Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 69Csp/159/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124351520
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Malegová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6124351520.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Júliou Malegovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so

sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna
48, Bratislava, proti žalovanej: A. B., narodená X.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., zastúpená Advokátska
kancelária JUDr. Peter Malcho, s.r.o., so sídlom Stankovany 549, IČO: 55 962 165, o zaplatenie 4.382,68
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica súdu dňa 22.7.2024, postúpenou

tunajšiemu súdu dňa 24.9.2024, domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 4.382,68 eur, úroku vo výške
3.054,04 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.520,92 eur od 7.9.2021 do 16.5.2021
a vo výške 5 % ročne zo sumy 4.382,68 eur od 17.5.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca poskytol žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
pod číslom zmluvy XXXXXXXXXX (ďalej aj ako „úverová zmluva“) úver vo výške 5.000 eur, ktorý sa
žalovaná zaviazala uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Úverová

zmluva bola uzavretá elektronicky prostriedkami diaľkovej komunikácie, tzn. bez jej vyhotovenia v
listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami. Pred uzavretím úverovej zmluvy žalobca so žalovanou
uzavreli zmluvu o elektronickej komunikácii, predmetom ktorej je popis spolupráce pri uzatváraní zmlúv
o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie a na základe ktorej bol žalovanej pridelený
aktivačný a autorizačný kód na účely komunikácie prostriedkami diaľkovej komunikácie v zmysle zákona
č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Žalobca pred uzavretím úverovej zmluvy v zmysle § 7 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z.

posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať úver, pričom vzal do úvahy dobu,
na ktorú poskytol úver, výšku úveru, príjem žalovanej a účel úveru, čo preukazoval predloženým
dokumentom s údajmi zistenými zo žiadosti o úver. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej
zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Žalobca vyzval
žalovanú na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia okamžitej
splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaná napriek písomnej výzve žalobcu svoj dlh z
titulu omeškaných úverových splátok nezaplatila, žalobca v súlade so zmluvnými dojednaniami vyhlásil

okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru. Vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou
na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanej doručené dňa 30.8.2021. Nakoľko žalovaná v poskytnutej 7-
dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatila, voči žalobcovi
sa tak od 7.9.2021 dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Žalovanábola vyzvaná právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy z titulu nesplateného úveru.
Žalovaná po vyhlásení okamžitej splatnosti zaplatila na úhradu svojho dlhu sumu 138,24 eur platbou
zo dňa 16.5.2024. Táto suma bola započítaná na úhradu dlžnej istiny úveru. Žalobca si v tomto konaní

uplatňujevočižalovanejdlžnúistinuúveruvovýške4.382,68eur,spoluspríslušenstvom,ktorúžalovaná
žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatila. Zároveň si žalobca v tomto konaní uplatňuje voči
žalovanej aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi
spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 22.8.2024 (odpore) uviedla, že právny predchodca
žalobcu v žalobe neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta. Z podanej žaloby nie
je preukázané, akým spôsobom započítal právny predchodca žalobcu jednotlivé splátky, aká časť
splátky išla na splatenie istiny, úrokov a poplatkov. Tiež uviedla, že podľa interaktívnej kalkulačky na
výpočet RPMN dostupnej na https://www.fininfo.sk/fininfo/fiq/financne-kalkulacky/kalkulackarpmn/ bola
po zadaní požadovaných údajov vypočítaná RPMN vo výške 15,23 % p.a., zmluva preto obsahuje

nesprávny údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa vo výške 16,50 % p.a., čo má za následok absenciu
údaja o RPMN a preto je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov. Mala za to, že ročná úroková
sadzba vo výške 16,50 % je v rozpore s dobrými mravmi. Keďže úroková sadzba uvedená v zmluve
o pôžičke prevyšuje skoro o viac ako o 150 % priemerné úrokové miery obdobných úverov obchodných
bánk zverejnených NBS v čase uzatvorenia zmluvy, s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 a § 39

Občianskeho zákonníka, je zmluva o pôžičke v časti zmluvného úroku neplatná, čo má v konečnom
dôsledku za následok, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Podľa názoru žalovanej pri vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka. Ak súd vyhodnotí, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalovaná nebola ku
dňu vyhotovenia listu „Vec: 3.upomienka – výzva na zaplatenie“ v omeškaní so žiadnou mesačnou

splátkou, nakoľko bola povinná uhrádzať len mesačnú splátku istiny poskytnutého úveru. Vzhľadom
na to, že právny predchodca žalobcu nepostupoval pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou v
zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nie je oprávnený požadovať
jednorazovésplateniespotrebiteľskéhoúveru.PoukázalanarozhodnutieKrajskéhosúduTrenčín,sp.zn.
6CoCsp/25/2022zodňa26.10.2022auznesenieÚstavnéhosúduSRz11.6.2019sp.zn.I.ÚS246/2019.

