Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 10, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-1T/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220010255
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7220010255.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.3.2025

v Košiciach takto

r o z h o d o l :

S poukazom na rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 19.5.2023 sp.zn. 1T/13/2020, ktorým bol
obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XX, C. - B., právoplatne uznaný za vinného zo
spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. e)
Tr. zákona (účinného do 5.8.2024), ktorý spáchal tak, že

- na katastrálnom území v C. - B. pri poľnej ceste vedúcej k poľnohospodársky využívanej pôde od
presne nezisteného času najmenej od mesiaca apríl 2019 až do 26.8.2019, kedy o 11.35 hod. bol
obmedzený na osobnej slobode príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Košice - Juh, pestoval celkovo
9 ks rastlín rodu Cannabis (konope) o celkovej hmotnosti fajčiteľného materiálu 972,06 g s priemerným
obsahom 2,1 % THC až 6,3 % THC (tetrahydrokannabinolu), čo predstavuje najmenej 1944 obvykle
jednorazových dávok na použitie a naviac v Košiciach - Barci v mieste trvalého bydliska v rodinnom
dome na D. E. F. XXX/XX vo vyššie uvedenom časovom období prechovával vysušené časti rastlín s

priemerným obsahom 2,7 % THC až 9,3 % THC (tetrahydrokannabinolu), čo predstavuje najmenej 1842
bežných jednotlivých dávok drogy, kde celkové množstvo zaistenej rastliny rodu Cannabis (konope)
predstavuje najmenej 1893,47 g, čo zodpovedá najmenej 3786 obvykle jednorazovým dávkam na
použitie v hodnote najmenej 7.573,88,-€, pričom rastlina rodu Cannabis (konope) je v zmysle zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny omamných látok,

- ktorým bol obžalovanému uložený podľa 76 ods. 1 Tr. zákona ochranný dohľad vo výmere

18 (osemnásť) mesiacov a podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona ochranné liečenie psychiatrické
ambulantnou formou ako aj ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou,

s ú d o b ž a l o v a n é m u u k l a d á

Podľa § 173 ods. 3 Tr. zákona (účinného od 6.8.2024) s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1

Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa§51ods.1Tr.zákona(účinnéhood6.8.2024)spoužitím§49ods.1 písm.a)Tr.zákonasúdvýkon
uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 5
(päť) rokov a zároveň obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 3 Tr. zákona (účinného od 6.8.2024) ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce

v zákaze požívania omamných a psychotropných látok.Podľa § 51 ods. 3 Tr. zákona (účinného od 6.8.2024) ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce
v zákaze pestovania rastlín a húb obsahujúcich omamné látky alebo psychotropné látky.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného A. B. bola na tunajší súd podaná obžaloba pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. e) Tr. zákona (účinného do 5.8.2024). Súd v predmetnej
trestnej veci rozhodol už dvakrát odsudzujúcim rozsudkom, naposledy dňa 19.5.2023, ktorým uznal
obžalovaného za vinného zo žalovaného trestného činu a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 5
rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ochranný dohľad vo

výmere 18 mesiacov ako aj ochranné liečenie psychiatrické ambulantnou formou a ochranné liečenie
protitoxikomanické ambulantnou formou.

Krajský súd v Košiciach svojim uznesením zo dňa 18.1.2024 sp.zn. 6To/77/2023 na základe odvolania
obžalovaného zrušil vyššie uvedený rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a vec vrátil

súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Prvostupňový súd po vrátení veci doplnil dokazovanie výsluchom znalkyne G. G. H. I. (pracovníčky
Kriminalistického a expertízneho ústavu KEÚPZ), ktorá sa na hlavnom pojednávaní vyjadrila
k množstvám účinnej látky v zaistených rastlinách rodu Cannabis (konope) a tiež v zaistenej sušine

z týchto rastlín, ako aj výsluchom MUDr. J. I. – ošetrujúceho lekára – psychiatra obžalovaného. Následne
došlo v prejednávanej trestnej veci k zmene samosudcu, s ktorou obžalovaný súhlasil.

Z vyjadrenia svedka MUDr. J. I. vyplynulo, že obžalovaný má stanovenú diagnózu F-25 schyzoafektívna
psychóza – mánický typ. Diagnostikovaná bola u neho aj závislosť od kanabinoidov. Liečba

u obžalovaného bola nastavená, ale ten ju odmieta a lieky neužíva, nakoľko je podľa vlastného
presvedčenia zdravý. V mesiaci február 2023 absolvoval obžalovaný krátkodobý pobyt v univerzitnej
nemocnici. Prognóza do budúcnosti je priaznivejšia pri zabezpečení psychoterapie, pričom stabilizovať
tento proces by mohla ústavná liečba. Pokiaľ obžalovaný odmieta chemickú liečbu kvôli ekzému, tak
klasické lieky môžu mať takýto vplyv, pri kožných ochoreniach stav zhoršuje aj stres.

