Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/159/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122015039
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2122015039.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny

Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci 1) A. B. a 2) C. B. pre zločin lúpeže
podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a)
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a iné, o odvolaní odsúdených B.
a B., proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27.08.2024, č. k. 28T/23/2022-541, na neverejnom
zasadnutí s následným vyhlásením rozsudku konanom dňa 19.06.2025, takto

r o z h o d o l :

I.Podľa§321ods.1písm.d),ods.3TrestnéhoporiadkusanapadnutýrozsudokzrušujevbodochII.aIV.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku a podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku sa
odsúdenému A. B., nar. XX. XXXX XXXX v D., trvale bytom D. E. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia
slobody v ÚVTOS Košice - Šaca,

ukladá:

Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, § 37 písmeno m), § 38 ods. 2,

ods. 4, § 41 odsek 1, odsek 2 a § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona v znení účinnom
do 05.08.2024 per analogiam úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 sa na výkon trestu
odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

III. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku a podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku sa
odsúdenému C. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX v F., trvale bytom D. E. XXX, t. č. vo výkone trestu

odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov,

ukladá:

Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, § 36 písmeno l), § 37 písmeno
m), § 38 odsek 2, odsek 5, § 41 odsek 1, odsek 2 a § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona
v znení účinnom do 05.08.2024 per analogiam úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutkov sa na výkon
trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :1. Okresný súd Trnava (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare) rozsudkom č. k.
28T/23/2022-541 zo dňa 27.08.2024, rozhodol nasledovne:
,,I. Podľa § 405b odsek 1 druhá veta Trestného poriadku sa ruší rozsudok Krajského súdu v Trnave z

9. marca 2023, sp. zn. 6To/9/2023 vo výroku o treste uloženom odsúdenému A. B., ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.
II. S poukazom na právoplatne uznaný výrok o vine v bode 1 zo spáchania zločinu lúpež podľa § 188
odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného

zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v súbehu s prečinom neoprávnené
vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečinom neoprávnené vyrobenie a používanie
platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona a v bode 2 zo spáchania prečinu neoprávnené používanie cudzieho motorového
vozidla podľa § 216 odsek 1 Trestného zákona a právoplatný výrok o náhrade škody v rozsudku

Okresného súdu Trnava z 29. novembra 2022, sp. zn. 28T/23/2022 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave z 9. marca 2023, sp. zn. 6To/9/2023,
sa obžalovanému
A. B., nar. XX. XXXX XXXX v D., trvale bytom D. E. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS
Leopoldov,

za zločin lúpež podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek
1 písmeno a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v súbehu s
prečinom neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219 odsek 1 Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečinom neoprávnené vyrobenie a
používanie platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Trestného zákona, pri ktorých trestnosť činu nezanikla,
u k l a d á :
Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutkov a § 37 písmeno m), § 38
odsek 4, § 41 odsek 1, odsek 2 a § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona účinného v čase
spáchania skutkov per analogiam úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutkov sa na výkon
trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
III. Podľa § 405b odsek 1 druhá veta Trestného poriadku sa ruší rozsudok Krajského súdu v Trnave z
9. marca 2023, sp. zn. 6To/9/2023 vo výroku o treste uloženom odsúdenému C. B., ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad.
IV. S poukazom na právoplatne uznaný výrok o vine v bode 1 zo spáchania zločinu lúpež podľa § 188
odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v súbehu s prečinom neoprávnené
vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečinom neoprávnené vyrobenie a používanie
platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona a v bode 2 zo spáchania prečinu neoprávnené používanie cudzieho motorového
vozidla podľa § 216 odsek 1 Trestného zákona a právoplatný výrok o náhrade škody v rozsudku
Okresného súdu Trnava z 29. novembra 2022, sp. zn. 28T/23/2022 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Trnave z 9. marca 2023, sp. zn. 6To/9/2023, sa
obžalovanému
C. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX v F., trvale bytom D. E. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody
v ÚVTOS Leopoldov,
za zločin lúpež podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek

1 písmeno a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v súbehu s
prečinom neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219 odsek 1 Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečinom neoprávnené vyrobenie a
používanie platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona, pri ktorých trestnosť činu nezanikla,

u k l a d á :
Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutkov a § 36 písmeno l), § 37
písmeno m), § 38 odsek 2, odsek 5, § 41 odsek 1, odsek 2 a § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestnéhozákona účinného v čase spáchania skutkov per analogiam úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8
(osem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutkov sa na výkon

trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.“
2.Obajaodsúdenípodalivzákonomstanovenejlehoteodvolanievosvojprospech.Prokurátorodvolanie
nepodal. Z obsahu podaných odvolaní vyplýva, že odsúdení napádajú primárne výrok v bodoch II. a IV.
(každý vo svoj prospech) titulom neprimeranej prísnosti trestu.
3. Odsúdený B. odôvodnil podané odvolanie cestou obhajcu podaním zo dňa 18.09.2024, v ktorom

uviedol, že odsúdený odvolaním napadá rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o treste, ktorý mu
bol napadnutým rozsudkom uložený, keď prvostupňový súd mu rozsudkom zo dňa 27.8.2024 uložil trest
v rovnakej výmere, ako mu tento bol uložený skorším rozsudok. Odsúdený má za to, že takto uložený
trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nezohľadňuje skutočnosť, že mu za jeden zo zbiehajúcich
trestných činov, za ktoré bol odsúdený v pôvodnom konaní, trestnosť činu zanikla. V dôsledku vyššie
uvedeného preto nepovažuje za primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce trestné činy, pri ktorých

mu nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona, uložený mu vo výmere 7 rokov. Takéto
rozhodnutie súdu je podľa názoru odsúdeného v rozpore so zmyslom a účelom ustanovenia § 405b ods.
1 Trestného poriadku. Odsúdený sa podaným odvolaním domáha toho, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 27.8.2024 zrušil vo výroku o treste a uložil mu trest nižší,
zohľadňujúci už spomínanú skutočnosť, teda že trestnosť jedného z trestných činov, za ktoré bol v

pôvodnom konaní uznaný vinným, zanikla.
4. Podané odvolanie doplnil aj odsúdený vlastným podaním zo dňa 22.10.2024, v ktorom poukázal na
fakt, že zverejnením nálezu ÚS SR PL ÚS 3/2024 v Zbierke zákonov SR zanikla trestnosť niektorých
skutkov, za ktorých bol uznaný za vinného a teda má za to, že mu ,,zostal“ už len zločin lúpeže v zmysle
§ 188 ods. 2 Trestného zákona a preto neprichádza do úvahy ani postup podľa § 41 ods. 2 Trestného

zákona a zvýšenie hornej hranice zákonnej trestnej sadzby. Odsúdený tiež poukazuje na existenciu
poľahčujúcej okolnosti, nakoľko sa ku skutku priznal a tento úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného
zákona). Odsúdený si je vedomý, že spáchal trestný čin, tento ľutuje, ale uvádza, že trest vo výmere
7 rokov je neprimerané prísny.
5. Odsúdený B. odôvodnil podané odvolanie cestou obhajcu podaním zo dňa 18.09.2024, v ktorom

uviedol, že odvolanie odsúdeného C. B. proti napadnutému rozsudku smeruje proti výroku o treste.
Prvostupňový súd tým, že odsúdenému ukladal trest podľa zákona účinného v čase spáchania skutkov,
postupoval v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 Trestného zákona. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona
trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.
Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť

činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Prvostupňový
súd v odvolaním napadnutom rozsudku ukladal odsúdenému úhrnný trest podľa najprísnejšieho zo
zostávajúcich trestných činov, teda trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona v trestnej
sadzbe 7-12 rokov. U odsúdeného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona, jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona a vzhľadom na opakované

spáchanie zločinu aplikoval aj ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného zákona, v dôsledku čoho zvýšil dolnú
hranicu trestnej sadzby o jednu polovicu, teda zo 7 rokov na 9 rokov a 6 mesiacov a pri aplikácii
ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona hornú hranicu zvýšil o jednu tretinu, teda z 12 rokov na
16 rokov. Nakoľko sa odsúdený k spáchaniu činov priznal, vyslovil úprimnú ľútosť nad ich spáchaním
a urobil vyhlásenie o svojej vine, zakladali tieto skutočnosti dôvod na aplikáciu ustanovenia § 39 ods.

