotnom stave
poručiteľky.

5. Dňa 09.08.2022 bolo súdu doručené ďalšie vyjadrenie žalovaného v 1. rade, v ktorom uviedol,

že nemôže vystupovať v tomto konaní, nakoľko mu poručiteľka nezanechala žiaden majetok. Ďalej
uviedol, že všetky lekárske správy týkajúce sa poručiteľky, ktoré boli vydané v Železničnej nemocnici
v Košiciach považuje za nepravdivé, zmanipulované, neobjektívne a nedôveryhodné. Tiež nemá za
pravdivétvrdeniažalovanejv2.rade,žeporučiteľkabolahospitalizovanávdecembri2014prezápalpľúc
a známky dehydratácie. Bol pri hospitalizácii poručiteľky, pričom prijímajúci lekár sám konštatoval cievnu

mozgovú príhodu. Poručiteľka hovorila z cesty, bola pomočená, nedokázala sa posadiť ani zrozumiteľne
artikulovať. Poručiteľka nekašlala, nemala žiadne bolesti na hrudi, ale ju bolela hlava. Bol pri tom, preto
to vie. K tvrdeniam žalovanej v 2. rade, že poručiteľka nenavštevovala psychiatra, uviedol, že poručiteľka
mala duševné problémy a mala navštevovať psychológa alebo psychiatra. Poručiteľka začala mať
problémy už v čase, keď prišla o vysokú finančnú čiastku, ktorú mali s ich otcom uloženú v B.M.G. Invest.

Poručiteľka bola často podráždená, ukričaná, miestami mala prejavy agresívneho správania. Preto ju
žalovaná v 2. rade potrebovala tlmiť antidepresívami, a nie pre smútok, či samotu. Napokon aj konzílium
UNLP, pracovisko Tr. SNP dňa 04.12.2014 konštatovalo demenciu pri Alzheimerovej chorobe. Žalovaná
v 2. rade bola ošetrujúcim lekárom ich rodičov a žalovaný v 1. rade má za to, že s bratom preto nemališancu dozvedieť sa o zdravotnom stave rodičov. Považoval preto za nevyhnutné navrhnúť znalecké
dokazovanie zdravotného stavu poručiteľky. K dokumentu, ktorý súdu žalovaná v 2. rade predložila,
ohľadom vyjadrení zamestnancov zariadenia ARCIUS uviedol, že sa zrejme jedná o dokument, ktorý

vyhotovila sama žalovaná v 2. rade a zamestnancov presvedčila, či prinútila, aby ho podpísali. Je
vizuálne zrejmé, že tento dokument nevydalo dané zariadenie, pričom pri osobnej návšteve zariadenia
mu bolo potvrdené, že zariadenie o tomto dokumente nemá vedomosť a zamestnanci, ktorí ho podpísali
sa dopustili porušenia pracovného poriadku. On sa pri návštevách stále zapisoval.
K darovacej zmluve, ktorú žalovaná v 2. rade predložila súdu, žalovaný v 1. rade uviedol, že

nespochybňuje, že ho napísala poručiteľka, no zrejme sa nejedná o jej myšlienky, nakoľko bola
jednoduchá žena a sformulovať takýto text by neodkázala.
Čosatýkavzájomnýchvzťahovvrodinedodal,žejehodetinemajúnastarýchrodičovžiadnespomienky,
nakoľko sa starí rodičia o nich nezaujímali, nikdy nejavili záujem o to, aby u nich prespali alebo trávili
voľné dni, či prázdniny, a ani netušili, do ktorej školy chodia. Podľa žalovaného v 1. rade sa rodičia
o žalovanú v 2. rade starali, otec jej kúpil stavebný pozemok, nakupoval stavebný materiál, platil

robotníkov, sám tam pracoval napriek zdravotným problémom, otec jej zariadil dom, kúpil auto, atď.

6. Dňa 08.08.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že argumentácia žalovanej
v 2. rade nemá žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci samej, ktorou je rozhodovanie o platnosti
a neplatnosti Závetu a Listiny o vydedení, nakoľko táto argumentácia sa týka dôvodov, prečo má pocit,

že jej bolo ukrivdené tým, že bratom mal byť prevedený dlhodobo pred smrťou poručiteľky majetok
poručiteľky a jej manžela. Žalovaná v 2. rade sa nijakým spôsobom nevenovala otázke platnosti Závetu
a Listiny o vydedení.
K dôkazom o zdravotnom stave poručiteľky žalobca uviedol, že je absurdné tvrdenie žalovanej
v 2. rade o tom, že keď poručiteľke bola diagnostikovaná demencia na hranici ťažkej demencie

s hodnotením MMSE: 11 bodov, tak malo dôjsť po rehydratácii k zlepšeniu stavu poručiteľky. V súvislosti
s lekárskymi správami predloženými žalovanou v 2. rade dodal, že tieto sú buď boli priamo podpísané
alebo prinajmenšom boli opatrené menom a pracovným zaradením žalovanej v 2. rade, pričom súd
tieto nemôže pripustiť ako hodnoverný dôkaz. Žalobca považoval za mimoriadne prekvapivé, že
v dokumentoch podpísaných žalovanou v 2. rade bola poručiteľka vykresľovaná ako zdravá, netrpiaca

vážnejšiu demenciou s vysokým skóre MMSE: 22 alebo 24. Žalobca predložil ďalšie lekárske správy
inýchlekárov,ktoréjasnepreukazujúzlýstavporučiteľkyvoblastiduševnéhozdravia.Vskutočnostivšak
aj z lekárskych správ predložených žalovanou v 2. rade vyplýva, že poručiteľka musela trpieť stredne
ťažkoudemenciouaAlzheimerovouchorobou.Lekárskasprávazodňa27.03.2015obsahujeinformáciu,
že poručiteľka užívala Ebixu 20mg a Tebokan 120mg. Ebixa sa pritom používa na liečbu pacientov

s Alzheimerovou chorobou stredného a ťažkého stupňa a Tebokan na poruchy mozgovej výkonnosti,
pri zníženej intelektuálnej výkonnosti, poruchách pamäti a pri dementnom syndróme. Tebokan pritom
bol poručiteľke predpísaný už 26.07.2012, teda 6 rokov pred podpisovaním Závetu a Listiny o vydedení.
Žalobca zdôraznil, že dôkazná sila testov vykonaných žalovanou v 2. rade je veľmi znížená a má za
to, že žalovaná v 2. rade aktívne pôsobila na poručiteľku s cieľom získať od nej majetok z budúceho

dedičstva pociťujúc krivdy s podľa jej názoru neobvyklých darov rodičov bratom. Podľa žalobcu preto
rozhodne nešlo o testovanie lege artis, aké by vykonal nezávislý lekár. O tom má svedčiť aj test vykonaný
nezávislou osobou obsiahnutý v lekárskom zázname zo dňa 12.12.2014, kde boli výsledky MMSE: 11
bodov, teda výrazne zlé. Žalobca tak žiadal, aby súd na lekárske správy vyhotovené žalovanou v 2. rade
neprihliadal a rozhodol na základe dôkazov, ktoré netrpia vadou zdroja. K prehláseniu zamestnancov

zo zariadenia ARCUS žalobca uviedol, že tento nebol datovaný, pričom faktom je, poručiteľka bola
do tohto zariadenia predložená až po spísaní Závetu a Listiny o vydedení a nemajú relevanciu pre
časový moment podpisu týchto dokumentov. Žalobca sa tiež domnieval, že tento dokument dostali
zamestnanci zariadenia takpovediac len na podpis. Žalovaná v 2. rade tiež predložila fotodokumentáciu
zo dní 21.09.2018, 18.12.2019 a 21.09.2018, ktoré nemajú žiaden dopad na prejednávanú vec, keďže

tieto nijakým spôsobom nesvedčia o spôsobilosti poručiteľky na právne úkony.
K tvrdeniam žalovanej v 2. rade ohľadom toho, že žalobca nejavil záujem o poručiteľku uviedol, že nie je
pravdou,žeodroku2003nekontaktovalrodičov,pričomdôvodvydedeniamusíexistovaťvčasespísania
listiny o vydedení. Takto tvrdenia žalovanej v 2. rade nie sú relevantné, keďže žalobca poručiteľku
navštevoval v jej dome, zaujímal sa to ako sa má, či nepotrebuje s niečím pomôcť, doniesť. Navštevoval

ju sám alebo s manželkou, synom, dcérou, prípade ju vzal na návštevu do jeho rodinného domu. Z tohto
dôvodu žalobca navrhol výsluch svojej manželky, dcéry ako aj syna. Žalobca dodal, že sa stalo, že
žalovaná v 2. rade mala poručiteľku zamknúť, preto im nevedela otvoriť a rozprávali sa len cez okno na
poschodí. Poručiteľka plakala a mala sa sťažovať na žalovanú v 2. rade. Žalobca navštevoval matku ajv zariadení ARCUS, kde aj oslávili jej 90–te narodeniny. Námietky žalovanej v 2. rade o úplnej absencii
záujmu sú z týchto dôvodov v rozpore so skutočnosťou.
Žalobca napokon navrhol vykonať znalecké dokazovanie nezávislým znalcom, ktorý podá znalecký

posudok k otázke, či v danej situácii a v danom čase poručiteľka vedela posúdiť následky svojho konania
alebo ho ovládnuť vo vzťahu k napadnutému právnemu úkonu Závetu a Listiny o vydedení, t.j. či išlo
o duševnú poruchu, ktorá robila poručiteľku na tento právny úkon nespôsobilou.

7. Dňa 18.08.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej v 2. rade, kde uviedla, že žalovaný v 1. rade

sa o dom na F. K. vôbec nestará a susedia sa už sťažujú. Dňa 03.12.2014, keď mal byť brat u matky na
F. K. so svojou manželkou, ktorá však u rodičov nebola vyše 20 rokov, bola ona na týždňovom školení
v Bratislave. Odtiaľ denne kontaktovala matku, no v daný deň sa nedovolala, preto zavolala bratovi, t.j.
žalovanému v 1. rade, aby išiel skontrolovať poručiteľku. Poručiteľka bola následne hospitalizovaná, no
on ju ani počas hospitalizácie nenavštívil. Žalovaná v 2. rade prehlásila, že on si od nej žiadne zdravotné
záznamy nepýtal. Zdôraznila, že bratom bolo pohodlné sa o nič nezaujímať, veď mali sestru lekárku,

ktorá všetko vždy zabezpečí. Oni na strane druhej rodičov opustili v starobe a chorobe.

8. Dňa 22.08.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 2. rade, ktorým súdu predložil
záznamy zo zariadenia ARCUS, z ktorých vyplýva, že žalovaná v 2. rade bola navštíviť poručiteľku dňa
28.12.2020, teda v čase, keď bolo toto zariadenie celkom uzavreté. Žalovaný v 1. rade bol poručiteľku

navštíviť dňa 17.12.2020, v deň jej narodenín, no dnu ho nevpustili. Opäť tam bol na Silvestra, pričom len
na vrátnici nechal tašku a o zhoršenom zdravotnom stave poručiteľky ho nikto neinformoval. Žalovaný
v 1. rade sa domnieva, že sestra bola zavolaná k matke z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu, no
jeho s bratom o tom neinformovala a tým im odoprela to, aby sa mohli s matkou ešte rozlúčiť.

9. Dňa 12.09.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej v 2. rade, kde uviedla, že skutočnosť, že
bratia boli neobvykle obdarovaní je možno preveriť z predložených dôkazov, pričom ona na výstavbu
svojho domu brala pôžičky. Tvrdenia žalovaného v 1. rade preto považuje za nezmyselné. Ich rodičia sa
o nich riadne starali, snažili sa všetky deti nechať vyštudovať, pomáhali im po každej stránke. V starobe
však rodičov neopustila len ona s manželom, pričom rodičia mali zdravotné problémy. Ako aj bratia písali,

poručiteľka roky trpela ťažkou demenciou, tak nevie, prečo sa o ňu bratia nestarali. Matku od smrti ich
otca v roku 2006 navštevovala denne ona spolu s manželom. Poručiteľka bola depresívna z otcovej
smrti a nemala chuť žiť. Neskôr sa to zlepšilo. Dva roky pred umiestnením v zariadení ARCUS matka žila
u nej, pričom žalobca ju ani raz nenavštívil a nezavolal, aby sa spýtal, že ako sa má. Ona ju navštevovala
aj v ARCUS–e, pričom po čase sa tam už ani nezapisovala, keďže ju vrátnici poznali. Odmieta tvrdenia,

že by sa bola snažila pôsobiť na matku, aby získala jej majetok. Práve naopak, aj s rodinou sa o ňu
starali a poručiteľka jej sama navrhla, že si môže z domu zobrať, čo len chce. S rodinou nemohla ísť ani
na dovolenku a keď raz požiadala žalovaného v 1. rade nech sa o ten čas postará o ich matku, on to
odmietol. Žalovaná v 2. rade bratom nikdy nebránila v návšteve matky.
Žalovaná v 2. rade ďalej uviedla, že poručiteľka bola schopná podpísať Závet a Listinu o vydedení zo

dňa 31.01.2018, kde boli prítomní aj svedkovia, čo to môžu potvrdiť. Svoju vôľu prejavila aj spísaním
darovacej zmluvy, ktorú vlastnoručne napísala. Pokiaľ by však bola v stave ťažkej demencie, nebola
by schopná takého výkonu. Žalovaná v 2. rade ďalej uviedla, že nepopiera, že poručiteľka mala určité
známky demencie, no išlo skôr o prejavy ľahšieho stupňa, pričom to, že niekto nevie aký je deň, pomýli
si mesiac, ešte nesvedčí o tom, že je ťažko dementný. Takto ani výsledok testu MMSE z roku 2014

u poručiteľky nie je možné brať za relevantný, nakoľko išlo o jednorazové vyšetrenie v stave celkového
krátkotrvajúceho zhoršenia stavu z iných príčin a nie Alzheimerovej demencie.

10. Dňa 06.10.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade, kde uviedol, že je nevyhnutné
nezávislé znalecké dokazovanie z oblasti psychiatrie pre určenie spôsobilosti poručiteľky na právne

úkony Závetu a Listiny o vydedení. Samotná zdravotná dokumentácia pochádzajúca od žalovanej v 2.
rade nie je dôveryhodná.
K tvrdeniam žalovanej v 2. rade v súvislosti s nehnuteľnosťou na F. K. uviedol, že o túto nehnuteľnosť
sa stará podľa vlastných schopností a finančných možností. Do tejto nehnuteľnosti nebude investovať
viac, než je nevyhnutné.

