Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, May 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/153/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123201142
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4123201142.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Benkovičovej v právnej veci matky: A. B., nar.: XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX/XX, D., zastúpená splnomocnencom: Mgr. Martin Hurtaj, advokát so sídlom
Štefánikova 15, Nitra, otca: E. A., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, zastúpený splnomocnencom:
A. G. H., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, I. J. I., a maloletej dcéry: G. K. B., nar.: XX.XX.XXXX,

bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zlaté Moravce,
o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého dieťaťa, o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 16Pc/4/2023-277 zo dňa 22. novembra 2023
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch IV. a V. a v závislom výroku IX. z r u š u j e
a v zrušenom rozsahu vec v r a c i asúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie sa v časti výživného na tvorbu
úspor vo výške 200 eur a v časti nákladov na výbavičku vo výške 750,86 eur zastavuje, výrokom II.
určil, že E. A., L. A., nar. XX.XX.XXXX, je otcom maloletej G. K. B., nar. XX.XX.XXXX, z matky A.
B., L. B., nar. XX.XX.XXXX, výrokom III. maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky
(správne označenie v súlade s § 108 ods. 2 z.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok – ďalej

len „Civilný mimosporový poriadok“ je „matka“ – pozn. odvolacieho súdu), ktorá ju bude zastupovať a
spravovať jej majetok v bežných veciach, výrokom IV. zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu
maloletého dieťaťa od XX.XX.XXXX výživným vo výške 360 eur mesačne, ktoré je splatné vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, výrokom V. určil, že zročné výživné otca na maloleté dieťa
za obdobie od XX.XX.XXXX do 30.11.2023 činí sumu 6028 eur, ktorú sumu povolil otcovi splácať v
mesačných splátkach vo výške 250 eur, spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci

nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom VI. zaviazal otca povinnosťou prispieť na
výbavičku maloletej výživným vo výške 144,57 eura do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom
VII. styk otca s maloletým dieťaťom neupravil, výrokom VIII. vo zvyšnej časti návrh zamietol a výrokom
IX. navrhovateľke priznal náhradu trov konania voči otcovi.

2. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil § 29 ods. 1 Civilného sporového

poriadku (správne má byť Civilného mimosporového poriadku – pozn. odvolacieho súdu), § 110
Civilného mimosporového poriadku, § 232 ods. 4 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „Civilný sporový poriadok“), § 84, § 94 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1 a 5, § 25 ods. 2, 36 ods. 1, § 62
ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne dôvodil, že navrhovateľka využila
svoje dispozičné oprávnenie a vzala návrh v časti výživného na tvorbu úspor vo výške 200 eur a v časti

nákladov na výbavičku vo výške 750,86 eura späť, a preto konanie zastavil. Domnelý otec (správne
označenie v súlade s § 108 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku je „muž, ktorého otcovstvo má byťurčené“ – pozn. odvolacieho súdu), ako aj kolízny opatrovník súhlasili s čiastočným späťvzatím v tejto
časti. Pretože v konaní bolo preukázané, že medzi matkou a označeným otcom došlo k súloži, v období
od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, čo potvrdili aj

účastníci konania a v konaní nebolo preukázané, že by tu boli také závažné okolnosti, ktoré by otcovstvo
označeného otca vylučovali, pričom jeho otcovstvo bolo preukázané aj znaleckým dokazovaním. Súd
prvej inštancie návrhu matky ako navrhovateľky vyhovel a určil domnelého otca za otca maloletého
dieťaťa.

3. V konaní nebolo sporné, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a ani sa na úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nedohodli. V danej veci má maloleté dieťa toho
času takmer 17 mesiacov, od narodenia žije s matkou, ktorá sa o neho osobne stará, v jej starostlivosti
neboli zistené žiadne nedostatky, rovnako žiadne námietky ohľadne starostlivosti neprezentoval ani
otec. Súd prvej inštancie zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, u ktorej je zabezpečená
osobná starostlivosť od jej narodenia, pričom otec ani nežiadal o zverenie dieťaťa do jeho osobnej

starostlivosti, keďže v súčasnej dobe neprejavil žiaden záujem akýmkoľvek spôsobom sa zúčastňovať
na výchove maloletej. Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude mať navrhovateľka v
bežných veciach.

4. V konaní bolo preukázané, že osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje navrhovateľka, na dieťa

mala od narodenia bežné výdavky (sunar, oblečenie, drogéria); zvýšené výdavky od narodenia dieťaťa
matka preukázala z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, ktorý pretrváva až do súčasnosti,
pretože maloletá trpí viacerými chorobami (ako predčasne narodené dieťa), čo preukázateľne vyplynulo
aj z lekárskych správ, ktoré navrhovateľka predložila súdu. Maloleté dieťa je v sledovaní viacerých
odborných lekárov, a to neurológa, pneumológa, kardiológa. Z lekárskej správy A. L. vyplynulo, že

maloletá je odkázaná na zvýšenú starostlivosť zo strany matky, je odporučená intenzívna rehabilitácia
dieťaťa v Kováčovej a v Piešťanoch. Dieťa máva často infekty dýchacích ciest. Okrem toho, dieťa bolo
očkované Synagisom po schválení poisťovňou. Hoci matka uvádzala, že je to na priamu platbu, z voľne
dostupných zdrojov vyplýva, že doplatok na tento liek, ktorý je viazaný na lekársky predpis, je 0 eur.
Matka na pojednávaní v čase podania návrhu uviedla výdavky na bývanie vo výške až 1500 eur s tým,

že jej príjmy dosahujú cca 1000 eur, s výdavkami jej pomáha jej priateľ. Jediným príjmom navrhovateľky,
ktorá je toho času na rodičovskej dovolenke, je len rodičovský príspevok, prídavok na dieťa a príspevok
za opatrovanie jej brata a mamy ako osôb, ktoré sú ťažko zdravotne postihnuté (cca. 700 eur, čo
vyplynulo z potvrdenia o poberaní príspevku, 2 x 25,88 eur titulom poberania prídavku na 2 deti, 280
eur titulom rodičovského príspevku). V spoločnej domácnosti býva navrhovateľka so svojím dieťaťom

(druhá dcéra navrhovateľky podľa vyjadrenie jej zástupcu s ňou nežije v spoločnosti domácnosti),
ako aj matkou a bratom, ktorí sú osobami s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré navrhovateľka
opatruje. Výdavky na domácnosť v celkovej výške 600 eur vrátane na stravu celkovo pre 4 osoby súd
prvej inštancie nepovažoval za neprimeraný výdavok, teda nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by na
uvedenévýdavkyneprihliadol,pretožeideovýdavky,ktorésúnevyhnutnénazabezpečeniejejživotných

potrieb a predovšetkým na zabezpečenie potrieb maloletej G. K.. Tá ma navyše zvýšené výdavky v
súvislosti so svojím veľmi nepriaznivým zdravotným stavom, čo bolo v konaní preukázané lekárskymi
správami, ale aj z výpovede navrhovateľky. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s viacerými
rodinnými príslušníkmi, pričom žiaden z nich v podstate toho času nevykonáva žiadnu prácu, ktorá by
zabezpečovala riadny príjem celej rodiny. Celkovo právny zástupca vyčíslil výdavky na domácnosť a

výdavky na maloletú vo výške 1263,78 eura. Potom výdavky pre dve osoby, týkajúce sa len domácnosti
predstavujú 300 eur (polovica zo 600 eur) a to na navrhovateľku a maloletú, čo súd považoval za
primerané, pretože nejde o výdavky, ktoré by zjavne prevyšovali sumu na zabezpečenie základných
životnýchpotrieb.Takátovýškajepodľanázorusúduadekvátnaaprimeraná.Ďalšievýdavky(akorozdiel
sumy 1263,78 eura – 600 eur) v celkovej 663,78 eura (cca 700 eur) predstavujú výdavky na maloletú.