2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona a súd mu preto ukladal trest znížený o dvanásť mesiacov pod
zvýšenúdolnúhranicutrestuvovýmere8rokova6mesiacov.Odsúdenýjetohonázoru,žetaktouložený
trest je nezákonný, nakoľko v čase rozhodovania prvostupňového súdu bola účinná novela Trestného
zákona zákonom č. 40/2024 Z. z., ktorá je pre odsúdeného priaznivejšia a preto mal prvostupňový súd
ukladať trest podľa tejto novely. Podľa § 38 ods. 2 novely Trestného zákona, účinnej od 06.08.2024 pri

určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona pri opätovnom spáchaní zločinu
sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 ods. 5
Trestného zákona ustanovenie ods. 3 sa nepoužije, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo
súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo § 42 Trestného zákona, ak by súčasné použitie týchto ustanovení

bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Podľa § 41 ods. 2 ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody
za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma
alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z
nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. V danom prípade sa odsúdený dopustil viacerých trestnýchčinov mu a prvostupňový súd mu ukladal zvýšený úhrnný trest podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona,
podľa ktorého sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu najprísnejšie
trestného (trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona) o jednu tretinu. Pri pomere jednej

poľahčujúcej okolnosti a jednej priťažujúcej okolnosti by použitie ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného
zákona, teda navýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu bolo neprimerane prísne, preto
prichádza do úvahy ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v upravenej trestnej
sadzbe zo 7 rokov až 12 rokov na 7 rokov až 16 rokov. Odsúdený sa na hlavnom pojednávaní k
spáchaniu činov priznal, vyslovil úprimnú ľútosť nad ich spáchaním a urobil vyhlásenie o svojej vine.

Tieto skutočnosti zakladajú dôvod na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného zákona, teda na
zníženie trestu o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Trest uložený
podľa aktuálne účinného Trestného zákona by tak bol pre odsúdeného oveľa miernejší, než je trest
uložený v odvolaním napadnutom rozsudku prvostupňového súdu. Vzhľadom na uvedené súd prvého
stupňa uložil odsúdenému trest odňatia slobody v rozpore s ustanovením § 38 teraz účinného Trestného
zákona, preto odsúdený navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku

zrušil odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol
a uložil odsúdenému primeraný trest odňatia slobody podľa aktuálne účinného Trestného zákona.
6. Na prejednanie odvolania odsúdeného a prokurátora proti napadnutému rozsudku bolo nariadené
neverejné zasadnutie na deň 19.06.2025 a následné verejné vyhlásenie rozsudku. Rozsudok bol
vyhlásený verejne v prítomnosti odsúdeného B., odsúdený B. sa ospravedlnil a žiadal o konanie bez

svojej prítomnosti.
7. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

8. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316
Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného
poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie
podali obaja odsúdení ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému jetento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.

9. Prvostupňový súd odôvodnil odvolaním napadnutý rozsudok tým, že v dôsledku zmeny Trestného
zákona účinnej od 6. augusta 2024 v tomto prípade zanikla trestnosť činu neoprávneného používania
cudzieho motorového vozidla podľa § 216 odsek 1 Trestného zákona, keďže išlo o motorové vozidlo,
ktorého hodnota nepresiahla sumu 700 eur a v dôsledku tejto zmeny nie je možné konanie páchateľov
kvalifikovať ako prečin; prvostupňový súd v zmysle ustanovenia § 405a odsek 1 Trestného poriadku

preskúmal právoplatné rozhodnutie v danej veci a zistil, že uložený trest doposiaľ nebol vykonaný a
zároveň ide aj o skutky a trestné činy, za ktoré bol v tejto trestnej veci uložený úhrnný trest. V danej veci
nezanikla trestnosť skutkov, ktoré boli kvalifikované ako zločin lúpeže a prečin neoprávneného vyrobenia
a používania platobného prostriedku. Súd nariadil verejné zasadnutie, na ktorom pri nedotknutom
výroku o vine a o náhrade škody rozsudku prvostupňového súdu, zrušil rozsudok odvolacieho súdu
vo výroku o treste a následne ukladal primeraný trest za zostávajúce trestné činy, a to za zločin

lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1
písmeno a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v súbehu s
prečinomneoprávnenéhovyrobeniaapoužívaniaplatobnéhoprostriedkupodľa§219odsek1Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečinom neoprávneného vyrobenia
a používania platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Trestného zákona, pri ktorých trestnosť činu nezanikla.
10. Vo vzťahu k A. B. prvostupňový súd z odpisu registra trestov zistil, že tento má v registri trestov
jedenásť záznamov. Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že
14. augusta 2022 sa dopustil priestupku proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (odcudzenie