K hospitalizácii poručiteľky v roku 2014 dodal, že v nemocnici stretli aj manžela žalovanej v 2. rade,
ktorému bolo vyčítané to, že poručiteľka u seba doma nemá žiadnu výbavu potrebnú pre prípadnú
hospitalizáciu. Nie je pravdou, že sestra mu prikázala, aby zavolal záchranku, ale záchranku zavolal
sám po tom, čo mu sestra tvrdila, že poručiteľke nič nie je, ale len niečo zlé zjedla.Podľa žalovaného v 1. rade už v čase keď ich otec bol prepustený do domácej liečby, bolo na poručiteľke
badať známky demencie, nakoľko sa jej zlievali udalosti aj osoby, neorientovala sa v čase a priestore
a neslúžila jej ani krátkodobá, či dlhodobá pamäť. S bratom sa preto vždy dožadovali informácií

o poručiteľkinom zdravotnom stave, no bez výsledku. Ich sestra však klamala a podvádzala, preto bola
súdom zrušená aj darovacia zmluva na 1 nehnuteľnosti na F. K. po smrti ich otca. Zdravotný stav
poručiteľky sa podľa žalovaného v 1. rade rapídne zhoršil po tom, čo s otcom prišli o svoje úspory
v B.M.G. Invest. Žalovaný v 1. rade mal za to, že žalovaná v 2. rade po prvom pokuse o získanie 1
nehnuteľnosti na F. K. zmanipulovanou darovacou zmluvou, snaží teraz obdobným spôsobom získať 1

z tejto nehnuteľnosti.

11. Dňa 07.10.2022 bolo súdu doručené ďalšie vyjadrenie žalovaného v 1. rade, kde uviedol, že podal
v stanovenej lehote žalobu, nakoľko aj on sám bol vydedený ako brat, t.j. žalobca. Preto odmieta
označenie „žalovaný“, nakoľko to podľa neho nemá logiku ani vecné opodstatnenie, a preto nie je právne
prípustné. Žalovanou podľa jeho mienky má byť len žalovaná v 2. rade, a preto žiadal súd, aby nariadil

žalobcovi prepracovať žalobu. Takto žiadal súd, aby voči nemu žalobu zamietol, nakoľko v tomto konaní
práva žalobcu nijako neohrozil a poukazuje na to isté ako žalobca.

12. Dňa 24.01.2023 žalovaný v 1. rade doručil súdu ďalšie podanie, v ktorom uviedol, že bol vlastníkom
1 domu na F. K., kde 10 rokov žila sestra s manželom a neskôr aj synom, o ktorých sa starali ich rodičia,

pričom ona neplatila nič. Žalovaný v 1. rade sa potom, čo sa oženil, musel kúpiť byt na M., lebo nemal
kde bývať, pričom jeho sestra mala len o ulicu ďalej postavený vlastný rodinný dom.
Odmieta tvrdenia žalovanej v 2. rade, že sa o rodičov nestaral. Staral sa vždy keď mohol a bolo to
potrebné. No sám má rodinu a zamestnanie, pričom o svoju rodinu sa musel postarať sám a nechodil
klopať rodičom na dvere. Žalovaná v 2. rade neskôr rodičom podsúvala svojho syna, ktorí už nemali

čas na svoje vnúčatá. Nie je pravda, že vyhodil matku na ulicu, nakoľko zámok na dome vymenil, až
keď tam poručiteľka nebývala. Žalovaná v 2. rade si vždy dokázala od rodičov všetko vynútiť, bola vždy
egocentrická a chamtivá. Na rozdiel od nej, on sa k rodičom vždy správal úctivo, vážil si ich a vážil si aj
to, čo preňho urobili. Nezneužíval ich pohostinnosť a nevynucoval si od nich dary.

13. Dňa 12.03.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, kde reagoval na skoršie vyjadrenia
žalovaných a kde zdôraznil, že sa žalovaní vyjadrujú ku skutočnostiam, ktoré nemajú žiaden súvis
s prejednávanou vecou. Žalobca žalobou napadol platnosť Závetu a Listiny o vydedení, ktoré považuje
za absolútne neplatné, nakoľko poručiteľka podľa jeho mienky nebola spôsobilá na právne úkony
z dôvodu duševnej poruchy.

Žalobca odmietol tvrdenia žalovanej v 2. rade o tom, že poručiteľku s bratom navštevovali len 2 – 3 krát
do roka na pár minút. Jedná sa o ničím nepodložené tvrdenia, pričom aj keby boli pravdivé, početnosť
návštev predsa nezakladá dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 a 2 OZ. Žalovaný v 1. rade predložil
súdu potvrdenie o početnosti návštev v zariadení ARCUS, z ktorého vyplýva, že prejavoval o poručiteľku
opravdivý záujem. Na strane druhej, z predmetného dokumentu tiež vyplýva, že žalovaná v 2. rade

už následne o matku nejavila záujem a nenavštevovala ju. Vyhlásenie, ktoré predložila žalovaná v 2.
rade a ktoré malo byť podpísané niektorými zamestnancami zariadenia ARCUS, je len znakom toho, že
žalovaná v 2. rade umelo vytvára dokumenty, ktoré majú za účel vytvoriť nepravdivý obraz o skutočnom
stave vecí.
V súvislosti s poskytovaním starostlivosti poručiteľke žalobca uviedol, že poručiteľka žila v domácnosti

žalovanej v 2. rade, a teda bola to práve žalovaná v 2. rade, ktorá jej vedela poskytnúť dennú opateru,
a to dokonca najlepšiu opateru z titulu jej povolania aj vzhľadom na skutočnosť, že poručiteľka trpela
minimálneodroku2014demencioupriAlzheimerovejchorobe.Vzmysleustálenejjudikatúryplatí,žepre
opodstatnenosť vydedenia musí ísť súčasne o situáciu, keď o potreby poručiteľa nie je postarané inak,
keď má potomok reálnu možnosť poskytnúť poručiteľovi potrebnú pomoc alebo keď poručiteľ potomkom

poskytnutú pomoc sám neodmietne. Žalobca nikdy neodmietol poskytnúť pomoc poručiteľke, pričom
zdravotnú starostlivosť zabezpečovala žalovaná v 2. rade, ktorá to však nerobila nezištne. V súvislosti
s touto otázkou, preto žalobca navrhol v konaní vyslúchnuť manželku, dcéry a syna. Žalobca poručiteľku
totiž navštevoval na sviatky, na meniny a narodeniny, nosil jej torty, zákusky, darčeky. Čo sa týka
telefonického kontaktu s poručiteľkou, bola to práve žalovaná v 2. rade, ktorá odpojila pevnú linku

a pravdepodobne odstránila z telefónu poručiteľky čísla na žalobcu a jeho syna. Tiež nie je pravdou, že
by sa nedomáhal informácií o zdravotnom stave poručiteľky, čo potvrdil aj žalovaný v 1. rade.
Žalobca už skôr argumentoval tým, že poručiteľka užívala lieky Ebixa a Tebokan, pričom nie je pravdou,
že by sa stav poručiteľky nejakým spôsobom zlepšoval, ako to tvrdí žalovaná v 2. rade. Potvrdzuje to ajohodnotenie zdravotného stavu poručiteľky zariadením ARCUS ako vysoká demencia a Alzheimerova
choroba. Je známe, že lieky na Alzheimerovú chorobu nie sú, resp. neúčinkujú tak, že pacienta
vyliečia, ale že ochorenie môžu len spomaliť. Toto ochorenie nie je pritom možné vyliečiť. Takto

u poručiteľky dochádzalo len k zhoršovaniu jej zdravotného stavu, čo potvrdzuje aj odborná literatúra.
Preto poručiteľka nemohla byť v roku 2018 spôsobilá na namietaný právny úkon. Žalobca zdôraznil,
že schopnosť fyzicky napísať listinu v žiadnom prípade nemožno zamieňať so schopnosťou urobiť
právny úkon. V danom prípade je nepopierateľné, že poručiteľka v dôsledku duševnej poruchy, ktorou
trpela, nebola vôbec schopná urobiť právny úkon, resp. prejaviť vôľu pri právnom úkone uvedomujúc

si právne následky svojho konania, v dôsledku čoho sú právne úkony Závetu a Listiny o vydedení
absolútne neplatné. V danom prípade, kedy poručiteľka nevykazovala hraničné výsledky medzi tým, či
trpí demenciou alebo nie, nemožno hovoriť o výsledku MMSE vyšetrenia, ako len o jednorazovom teste,
ktorý nie je hodnoverý. Pri tak nízkych hodnotách, aké vykazovala poručiteľka v roku 2014, a teda 4 roky
predtým ako podpísala Závet a Listinu o vydedení, nemožno ani len tvrdiť, že v priebehu štyroch rokov
pri charaktere ochorenia poručiteľky sa vyliečila do tej miery, že by si bola schopná uvedomiť dôsledky

svojho konania, t.j. namietaného právneho úkonu. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že z prepúšťacej
správy z roku 2014 vyplýva, že poručiteľka uviedla, že ju do nemocnice dala dcéra, čo nie je pravdou,
ako to potvrdila aj žalovaná v 2. rade. Toto zrejme preukazuje to, že žalovaná v 2. rade ovplyvňovala
poručiteľku do tej miery, že tá aj v situácii, kedy je jasne preukázané, že sa do nemocnice dostala za
pomoci syna, tak aj napriek tomu uviedla, že do nemocnice ju dala žalovaná v 2. rade. Žalobca napokon

opätovne navrhol znalecké dokazovanie nezávislým znalcom z odboru psychiatrie s tým, že žiadal súd,
aby ten vyžiadal kompletnú zdravotnú dokumentáciu poručiteľky.

14.Dňa21.03.2025savovecikonalopojednávanie,naktorésúdpredvolalstranysporu.Stranysporuna
predmetnom pojednávaní zopakovali svoju skoršiu argumentáciu, pričom pojednávanie bolo odročené

z dôvodu vyhovenia návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania. Súd preto vyzval strany sporu, aby
v lehote 20 dní predložili súdu súpis otázok, ktoré by mali byť položené znalcovi v rámci znaleckého
dokazovania.

15. Dňa 06.04.2023 bolo súdu doručené podanie žalovanej v 2. rade, ktorým vymedzila otázky pre

znalca, ktorého mal súd ustanoviť.

16. Dňa 11.04.2023 doručil súdu svoje podanie žalobca, ktorý tu tiež uviedol otázky pre znalca.
Súčasnedodal,žesúdomnásledneustanovenýznalecbynemalvychádzaťzozdravotnejdokumentácie
vyhotovenej žalovanou v 2. rade, resp. vyhotovenej na oddeleniach, kde žalovaná v 2. rade pôsobí

vo funkcii primára z dôvodu, že je procesnou stranou v tomto konaní, a preto nie je možné na ňou
vyhotovené záznamy nazerať z objektívneho hľadiska. Obdobná vec bola riešená medzi stranami aj
v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 14C/23/2006 o neplatnosť právneho úkonu,
kde bol posudzovaný zdravotný stav otca strán sporu, a to tak, že podľa záverov tam prijatých nebol
spôsobilý na právne úkony, čo bolo tiež v neprospech žalovanej v 2. rade. Žalobca tiež navrhol ustanoviť

znalca z iného než Košického, či Prešovského kraja.
K žalobe a žalobnému petitu dodal, že súd má vychádzať z obsahu žaloby, z ktorého je zrejmé, že
žaluje aj relatívnu neplatnosť Závetu a Listiny o vydedení, teda neplatnosť dôvodov vydedenia. Takto
z opatrnosti spresnil žalobný návrh a uviedol, že žiada súd, aby vyhlásil rozsudok, ktorým určí neplatnosť
Závetu a Listiny o vydedení, a to z dôvodu ich absolútnej neplatnosti a alternatívne, iba ak by súd

vyhodnotil, že dôvody pre absolútnu neplatnosť nie sú dané, žiada súd, aby určil, že dôvody vydedenia
žalobcu poručiteľkou uvedené v Listine o vydedení spísanej dňa 31.01.2018 nie sú dané a Závet, ktorým
poručiteľkavylúčilažalobcuzdedičstvaponej,jevčastitýkajúcejsažalobcuvrozsahuzodpovedajúcom
1 jeho dedičského podielu zo zákona, neplatný.

17. Dňa 18.04.2023 bolo súdu doručené podanie žalovaného v 1. rade, ktorým navrhol otázky, ktoré
mal súd položiť znalcovi.

18. Dňa 03.05.2023 bolo súdu doručené ďalšie podanie žalovanej v 2. rade, kde uviedla v reakcii
na argumentáciu žalobcu v súvislosti so závermi vyplývajúcimi z prepúšťacej správy z roku 2014,

že v tom čase žila poručiteľka sama, pričom v bežnom živote s ňou bola v kontakte žalovaná v 2.
rade. Počas jednotýždňovej neprítomnosti žalovanej v 2. rade však nebolo nikoho, kto by odsledoval
stav poručiteľky, pričom v tomto čase sa poručiteľka dehydratovaná s následnou celkovou slabosťou
ocitla v neznámom prostredí nemocnice. Mozgový infarkt sa nepotvrrdil, zápal pľúc áno. Psychiatrickékonzílium realizované hneď na druhý deň po prijatí poručiteľky konštatovalo dezorientovanosť. No
ďalšie kontrolné psychiatrické vyšetrenie už realizované nebolo, nevyvstala jeho potreba, nakoľko
stav poručiteľky sa po liečbe zápalu pľúc a prijatí živín a tekutín výrazne zlepšil. Podľa žalovanej

v 2. rade sa jednalo o prechodný stav, multifaktoriálne podmienený, ktorý po stabilizácii vnútorného
i vonkajšieho prostredia znormalizoval aj psychické funkcie poručiteľky. Z medicínskeho hľadiska je tu
možná klasifikácia tzv. Durchgang syndrómu, ktorého podstatou je, že chorobné zmeny psychiky ešte
nie sú trvalé a môžu sa vrátiť do pôvodného stavu.
Žalovaná v 2. rade v ďalšom zdôraznila, že listinnými dôkazmi bolo jasne preukázané, že poručiteľka

mala dlhodobo úmysel darovať nehnuteľnosti svojej dcére, keďže to bola ona, kto sa o ňu starala
na sklonku jej života. Závet a Listina o vydedení preto boli úplne v kontexte dlhodobo prezentovanej
vôle poručiteľky. Poručiteľka už darovaciu zmluvu v prospech žalovanej v 2. rade podpisovala v roku
2005, čím prezentovala svoju vôľu darovať dcére spolu so svojim manželom spoluvlastnícky podiel na
rodinnom dome F. E. D.. Napokon poručiteľka Závet a Listinu o vydedení spísala v domácom prostredí,
ktoré veľmi dobre pozná, pričom bola prítomná tretia nezávislá osoba, t.j. notár, ktorý taktiež (i keď

z medicínskeho hľadiska laik) „skúmal“ vystupovanie a prejav poručiteľky. V tejto súvislosti navrhla
výsluch notárky JUDr. Kataríny Boháčovej.
Po prepustení z nemocnice v roku 2014 bola poručiteľka hospitalizovaná opakovane, no nikdy sa
nejednalo o hospitalizáciu z dôvodu duševnej poruchy a duševnej choroby. V danom období poručiteľka
užívala liek s gingo bilobou a Memantin, no iné psychofarmaká neužívala. V tejto súvislosti navrhla

pre účely znaleckého dokazovania aj vyžiadanie prehľadu zo zdravotnej poisťovne o predpísaných a
skutočne vydaných liekoch na meno poručiteľky.
Žalovaná v 2. rade v závere uviedla ďalšie otázky, ktoré mali byť položené znalcovi.

