Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124207829
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4124207829.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom : Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Nitra, so sídlom D. E. XX, F., deti rodičov: matka G. H. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. F. XXX/XX, F. a otec J. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX/X, F., zastúpený: AK
Zuzana Gáliková, s.r.o., so sídlom Farská 33, Nitra, IČO: 55 534 619, o návrhu na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 17.10.2024, č.k. 24P/120/2024-103, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. p o t v r d z u j e.

Vo výroku II. sa rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e.

Vo výroku III. a závislom výroku IV. sa rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v rozsahu zrušenia
s a v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa
17.08.2016, č.k. 11P/305/2015-375 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.01.2017,

č.k. 25CoP/60/2016-402 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností tak, že maloletú A. a
C. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka je povinná zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloleté deti vždy od nedele v párnom týždni kalendárneho roka od 18:00 hod.
do nasledujúcej nedele v nepárnom týždni kalendárneho roka do 18:00 hod., každý rok od 23.12 od
9:00 hod. do 24.12. do 18:00 hod., v nepárnom kalendárnom roku od 31.12. od 9:00 hod. do 01.01.
nasledujúceho roka do 18:00 hod., každý rok od 15.07. od 20:00 hod. do 01.08. do 9:00 hod. a od
15.08. od 20:00 hod. do 31.08. do 20:00 hod. a otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o

maloleté deti od nedele v nepárnom týždni kalendárneho roka od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele v
párnom týždni kalendárneho roka do 18:00 hod., každý rok od 24.12 od 18:00 hod. do 25.12. do 17:00
hod., v párnom kalendárnom roku od 31.12. od 9:00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod.,
každý rok od 01.07. od 9:00 hod. do 15.07. do 20:00 hod. a od 01.08. od 9:00 hod. do 15.08. do 20:00
hod. s tým, že k odovzdávaniu a preberaniu maloletých detí bude prichádzať vždy v mieste bydliska
toho rodiča, u ktorého aktuálne končí zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté deti s tým, že
právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia (výroky I., II.) a výrokom III.

uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletej A. sumou vo výške 80 eur mesačne a na výživu
maloletého C. sumou vo výške 60 eur mesačne, ktoré sumy uložil otcovi platiť vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Výrokom IV. rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.2.Rozhodnutie právne odôvodnil § 26, § 24 ods. 3, 5, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, 6 zákona č. 36/2005 Z.z.
(ďalej „Zákon o rodine“), § 38 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
„C.m.p.“), kedy na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia

súdu o úprave práv a povinností k maloletým deťom došlo k zmene pomerov vyžadujúcej zmenu
predchádzajúceho rozhodnutia. Vykonaným dokazovaním zistil, že styk otca s maloletými deťmi sa v
súčasnosti realizuje podľa poslednej úpravy styku, t.j. podľa rozhodnutia Okresného súdu Nitra č.k.
24P/104/2020-25 zo dňa 30.06.2020 (právoplatného a vykonateľného dňa 07.08.2020),
tento prebieha bezproblémovo, počas doby, kedy sú deti v starostlivosti otca sa im riadne venuje,

zabezpečuje im program, plní si s nimi školské povinnosti. Otec má k maloletým deťom vybudovaný silný
citový vzťah, rovnako tak maloleté deti k otcovi. Súčasný model stretávania maloletých detí s otcom,
ktorýsapribližujestriedavejosobnejstarostlivostiobidvochrodičov,detizvládajúbezproblémovo,súnaň
už adaptované. Z pohovoru s maloletými deťmi vykonaného súdom dňa 03.09.2024 vyplynulo, maloleté
deti sú v starostlivosti otca spokojné, radi s ním trávia čas, pripravujú sa s ním aj do školy a rešpektujú
ho. Maloleté deti majú rovnako pozitívny vzťah k obom rodičom a prejavili záujem tráviť rovnaký čas s

oboma rodičmi. Aj keď komunikácia medzi rodičmi nie je na dobrej úrovni, odovzdávajú si však aspoň
základné informácie, ktoré sa týkajú maloletých detí. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že
otec si riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a ich potreby zabezpečuje aj iným
spôsobom nad rámec výživného.
3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotení dospel k záveru, že

zmena pomerov, ktorá nastala od posledného rozhodnutia súdu si vyžaduje aj zmenu predchádzajúceho
rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Z vykonaného pohovoru s
maloletými deťmi realizovaným dňa 03.09.2024 zistil, že maloleté deti prejavili jednoznačný záujem
o to, aby boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti, chcú tráviť rovnaký čas s obidvomi rodičmi,
ku ktorým majú vytvorený rovnako blízky pozitívny citový vzťah, oboch svojich rodičov považujú za