tovaru), za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur. Z lustrácie ZVJS vyplynulo, že A. B.
vykonáva trest v ústave Leopoldov, a to vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 28T/23/2022 od 31.
augusta 2022 a predpokladaný koniec trestu má určený na 31. augusta 2029. Pri ukladaní primeraného
trestu súd prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie a jeho mieru,
pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, na osobu odsúdeného, jeho pomery a možnosť

jeho nápravy, prihliadol na to, že pri skutku, ktorý mal v čase spáchania znaky prečinu neoprávnené
používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 216 odsek 1 Trestného zákona, došlo v dôsledku
zmeny Trestného zákona k zániku trestnosti, prihliadol aj na závažnosť tohto skutku, ako aj na
závažnosť trestných činov, pri ktorých k zániku trestnosti nedošlo. Trest ukladal podľa najprísnejšieho
zo zostávajúcich trestných činov (zločin lúpež podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona), a to podľa

Trestného zákona účinného v čase spáchania skutkov so zákonným rozpätím trestnej sadzby sedem
rokov až dvanásť rokov. Prvostupňový súd zistil u obžalovaného B. priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písmenom)Trestnéhozákona,nakoľkotentoboldoposiaľdesaťkrátsúdnetrestanýzarôznorodútrestnú
činnosť (aj majetkovú). Poľahčujúcu okolnosť súd nezistil, dôsledkom čoho zvyšoval dolnú hranicu
trestnej sadzby postupom podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona zo sedem rokov na osem rokov a

osem mesiacov, pričom v dôsledku aplikácie ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona (zločin lúpež a
prečiny neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku vo viacčinnom súbehu) sa horná
hranica trestu odňatia slobody zvyšovala z dvanásť rokov na šestnásť rokov. Súd u obžalovaného A.
B. vzhliadol dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona
per analogiam a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, teda trest

znížený o celú jednu tretinu pod zvýšenú dolnú hranicu trestu odňatia slobody. Takýto trest je podľa súdu
spravodlivý, zákonný a primeraný a zohľadňuje podľa súdu aj vzájomný pomer závažnosti spáchaných
skutkov. Obžalovaný B. sa dopustil závažného protiprávneho konania proti slobode, a to s úmyslom
zmocnenia sa cudzej veci a získania majetkového prospechu, a to na maloletej osobe. S poukazom
na závažnosť zločinu lúpež v súbehu s prečinmi neoprávnené vyrobenie a používanie platobného

prostriedku, kedy si platobný prostriedok nielen neoprávnene zadovážil, ale tento aj neoprávnene použil,
nemožno podľa súdu uloženie trestu v nižšej výmere odôvodniť ani zánikom trestnosti za skutok
neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla. Nakoľko A. B. v posledných desiatich rokoch
nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, súd ho v súlade s § 48 odsek 2 písmeno
a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.
11. Vo vzťahu k C. B. prvostupňový súd zistil, že v odpise registra trestov sedem záznamov (okrem
iného aj odsúdenie prvostupňovým súdom, sp. zn. 28T/23/2022 za zločin lúpeže v súbehu s prečinom
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku a neoprávneného používania cudziehomotorového vozidla. Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynuli štyri
záznamy, v dňoch 26. apríla 2016, 27. februára 2019 a 26. augusta 2022 sa dopustil priestupkov
proti občianskemu spolunažívaniu (hrubé správanie), za ktoré mu boli uložené pokuty vo výške 30,-

a 35,- eur. Dňa 28. augusta 2022 sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky (vedenie motorového vozidla bez príslušného vodičského oprávnenia), za ktorý mu bola
uložená pokuta vo výške 300,- eur a zákaz činnosti. Z lustrácie ZVJS vyplynulo, že C. B. vykonáva
trest v ústave Leopoldov, a to vo veci vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 28T/23/2022 od 31.
augusta 2022 a predpokladaný koniec trestu má určený na 28. februára 2031, kedy má predpokladaný

nástup trestu vo veci Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/120/2018. Pri ukladaní primeraného
trestu prvostupňový súd prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie a
jeho mieru, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, na osobu odsúdeného, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy, prihliadol na to, že pri skutku, ktorý mal v čase spáchania znaky prečinu
neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 216 odsek 1 Trestného zákona, došlo v
dôsledku zmeny Trestného zákona k zániku trestnosti, prihliadol aj na závažnosť tohto skutku, ako aj na