19. Dňa 08.06.2023 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom reagoval na podanie žalovanej v 2.

rade. Tu uviedol, že žalovaná v 2. rade popisuje zdravotný stav poručiteľky v súvislosti s hospitalizáciou
v roku 2014 ako bezchybný, pričom jedinou príčinou, ktorá spôsobovala diagnostikovanie demencie
pri Alzheimerovej chorobe bola dehydratácia a vykonávanie vyšetrení v nemocnici. Takéto tvrdenia
žalovanej v 2. rade označil za insitné, pričom ich žalovaná v 2. rade nijakým spôsobom nepreukázala.
Tvrdenie, že po konštatovaní diagnózy demencia pri Alzheimerovej chorobe psychiatrickým konzíliom

UNLP malo o pár dní dôjsť k vyliečeniu poručiteľky, by znamenalo jednak medicínsky zázrak a jednak
aj fatálnu chybu psychiatrického konzília UNLP.
K tvrdeniam žalovanej v 2. rade, že už v roku 2005 poručiteľka prejavila svoju vôľu darovať nehnuteľnosti
na F. K. žalobca uviedol, že v celom rozsahu spochybňuje hodnovernosť predloženej darovacej zmluvy,
pričom má za to, že pokiaľ by poručiteľka spolu s manželom mali záujem darovať žalovanej v 2. rade

svoj podiel, tak by to za 13 rokov na základe predmetnej darovacej zmluvy celkom iste urobili.
K ďalším tvrdenia žalovanej v 2. rade žalobca uviedol, že to, že poručiteľka nebrala relevantné lieky,
resp. nebola hospitalizovaná z dôvodu duševnej choroby, ešte neznamená, že nemohla trpieť duševnou
poruchou. V súvislosti s účasťou notára na napadnutom právnom úkone žalobca dodal, že notár predsa
nie je psychiater, ani lekár, aby vedel hodnoverne posúdiť zdravotný stav poručiteľky a spoľahlivo

diagnostikovať, či netrpí duševnou poruchou. Podľa § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti (Notársky poriadok), notárska zápisnica obsahuje vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na
právne úkony, z čoho vyplýva, že nie je to notár, kto vyhlasuje a zodpovedá o spôsobilosti na právne
úkony, ale účastník úkonu. Notár preto nemôže vedieť o tom, že osoba koná v duševnej poruche a nemá
povinnosť vykonávať ďalšie zisťovanie. Notár ani nie je oprávnený posúdiť, či je účastník spôsobilý na

právne úkony. Aj v prípade, keď človek vyššieho veku v prítomnosti notára prejavuje príznaky duševnej
poruchy, notár ako laik nemusí predmetné prejavy pripisovať konkrétnej psychickej poruche, ale len
prirodzenému prejavu emócií osôb vyššieho veku, ktoré ľudia prirodzene v prítomnosti takýchto osôb
majú a o to zvlášť u osoby vyššieho veku, akou v tomto prípade bola poručiteľka. Žalobca tiež namietol,
že žalovaná v 2. rade predkladala návrhy na vykonanie dôkazov a ďalšie otázky na znalca po uplynutí

súdom určenej lehoty, nakoľko podanie žalovanej v 2. rade bolo súdu doručené skoro mesiac po uplynutí
lehoty. Napokon namietol aj žalovanou v 2. rade položené otázky na znalca.

20. Súd následne uznesením zo dňa 10.07.2023 (č.l. 434 súdneho spisu) ustanovil znalca z odboru:
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria, MUDr. Martina Kalaša, ev.č.: 915854, a uložil

mu povinnosť vypracovať znalecký posudok za účelom zodpovedania nasledovných otázok: a) či
poručiteľka konala v čase spísania Závetu a Listiny o vydedení zo dňa 31.01.2018 v duševnej poruche
a či ju táto duševná porucha robila pre tento úkon neschopnou; b) či poručiteľka bola v čase spísania
Závetu a Listiny o vydedení zo dňa 31.01.2018 v takom psychickom stave, že nebola schopná rozpoznaťnásledky Závetu a Listiny o vydedení, ktoré ako úkony vykonala vo forme notárskej zápisnice a či
chápala zmysel inštitútu predmetnej notárskej zápisnice; c) či je možné, aby sa poručiteľka v období
od 04.12.2014 do 31.01.2018 vyliečila na základe vtedy dostupných medicínskych poznatkov z choroby

– demencia pri Alzheimerovej chorobe, ktorú jej diagnostikovalo Psychiatrické konzílium amb. – SNP
– UNLP dňa 04.12.2014 z hodnotou MMSE 11 bodov; d) či je možné u pacienta v tak vysokom veku
spomaliť alebo zastaviť progres demencie pri Alzheimerovej chorobe; e) či poručiteľka dokázala v čase
okolo 31.01.2018 slobodne a bez akýchkoľvek ovplyvňovaní a nátlaku prejaviť svoju vôľu; f) súd žiadal
zodpovedať vyššie uvedené otázky aj bez zohľadnenia lekárskych/prepúšťacích správ vyhotovených

žalovanou v 2. rade, resp. neurologickou ambulanciou Železničného zdravotníctva Košice, s.r.o.; g)
či lekárske/prepúšťacie správy vyhotovené žalovanou v 2. rade, resp. neurologickou ambulanciou
Železničného zdravotníctva Košice, s.r.o. vzhľadom na ich výsledky pri posúdení ochorenia demencia
pri Alzheimerovej chorobe neboli v rozpore s ostanými dostupnými zdravotnými záznamami poručiteľky.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.07.2023.

21. V reakcii na uznesenie súdu zo dňa 10.07.2023 bolo súdu doručené podanie žalovanej v 2.
rade dňa 19.07.2023, v ktorom namietala, že konanie nie je vedené spravodlivo, nakoľko z otázok
položených žalovanou v 2. rade nebola znalcovi položená ani jedna. Preto opätovne navrhla položiť
znalcovi nasledovné otázky: a) či vzhľadom na zdravotný stav poručiteľky boli u tejto diagnostikované
také zreteľahodné dôsledky ochorení, ktoré spôsobili rozvrat jej psychických funkcií a preto v dobe

spísania právnych úkonov Závetu a Listiny o vydedení nebola poručiteľka schopná adekvátne chápať
a posudzovať svoje konanie? Ak boli, aké?; b) ak sa u poručiteľky počas jej hospitalizácie od roku 2014
vyskytli „stavy zmätenosti“, mohlo uvedené súvisieť (byť zapríčinené) zhoršeným somatickým stavom
a najmä cudzím prostredím, na ktoré sa starší človek dokáže ťažko adaptovať?; c) ak sa u poručiteľky
počas hospitalizácie v dobe od 03.12.2014 do 09.12.2014 vyskytli známky „stavy zmätenosti“ a následne

po liečbe pri kontrole dňa 27.03.2015 mala podľa zdravotnej dokumentácie MMSE 22 bodov a konštatuje
sa zlepšený stav, mohlo ísť o tzv. Durchgang syndróm?; d) ak sa u poručiteľky pripustí vzhľadom na
zdravotnú dokumentáciu založenú v súdnom spise kognitívny deficit, t.j. porucha chápavosti a úsudku,
možno bez akýchkoľvek pochýb konštatovať, že sa jednalo o poruchu tak vysokého stupňa, že
u poručiteľky porušil jej úsudkovú chopnosť, rozhodovanie a plánovanie tak hlboko, že znemožnil kritický

autentický vôľový akt – spísanie Závetu a Listiny o vydedení formou notárskej zápisnice?

22. Dňa 22.11.2023 bol súdu doručený znalecký posudok č. 2/2023, ku ktorému sa strany mohli vyjadriť.

23. Dňa 29.01.2024 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej v 2. rade k znaleckému posudku, v ktorom

uviedla, že sa so závermi znaleckého posudku nestotožňuje a nesúhlasí s nimi. V znaleckom posudku
znalecopakovanepoukazujenaskutočnosť,ževdostupnejzdravotnejdokumentácii„absentujevširšom
popisovanie fungovania probandky v celom období“. K predmetnému žalovaná v 2. rade uviedla, že
probandka bola jej matka a žalovaná v 2. rade s ňou prežial prakticky celý jej život. Takto poznala
detailne jej zdravotný stav, absolvovala s ňou viac menej všetky vyšetrenia, a preto nezapisovala detaily

objektívnej anamnézy od príbuzných ako sa to bežne realizuje u ostatných pacientov.
K výsledkom znaleckého dokazovania žalovaná v 2. rade namietla, že v súvislosti s testovaním v roku
2006 (MMSE 26 bodov) tento nemožno hodnotiť ako dôsledok demencie, ale depresie. Po nasadení
antidepresív sa poručiteľkin stav výrazne zlepšil a ďalších 5 rokov po liečbe neboli pozorované a ani
zistené žiadne klinické znaky, ktoré by svedčili pre možnosť demencie. V roku 2011 bola poručiteľka bez

antidepresívnej liečby, došlo u nej k zhoršovaniu nálady, podráždenosti, istým prejavom nekritickosti,
a preto bola opätovne testovaná na demenciu, kde v MMSE dosiahla skóre 24 bodov. Tu stratila body
v časti počítania a spätného hláskovania, pričom síce v živote pracovala ako účtovníčka, no v čase
testovania mala 82 rokov, čiže už 26 rokov s číslami nepracovala. Žalovaná v 2. rade mala za to, že aj
keď vzhľadom na vek poručiteľky bola jej pozornosť narušená, vôbec sa nemuselo jednať o závažnejšie

kognitívne poškodenie. Na liečbu depresie boli v roku 2011 opäť nasadené antidepresíva a pridaný
bol aj liek na demenciu ľahkého stupňa. V roku 2014 počas hospitalizácie, v teste MMSE dosiahla
poručiteľka 11 bodov, čo aj znalec hodnotil opatrne. Pri kontrole v roku 2015 v MMSE dosiahla 22 bodov,
pričom znalec poukázal na to, že v teste absentuje napísanie vety a že je nesúlad medzi schopnosťou
písomného prejavu a zvládnutím náročnej grafickej úlohy a tiež, že je kompletná časová dezorientácia

pacientky. Žalovaná v 2. rade k predmetnému uviedla, že poručiteľka vedela aký je rok a ročné obdobie,
preto sa nejednalo o úplnú časovú dezorientáciu. Následne poručiteľka nevedela aký je mesiac a
koľkéhoje,pomýlilasaajvpočítaní,apretozačalabyťpodráždenáaužodmietlapokračovaťvtestovaní.
Podľa žalovanej v 2. rade je podstatné aj to, že dcéru poručiteľka nebrala ako autoritu a ako rodič prosteiba odmietla požiadavku dieťaťa o ďalšie testovanie. Nakoľko žalovaná v 2. rade trvanie na ukončení
testovania nepovažovala za absolútnu nutnosť, matku do testu nijako nesilila. V roku 2017 vedela
poručiteľka správne a bezchybne zvládnuť úlohu zameranú na retenciu pracovnej pamäti, a teda keď

chcela spolupracovať a sa sústredila, tak nemala žiaden problém zvládať zadávané úlohy. Poznámka
o tom, že poručiteľka zabudla vypnúť plyn svedčí podľa žalovanej v 2. rade len o nekoncentrovanosti
poručiteľky v danom momente. Aj zdravému človeku sa môže stať, že na niečo môže pozabudnúť. Tento
údaj napokon bol zapísaný len preto, že poručiteľke žalovaná v 2. rade predpisovala alzheimeriká. Čo
sa týka lieku Memantin, ktorý bol doporučený v roku 2014 poručiteľke a ktorý sa predpisuje pri stredne

ťažkej alebo ťažkej demencii, ani tento by nebola dostávala, ak by nedošlo k zhoršeniu zdravotného
stavu v roku 2014. V roku 2018 poručiteľka v teste MMSE dosiahla 20 bodov, čo je stále v rozmedzí
ľahkej demencie. Žalovaná v 2. rade dodala, že v roku 2016 poručiteľka utrpela trieštivú zlomeninu
ramennej kosti, pričom pre zachovanie psychickej pohody nebolo pacientke detailne vysvetlené, že má
roztrieštenú kosť, a preto bola pre ňu pri hospitalizácii v roku 2017 prekvapivou informácia o tom, že
má zlomeninu. Podľa žalovanej v 2. rade bola poručiteľka vo fyzickej, psychickej a zdravotnej pohode

bez akýchkoľvek výkyvov až do júna 2018. Až 5 mesiacov po spísaní Závetu a Listiny o vydedení došlo
u poručiteľky k zhoršeniu zdravotného stavu a následnej hospitalizácii, kedy opäť došlo k utrpeniu kvality
a kvantity vedomia. No po následnom preklade poručiteľky z interného oddelenia na chirurgiu došlo
k zlepšeniu jej stavu.
Žalovaná v 2. rade preto nespochybňuje, že poručiteľka síce trpela demenciou pri Alzheimerovej

chorobe, ktorá choroba začal v roku 2012, eventuálne aj neskôr, táto však mala veľmi pomalý priebeh
a bola komplikovaná vaskulárnou zložkou/náhlymi, ale nie trvalými, iba prechodnými zmenami, a to
v roku 2014 a v roku 2018, počas dvoch hospitalizácií. Má však za to, že v čase namietaného právneho
úkonu nedošlo u poručiteľky k žiadnemu zhoršeniu jej zdravotného stavu. Znalec vypracoval znalecký
posudok len na základe čiastočne dostupnej zdravotnej dokumentácie a bez objektívnej anamnézy od

rodinných príslušníkov. Žalovanej v 2. rade tiež nie je zrejmé, či znalec bral do úvahy to, že v roku 2017
poručiteľka prejavila svoju vôľu vlastnoručne napísanou darovacou zmluvou a nie je jej zrejmé, či znalec
bral do úvahy aj ďalšie zmeny, ktoré ale nastali až ex post, teda po dátume, kedy boli realizované právne
úkony Závetu a Listiny o vydedení. Takto opäť navrhla doplniť znalecké dokazovanie o zodpovedanie
otázok uvedených pôvodne v podaní doručenom súdu dňa 19.07.2023, a to vrátane ďalšej otázky:

Ak bol u poručiteľky znemožnený jej kritický vôľový akt, mala a mohla byť táto zmena pozorovateľná
a rozpoznateľná treťou osobou (notárom) pri overovaní si vôle a vedomia poručiteľky, čo (aký úkon)
chce poručiteľka realizovať?