V tomto kontexte súd prvej inštancie uvádza, že maloletá má náklady predovšetkým na zdravotnú
starostlivosť (pobyt v Piešťanoch stál 1100 eur), tento výdavok je potrebné zohľadniť pri určovaní výšky
výživného. Pokiaľ by mala maloletá G. K. absolvovať liečebné pobyty aspoň 2 ročne (pri cene jedného
1100 eur), potom výdavkovú časť je potrebné považovať za adekvátnu (183,33 eur mesačne). Rovnako
tak, mesačné výdavky vo výške 50 eur na plienky, 30 eur na drogériu, vitamíny vo výške 154,67 eura a

162,47 eura, vzhľadom na závažnosť zdravotného stavu súd prvej inštancie považoval za preukázané,
a primerané súčasnému zdravotnému stavu dieťaťa. Keďže navrhovateľka musí navštevovať viacerých
odborných špecialistov, ani výdavok na pohonné hmoty vo výške 75,33 eura je vynaložený nevyhnutne
a to na zabezpečenie poskytnutia zdravotnej starostlivosti maloletej.5. V konaní bolo ďalej preukázané, že otec bol v čase narodenia maloletej zamestnaný prostredníctvom
spoločnosti v Nemecku, pričom podľa jeho vyjadrenia mal v Nemecku dosahovať príjem vo výške 2500

eur. Z výpisov účtu na č. l. 109 a nasl. otec poberal mzdu alebo príjem v Nemecku (pred skončením
pracovného pomeru) vo výške viac ako 2500 eur, čo je zrejmé z jednotlivých výpisov za rok 2022, keď
za mesiac jún mu bol vyplatený príjem vo výške 3157,64 eura (č. l. 140 rub), za júl mu bol vyplatený
príjem 2774,91 eura (č. l. 139), za mesiac august mu bol vyplatený príjem 2432,59 eura (č. l. 136 rub),
za mesiac september mu bol vyplatený príjem 2579,85 eura (č. l. 135), pričom priemer za uvedené 4

mesiace predstavuje sumu 2736,24 eura. Na pojednávaní však prezentoval, že dôvodom skončenia
pracovného pomeru bola situácia v súvislosti s celosvetovou pandémiou Covid-19, pričom tento mal byť
skončený dohodou. Následne na pojednávaní predložil listinu, v zmysle ktorej je zrejmé, že sa jednalo
o výpoveď z pracovného pomeru, ktorý bol založený 18.11.2019. Podľa názoru súdu, táto listina pôsobí
nehodnoverne, pretože otec mal na preukázanie svojich tvrdení túto predložiť v lehote na to určenej
súdom, predložil ju však oveľa neskôr, a zároveň je v rozpore s jeho výpoveďou. Súd prvej inštancie

na základe vykonaného dokazovania potom dospel k záveru, že otec nepreukázal reálny dôvod, pre
ktorý sa vzdal tohto zamestnania v Nemecku. Toho času by mal otec podľa dosahovať príjmy okolo
1300 eur a to na Slovensku, pričom opätovne sa mal zamestnať v Nemecku, kde bude dosahovať
príjem do 1400 eur. Pretože minimálne u zamestnávateľa v Nemecku dosahoval otec príjem, z ktorého
by si bol schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, a tohto zamestnania

sa vzdal bez dôležitého dôvodu, keďže nevedel preukázať, prečo pracovný pomer ukončil dohodou,
na čo súd prvej inštancie prihliadol podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine a mohol vychádzať z tohto
príjmu (najmenej 2500 eur). Okrem toho otec nevyužil žiadne možnosti, aby si našiel výhodnejšie
zamestnanie, hoci si musel byť vedomý, že z príjmu, ktorý oficiálne dostáva na Slovensku a mal by
dostávať v Nemecku, ďaleko presahuje príjem, ktorý toho času deklaruje. Aj v tejto časti bolo pre súd

prvej inštancie nehodnoverné tvrdenie, že jeho príjem by mal byť okolo 1400 eur a po zrátaní výdavkov,
ktoré prezentoval na pojednávaní, by jeho výdavky mali v súhrne predstavovať sumu 1680 eur (úvery
547 eur, nájom u priateľky 200 eur, PHM 300 eur, 50 eur výživné, náklady na dom 39 eur, životná poistka
50 eur, zdravotná poisťovňa 84 eur, strava 350 až 400 eur) a to bez zahrnutia platby, ktorú ešte len
bude platiť do Sociálnej poisťovne vo výške 250 eur. V konečnom dôsledku by takto zrátané výdavky

celkom predstavovali takmer 2000 eur, preto jeho vyjadrenie ohľadne aktuálneho príjmu absolútne
nekorešponduje s reálnymi schopnosťami dosahovať príjem.

6. Nový úver, ktorý si mal otec zobrať v priebehu konania vo výške 10.000 eur s mesačnou splátkou
vo výške 152,08 eura, nie je možné považovať sa nevyhnutný výdavok, o to viac, keď mal úver slúžiť

ako záloha na zaplatenie ceny rezervácie na kúpu rodinného domu. Súd prvej inštancie na takýto
výdavok neprihliadol, pretože otec sa pravdepodobne snažil umelo zvýšiť svoje výdavky, avšak musí si
uvedomiť, že výživné má prednosť pred všetkými výdavkami, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Otec
ďalej nepreukázal, že hradí priateľke sumu 200 eur, pretože nevyčíslil celkové výdavky na domácnosť
s osobou, ktorou žije. Takýto výdavok nie je nevyhnutné vynaložiť aj z dôvodu, že sa zdržuje alebo

bude zdržovať predovšetkým v Nemecku, kde ubytovanie zabezpečené má. Ostatné výdavky súd prvej
inštancie považoval za dôvodné, no aj napriek tomu tieto predstavujú viac ako 1600 eur, z čoho je
opätovne zrejmé, že by sa otec dostával do dlhov, keďže ním uvádzaný príjem by absolútne nekryl jeho
výdavky, ktoré tento rámec presahujú.

7. Súd prvej inštancie skúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie
výživného pre maloletú, za ktoré možno považovať nepriaznivý zdravotný stav maloletej, ktorý je vážny
od narodenia s tým, že navrhovateľka musela čakať na jeho stabilizáciu, a potom riešiť otázky súvisiace
s otcovstvom. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, schopnosti a možnosti oboch
jeho rodičov súd prvej inštancie rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej vo výške

360 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. (Domnelému) otcovi tak od
XX.XX.XXXX do 30.11.2023 (keďže v čase rozhodovania súdu už za mesiac november bolo splatné
výživné do 15-teho dňa v mesiaci) vznikla povinnosť uhradiť zročné výživné v celkovej výške 6028
eur. Zročné výživné pozostáva z alikvotného výživného za 23 dní v XX/XXXX (od narodenia maloletej
XX.XX.XXXX) vo výške 268 eur a výživné od 08/2012 do 11/2023 á 360 eur (celkom 17 mesiacov) spolu

5760 eur, čo celkovo činí dlh na výživnom spolu 6028 eur. Súd prvej inštancie vzhľadom na aktuálne
nepriaznivé zárobkové pomery otca umožnil § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku otcovi tento
nedoplatok zaplatiť v splátkach 250 eur mesačne, ktoré budú splatné spolu s bežným výživným počnúc
prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.8. Čo sa týka uplatnenej sumy (289,14 eura) na úhradu nákladov na výbavičku, ktorý nárok je nárokom
dieťaťa, súd prvej inštancie považoval za odôvodnené a v konaní preukázané náklady na zabezpečenie

výbavičky pre maloletú v sume 144,57 eura (289,14 eura deleno 2), pričom nárok zahrnul pod bežné
výživné a otca zaviazal na ich úhradu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, a to vzhľadom na jeho
priaznivé majetkové pomery.

9. Pretože navrhovateľka a ani otec nežiadali styk otca s maloletým dieťaťom upraviť, súd prvej inštancie

ho podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine neupravil, čo výslovne precizoval vo výroku rozsudku. Keďže
vo zvyšnej časti považoval návrh za nedôvodný, zamietol ho, a to z vyššie uvádzaných dôvodov.
Navrhovateľkažiadalavýškuvýživnéhovovýške600eur,pričomtakátovýškajeabsolútneneprimeraná,
pretože si treba uvedomiť, že aj ona sama má vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že práve suma 360 eur je adekvátnou výškou, zohľadňujúc všetky potrebné kritéria
pre rozhodnutie vo veci samej.