závažnosť trestných činov, pri ktorých k zániku trestnosti nedošlo. Trest ukladal podľa najprísnejšieho zo
zostávajúcich trestných činov (zločin lúpež podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona), a to podľa Trestného
zákona účinného v čase spáchania skutkov so zákonným rozpätím trestnej sadzby sedem rokov až
dvanásť rokov. Prvostupňový súd zistil u obžalovaného B. poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno
l) Trestného zákona, nakoľko sa priznal k spáchaniu skutkov a tieto úprimne oľutoval a poľahčujúcu

okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, nakoľko bol už za trestný čin odsúdený a vzhľadom
na opakované spáchanie zločinu aplikoval aj ustanovenie § 38 odsek 5 Trestného zákona, v dôsledku
čoho zvýšil dolnú hranicu trestu odňatia slobody zo sedem rokov na deväť rokov a šesť mesiacov
a pri aplikácii ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona hornú hranicu zvýšil z dvanásť rokov na
šestnásť rokov. Odsúdený B. sa k spáchaniu činov priznal, vyslovil úprimnú ľútosť nad ich spáchaním a

urobil vyhlásenie o svojej vine, a tieto skutočnosti podľa súdu zakladajú dôvod na aplikáciu ustanovenia
§ 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam, v dôsledku čoho súd ukladal
obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 6 (šesť) mesiacov, teda znížený o
celých dvanásť mesiacov pod zvýšenú dolnú hranicu trestu odňatia slobody. Takýto trest je podľa súdu
spravodlivý, zákonný a primeraný a zohľadňuje aj vzájomný pomer závažnosti spáchaných skutkov.

Odsúdený B. sa dopustil závažného protiprávneho konania proti slobode s úmyslom zmocnenia sa
cudzej veci a získania majetkového prospechu, a to na maloletej osobe. S poukazom na závažnosť
zločinu lúpež v súbehu s prečinmi neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, kedy
si platobný prostriedok nielen neoprávnene zadovážil, ale tento aj neoprávnene použil, nemožno podľa
súduuloženietrestuvnižšejvýmereodôvodniťanizánikomtrestnostizaskutokneoprávnenépoužívanie

cudzieho motorového vozidla. Nakoľko C. B. v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselný trestný čin (vo veci Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/120/2018), súd
ho v súlade s § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
12. Tunajší súd považuje odvolania obžalovaných za čiastočne dôvodné v tej časti, v ktorej namieta

neprimeranú prísnosť trestu. Z uvedeného dôvodu, trpí výrok napadnutého rozsudku uvedený v bodoch
II. a IV. vadou, ktorá má za následok potrebu jeho zrušenia.
13. V predmetnej veci treba vyriešiť otázku, či novo ukladaný trest za trestnú činnosť, ktorá nebola
dotknutánovelizáciouTrestnéhozákonavpodobezánikutrestnostipodľa§84Trestnéhozákonavznení
účinnom od 06.08.2024, má byť ukladaný ako trest v zmysle právnej úpravy účinnej do 05.08.2024 alebo

od 06.08.2024, pričom potrebu aplikácie znenia Trestného zákona účinného od 06.08.2024 požadujú
aj obžalovaný a tvoria súčasť odvolacích námietok .
Podľa § 438k odsek 7 Trestného zákona trest, ktorý bol právoplatne uložený pred 15.3.2024 a ktorý
nebol ešte celkom vykonaný, za čin, ktorý podľa Trestného zákona v znení účinnom od 15.3.2024 nie
je trestným činom, sa vo zvyšnom rozsahu nevykoná.

Podľa § 405a odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny
zákona podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe
aplikácie takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.
V konaní podľa tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni a vo veciach,
v ktorých v prvom stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia

účinnosti zmeny zákona.
Podľa § 405b odsek 1 Trestného poriadku, ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa §
84 Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný
čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnostičinu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží
primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa §
84 Trestného zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh

uloženého trestu započítanie možné.
Podľa § 405d odsek 1, odsek 2, odsek 3 a odsek 4 Trestného poriadku, na vyhotovenie rozhodnutia, jeho
doručenie, opravný prostriedok proti rozhodnutiu, opravu rozhodnutia podľa tohto dielu sa primerane
použijú ustanovenia o rozsudku a o uznesení, ak v tomto diele nie je ustanovené inak. Rozsudok v
konaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykoná iba za účelom vyhlásenia

