Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/150/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4321201153
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4321201153.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek

senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: REVÍZIE VTZE s.r.o.,
so sídlom Záhradný rad 669/17, 935 26 Starý Tekov, IČO: 47 478 675, právne zastúpený: JUDr. Peter
Servátka, advokát so sídlom Ľ. Štúra 7, 934 01 Levice, IČO: 53 479 416 proti žalovanému: Generali
Česká pojišťovna, a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO:
45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu,
so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573, právne
zastúpený: JUDr. Gabriela Kľačanová, advokátka so sídlom Andreja Kmeťa 10511/17, 036 01 Martin,

IČO: 42 216 541, o zaplatenie 4 872,91 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice
č.k. 7Cb/20/2021-247 zo dňa 28.07.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 7Cb/20/2021-247 zo dňa 28.07.2023
p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k.
7Cb/20/2021-247 zo dňa 28.07.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté
rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: REVÍZIE VTZE s.r.o., so sídlom Záhradný rad 669/17, 935 26 Starý

Tekov, IČO: 47 478 675 (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,poškodený“) proti žalovanému: Generali
Česká pojišťovna, a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO:
45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu,
so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573 (ďalej aj
ako,,žalovaný“aleboajako,,poisťovateľ“aleboajako,,poisťovňa“),ozaplatenie4872,91eurarozhodol
tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Súd rozhodol s poukazom na § 415, § 417 ods. 1, § 420 ods. 1, § 441, § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako ,,OZ“ alebo aj ako ,,Občiansky zákonník“), § 4 ods. 1, ods. 2 písm.
d/, § 10 ods. 1 písm. a/, § 11 ods. 6, ods. 7, § 15 ods. 1, ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako ,,zákon č. 381/2001 Z. z.“) a § 151 ods. 1, § 232 ods. 3, §
255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 15.03.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 4 872,91 eura a trovy
konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.09.2020 o 8:45 hod. vozidlo značky Honda CIVIC, EČV: Uktorého poisťovateľ je žalovaný, spôsobilo na diaľnici D1 v úseku 48 km v smere do Bratislavy dopravnú
nehodu, pri ktorej vodič narazil do zadnej časti služobného vozidla žalobcu zn. Seat ATECA, EČV: C Po
nehode muselo byť jeho vozidlo odovzdané do servisu na základe vážneho poškodenia a možnej straty

záruky nového vozidla. Žalobca tvrdil, že poškodené vozidlo mu slúži na podnikanie a zabezpečenie
obratu spoločnosti. Dôvodil, že dlhodobým odstavením vozidla kvôli rozsiahlej oprave, resp. neskorému
nahláseniu poistnej udalosti vodičom poisťovni mu bola spôsobená škoda vo výške 4 872,91 eura, ktorá
pre spoločnosť znamenala veľkú stratu a pravidelné príjmy na zabezpečenie chodu spoločnosti. Tvrdil,
že žalovanému poslal žiadosť o uhradenie ušlého zisku, ktorý je koncipovaný na dolnej hranici ziskovosti

podľa priemerných mesačných obratov spoločnosti. Dôvodil, že k ušlému zisku došlo v dôsledku konania
škodcu a škodovej udalosti a v dôsledku neskorého nahlásenia poistnej udalosti autorizovanému servisu
ALBEX PLUS s.r.o. s tým, že jeho vozidlo bolo vyradené z prevádzky dňa 07.09.2020, odovzdané
servisu dňa 10.09.2020 s ukončením opráv dňa 29.09.2020, t.j. 20 dní nepojazdného motorového
vozidla. Žiadosť o náhradu ušlého zisku bola žalovanému doručená v listinnej aj e-mailovej forme dňa
04.12.2020, pričom žalovaný doteraz ušlý zisk neuhradil ani čiastočne. Žalobca mal za to, že v danom

prípade ide o obchodnoprávny vzťah medzi podnikateľmi týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti.