Z aktuálneho odpisu z Registra trestov obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne
trestaný.

Z dokazovania vykonaného na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach vyplynuli nasledovné

skutočnosti:

Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, sexuológia
G. K. K. E. vyplynulo, že obžalovaný v čase spáchania činu bol príčetný, rozpoznávacie schopnosti
boli plne zachovalé, ovládacie schopnosti boli znížené forenzne nepodstatným spôsobom pod vplyvom

marihuanovej závislosti a osobnostných zmien pri dlhodobo liečenom chronickom psychotickom
ochorení. Obžalovaný trpí schizoafektívnou poruchou, ktorou trpel aj v čase skutku. Ochorenie
má fázický priebeh. V čase dekompenzácie stavu sa prejavuje jednak schizofrénnymi prejavmi a
zároveň patologickými zmenami nálady, ktorá môže byť manická alebo depresívna. V čase stabilizácie
stavu je ochorenie bez klinických prejavov. Priebeh ochorenia a stabilizácia stavu je podstatne

ovplyvnená užívaním marihuany, celkový psychický stav obžalovaného negatívne ovplyvňuje dlhodobé
nedodržiavanie abstinencie od drog. V psychickom vývoji obžalovaného nastal zlom v roku 2005, kedy
bol prvýkrát hospitalizovaný na psychiatrii pre psychotickú poruchu, jeho stav si vyžiadal hospitalizáciu
aj v roku 2007, od toho času je psychický stav obžalovaného bez závažnejších dekompenzácií, viac
si ústavnú liečbu nevyžadoval. V júli 2019 obžalovaný prerušil ambulantnú psychiatrickú liečbu, ktorú

dovtedy pravidelne absolvoval. Obžalovaný je závislý od kanabinoidov, jedná sa o plne rozvinutú
psychickú aj telesnú formu závislosti. Jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný, v čase
vyšetrenia (2020) u neho neboli prítomné akútne psychotické symptómy, ale do budúcna môže dôjsť
k dekompenzácii psychického stavu.Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, G. L. C. na hlavnom pojednávaní
uviedla, že obžalovaný sa spočiatku liečil na psychotickú poruchu, pre kolísavé fázy zhoršenia
a zlepšenia bola u neho stanovená diagnóza schizoafektívna porucha. Jej spúšťačom sú rôzne

záťažové situácie a často aj užívanie kanabinoidov. V danom prípade, keďže obžalovaný kanabinoidy
užíval skôr a porucha sa prejavila neskôr, mohlo byť práve užívanie kanabinoidov príčinou toho,
že sa choroba rozvinula. Užívanie kanabinoidov zhoršuje psychické funkcie a prispieva k zhoršeniu
priebehu ochorenia, spolu s neužívaním predpísaných liekov. Pravidelné užívanie liekov prispieva k
stabilizovaniu stavu, tí pacienti, ktorí prerušujú liečbu, sú pravidelne hospitalizovaní a nemajú dobrý

priebeh ochorenia. Intelekt obžalovaného a jeho rozpoznávacie schopnosti sú dostatočné na to,
aby vedel, že vykonával zakázanú činnosť. Znalkyňa navrhla uložiť obžalovanému ochranné liečenie
psychiatrické a protitoxikomanické ambulantnou formou z dôvodu, že keby mal nastavené lieky, chodil
na pravidelné kontroly, mohol by sa jeho zdravotný stav zlepšiť. V čase spáchania skutku bol zdravotný
stav obžalovaného relatívne stabilizovaný, pretože pri poruchách, ktorými obžalovaný trpí, je ho ťažko
posúdiť ako úplne stabilizovaný, keďže stav sa môže kedykoľvek meniť, je kolísavý. V tom čase sa

obžalovaný liečil a užíval lieky. Navštevoval ambulanciu, nemal také masívne bludy. V júli 2019 je
v zdravotnej dokumentácii obžalovaného zaznamenané stabilizovanie stavu a od septembra 2019 je
zaznamenané zhoršenie stavu a vynechávanie kontrol. Na základe toho je možné konštatovať, že
minimálne od septembra došlo k dekompenzácii.