10. V predmetnej veci ide o konanie o určenie rodičovstva, v ktorom mala navrhovateľka preukázateľne
úspech, pričom od otca možno spravodlivo požadovať, aby nahradil trovy konania, preto súd prvej
inštancie priznal navrhovateľke voči otcovi náhradu trov konania. Trovy konania v konaní navrhovateľke
vznikli predovšetkým z titulu uhradenia súdneho poplatku a uhradenia preddavku na znalecké

dokazovanie (trovy právneho zastúpenia jej zástupca nežiadal). Podľa názoru súdu prvej inštancie
je možné od otca spravodlivo požadovať náhradu trov konania, pokiaľ chcel, aby otcovstvo určil
autoritatívne súd, v dôsledku čoho zavinil, že navrhovateľke vznikli trovy konania. Okrem toho, znalecké
dokazovanie, ktoré bolo vykonané, určilo za biologického otca navrhovateľkou označeného otca, preto
bol návrh podaný dôvodne. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľka si náhradu trov

konania uplatnila. Otec vo svojej podstate zavinil, že trovy konania museli vzniknúť a tieto nespočívali
len v zaplatenom súdnom poplatku, ale aj trovách, ktoré bolo potrebné uhradiť na preddavky spojené so
znaleckým dokazovaním (DNA testy). Z komplexného pohľadu bola práve navrhovateľka jednoznačne
úspešná v konaní, pretože k určeniu otcovstva k maloletej G. K. v konaní prišlo a od otca možno
spravodlivo a legitímne požadovať, aby zaplatil náhradu trov konania navrhovateľke (matke dieťaťa), a

to aj s poukazom, že táto je rodičovskej dovolenke, zabezpečujúca zvýšenú starostlivosť o nepriaznivý
zdravotný stav dieťaťa, čo takisto má nepriaznivý dopad na ekonomickú situáciu navrhovateľky. Táto
skutočnosť ohľadne sociálnej situácie navrhovateľky však rozhodujúca nebola, pretože súd prvej
inštancie predovšetkým prihliadal na to, ako si v konaní počínal otec, ako poskytoval potrebnú súčinnosť,
aké bolo jeho správanie v priebehu konania, zohľadňujúc aj mieru potreby vykonania rozsiahlejšieho

dokazovania zavineného z prejavu vôle otca. Súd prvej inštancie tak považoval za spravodlivé, ale aj
správne, aby priznal náhradu trov konania navrhovateľke voči otcovi.

11. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku IV. a V. podal včas odvolanie otec z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 pís. b/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového

poriadku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Vecne dôvodil, že súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím a vyhodnotením
dôkazov, ktoré boli vykonané v rámci tohto konania, absolútne jednostranne vyhodnotil všetky dôkazy a
tvrdenia žalovaného v jeho neprospech, pričom si absolútne jednostranne osvojuje dôkazy a argumenty
žalobkyne a to aj napriek. tomu, že samotné dôkazy vykonané v tomto konaní dosvedčujú presný opak.

Konajúci súd na jednej strane vyhodnotil dôkazy poskytnuté žalovaným, a teda jeho vystavené faktúry
ako SZČO jeho odberateľom, jeho výpoveď z bývalého pracovného pomeru, vystavené faktúry ako
SZČO, ktoré vystavuje novému odberateľovi, ako aj všetky dôkazy o jeho majetkových pomeroch ako
nedôveryhodné, resp. nedostatočné a to napriek ich povahe. Súd prvej inštancie tiež spochybnil dôkaz
— výpoveď zo strany zamestnávateľa od tretej osoby, riadne touto osobou podpísaný a to len preto,

pretože tento dôkaz „nedodal do konania skôr“, avšak súd prvej inštancie ľahko prijal žiadnym spôsobom
nepreverený dôkaz — fotky, screenshoty z Facebook, v ktorom sú absolútne nelogicky usporiadané
akoževety,ktorémajúvzbudiťdojemakožeoznamujematkaotcovi,žejetehotná.Otectútokomunikáciu
v konaní poprel.

12. Keď matka povie, že po pôrode bola hospitalizovaná, preto nepodala ani návrh na určenie otcovstva,
ani neurobila žiadny úkon, pričom z dokazovania je zrejmé, že bola hospitalizovaná len jeden a pol
mesiaca, ale návrh podala viac ako pol roka od narodenia dieťaťa, tak toto je dôkaz, ktorý súd prvej
inštancie vyhodnotí v jej prospech, dokonca ešte aj vo vzťahu k obdobiu priznania výživného. Nakoľkomatka počas času od narodenia maloletej až do podania svojho návrhu neurobila absolútne žiadny
úkon, ktorý by mohol súd prvej inštancie vyhodnotiť ako relevantný a vôbec reálny smerom k otcovi
ako potenciálnemu otcovi, a keďže teda nemalo žiadny logický dôvod pre matku otáľať s podaním

svojho návrhu, pretože žiadne výživné predsa nemala prečo od otca očakávať, keď ho oň nikdy ani len
nepožiadala, tak je viac ako zrejmé, že za neskorým podaním návrhu bol iný motív na strane matky,
ktorý však súd prvej inštancie odmietol, resp. nepovažoval za nutné vôbec riešiť v tomto konaní.

13. Nie je možné stotožniť sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia spochybňuje napríklad príjem otca. Príjem otca bol v tomto konaní absolútne dostatočným
a právne bezvadným spôsobom preukázaný samotným otcom, keď tento od počiatku konania vysvetlil
svoje príjmy. Otec rovnako poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
vôbec nezohľadnil jeho písomné vyjadrenie zo dňa 13.11.2023. Otec naozaj od počiatku tohto konania
tvrdil, že prácu v Nemecku ukončil dohodou. Toto však bolo vyvrátené samotným dôkazom, ktorým
bola písomná výpoveď zo strany zamestnávateľa. Po konfrontácii otca na pojednávaní dňa 22.11.2023

tento rozpor vysvetlil tak, že on ako neprávnik jednoducho nevedel rozdiel a splietlo ho to, že sa s
bývalým zamestnávateľom dohodol na kratšej výpovednej lehote, čím toto v ňom evokovalo dojem,
že ukončil prácu dohodou. Z dokazovania však vyplynulo, že toto jeho zamestnanie bolo ukončené
výpoveďou. Súd prvej inštancie bez ďalšieho vyhodnotil toto tvrdenie ako nepravdivé, len kvôli tomu,
že otec toto neuviedol skôr, resp. nedoložil túto výpoveď skôr. Otec však už vo svojom písomnom

vyjadrení zo dňa 13.11.2023 uviedol, že písomnosť deklarujúcu ukončenie pracovného pomeru nemá a
pokúsi sa ju vyžiadať od svojho bývalého zamestnávateľa a prinesie ju so sebou na pojednávanie, čo
aj urobil. Súd prvej inštancie jednoducho nemôže túto písomnú výpoveď ignorovať, resp. označiť ju za
nedôveryhodnú. Tento dôkaz predsa nevyprodukoval otec, ale zamestnávateľ. Tento dôkaz bol súdom
prvej inštancie jednoznačne vyhodnotený nesprávne a na základe tohto nesprávneho vyhodnotenia

dospel k nesprávnemu právnemu názoru, že sa otec vzdal zamestnania bez dôležitého dôvodu, a teda
výhodnejšieho príjmu. Práca v Nemecku bola ukončená jednostranným právnym úkonom zo strany
zamestnávateľa, teda nebola to len vôľa zamestnanca — otca, aj keď ako následok bolo, že otec
sa rozhodol zariadiť sa a vrátiť sa na Slovensko, nakoľko jeho mzda už aj tak ku koncu pomeru
klesala, čo bolo vplyvom Covid pandémie v danom segmente spôsobené zníženie produkcie, a teda

aj zamestnávateľ nemal dostatok práce pre otca – zamestnanca, a preto sa rozhodol s ním ukončiť
pomer. Skutočnosť, že sám otec to predtým v tomto konaní označoval za dohodu o skončení pracovného
pomeru, je irelevantná, nakoľko je to človek, ktorý nemá ani ekonomické, ani právne, ani manažérske
vzdelanie, je to rádový robotník, zvárač, pričom je úplne bežné, že rádoví robotníci a zamestnanci
nerobiarozdiel,resp.nepoznajúrozdielmedzivýpoveďouadohodouatď.Okremtohosúdprvejinštancie

nevyhnutne poznamenáva, že otec nevyužil žiadne možnosti, aby si našiel výhodnejšie zamestnanie,
hoci si musel byť vedomý, že z príjmu, ktorý oficiálne dostáva na Slovensku a mal by dostávať v
Nemecku, ďaleko presahuje príjem, ktorý toho času deklaruje. Z dokazovania v konaní však vyplynul
presný opak. Otec predsa hneď po ukončení práce v Nemecku v októbri 2022 začal okamžite pracovať
ako SZČO na Slovensko v novembri 2022, pričom okamžite dosahoval priemerný mesačný príjem

cca vo výške 1250 eur, čo preukázal tak faktúrami, ktoré boli riadne vystavené spoločnosťou M., boli
riadne zaúčtované aj otcom, aj touto spoločnosťou, boli riadne uhradené a naviac boli potvrdené tiež
samotným výpisom z bankového účtu otca. Bankovým výpisom bolo tiež preukázané tiež chronologické
spotrebovanie všetkých finančných prostriedkov, ktoré otec mal na svojom účte či už z práce v
Nemecku alebo práce na Slovensku a to bez akýchkoľvek väčších výberov finančnej hotovosti, alebo