Súd vydal vo veci dňa 09.04.2021 platobný rozkaz č.k. 7Cb/20/2021-56, voči ktorému podal žalovaný
odpor, v ktorom namietal, že nárok uplatnený žalobou neuznáva ani čo do právneho dôvodu, ani čo do
uplatnenej výšky. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že ide o obchodnoprávny vzťah, nakoľko

si uplatnil škodu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla zn. Honda CIVIC, EČV: U ktoré dňa 07.09.2020 na D1 v 18 km v smere do Bratislavy
zavinilo škodovú udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. Seat ATECA, EČV:
C Dôvodil, že toto poistenie upravuje zákon č. 381/2001 Z. z., pričom podľa § 1 ods. 2 citovaného
zákona sa na poistenie zodpovednosti za škodu vzťahujú osobitné predpisy, napr. o poisťovníctve alebo

Občiansky zákonník. Dôvodil, že v praxi sa podporne využívanú ustanovenia Občianskeho zákonníka
všade tam, kde zákon č. 381/2001 Z. z. nedáva odpoveď na riešenie konkrétnych právnych problémov.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. je poškodený povinný svoj nárok preukázať. Medzi stranami
sporu existuje vzťah vyplývajúci z poistenia titulom poistnej zmluvy pre poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Honda CIVIC, EČV: U nie obchodnoprávny vzťah.

Žalovaný tvrdil, že ako poisťovateľ uhradil z poistnej udalosti evidovanej pod č. 6401087656 v prospech
žalobcu vecnú škodu vo výške 1 568,76 eura. Nijaké ďalšie nároky žalobca doposiaľ vo vzťahu k nemu
nepreukázal. Dôvodil, že žalobca sa domáha náhrady ušlého zisku vo výške 4 872,91 eura za 20 dní
nepojazdnosti motorového vozidla, avšak doposiaľ nešpecifikoval ako k tejto sume dospel a prečo sa od
neho domáha zaplatenia práve takejto čiastky. Argumentoval, že rozsah poistenia v súlade s § 4 ods. 2

písm. d/ zákona č. 381/2001 Z. z. predpokladá nahradenie len uplatnených a preukázaných nárokov v
prospech poškodeného. Namietal, že žalobca nijakým spôsobom nevysvetlil, prečo si nárokuje náhradu
ušlého zisku práve za 20 dní. Poukázal, že žalobca mal nárok na zapožičanie náhradného motorového
vozidla, pričom nevysvetlil prečo si ho za dobu opravy poškodeného motorového vozidla nezadovážil.
Ďalej poukázal na § 415 OZ, v zmysle ktorého každý účastník občianskoprávnych vzťahov má povinnosť

konať tak, aby nedochádzalo ku škodám, resp. k zväčšeniu spôsobenej škody. Zároveň poukázal aj na
§ 420 OZ s tým, že žalobca doposiaľ riadne nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom údajného
ušlého zisku a škodovou udalosťou zo dňa 07.09.2020.

Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol k špecifikácii ušlého zisku, že bol vypočítaný na základe

spriemerovania dosiahnutého mesačného zisku za obdobie január až október 2020. K počtu dní
nepojazdnosti auta uviedol zmenu, a to že ide o 23 dní nepojazdnosti a nie 20 dní, od 07.09.2020
do 29.09.2020 t.j. od dopravnej nehody až po prevzatie motorového vozidla zo servisu. Tvrdil, že mu
žalovaným nebola ponúknutá možnosť zadovážiť si náhradné motorové vozidlo za nevyhnutnú dobu
opravy.

Žalovaný sa vyjadril k veci s tým, že ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku, t.j. úbytkom aktív,
ale stratou očakávaného výnosu. Nestačí teda pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť
hodnoverne preukázané, že pri pravidelnom behu vecí by bol mohol žalobca očakávať zväčšenie
svojho majetku, ku ktorému ale nedošlo v dôsledku konania škodcu. Prípadný ušlý zisk však žalobca

doposiaľ nepreukázal. Upriamil pozornosť na to, že ku škodovej udalosti došlo dňa 07.09.2020 o 8:40
hod., pričom ukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť žalobcovi poistné
plnenie dňa 29.09.2020. Pokiaľ mieni žalobca v súčasnej dobe uplatňovať ďalšie nároky zo škodovej
udalosti, žalovaný vzniesol námietku premlčania. Namietal, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosťmedzi vznikom údajného ušlého zisku a škodovou udalosťou. Ďalej namietal, že žalobca nevysvetlil a
nepreukázal, prečo si nezaobstaral náhradné motorové vozidlo za dobu opravy, či disponoval ďalším
motorovým vozidlom, a či existuje objektívny dôvod pre to, aby oprava popraskaného laku na zadnom

nárazníku a pokazených parkovacích senzorov trvala až 20 kalendárnych dní.