24. Dňa 20.02.2024 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k znaleckému posudku, v ktorom

uviedol, že znalec v znaleckom posudku potvrdil jeho tvrdenia, a teda, že poručiteľka určite nemohla
v takom zdravotnom stave rozpoznať obsah a dôsledky predmetného právneho úkonu a napokon
duševná porucha poručiteľky ovplyvňovala schopnosť jej rozhodovania sa a konania, pretože si vôbec
neuvedomovala zmysel právnych úkonov. Žalobca tiež poukázal na to, že znalec vyvrátil tvrdenia
žalovanej v 2. rade o vyliečení sa poručiteľky v rozhodnej dobe, ako aj o výrazných úspechoch

liečby u poručiteľky v rozhodnej dobe. Takto bolo znaleckým posudkom dokázané, že Závet a Listina
o vydedení sú absolútne neplatné právne úkony.
K otázkam, ktoré žalovaná v 2. rade žiadala zodpovedať znalcom, žalobca uviedol, že v prípade otázky
a), táto je už zodpovedaná v znaleckom posudku; otázka po b) nemá žiadnu relevanciu vzhľadom na
predmet konania a jedná sa napokon o hypotetickú otázku; v prípade otázky c) žalobca nevidel dôvod

na posúdenie, či sa malo jednať o tzv. Durchgang syndróm, nakoľko znalec vymedzil, že v prípade
poručiteľky sa jednalo o stav trvalý; otázka po d) bola podľa žalobcu už zodpovedaná v znaleckom
posudku. Žalobca dodal, že znalec jednoznačne zodpovedal otázky, ktoré boli jednoznačne formulované
a ktoré boli vybrané tak, aby boli vhodným podkladom pre rozhodnutie vo veci samej.

25.Dňa26.03.2024bolosúdudoručenévyjadreniežalovanejv2.rade,vzmyslektoréhosanestotožňuje
s vyjadrením žalobcu, nakoľko ona sa len snažila opísať nielen vtedajší zdravotný stav poručiteľky,
ale aj situáciu, za ktorej došlo k spísaniu namietaných právnych úkonov. Poručiteľka žije od roku
2016, t.j. po úraze, v domácnosti žalovanej v 2. rade, pričom žalobca sa o jej zdravotnom stave
vôbec neinformoval, resp. ani predtým ho v domácnosti poručiteľky nestretla. Pokiaľ tvrdí žalobca, že

poručiteľka bola dementná a ako taká si vyžadovala dennodennú opateru, tak ako sa žalobca staral
o poručiteľku? Poručiteľku začal navštevovať až v zariadení ARCUS od roku 2019. Pokiaľ by bol
pripustený záver, že poručiteľka nevedela ani hovoriť, nebola by tak schopná ani napísať darovaciu
zmluvu, kde jasne a zreteľne deklarovala svoju vôľu. Žalobca sa podľa žalovanej v 2. rade len odvolávana obsah prepúšťacej správy z roku 2014, pričom samotný znalec v znaleckom posudku pristúpil k
hodnoteniu tejto správy opatrne. Napokon žalovaná v 2. rade uviedla, že na vypracovanie znaleckého
posudku je potrebné detailne poznať zdravotný stav pacienta, vrátane vývoja ochorenia, a nie mať iba

čiastočné závery, ktoré pripustí žalobcova strana.

26. Dňa 04.04.2024 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade, kde uviedol, že so závermi
znaleckého posudku plne súhlasí. V ďalšom sa vyjadroval k podaniu žalovanej v 2. rade, pričom
uviedol, že zdravotný stav poručiteľky bol žalovanou v 2. rade ako ošetrujúcou lekárkou posudzovaný

tendenčne, jednostranne a bez primeranej objektivity. Dal za pravdu tvrdeniu žalovanej v 2. rade, že ju
poručiteľka nikdy nepovažovala za autoritu, práve naopak, hádky medzi nimi neboli ničím neobvyklým,
dokonca malo dôjsť aj k fyzickému napadnutiu poručiteľky žalovanou v 2. rade. Žalovaný v 1. rade
zdôraznil, že žalovaná v 2. rade neuvádza pravdivé informácie ak tvrdí, že poručiteľka si raz pamätala
a inokedy v dôsledku čohosi (napr. depresie) si zasa nepamätala. Podľa žalovaného v 1. rade si
poručiteľka väčšinou nepamätala, aktuálne udalosti nedokázala vôbec vyhodnotiť v bežnej konverzácii,

nečítala, nelúštila krížovky, nemala priateľov, sporadicky pozerala televíziu. Podľa žalovaného v 1. rade
poručiteľka v čase, keď sa zdržiavala v domácnosti žalovanej v 2. rade, už bola dementná, nakoľko
s ňou nebola možná žiadna rozvinutá komunikácia a časom sa to zhoršovalo. Čo sa týka darovacej
zmluvy, zrejme ju poručiteľka prepísala podľa predloženej predlohy. Napokon v dome, kde poručiteľka
bývala, boli odmontované všetky 4 otočné regulátory na plynovom sporáku manželom žalovanej v 2.

rade, nakoľko poručiteľka bola nekoncentrovaná, nedokázala už praktizovať ani tie najjednoduchšie
kuchynské úkony. Takto so závermi znaleckého dokazovania súhlasil.

27. Dňa 05.04.2024 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu. Tu argumentoval tým, že napriek tvrdeniam
žalovanej v 2. rade o absencii popisu fungovania poručiteľky, znalec jednoznačne vyslovil nepochybnosť

o svojich záveroch, že v čase spísania Závetu a Listiny o vydedení poručiteľka trpela demenciou
Alzheimerovho typu, zmiešanej formy, a to stredne ťažký stupeň. V súvislosti s testovaním poručiteľky
v roku 2006 znalec nevylúčil, že ľahký kognitívny deficit v tomto období nemôže byť spôsobený
demenciou. V roku 2011 bola poručiteľka testovaná opäť, pričom bolo ustálené, že v tomto prípade ide
o významné zhoršenie u poručiteľky a šlo už o prejavy ľahšieho stupňa dementného syndrómu. Stav

poručiteľky v roku 2014 podľa znalca tiež mohol dopomôcť k progresii celkového stavu, pričom výsledky
testovania v roku 2015 podľa znalca predstavovali nezvyklé zlepšenie a jednalo sa o neštandardný
výsledok. Tvrdenia žalovanej v 2. rade v tejto súvislosti preto žalobca považoval za účelové a ničím
nepodložené tvrdenia. Výsledky testovania poručiteľky v roku 2018 znalec označil za prekvapivé a pri
náleze „ľahká porucha pamäti“ zdôraznil, že je potrebné ho hodnotiť obozretne.

Žalobca dodal, že podľa § 58 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) je úlohou notára overiť pravosť podpisu a nie prejavenú vôľu osoby vykonávajúcej
právny úkon. Otázky, na ktorých zodpovedaní znalcom žalovaná v 2. rade trvala, označil žalobca
za špekulatívne, ktorých jediným cieľom je spochybniť záver znaleckého dokazovania. Doplnenie
znaleckého dokazovania preto žalobca považoval za neúčelné a nadbytočné.

28. Následne súd uznesením zo dňa 18.06.2024 uložil znalcovi MUDr. Martinovi Kalašovi zodpovedať
ďalšie otázky, a to v zmysle návrhu žalovanej v 2. rade zo dňa 29.01.2024. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 05.07.2024.

29. Dňa 12.07.2024 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že je nehospodárne
a neodôvodnené pristúpiť k výsluchu notárky JUDr. Kataríny Boháčovej, nakoľko by sa jej výsluchom
nedospelo k objasneniu skutkového stavu veci. Notár nie je lekár, aby vedel posúdiť zdravotný stav
poručiteľky,čidokoncasámdiagnostikovať,činetrpíduševnouporuchou.Notárpretonemôžeobjektívne
zistiť, či daná osoba konala v duševnej poruche, resp. nemá povinnosť vykonávať ďalšie zisťovanie

v tejto otázke. V danom prípade bolo vykonané znalecké dokazovanie, nakoľko posúdenie psychického
stavu poručiteľky záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré bolo potrebné vedecké poznatky. Žalobca
tiež považoval návrh žalovanej v 2. rade na výsluch notárky za oneskorený.

30. Súd následne nariadil na deň 08.04.2025 pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu, ako aj

svedka – notárku JUDr. Katarínu Boháčovú, ktorá dňa 17.01.2025 doručila súdu oznámenie o tom, že je
povinná zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela pri výkone svojho
povolania v zmysle § 39 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok),
pričom tejto povinnosti ju môžu pozbaviť právni nástupcovia, teda domnelí dedičia účastníka úkonu.31. Oznámenie notárky bolo doručené žalovanej v 2. rade, ktorá dňa 20.02.2025 doručila súdu
prehlásenie žalovanej v 2. rade o tom, že zbavuje túto notárku povinnosti mlčanlivosti.

32. Dňa 27.02.2025 bolo súdu doručené doplnenie posudku č. 1/2025, ktoré súd zaslal stranám sporu
na vyjadrenie.

33. Dňa 17.03.2025 bolo súdu doručené podanie žalovanej v 2. rade, v ktorom uviedla, že v rámci MMSE

testovania poručiteľky za 4 roky došlo k poklesu len o 2 body (MMSE zo dňa 06.04.2011 – 24 bodov,
MMSE zo dňa 27.03.2015 – 22 bodov). Takto pokiaľ ročne pokleslo hodnotenie o 0,5 bodu, je legitímne
očakávať, že v januári 2018 by sa dosiahol pokles o 1,5 bodu a poručiteľa bola na úrovni 20,5 bodu,
čo je mierna kognitívna porucha.
Znalec v doplnení znaleckého posudku vychádzal z odbornej literatúry, kde závery zodpovedajú
„priemeru“ zisťovaných skutočností, pričom však podľa žalovanej v 2. rade je každý pacient sui generis,

a teda u každého môže byť progres choroby jedinečný. Žalovaná v 2. rade opäť poukázala na to, že
znalec čerpal informácie len z čiastkovej dostupnej zdravotnej dokumentácie. Napokon poukázala opäť
na darovaciu zmluvu, ktorú mala spísať vlastnoručne poručiteľka podľa vlastných predstáv a v totožnom
čase ako Závet a Listinu o vydedení. Žalovaná sa preto pýtala na to, ako sa znalec vysporiadal s touto
skutočnosťou, teda darovacou zmluvou, ktorá bola súčasťou súdneho spisu a ako korešpondujú so

závermi znalca výsledky ošetrenia poručiteľky na psychologickej ambulancii PhDr. Valérie Samselyovej
zo dňa 30.01.2018. Takto nepovažovala odpovede znalca za presvedčivé a navrhla výsluch znalca
k týmto skutočnostiam.

34. Dňa 20.03.2025 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, kde sa vyjadril k záverom doplnenia

znaleckého posudku a uviedol, že znalec opätovne konštatoval, že poručiteľka v čase spísania
namietaných úkonov trpela závažným psychickým ochorením, a to Alzheimerovou demenciou stredne
ťažkého stupňa postihnutia, čo malo významný vplyv na schopnosť adekvátne chápať a posudzovať
svoje konanie. Znalec nevychádzal len z vedeckých zdrojov, ale aj zo zdravotnej dokumentácie.
Žalobca tiež poukázal na to, že z odpovede znalca vyplýva, že stavy zmätenosti poručiteľky zrejme

súviseli s neurologickým ochorením a neboli spôsobené výlučne cudzím prostredím, ktoré je len
ďalším príznakom vplyvu Alzheimerovej demencie na zníženú adaptabilitu poručiteľky. Znalec vylúčil
tzv. Durchgang syndróm a konštatoval, že u poručiteľky možno s najväčšou pravdepodobnosťou
skonštatovať poruchu kognitívnych funkcií, ktorá bola tak závažná, že ovplyvnili jej úsudkovú schopnosť,
rozhodovanie a plánovanie, a to forenzne významne. Napokon k poslednej otázke žalovanej v 2. rade

na znalca žalobca uviedol, že rozpoznávacia schopnosť notára nie je rovnaká ako u lekára a otázka
žalovanej v 2. rade bola len hypotetická. Ak by aj notár vedel rozpoznať vyššie uvedenú diagnózu,
nespôsobuje to neplatnosť právneho úkonu a notárska zápisnica nereparuje nespôsobilosť na právne
úkony. Ak by notár ja mohol rozpoznať diagnózu, záver by bol rovnaký, akurát by notár zodpovedal za
škodu, ktorú by tým spôsobil. Žalobca tiež mal obavy, či v tejto súvislosti by nebola výpoveď notárky

účelová, nakoľko by vedela, že ak bude vypovedať určitým spôsobom, tak si môže dokonca poškodiť.
Podľažalobcujezrejmé,žeprípadnýdopadvýsledkusporujevprotikladekzáujmomsvedkaavprípade
úspechu žalovaného by sa svedok vyhol prípadnej zodpovednosti za svoj úkon, čo ho tak ale ovplyvňuje
ako sa má pri výsluchu zariadiť. No a napokon výsluch notárky ako laika by bol irelevantný, nakoľko notár
nie je kompetentný ani v zmysle zákona, ani s poukazom na potrebu vedeckých znalostí posudzovať

spôsobilosť osoby, ktorej podpis sa overuje. Podľa žalobcu si je možné len ťažko predstaviť, že výsluh
notárky by mal väčší dôkazný význam ohľadom spôsobilosti na právne úkony než znalecký posudok
experta, ak by boli vo vzájomnom rozpore.