rovnocenných a výchovné zručnosti oboch rodičov hodnotia rovnako kladne. Tiež prístup oboch rodičov
vo vzťahu k plneniu si povinností maloletých detí je približne rovnaký. Doterajší rozsah styku s otcom bol
nastavený hlavne na víkendové dni, kedy bol väčší priestor ponechaný na voľnočasové aktivity. Podľa
názoru súdu prvej inštancie striedanie maloletých detí v týždňových intervaloch zabezpečí maloletým
deťom rovnako strávený čas počas pracovného týždňa a počas víkendu u otca ako aj u matky. Zverenie

maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak môže podľa súdu prvej
inštancie maloletým deťom zaistiť lepšie výchovné prostredie, keď bude mať aj otec detí možnosť dlhší
časový úsek výchovne vplývať na maloleté deti a poskytovať im otcovský vzor. Obaja rodičia tak budú
zabezpečovať potreby svojich detí nielen po emocionálnej stránke, ale i sociálnej a ekonomickej, budú
rešpektované práva detí na zachovanie ich vzťahu a citových väzieb k obidvom rodičom a udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, čo bude viesť k
prospechu v ďalšej výchove detí a ich smerovaní. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil, že
rodičia bývajú v rovnakom meste, preto prostredie, v ktorom sa deti pohybujú, či už v starostlivosti
otca alebo v starostlivosti matky, je totožné. Deti aj naďalej môžu navštevovať tú istú školu, stretávať
sa s okruhom tých istých priateľov, čím bude aj naďalej zabezpečená stabilita výchovného prostredia.

Súd prvej inštancie mal za preukázané, že otec maloletých detí dokáže zabezpečiť rovnako vhodné
prostredie pre výchovu, starostlivosť, ako aj pre vzdelávanie maloletých detí ako matka, keď aj doteraz
upravený rozšírený styk otca s maloletými deťmi je realizovaný bezproblémovo. Pozornosť upriamil ďalej
na to, že doterajšia úprava styku otca s maloletými deťmi sa počtom dní strávených v starostlivosti otca
približuje modelu striedavej osobnej starostlivosti, avšak kontakt otca s deťmi je rozdelený do viacerých

dní a forma striedavej osobnej starostlivosti môže deťom poskytnúť ucelený kontakt s otcom bez nutnosti
častejšieho premiestňovania medzi bydliskami obidvoch rodičov. Po zohľadnení, že obaja rodičia majú
záujem vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti, že otec ako navrhovateľ v tomto konaní súhlasí
so zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov uzavrel, že v danom
prípade sú splnené všetky predpoklady na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti

obidvoch rodičov. Takúto formu starostlivosti (aj s prihliadnutím na názor maloletých detí, ktoré sú
vzhľadom na svoj vek dostatočne vyspelé na to, aby vedeli svoje pocity vyhodnotiť a následne vysloviť
svoj skutočný názor ) posúdil ako najvhodnejšiu pre maloleté deti, ktoré v aktuálnom veku dospeli do
stavu, že táto forma starostlivosti bude pre nich vyhovujúca.
4. Rozhodnutie o výživnom odôvodnil súd prvej inštancie tým, že otec sám navrhol, aby ho súd zaviazal

povinnosťou prispievať na výživu maloletej A. vo výške 80 eur mesačne a na výživu maloletého C.
vo výške 60 eur mesačne, ktoré sumy považoval za dostatočné na zabezpečenie potrieb maloletých
detí. Konštatoval, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti sa vyživovacia povinnosť rodičom bežne
neurčuje, prípadne sa určí tomu rodičovi, ktorý má podstatne vyšší príjem, čo v tomto prípade spĺňamatka, avšak otec ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti má možnosť užívania ďalších finančných
prostriedkov, okrem pravidelného mesačného príjmu zo svojej pozície zamestnanca. Súd prvej inštancie
mal záujem zabezpečiť rovnaké podmienky detí v starostlivosti obidvoch rodičov, pričom prihliadol na

ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky voči plnoletému synovi, ktorý študuje na strednej škole a žije v
spoločnej domácnosti s matkou. Mal za to, že takýmto spôsobom bude zabezpečená rovnaká životná
úroveň maloletých detí v osobnej starostlivosti matky ako aj v osobnej starostlivosti otca.
5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka, dôvodiac § 365
ods. 1 písm. f/, h/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „ C.s.p.“) a navrhujúc, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej
osobnej starostlivosti zamietne. Uviedla, že odvolaním napadnutý rozsudok považuje za nesprávny.
Otec podal opakovaný návrh na zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti po roku a pol od
právoplatnosti posledného rozsudku, ktorým súd zamietol jeho návrh týkajúci sa starostlivosti o maloleté