Právny predchodca žalobcu v konaní uplatnil svoju pohľadávku vyplývajúcu mu z uzatvorenej zmluvy o
úvere, ktorú pohľadávku uplatnil v celosti, zosplatnenú. Z dôvodu neurčitosti právnych úkonov podľa § 53
ods. 9 občianskeho zákonníka je potrebné vysloviť neplatnosť výzvy a okamžitého zosplatnenia, a teda
je nutné konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik nároku tak, ako ho uplatnil v žalobe. S poukazom
na uvedenú neplatnosť úkonov je nutné zamietnuť žalobný nárok ako celok, keď nie je možné priznať

žalobcovi plnenie z jednotlivých, už splatných a nepremlčaných splátok a to s poukazom na vymedzenie
žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP, ktorou žalobca uplatnil svoj nárok ako zosplatnený, v celosti. Podľa
žalovanej súd by nemohol postupovať spôsobom priznania splatných a nepremlčaných splátok, keď
by uplatnením predmetného postupu konal v rozpore s Civilným sporovým poriadkom. Na základe
uvedeného žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.

4. Právny predchodca žalobcu vo svojom vyjadrení k odporu (replike) uviedol, že tvrdenia žalovanej sa
javia ako účelové, s cieľom vyhnúť sa plneniu svojho záväzku. Poprel tvrdenia žalovanej produkované
v odpore. Žalovaná k uvedeným tvrdeniam nepredložila žiadne relevantné dôkazy, ktorými by
preukázala ich pravdivosť. Podľa žalobcu predložená úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že riadne skúmal
bonitu žalovanej a za týmto účelom predložil súdu rozhodnutie Sociálnej poisťovne, kópiu občianskeho
preukazu žalovanej, výpis z registra klientskych informácii, potvrdenie o príjme zo závislej činnosti,
dotazník o preverovaní príjmu a dokument z interného systému, z ktorého vyplýva, že preveroval
rodinný stav, príjmy a výdavky žalovanej. Súdu predložil výpočet, v ktorom je uvedená platobná

kapacita žalovanej. Z uvedeného výpočtu vyplýva, že na základe údajov poskytnutých žalovanou
preveroval stav, príjmy a výdavky žalovanej spolu s výpočtom schopnosti splácať úver. Z predloženej
dokumentácie vyplýva, že preveroval históriu splácania a platobnú kapacitu v nebankovom registri
klientskych informácii. Žalovaná v prehľade verifikačných otázok pred schválením úveru potvrdila, že je
poberateľom dôchodku vo výške aspoň 380 eur a potvrdením o príjme zo závislej činnosti preukázala,

že je zamestnaná na dobu neurčitú s preukázaním výšky čistého príjmu za mesiac október 2019 vo
výške 429,64 eur, za mesiac november 2019 vo výške 436,72 eur a za mesiac december 2019 vo
výške 432,87 eur. Z uvedeného výpisu z registra klientskych informácii je jasné, že žalovaná v čase
žiadosti o úver mala iný existujúci úver s výškou splátky 36 eur. Výpočtom, v ktorom právny predchodcažalobcu od čistej mesačnej mzdy žalovanej vo výške 816 eur odpočítal sumu životného minima platného
od 1.7.2019 do 30.6.2020 vo výške 210,20 eur, splátku iného úveru podľa NRKI vo výške 36,44 eur,
tak dosiahol výšku prípadnej maximálnej splátky, ktorú žalovaná bola schopná splácať, a to sumu

563,36 eur. Nakoľko splátka zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola vo výške 90,40 eur mal žalobca za
to, že jeho právny predchodca postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity žalovanej
pred uzatvorením predmetnej zmluvy a riadne preveril stav, príjmy a výdavky žalovanej. Žalovaná sa
poskytnutý úver v sume 5000 eur zaviazala splácať formou 96 pravidelných mesačných anuitných
splátok á 90,40 eur. Spolu sa zaviazala zaplatiť sumu 8.678,40 eur. Navýšenie úveru predstavuje