rozsudku; ustanovenia tohto zákona o verejnom zasadnutí sa použijú primerane. Nadriadený súd
rozhoduje podľa tohto dielu na neverejnom zasadnutí; odsek 2 tým nie je dotknutý. Ak súd pri postupe
podľa § 405b odsek 1 ukladá nový trest, rozsudok podľa § 405b odsek 1 sa stáva právoplatným až
právoplatnosťou výroku o novourčenom treste.
14. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku

nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší. V tomto smere je nesporné, že ak by sa odsúdeným mal ukladať trest
podľa znenia Trestného zákona (konkrétne ustanovenia podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného
zákona, nakoľko ide o trestný čin v ich prípade najprísnejšie sankcionovaný) účinného od 06.08.2024,
išlo by vzhľadom na ich postavenie o (pre odsúdených) o priaznivejší postup, nakoľko trestná sadzba by

v prípade odsúdeného B. predstavovala výmeru 4 roky a 8 mesiacov až 16 rokov (základná sadzba 7 až
12 rokov by bola modifikovaná jednak titulom § 39 ods. 5 Trestného zákona, ale aj § 41 ods. 2 Trestného
zákona,vzhľadomnavyhlásenieviny,aleajnapotrebuukladaniaúhrnnéhotrestuzdôvoduaplikácietzv.
asperačnej zásady) a pre odsúdeného B. (6 rokov, 9 mesiacov a 10 dní až 16 rokov - základná sadzba
7 až 12 rokov by bola modifikovaná jednak titulom § 38 ods. 3 Trestného zákona, následne § 39 ods. 5

Trestného zákona, ale aj § 41 ods. 2 Trestného zákona), pričom výmera aplikovateľná pre odsúdených
v zmysle znenia Trestného zákona účinného do 05.08.2024 predstavovala 6 rokov a 4 mesiace až 16
rokov (pre odsúdeného B.), resp. 6 rokov a 8 mesiacov až 16 rokov (pre odsúdeného B.). Odvolací súd
však v predmetnej veci dospel k názoru, že na posudzovanú trestnú veci je nutné aplikovať ustanovenia
Trestného zákona v znení ich účinnosti do 05.08.2024.

15. V predmetnej veci odvolací súd konštatuje, že v situácii po právoplatnom odsúdení došlo
evidentne k zmene právnej úpravy vzťahujúcej sa na kvalifikáciu konania odsúdených, avšak nedošlo
k zániku trestnosti činov (v rozsahu kvalifikácie skutku ako zločinu lúpeže). V tomto prípade aj
podľa novelizovaného znenia Trestného zákona konanie odsúdených má naďalej znaky trestného činu,
hoci aktuálne už posudzovaného miernejšie s prihliadnutím na aplikovateľný právny stav ako celok.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dôvodová správa (pomerne strohá v tejto spojitosti)
k novele Trestného poriadku k § 405a až 405d uvádza len toľko, že „Zavádza sa nový procesný
postup preskúmania rozhodnutia súdu (najmä rozsudkov, ktorými bola vyslovená vina) pre prípad zániku
trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa § 84 Trestného zákona, ako aj postup pri zániku trestnosti
činu v niektorých procesných situáciách v prípravnom konaní.“ Ani z dôvodovej správy teda nevyplýva

zámer, vôľa zákonodarcu, aby v prípadoch trestných konaní ukončených právoplatnými odsudzujúcimi
rozsudkami bolo pripustené aj posudzovanie a skúmanie možností zmierňovania právnej kvalifikácie
pri jednotlivých trestných činoch vzhľadom na zmenu Trestného zákona, keďže explicitne upravuje
iba otázku zániku trestnosti činu. Aj z toho však možno usúdiť, že extenzívne vykladanie možností
použitia § 405b ods. 1 Trestného poriadku aj na prípady, kedy po právoplatnom odsúdení došlo k zmene

podstatných ustanovení Trestného zákona, ktoré majú za následok zmiernenie právnej kvalifikácie
konania páchateľa (páchateľov), neprichádza do úvahy, a to podľa odvolacieho súdu evidentne z
dôvodu zabezpečovania právnej istoty vytvorenej právoplatným odsudzujúcim rozsudkom. Je potrebné
zdôrazniť, že ide o podstatne inú situáciu ako v prípade, že k zásadnej zmene zákona dochádza síce
po spáchaní skutku, ale pred právoplatným rozhodnutím o ňom súdom, kedy súd je viazaný okrem §

