Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/81/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622010040
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4622010040.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov
senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Ľubomíry Kubáňovej, v trestnej veci proti
obžalovanému A. B., pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného
zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej len „prokurátor“) proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 16.10.2024, sp.zn. TO-8T/16/2022, na verejnom zasadnutí konanom

v Nitre dňa 12. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkombolobžalovanýA.B.(ďalejlen„obžalovaný“)podľa§285písmenoa/Trestného
poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Topoľčany zo dňa 02.02.2022, vedenej pod
Pv 102/21/4406-22, zo skutku právne posúdeného ako prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek

2 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že: „na základe uzatvorenej písomnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX medzi ním a spoločnosťou C. D., E., v presne nezistený čas dňa 13.09.2018
v obci F. E. G. H. A. prevzal od konateľa predmetnej spoločnosti C. D., poškodeného I. A. finančnú
hotovosť vo výške 5.000,- Eur za účelom zaplatenia poplatkov ohľadne vybavenia stavebných povolení
a zabezpečenia projektov v súvislosti s plánovanou výstavbou rodinných domov na pozemkoch v
k.ú. obce J. K., a keďže obvinený poškodenému pri viacerých osobných stretnutiach oznámil, že je

všetko vybavené, zo strany spoločnosti C. D. došlo k samotnej realizácií výstavby rodinných domov,
avšak na jeseň roku 2019 sa poškodený dozvedel, že nie sú vybavené žiadne stavebné povolenia,
po čom obvinený na dotazy poškodeného uvádzal, že on nepochybil a na osobné vyzvania alebo
prostredníctvomsmssprávprevzatúhotovosťdoposiaľpoškodenémunevrátil,alesijuponechalapoužil
na bližšie nestotožnený účel, čím tak poškodenému I. A., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom E., A. XXX/XX,
ako konateľovi spoločnosti C. D. spôsobil škodu vo výške 5.000,-Eur“, pretože nebolo dokázané, že sa

stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku bol poškodený s
nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Protitomutorozsudku,ihneďpojehovyhlásení,podalodvolanieprokurátorvneprospechobžalovaného,
ktoré odôvodnil tým, že súd I. stupňa rozhodol na základe nesprávneho posúdenia skutkových zistení
a nedostatočne sa vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Spáchanie

skutku preukazuje priamo poškodený, ktorý opakovane vo svojich výsluchoch po riadnom poučení
potvrdil, že obžalovanému odovzdal finančnú hotovosť vo výške 5.000 eur na vybavenie stavebných
povolení. Pri odovzdávaní peňazí síce nebol žiadny svedok, avšak nepriamo odovzdanie tejto finančnej
hotovosti preukazuje doklad o výbere finančnej hotovosti z účtu poškodeného ako aj SMS komunikácia,
v ktorej poškodený žiada vrátenie tejto sumy. Samotný obžalovaný v tejto SMS komunikácii potvrdil
prevzatie peňazí a opakovane sľuboval ich vrátenie. Ostatní svedkovia sa skutočnosti dozvedeli len

sprostredkovane. Z dôkazov bolo teda preukázané, že obžalovaný prevzal od poškodeného finančnú
hotovosť za stanoveným účelom, ktorý obžalovaný nevykonal a ani peniaze nevrátil. Navrhol zrušiťnapadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku a podľa § 322 odsek 1, odsek
4 písmeno a/ Trestného poriadku vec vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal
a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý považuje
odvolanie prokurátora v celom rozsahu za nedôvodné, pretože takúto sumu od poškodeného neprevzal
a pokiaľ prokurátor argumentuje SMS komunikáciou, tak táto vôbec nepotvrdzuje prevzatie uvedenej
sumy. Vo vzťahu ku komunikácii na č.l. 273-290, táto prebehla v čase, keď sa riešili peniaze od L.

a peniaze išli výlučne na stavbu a nie na stavebné povolenie. Komunikácia potvrdzuje jeho tvrdenia,
a to rovnako aj výpoveď svedka L.. Súd I. stupňa sa vysporiadal so všetkými významnými okolnosťami
pre rozhodnutie a rozhodol správne v súlade so základnou zásadou trestného konania, že vina
obžalovaného musí byť preukázané jednoznačne a nepochybne. Navrhol odvolanie prokurátora podľa
§ 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