Na pojednávaní konanom dňa 25.04.2023 strany zotrvali na dovtedy v konaní uvedených argumentoch.
Žalovaný uviedol k použitiu náhradného motorového vozidla, že túto možnosť nemal kto žalobcovi
ponúknuť, nakoľko pokiaľ má niekto vozidlo na IČO, má nárok si zapožičať náhradné motorové vozidlo

a túto sumu uhradiť z povinného zmluvného poistenia. V takomto prípade sa skúma aj to, či takáto
osoba, má alebo nemá k dispozícii motorové vozidlo, ktoré by mohla používať. Ďalej namietal, že ak
je predmetom ušlý zisk, tak nestačí preložiť len daňové priznanie, ale je potrebné preukazovať, že pri
normálnom behu veci by došlo buď k zväčšeniu majetku alebo zisku, že by pribudla hodnota a toto
žalobca neurobil. Poukázal, že šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 29.09.2020 s tým, že sa jedná o
nárok na náhradu škody a žalobcovi plynie dvojročná premlčacia lehota. V zmysle zákona č. 381/2001

Z.z. je povinnosť nielen nárok uplatniť, ale aj preukázať, čo doteraz žalobca neurobil. Poukázal na
záznam z dopravnej nehody s tým, že motorové vozidlo nebolo pojazdné, malo popraskaný lak na
zadnom nárazníku a nefunkčný parkovací senzor. Tvrdil, že oprava tohto rozsahu nemôže trvať 20 dní,
ale niekoľko hodín. Taktiež namietol premlčanie vo vzťahu k prípadným úrokom z omeškania z dlžnej
sumy, ako aj sudcovskú koncentráciu konania. Žalobca vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného ohľadne

rozsahu škody na vozidle a jeho nepojazdnosti uviedol, že išlo o opravu po havárii, že tam nefungovalo
viac vecí, nielen to čo uviedol žalovaný, a že išlo o závažné poruchy na motorovom vozidle. Vychádzalo
sa zo zákazkového listu a nebolo to opravené kvôli nesplneniu povinnosti poisťovňou.

Žalobca v ďalšom vyjadrení k veci uviedol, že oslovil viacerých znalcov na vyčíslenie ušlého zisku,

pričom predložil e-mailovú komunikáciu medzi nimi. Tvrdil, že čo sa týka pojmu ušlý obrat a ušlý zisk
z ekonomického hľadiska majú rovnakú váhu, pričom pri výpočte súdni znalci vychádzajú z ročných
účtovných závierok 2-3 roky dozadu, kde bol obrat spoločnosti väčší ako v roku 2020. Žiadal súd,
aby sa zameral na záznam o dopravnej nehode a na zákazkový list autorizovaného servisu ALBEX
PLUS s.r.o.. Dôvodil, že poisťovňa a poistenec si neplnili oznamovaciu povinnosť a tým sa predĺžil čas

opravy motorového vozidla, pričom pôvodne sa malo jednať len o 5 dní. Žalobca poukázal, že v zmysle
všeobecných poistných podmienok je poisťovňa povinná uhrádzať ušlý zisk. Na znaleckom dokazovaní
netrval.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28.07.2023, na ktorom žalobca v súvislosti so znaleckým