35. Dňa 08.04.2025 sa vo veci konalo ďalšie pojednávanie, na ktoré bola ako svedkyňa predvolaná

JUDr. Katarína Boháčová, notárka, resp. pôvodne notárska kandidátka poverená notárkou JUDr.
Martinou Mižikovou, ktorá spísala vo forme notárskej zápisnice namietané úkony Závetu a Listiny
o vydedení. Po poučení súdom notárka na pojednávaní vyhlásila, že nebude vypovedať, nakoľko sa
Závet a Listina o vydedení týkali poručiteľky, ktorej právnymi nástupcami – dedičmi sú strany sporu,
pričom obdŕžala zbavenie povinnosti mlčanlivosti len od žalovanej v 2. rade. Na to žalobca uviedol,

že notárku nezbavuje mlčanlivosti. Súd preto nemohol vykonať dôkaz výsluchom notárky. Notárka na
to vyhlásila, že si svedočné neuplatňuje a opustila pojednávaciu miestnosť. Žalovaná k predmetnému
v závere pojednávania uviedla, že medzitým zistila, že je to Notárska komora, ktorá v takýchto situáciách
zbavuje notárov povinnosti mlčanlivosti a že trvá na výsluchu notárky. Žalobca vykonanie tohto dôkazunamietol aj s poukazom na svoju skoršiu argumentáciu. Súd napokon nevyhovel návrhu žalovanej v 2.
rade na vykonanie dôkazu výsluchom notárky.
Na predmetnom pojednávaní predložil súdu žalovaný v 1. rade podanie označené ako „Návrh na

zlúčenie žalôb“ bez datovania, ktoré podal na pošte dňa 26.02.2025. V predmetnom podaní uviedol, že
sa na súde vedú dve konania, a to na podklade žaloby jeho brata pod sp. zn. K2 – 45C/15/2022 a pod
sp. zn. K2 – 37C/17/2022, ktoré sa vedie na podklade jeho žaloby. Argumentoval tiež tým, že zlúčením
vecí by došlo k urýchleniu veci, tieto sa týkajú rovnakého predmetu a napokon dôkazy a fakty sú v oboch
konaniach identické. Túto svoju argumentáciu žalovaný v 1. rade predniesol aj ústne a strany sa mali

možnosť k predmetnému vyjadriť.
V rámci pojednávania boli súdu predložené aj ďalšie podania, tentoraz zo strany žalobcu, pričom sa
jednalo o nasledovné listiny: uznesenie Okresného súdu Košice II vo veci sp. zn. 14Ps/15/2020 –
14 zo dňa 03.11.2020, ktorým súd ustanovil poručiteľke opatrovníka, výzva súdu zo dňa 03.11.2020
adresovaná žalobcovi na doloženie požadovaných dokladov a návrh na zastavenie konania z dôvodu
úmrtia zo dňa 08.03.2021. Tieto dokumenty sa všetky týkali konania o spôsobilosti na právne úkony

poručiteľky, ktoré sa začalo na návrh žalobcu a viedlo sa na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.
14Ps/15/2020. Predmetnými listinami žalobca reagoval na vyjadrenie žalovanej v 2. rade uvedené
v podaní doručenom súdu dňa 17.03.2025.

36. Súdu v priebehu konania strany predložili listinné dôkazy, a to: uznesenie Okresného súdu Košice II

sp. zn. 24D/83/2021 zo dňa 16.02.2022, doplnenie podania adresované notárke JUDr. Silvie Pršebice
v konaní sp.z n. 24D/83/2021 zo dňa 28.01.2022, nesúhlas so Závetom a Listinou o vydedení
a námietka neplatnosti Závetu a Listiny o vydedení adresované notárke JUDr. Silvie Pršebice v konaní
sp. zn. 24D/83/2021 zo dňa 17.12.2021, notárska zápisnica spísaná dňa 31.01.2018 pod sp. zn. N
107/2018, Nz 3167/2018, NCRIs 3217/2018, lekárska správa od všeobecného lekára pre dospelých

B. A. F. zo dňa 19.03.2015, lekárska správa od všeobecného lekára pre dospelých B. A. F. zo dňa
23.08.2018, prepúšťacia správa neurologickej kliniky UNLP zo dňa 12.12.2014, darovacia zmluva
vlastnoručne písaná bez datovania, predvolanie v dedičskej veci po A. G. B. sp. zn. D not 7/2014
zo dňa 24.11.2016, darovacia zmluva bez datovania, lekárska správa z neurologickej ambulancie
Železničného zdravotníctva Košice s.r.o. zo dňa 06.04.2011, rozhodnutie o prípustnosti stavby zo dňa

11.05.1976, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. D.- N., darovacia zmluva zo dňa 23.11.2002, MMSE test zo
dňa 27.03.2015, lekárska správa z neurologickej ambulancie Železničného zdravotníctva Košice s.r.o.
zo dňa 27.03.2015, notárska zápisnica spísaná dňa 07.10.2005 sp. zn. N 309/2005, Nz 46851/2005,
NCRIs 46229/2005, prepúšťacia správa z neurologickej ambulancie Železničného zdravotníctva Košice
s.r.o. zo dňa 26.07.2012, MMSE test zo dňa 06.04.2011, prepúšťacia správa z neurologickej ambulancie

Železničného zdravotníctva Košice s.r.o. zo dňa 16.11.2017, prehlásenie zamestnancov ARCUS – u bez
datovania, fotky predložené žalovanou v 2. rade, vyžiadanie potvrdenia – odpoveď zo dňa 08.08.2022,
výpis z LV č. XXXXX pre k.ú. C. B. A., čiastočný výpis z LV č. XXXX pre k.ú. I., čiastočný výpis
z LV č. XXXX pre k.ú. I., čiastočný výpis z LV č. XXXX pre k.ú. I., čiastočný výpips z LV č. XXXX
pre k.ú. I., čiastočný výpis z LV č. XXXX pre k.ú. I., štandardný postup pri chorobe demencia pri

Alzheimerovej chorobe (odborná štúdia), fotky predložené žalobcom, rozhodnutie o pridelení pozemku
do osobného užívania zo dňa 30.05.1988, zmluva o pôžičke zo dňa 22.11.1989, zmluva o pôžičke zo dňa
12.06.1991, lekárska správa z neurologickej ambulancie Železničného zdravotníctva Košice s.r.o. zo
dňa 07.06.2019, lekárska správa z neurologickej ambulancie Železničného zdravotníctva Košice s.r.o.
zodňa31.05.2019,lekárskasprávazneurologickejambulancieŽelezničnéhozdravotníctvaKošices.r.o.

zodňa19.03.2019,lekárskasprávazneurologickejambulancieŽelezničnéhozdravotníctvaKošices.r.o.
zodňa30.10.2018,lekárskasprávazneurologickejambulancieŽelezničnéhozdravotníctvaKošices.r.o.
zodňa14.06.2018,lekárskasprávazneurologickejambulancieŽelezničnéhozdravotníctvaKošices.r.o.
zodňa08.06.2018,lekárskasprávazneurologickejambulancieŽelezničnéhozdravotníctvaKošices.r.o.
zodňa01.06.2018,lekárskasprávazneurologickejambulancieŽelezničnéhozdravotníctvaKošices.r.o.

zodňa09.05.2018,lekárskasprávazneurologickejambulancieŽelezničnéhozdravotníctvaKošices.r.o.
zodňa16.11.2017,lekárskasprávazneurologickejambulancieŽelezničnéhozdravotníctvaKošices.r.o.
zodňa12.07.2017,lekárskasprávazneurologickejambulancieŽelezničnéhozdravotníctvaKošices.r.o.
zodňa18.01.2017,lekárskasprávazneurologickejambulancieŽelezničnéhozdravotníctvaKošices.r.o.
zodňa15.07.2016,lekárskasprávazneurologickejambulancieŽelezničnéhozdravotníctvaKošices.r.o.

zodňa14.05.2015,lekárskasprávazneurologickejambulancieŽelezničnéhozdravotníctvaKošices.r.o.
zodňa16.12.2014,lekárskasprávazneurologickejambulancieŽelezničnéhozdravotníctvaKošices.r.o.
zodňa28.08.2014,lekárskasprávazneurologickejambulancieŽelezničnéhozdravotníctvaKošices.r.o.
zodňa28.08.2014,lekárskasprávazneurologickejambulancieŽelezničnéhozdravotníctvaKošices.r.o.zo dňa 02.03.2006, lekárska správa z psychologickej ambulancie H. E. C. zo dňa 30.01.2018, uznesenie
Okresného súdu Košice II vo veci sp. zn. 14Ps/15/2020 – 14 zo dňa 03.11.2020, výzva súdu zo dňa
03.11.2020 adresovaná žalobcovi na doloženie požadovaných dokladov a návrh na zastavenie konania

z dôvodu úmrtia zo dňa 08.03.2021, z ktorý súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

37. Z predložených početných lekárskych a prepúšťacích správ súd konštatuje, že poručiteľka už
niekoľko rokov pred spísaním namietaných právnych úkonov Závetu a Listiny o vydedení trpela
demenciou pri Alzheimerovej chorobe atypickej alebo zmiešanej formy, ako to vyplýva z lekárskej správy

od všeobecného lekára pre dospelých B. A. F. zo dňa 23.08.2018, v rámci ktorého je uvedené, že
29.07.2011 bolo vykonané špecializované vyšetrenie so záverom: demencia pri Alzheimerovej chorobe,
atypická alebo zmiešaná forma. V neskorších lekárskych a prepúšťacích správach sa pravidelne
objavuje aj táto diagnóza, pričom bola potvrdená aj v prepúšťacej správe zo dňa 12.12.2014, keď bola
poručiteľka hospitalizovaná pre náhlu cievnu mozgovú príhodu, ako aj v prepúšťacej správe zo dňa
27.11.2017, keď bola hospitalizovaná na neurologickom oddelení Železničného zdravotníctva Košice

s.r.o. Z predmetného dokumentu tiež vyplýva, že poručiteľka v danom čase užívala o.i. aj lieky Memantin
a Tebokan.

38. Z odbornej štúdie – štandardný postup Ministerstva zdravotníctva SR v prípade choroby – demencia
pri Alzheimerovej chorobe (pozn. súdu: dostupné aj na webovom sídle Ministerstva zdravotníctva SR) zo

dňa 10.12.2019 súd konštatuje, že medzinárodná klasifikácia chorôb (MKCH-10, WHO, 1992) definuje
demenciu, zaradenú v podkapitole Organické duševné poruchy pod kódovým označením F00-F03, ako
„syndróm zapríčinený chorobou mozgu, zvyčajne chronickou alebo progresívnou, pri ktorom sa zhoršujú
viaceré vyššie kôrové funkcie vrátane pamäti, myslenia, orientácie, chápania, rátania, kapacity učenia,
jazykaaúsudku.Vedomieniejezastreté.Deterioráciaemočnejkontroly,spoločenskéhosprávaniaalebo

motivácie zvyčajne sprevádza, ale niekedy aj predchádza poruchu kognitívnych funkcií. Tento syndróm
sa objavuje pri Alzheimerovej chorobe, pri cerebrovaskulárnej poruche a pri iných stavoch, ktoré prvotne
alebo druhotne postihujú mozog“.
Pre klinické účely (najmä pri voľbe terapeutického postupu) je účelné delenie demencií podľa stupňa
závažnosti (hĺbky demencie): Pri ľahkej demencii (celkové skóre štandardizovaného MMSE 25-21)

pokles kognitívnych schopností zhoršuje výkon v každodennom živote, pacient nemôže vykonávať
zložitejšie každodenné činnosti (napr. organizovať si stretnutia s priateľmi, bankové finančné operácie,
správne vypĺňať a pravidelne platiť šeky na pošte, zodpovedne šoférovať) alebo realizovať rekreačné
aktivity ako predtým. Pokles výkonu však nie je taký, aby bol pacient závislý od pomoci okolia, potrebuje
len občasný dohľad a pripomínanie. Pri stredne ťažkej demencii (celkové skóre štandardizovaného

MMSE 20-10) pokles kognitívnych funkcií už nedovoľuje pacientovi fungovať bez pomoci iných
ani pri bežných každodenných činnostiach, ako je nakupovanie, telefonovanie, či výber vhodného
oblečenia. V domácom prostredí dokáže vykonávať jednoduché činnosti (zohriať pripravené jedlo, ale
nie uvariť ho). Potrebuje asistenciu pri obliekaní, úprave zovňajšku, udržiavaní hygieny. Je narušená
kritickosť k ochoreniu, zachované schopnosti sa ťažko udržiavajú. Pri ťažkej demencii (celkové skóre

štandardizovaného MMSE 9-0) ide o hlboký nedostatok až úplnú stratu kognitívnych schopností a
bežných zručností, takže pacient je plne odkázaný na celodennú pomoc a opateru okolia. Kritickosť
k ochoreniu celkom chýba, pravidelne sa vyskytujú nekognitívne neuropsychiatrické, ale aj telesné
symptómy.
Klinickým prejavom Alzheimerovej choroby je vždy rozvoj dementného syndrómu. Priebeh je

plynulo progredientný, bez nápadnejších skokovitých zhoršení. Kognitívne poruchy sa rozvíjajú veľmi
nenápadne, prvým príznakom býva spravidla porucha epizodickej pamäti. Zhoršuje sa pozornosť a
novopamäť, najmenej sú postihnuté najlepšie fixované staré pamäťové obsahy, pacient je nesústredený,
objavujú sa poruchy motivácie, porucha úsudkových schopností sa spočiatku prejavuje ako bezradnosť,
najmä pri riešení nových či zložitejších situácií, prípadne prekvapivo nesprávne rozhodnutia, spočiatku

tiež len v náročnejších situáciách. K včasným príznakom patrí aj porucha vizuálno-priestorových
schopností, ktorá sa prejaví poruchou priestorovej orientácie, spočiatku najmä v menej známom
prostredí. Pri výraznejšom postihnutí dominantnej hemisféry sa typicky vyskytuje výraznejšia porucha
reči a komunikácie (spočiatku anomická afázia s postupnou progresiou). S progresiou ochorenia sa
k postihnutiu krátkodobej pamäti pridáva aj zhoršenie v oblasti staropamäti – dlhodobej pamäti, ktorá

sa postupne zhoršuje vo všetkých svojich vrstvách – epizodickej, sémantickej aj procedurálnej. V
pokročilejších štádiách ochorenia sa progresia porúch pamäti prejaví poruchami orientácie (spočiatku v
čase, neskôr aj miestnej a situačnej orientácie). Chorý pomerne rýchlo stráca kritický náhľad, nie je si
vedomý svojich deficitov, najmä problémov s pamäťou, necíti sa byť chorý. Prudko sa zhoršuje úsudok,logické a abstraktné myslenie. Pacient nie je schopný vykonávať svoje zamestnanie, ale postupne
zlyháva aj pri riešení bežných situácií každodenného života. Pamäť je postihnutá vo všetkých zložkách,
pacient sa nevie orientovať ani vo svojom vlastnom príbytku, nespoznáva svojich blízkych, častým

príznakom býva fenomén zámeny osôb. V pokročilejších štádiách pacient komunikuje len niekoľkými
slovami a apraxia postihne aj chôdzu, terminálne štádium niekedy dospeje až k akinetickému mutizmu,
pacient vôbec nie je schopný verbálne komunikovať, je imobilný, inkontinentný a musí byť kŕmený. V
priebehu rozvoja Alzheimerovej demencie sa ku kognitívnej poruche pridáva množstvo nekognitívnych
symptómov. Časté sú poruchy nálady, najmä depresívna nálada, ktorá sa najviac vyskytuje v skorých

štádiách ochorenia, v pokročilejších štádiách choroby býva skôr apatia. Časté sú aj psychotické prejavy,
častejšie sú bludy (asi u 20% pacientov) ako halucinácie. Časté sú tiež poruchy nočného spánku,
typická je spánková inverzia, keď pacient cez deň drieme, ale v noci nespí, je dezorientovaný a blúdi.
V pokročilom štádiu sa vyskytujú aj regulárne tranzitórne kvalitatívne poruchy vedomia (najmä stavy
zmätenosti), opäť najmä v noci.