ObžalovanýA.B.boloverejnomzasadnutíriadneavčasupovedomený,požiadalovykonanieverejného
zasadnutia v jeho neprítomnosti a krajský súd preto za splnenia podmienok ustanovenia § 293 odsek 7
Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí zotrvala na písomných dôvodoch odvolania

prokurátora, navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/
Trestného poriadku a vec vrátil súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch vyjadrenia k odvolaniu
prokurátora. Navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
v neprospech obžalovaného, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 odsek 1, odsek 3 Trestného
poriadku, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
oslobodzujúceho rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť konania, ktoré

mu predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení

Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia

Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, aj keď
treba uviesť, že úvahy súdu I. stupňa sú v celom rozsahu prevzaté z uznesenia Krajského súdu v Nitre
z 26.10.2023, sp. zn. 4To/81/2023, ktorým bol rozsudok v danej veci zo 04.05.2023, sp. zn. 8T/16/2022,
v tom čase Okresného súdu Topoľčany zrušený a vec bola tomuto súdu vrátená na nové prejednanie
a rozhodnutie.

Bez ohľadu na uvedené však krajský súd uvádza, že v prejednávanej veci bolo od začiatku
trestného konania potrebné vykonať dokazovanie k objasneniu základnej skutkovej otázky vyplývajúcej
z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku, teda či sa skutok, popísaný v obžalobe
prokurátora a následne v rozsudku súdu I. stupňa, stal a či má znaky trestného činu a v neposlednom

rade, či skutok popísaný v skutkovej vete obžaloby, je označený spôsobom, ako to predpokladá
ustanovenie § 235 odsek 1 Trestného poriadku. V skutkovej vete podanej obžaloby je popísané konanie
obžalovaného, ktorý mal od poškodeného prevziať sumu 5.000 eur za účelom zaplatenia poplatkov za
vybavenie stavebných povolení a to na základe písomne uzatvorenej zmluvy z 10.02.2017, následne
sú v skutkovej vete popísané skutočnosti, ako sa poškodený dozvedel, že nie sú vybavené stavebné

povolenia, že požiadal obžalovaného o vrátenie finančnej hotovosti, ktoré obžalovaný poškodenému
nevrátil a použil na nestotožnený účel. Týmto konaním sa mal obžalovaný dopustiť prečinu sprenevery
podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona.Podľa § 235 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, okrem iných náležitostí obžaloby uvedených
v písmenách a/ až f/ tohto ustanovenia, obžaloba musí obsahovať obžalobný návrh, v ktorom musí byť
označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,

prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným,
a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby, ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku
s uvedením zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenia
Trestného zákona a všetky zákonné znaky, vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

Podľa § 163 odsek 3 Trestného poriadku výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým
sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka a to nielen
zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu
spáchania,prípadneajuvedeníminýchskutočnostípotrebnýchnato,abyskutoknemoholbyťzamenený
s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú
sadzbu.

Podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak
na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Skutok, ktorým sa obvinený uznáva za vinného, musí byť v tzv. skutkovej vete obžaloby a následne

rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal všetkým znakom skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého
sa obvinený uznáva za vinného. Ak má byť skutok uvedený v odsudzujúcom rozsudku právne hodnotený
ako prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, musí obsahovať všetky znaky uvedeného
trestného činu, t. j. že musí vyjadrovať a to v skutkovej vete také konanie obvineného, ktorým si tento
prisvojí cudziu vec, pričom podmienkou prisvojenia si cudzej veci je jej zverenie.

Krajský súd zo znenia skutkovej vety podanej obžaloby, ktorá popisuje konanie obžalovaného, však
nezistil, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená. K danému sa krajský súd
vyjadroval už v zrušujúcom uznesení z 26.10.2023, sp. zn. 4To/81/2023, pričom krajský súd na
týchto úvahách zotrváva, pretože vykonaným dokazovaním nedošlo k žiadnej zmene v skutkovej vete

obžaloby, pričom zdôrazňuje, že tvrdenia prokurátora, že obžalovanému bola zverená suma 5.000 eur
na vybavenie stavebných povolení a to na základe písomnej zmluvy z 10.02.2017 medzi obžalovaným
a spoločnosťou C. D. (ďalej len „spoločnosť poškodeného“), nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu,
pretože nezodpovedajú obsahu zmluvy, na ktorú prokurátor odkazuje v podanej obžalobe. Citovaná
zmluva, na základe ktorej mal obžalovaný konať spôsobom uvedeným v obžalobe prokurátora, takéto

oprávnenie obžalovaného neobsahuje. Obžalovaný mal pre spoločnosť poškodeného podľa tejto zmluvy
vyvíjať činnosť smerujúcu výlučne k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou,
predmetom ktorej je výstavba rodinného domu. Žiadne ďalšie oprávnenia obžalovaný na základe
citovanej zmluvy nemal. Takémuto záveru nasvedčujú aj ďalšie úvahy krajského súdu, že obžalovaný
nemal oprávnenie a ani možnosti akýmkoľvek spôsobom zabezpečiť tzv. vybavenie alebo realizáciu