nevysvetlených prevodov vyššej hodnoty. Z týchto výpisov je úplne zrejmé, ako došlo k spotrebovaniu
jeho peňazí, ako aj to, že otec nedisponuje absolútne žiadnou finančnou rezervou, má dlhy a žije z
výplaty do výplaty, pričom nie je schopný pokrývať ani len všetky svoje výdavky, ktoré má doposiaľ.
Úvahy, ktoré prevzal konajúci súd prvej inštancie od žalobkyne, že predsa by mohol dosahovať aj
viac, lebo na internete sú pracovné pozície aj za vyšší príjem ako ten, ktorý dosahuje žalovaný, sú v

tomto prípade absolútne nesprávne. Otec je obyčajný zvárač železa, zvára metódou 135, teda C02
zváranie železa, nie je ani bodový zvárač, ani zvárač hliníku alebo iných kovov. Jednoduché zváranie je
základný spôsob zvárania, ten najjednoduchší a aj ten najmenej finančne ohodnotený. Rovnako treba
podotknúť, že otec je zváračom už takmer 20 rokov a s výnimkou 3 rokov práce v Nemecku nikdy
nedosahoval vyššie príjmy ako je tomu dnes. Rovnako nedokončená a príliš jednoduchá je úvaha súdu,

že vyššie uvedené úvahy podporuje aj skutočnosť, že otec opäť od 01.11.2023 pracuje v Nemecku. To
tiež nie je pravda, pretože otec ako SZČO pracuje ako subdodávateľ pre inú slovenskú právnickú osobu
spoločnosť N., O., ktorá má momentálne zákazku práve v Nemecku, kam preto vyslala otca. Len preto,
že táto spoločnosť má zákazku v Nemecku (na ktorej samozrejme zarobí pravdepodobne viac ako platíotcovi ako subdodávateľovi) predsa bez ďalšieho automaticky neznamená, že to je dôkazom toho, že aj
otec môže zarobiť viac. Otec je momentálne vyslaný do Nemecka, ale o mesiac môže byť vyslaný zase
napríklad do Žiliny v závislosti od toho kde bude mať jeho odberateľ práve zákazky.

14.Otectiežnamietal,žepodľanázorusúduprvejinštancienovýúver,ktorýsimaloteczobraťvpriebehu
konania vo výške 10.000 eur s mesačnou splátkou vo výške 152,08 eur, nie je možné považovať sa
nevyhnutný výdavok. Opäť preto poukazuje na rozpor medzi vykonaným dokazovaním a následným
hodnotením a rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý nový úver vo výške 10.000 eur nepovažuje za

oprávnený náklad, lebo má slúžiť na kúpu domu. Toto však vôbec nie je pravda. Otec vlastní rodinný
dom, ktorý nie je finančne schopný zrekonštruovať tak, aby v ňom mohol bývať, alebo aby ho mohol
aspoň prenajímať, je donútený tento rodinný dom predať. Na tento dom má však stále hypotéku cca vo
výške 75.000 eur. Otec našiel iný lacnejší a menší dom za kúpnu cenu 75.000 eur, predávajúci však
na to, aby na otec ako kupujúceho počkal, požadoval uhradenie zálohy vo výške 7.000 eur, ktoré otec
nemal, rozhodol sa vziať si úver, aby túto zálohu zložil a získal tak čas na predaj starého domu, vyplatil

pôvodnú hypotéku, zobral si novú hypotéku a kúpil tento druhý dom za kúpnu cenu 75.000 eur, čím si
zabezpečil aspoň vlastné bývanie, pričom si nekupuje druhú nehnuteľnosť.

15. V ďalšej odvolacej námietke otec namietal, že podľa názoru súdu prvej inštancie otec v konaní
ďalej nepreukázal, že hradí priateľke sumu 200 eur, pretože nevyčíslil celkové výdavky na domácnosť s

osobou, ktorou žije. Takýto výdavok nie je nevyhnutné vynaložiť aj z dôvodu, že sa zdržuje, alebo bude
zdržiavať predovšetkým v Nemecku, kde ubytovanie zabezpečené má. Ostatné výdavky považoval za
dôvodné, no aj napriek tomu tieto predstavujú viac oko 1600 eur, z čoho je opätovne zrejmé, že by sa
otec dostával do dlhov, keďže ním uvádzaný príjem by absolútne nekryl jeho výdavky, ktoré tento rámec
presahujú. Súd prvej inštancie tieto dôkazy opäť nesprávne vyhodnotil, keď na jednej strane tvrdí, že

výdavky otca sú vo výške 1.600 eur aj s nájomným jeho priateľke vo výške 200 eur, ktorý nepovažuje
za výdavok a neuznáva ho, avšak zvyšné príjmy opäť vyčísli na rovnakú výšku, teda nie na 1.400 eur,
ale na 1.600 eur. Či už sú výdavky žalovaného vo výške 1.400 eur mesačne, alebo 1.600 eur mesačne,
alebo 1.250 eur mesačne tak ako tvrdí otec, je zrejmé, že jeho príjem nepokrýva ani len jeho vlastné
výdavky, čo je v dnešnej dobe úplne bežné vo väčšine domácností.

16. Otec v odvolaní tiež namietal určenie splátky dlhu na zročnom výživnom vo výške 250 eur mesačne
splatné spolu s bežným výživným berúc do úvahy jeho finančnú a majetkovú situácia, ktorý okrem
toho vlastní dom, auto, berúc do úvahy minimálny príjem, ktorý mohol dosahovať vo výške 2500 eur,
ktorý však otec nedosahuje vzhľadom na vyššie uvedené dôvody. Namietal aj priznanie výživného od

narodeniadieťaťa,pričomjedinýmargumentomje,žemaloletédieťamázhoršenýzdravotnýstav,pričom
nikdy nespochybňoval tvrdenia matky o zdravotnom stave maloletej, ani náklady na túto zdravotnú
starostlivosť. Avšak aj pri akceptovaní výdavkov, ktoré matka v tomto konaní preukázala v sume cca 750
eur mesačne, nie je súdom prvej inštancie stanovené výživné vo výške 360 eur adekvátne a primerané
a to práve s ohľadom na príjem a majetkové pomery otca, ktorý dosahuje približne príjem zodpovedajúci

priemernejmzdenaSlovensku.Mávzdelaniebezmaturityvoborebiochemik,výrobapivaaspracovanie
sladu. V minulosti pracoval v pivovare D. v D., avšak odkedy tento pivovar skončil svoju činnosť,
pracuje ako zvárač železa. Vlastní jedno motorové vozidlo, ktorého hodnota je zanedbateľná, a rodinný
dom, ktorý je vplyvom požiaru zavineného matkou neobývateľný a nemožno ho užívať, preto býva v
domácnosti svojej aktuálnej priateľky. Má hypotéku a dva spotrebné úvery, pričom okrem posledného

úveru, všetky tieto pôžičky vykonal v čase, kedy maloletá nebola na svete, resp. v čase kedy ešte ani len
nepoznal matku. S akceptovaním skutočnosti, že je aj podľa názoru otca vhodné vychádzať zo zásady,
že výživné by malo predstavovať cca 25% príjmov povinného rodiča so zohľadnením jeho povinných
nákladov a výživné vo výške 250,- eur je primerané a zodpovedá daným výpočtom. Toto otec deklaroval
aj sám na pojednávaní dňa 22.11.2023, keď uznal argumentáciu matky v časti zhoršeného zdravotného

stavu maloletej a bol ochotný zmeniť výživné, ktoré dovtedy navrhoval vo výške 100 eur mesačne, na
sumu 250 eur mesačne, ktorú by bol schopný pravidelne uhrádzať.

17. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd napadnutú časť rozsudku potvrdil,
pri rozhodovaní o výživnom prihliadol najmä nato, že a/ súdom prvej inštancie určené výživné vrátane

zročného zodpovedá cca 25% potencionálneho príjmu otca, ktorý dosahoval prácou zvárača v Nemecku
vo výške minimálne 2.500,- eur mesačne, b/ súdom určené výživné zodpovedá zvýšeným výdavkom
dcéry najmä na zdravotnú starostlivosť, ktoré výdavky nie sú medzi účastníkmi konania, a teda ani pre
súd prvej inštancie sporné, c/ len jeden výdavok na liečebnú starostlivosť nevyhnutný pre zdravý vývojdieťaťa je vo výške 2.200,- Eur ročne, d/ zročné výživné je spravodlivé určiť počnúc narodením dieťaťa a
nie podaním návrhu na súde, pretože je oprávnené od matky postihnutého dieťaťa očakávať, že právne
otázky otcovstva a výživného bude riešiť až po vyriešení základných otázok zdravotného stavu dieťaťa,

a aby súd prvej inštancie prihliadol na f) hrubé a ponižujúce ohováranie zo strany otca, ktoré v spojení so
zjavnými nezmyslami, ktoré podsúva, je nevyhnutné vyhodnotiť ako nedôveryhodné, rovnako tak celú
jeho argumentáciu v konaní pred súdom prvej inštancie.