2 ods. 1 Trestného zákona aj ústavným rámcom tvoreným čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. Ani Ústava SR,
ani Trestný zákon však okrem uvedených ustanovení neposkytujú právoplatne odsúdeným osobám
účasť na akýchkoľvek výhodách, či benefitoch, ktoré by teoreticky kedykoľvek v neskoršom období po
právoplatnosti odsudzujúcich rozsudkov mohli zmeny Trestného zákona prinášať.
16. Napokon je potrebné pripomenúť, že zmena právnej kvalifikácie nie je zaradená ani medzi dôvody

opodstatňujúce povolenie obnovy konania, hoci inak podľa § 394 Trestného poriadku medzi dôvody
obnovy konania patria aj dôkazy a skutočnosti týkajúce sa aj trestu, a to také, vzhľadom na ktoré by
pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, k pomerom páchateľa, bol by v
rozpore s účelom trestu. Popri tom podľa § 395 Trestného poriadku je obnova konania, ak trestnosť činuzanikla, vylúčená v neprospech obvineného, z čoho vyplýva, že v prospech obvineného je prípustná,
opäť však s dôrazom iba na zánik trestnosti činu, nie z dôvodu zmeny, resp. zmiernenia právnej
kvalifikácie činu.

17. Odvolací súd má za to, že kľúčové je hmotnoprávne ustanovenie § 438k odsek 7 Trestného zákona,
ktoré upravuje prechodné ustanovenia k zmenám Trestného zákona účinným od 15.3.2024. Jeho
zmyslom bolo docieliť taký stav veci, aby po účinnosti predmetnej novely nik nevykonával trest za čin,
ktorý po novele už nie je trestným. Toto prechodné ustanovenie zjavne cielilo len na nevykonané zvyšky
trestov uložených za trestné činy, ktorých trestnosť zanikla, pričom predmetné hmotnoprávne pravidlo

našlo svoj odraz v procesnom kódexe, a to v Trestnom poriadku vo štvrtom diely ôsmej časti označenej
ako „Preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona“, konkrétne v ustanovení § 405b Trestného
poriadku citovaných vyššie v texte, ktoré upravujú procesný postup, ako želaný stav dosiahnuť.
18. Konanie podľa § 405b Trestného zákona nie je opakovaním konania v pôvodnej trestnej veci,
týka sa iba výroku o treste, aj to len jeho primeranosti vo vzťahu k trestnému činu, ktorého trestnosť
zanikla. Citované ustanovenie zákona neumožňuje súdom akokoľvek zasahovať do výroku o vine,

ten je aj naďalej právoplatný, preto ho súdy nemôžu preskúmavať, tobôž nemôžu skutok, pri ktorom
trestnosť činu nezanikla, inak právne kvalifikovať. Z uvedených dôvodov sa nový primeraný trest
ukladá podľa Trestného zákona účinného v čase, keď bol pôvodný trest ukladaný, nie podľa Trestného
zákona účinného od 6.8.2024. Inak vyjadrené, v danej veci bolo potrebné ukladať nový súhrnný trest
podľa najprísnejšieho trestného činu, ktorého trestnosť nezanikla, pričom prvostupňový súd správne

rozhodovalpodľaTrestnéhozákonaúčinnéhovčasespáchaniačinuasúčasneajvyhláseniapôvodného
odsudzujúceho rozhodnutia. V prípadoch trestného činu, ktorého trestnosť nezanikla a za ktorý bol
právoplatne uložený trest do 5.8.2024, nie je možné ukladať trest podľa Trestného zákona účinného od
6.8.2024, nakoľko novela Trestného zákona ani Trestného poriadku účinná od 6.8.2024, neumožňuje
prehodnocovať tresty pri trestných činoch, kde trestnosť činu nezanikla. Účelom novely Trestného

zákona účinného od 6.8.2024 bolo zabezpečiť, aby odsúdení nevykonali zvyšky trestov, za činy, ktorých
trestnosť zanikla, avšak jej účelom nebolo prehodnocovať uložené tresty za trestné činy, kde trestnosť
nezanikla.
19. Prvostupňový súd teda nijako nepochybil, keď neukladal nový primeraný trest podľa Trestného
zákona účinného od 6.8.2024. Rovnako prvostupňový súd formálne nepochybil, ak ako primeraný trest