posudkomuviedol,žeosloveníznalcisavyjadrilivtomzmysle,žepriamevyčíslenieušléhoziskujeakási
prognóza do budúcnosti. Z tohto dôvodu sa rozhodol, že nebude trvať na znaleckom posudku. Tvrdil,
že štatistický priemer, ktorý vychádza z ročných účtovných závierok by bol väčší ako v roku 2020, ktorý
predložilsúdu.Žalovanýnamietoldôkazpredloženýžalobcomnapojednávaníakoneskoropredloženýa
poukázal na sudcovskú koncentráciu konania. Trval na nedôvodnosti žaloby. Nerozporoval, že uhrádza

z povinného zmluvného poistenia aj ušlý zisk, avšak poškodený je povinný svoj nárok a jeho výšku
preukázať, pričom žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom údajného ušlého zisku a
škodovou udalosťou zo dňa 07.09.2020. Upriamil pozornosť súdu na dôkaz, ktorý predložil žalobca, a
to e-mailovú komunikáciu so znalcom, ktorý uviedol, že výpočet z obratov je nesprávny, nakoľko žaluje
ušlý zisk a nie ušlý obrat, a že ušlý zisk tak, ako si ho uplatňuje žalobca je nereálny z tých hospodárskych

výsledkov, ktoré mal žalobca.

Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil nasledovný skutkový tak, že zo záznamu o
dopravnej nehode vyplýva, že žalobca bol účastníkom dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 07.09.2020
o 8:40 hod. na D1 v 18 km v smere do Bratislavy v kolóne v strednom pruhu, a ktorá bola spôsobená

prevádzkou motorového vozidla zn. Honda CIVIC, EČV: U t.j. vodič L. S., ktorý je zároveň aj držiteľom
motorového vozidla, týmto zavinil škodovú udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn.
Seat ATECA, EČV: C V zmysle tohto záznamu boli viditeľné poškodenia na motorovom vozidle žalobcu,
popraskaný lak na zadnom nárazníku a znefunkčnený parkovací senzor. Vozidlo škodcu - poisteného
L. S. bolo poistené u žalovaného.

Zo zákazkového listu č. 15200066 vystaveného spoločnosťou ALBEX PLUS s.r.o. bolo zistené,
že zákazka na opravu motorového vozidla žalovaného po havárii bola prijatá dňa 16.09.2020 spredpokladaným termínom opravy dňa 24.09.2020 a s predpokladanou cenou opravy 1 500 eur.
Predmetom opravy bol nárazník, parkovacie senzory, ťažný bajonet, piate dvere a krytka ťažného oka.

V zmysle oznámenia o zaslaní poistného plnenia - náhrada nákladov na opravu zo dňa 29.09.2020 bolo
žalovaným oznámené servisu - ALBEX PLUS, s.r.o. ukončenie šetrenia potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poskytnúť poistné plnenie a poukázanie plnenia vo výške 1 568,76 eura.

Zo žiadosti o náhradu ušlého zisku zo dňa 28.10.2020 vyplýva, že si žalobca u žalovaného uplatnil

ušlý zisk vo výške 4 872,91 eura v dôsledku nepojazdnosti vozidla v trvaní 20 dní, ktoré muselo byť
odovzdanédoservisuaopätovneboloodovzdanéžalobcoviaždňa29.09.2020.Výškaušléhoziskubola
vypočítaná na základe spriemerovania dosiahnutého mesačného zisku za obdobie január až október
2020.

Zo žiadosti o doplnenie údajov k škodovej udalosti č. 6401090914 zo dňa 04.12.2020 vyplýva, že

žalovaný žiadal žalobcu o doplnenie dokladov a zároveň sa dopytoval, z akého dôvodu neriešil vzniknutú
situáciu zapožičaním náhradného motorového vozidla, resp. či vo firme nebolo k dispozícii iné motorové
vozidlo, ktoré sa mohlo použiť na podnikanie a na zabezpečenie úloh spoločnosti.

Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o zákonnú úpravu, ktorá sa vzťahuje na daný prípad, vzhľadom

k tomu, že sa uplatňuje nárok na náhradu škody v zmysle zákonnej úpravy o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom poisťovňa
uhrádzala škodu za osobu škodcu, ktorý má s ňou uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení,
nejde o zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným a ani nejde o porušenie inej (mimozáväzkovej)
povinnosti ustanovenej v ObZ, či v osobitnom zákone, ktorý by odkazoval na režim náhrady škody podľa

ObZ.Pretosaspravujenáhradaškodyvtomtosporezákonomč.381/2001Z.z.akošpeciálnymzákonom
a všeobecnou úpravou sú ustanovenia o zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka.