zmluvne dojednaný úrok z úveru, ktorý je súčasťou úverových splátok. Žalovaná na úver zaplatil
celkovo sumu 1.103,44 eur. Z úhrad v celkovej sume 1.103,44 eur zaplatenej žalovanou bolo na istinu
úveru započítaných 479,08 eur, zvyšná časť v sume 624,36 eur bola započítaná na úhradu úrokov.
Žalovaná pred podaním žaloby uhradila úhradu vo výške 138,24 eur, ktorá bola započítaná na istinu. Z
uvedeného dôvodu tak nesplatená istina, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu predstavuje sumu
4.382,68 eur s príslušenstvom a taktiež nárok na zaplatenie zmluvných úrokov. Úroky sú vypočítané

ako celkové náklady úveru 3.678,40 eur mínus zaplatené úroky 624,36 eur. Na základe uvedeného
výpočtu žalobca dosiahol sumu úrokov uplatnených v žalobe vo výške 3.054,04 eur. Z dôvodu porušenia
platobnejdisciplínyprávnypredchodcažalobcuposlednouvýzvoupredzosplatnenímzodňa27.07.2021
upozornili žalovanú na omeškanie so splácaním úverových splátok, pričom výzvu na zaplatenie si
žalovaná prevzala dňa 29.07.2021. Zároveň žalovanú upozornil, že pre prípad nezaplatenia dlhu na

splátkach mu vzniká právo na predčasné zosplatnenie úveru. Nakoľko žalovaná dlžné splátky úveru
nezaplatila, v zmysle ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ listom zo dňa 26.08.2021 právny
predchodca žalobcu úver predčasne zosplatnil pre splátku splatnú dňa 20.05.2021. Výška dojednaných
úrokov v úverovej zmluve 16,50 % je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri
poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995

platného a účinného od 1.9.2014. Najvyššia prípustná výška odplaty pre zmluvy uzavreté od 21.11.2019
do 20.02.2020 so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov vrátane podľa zákona (§ 53 ods. 6 OZ v
spojení s ust. §1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995) predstavovala 16,50 %. Dojednaná odplata
je primeraná, v súlade so zákonom (ust. § 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej
zmluvy) a dobrými mravmi. Na základe uvedeného žalobca zotrval na podanej žalobe.

5. Uznesením zo dňa 17.10.2024, právoplatným dňa 6.11.2024, súd pripustil zmenu na strane žalobcu,
keď do konania namiesto pôvodného žalobcu spoločnosti Ahoj, a.s., vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia
s.r.o. (žalobca).

6. Žalovaná vo svojich nasledujúcich podaniach uvádzala, že na tunajšom súde je vedených niekoľko
súdnych konaní, v rámci ktorých si voči žalovanej a rovnako tiež voči jej manželovi uplatňujú pohľadávku
viaceré bankové a nebankové subjekty čo preukazuje, že právny predchodca žalobcu pri poskytnutí
úveru nepostupoval s odbornou starosltivosťou. Pri skúmaní bonity žalovanej sa obmedzil len na jej
príjem a informáciu z nebankového registra, avšak vôbec nezohľadnil náklady na bývanie a celkovo

náklady na živobytie. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby
splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Žalobca tvrdil, že právny predchodca pri posudzovaní výdavkov
žalovanej vychádzal zo sumy životného minima v čase posudzovania žiadosti. Z dôkazov predložených
žalobcom však nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu zisťoval priemerné mesačné výdavky
žalovanej na živobytie (SIPO, strava, doprava do práce, lieky, telekomunikačné služby a pod.). Uvedené

svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa úverových produktov na finančnom trhu. Z ust.
§ 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ plynie, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s
ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, nie sa tejto
zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je ratio zákona a tento postup

nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho-ktorého spotrebiteľa a jeho rodiny. Ani z opatrenia
NBS zo 14.11.2017 neplynie záver, že výdavky (resp. výška nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb) spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú rovnať sume životného minima. V tejto súvislosti
poukázala na rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach sp.zn. C-565/12 z 27.03.2014, C-449/13 zo
dňa 18.12.2014 a C-679/18 zo dňa 05.03.2020. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom

kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu
a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Pokiaľ ide o výklad pojmu odborná starostlivosť poukázalana rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Cdo/2178/2018. Na základe uvedeného mala za to, že
úver je bezúročný a bez poplatkov. Keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaná nebola ku dňu
27.07.2021, teda ku dňu vyhotovenia listu „Vec: 3.upomienka – výzva na zaplatenie“ v omeškaní so