Zo znaleckého posudku uvedenej znalkyne je zrejmé, že psychiatrickým vyšetrením obžalovaného
znalkyňa zistila, že obžalovaný trpí psychotickými paranoidnými bludmi, je odtrhnutý od reality, k
ochoreniu je nekritický, rovnako k užívaniu marihuany. Obžalovaný trpí schizoafektívnou poruchou a
aj v čase spáchania skutku trpel týmto duševným ochorením. Ochorenie má fázický priebeh. V čase
dekompenzácie stavu sa prejavuje jednak schizofrénnymi prejavmi a zároveň patologickými zmenami

nálady, ktorá môže byť manická alebo depresívna. V čase stabilizácie stavu je ochorenie bez klinických
prejavov. Priebeh ochorenia a stabilizácia stavu je podstatne ovplyvnená užívaním kanabinoidov,
dlhodobé nedodržiavanie abstinencie od drog však negatívne ovplyvňuje celkový psychický stav
obžalovaného.Podľadostupnejzdravotnejdokumentácievčaseskutkuobžalovanýchodilnapravidelné
kontroly a jeho stav bol relatívne stabilizovaný. Pravdepodobne v tom čase užíval pravidelne marihuanu

a bol závislý od marihuany. V čase spáchania činu obžalovaný mohol rozpoznať nebezpečenstvo
svojhokonaniaprespoločnosťasvojekonaniemoholovládať.Rozpoznávacieschopnostiobžalovaného
boli plne zachované. Ovládacie schopnosti boli znížené pod vplyvom kanabinoidnej závislosti a
osobnostných zmien pri dlhodobo liečenom chronickom psychotickom ochorení, zníženie ovládacích
schopností však nebolo forenzne podstatné, nebol vo fáze akútneho zhoršenia zdravotného stavu.

Obžalovaný je závislý od kanabinoidov, jedná sa o plne rozvinutú psychickú aj telesnú formu závislosti.
Pobyt obžalovaného na slobode nie je akútne nebezpečný, ale je potenciálne nebezpečný, nakoľko
sú u neho prítomné psychotické symptómy. Stav je oproti roku 2019 zhoršený, nepodrobuje sa
liečbe. Obžalovaný pokračuje v užívaní kanabinoidov, preto nemožno vylúčiť jeho nebezpečenstvo
pre spoločnosť a z toho dôvodu znalkyňa odporúčala nariadiť psychiatrické ochranné liečenie a

protitoxikomanické ochranné liečenie ambulantnou formou.

Zo správy Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice zo dňa 22.2023 vyplynulo, že obžalovaný bol
hospitalizovaný na psychiatrickej klinike od 30.1.2023 do 16.2.2023, kedy svojvoľne opustil oddelenie.
Dňa 21.2.2023 bol opätovne prijatý, následne dňa 1.3.2023 ušiel a bol vypísaný zo stavu oddelenia.

U obžalovaného boli zistené celkovo tri poľahčujúce okolnosti, a to vedenie riadneho života pred
spáchaním trestného činu (§ 36 písm. j/ Tr. zákona), pričom ako poľahčujúcu okolnosť vyhodnotil súd aj
skutočnosť, že obžalovaný spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby (§
36 písm. c/ Tr. zákona) ako aj skutočnosť, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti

príslušným orgánom (§ 36 písm. n/ Tr. zákona), keďže obžalovaný už v prípravnom konaní napomáhal
orgánom prípravného konania vytvoriť si komplexný obraz o všetkých okolnostiach prejednávaného
trestného činu.

Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona (priznanie a úprimné oľutovanie

spáchaného trestného činu), priznanú obžalovanému v predchádzajúcom rozsudku, túto poľahčujúcu
okolnosť nie je možné u obžalovaného konštatovať vzhľadom na skutočnosti, ktoré uviedol vo svojej
záverečnej reči. Z nej vyplynulo, že sa v celom rozsahu považuje za nevinného.Priťažujúce okolnosti u obžalovaného zistené neboli.

Prirozhodovaníodruhuavýmereukladanéhotrestuprihliadalsúdnajmänaspôsobspáchaniatrestného

činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, zistené priťažujúce a poľahčujúce okolností, ako aj na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd prihliadal aj na správanie obžalovaného po
spáchaní trestného činu ako aj na dobu, ktorá uplynula od jeho spáchania.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil aj povahu a závažnosť prejednávaného trestného činu, berúc do úvahy

aj ustanovenie § 33a ods. 3 Tr. zákona, v zmysle ktorého tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej
páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie, pričom
páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na jeho osobnej slobode, ak možno
účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Zároveň je potrebné uviesť, že obžalovanému bol trest ukladaný podľa Tr. zákona účinného od 6.8.2024,

teda nie podľa zákona účinného v čase spáchania trestného činu, ale podľa neskoršieho zákona, ktorý
je pre neho nepochybne priaznivejší. Novela Tr. zákona vykonaná zákonom č. 40/2024 Z.z., účinná
od 6.8.2024, totiž nanovo upravila aj tzv. drogové trestné činy, pričom právna kvalifikácia konania
obžalovaného po tejto novele, použitá súdom pri ukladaní trestu, zodpovedá zločinu neoprávnenej
výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. e)

aktuálne účinného Tr. zákona s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody sedem rokov až pätnásť rokov.