39. Z dokumentov predložených žalobcom na pojednávaní dňa 08.04.2025, a to: uznesenia Okresného
súdu Košice II vo veci sp. zn. 14Ps/15/2020 – 14 zo dňa 03.11.2020, ktorým súd ustanovil poručiteľke
opatrovníka,výzvysúduzodňa03.11.2020adresovanejžalobcovinadoloženiepožadovanýchdokladov
a návrhu na zastavenie konania z dôvodu úmrtia zo dňa 08.03.2021, súd konštatuje, že sa pôvodne
na Okresnom súde Košice II viedlo konanie pod sp. zn. 14Ps/15/2020 na základe návrhu žalobcu,

ktorým žiadal o obmedzenie spôsobilosti poručiteľky na právne úkony, nakoľko poručiteľka dlhodobo
trpela stareckou demenciou a Alzheimerovou chorobou. Predmetné konanie bolo napokon zastavené
uznesením zo dňa 27.04.2021 z dôvodu úmrtia poručiteľky. Súd mal tieto informácie overené aj zo
súdneho registra Mestského súdu Košice.

40. Z uznesenia Okresného súdu Košice II sp. zn. 24D/83/2021 zo dňa 16.02.2022 súd konštatuje,
že žalobcovi a žalovanému v 1. rade bola uložená povinnosť, aby v lehote jedného mesiaca odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia podali na Okresný súd Košice II žalobu o neplatnosť Závetu a Listiny
o vydedení a neplatnosť dôvodov vydedenia spísaných dňa 31.01.2018 vo forme notárskej zápisnice
JUDr. Katarínou Boháčovou, notárskym kandidátom povereným notárkou JUDr. Martinou Mižíkovou

so sídlom v Košiciach pod č. N 107/2018, Nz 3167/2018, NCRIs 3217/2018 a Ncrza 677/2017. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.03.2022.

41. Z notárskej zápisnice spísanej dňa 31.01.2018 v rodinnom dome na adrese XXX XX D. – N., H.
XXXX/XX, JUDr. Katarínou Boháčovou, notárskym kandidátom povereným JUDr. Martinou Mižíkovou,

notárom so sídlom v Košiciach, súd zisťuje, že poručiteľka, ktorá svoju totožnosť zákonným spôsobom
preukázala podľa občianskeho preukazu a bola podľa vlastného vyhlásenia na právne úkony spôsobilá,
ako závetkyňa učinila právny úkon Závet a Listinu o vydedení.
V tomto úkone poručiteľka odkázala svoj spoluvlastnícky podiel z nehnuteľnosti – rodinného domu súp.
č. XXX, postaveného na parcele č. XXXX/XX v obci D. – N. (vrátane všetkých častí a príslušenstva)

s pozemkom parcelné č. XXXX/XX, ktoré je vedené v katastri nehnuteľností O. P. D., katastrálnym
odborom, na LV č. XXXX v k.ú. I., ktorý v čase smrti bude vlastniť, dcére, t.j. žalovanej v 2. rade,
ako závetnej dedičke v celosti, ako aj celý svoj ostatný majetok, hnuteľný a nehnuteľný, kdekoľvek sa
nachádzajúci.
Poručiteľka súčasne vydedila syna, žalovaného v 1. rade, a to z dôvodu, že v rozpore s dobrými mravmi

poručiteľke neposkytol potrebnú pomoc v chorobe, v starobe a iných závažných prípadoch a trvalo o ňu
neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Podľa poručiteľky žalovaný v 1.
rade o ňu neprejavoval opravdivý záujem, a to už dlhú dobu. Bola ťažko chorá a nedokázala sa už sama
o seba postarať. Bývala so svojou dcérou, ktorá sa ako jediná o ňu starala a ktorá ju opatrovala. Syn ju
navštevoval len sporadicky, asi tak raz za 3 – 4 mesiace, aj to iba na pár minút. Od smrti manžela, ktorý

zomrel dňa XX.XX.XXXX, poručiteľka nevidela ani jedno z jeho detí, ktoré ju prestali úplne navštevovať.
Poručiteľka potrebovala neustálu starostlivosť a pomoc v chorobe, ktoré jej syn neposkytoval. Preto sa
rozhodla ho vydediť. Takto sa rozhodla aj preto, že počas života žalovaný v 1. rade dostal od poručiteľky
a jej manžela darom polovicu domu na F. K. E. D..
Poručiteľka tiež vydedila syna, žalobcu, a to z dôvodu, že v rozpore s dobrými mravmi poručiteľke

neposkytol potrebnú pomoc v chorobe, v starobe a iných závažných prípadoch a trvalo o ňu neprejavoval
opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Podľa poručiteľky žalobca o ňu neprejavuje
záujem, a to už dlhú dobu. Neposkytoval jej žiadnu pomoc a podporu, ktorú jej ako syn mal poskytnúť.
Od smrti manžela ju osobne nenavštívil a ani jej nezatelefonoval. Jeho deti poručiteľka videla naposledyna pohrebe manžela. Kvôli jej zlému zdravotnému stavu vyžadovala stálu starostlivosť a opateru, ktorú
jej neposkytoval a teda o ňu neprejavoval žiaden záujem. Preto sa ho rozhodla vydediť. Urobila tak aj
preto, lebo od nej a od jej manžela dostal byt na L. E. D., garáž na Q. A. E. D. a rodinný domček v D..

42. Zo znaleckého posudku č. 2/2023 vyhotoveného znalcom MUDr. Martinom Kalašom súd konštatuje,
že znalecký posudok bol vyhotovený o zdravotnom (psychickom) stave poručiteľky. Tu znalec
konštatoval, že prvý krát bolo u poručiteľky diagnostikované ochorenie demencia Alzheimerovho typu,
zmiešaná forma, v období rokov 2011 – 2012, kedy aj bola nasadená špecifická liečba – Donepezil

v primeranej dávke. Prvé testovanie poručiteľky týkajúce sa jej kognitívnych funkcií bolo v roku 2006,
kedy skórovala 26 bodmi, čo zodpovedá úrovni ľahkého kognitívneho deficitu. Ďalší MMSE test bol
realizovaný v roku 2011, kedy poručiteľka dosiahla 24 bodov a podľa znalca sa jednalo o významné
zhoršenie schopnosti rátať, a to preto, že celý život pracovala ako účtovníčka, a preto to bola známka už
závažnejšieho postihnutia vyšších foriem kognície. V teste pozoroval narušenie vizuo – priestorových
schopností a konštatoval začiatok narušenia orientácie poručiteľky. V roku 2014 po prekonaní akútneho

stavu došlo k prudkému zníženiu výsledku testovania (MMSE – 11 bodov), čo však podľa znalca
nemusí byť smerodajné, no mohlo to dopomôcť k progresií celkového stavu. V rámci testovania v roku
2015 dosiahla poručiteľka 22 bodov, čo znalec hodnotil ako klinicky nezvyklé zlepšenie, najmä ak
uvážime progres ochorenia počas 4 rokov. V teste bola kompletná časová dezorientácia poručiteľky,
pričom ostatné výsledky hodnotil ako neštandardné vzhľadom na klinickú skúsenosť znalca a bežné

prejavy Alzheimerovej choroby. V zmysle zdravotných výsledkov poručiteľky v roku 2017 znalec
konštatoval, že okrem časovej dezorientácie poručiteľka trpela aj významnou poruchou kognitívnych
funkcií, keď nedokázala pochopiť funkciu ortézy, a preto si ju opakovane skladala. Nepamätala si, že
si zlomila ruku. Podľa znalca sa jednalo o stredne ťažký stupeň Alzheimerovej choroby, kde je výrazne
narušená pracovná a krátkodobá pamäť. Za prekvapujúci považoval výsledok testovania v roku 2018

(20 bodov). Dedukoval podľa predložených lekárskych správ, že poručiteľka mala aspoň parciálne
problémy nadviazať verbálny kontakt s okolím, čo pre stredný stupeň závažnosti Alzheimerovej skupiny
je očakávateľné. V roku 2019 už bolo uvedené, že je sťažený kontakt s poručiteľkou pre demenciu, ktorá
bola dezorientovaná časom aj miestom. V júli 2019 už poručiteľka nebola schopná podať ani základné
údaje, čo znalec hodnotil ako rozhranie stredne ťažkého až ťažkého stupňa s rozvojom úplnej závislosti

na okolí. Znalec zdôraznil, že priebeh Alzheimerovej choroby je nezvratný a prevažuje postupná
degradácia kognitívynch funkcií, a to globálne napriek akejkoľvek liečbe. Napokon skonštatoval, že
v rozhodujúcom období, t.j. v roku 2018, sa poručiteľka s vysokou pravdepodobnosťou nachádzala už
v stredne ťažkom stupni Alzheimerovej demencie, ktorý je spojený s významným narušením vnímania,
schopnosti realizovať komplexné úlohy, významným stupňom sugestibility, a teda je možné forenzne

hovoriť o závažnom narušení ovládacích a rozpoznávacích schopností.
K prvej položenej otázke preto znalec uviedol, že ochorenie poručiteľky malo v čase konania
významný vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti a je možné predpokladať tento stav za
stav, ktorý zneschopňuje k právnemu úkonu. K druhej otázke znalec uviedol, že poručiteľka s vysokou
pravdepodobnosťou inštitútu predmetnej notárskej zápisnice nechápala. K tretej otázke znalec uviedol,

že nie je možné a ani nebolo možné vyliečenie z Alzheimerovej choroby, pričom v zmysle odpovede na
štvrtú otázku, zastaviť progresiu Alzheimerovej demencie nie je doposiaľ možné. V závere znaleckého
posudku konštatoval, že lekárske správy a prepúšťacie správy vypracované žalovanou v 2. rade
nemali vplyv na zodpovedanie súdom položených otázok, pričom je možné podľa neho predpokladať aj
neúmyselné nadhodnotenie výsledkov testovania poručiteľky.

43. Z doplnenia znaleckého posudku č. 1/2025 vyhotoveného znalcom MUDr. Martinom Kalašom
súd konštatuje, že na prvú otázku položenú súdom znalec uviedol, že poručiteľka trpela závažným
psychickým ochorením, a to Alzheimerovou demenciou na úrovni stredne ťažkého postihnutia, čo malo
významný vplyv na schopnosť adekvátne chápať a posudzovať svoje konanie. Pri tejto chorobe aj

napriek liečbe dochádza v priebehu času ku kognitívnemu poklesu, pričom iný priebeh v tak dlhom
časovom období by bol výrazne neštandardný a medicínsky mimoriadne prekvapujúci. Znalec zdôraznil,
že zdravotná dokumentácia poručiteľky poskytuje pomerene dosť popisov, ktoré zapadajú do obrazu
Alzheimerovej demencie v stredne ťažkom stupni a s veľkou pravdepodobnosťou na dolnej hranici
stredne ťažkého stupňa. U tohto stupňa kognitívnych funkcií je narušenie globálne, jedinci sú sugestibilní

a všeobecne je možné uviesť, že nedisponujú kapacitou posudzovať aj bežné jednoduché situácie
v dostatočnej kapacite, nie to komplexné a abstraktné úkony. K druhej otázke znalec uviedol, že
v decembri 2014, keď bola poručiteľka hospitalizovaná, je vysoko pravdepodobné, že stavy zmätenosti
súviseli prevažne s akútnym neurologickým statusom, pričom vplyv cudzieho prostredia možno pripustiťakoďalšíznakvplyvuAlzheimerovejdemencienazníženúadaptabilituporučiteľky.Ktretejotázkeznalec
uviedol, že Durchgang syndróm je nepravdepodobný, pričom pravdepodobnejšia je etiológia poškodenia
mozgu ako hlavnej vyvolávacej príčiny. V prípade poručiteľky sa jednalo o opakovaný výskyt amentných

stavov a pokles funkcionality, čím sa vymyká chápaniu durchgang syndrómu ako krátkodobej poruche
vedomia s plnou úpravou stavu. V súvislosti so štvrtou otázkou znalec uviedol, že o svojich výsledkoch
nepociťuje pochybnosť a ako to už uviedol aj v znaleckom posudku, stupeň poruchy kognitívnych funkcií
u poručiteľky bol natoľko závažný, že ovplyvnil u poručiteľky jej úsudkovú schopnosť, rozhodovanie
a plánovanie, a to forezne významne. Napokon k poslednej otázke uviedol, že sa jedná o hypotetickú

otázku.

44.Zdarovacejzmluvyvlastnoručnenapísanejbezdatovaniasúdkonštatuje,žeporučiteľkasvojejdcére
odkázala/darovala obrazy z Terchovej, všetky jej zlaté šperky, hrncovú súpravu Zepter, ako aj podiel na
nehnuteľnostiach na F. K. R. X E. D. a pozemkov v obci I.. Ako dôvod uviedla, že od smrti manžela sa
dcéra ako jediná so svojou rodinou o ňu stará, pričom staršiemu synovi E. (žalovaný v 1. rade) ešte za

života manžela darovali polovicu domu na F. K. E. D. a mladšiemu synovi A. (žalobca) byt na L., S. T.
Q. A., finančný obnos na byt na J. K. v D. a poručiteľkin manžel mu daroval domček v D..

45. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

46. Podľa § 37 ods. 1 až 3 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je
neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

47. Podľa § 38 ods. 1 a 2 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na
právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na
tento právny úkon neschopnou.

48. Podľa § 469a ods. 1 písm. a) a b) OZ, poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore

s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných
prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

49. Podľa § 476 ods. 1 OZ, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej
písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

50. Podľa § 476d ods. 1 OZ, poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný
zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

51. Predmetom tohto konania bolo skúmanie neplatnosti Závetu a Listiny o vydedení, ktoré boli

vyhotovené dňa 31.01.2018 vo forme notárskej zápisnice, a ktorými poručiteľka odkázala svoj majetok
žalovanej v 2. rade a vydedila žalobcu a žalovaného v 1. rade. Žalobca takto v zmysle uznesenia
Okresného súdu Košice II sp. zn. 24D/83/2021 zo dňa 16.02.2022 podal žalobu na súd a domáhal sa
jednak určenia absolútnej neplatnosti právnych úkonov Závetu a Listiny o vydedení, ako aj relatívnej
neplatnosti týchto úkonov tvrdiac, že neboli dané dôvody vydedenia na jeho strane v zmysle § 469a ods.