žiadnou mesačnou splátkou keďže bola povinná uhrádzať len splátky istiny poskytnutého úveru vo výške
mesačnej splátky 52,08 eur (5000/96 = 52,08 eur). Vzhľadom na to, že právny predchodca žalobcu
nepostupoval pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru, a preto je list zo dňa 27.07.2021 „Vec: 3.upomienka – výzva na zaplatenie“ ako aj list zo dňa

26.08.2021 „Vyhlásenie okamžitej splatnosti“ je neplatný právny úkon. Zo strany právneho predchodcu
žalobcu nebolo preukázané, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru do zročnosti najbližšej nasledujúcej
splátky v zmysle § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia
Krajského súdu Trenčín zo dňa 26.10.2022 sp. zn. 6CoCsp/25/2022, Krajského súdu Žilina zo dňa
31.07.2023 sp. zn. 10CoCsp/14/2023 a Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019.
Žalovaná namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, z dôvodu postúpenia

pohľadávky na súčasného žalobcu. Vyhlásenie okamžitej splatnosti sa môže vzťahovať len na splátky
splatné do budúcna, vzhľadom na to, že ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka sú
kogentnej povahy, je neprípustné, aby žalobca listom zo dňa 26.08.2021, vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru do minulosti spätne ku dňu 20.05.2021, ako to výslovne uviedol žalobca vo vyhlásení mimoriadnej
splatnosti. Mimoriadna splatnosť mohla byť vyhlásená len k 26.08.2021, pre omeškanie so splátkou

zročnou dňa 20.05.2021. S poukazom na uvedené, žalovaná považovala list „Vec: 3.upomienka – výzva
na zaplatenie“ zo dňa 27.07.2021 ako aj oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 26.08.2021
za neplatné právne úkony a teda neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Preto je v konečnom dôsledku zmluva o postúpení
pohľadávky neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na dňa 17.6.2025, na ktoré sa nedostavili sporové strany ani
ich právni zástupcovia, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasili s jeho vykonaním
a rozhodnutím v ich neprítomnosti. Súd preto pojednával v neprítomnosti sporových strán podľa § 180
CSP.

8. Súd oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu – spoločnosť Amico Finance a.s. (podľa výpisu z Obchodného registra
Mestského súdu Bratislava III od 01.06.2021 podnikajúca pod obchodným menom Ahoj, a.s.) ako veriteľ

a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 27.01.2020 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
(č.l. 7 – 14 spisu), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 5.000 eur, ktorý sa
žalovaná zaviazala žalobcovi splácať v 96 mesačných splátkach vo výške 90,40 eur, pričom dátum
splatnosti prvej splátky bol 20.02.2020, frekvencia splátok k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca
a dátum splatnosti poslednej splátky bol dojednaný na 20.01.2028. V zmluve si strany dohodli výšku

úrokovej sadzby 16,50 % ročne, v zmluve bola ďalej uvedená RPMN vo výške 16,50 %, celkové náklady
spotrebiteľa 3.678,40 eur a celková čiastka 8.678,40 eur. V bode 2. zmluvy sú uvedené predpoklady
výpočtu RPMN aj vzorec výpočtu RPMN.

9. Listom zo dňa 27.7.2021 označeným ako „3. upomienka – výzva na zaplatenie“ (č.l. 19 spisu) právny

predchodca žalobcu opätovne dôrazne vyzval žalovanú na okamžitú úhradu omeškaných splátok úveru
vovýške271,20eur,keďženereagovalanapredchádzajúcevýzvynazaplatenie–upomienkyasúčasne
je v omeškaní už s tromi splátkami úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXX. Zároveň právny predchodca žalobcu dôrazne upozornil žalovanú, že v prípade, ak
neuhradí splátku úveru splatnú dňa 20.5.2021 vo výške 90,40 eur najneskôr v lehote do 25.8.2021,

veriteľ bude oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Upozornil ju tiež, že ak neuhradí dlžnú čiastku
omeškaných splátok, vzniknú jej ďalšie náklady spojené s vymáhaním dlhu. Upomienka bola žalovanej
doručená dňa 29.7.2021 (č.l. 21 spisu).