Pre úplnosť súd uvádza, že má za to, že napriek skutočnosti, že obžalovaný bol v predmetnej
veci právoplatne uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

§ 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. e) Tr. zákona (účinného do 5.8.2024), je možné pri ukladaní
trestu aplikovať neskorší, pre obžalovaného priaznivejší zákon, zodpovedajúci vyššie uvedenej právnej
kvalifikácii, pričom v aktuálnom štádiu trestného konania rozhodoval súd už len o druhu a výmere
ukladaného trestu (pri čiastočne právoplatnom rozsudku vo výroku o vine a výroku o uložených
ochranných opatreniach) a v rámci tohto rozhodovania použil neskorší, pre páchateľa priaznivejší zákon

ako celok. Opačný prístup by viedol k situácii, v ktorej by boli zvýhodnení páchatelia trestných činov, ktorí
pred účinnosťou predmetnej novely na hlavnom pojednávaní svoju vinu popreli, oproti páchateľom, ktorí
na hlavnom pojednávaní vinu priznali a urobili vyhlásenie o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/
Tr. poriadku, dôsledkom čoho je (v prípade prijatia ich vyhlásenia súdom) nadobudnutie právoplatnosti
odsudzujúceho rozsudku vo výroku o vine už okamihom jeho vyhlásenia na hlavnom pojednávaní.

Rovnako ako v predchádzajúcom rozsudku súd zastáva názor, že u obžalovaného sú splnené
podmienky pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, keďže vzhľadom na okolnosti
prípadu ako aj vzhľadom na pomery páchateľa možno mať za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej
zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne, a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti

postačuje aj trest kratšieho trvania.

V tomto smere súd v podstate replikuje dôvody svojho predchádzajúceho rozhodnutia vo vzťahu
k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona a opätovne poukazuje
na to, že trest uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by obžalovaný pociťoval podstatne citeľnejšie

ako iní páchatelia drogovej trestnej činnosti, keďže je zrejmé, že narušenosť obžalovaného nie je až
tak závažná, aby bolo potrebné na neho pôsobiť trestom odňatia slobody dlhšieho trvania, ktorý by mu
musel byť uložený ako trest nepodmienečný.

Súčasne má súd za to, že mimoriadne zníženie trestu v prejednávanej veci je možné odôvodniť

aj okolnosťami prípadu, nakoľko Tr. zákon č. 300/2005 Z.z. neprevzal ustanovenie § 88 Tr. zákona
č. 140/1961 Z.z., v zmysle ktorého na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby,
sa prihliadne len vtedy, keď pre svoju závažnosť podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti trestného
činu pre spoločnosť (citované zákonné ustanovenie vylučovalo možnosť mimoriadneho zníženia trestu
s poukazom na okolnosti prípadu pri kvalifikovaných skutkových podstatách). V nadväznosti na uvedené

poukazuje súd na to, že aj keď u obžalovaného bolo zaistené značné množstvo omamnej látky
ako aj väčšie množstvo rastlín rodu Cannabis (konope), z vykonaných dôkazov nijako nevyplýva,
že by obžalovaný s omamnými látkami aj skutočne obchodoval. Napriek tejto skutočnosti sa však
u obžalovaného jedná o obchodovanie s omamnou látkou, keďže aktuálna právna úprava v tomto smereobmedzila prechovávanie omamnej látky na najviac „vo väčšom množstve“, pričom pri prechovávaní
„značného“, „veľkého“ a „mimoriadne veľkého“ množstva je z pohľadu zákonodarcu možné odôvodnene
predpokladať, že minimálne časť z tohto množstva nebude určená len na osobnú spotrebu, ale bude

určenánaďalšiudistribúciualebonaúčelyzískaniamajetkovéhoprospechu.Ztohtodôvodupretotakéto
konanie pojmovo patrí už pod pojem „obchodovanie“ v zmysle ustanovenia § 135b ods. 2 Tr. zákona (a
to aj bez toho, aby bolo páchateľovi „obchodovanie“ aj skutočne preukázané).