1písm.a)ab)OZ.Spolusožalobcombolodkázanýnacivilnýprocesajžalovanýv1.rade,ktorýpodalna
súd osobitnú žalobu vedenú pod sp. zn. K2 – 37C/17/2022, z dôvodu ktorého v konaní vzniesol námietku
pasívnej vecnej legitimácie tvrdiac, že nemôže vystupovať ako žalovaný v tomto konaní, nakoľko bol aj
on vydedený spolu s bratom, t.j. žalobcom.
K argumentácii žalovaného v 1. rade je potrebné uviesť, že v tomto konaní sa jedná o spor vyvolaný

dedičskýmkonaním,resp.osporodedičsképrávo,kdebudúvecnelegitimovanívšetciúčastnícikonania
o dedičstve, nakoľko výsledok konania bude mať nevyhnutne vplyv na každého z nich. Ako uvádza aj
právna teória, v zásade platí, že pasívne legitimovaní (žalovaní) sú všetci účastníci konania o dedičstve
(okrem tých, ktorých dedičský súd odkázal na podanie žaloby). Tvoria nútené spoločenstvo (§ 78 CSP).
Akichžalobcazažalovanýchneoznačí,musíbyťžalobazamietnutá.Tentovýkladsiosvojilaajjudikatúra

k skoršej, avšak obsahovo zhodnej právnej úprave zakotvenej v ustanovení § 175k OSP (R 65/2003).
Napriek označenej judikatúre zastávame názor, že nútené spoločenstvo netvorí taký dedič, na dedičské
právo ktorého nemá žiadny vplyv, ako sa sporná skutková otázka vyrieši. (TOMAŠOVIČ, M. § 194 Spor
o dedičské právo závislý od skutkového posúdenia veci. In: SMYČKOVÁ, R. a kol. Civilný mimosporovýporiadok. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024, s. 721.). Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právny
názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/190/2007 zo dňa 27.03.2008, kde bola
riešená obdobná otázka a kde súd dospel k záveru, že: „pre sporové konanie, začaté na základe návrhu

podaného odkázanými dedičmi (§ 175k ods.2 O.s.p.), treba považovať všetkých účastníkov konania
v dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia § 91 ods.2 O.s.p.; a to ako na strane
navrhovateľov, tak i na strane odporcov. Postavenie navrhovateľa je pritom určené obsahom rozhodnutia
súdu v dedičskom konaní, takže ostatní dedičia musia v súdnom konaní vystupovať ako odporcovia,
i keď v dedičskom konaní sa niektorí z nich k spornej otázke nestavali odmietavo, prípadne vystupovali

pasívne, či ešte vôbec nevystupovali. Ak sa takéhoto konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci,
nemôže súd návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie. Odvolací súd v tomto smere poukazuje
aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikované v rozhodnutí R 65/2003.“ Bude sa teda
v danom prípade jednať o nútené procesné spoločenstvo, kde v sporovom konaní budú nevyhnutne
vystupovať všetci, ktorí vystupujú v prebiehajúcom konaní o dedičstve a na ktorých bude mať výsledok
sporového konania nevyhnutne vplyv. O nútené procesné spoločenstvo pôjde vtedy, keď priamo zo

zákona alebo z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo
spoločenstvo. Inak povedané, existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou
úpravou. V prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných ako
nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Ak by žalobca
namiesto núteného procesného spoločenstva žaloval len jeden subjekt, prípadne nie všetkých nútených

spoločníkov, žaloba by musela byť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnutá (ŠTEVČEK,
M. § 78 Nútené spoločenstvo. In: ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C.
H. Beck, 2022, s. 300–301). Súd takto námietku pasívnej vecnej legitimácie vznesenú žalovaným v 1.
rade vyhodnotil ako bezpredmetnú a konal s ním ďalej ako so stranou sporu. Súd následne zo sporovej
veci vedenej pod sp. zn. K2 – 37C/17/2022 zistil, že žalovaný v 1. rade podal žalobu, kde za žalobcu

označil seba a za žalovanú označil žalovanú v 2. rade vystupujúcu v tomto konaní. Za stranu sporu
žalobcu(A.A.B.)neoznačil,tedaonstranousporuniejevdanomkonaní,pričomakopetitžalobyuviedol
„Právny úkon vo veci závetu a vydedenia je neplatný v plnom rozsahu“. Súd mal za to, že takto nebola
zachovaná totožnosť strán sporu, ktorá napokon znamená pre toto konanie to, že v ňom nevystupuje
nútené spoločenstvo všetkých účastníkov konania o dedičstve a konanie bude mať zrejme úplne iné

smerovanie, predovšetkým z procesného hľadiska. Žalovaný v 1. rade kvalifikovaný návrh na spojenie
veci predniesol až na pojednávaní dňa 08.04.2025, pričom už aj vzhľadom na rozdielne štádium konaní
súd vyhodnotil ako neúčelné a nehospodárne spájať tieto veci na spoločné konanie v zmysle § 166 CSP
(pozn. súdu: v prípade konania vedeného pod sp .zn. K2 – 37C/17/2022 prebehlo v čase rozhodnutia
súdu len doručenie písomností podľa § 167 CSP a nebolo vytýčené ani prvé pojednávanie, na rozdiel od

tohto konania, kde bolo vykonané medzičasom rozsiahle dokazovanie). Tiež je pravdou, že ani žalobca,
ani žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 08.04.2025 nesúhlasili so spojením týchto vecí. Preto súd
na pojednávaní vyhlásil uznesenie, ktorým nevyhovel návrhu žalovaného v 1. rade na spojenie vecí na
spoločné konanie.
52. V priebehu konania strany produkovali množstvo vyjadrení a návrhov na vykonanie dôkazov, pričom

vo väčšine vyjadrení uvádzali skutočnosti, ktoré s predmetom konania nemali nič spoločné, a to aj
napriekjasnémuvymedzeniupredmetukonaniavžalobeanáslednémuupozorneniusúduotom,čotvorí
predmet konania. Napokon bolo nevyhnutné zamerať sa predovšetkým na vyriešenie otázky absolútnej
neplatnosti právnych úkonov Závetu a Listiny o vydedení a vysporiadať sa s návrhmi na vykonanie
dôkazov v tejto súvislosti. Strany sporu sa na pojednávaniach stotožnili s názorom súdu, že nie je

hospodárne vykonávať dôkazy zamerané na vyriešene otázky relatívnej neplatnosti právnych úkonov
Závetu a Listiny o vydedení, t.j. skúmania existencie dôvodov vydedenia na strane žalobcu v zmysle
§ 469a ods. 1 písm. a) a b) OZ, keďže v prípade zistenia dôvodov absolútnej neplatnosti by stratilo
zmysel skúmanie existencie dôvodov vydedenia. Súd sa preto v danom štádiu nezaoberal návrhmi strán
sporunavýsluchrodinnýchpríslušníkovžalobcu,rodinnýchpríslušníkovžalovanéhov1.rade,rodinných

príslušníkov žalovanej v 2. rade, zamestnancov zariadenia ARCUS a pod.
Súd v súvislosti s otázkou existencie dôvodov absolútnej neplatnosti vyhovel návrhu žalobcu na
vykonanie znaleckého dokazovania, nakoľko v konaní nebolo medzi stranami sporu sporné, že
poručiteľka už dlhodobo, a teda aj v čase spísania Závetu a Listiny o vydedení, trpela vážnou chorobou
Alzheimerovou demenciou, čo napokon vyplynulo aj z početných lekárskych a prepúšťacích správ, ktoré

strany súdu predložili. Tento fakt nerozporovala v konaní ani žalovaná v 2. rade. Preto bolo dôležité,
dokonca kľúčové, vyriešenie otázky, či táto choroba bola natoľko vážna, že znemožnila poručiteľke
chápať zmysel právnych úkonov Závetu a Listiny o vydedení, čo sa javilo súdu ako výsostne odborná
otázka.53. V priebehu konania došlo k vypracovaniu znaleckého posudku č. 2/2023 a doplnenia znaleckého
posudku č. 1/2025, ktoré jednoznačným, zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom preukázali, že

poručiteľkavčasespísaniaZávetuaListinyovydedení,t.j.31.01.2018,trpelaAlzheimerovoudemenciou
zmiešaného typu stredne ťažkého stupňa, čo malo výrazný vplyv na rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti poručiteľky, a čo napokon znamenalo, že poručiteľka s vysokou mierou pravdepodobnosti
inštitútu notárskej zápisnice nechápala (body 42. a 43 odôvodnenia rozsudku).
Žalovanáv2.radevtejtosúvislostinamietla,žeznaleczlekárskychspráv,nazákladektorýchvyhotovilaj

znaleckýposudok,nemoholzistiťpopisobjektívnejanamnézyporučiteľky,čopoznamenalajsámznalec.
V mnohých prípadoch tieto lekárske správy pochádzali práve od žalovanej v 2. rade, ktorá vykonáva
funkciu primárky neurologického oddelenia Železničného zdravotníctva Košice s.r.o., a ktorá bola
súčasne ošetrujúcim lekárom poručiteľky. Žalovaná v 2. rade preto ako rodinný príslušník poručiteľky
nepovažovala za nevyhnutné uvádzať podrobné popisy anamnézy poručiteľky. K tomu je však potrebné
dodať, že znalec mal k dispozícii celý súdny spis pre účely vypracovania znaleckého posudku vrátane

vyjadrení strán sporu s popisom správania sa poručiteľky, pričom aj v zmysle § 25 ods. 1 písm. k)
zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov má súdom ustanovený
znalec právo nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie vyšetrovanej osoby v rozsahu nevyhnutnom
na vypracovanie znaleckého posudku. Tiež platí, že znalec neoznámil súdu, že by pre nedostatok
podkladov nebolo možné vyhotoviť znalecký posudok. Aj z týchto dôvodov súd nevyhovel návrhu

žalobcu na vykonanie dôkazu vyžiadaním kompletnej zdravotnej dokumentácie poručiteľky a návrhu
žalovanej v 2. rade na vyžiadanie zoznamu predpísaných liekov z evidencie zdravotnej poisťovne. Je to
predovšetkým znalec, ktorý musí vyhodnotiť na podklade predložených listín, či tieto budú dostačujúce
na zodpovedanie súdom určených otázok a vypracovanie znaleckého posudku, pričom v danom prípade
bolo zrejmé, že znalec disponoval dostatočnými podkladmi na vypracovanie znaleckého posudku.

Takto námietky žalovanej v 2. rade o nedostatočných podkladoch pre vyhotovenie znaleckého posudku
neobstoja. Okrem znaleckého posudku znalec vypracoval aj doplnenie znaleckého posudku č. 1/2025
v zmysle otázok predložených súdu žalovanou v 2. rade, kde znalec sám konštatoval, že dostupná
zdravotná dokumentácia poručiteľky poskytla dostatok popisov. Žalovaná v 2. rade však po doručení
doplnenia znaleckého posudku vo vyjadrení zo dňa 17.03.2025 požadovala vykonať dôkaz výsluchom

znalca. Tento návrh odôvodnila tým, že sa znalec nevysporiadal so skutočnosťou, že poručiteľka mala
spísať vlastnoručne darovaciu zmluvu, v ktorej už skôr prejavila vôľu darovať nehnuteľnosti na F. K. E. D.
a ostatné veci žalovanej v 2. rade, resp. že je nevyhnutné, aby sa znalec vysporiadal aj s diagnózou
uvedenú v lekárskej správe z psychologickej ambulancie H. E. C. zo dňa 30.01.2018. Súd tomuto návrhu
na vykonanie dokazovania nevyhovel, nakoľko darovaciu zmluvu, na ktorú žalovaná poukázala vo

vyjadrení zo dňa 17.03.2025 predložila súdu už oveľa skôr, a to spolu s vyjadrením k žalobe doručeným
súdu dňa 31.05.2022, teda tento dokument bol súčasťou súdneho spisu, ktorý mal k dispozícii znalec
pri vypracovaní znaleckého posudku, pričom žalovaná mala niekoľko možností riadne položiť konkrétnu
otázku ohľadom tejto darovacej zmluvy znalcovi, čo však neurobila, a to ani pred vypracovaním
znaleckého posudku č. 2/2023, ani pre vypracovaním doplnenia znaleckého posudku č. 1/2025.

Napokon mal súd aj vo svetle námietok zo strany žalobcu pochybnosti o úkone darovacej zmluvy, ktorá
nie je vôbec datovaná, a teda nie je možné vôbec určiť, v ktorom období mala byť spísaná poručiteľkou,
čo aj vzhľadom na progres ochorenia poručiteľky mohlo mať vplyv na samotné vyhodnotenie tejto listiny.
V súvislosti s lekárskou správou z psychologickej ambulancie H. E. C. zo dňa 30.01.2018 je potrebné
zdôrazniť, že táto správa bola žalovanou v 2. rade predložená súdu až 17.03.2025, teda značný čas

po začatí konania, resp. po vykonaní znaleckého dokazovania, a to aj napriek tomu, že si dlho predtým
bola vedomá vykonania znaleckého dokazovania, v súvislosti s ktorým aj sama už skôr predložila súdu
množstvo lekárskych správ (podanie žalovanej v 2. rade doručené súdu dňa 03.05.2023). Súd mal tiež
pochybnosti o dôveryhodnosti takto predloženej lekárskej správy, ktorá bola datovaná len 1 deň pred
spísaním namietaných právnych úkonov Závetu a Listiny o vydedení, ako to namietol aj sám žalobca.

Tvrdenie žalovanej v 2. rade o tom, že je štandardom, že sa v sporovom konaní vypočuje znalec, vo
svetle vyššie uvedeného preto neobstojí a súd nevidel dôvod na vypočutie znalca MUDr. Martina Kalaša,
ktorý jasným a predovšetkým presvedčivým spôsobom zodpovedal súdom položené otázky týkajúce sa
predmetu konania, pričom ani námietky žalovanej ohľadom vyhodnotenia prípadného vplyvu darovacej
zmluvy bez datovania a lekárskej správy zo dňa 30.01.2018 nemohli vyvolať reálnu potrebu vypočutia

znalca v tomto konaní. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dokazovanie je časť civilného konania,
v rámci ktorého si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej
sa žaloba týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú
potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (viď rozhodnutie Ústavného súduSR sp. zn. I. ÚS 52/03). Súd v sporovom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie

účastníkov konania (uznesenia Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 1Cdo/99/2011, 2Cdo/141/2012,
4Cdo/125/2012, 5Cdo/251/2012, 6Cdo/36/2011 a 7Cdo/34/2011).