za zostávajúce trestné činy obžalovaným určil z hľadiska výmery trestu trest v rovnakých ako pôvodne
uložených výmerách a to nepodmienečnou formou. Ide o tresty uložené v rámci zákonom ustanovenej
trestnej sadzby. Možno dodať, že primeranosť trestu v zmysle ustanovenia § 405b odsek 1 Trestného
poriadku neznamená, že nanovo uložený trest nutne musí byť miernejší (či dokonca výrazne miernejší)
než trest uložený v pôvodnom rozhodnutí, resp. že ako primeraný nemôže byť opätovne uložený trest v

rovnakej výmere. Odvolací súd sa zameral aj na primeranosť v konkrétnej veci, resp. možnosť uloženia
trestu v nižšej výmere, pričom dospel k názoru, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho
trvania. Nakoľko boli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 322 ods. 3 Trestného poriadku,
odvolací súd sám rozhodol po zrušení napadnutého rozsudku tak, ako je to uvedené v bodoch II. a III.
výrokovej časti tohto rozsudku odvolacieho súdu.

20. Pokiaľ ide o výšku novo uloženého trestu odňatia slobody, tunajší súd ukladal trest podľa ustanovení
Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, v rámci trestnej sadzby 6 rokov a 4 mesiace až 16
rokov (pre odsúdeného B.), resp. 6 rokov a 8 mesiacov až 16 rokov (pre odsúdeného B.), pri zohľadnení
pomeru a závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak, ako boli zistené už v pôvodnom konaní.
Trest ukladal ako úhrnný, t.j. za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s

poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, v súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa
§ 219 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečinom
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pričom v predmetnej veci ide stále o ukladanie

úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona.
21. Podľa názoru odvolacieho súdu dĺžka trestu odňatia slobody mohla a mala byť ukladaná pri spodnej
hranici možnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody a táto sa javí byť v kontexte osoby odsúdených
ako dostatočná. Odvolací súd sa zameral na primeranosť v konkrétnej veci, resp. možnosť uloženia
trestu v nižšej výmere v prípade oboch odsúdených, pričom dospel k názoru, že účel trestu možno

dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania, avšak logicky len v takej výmere, akú umožňoval Trestný zákon
účinný do 05.08.2024. Odvolací súd konštatuje, že samotný fakt, keď na právny vzťah odsúdených je
nutné aplikovať (pre ich osoby osobu) prísnejšiu právnu úpravu neznamená automaticky nemožnosťzohľadnenia tohto stavu v rámci zákonných mantinelov ustanovení Trestného zákona (v znení do
05.08.2024).
22. Žiada sa dodať, že obžalovaný B. je osobou doposiaľ s počtom 11 záznamov v registri trestov

a obžalovaný B. je osobou doposiaľ s počtom 16 záznamov v registri trestov, v absolútnej väčšine
prípadov pri oboch za majetkovú trestnú činnosť, ale vzhľadom na fakt, že sa o ich treste rozhoduje za
situácie, keď dochádza k zmierňovaniu trestnoprávnej politiky štátu a trestných postihov, za posilnenia
prvkov tzv. restoratívnej justície, považoval odvolací súd za vhodné uložiť odsúdeným tresty blížiace
sa k spodnej hranici modifikovaných trestných sadzieb (viď bod 14.), konkrétne v prípade odsúdeného

B. trest vo výmere 6 rokov so zaradením do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia a odsúdenému
B. trest vo výmere 7 sedem rokov so zaradením do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia, keďže
v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku bol vo výkone nepodmienečného trestu. Takéto tresty
budú zákonnými, primeranými a spravodlivými, nakoľko na jednej strane zohľadnia špecifiká predmetnej
trestnej veci, na druhej strane bude po zvýšení zákonných sadzieb dostatočný priestor na dosiahnutie
účelu trestného konania pri osobe odsúdených ako recidivujúcich páchateľoch majetkovej trestnej

činnosti. Úvaha súdu o účele trestu pri osobe recidivujúcich páchateľa bola taktiež správna, žiada sa
dodať, že tento účel majú potenciál naplniť už tresty, ktoré ukladá odvolací súd. V tomto smere nie je
konanie v zmysle § 405b ods. 1 Trestného poriadku opravným prostriedkom, v ktorom by odvolací súd
mohol naprávať aplikáciu ustanovení § 36 až 38 Trestného zákona, hoci by aj nebola prípadne správna
(čo však v predmetnej veci odvolací súd beztak nezistil).

23. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaných ohľadom neprimeranej prísnosti trestu, toto bolo nedôvodné,
práve s ohľadom na skutočnosti obsiahnuté v predchádzajúcich bodoch.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.