Súd ďalej poukazuje predovšetkým na závažnosť konania obžalovaného a celkový dopad jeho konania

na spoločnosť, ako aj na pohnútku, ktorá obžalovaného viedla k spáchaniu trestného činu (subjektívne
vnímané zlepšenie zdravotného stavu v oblasti alergií a atopického ekzému), tiež na prechovávanie
drog výlučne pre vlastnú potrebu ako aj na výraznú prevahu poľahčujúcich okolností pri nezistení žiadnej
priťažujúcej okolnosti.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že obžalovaný je plne závislý na marihuane, jedná sa o

kompletne rozvinutý syndróm závislosti bez schopnosti dlhodobej absencie mimo chránené prostredie.
Obžalovaný doposiaľ nebol liečený na závislosť na návykových látkach, čo zvyšuje riziko pokračovania
v trestnej činnosti, a preto má súd za to, že je potrebné obžalovaného dočasne vyradiť z takéhoto
závadového prostredia a pomôcť mu k účinnej náprave a takýmto spôsobom výrazne znížiť riziko
nežiaducej recidívy. Pri rozhodovaní súdu v prospech mimoriadneho zníženia trestu zavážil aj pomer

priznaných poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného v tom smere, že všetky zistené
poľahčujúce okolnosti, ktoré inak samy osebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, v
konkrétnom prípade v súhrne a v spojení s ostatnými okolnosťami prípadu nadobudli taký význam, že ich
bolo možné posúdiť ako výnimočnú okolnosť prípadu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona (R 21/1970), keďže
preukazujú, že v prípade obžalovaného nejde o nebezpečného recidivistu a napokon aj uvedomenie

si protiprávnosti a nebezpečnosti činu so snahou po náprave napomáhaním objasnenia prejednávanej
trestnej činnosti a vyjadrením súhlasného postoja k ochrannému liečeniu.

Je pri tom nesporné, že v záujme zákonnosti má súdom uložený trest spĺňať aj podmienku primeranosti.
Podľa zásady uvedenej v § 34 ods. 1 Tr. zákona má trest plniť nielen represívnu funkciu, teda

zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale i výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre
výchovu páchateľa, aby viedol riadny život.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti preto súd obžalovanému mimoriadne znížil ukladaný trest s
použitím § 39 ods. 1 Tr. zákona a uložil mu trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu odňatia slobody

vo výmere 4 roky. Výkon uloženého trestu bol zároveň podmienečne odložený na dlhšiu skúšobnú
dobu v trvaní 5 rokov, keďže s prihliadnutím na doterajší život obžalovaného a prostredie, v ktorom
žije, ako aj na okolnosti prípadu, sa na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu nejaví
okamžitý výkon uloženého trestu ako nevyhnutný. Vzhľadom na skutočnosť, že uložený trest odňatia
slobody presahuje 3 roky, uložil súd obžalovanému obligatórne aj probačný dohľad na jeho správaním

v skúšobnej dobe, pričom ako súčasť probačného dohľadu boli obžalovanému uložené aj primerané
obmedzeniaapovinnosti,majúcepriamyvzťahkprejednávanejtrestnejčinnosti,ktorýchporušeniebude
dôvodom pre rozhodnutie o výkone podmienečne odloženého trestu odňatia slobody.

Hrozba výkonu trestu počas dlhšej skúšobnej doby, spojená s dohľadom probačného a mediačného

úradníka a už právoplatne uloženými ochrannými opatreniami (ochranným dohľadom a ochranným
psychiatrickým a protitoxikomanickým liečením v ambulantnej forme), by mala podľa názoru súdu
dostatočne zabezpečiť ochranu spoločnosti ako aj nápravu obžalovaného. Takto uložený trest je možné
zároveň považovať za trest primeraný, zákonný a spravodlivý, zohľadňujúci všetky vyššie popísané
okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného a okolností prípadu a dostatočný aj pre dosiahnutie účelu

trestu z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Nakoľko vo vzťahu k predchádzajúcemu odsudzujúcemu rozsudku došlo v odvolacom konaní len k jeho
čiastočnému zrušeniu (zrušený bol len výrok o treste a spôsobe jeho výkonu), prvostupňový súd vo
výrokovej časti tohto rozsudku v súlade s ustanovením § 166 Tr. poriadku uviedol v novom rozsudku iba

tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhodoval, poukazujúc pritom na súvislosť týchto výrokov s výrokmi,
v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý (t.j. s výrokom o vine a výrokom o uložených ochranných
opatreniach).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku na Mestský súd Košice. Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,

okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.