54.ŽalovanávpriebehukonanianavrhlavykonaťajdôkazvýsluchomnotárkyJUDr.KatarínyBoháčovej,
ktorá mala byť prítomná pri podpise namietaných právnych úkonov Závetu a Listiny o vydedení dňa

31.01.2018. Súd tu poukazuje na to, že žalovaná v 2. rade už v podaní doručenom súdu dňa 12.09.2022
uviedla, že poručiteľka bola schopná podpísať namietané úkony Závetu a Listiny o vydedení, čo môžu
potvrdiť svedkovia, ktorí boli prítomní. Tiež aj v neskoršom priebehu konania uviedla, že trvá na vykonaní
dôkazu výsluchom notárky. Takto súd nemal pochybnosti o včasnosti takto vzneseného návrhu na
vykonanie dokazovania. Notárka sa pojednávania dňa 08.04.2025 zúčastnila, no odmietla vypovedať
s poukazom na povinnosť mlčanlivosti, ktorej nebola riadne zbavená, nakoľko právnymi nástupcami

účastníka namietaného úkonu, t.j. poručiteľky, nie je len žalovaná v 2. rade, ale aj ostatné strany sporu.
Na túto skutočnosť upozornila listom zo dňa 17.01.2025 (na č.l. 642 súdneho spisu), ktorý bol doručený
žalovanej v 2. rade dňa 27.01.2025. Dokonca na pojednávaní dňa 08.04.2025 žalobca vyhlásil, že
notárku povinnosti mlčanlivosti nezbavuje. V zmysle § 39 ods. 1 prvá veta zákona č. 323/1992 Z.z.
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) notár a jeho zamestnanci sú povinní zachovávať

mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone notárskej činnosti, s výnimkou
prípadov uvedených v tomto zákone a ak osobitný predpis na úseku predchádzania a odhaľovania
legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu neustanovuje inak. V zmysle ods. 2 cit
ustanovenia platí, že povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže notára zbaviť: a) účastník alebo jeho
právni nástupcovia písomným vyhlásením alebo b) minister vo veciach podľa § 3 ods. 1 písm. a) až d) na

účely trestného konania, c) predseda okresného súdu, v obvode ktorého mal notár sídlo, vo veciach
činnosti notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve na účely trestného konania. V prípade ods.
2 písm. b) a c) cit. ustanovenia pôjde o zbavene povinnosti notára zachovávať mlčanlivosť vyslovene
na účely trestného konania. Jedine prípad podľa písm. a) môže poslúžiť na účely civilného sporového
konania. Na pojednávaní dňa 08.04.2025, v jeho závere, uviedla žalovaná v 2. rade, že zrejme je

potrebné žiadať v tejto situácii zbavenie povinnosti mlčanlivosti priamo Notársku komoru, alternatívne
žiadala súd o zabezpečenie zbavenia povinnosti mlčanlivosti notárky na účely jej výsluchu. Súd má za
to, že za súčasnej právnej úpravy neexistuje možnosť zbavenia notára mlčanlivosti Notárskou komorou,
resp. súdom pre účely výsluchu v sporovom konaní. Tiež právna teória uvádza, že zbavenie povinnosti
zachovávať mlčanlivosť samotným účastníkom notárskeho úkonu podľa § 39 ods. 2 písm. a) cit. zákona

je svojou povahou koncipované na subjektívnom rozhodnutí účastníka notárskeho úkonu, či chce alebo
nechce notára zbaviť povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Otázkou stále zostáva, ako postupovať v
prípade, keď sa povinnosť mlčanlivosti v danej veci vzťahuje na viac osôb a niektorá z nich notára
povinnosti zachovávať mlčanlivosť nezbaví. To bude aj celkom logickým stavom v prípade protichodných
záujmov účastníkov, keď jeden má záujem o objasnenie prípadu a druhý nie. Preto v týchto prípadoch

povinnosť mlčanlivosti notára naďalej trvá a prípustný je len postup podľa písmena b) alebo c) (GÖBL,
J. § 39 Mlčanlivosť. In: VALOVÁ, K. a kol. Notársky poriadok. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2023,
s. 144). Na pojednávaní dňa 08.04.2025 žalobca opäť namietol vykonanie tohto dôkazu s uvedením,
že notárka nie je tou osobou, ktorá by bola schopná posúdiť zdravotný stav osoby, ktorá sa pred ňu
dostavila, a teda nie je ani vo všeobecnosti úlohou notára takto učiniť. Podľa žalobcu by bolo tiež

od veci, ak by sa sama notárka priznala, že pri spísaní Závetu a Listiny o vydedení bola poručiteľka
nespôsobilá, veď sama by si privodila konanie o náhradu škody. Tu je potrebné uviesť, že povinnosť
mlčanlivosti je súčasťou zodpovednostného vzťahu medzi notárom a dotknutou osobou. Ak osobitný
zákon neustanovuje inak, notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec
v súvislosti s činnosťou podľa zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok), konkrétne v zmysle § 40 ods. 1 cit. zákona. Osobitným zákonom v zmysle § 40 ods. 1 cit.
zákona je zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (GÖBL, J. § 39 Mlčanlivosť. In: VALOVÁ,
K. a kol. Notársky poriadok. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 140). Súd sa takto stotožnil
s námietkami žalobcu a mal za to, že vykonanie tohto dôkazu by jednak nebolo možné pre nezbavenie

povinnostimlčanlivostinotárky,resp.ajvprípaderealizácievýsluchuzasplneniazákonomvymedzených
podmienok,byjejvýsluchzrejmetiežneprispelkbližšiemuobjasneniukľúčovejotázky,atočiporučiteľka
bola alebo nebola spôsobilá dňa 31.01.2018 vykonania právnych úkonov Závetu a Listiny o vydedení.
Ako už súd skôr skonštatoval, v danom prípade sa jednalo o číro odbornú otázku, ktorú už skôr posúdilsúdom ustanovený znalec, a teda notárka ako úplný laik by ani nebola schopná vyhodnotiť túto otázku
náležite. Notár nie je osobou odborne zdatnou na posúdenie otázky zdravotného stavu účastníka
právneho úkonu, v rámci ktorého je jedinou úlohou notára overenie podpisu účastníka právneho úkonu.

Súd v zmysle vyššie uvedených dôvodov preto nevyhovel návrhu na opätovné predvolanie notárky za
účelom jej výsluchu.

55. Súd na základe predložených listinných dôkazov a výsledkov znaleckého dokazovania mohol
bezpečne ustáliť skutkový stav veci. Znalec v znaleckom posudku č. 2/2023 podrobne opísal vývoj

zdravotného stavu poručiteľky od počiatkov objavenia choroby Alzheimerová demencia v období rokov
2011 – 2012 až do roku 2019, pričom rozhodným obdobím bol január 2018, kedy došlo k spísaniu
namietaných právnych úkonov Závetu a Listiny o vydedení. Znalec konštatoval, že v roku 2018
už u poručiteľky bola choroba s vysokou pravdepodobnosťou na úrovni stredne ťažkého stupňa,
nakoľko sa jedná o chorobu progredujúcu a nevyliečiteľnú. Tento stupeň Alzheimerovej demencie je
pritom spojený s významným narušením vnímania, schopnosti realizovať komplexné úlohy, významným

stupňom možnej sugestibility (pozn. súdu: náchylnosť preberania myšlienok iných). Znalec zdôraznil, že
z forezného hľadiska je možné pri tomto stupni kognitívneho poškodenia hovoriť o forezne závažnom
narušení ovládacích a rozpoznávacích funkcií pacienta. Od týchto výsledkov sa znalec neodklonil ani
v doplnení znaleckého posudku č. 1/2025, dokonca zdôraznil svoje presvedčenie o tom, že v prípade
poručiteľky sa nejednalo o stav prechodný (Durchganag syndróm), ale dlhodobý pokles kognitívnych

funkcií, pričom aj zdravotná dokumentácia poskytla pomerne dosť popisov zodpovedajúcich obrazu
Alzheimerovej demencie v stredne ťažkom stupni. Súd preto nemal žiadne pochybnosti o tom, že
poručiteľka v čase realizácie namietaných právnych úkonov konala v duševnej poruche, ktorá ju činila
pre tieto úkony nespôsobilou.
Žalovaná v súvislosti so znaleckým posudkom č. 2/2023 vzniesla niekoľko námietok vo vyjadrení

doručenom súdu dňa 29.01.2024, kde poukazovala na to, že poručiteľka v roku 2006 trpela depresiami,
alebo že neskôr jej pozornosť mohla byť narušená vzhľadom na vek. Tiež v súvislosti s hospitalizáciou
v roku 2014 na niekoľkých miestach uviedla, že poručiteľa bola dehydratovaná a mala zápal pľúc, ktoré
spôsobili aj zlý výsledok testovania v MMSE, keď dosiahla len 11 bodov, no neskôr po doplnení tekutín
sa jej stav oveľa zlepšil. Súdu sa tieto argumenty javili nepresvedčivé, a to aj vzhľadom na výsledky

pomerne rozsiahleho znaleckého dokazovania, ako aj skutočnosť, že v prípade Alzheimerovej demencie
sa jedná o chorobu, ktorá sa postupne vyvíja a je nevyliečiteľná, resp. dostupnými liekmi je možné
progres len spomaliť, no nie zastaviť a už vôbec nie zvrátiť. Ďalšie tvrdenia ohľadom nedokončeného
testovania poručiteľky pre to, že svoju dcéru nevnímala ako autoritu, či tvrdenie o neposkytnutí informácii
poručiteľke o tom, že v roku 2016 si zlomila ruku, sa súdu tiež javili ako málo presvedčivé a v konečnom

dôsledku nemajúce vplyv na presvedčivosť výsledkov znaleckého dokazovania. Poznámka žalovanej
v 2. rade o tom, že keď poručiteľka zabudla vyplynúť plyn, svedčí to len o nekoncentrovanosti poručiteľky
v danom momente a že aj zdravému človeku sa môže stať, že na niečo môže pozabudnúť, vnímal súd
ako pokus o zľahčenie, ktorý nebol spôsobilý vyvrátiť presvedčivé výsledky znaleckého dokazovania.
Napokon s výsledkami znaleckého dokazovania súhlasili žalobca, ako aj žalovaný v 1. rade.

56. Podľa § 38 ods. 2 OZ bude absolútne neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche,
ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Predpokladom platnosti právneho úkonu je spôsobilosť
účastníka na právny úkon, ktorý účastník robí. Ak takúto spôsobilosť nemá a právny úkon urobí, je takýto
právny úkon absolútne neplatný. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných

vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.) a musí sa
viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony v dôsledku
duševnej poruchy je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Skutkovú otázku, či išlo o konanie
v duševnej poruche, treba v každom konkrétnom prípade preukazovať a dôkazné bremeno v zmysle
§132 CSP vo všeobecnosti spočíva na žalobcovi. Pre určenie neplatnosti právneho úkonu súdnym

rozhodnutím sa podľa citovaného ustanovenia vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu
nedokázal posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. Civilné sporové konanie je
konaním dôkazným. Strany sporu majú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, t.j. sú povinní predložiť
alebo aspoň označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (viď rozsudok Krajského súdu v Nitre zo
dňa 22. 11. 2017, sp. zn. 7Co/1062/2015). Súd má za to, že v danom prípade sú závery o konaní

poručiteľky v duševnej poruche, ktoré ju robili pre tento úkon neschopnou, podložené predovšetkým
výsledkami znaleckého dokazovania, ako aj listinnými dôkazmi (lekárske a prepúšťacie správy). Tieto
závery však potvrdzujú aj tvrdenia žalobcu a žalovaného v 1. rade, ktorí sa pri opise poručiteľky a jej
správania sa niekoľkokrát vyjadrili v tom zmysle, že už dlhšie bolo badať známky nesústredenosti,zmätenosti, problémy s komunikáciou a pamäťou. Napokon je pravdou aj to, že poručiteľka už od roku
2016 trvalo žila v domácnosti žalovanej v 2. rade, resp. neskôr v polovici roku 2018 bola premiestnená do
špecializovaného zariadenia ARCUS. Je zrejmé, že v danom období poručiteľka už potrebovala dennú

starostlivosť a opateru. Napokon sám žalobca z dôvodu takto preukázanej vážnej choroby poručiteľky
inicioval konanie o obmedzenie spôsobilosti poručiteľky na právne úkony, ktoré sa viedlo na Okresnom
súde Košice II pod sp. zn. 14Ps/15/2020 a ktoré bolo napokon zastavené z dôvod úmrtia poručiteľky.
Aj tieto okolnosti preto potvrdzujú závery znaleckého dokazovania, v zmysle ktorého bolo ustálené, že
poručiteľka v čase spísania Závetu a Listiny o vydedení konala v duševnej poruche, ktorá ju napokon

činila pre tieto úkony neschopnou. Preto súd vyhovel žalobe žalobcu tak, ako je to uvedené aj v I. výroku
tohto rozsudku.
V závere súd dodáva, že právo na riadne odôvodnenie rozsudku nie je právom absolútnym, a pokiaľ
majú súdy povinnosť riadne odôvodňovať svoje rozhodnutia, nemožno to chápať tak, že sa vyžaduje
podrobná odpoveď na každý argument (viď Van de Hurk proti Holandsku, č. 16034/90, § 61, 19. 4. 1994).
Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie v súlade s požiadavkou riadneho

a presvedčivého zdôvodnenia, možno posúdiť iba na základe konkrétnych okolností daného prípadu (viď
Ruiz Torija proti Španielsku, č. 18390/91, § 29, 9. 12. 1994). Súd má za to, že v danom prípade riadne
zodpovedal všetky relevantné otázky na riadne posúdenie veci a odôvodnenie svojho rozhodnutia.

57. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. V predmetnom konaní súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, teda úspech jednoznačne dosiahol
žalobca. Vzhľadom však na predmet konania, a to určenie neplatnosti právneho úkonu Závetu a Listiny
o vydedení, ktorými bol vydedený aj žalovaný v 1. rade, vznikla osobitná situácia, keď napokon výsledok
konania predstavuje aj úspech žalovaného v 1. rade, ktorý v konaní o dedičstve vedenom pôvodne na

Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 24D/83/2021 tiež namietal neplatnosť týchto úkonov a bol tiež
odkázaný na osobitné civilné sporové konanie. Z tohto dôvodu mal súd za to, že tento výsledok konania
vzhľadom na jeho odraz v prebiehajúcom konaní o dedičstve po poručiteľke, bude znamenať úspech aj
na strane žalovaného v 1. rade. Takto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania len vo vzťahu
k žalovanej v 2. rade, ktorá úspech v konaní nedosiahla, pričom úspešnému žalobcovi voči úspešnému

žalovanému v 1. rade súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd dodáva, že zo súdneho spisu
nevyplynul vznik trov konania na strane žalovaného v 1. rade, resp. súd v danom prípade nevzhliadol ani
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Existenciu týchto dôvodov netvrdili
ani strany sporu a v tejto súvislosti neboli osobitne produkované žiadne dôkazy. Súd preto o nároku
na náhradu trov konania rozhodol tak, ako je to uvedené v II. a III. výroku tohto rozsudku. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Mestský súd
Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.