10. Listom zo dňa 26.08.2021 označeným ako „Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru“ (č.l. 20 spisu)

právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že vzhľadom na skutočnosť, že je v omeškaní s úhradou
splátkyúveruposkytnutéhonazákladezmluvyospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXXvovýške90,40
eur, ktorá bola splatná dňa 20.5.2021, po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a súčasne bola v upomienke 3
upozornenávlehoteniekratšejako15dnínauplatnenieprávaveriteľavyhlásiťokamžitúsplatnosťúverua túto dlžnú splátku úveru v stanovenej lehote neuhradila, jej dlh zo zmluvy sa stal splatným v celom
rozsahu ku dňu 20.5.2021, a to v súlade s bodom 4.2 písm. d) zmluvy v nadväznosti na § 53 ods. 9 a §
565 Občianskeho zákonníka a zároveň vyzval žalovanú na zaplatenie celého dlžného zostatku vo výške

5.172,36 eur, z toho istina 4.810,76 eur a úroky 361,60 eur. Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru bolo
žalovanej doručené dňa 30.08.2021 (č.l. 21 spisu).

11. Podľa čl. 3, bod 3.2. písm. d) zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.01.2020, v
prípade,akdlžníknesplácasplátkyúveruriadneavčas,jeveriteľoprávnenýžiadaťoddlžníkazaplatenie

celého zostatku úveru spolu s príslušenstvom, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú
splatnosť úveru), ak je dlžník v omeškaní s úhradou jednej splátky úveru alebo jej časti počas obdobia
dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka
a teda, ak súčasne upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

12. Z prehľadu platobnej disciplíny žalovanej (č.l. 38 – 39 spisu) vyplýva, že celkové prijaté plnenie od

žalovanej činí 1.103,44 eur, z toho prijaté plnenie započítané na istinu úveru 479,08 eur a prijaté plnenie
započítané na dlžný úrok z úveru 624,36 eur.

13.Výzvounazaplateniepohľadávkyzodňa7.6.2024(č.l.40spisu)oznámilprávnypredchodcažalobcu
žalovanej, že aktuálna výška dlžnej sumy je 6.874,98 eur s tým, že zaplatením dlžnej sumy v plnej výške

do 17.6.2024 predíde ďalšiemu možnému navyšovaniu o úroky z omeškania. Výzva na zaplatenie bola
odovzdaná na poštovú prepravu žalovanej dňa 11.06.2024, o čom svedčí predložená ePotvrdenka (č.l.
41 spisu).

14. Skúmanie bonity žalovanej žalobca preukazoval rozhodnutím Sociálnej poisťovne, kópiou

občianskeho preukazu žalovanej, výpisom z registra klientskych informácii, potvrdením o príjme zo
závislej činnosti, dotazníkom o preverovaní príjmu a dokumentom z interného systému, z ktorého
vyplýva, že preveroval rodinný stav, príjmy a výdavky žalovanej. Z predloženej dokumentácie vyplýva, že
preveroval históriu splácania a platobnú kapacitu v nebankovom registri klientskych informácii. Žalovaná
v prehľade verifikačných otázok pred schválením úveru potvrdila, že je poberateľom dôchodku vo výške

aspoň 380 eur (čo potvrdzuje aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne) a potvrdením o príjme zo závislej
činnosti preukázala, že je zamestnaná na dobu neurčitú s preukázaním výšky čistého príjmu za mesiac
október2019vovýške429,64eur,zamesiacnovember2019vovýške436,72eurazamesiacdecember
2019 vo výške 432,87 eur. Z výpisu z registra klientskych informácii vyplýva, že žalovaná v čase žiadosti
o úver mala iný existujúci úver s výškou splátky 36 eur. Výpočtom, v ktorom právny predchodca žalobcu

od čistej mesačnej mzdy žalovanej vo výške 816 eur odpočítal sumu životného minima platného od
1.7.2019 do 30.6.2020 vo výške 210,20 eur, splátku iného úveru podľa NRKI vo výške 36,44 eur, tak
dosiahol výšku prípadnej maximálnej splátky, ktorú žalovaná bola schopná splácať, a to sumu 563,36
eur.

15. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 001 a jej prílohy: predchodca žalobcu a žalobca dňa
25.09.2024 uzatvorili dňa 25.09.2024 zmluvu o postúpení balíka pohľadávok, o ktorého bola zahrnutá
aj pohľadávka uplatnená v tomto konaní.

16. Zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 502 ods. 1 citovaného zákona od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za
úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

18. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/194 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.19. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

20. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

25. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

27. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách (účinného v čase uzavretia zmluvy) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace

s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

29. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

30. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

31. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na
jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.32. Podľa § 7 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods., 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na

účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať
údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu tak, aby boli splnené
podmienky podľa odsekov 16 a 17.

33. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní

spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

34.Podľa§7ods.17zákonaospotrebiteľskýchúveroch,vynaloženímodbornejstarostlivostisarozumie
najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

35. Podľa § 7 ods. 18 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný v záujme odbornej
starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať
systém poskytovania spotrebiteľských úverov.

36. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti

splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

37.Podľa§17ods.1zákonaospotrebiteľskýchúveroch,právavyplývajúcezozmluvyospotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

38. Podľa § 7 ods. 27 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),

banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť
dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných
záväzkochspotrebiteľa,výškecelkovejzadlženostiaďalšieinformácieofinančnejaekonomickejsituácii
spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom

prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ
podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez
súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úveranaúčelypodľaodseku19,akodsek43neustanovujeinak,elektronickyoveriťinformáciesúvisiacespríjmomspotrebiteľavSociálnejpoisťovni,atoprostredníctvomprevádzkovateľaregistra.Veriteľpodľa
§ 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie
súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť

splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

39. Podľa § 8 zák. č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene

a doplnení niektorých zákonov práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne
vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na
diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a
ustanovenia,žedokazovanietýkajúcesasplneniavšetkýchpovinnostídodávateľaalebočastipovinností
dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

40. Predmetný právny vzťah zo zmluvy medzi stranami sporu súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca
žalobcuakododávateľažalovanáakospotrebiteľ,pričomobsahzmluvyboldanýprávnympredchodcom
žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. Súd tak vo veci aplikoval ustanovenia § 52
a nasledujúce Občianskeho zákonníka a aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, keďže poskytnutý úver bol zároveň spotrebiteľským
úverom.

41. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.01.2020 sa právny predchodca žalobcu zaviazal
poskytnúť žalovanej úver v sume 5.000 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 16,50 %, ktorý sa žalovaná

zaviazala splácať 96 mesačnými splátkami vo výške 90,40 eur počnúc od 20.02.2020 do 20.01.2028,
kedy sa mala stať splatnou posledná splátka úveru. Mesačné splátky sa žalovaná zaviazala uhrádzať
do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 5.000 eur
dňa 27.1.2020 právny, predchodcom žalobcu žalovanej medzi stranami nebolo sporné. Žalovaná však
úver nesplácala riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru.

42. Súd v prvom rade skúmal, či žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný, a teda, či boli splnené
zákonné predpoklady pre postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na žalobcu.

43. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, spis. zn. 2

Cdo205/2009).

44. Z dôvodovej správy k § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že novým znením tohto
ustanovenia chcel zákonodarca sprísniť sukcesiu do práv veriteľa v súvislosti so spotrebiteľskými
úvermi. To znamená, že cieľom bolo dosiahnuť stav, kedy sukcesia do práv veriteľa bude možná

iba v prípade zlyhania spotrebiteľského úveru, ak bude zároveň predmetom prevodu alebo prechodu
pohľadávka zo spotrebiteľského úveru v celosti. Z § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase tvrdeného postúpenia pohľadávky vyplýva, že právo zo spotrebiteľskej zmluvy je možné
platne postúpiť iba v prípade, že postúpenie (i) sa týka celej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy a
zároveň (ii) sa uskutoční v čase po dohodnutom konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo postúpenie sa bude týkať pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, ktorá sa stala splatnou pred
termínomkonečnejsplatnosti–inakpovedanévčase,kedyužbolapohľadávkaprezlyhaniespotrebiteľa
predčasne zosplatnená. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca
žalobcu uzavrel so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, kde bola dohodnutá konečná splatnosť
úveru na termín 20.01.2028. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok bolo preukázané, že pohľadávka

uplatnená v tomto konaní z tejto zmluvy mala prejsť na žalobcu s účinnosťou od dňa 25.09.2024,
teda v čase pred konečným termínom splatnosti úveru dohodnutým v zmluve o úvere. Teda pre
úspech žalobcu bolo podstatné v prvom rade tvrdiť a preukázať, že došlo k platnému zosplatneniu
úveru pred dňom 25.09.2024. Žalobca síce tvrdil v žalobe zosplatnenie úveru ku dňu 20.05.2021,ktoré bolo oznámené žalovanému listom zo dňa 26.08.2021, avšak súd toto zosplatnenie považuje v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné pre rozpor s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch.Žalobcatotižnepreukázalsplneniepovinnostisvojhoprávnehopredchodcuskúmaťsodbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch pred uzatvorením zmluvy o úvere. Žalobca preto neuniesol svoje dôkazné bremeno o tom,
že si jeho predchodca splnil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 17 písm. b) Zákona o spotrebiteľských
úveroch a svoju povinnosť podľa § 7 ods. 27 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pritom povinnosť
hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti vyplýva veriteľovi z § 7 ods. 16 písm. b)

Zákona o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku neunesenia tohto dôkazného bremena, súd konštatuje
porušenie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch konať s odbornou
starostlivosťou, následkom čoho je nemožnosť veriteľa zosplatniť úver.