18. Výživné súd prvej inštancie určil vychádzajúc z príjmu otca, ktorý dosahoval prácou zvárača v

Nemecku, konkrétne zo sumy minimálne 2.500,- Eur mesačne. Otec mal. dieťaťa v odvolaní tvrdí, že
tomu tak nie je, argumentuje výpoveďou zo strany zamestnávateľa tvrdiac, že keďže ide o výpoveď,
nie je možné toto ustanovenie aplikovať. Tento čisto formalistický prístup nie je správny a hlavne je v
rozporesvykonanýmdokazovaním,konkrétnevrozporestvrdeniamisamotnéhootcamal.dieťaťa.Otec
počas celého konania súdu tvrdil, že to bolo jeho rozhodnutie zanechať prácu v Nemecku, pretože vraj
jeho príjmy klesli z dôvodu Covidu. Je úplne jedno, či formálne došlo k ukončeniu pracovného pomeru

dohodou alebo výpoveďou, podstatné je len to, čo sám otec tvrdil, a to, že to bolo jeho rozhodnutie
odísť z tejto práce. Zostáva teda odvolaciemu súdu posúdiť, či pre toto jeho rozhodnutie mal dôležitý
dôvod, konkrétne, či skutočne jeho príjmy klesli natoľko, aby musel z tejto práce odísť. Súd prvej
inštancie správne zistil, že jeho príjem pred ukončením pracovného pomeru sa neznížil, ale naopak bol
dokoncavyššíakootecdeklaroval,konkrétnebolvpriemernejvýškeaž2.736,24Eurmesačne.Natomto

skutkovom základe možno spoľahlivo ustáliť, že otec mal. dieťaťa nemal žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý
sa vzdal práce v Nemecku, a teda súd prvej inštancie správne postupoval, keď pri určovaní výživného
vychádzal z príjmu minimálne vo výške 2.500,- Eur mesačne, ktorý príjem deklaroval samotný otec.

19. Potencionálny príjem otca je ďalším možným spôsobom ako určiť rovnaké výživné na maloletú.

Odhliadnuc od postupu súdu prvej inštancie, ktorý správne určil výživné z príjmu, ktorého sa otec
bezdôvodne vzdal, je tiež možné určiť výživné z potencionálneho príjmu otca, ktorý je minimálne v
rovnakej výške ako príjem ktorého sa vzdal. Otec mal. dieťaťa sa rozhodol žlť život slobodného muža,
bez záväzkov voči rodine a starostlivosti o deti. To je jeho rozhodnutie. Pre rozhodnutie súdu o výživnom
však toto jeho rozhodnutie má tiež význam. Znamená totiž, že nič nebráni otcovi mal. dieťaťa pracovať

v Nemecku ako tomu bolo pred narodením dieťaťa a to s rovnakým príjmom. Súdy tradične rešpektujú
rozhodnutie rodiča zanechať vyšší príjem v zahraničí a vrátiť sa domov, keď sa im rozpadá rodina a
vzťah, ide totiž o dôležitý dôvod pre takýto návrat. V prípade otca maloletej takýto dôležitý dôvod odpadá,
on sa predsa rozhodol, že v živote dcéry nebude hrať žiadnu rolu. Nemá sa teda prečo vracať a kľudne
môže ďalej pracovať v Nemecku. V konečnom dôsledku otec dieťaťa tak aj koná, veď z dokazovania je

zrejmé, že sa vrátil pracovať do Nemecka. Je jedno či aktuálne pracuje na živnosť alebo na pracovný
pomer, je tiež jedno aké faktúry a komu vystavuje. Podstatné je len to, že v Nemecku už pracoval
dávno pred súdom s príjmom, ktorý sám deklaroval vo výške minimálne 2.500,- Eur mesačne, to je
jeho, nepochybne, potencionálny príjem. Na tomto skutkovom základe tak možno spoľahlivo ustáliť, že
je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať potencionálny príjem v Nemecku vo výške minimálne

2.500,- Eur tak, ako ho dosahoval aj predtým.

20.Zročnévýživnésúdprvejinštancieurčilsprávne,keďhopriznalnieodpodanianávrhunasúde,aleuž
odnarodeniamal.dieťaťazhliadnúcdôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.Svojerozhodnutievyčerpávajúco
odôvodnil najmi v bode 41 odôvodnenia. Otec mal. dieťaťa tvrdí, že mohla podať návrh skôr, veď v

nemocnici s dieťaťom som bola len „jeden a pol mesiaca" ako uvádza v odvolaní. Skutočne cynický
argument za situácie, kedy na jednej strane tvrdí, že rešpektuje zlý zdravotný stav dcéry a na strane
druhej sa tvári, že pobyt v nemocnici je to jediné, čo mi malo brániť v podaní návrhu. Akoby dcéra
nemala žiadne zdravotné problémy pred nástupom do nemocnice a žiadne po návrate. Dcéra je ťažko
zdravotne postihnutá, trpí viacerými vážnymi diagnózami, ktoré vyžadujú pravidelné navštevovanie

lekárov, pohotovostí, liečení. Po narodení dcéry jej diagnózy ešte neboli určené, vtedy s lekármi riešila
stavy, či bude maloletá žiť a či a ako bude postihnutá. Posledné, čo vtedy mala na starosti, boli právne
otázky otcovstva a výživy. Súd prvej inštancie sa s týmto plne stotožnil, verí, že tomu tak bude aj v
prípade odvolacieho súdu. Medzi účastníkmi konania a teda ani pred súdom samotným nie je sporný
zlý zdravotný stav dieťaťa, a teda pre spravodlivé posúdenie otázky priznania výživného od narodenia

dieťaťa postačuje obyčajná ľudskosť v rozhodovaní. Je prirodzené a správne, že sa najprv ako matka
vysporiada so zlým zdravotným stavom dieťaťa a až potom rieši právne otázky. Nech súd posúdi, či doba
pol roka od narodenia dieťaťa je neprimerane dlhá na podanie návrhu na súde pri takto postihnutom
dieťati.21. Ohľadom tvrdení otca týkajúcich sa skončenia pracovného pomeru v Nemecku uviedla, že každý, aj
ten najposlednejší kopáč kanálov pozná veľmi dobre rozdiel medzi výpoveďou a dohodou. Pritom tieto

úvahy otca sú nepodstatné. Veď sám v konaní tvrdil, že to bolo jeho rozhodnutie odísť z Nemecka, tak
prečo teraz rieši formalizmy okolo spôsobu ukončenia pracovného pomeru? Zjavná zmena vlastných
tvrdení s cieľom dosiahnuť stav, kedy bude súd počítať výživné z nižšieho príjmu. Súd prvej inštancie
nemal za potrebné sa zaoberať pravosťou dokumentu výpovede. Načo by to robil, keď samotný otec
tvrdil, že z Nemecka odišiel z vlastného rozhodnutia. Súd prvej inštancie len vyhodnotil celý spôsob

konania otca pred súdom ohľadne skončenia pracovného pomeru za nedôveryhodný a postupoval
správne.

22. Výdavky vrátane tých zvýšených na zdravotnú starostlivosť dcéry nie sú sporné medzi účastníkmi
konania, a teda sa k nim nebude podrobne vyjadrovať. Mal. G. nie je dieťaťom s bežnými potrebami, ale
žiaľ s potrebami špecifickými, konkrétne, výdavky na jej zdravotnú starostlivosť sú mimoriadne vysoké.

Bez hlbšej špecifikácie týchto výdavkov postačuje uviesť len jeden z týchto výdavkov. Konkrétne dcéra
sa musí min. 2x ročne podrobiť Špeciálnej liečebnej terapii v Piešťanoch, pričom za jeden takýto pobyt
musí zaplatiť 1.100,- Eur, t.j. 2.200,- Eur ročne, čo je 183,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie si toto
správne všimol pri jeho úvahách o opodstatnenosti výdavkov a výšky výživného v bode 38 odôvodnenia.
Na prvý pohľad sa môže súdom prvej inštancie určené výživné javiť vysoké, avšak nie je tomu tak, nie

je sporné, že všetky tieto peniaze spotrebuje pre dieťa, pretože jej výdavky sú výrazne vyššie ako u
bežných detí.

23. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie
súdu prvej inštancie poukazuje na vyjadrenie na pojednávaní dňa 22.11.2023.

24. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 pís. b/ Civilného mimosporového poriadku) po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným
subjektom, účastníkom konania, otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi odvolania (§
66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za

následoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), a
dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku IV. a V. a v závislom výroku IX. zrušiť ( § 389 ods. 1 písm. b/, c/ Civilného

sporového poriadku ) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 a 2 Civilného
sporového poriadku).

25. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 16Pc/4/2023 bolo určenie
otcovstva k maloletej G. K. a úprava výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletej.

26. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej od XX.XX.XXXX výživným vo
výške 360 eur mesačne, ktoré je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (napadnutý
výrok IV.), a určil, že zročné výživné otca na maloletú za obdobie od XX.XX.XXXX do 30.11.2023 činí

sumu 6028 eur, ktorú povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 250 eur spolu s bežným
výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku (napadnutý
výrok V.) a matke priznal náhradu trov konania voči otcovi (závislý výrok IX.).

27. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutými výrokmi IV. a V. rozhodnutia

súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa určenia
vyživovacej povinnosti otca a výšky dlhu na splatnom výživnom nie je vecne správne, pretože súd
prvej inštancie posúdil po právnej stránke skutkové zistenia, ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo
vykonanom dokazovaní, tiež sa pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca dopustil nesprávnehoprávneho posúdenia veci a rozsudok je napadnutej časti tiež nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov,
pretože nespĺňa náležitosti riadneho rozhodnutia.

28. Odvolací dôvod upravený v § 365 ods. 1 pís. f) Civilného sporového poriadku, t.j. súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je v súdnej praxi vykladaný
tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po
právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 Civilného

sporového poriadku a to vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo.

29. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením (§ 365 ods. 1 písm. h/ Civilného
sporového poriadku) sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo
procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového
stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu

normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu
normusícesprávnevyložil,alenazistenýskutkovýstavjunesprávneaplikoval(rozhodnutieNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 2MCdo 4/2009).

30. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania, resp. strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranou sporu),
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania
(bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS
60/04 - P.). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v
tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd

povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované
so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či
rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994,
Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

31. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania, resp. sporovej strane, aby
uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý
proces.

32. Podľa § 36 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6 Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

33. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.(1)34. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).

35. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

36. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Je potrebné zdôrazniť, že na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania. Základom pre hodnotenie schopností a možností povinného rodiča
platiť výživné je zistenie jeho skutočného príjmu, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento
príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho
pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na
uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a

vývojomtakpostránkefyzickej,akoajpostránkeduševnej.Rozsahnákladovnaúhradutýchtoživotných
potriebdieťaťajerôzny,atovzhľadomnajehovek,spôsobprípravynajehobudúcepovolanie,zdravotný
stav, ale aj jeho schopnosti.

37. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného. Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako jeho
subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi
skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na
seba berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá

lepšíchzárobkov,výhodnejšiehozamestnaniaapod.Prizmenezamestnaniapovinnéhonazamestnanie
s nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej
došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov povinného. Ak by k zmene z objektívnych
dôvodov nedošlo, súd by v takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení
výživného by mal vychádzať zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo – uplatnenie

princípu potenciality príjmov osoby povinného rodiča. Potencialita príjmov znamená v reálnom použití v
súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté
dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené nielen základné potreby, ktoré súvisia s jeho
výživou, ale aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec základných, bežných potrieb, avšak
súvisia s uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencialita

teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať vyšší príjem ako ten, ktorý
deklaruje v rozhodnom období. Súd by teda neprihliadal len na skutočné (faktické) príjmy povinného,
ktoré boli zistené za rozhodné obdobie, ale vychádzal by z jeho potenciálnych príjmov za toto obdobie, to
znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol dosahovať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav,
schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu

práce. Podľa Ústavy Slovenskej republiky má každý garantované základné právo na slobodnú voľbu
povolania (hoci potencionalita príjmov ju nepopiera) (komentár k Zákonu o rodine, druhé prepracované
a doplnené vydanie vydavateľstva Wolters kluwer, rok 2014, str. 110), avšak zákonodarca umožňuje
hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých
podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť

povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah.

38.Vprejednávanejvecizobsahuspisuvyplýva,žesúdprvejinštanciepourčeníotcovstvaupravilvýkon
rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že o.i. maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky,ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. O vyživovacej povinnosti otca k maloletej rozhodol
určením výživného vo výške 360 eur mesačne od XX.XX.XXXX a splatením dlhu na zročnom výživnom
vo výške 6 028 eur mesačnými splátkami po 250,- eur mesačne odo dňa XX.XX.XXXX, t.j. odo dňa

podania návrhu matkou na určenie otcovstva, do 30.11.2023, ktoré výživné zodpovedá potenciálnym
možnostiam a schopnostiam otca. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, ktorým mal za preukázané,
že matka osobne a sama zabezpečuje starostlivosť o maloletú, pričom od jej narodenia znáša bežné
výdavky na jej výživu a starostlivosť (sunar, oblečenie, drogéria), aj výdavky zvýšené v dôsledku
nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, ktoré je predčasne narodené a trpí viacerými ochoreniami,

častými infekciami dýchacích ciest, je odkázaná na intenzívnu rehabilitačnú starostlivosť, pričom jej
boli odporúčané pobyty v Kováčovej a v Piešťanoch. Matka žije v spoločnej domácnosti s maloletou,
matkou matky a bratom – oboma ťažko zdravotne postihnutými osobami, ktoré opatruje, žiadna z týchto
osôb nemá vlastný príjem. Matka je na rodičovskej dovolenke, má len obmedzené príjmy od štátu
(cca 700 eur vrátane rodičovského príspevku a opatrovateľských príspevkov). Výdavky domácnosti súd
prvej inštancie ustálil vo výške 600 eur mesačne (strava, bývanie, energie), považoval ich za primerané

anevyhnutné,pričomzcelkovýchnákladovdomácnostivovýške1263,78eurpotomnamaloletúpripadá
suma cca 663,78 eur mesačne spojená najmä so zabezpečením zdravotnej starostlivosti, hygieny,
vitamínov a pohonných hmôt vynaložených matkou na dochádzanie na vyšetrenia. K výške týchto
výdavkov súd prvej inštancie uviedol, že celkovo právny zástupca vyčíslil výdavky na domácnosť a
výdavky na maloletú vo výške 1263,78 eur, potom výdavky pre dve osoby týkajúce sa len domácnosti

predstavujú 300 eur (polovica zo 600 eur) na matku a maloletú, čo súd prvej inštancie považoval za
primerané. Ďalšie výdavky (ako rozdiel sumy 1263,78 eur – 600 eur) v celkovej 663,78 eur (cca 700 eur)
predstavujú výdavky na maloletú, ktoré pozostávajú z nákladov na zdravotnú starostlivosť – za pobyt v
Piešťanoch vo výške 1 100 eur dvakrát ročne, t.j. 183,33 eur mesačne, 50 eur na plienky, 30 eur na
drogériu, vitamíny vo výške 154,67 eura a 162,47 eur, pohonné hmoty vo výške 75,33 eur. Pokiaľ ide

o otca, súd prvej inštancie mal za preukázané, že v čase narodenia maloletej pracoval v Nemecku a
dosahoval príjem minimálne 2500 eur mesačne, čo vyplýva z výpisov účtov. Na základe vykonaného
dokazovania mal potom súd prvej inštancie za to, že otec pracovný pomer u zamestnávateľa v Nemecku
ukončilbezpreukázanéhorelevantnéhodôvodu.Listina,ktorúnáslednepredložil,ajeznejzrejmé,žesa
jednalo o výpoveď z pracovného pomeru, ktorý bol založený 18.11.2019, súd prvej inštancie vyhodnotil

ako nevierohodnú, nakoľko bola predložená oneskorene a bola v rozpore s jeho výpoveďou. Taktiež súd
prvej inštancie otcove tvrdenia o aktuálnom príjme na Slovensku (cca 1300 – 1400 eur) nepovažoval za
hodnoverné,pretoženepreukázalprimeranéúsilieozachovanievýhodnejšiehozamestnania,avýdavky,
ktoré uvádzal, prevyšujú jeho aktuálny príjem, čo vyvoláva pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdení.
Preto v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzal z jeho

preukázateľnéhopríjmuvNemecku(min.2500eur),keďžesatohtozamestnaniavzdalbezrelevantného
dôvodu a bez preukázania skutočných prekážok výkonu výhodnejšieho zamestnania. Pri určení začiatku
povinnosti otca prispievať na výživu maloletej súd prvej inštancie zistil existenciu okolností hodných
osobitnéhozreteľa–nepriaznivý,vážnyzdravotnýstavmaloletejodjejnarodeniastým,žematkamusela
čakať na jeho stabilizáciu a potom riešiť otázky súvisiace s otcovstvom.

39. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

40. Podľa § 36 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli
účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

41. S poukazom na hore uvedené zákonné ustanovenia a vyššie opísané závery súdu prvej inštancie
však nemožno vyvodiť, že by súd prvej inštancie posudzoval vec dôsledne, a že by tomu dostatočne
prispôsobil i postup pri dokazovaní, pričom jeho závery o dôvodnosti určenia výživného otcovi pre
maloletú vo výške 360,- eur mesačne od XX.XX.XXXX sú zatiaľ predčasné. Vykonané dokazovanie

o pomeroch otca a matky, prijatie záverov súdu prvej inštancie o výške výdavkov spojených so
zabezpečením starostlivosti o maloletú totiž nezodpovedá tomu, aby na jeho základe mohol byť súdom
prvej inštancie vyslovený záver o určení výživného otcovi pre maloletú vo výške 360,- eur mesačne.

42. Otec v odvolaní najmä namietal, že súd prvej inštancie založil svoj záver o tom, že je v schopnostiach

a možnostiach otca dosahovať príjem vo výške 2 500,- eur mesačne u zamestnávateľa v Nemecku,
pričom tohto zamestnania sa vzdal bez dôležitého dôvodu, (inak povedané – otec nedôvodne rezignoval
na zamestnanie s vyšším príjmom), keďže nevedel hodnoverne preukázať, že jeho pracovný pomer
skončil výpoveďou zo strany zamestnávateľa, hoci o tom predložil listinu vyhotovenú zamestnávateľom.Odvolací súd sa s uvedenou odvolacou námietkou otca stotožňuje, keďže z odôvodnenia súdu
prvej inštancie vyplýva, že k uvedenému záveru dospel po subjektívnom hodnotení nesúladu medzi
skutočnosťami uvedenými počas jeho výsluchu a predloženou listinou, ktorou bola výpoveď zo strany

zamestnávateľa. Súd prvej inštancie vyslovil záver, že táto listina pôsobí „nehodnoverne“, pretože otec
mal na preukázanie svojich tvrdení listinu predložiť v lehote určenej súdom, predložil ju však oveľa
neskôr, pričom je v rozpore s jeho výpoveďou, že pracovný pomer skončil dohodou. Takýto záver
súdu prvej inštancie však nezodpovedá pravidlám hodnotenia dôkazov podľa § 191 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

43. Aplikujúc uvedené pravidlá povinnosťou súdu prvej inštancie bolo najprv hodnotiť predloženú listinu
individuálne, a to izolovane z hľadiska vierohodnosti osoby, ktorá ho predložila, ako aj z hľadiska
vnútornej pravdepodobnosti samotného obsahu vzhľadom na uvedené okolnosti. Až následne bolo

možné pristúpiť k jej hodnoteniu vo vzájomných súvislostiach. V tomto prípade bola listina vyhotovená
zamestnávateľom otca, je formálne a obsahovo zrozumiteľná, nevykazuje znaky manipulácie, pričom
nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že jej oneskorené
predloženie, ako aj rozpor, ktorý vyplynul z výpovede otca pred súdom prvej inštancie, že k skončeniu
pracovného pomeru došlo dohodou, najmä ak ju predložil laik bez právneho zástupcu, spôsobilo jej

nehodnovernosť. Možné terminologické nezhody (výpoveď vs. dohoda) medzi subjektívnym výkladom
účastníka a právnym významom dokumentu nemožno totiž bez ďalšieho dokazovania považovať za
dôkaz účelovosti alebo klamstva, najmä ak predkladateľ nie je osobou právne vzdelanou. Ak mal
súd prvej inštancie pochybnosti o pravdivosti alebo autentickosti listiny, potom mal podľa zásady
vyšetrovacieho princípu uplatniteľnej v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku a s

prihliadnutím na princíp materiálnej pravdy pristúpiť k doplňujúcemu dokazovaniu, napr. vyžiadaním
si potvrdenia priamo od zamestnávateľa otca, z ktorého by bolo možné jednoznačne potvrdiť formu
a dôvod skončenia pracovného pomeru, prípadne dopytovať zamestnávateľa na okolnosti skončenia
pracovného pomeru s otcom. Odvolací súd dopĺňa, že otec už vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
13.11.2023 súdu prvej inštancie avizoval, že túto listinu nemá k dispozícii a bude sa ju snažiť zabezpečiť

od zamestnávateľa, pričom ju následne predložil na pojednávaní. Skutočnosť, že bola predložená
až na pojednávaní a nie v procesnej lehote určenej súdom prvej inštancie, nemožno vnímať ako
diskvalifikačný prvok z hľadiska jej dôkaznej sily. Súd prvého stupňa však túto listinu bez dostatočného
odôvodnenia a bez vykonania ďalšieho dokazovania označil za nepresvedčivú, pričom sa neoprel o
žiadnu objektívnu indíciu alebo skutkový záver. Uvedený záver neobstojí ani vzhľadom na osobu otca,

ktorý nemá právnické vzdelanie, ide o osobu pracujúcu ako manuálny pracovník (zvárač), omyl v
terminológii „dohoda“ vs. „výpoveď“ je vysvetliteľný aj tvrdením otca, že zamestnávateľ s ním dohodol
skrátenúvýpovednúlehotu,čomohlovdohodyoprávnenevyvolaťdojemdohodyoskončenípracovného
pomeru. Preto odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením matky, že každý, aj ten najposlednejší kopáč
kanálov pozná veľmi dobre rozdiel medzi výpoveďou a dohodou, pritom úvahy otca ohľadom uvedeného

sú nepodstatné, veď sám v konaní tvrdil, že to bolo jeho rozhodnutie odísť z Nemecka. Z obsahu
výsluchu otca pred súdom prvej inštancie pritom vyplynulo, že dôvodom skončenia pracovného pomeru
bola situácia v súvislosti s celosvetovou pandémiou Covid-19. Je potrebné súčasne prihliadnuť aj na
skutočnosť, že otec v Nemecku okrem pracovných záväzkov nemal a nemá iné väzby, pričom jeho
rodina a priateľka žijú na Slovensku. Nevykonaním ďalšieho dokazovania v súvislosti s predmetnou

listinou a jej odmietnutie bez vykonania ďalšieho overenia pravdivosti uvádzaných skutočností vzhľadom
na vyššie uvedené predstavuje v konečnom dôsledku vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
zistenie skutočného stavu veci podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku a ako aj záver,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365

ods. 1 pís. f/ a h/ Civilného sporového poriadku. Za týchto okolností bolo potrebné v prípade pochybností
doplniť dokazovanie spôsobom, ktorý by umožnil objektívne posúdenie vierohodnosti predloženej listiny,
a nie ju bez ďalšieho ako nevierohodnú odmietnuť. Samozrejme, vierohodnosť každého vykonaného
dôkazu môže byť spochybnená, avšak v danom prípade bolo nevyhnutné zohľadniť aj subjektívne
možnosti otca, najmä ak ide o laika bez právneho vzdelania. V danom prípade bolo pritom jednoznačne

preukázané, že dôkaz o výpovedi predložil samotný zamestnávateľ otca, ktorou bol jednostranne
vypovedanýpracovnýpomersotcomsuvedenímdôvodurozviazaniapracovnéhopomeru,t.j.pandémia
Covid 19 a s tým súvisiace vládne opatrenia spôsobili zrušenie zákaziek z titulu nedostatku základného
materiálu pre výrobu a následné nesplnenie zákaziek, z uvedeného dôvodu nie je možné naplniťpracovnú zmluvu s otcom dohodnutom rozsahu. Odvolací súd poznamenáva, že až po odstránení
uvedeného rozporu by mohol súd prvej inštancie v dostatočnej miere zohľadniť a vyhodnotiť všetky
ďalšie podstatné skutočnosti, ktoré otec v konaní tvrdil, a ktoré preukazoval, najmä vo vzťahu k výške

svojho príjmu po ukončení pracovného pomeru v Nemecku (výpisy z účtu dokumentujúce príjem
zo samostatnej zárobkovej činnosti, faktúry vystavené odberateľovi za vykonané práce, záznamy o
mesačných výdavkoch a zadlženosti). Tieto ďalšie nadväzujúce dôkazy preto súdom prvej inštancie
nemohli byť vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach, hoci ide o kľúčové podklady pre správne zistenie
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča v zmysle § 62 ods. 1 a § 75 ods. 1

Zákona o rodine. S prihliadnutím na vyššie uvedené procesné a vecné nedostatky je rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutej časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň predčasné,
keďže skutkový stav nebol zistený v rozsahu potrebnom pre riadne posúdenie veci.