detí, kedy i v tom čase prihliadal na názor maloletých detí, ktoré uviedli, že aktuálna úprava styku im
vyhovuje. Maloleté deti nezmenili svoj názor od posledného výsluchu, na otázky odpovedali alibisticky,
aby sa nenahneval otec ani matka. A. na otázku, či si dokáže predstaviť tento druh starostlivosti uviedla,
že by jej to nevadilo a C. uviedol, že mu je to celkom jedno. Matka zdôraznila, že deti vyjadrovali svoj
názor opakovane v predchádzajúcich konaniach, z výsledku sú frustrované a sklamané, nesúhlasili ani

s predchádzajúcim nanúteným rozšírením styku. Rozhodnutie nie je v najlepšom záujme maloletých
detí, ale v záujme otca, ktorý nie je povinný prispievať na výživu detí. Otec maloletým deťom pri
predchádzajúcom návrhu sľúbil, že bude rešpektovať ich názor a je to naposledy, čo žiada o striedavú
osobnú starostlivosť, avšak opätovný návrh podal necelý rok a pol od právoplatnosti predchádzajúceho
rozhodnutia. Matka poukázala na to, že pohovor s maloletými deťmi trval okolo 10 minút, a na základe

ich vyjadrení „nevadilo“ a „je mi to jedno“ došlo ku kompletnej zmene ich života. Obe deti sú v citlivom
pubertálnom veku, A. je žiačkou deviateho ročníka základnej školy, čakajú ju prijímacie pohovory na
stredné školy a už zmenou školy príde k zásadnej zmene. Po výsluchu detí mali byť rodičia oboznámení
s vyjadreniami detí, čo sa nestalo, a súd prvej inštancie na základe desaťminútových pohovorov s deťmi
vyhovel návrhu otca aj napriek tomu, že s tým matka nesúhlasila. Matka konštatovala, že sa maloletých

detí pýtala, či sa na pohovore vyjadrili že striedavú starostlivosť chcú, obe deti reagovali negatívne.
Maloleté deti si na súčasnú úpravu styku zvykli, podstatné veci riešia s matkou, aj v čase keď sú u otca.
Všetky úrazy sa deťom stali v čase keď boli v starostlivosti otca. Deti jej nikdy nepovedali, že by chceli
byť viac s otcom. Od rozhodnutia súdu prvej inštancie sa správanie detí diametrálne zmenilo, začali sa
medzi sebou hádať, sú agresívnejšie, nervóznejšie, podráždenejšie. A. našla únik vo forme nakupovania

cez internet a C. začal často chodiť po škole s partiou von, čo doteraz nerobil.
7. Podľa matky rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti pre nich znamená aj existenčné problémy,
keďže dochádza k zníženiu výživného, zníženiu daňového bonusu na deti a zároveň k zvýšeniu DPH.
Konštatovala, že bude nútená presťahovať sa k svojej matke mimo F. a byt v ktorom aktuálne s deťmi
býva, dať do nájmu. Hypotéka na byt, v ktorom v súčasnosti bývajú, je vo výške 657,94 eur, ďalšiu

hypotéku za byt ktorý predala a reinvestovala do domu ( kde býva otec) je vo výške 133,64 eur
mesačne, poplatky za byt sú 160 eur mesačne a energie vo výške 69 eur mesačne, a tak spoločne
na bývanie mesačne uhrádza 1 020,58 eur. Deti budú mať významnú zmenu tým, že sa budú musieť
opätovne sťahovať. Matka poukázala na názor I. L. M., I. z Výskumného ústavu detskej psychológie
a patopsychológie podľa ktorého musí byť striedavá osobná starostlivosť riadne naplánovaná, zvážená

z viacerých hľadísk a obaja rodičia na ňu musia byť dôkladne, najmä psychicky pripravení. Nemala by
byť výsadou rodičov v snahe docieliť svoje a vyhrať v spore nad ex-partnerom, keď takáto motivácia by
mala byť kontraindikáciou takejto formy starostlivosti. Striedavá osobná starostlivosť o deti funguje keď
obaja rodičia sú presvedčení, že ten druhý je pre deti dôležitý, keď obaja rodičia sú presvedčení, že ten
druhý je tiež dobrý rodič, rodičia žijú blízko seba, deti si tiež prajú takúto formu starostlivosti, rodičia majú

k tejto forme starostlivosti priaznivý postoj, jeden rodič riadne dodržiava finančné záväzky voči druhému
rodičovi, rodičia navzájom spolupracujú, sú flexibilní, majú slušnú úroveň komunikácie, nezaťahujú deti
do svojich problémov a konfliktov a ak je dieťa staršie ako 3 roky, resp. je schopné odlúčenia od druhého
rodiča na určitý čas. Spoločná starostlivosť môže zlyhať keď jeden rodič sa o deti nemôže primerane
starať, jeden rodič je zjavne proti takémuto usporiadaniu, miesta, kde rodičia žijú po rozvode sú od