45. Žalobca v konaní poukázal na to, že jeho právny predchodca skúmal schopnosť žalovanej splácať
spotrebiteľský úver, pričom v tejto súvislosti odkázal na predložené listinné dôkazy, a to rozhodnutie

Sociálnej poisťovne, kópiou občianskeho preukazu žalovanej, výpis z registra klientskych informácii,
potvrdenie o príjme zo závislej činnosti, dotazník o preverovaní príjmu a dokument z interného systému,
z ktorého vyplýva, že preveroval rodinný stav, príjmy a výdavky žalovanej. Žalovaná v prehľade
verifikačných otázok pred schválením úveru potvrdila, že je poberateľom dôchodku vo výške aspoň
380 eur (čo potvrdzuje aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne) a potvrdením o príjme zo závislej činnosti

preukázala, že je zamestnaná na dobu neurčitú s preukázaním výšky čistého príjmu za mesiac október
2019 vo výške 429,64 eur, za mesiac november 2019 vo výške 436,72 eur a za mesiac december 2019
vo výške 432,87 eur. Z výpisu z registra klientskych informácii vyplýva, že žalovaná v čase žiadosti o
úver mala iný existujúci úver s výškou splátky 36 eur. Právny predchodca žalobcu vychádzal z čistej
mesačnej mzdy žalovanej vo výške 816 eur, od ktorej odpočítal sumu životného minima platného od

1.7.2019 do 30.6.2020 vo výške 210,20 eur, splátku iného úveru podľa NRKI vo výške 36,44 eur,
tak dosiahol výšku prípadnej maximálnej splátky, ktorú žalovaná bola schopná splácať, a to sumu
563,36 eur. Dohodnuté splátky úveru boli vo výške 90,40 eur, preto bol úver schválený. Súd má za
to, že iba nahliadnutie do príslušných databáz a úverových registrov nie je za účelom preverenia
bonity klienta dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia z týchto databáz spoľahlivo vyplývať a tieto

databázy nemusia dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tieto je nutné zarátať aj bežné
mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta,
nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Žiadosť však
neobsahuje žiadne údaje o výdavkoch žalovanej a tieto právny predchodca žalobcu dôsledne ani
neskúmal. Žalovaná má nesporne mesačné výdavky na zabezpečovanie základných životných potrieb,

ako sú strava, domácnosť, ošatenie a pod.. Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS č. 10/2017 sa výška
nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa určuje najmenej vo výške sumy
životného minima spotrebiteľa, čo však nezbavuje veriteľa povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch zisťovať reálne náklady spotrebiteľa na zabezpečenie jeho životných potrieb.
Iba v prípade, žeby boli veriteľom zistené reálne náklady spotrebiteľa na zabezpečenie základných

životných potrieb nižšie ako suma životného minima, tak pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa
splácať úver, musí veriteľ vychádzať zo sumy životného minima a nie z reálne zistených nákladov.
Veriteľ je v každom prípade povinný zisťovať reálne náklady spotrebiteľa, čo v danom prípade žalobca
nepreukázal. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a posúdenie toto, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných mesačných výdavkov

taká suma, aká bude potrebná na splácanie úveru. Za dostatočné sa pritom považujú iba také informácie
o príjmoch a výdavkoch spotrebiteľa, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii.

46. Na základe vykonaného dokazovania teda súd dospel k záveru, že žalobca, resp. jeho právny

predchodca nepredložil súdu potrebné dôkazy preukazujúce, že by veriteľ pred uzatvorením Zmluvy so
žalovanou skúmal riadne jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver, preto porušil svoju povinnosť podľa
§ 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, konať s odbornou starostlivosťou, čo má za následok
nemožnosť úver zosplatniť.

47. Vzhľadom na uvedené zosplatnenie spotrebiteľského úveru tvrdené v žalobe je neplatné pre rozpor
so zákonom, a to konkrétne pre rozpor s § 11 ods. 2 v spojení s § 7 Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Keďže toto zosplatnenie spotrebiteľského úveru je neplatné nedošlo ani k tvrdenému platnému
postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na žalobcu. Totiž v zmysle § 17 Zákona ospotrebiteľských zákonoch v znení účinnom v deň tvrdeného postúpenia pohľadávky platne nemožno
postúpiť pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere pred dohodnutým dňom konečnej splatnosti.
Preto žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní a súd žalobu zamietol.