44. Ďalší dôvod nepreskúmateľnosti napadnutej časti rozhodnutia spočíva v rozpore uvedenom súdom
prvej inštancie pri špecifikovaní sumy 1263,78 eur. Súd prvej inštancie pri členení výdavkov domácnosti

matky uviedol, že výdavky pre dve osoby týkajúce sa len domácnosti predstavujú 300 eur (polovica zo
600eur),keďzuvedenéhovyplýva,žepokiaľvýdavoknamatkuamaloletúje300,-eur,vďalšommalbyť
výpočet súdom prvej inštancie určený nasledovne: „Ďalšie výdavky (ako rozdiel sumy 1263,78 eur – 300
eur)“. Súd prvej inštancie však uviedol: „ Ďalšie výdavky (ako rozdiel sumy 1263,78 eur – 600 eur)“... Súd
prvej inštancie potom nesprávne matematicky dospel k záveru, že výdavky spojené so zabezpečením

starostlivostiomaloletúpredstavujú663,78eur(cca700eur),tedavtejtočastinapadnutéhorozhodnutia
dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

45.Otectiežvodvolanínamietal,ženeexistovalidôvodovhodnéosobitnéhozreteľaprespätnépriznanie
výživnéhopremaloletúodjejnarodenia,súdprvejinštanciemalvýživnéurčiťažododňapodanianávrhu

matkou na súd.

46. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné
sa nepremlčuje, výživné pre maloleté dieťa je možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Inak povedané, pri určovaní

výživného na maloleté deti môže súd výnimočne priznať výživné aj spätne pred podaním návrhu,
avšak pre priznanie spätného výživného je potrebné preukázať v konaní dôvody hodné osobitné zreteľa
v konkrétnej veci. Odvolací súd k tejto otázke poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 28. marca
2018, sp. zn. I. ÚS 99/2018, podľa ktorého: „Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje,
aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na

už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá.
Zákonná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného
vyplýva okrem iného zo snahy o zamedzenie špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné
pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k
riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení

zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci
žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie
tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť
podľa konkrétnych okolností prípadu.“

47. Súd prvej inštancie za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval nepriaznivý zdravotný stav
maloletej, ktorý je vážny od narodenia, ako aj skutočnosť, že matka musela čakať na jeho stabilizáciu,
a potom riešiť otázky súvisiace s otcovstvom, pričom ak by súd prvej inštancie nepriznal výživné
od narodenia dieťaťa, potom by matku výrazne ukrátil o časť výživného, ktoré však v konečnom
dôsledku patrí dieťaťu, ktoré je odkázané ešte na osobnú starostlivosť matky, osobitne v situácii, ak jeho

zdravotný stav je nepriaznivý od jeho narodenia. Aj túto časť odôvodnenia považoval odvolací súd za
nepreskúmateľnú a závery z neho vyplývajúce za predčasné, pretože z neho nebolo možné zistiť bližšie
okolnosti, pre ktoré matka po narodení maloletej dňa XX.XX.XXXX až dňa 06.02.2023 podala návrh na
začatie predmetného konania. Všeobecné konštatovanie súdu prvej inštancie, že matka musela čakať
na stabilizáciu zdravotného stavu maloletej bez preukázania tejto skutočnosti nie je možné považovať

za dostatočne odôvodnené.

48. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality
a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámcidokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa
vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať dôkazy, aj keď
ich účastníci konania nenavrhli, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

49. S prihliadnutím na uvedené mal odvolací súd za to, že odvolacie námietky otca maloletej sú
opodstatnené, keďže súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné pre prijatie
záverov o určení výživného otcovi pre maloletú vo výške 360,- eur mesačne od XX.XX.XXXX. V súhrne
sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú

mieruingerencieodvolaciehosúdu,ktorábyvskutočnostimalazanásledokajnahrádzaniečinnostisúdu
prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr
od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným
doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania).

50. Súd prvej inštancie teda riadne nezisťoval všetky relevantné okolnosti potrebné pre posúdenie

pomerov účastníkov konania, keď nevykonal i ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci,
a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti daného prípadu. Odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. a V. (výživné a zročné výživné) a v závislom
výroku IX. (náhrada trov konania) preto zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ Civilného sporového
poriadku a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods.

1 a 2 Civilného sporového poriadku.

51. Povinnosťou súdu prvej inštancie v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu bude
doplniť dokazovanie za účelom riadneho zistenia a špecifikácie výšky výdavkov matky spojených so
zabezpečením starostlivosti o maloletú za rozhodné obdobie a posúdiť ich opodstatnenosť. Vo vyššie

naznačenom smere vykoná dokazovanie aj za účelom odstránenia rozporu týkajúceho skončenia
pracovného pomeru otca, tiež za účelom zistenia jeho osobných a príjmových pomerov, a tým
aj odôvodnenosť použitia, resp. nepoužitia princípu potenciality príjmu, prípadne potom vykonať aj
dokazovanie na trhu práce za účelom zistenia existencie ponúk práce zodpovedajúcim vzdelaniu
a doterajšej praxi otca, ktoré by umožňovali otcovi zamestnať sa s vyšším príjmom ako tým, ktorý

dosahuje u doterajšieho zamestnávateľa. Všetko dokazovanie je potrebné vykonať za rozhodné
obdobie, ktorého sa bude týkať, až do dňa opätovného rozhodovania súdu prvej inštancie, zistené
pomery ustáli, zistí aktuálny počet vyživovacích povinností matky a otca (všetky skutočnosti je potrebné
aktualizovať ku dňu nového rozhodnutia). Okrem príjmov a výdavkov majetkové pomery rodičov
ovplyvňuje aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, hnuteľným veciam vyššej hodnoty (napr. motorové

vozidlo), peňažné prostriedky na účtoch v peňažných ústavoch. Riadne tiež súd prvej inštancie vykoná
dokazovanie za účelom zistenia dôvodnosti návrhu matky na priznanie výživného za obdobie od
narodenia maloletej a uvedie matematický postup, na základe ktorého vypočíta výšku dlhu otca na
zročnom výživnom pre maloletú, a na základe ktorého bude tento postup preskúmateľný. Výsledky
vykonaného dokazovania súd prvej inštancie komplexne vyhodnotí vychádzajúc zo základného princípu

voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Článku 15 Základných princípov Civilného sporového
poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na
sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty otca. Tieto posúdi z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa
zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodne. Rozhodnutie je potrebné v každom jednotlivom
výroku náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku odôvodniť.

52. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že i keď právne predpisy Slovenskej republiky neurčujú
tabuľkovú úpravu výživného a určenie výživného je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne
s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, možno dať do pozornosti Metodiku pre výpočet výživného
zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru,

jeho zámerom je však práve zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov v
rodinnoprávnejagendescieľomobjektivizácievýživnéhobezohľadunaskutočnosť,ktorýsúdavktorom
regióne v výške výživného rozhoduje. Uvedená metodika má však odporúčací charakter, a preto je pri
určení výšky výživného otcovi pre maloletú potrebné vziať zreteľ na individuálne okolnosti predmetnej
veci.

53. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.54. Podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v
konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali
vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

55. Podľa § 58 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku o nároku na náhradu a o výške trov
konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(1) O nároku štátu na náhradu trov
konaniaaovýškenáhradytrovkonaniaštátumôžesúdrozhodnúťsamostatnýmuznesenímajpovydaní
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.(2)

56. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie
aj náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku). V tejto súvislosti
odvolací súd dáva do pozornosti § 58 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého je súd prvej
inštanciepovinnýonárokunanáhraduaovýšketrovkonaniarozhodnúťvrozhodnutí,ktorýmsakonanie
končí. Nie je preto správne rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku IX., ktorým matke priznal náhradu

trov konania voči otcovi, pretože v zmysle citovaného zákonného ustanovenia bol povinný rozhodnúť
nielen o nároku na náhradu, ale aj o výške trov konania. Iba o nároku štátu na náhradu trov konania a
o výške náhrady trov konania štátu môže súd prvej inštancie rozhodnúť samostatným uznesením aj po
vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

57. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).