Pôvodný žalovaný - Generali poisťovňa, a.s. sa s účinnosťou od 11.01.2022 premenovala na GSK
Financial, a.s. a následne táto spoločnosť bola dňa 24.11.2022 dobrovoľne vymazaná z obchodného

registra SR s právnym nástupcom Generali Slovenská distribúcia, a.s., v dôsledku uvedeného preto súd
uznesením č.k. 7Cb/20/2021-160 zo dňa 20.02.2023 rozhodol podľa § 64 CSP o pokračovaní v konaní
s právnym nástupcom žalovaného - Generali Slovenská distribúcia, a.s., so sídlom Lamačská cesta
6257/3/A, 841 04 Bratislava, IČO 54 067 197. Žalovaný oznámil súdu vznik právnej skutočnosti v zmysle
§ 80 ods. 1 CSP, nakoľko dňa 17.12.2021 s účinnosťou od dňa 19.12.2021, Generali Česká pojišťovna

a.s. so sídlom Spálená 75/16, Nové Mesto, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca
prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská
cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, uzatvorila s pôvodným žalovaným zmluvu o predaji
podniku, ktorej súčasťou bol prevod celého poistného kmeňa a celého zaistného kmeňa pôvodného
žalovaného ako aj všetkých pohľadávok a záväzkov pôvodného žalovaného. Vzhľadom na uvedené,

žalobca navrhol zmenu na strane žalovaného a súd preto na pojednávaní konanom dňa 25.04.2023
uznesením vyhovel návrhu, aby do konania namiesto doterajšieho žalovaného vstúpil nový žalovaný,
a to spoločnosť Generali Česká pojišťovňa a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Mesto, 1100 Praha 1,
Česká republika, IČO: 45 272 956.

V konaní nebolo sporné, že v dôsledku dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 07.09.2020 o 8:40 hod.
na D1 v 18 km v smere do Bratislavy, došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu zn. Seat ATECA,
EČV: C a táto škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla zn. Honda CIVIC, EČV: U ktorého
držiteľom a vodičom bol L. S.. Motorové vozidlo, ktoré spôsobilo škodovú udalosť bolo poistené u
pôvodného žalovaného. Poisťovňa ukončila šetrenie dňa 29.09.2020 a v zmysle predložených dokladov

poskytla poistné plnenie vo výške 1 568,76 eura, t.j. vo výške uplatnenej vecnej škody.

Po oznámení skončenia prešetrenia si žalobca uplatnil voči poisťovni nárok na náhradu ušlého zisku
za nepojazdnosť jeho motorového vozidla v období od 07.09.200 do 29.09.2020, ktorý odôvodňoval
tým, že škodca, resp. poisťovňa si nesplnili svoju oznamovaciu povinnosť a tak sa predĺžil čas opravy

motorového vozidla v servise, nakoľko sa pôvodne malo jednať iba o 5 dní. Súd poukázal na § 10
ods. 1 písm. a/ a § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., t.j. že poistený je povinný oznámiť škodovú
udalosť poisťovni do 15 dní po vzniku škodovej udalosti a poisťovňa je povinná skončiť prešetrovanie
do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti. Vzhľadom k tomu, že kuškodovej udalosti došlo dňa 07.09.2020 a poisťovňa oznámila skončenie prešetrovania dňa 29.09.2020,
z uvedeného vyplýva, že tak škodca ako aj poisťovňa dodržali zákonné lehoty, t.j. ani jeden neporušil
svoju povinnosť riadne a včas konať. Okrem toho zo zákazkového listu č. 15200066 servisu, ktorý

opravu realizoval, vyplýva dátum prijatia zákazky dňa 16.09.2020 o 15:36 hod. a predpokladaný termín
ukončenia opravy dňa 24.09.2020 o 15:30 hod., a teda žalobca z týchto dátumov nemohol predpokladať
dobu opravy 5 dní.

Súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, že Občiansky zákonník jednoznačne

vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné
domáhať sa nároku na náhradu škody. Vo všeobecnosti tak zákon rozlišuje štyri predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), vznik škody, príčinná
súvislosťmedziporušenímprávnejpovinnostiavzniknutouškodouazavinenie.Tietopredpokladymusia
byť vždy splnené. Ak niektorý z uvedených predpokladov nie je dostatočne preukázaný, nemôže súd
náhradu škody priznať, pričom tento názor je v Slovenskej republike stanovený rozsiahlou judikatúrou

(viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/80/2007 zo dňa 29.05.2008, sp. zn.
3Obdo/2/2007 zo dňa 07.08.2008, sp. zn. 5Obdo/17/2008 zo dňa 30.07.2008 a sp. zn. 5Obdo/25/2013
zo dňa 26.02.2015). Okrem preukázania vzniku škody je potrebné preukázať aj jej rozsah, pričom vznik
škody a jej rozsah musí v konaní pred súdom preukazovať poškodený. V prípade, ak poškodený síce
preukáže vznik škody, avšak sa mu nepodarí preukázať celú výšku škody uplatnenú v žalobe, v súlade

s názorom súdnej praxe sa takáto situácia vyrieši tak, že súd prizná náhradu vo výške, v ktorej bola
škoda preukázaná (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. 1Cz/47/83).

V súvislosti s uplatnenou náhradou ušlého zisku súd uviedol, že ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v
tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci

sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku
poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu).
Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri
pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený
dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu

(škodnej udalosti) (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/319/2008 zo dňa 28.04.2010).

V zmysle § 415 OZ je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí. Zákon teda ukladá každému povinnosť zachovávať taký
stupeň opatrnosti (pozornosti alebo starostlivosti), ktorý je možné od neho vzhľadom na konkrétne

časové a miestne pomery rozumne požadovať a ktorý je, objektívne posudzované, spôsobilý zabrániť
alebo aspoň obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví alebo majetku, či životnom prostredí (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/3516/2007). Prevenčná povinnosť podľa § 415 OZ je
právnou povinnosťou, ktorej porušenie vedie k zodpovednosti podľa § 420 OZ. Prevenčná povinnosť
a posúdenie následkov jej porušenia prichádza do úvahy iba vtedy, ak konaním alebo opomenutím

nebola porušená iná zákonná norma. Súd v rámci predbežného právneho posúdenia konštatoval, že
nemal výšku ušlého zisku za preukázanú, nakoľko žalobca výšku ušlého zisku odvodzoval zo svojich
výpočtovnazákladespriemerovaniadosiahnutéhomesačnéhoziskuzaobdobiejanuáražoktóber2020,
pričom jeho podnikanie nespočívalo v prevádzke iba poškodeného motorového vozidla, nakoľko sám
uviedol,žepodnikáprostredníctvomdvochmotorovýchvozidielarovnakonepreukázal,žebymalnejaké

objednávky, ktoré v dôsledku nepojazdnosti motorového vozidla musel odmietnuť a ani nepreukázal, že
urobil nejaké prevenčné opatrenia, aby škodu minimalizoval, napr. spôsobom, že si prenajal motorové
vozidlo a voči škodcovi by si potom uplatnil iba škodu spočívajúcu v nájme motorového vozidla, tak
ako je v takomto prípade bežný postup. Rovnako žalobca nedoložil znalecký posudok, ktorý by výšku
ušlého zisku určil a aj keď na pojednávaní konanom dňa 25.04.2023 navrhol znalecké dokazovanie,

súdu následne oznámil, že netrvá na znaleckom dokazovaní, pričom z jeho vyjadrenia doručenému
súdu po pojednávaní vyplýva, že znalcov oslovil, no vyhodnotil to tak, že znalecký posudok je len nejaká
prognóza a tak nemusí byť pre súd záväzná. Na základe uvedeného navrhol, aby sa súd zameral na
záznam o dopravnej nehode a zákazkový list autorizovaného servisu. V rámci tohto vyjadrenia žalobca
do spisu doložil aj komunikáciu s oslovenými znalcami, z ktorej vyplynul záver, že ak by vôbec bolo