stavebného povolenia, na ktorú činnosť mu daná finančná hotovosť mala byť poskytnutá. Z ustanovenia
§ 58 odsek 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný
zákon“) vyplýva, že žiadosť o stavebné povolenie spolu s predpísanou dokumentáciou podáva stavebník
stavebnému úradu, pričom z ďalších ustanovení stavebného zákona vyplývajú všetky náležitosti, ktoré
musia byť splnené, aby bolo stavebné povolenie vydané a to vrátane projektovej dokumentácie, ktorá je

samozrejme základnou náležitosťou pre preskúmanie predloženej dokumentácie stavebným úradom na
účely vydania stavebného povolenia. Podľa § 59 odsek 1 stavebného zákona účastníkmi stavebného
konania sú stavebník, právnické a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke právo k pozemkom a stavbám
na nich vrátane susedných pozemkov a stavieb. Obžalovaný ako osoba, ktorá vykonávala podľa
zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou poškodeného sprostredkovateľskú činnosť, nebol a ani nemohol

účastníkom daného stavebného konania, vykonaným dokazovaním nebolo ani preukázané, že na takéto
konanie bol osobitne splnomocnený podľa príslušných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní a preto nemohol zabezpečiť stavebné povolenie, resp. zaplatenie poplatkov na účely stavebného
povolenia,atozvlášťvtomprípade,žestavebnékonanievdanýchveciach,akotovyplývazvykonaného
dokazovania, ani nebolo začaté z dôvodu, že účastníci konania a to konkrétne stavebníci nepodali

žiadosti o stavebné povolenie príslušnému stavebnému úradu a nehovoriac o tom, že nedisponovali
ani príslušnou projektovou dokumentáciou. Nie je teda zrejmé, ako poškodený ako štatutárny orgán
spoločnosti, ktorá mala vykonať stavby pre konkrétnych stavebníkov v danej veci, mohol predpokladať,
že obžalovaný môže, resp. má zabezpečiť príslušné stavebné povolenia, vrátane zaplatenia poplatkovza tieto povolenia, na ktoré mu mali byť tieto peniaze poskytnuté. Skutková veta podanej obžaloby
teda neobsahuje uvedenie zákonných znakov trestného činu a na podklade takto formulovaného skutku
nie je možné, aby mohol byť skutok posúdený ako trestný čin, t.j. ako prečin sprenevery a za daného

znenia skutkovej vety obžaloby, ani ako iný trestný čin uvedený v osobitnej časti Trestného zákona.
Tu je potrebné uviesť, že zodpovednosť za kvalitu popisu skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za
vinu, má v konaní pred súdom iba prokurátor a nie je úlohou súdu prvého stupňa, aby bez návrhovej
aktivityupravovalprokurátoroviskutoktak,abyobžalovanéhomoholuznaťzavinného,nakoľkodôkazné
bremenoohľadneotázkyvinymávkonanípredsúdomlenprokurátor.Orgányčinnévtrestnomkonaníby

preto mali popisu skutku venovať náležitú pozornosť, nakoľko výsledok trestného konania môže závisieť
aj od toho, ako je formulovaný skutok v obžalobnom návrhu.

Bez ohľadu na uvedené však krajský súd zotrváva aj na ďalších úvahách uvedených v jeho ostatnom
rozhodnutí, že odovzdanie sumy 5.000 eur obžalovanému má okrem tvrdenia poškodeného a výberu
finančnej hotovosti poškodeným preukazovať aj SMS komunikácia medzi obžalovaným a poškodeným.

Obsah komunikácie nachádzajúcej sa v spisovom materiáli však takéto tvrdenia neobsahuje, pretože
v spisovom materiáli, konkrétne na č.l. 22 sa nachádza komunikácia medzi poškodeným a obžalovaným
o sume 5.000 eur odovzdanej však v roku 2017, a ani z obsahu ďalšej komunikácie na sociálnych
sieťach, ktorá bola vykonaná na hlavnom pojednávaní po zrušení veci krajským súdom, nebolo
preukázané konkrétne odovzdanie danej sumy obžalovanému za účelom vybavenia stavebných