48. K skúmaniu splnenia povinnosti predchodcu žalobcu podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch súd odkazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 05.03.2020 C-679/18, z ktorého
vyplýva, že vnútroštátne súdy majú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti, podľa
ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré

z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nenamieta
v konaní porušenie tejto povinnosti. Jedným z dôvodov takéhoto prístupu je, že existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že sa spotrebiteľ najmä z dôvodu nevedomosti nebude dovolávať právnej normy
určenej na jeho ochranu (rozsudok z 21.04.2016, Radlinger a Radlingerová, C-377/14, EU:C:2016:283,
bod 65).

49. V neposlednom rade súd tiež skúmal splnenie podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru podľa § 53 ods. 9 OZ. Ako každý právny úkon, tak aj právny úkon, ktorým veriteľ uplatňuje právo
na vyhlásenie predčasnej splatnosti plnenia, je súd nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať ex offo z
pohľadu, či nie je absolútne neplatný, t.j. či napríklad neodporuje zákonu. Nedodržanie podmienok na
zosplatnenie úveru má za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu pre rozpor so zákonom

v zmysle § 39 OZ.

50. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti s ustanovením § 565
OZ, t.j. veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru do splatnosti najbližšej splátky nasledujúcej po
uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre omeškanie s ktorou sa stal splatný celý dlh za splnenia

ďalšej podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ – upozornenia dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru aspoň
15 dní pred uplatnením tohto práva. Dikcia § 565 veta druhá OZ je teda aplikovateľná na zosplatnenie
úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ, pričom veriteľ je limitovaný využitím práva na zosplatnenie, ktoré musí
uplatniť podľa § 565 OZ najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky po splátke, od splatnosti
ktorej uplynuli tri mesiace a omeškanie s ňou trvá (pre ktorú k zosplatneniu došlo). Do splatnosti tej

splátky, ktorá bezprostredne nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace, musí veriteľ
právo na zosplatnenie uplatniť, využiť, inak jeho právo zaniká. Pokiaľ veriteľ svoje právo zosplatniť úver
nevyužije,nedochádzaksplatnosticeléhoúveru,aleplatípôvodnédojednaniestrán,žedlhbudeplatený
v splátkach. Toto právo získa opätovne za rovnakých podmienok (§ 53 ods.9 OZ), ak sa dlžník dostane
do omeškania nezaplatením ďalšej splátky (ktorejkoľvek).

51. Súd pri posudzovaní splnenia podmienok § 53 ods. 9 vychádzal z jednoznačného obsahu vyhlásenia
okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.08.2021, kde veriteľ (právny predchodca žalobcu) sám uviedol, že
dlh zo zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu ku dňu 20.05.2021, a to v súlade s bodom 4.2 písm.
d) zmluvy v nadväznosti na § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Možno teda konštatovať,

že samotný veriteľ vyhlásil splatnosť ku dňu 20.05.2021 a takýto postup je v rozpore s § 53 ods.
9 OZ. Podľa výzvy a aj podľa vyhlásenia okamžitej splatnosti je dlžnou splátkou, pre ktorú veriteľ
vyhlásil okamžitú splatnosť splátka, ktorá bola splatná dňa 20.05.2021, tak veriteľ si môže uplatniť toto
právo najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a v danom prípade toto
právo si veriteľ uplatnil ku dňu 20.05.2021, čo je dátum splatnosti omeškanej splátky, a tak nebola

splnená zákonná podmienka troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a zároveň nebola
splnená ani podmienka 15 dní na upozornenie na uplatnenie tohto práva. Pretože veriteľ nepostupoval
v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, tak
vyhlásenie okamžitej splatnosti listom zo dňa 26.08.2021 je neplatné pre rozpor so zákonom podľa §
39 Občianskeho zákonníka, a tak nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu

podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a tak zmluva o postúpení, ktorá bola uzavretá v zmysle § 524
a nasledujúce Občianskeho zákonníka medzi veriteľom postupcom a žalobcom postupníkom, pokiaľ
ide o pohľadávku uplatnenú zo zmluvy o úvere proti žalovanej, je pre rozpor so zákonom podľa § 39
OZ v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, absolútne neplatná. Aj na základe tohto možno
konštatovať, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný. Súd preto žalobu zamietol.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Žalobca bol v konaní

úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).