seba veľmi vzdialené, rodičia pociťujú navzájom nepriateľstvo a nemajú snahu o jeho zmiernenie, rodičia
používajú deti ako „rukojemníkov“ vo vzájomnom boji, ako prostriedok na zmiernenie vlastnej viny či
snahu vyhnúť sa vyživovacím povinnostiam. Odvolanie matka uzavrela tým, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie sa opiera o názor maloletých detí, ktorý nebol vyhodnotený správne, pohovor s deťmi bolvykonaný tendenčne a rozhodnutie nie je v najlepšom záujme maloletých detí. Otec nie je schopný
fungovať v režime striedavej osobnej starostlivosti vzhľadom na jeho povahu, charakterové vlastnosti,
klamstvá, spôsob akým zabezpečuje starostlivosť o deti, jeho pracovnou vyťaženosťou a nemožnosťou

dohodnúť sa na elementárnych záležitostiach.
8. Otec maloletých detí v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedol, že striedavá osobná starostlivosť
je v záujme maloletých detí. Podľa jeho názoru sa matka snaží maloleté deti ovplyvňovať. V čase,
keď deti prichádzajú do puberty je vhodné, aby trávili viac času so svojim otcom. Zároveň uviedol, že
v správaní detí nepozoroval žiadnu zo zmien, na ktoré poukazovala matka v odvolaní.

9. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je v najlepšom záujme maloletých detí a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. Konštatoval, že maloleté
deti sú dostatočne zrelé na to, aby vedeli vyjadriť svoj názor. Konajúci súd prve1 inštancie s prihliadnutím
na názor maloletých detí, ktorý vyjadrili dňa 03.09.2024 počas realizácie pohovoru za prítomnosti
psychologičky KS Nitra, zákonnej sudkyne a kolízneho opatrovníka vo veci vecne správne rozhodol.

10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219
ods. 1 C.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a po preskúmaní odvolania
matky dospel k nasledujúcim záverom.

11. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných
podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).

13. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu sa odvolací súd po skutkovej a právnej stránke stotožnil
s podstatnými dôvodmi rozhodnutia vzťahujúcimi sa k odvolaním matky napadnutému výroku I.,
ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 17.08.2016, č.k. 11P/305/2015-375 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.01.2017, č.k. 25CoP/60/2016-402 v časti úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností a obe maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov s určením intervalu osobnej starostlivosti každého rodiča počas bežného kalendárneho
roka (v osobnej starostlivosti sa rodičia striedajú v týždňových intervaloch) , počas Vianoc a Silvestra
( s osobitnou úpravou ) a v obdobiach letných školských prázdnin (kedy zabezpečujú rodičia osobnú
starostlivosť o maloleté deti v polovici mesiacov júl a august). Má za to, že súd prvej inštancie

v odôvodnení rozhodnutia dostatočne a presvedčivo zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce
pri rozhodovaní o zmene formy starostlivosti rodičov o maloleté deti podstatný význam, pričom sa v
rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami účastníkov konania prednesenými v konaní na
súde prvej inštancie, na tieto dôvody v plnej miere odkazuje (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.) a len v záujme
vyporiadania sa s odvolacími námietkami matky dodáva nasledovné.

14. K matkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p., že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam konštatuje, že
citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok

hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas
konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie
založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov,

prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných
ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený
odvolací dôvod nie je naplnený, keďže rozhodnutiu súdu prvej inštancie, vzťahujúce sa k výroku I.

nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že
by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jehohodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení
procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

15. K námietke matky, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej
inštancie vo vzťahu k prijatému výroku I. zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne
závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

16. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich

výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

18. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak

so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

19. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

20. Podľa § 43 ods.1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

21. Vlastnosťou meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou
súčasťou záruk právneho štátu čo znamená, že ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže
sa prejednávať znova (§ 230 C.s.p.). Ustanovenia § 121 C.m.p. a § 26 Zákona o rodine upravujú
možnosť zmeny rozsudku vo veciach (o.i.) výkonu rodičovských práv a povinností, a to aj bez

návrhu. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci znova rozhodnúť je zmena pomerov.
Znamená to, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia sa
zmenili v takej miere, že sa závažnejším spôsobom prejavujú v pomeroch účastníkov. Ak konajúci súd
dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu pôvodného rozhodnutia, vydá nové rozhodnutie
rovnakého druhu ako rozhodnutie, ktoré mení, pričom výrok nového rozhodnutia musí obsahovať aj

špecifikáciu výroku, ktorý je novým rozhodnutím dotknutý a prípadne aj rozsah, v akom sa pôvodné
rozhodnutie mení.

22. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v posudzovanej veci sa súd prvej inštancie týmito
kritériami zaoberal a dostatočne ich posudzoval práve v kontexte zisteného skutočného stavu veci,

majúceho podstatný význam pre rozhodnutie o otcom navrhnutej zmene formy starostlivosti rodičov o
maloleté deti. Odvolací súd sa s ním zhoduje, že v prejednávanej veci bola zistená zmena pomerov
odôvodňujúca zmenu rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17.08.2016, č.k. 11P/305/2015-375
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.01.2017, č.k. 25CoP/60/2016-402 v častitýkajúcej sa osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti (ktoré sú staršie, stýkajú sa s otcom
podľa ostatného rozhodnutia , majú s otcom vytvorený vzájomný citový vzťah, v priebehu výsluchu
maloleté deti prezentovali záujem, aby ako rodina fungovali v režime rovnomernej striedavej osobnej

starostlivosti). V tejto súvislosti zdôrazňuje, že pokiaľ má rodič záujem rovnocenne sa podieľať na
výchove dieťaťa a nespráva sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských práv
a povinností, potom je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal
a zabezpečil jeho riadnu realizáciu.

23. Nakoľko sa v prejednávanej veci rodičia nedokázali zhodnúť v otázke formy osobnej starostlivosti
o deti, súd prvej inštancie postupoval správne, ak preskúmaval predpoklady zakotvené v ust. § 24 ods.
3 Zákona o rodine pre rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti (keď rodičia maloletých
detí spolu nežijú, avšak obaja sa o deti starajú), ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, a
to jednoznačný záujem detí na zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, možnosť
zaistenia potrieb detí pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti, spôsobilosť rodičov vychovávať deti,

záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o deti a súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením
detí do striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, znamená to,
že dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb,
aby nebolo v takýchto situáciách traumatizované, pre rozhodnutie je rozhodujúca aj vzdialenosť bydlísk
rodičov (striedavá osobná starostlivosť nebude spravidla vhodná, ak rodičia bývajú v iných mestách).

Ak sa rodičia na striedavej osobnej starostlivosti nedohodli a súhlasí s ňou len jeden rodič, vzniká súdu
povinnosť skúmať, či rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti, teda autoritatívny výrok súdu o
nej bez podkladu v konsenze obidvoch rodičov, je v záujme dieťaťa. Ak áno, súd nemusí rozhodnúť o
výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, ale mal by rozhodnúť o striedavej osobnej starostlivosti
aj napriek nesúhlasu jedného z rodičov.

24. Odvolací súd sa plne zhoduje so závermi súdu prvej inštancie v tom, že s prihliadnutím na
vývinovépotrebymaloletýchdetíanarešpektovanieichprávanavýchovuastarostlivosťzostranyoboch
rodičov, sú v posudzovanom prípade splnené podmienky na zverenie maloletých detí do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov v určenom týždennom intervale počas bežného školského roka

a s osobitnou úpravou týkajúcou sa obdobia letných školských prázdnin, Vianoc a Silvestra. Konštatuje,
že z vykonaného dokazovania je nesporné, že obaja rodičia sú schopní a ochotní vykonávať svoje
rodičovské práva čo do osobnej starostlivosti o maloleté deti, obaja rodičia sú si rovní vo svojich
rodičovských právach a povinnostiach a v konaní nebol dokazovaním vykonaným v rozsahu potrebnom
pre zistenie skutočného stavu veci ( § 35 C.m.p.) zistený žiaden dôvod na obmedzenie výkonu

rodičovských práv jedného z rodičov, v dôsledku ktorého by mali byť maloleté deti aktuálne zverené
do osobnej starostlivosti iba jedného rodiča. V prejednávanom prípade sa naviac jedná o prípad,
kedy na realizáciu striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti majú rodičia ideálne predpoklady,
keďže ich miesto súčasného bydliska je v bežne dosiahnuteľnej blízkosti, deti nemusia meniť pre
nich známe školské prostredie, a ani svoje ďalšie sociálne kontakty, určená forma striedavej osobnej

starostlivosti je primeraná veku oboch maloletých detí (aktuálne 15 rokov a 13 rokov) a v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie obe maloleté deti v priebehu pohovoru vykonaného pred súdom
prvej inštancie dňa 03.09.2024 neprezentovali nesúhlas s takouto formou osobnej starostlivosti rodičov.
Podľa názoru odvolacieho súdu práve skutočnosti prezentované maloletými deťmi v priebehu pohovoru
pred súdom prvej inštancie k otázke možnej realizácie rovnomernej striedavej osobnej starostlivosti

rodičov , ktoré sú podrobne uvedené v bode 15. preskúmavaného rozhodnutia (na ktoré odvolací súd
odkazuje), sú vzhľadom na vek maloletých detí, ich schopnosť samostatne sa vyjadriť k navrhovanej
zmene starostlivosti rodičov a posúdiť dôsledky takejto zmeny, zásadnými pri skúmaní hmotnoprávnych
zákonných podmienok pre možnú zmenu ostatného rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom. Námietky matky o riadnom neoboznámení pohovoru s maloletými