povolení.ObsahpredloženejSMSkomunikácienasvedčujetomu,žepoškodenýaobžalovanývzájomne
komunikovali o určitej finančnej hotovosti, avšak išlo o sumu 10.000 eur, ktorý poškodený požadoval
od jedného z investorov stavby, ktorému staval dom. Konkrétne poškodený žiadal 10.000 eur pre
robotníkov, kúrenie a materiál a práve táto suma bola dňa 13.09.2018, kedy sa mal skutok stať, zaslaná
na účet poškodeného, práve od tohto stavebníka. Z vyššie uvedeného preto nie je bez dôvodných

pochybností možné vyvodiť záver, že suma 5.000 eur, ktorá bola v tento deň vybratá poškodeným
z jeho účtu, nebola použitá práve na účely, na ktoré ju poškodený žiadal od stavebníka L., teda na
náklady súvisiace s výstavbou rodinného domu tohto stavebníka, keď navyše bolo preukázané, že so
stavbou, konkrétne tohto domu, bolo už začaté. Navyše krajskému súdu nie je zrejmé, na základe čoho
poškodený vykonával realizáciu konkrétnych stavieb bez toho, aby mal k dispozícii kompletnú projektovú

dokumentáciu.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na zmätočnosť výpovede poškodeného, z obsahu ktorej vyplýva,
že 5.000,--eur poškodený dal obžalovanému dňa 13.09.2018, na presne daný účel, po nejakom
čase mu mal obžalovaný osobne povedať, že všetko je vybavené, že sa môže začať so samotnou
výstavbou rodinných domov, čo aj urobil a v mesiaci august 2018 začal výstavbu rodinného domu

pre M. L.. Výstavbu domov začal riešiť s tým, že bol v tom, že všetky povolenia za stavby sú
vybavené a aj zakúpené projekty. Z daného vyplýva, že výpoveď poškodeného vo vzťahu ku skutočnosti,
kedy a za akým účelom odovzdal obžalovanému 5.000,--eur, je zmätočná a v danom štádiu konania
existujú dôvodné pochybnosti o jej vierohodnosti, pretože podľa jeho výpovede mu mal peniaze na
účely stavebného povolenia a projektovej dokumentácie odovzdať dňa 13.09.2018, avšak z citovanej

výpovede vyplýva, že stavbu, konkrétne pre svedka L., začal už v auguste 2018, o čom svedčí aj obsah
predloženej komunikácie, keď uvádzal, že k stavbe pre L. nebude pokračovať, pokiaľ mu nedá aspoň
10.000,--eur a uviedol, že v tom čase si myslel, že je všetko vybavené. Dané tvrdenia poškodeného
teda nasvedčujú skutočnosti, že malo ísť o peniaze odovzdané obžalovanému v roku 2017, o ktorých
sa bavili v predloženej SMS komunikácii, pretože keď mal začať stavať pre stavebníka L. až po

tom, čo ho mal obžalovaný ubezpečiť, že všetko je vybavené, tak potom nemohol začať stavbu pre
stavebníkaL.užvauguste2018,keďobžalovanýmal,podľatvrdeniapoškodeného,vybavovaťstavebné
povolenia až po tom, čo mu mal 13.09.2018 odovzdať 5.000 eur. Dané skutočnosti v súvislosti s tým,
že o odovzdaní sumy 5.000 eur poškodeným obžalovanému neexistuje žiadna písomná dokumentácia
a ani žiadna priama svedecká výpoveď, spochybňujú tvrdenia poškodeného, že obžalovanému dňa

13.09.2018 odovzdal finančnú hotovosť 5.000 eur a navyše za účelom vybavenia stavebných povolení.
Zobsahuspisovéhomateriálu,predovšetkýmlistinnýchdôkazovavýpovedísvedkovjezrejmé,žemedzi
obžalovaným a poškodeným existovali určité obchodné vzťahy a pravdepodobne aj presuny finančných
prostriedkov, či už v súlade so zákonom alebo mimo zákonný rámec, avšak na základe zabezpečených
dôkazov v danej trestnej veci nie je možné bez dôvodných pochybností urobiť záver, že skutok popísané

v obžalobe prokurátora sa stal a v neposlednom rade, že obsahuje všetky zákonné znaky prečinu, resp.
trestného činu popísaného v osobitnej časti Trestného zákona.Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, nemal za nepochybne preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý
bol obžalovaný stíhaný, poukazujúc pritom na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku, ktoré zodpovedajú ustanoveniu § 2 odsek 12 Trestného poriadku a v ktorom

sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi tak obžaloby ako i obhajoby, aj keď prevzaté z úvah uvedených
v zrušujúcom uznesení krajského súdu a správne dospel k záveru, že nebolo dostatočným spôsobom
a bez pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

S poukazom na uvedené odvolací súd odvolanie prokurátora podané v neprospech obžalovaného podľa

§ 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.