deťmi neakceptoval, keď toto tvrdenie je v rozpore so zápisnicou z pojednávania súdu nariadeného na
deň 17.10.2024, z ktorej vyplýva, že v jeho priebehu súd prvej inštancie oboznámil záznam z pohovoru
s maloletými deťmi a matka neverbalizovala žiadne výhrady k procesnému postupu súdu. Aj keď
odvolací súd akceptuje námietku matky, že maloleté deti sa k otázke striedavej osobnej starostlivosti už
vyjadrovali v predchádzajúcich súdnych konaniach, nemôže pominúť, že ostatný výsluch maloletých detí

k tejto možnej forme starostlivosti rodičov bol vykonaný pred kolíznym opatrovníkom v priebehu konania
vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 24P/162/2021 o zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností dňa 19.10.2021, kedy obe maloleté deti (v tom čase vo veku 11 rokov a 9 rokov)
jednoznačne prezentovali nesúhlas so striedavou osobnou starostlivosťou a viac sa im páčilo „ takako to je “. Pokiaľ matka v podanom odvolaní napokon argumentuje, že otec nie je schopný fungovať
v striedavej osobnej starostlivosti , keďže sa s ním nedá dohodnúť ohľadom detí na elementárnych
záležitostiach treba uviesť, že dôvodom brániacim zvereniu maloletého dieťaťa do striedavej osobnej

starostlivosti môže byť nevhodná, či absentujúca komunikácia medzi rodičmi len vo výnimočných
prípadoch z dôvodu, že žiadna, resp. konfliktná komunikácia medzi rodičmi negatívne ovplyvňuje aj
osobnostný rozvoj samotného dieťa a i charakter a kvalitu jeho výchovného prostredia (nález Ústavného
súdu ČR zo dňa 22.12.2020, sp.zn. IV. ÚS 2611/20). V kontexte zistených skutkových okolností danej
veci však nevyplývajú dôvody, ktoré by opodstatnene a oprávnene vyvolávali pochybnosť o tom, že

zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (ako forma „ spravodlivého
rozdelenia „ starostlivosti o deti medzi oboch rodičov) je v záujme maloletých a plne zaisťuje všetky
ich potreby.

25. Ďalšie argumenty matky vzťahujúce sa k výroku I. rozhodnutia odvolací súd považoval pre
rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už

konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,
či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a

relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004,
II.ÚS 200/2009).

26. S poukazom na uvedené odvolací súd výrok I. rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
2 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.

27. Pokiaľ ide o výrok II. preskúmavaného rozhodnutia, odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do
pozornosti, že oprávnenie zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bolo obom rodičom už
zverené rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 17.08.2016, č.k. 11P/305/2015-375 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.01.2017, č.k. 25CoP/60/2016-402. Uvedené znamená, že

ani pri zmene formy starostlivosti rodičov o maloleté deti nebolo v danom prípade potrebné opakovane
(a naviac aj nad návrh otca) rozhodnúť o otázke zastupovania maloletých detí a spravovania ich majetku
totožným spôsobom, ako už bola táto otázka upravená v ostatnom súdnom rozhodnutí. Na základe
uvedeného odvolací súd výrok II. rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a/ C.s.p.
zrušil.

28. Súd prvej inštancie výrokom III. rozhodnutia vyhovel návrhu otca a uložil mu povinnosť prispievať
na výživu maloletej A. sumou vo výške 80 eur mesačne a na výživu maloletého C. sumou vo výške
60 eur mesačne, ktoré sumy mu uložil platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
počnúc právoplatnosťou rozsudku. Odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na to, že

v prípade návrhu otca v tejto časti sa jedná o návrh na zmenu rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
17.08.2016, č.k. 11P/305/2015-375 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.01.2017,
č.k. 25CoP/60/2016-402 a s rozsudkom Okresného Nitra zo dňa 19.06.2017, č.k. 11P/305/2015-511
v časti určenia výživného na maloletú A. (určeného na výšku 180 eur mesačne) a o návrh na zmenu
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 23.06.2022, č.k. 24P/162/2021-128 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Nitre zo dňa 15.02.2023, č.k. 5 CoP/50/2022-179 v časti týkajúcej sa výživného na
maloletého C., zvýšeného týmto rozhodnutím zo sumy 150 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne .

29. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

30. Zdôrazňuje, že súčasťou práva na určitú kvalitu súdneho konania, je aj právo účastníka konania na
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinnenámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov konania (avšak) s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe je jedným z princípov, ktoré
predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov

svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, s odkazom na ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p.. Z odôvodnenia
rozhodnutia súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie nedáva dostatočné
záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo
na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom

súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným
požiadavkám, ktoré Civilný sporový poriadok (s odkazom na ustanovenie § 2 ods. 1 C.m.p.) kladie na
obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných
práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Súd
je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť,
ako a prípadne prečo sa určitou podstatnou námietkou, resp. tvrdením účastníka konania nezaoberal.

Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka konania na spravodlivý proces garantovaný čl.36 ods.
1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

31. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vzťahujúceho sa k matkou napadnutému výroku III.
vyplýva, že v bodoch 13-14 súd prvej inštancie uviedol skutkové zistenia týkajúce sa osobných

a majetkových pomerov rodičov, aktuálnych príjmov otca (843,82 eur netto mesačne z činnosti
administratívneho pracovníka a vodiča autobusu, 200-300 eur mesačne zo zisku spol. F. H., M., ktorej je
jedinýmspoločníkomakonateľom aktorázarok2023dosiahlaziskvovýške34183eur)ajehonákladov
(61 eur plyn, 31 eur elektrina, vodné a stočné 290,22 eur ročne) , aktuálnych príjmov matky (cca 2 000
eurnettomesačne vrátane daňovéhobonusunatrideti)ajejnákladov (mesačné splátkyúverov133,64

eur + 657,94 eur , 160 eur poplatok SVB, 41,50 eur telefón, internet, 15 eur elektrina, 34 eur plyn, 550
eur strava pre rodinu, 70 eur drogéria, 50 eur lieky a výživové doplnky, 50 eur oblečenie a obuv, 80 eur
pohonné hmoty + ostatné ročné náklady), ďalej uviedol matkou vyčíslené náklady na plnoletého syna
matky J.K. anaobemaloletédeti (nákladynamaloletúA. matkavyčíslilazaobedyvškole8eur,triedny
fond 50 eur ročne, pracovné zošity 25 eur, exkurzie do školy 20 eur, zubár 60 eur polročne, náklady

na maloletého C. matka vyčíslila vo výške 8 eur obedy v škole, 20 eur ročne triedny fond, pracovné
zošity 15 eur, lyžiarsky kurz zo školy 150 eur, výlet zo školy 90 eur, zubár 60 eur polročne). Súčasne súd
prvej inštancie konštatoval, že ďalšie náklady na maloleté deti sú bežné, primerané ich veku, hlavne
na stravu, oblečenie, školské potreby a pomôcky. Prijaté rozhodnutie o výživnom odôvodnil výlučne
tým, že sa stotožnil s otcom navrhovanou výškou výživného na obe maloleté deti, ktorú považoval

za dostatočnú na zabezpečenie potrieb maloletých detí. Konštatoval, že v prípade striedavej osobnej
starostlivosti sa vyživovacia povinnosť rodičom bežne neurčuje, prípadne sa určí tomu rodičovi, ktorý
má podstatne vyšší príjem, čo v tomto prípade spĺňa matka, avšak otec ako jediný spoločník a konateľ
spoločnosti má možnosť užívania ďalších finančných prostriedkov, okrem pravidelného mesačného
príjmuzosvojejpozíciezamestnanca.Súdprvejinštancievzáujmezabezpečeniarovnakýchpodmienok

detí v starostlivosti obidvoch rodičov napokon prihliadol na ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky voči
plnoletému synovi, ktorý študuje na strednej škole a žije v spoločnej domácnosti s matkou. Na základe
uvedeného uzavrel, že takýmto spôsobom bude zabezpečená rovnaká životná úroveň maloletých detí
v osobnej starostlivosti matky ako aj v osobnej starostlivosti otca.

32. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

33. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

34. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

35. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.36. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliada na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča,
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné

neurčuje.

37. Podľa § 75 ods.1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

38. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

39.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

40. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného
(kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie
opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia (resp. zníženia ) výživného. Za
zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov,

či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene
výživného preto musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým
došlo od predchádzajúcej úpravy , pričom nemôže opomenúť ani existenciu ust. § 62 ods.2 Zákona
o rodine , zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov či v negatívnom
alebo pozitívnom zmysle , ako i všeobecné hľadisko upravené v § 75 ods.1 Zákona o rodine a porovnať

okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia,
a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania (III. ÚS 319/2015). Pri posudzovaní
zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výšky výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za
ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov,

ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Tejto povinnosti sa nemôže súd zbaviť
ani v prípade, ak súdne rozhodnutie , naposledy upravujúce výživné na maloleté dieťa neobsahuje
dostatočné odôvodnenie v ňom upravenej vyživovacej povinnosti povinného rodiča, v ktorom prípade
je súd síce viazaný výrokom rozhodnutia, avšak je povinný si riadne ustáliť skutkový stav vzťahujúci sa
k pomerom rodičov a maloletého dieťaťa, existujúceho v čase vydania tohto rozhodnutia.

41. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolanie matky vzťahujúce sa k výroku
III. je práve v nadväznosti na stručné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie naplnené. Vo
vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o návrhu otca na úpravu výživného totiž nemožno ustáliť
(vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia), či vôbec a s akým výsledkom v súlade s ustanovením § 78

Zákona o rodine súd vyhodnocoval osobné, majetkové a zárobkové pomery na strane oboch rodičov
a i rozsah odôvodnených potrieb na strane oboch detí limitovaných, o.i. aj výškou životnej úrovne
rodičov, či tieto dôsledne porovnal so stavom existujúcim v čase rozhodnutí súdov, ktoré naposledy
rozhodovali v otázke vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, vo vzťahu k príjmom a majetkovým
pomerom oboch rodičov súd v rozhodnutí dostatočne nevyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania

a ani nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci, v čoho
dôsledku nie je možné odvolacie námietky matky ani vyhodnotiť. Aj keď v posudzovanom prípade
znamená zmena formy osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti sama osebe podstatnú zmenu
pomerov ako na strane detí, tak aj oboch rodičov, neznamená to, že pri rozhodovaní o zmene výšky
výživného mohol súd plne rezignovať na dôsledné ustálenie rozsahu odôvodnených potrieb detí,

vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných
a nepravidelných platieb na deti tak, aby odôvodnené potreby detí boli jednoznačne určiteľné,
tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť,
náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, tiež
aj so zohľadnením nákladov na voľnočasové aktivity. Následne musí tieto posudzovať vo vzťahu

k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov (so súčasným porovnaním
ich pomerov existujúcich v čase posledného rozhodnutia súdu) so zohľadnením práva detí podieľať sa
na životnej úrovni rodičov, a až napokon pristúpiť k rozhodnutiu, či aj v prípade trvania rovnomernej
striedavejosobnejstarostlivostirodičovjeopodstatnenýmneurčiťvyživovaciupovinnosť,resp.ponechaťju vo výške určenej v ostatných rozsudkoch , alebo prípadne pristúpiť k jej zníženiu. Pokiaľ sa
v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie týmito skutočnosťami
podstatnými pre rozhodnutie o úprave výživného dôsledne nezaoberal, nevyhodnocoval ich a prijaté

rozhodnutie odôvodnil len stručnou konštatáciou uvedenou v bode 28 svojho rozhodnutia, odoprel
účastníkom konania možnosť skutkovo a právne argumentovať proti záverom prijatým v napadnutom
rozhodnutí. Uvedené závažné nedostatky bez ďalšieho znamenajú, že prijaté rozhodnutie, posudzujúce
návrh otca na úpravu výživného, opierajúce sa o ust. § 62 ods.1,2,4,5,6, § 75, § 78 ods.1 Zákona
o rodine, je posudzujúc ho vo vzťahu k odôvodneniu, v ktorom absentujú podstatné skutkové závery

a ich následné právne posúdenie (za takéto nie je možné považovať stručné odôvodnenie obsiahnuté
v bode 28 ) nedostatočné, nezohľadňujúce a plne opomínajúce pre rozhodnutie podstatné zákonné
skutočnosti, čoho následkom je úvaha odvolacieho súdu o nedostatočnom objasnení skutkového
a právneho základu prijatého rozhodnutia v tejto časti.

42. V nadväznosti na uvedené považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. za

nepreskúmateľný, nespĺňajúci zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 C.s.p., nakoľko v ňom
absentujú všetky dôvody, na ktorých konajúci súd svoje rozhodnutie o znížení výživného na obe
maloleté deti založil ( majúce pritom podstatný význam pre jeho skutkové a právne posúdenie ),
a tento v uvedenom výroku a v závislom výroku IV. o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/,
c/ C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci posúdiť a ustáliť otázky
naznačenéodvolacímsúdomvpredchádzajúcejčastirozhodnutia,podoplnenídokazovaniapotrebného
na zistenie skutočného stavu veci (§ 35 C.m.p.) opätovne o zostávajúcom predmete konania (t.j.
o otcom navrhovanej úprave výšky výživného na maloleté deti) rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak,
aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy

oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní návrhu otca v tejto časti, riadne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa
zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k navrhovanému zníženiu výživného, t.j. existencie
podstatnej zmeny pomerov pri porovnaní s pomermi existujúcimi v čase posledného rozhodnutia súdu
na strane rodičov a maloletých detí, majetkových, finančných a osobných pomerov na strane oboch

rodičov a aj ustáleného rozsahu odôvodnených potrieb detí a ich výšky pri zohľadnení životnej úrovne
oboch rodičov a aj ich prípadných ďalších podstatných zmien, v rozhodnutí uvedie, ktoré skutočnosti
považovalzapreukázanéaktorénie,ktorédôkazyvykonal,zktorýchdôkazovvychádzal,akoich právne
a skutkovo vyhodnotil a dôvod prípadného nevykonania účastníkmi navrhnutého dokazovania.

43. V novom rozhodnutí o zostávajúcom predmete konania súd prvej inštancie rozhodne o náhrade
trov konania ( § 396 ods. 3 C.s.p.).

44. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).