možné ušlý zisk určiť, tak určite nie vo výške uplatnenej žalobcom, nakoľko nie je možné vychádzať len
z dosiahnutého priemerného zisku, pričom poukázali aj na to, že konatelia a spoločníci by mali prijímať
opatrenia na predchádzanie škodám a aj toto kritérium ovplyvňuje vznik nároku na ušlý zisk.Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k vzniku
ušlého zisku v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a už vôbec neuniesol dôkazné bremeno,
pokiaľ ide o jeho výšku. Ušlý zisk sa spravidla vyčísľuje na základe znaleckého posudku vypracovaného

znalcom, ktorý stanoví výšku škody za účelom súdneho vymáhania. Žalobca, aj keď znalecké
dokazovanie navrhol, následne na znaleckom dokazovaní netrval. Súd konštatoval, že pri posudzovaní
skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku
s poukazom na § 181 ods. 3 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany
sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti

s vedením súdneho konania. V zmysle § 150 ods. 1 CSP platí, že strany majú povinnosť pravdivo a
úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu s poukazom na § 153 CSP.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie
dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. S poukazom na dodržiavanie
zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán súd nemôže vyzývať stranu na preukázanie svojich

tvrdení, a pri rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na
základe vykonaných dôkazov. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to,
že v rámci konania neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci

samej v jej neprospech. Okruh skutočností, ktoré strana musí preukázať zásadne určuje hmotnoprávna
norma, ktorá má byť na sporný vzťah aplikovaná. Ak sa teda žalobca domáhal nároku na náhradu
škody v podobe ušlého zisku, niesol dôkazné bremeno o vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu,
o vzniku škody a jej výšky, preukázania príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a
vzniknutou škodou. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých

prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola alebo
nemohla byť preukázaná, a teda keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti a ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Na základe
vyššie uvedeného súd žalobu zamietol.

4. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca dňa 07.09.2023 v zákonom stanovenej lehote v celom
rozsahu odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy
predloženývýpočetprenáhraduušléhozisku,resp.obratukoncipovanýnanajnižšejhranicipriemerného
mesačného obratu spoločnosti v danom roku. Namietal, že súd mu navrhol vyhotoviť znalecký posudok
na jeho náklady, ale vzápätí ho spochybnil tým, že ho nemusí brať do úvahy. Žalobca trval na tom,

že dôvod na náhradu škody vznikol, keďže poistník žalovaného svojou nepozornosťou vyradil jeho
motorové vozidlo z prevádzky a spôsobil mu tak škodu na ušlom zisku, resp. obrate. Žalobca poukázal,
že žalovaný má v zmluvných podmienkach zakotvené aj plnenie škody - ušlého zisku spôsobenej
prevádzkou poisteného motorového vozidla s tým, že doručil ako dôkaz všeobecné poistné podmienky
pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

VPP PZP 13 s odkazom na čl. II. bod 2. písm. d/. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd
zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 13.10.2023 s tým, že zotrval na doterajších
argumentoch. Namietal, že žalovaný až teraz navrhuje vykonať znalecké dokazovanie, ktoré mohol

žiadať v skoršom štádiu konania, čím sa podľa jeho názoru snaží predlžovať súdne konanie. Dôvodil,
že žaloba zo dňa 15.03.2021 je neurčitá a úplne v nej absentuje opísanie rozhodujúcich skutočností a
súčasne označenie dôkazov na ich preukázanie. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz, proti
ktorému podal odpor zo dňa 27.04.2021, v ktorom rozporoval uplatnený nárok žalobcu čo do právneho
dôvodu ako aj uplatnenej výške, najmä pre nepreukázanie predpokladov zodpovednosti za škodu

podľa § 420 OZ. Žalovaný poukázal, že súd vyzval žalobcu uznesením č.k. 7Cb/20/2021-115 zo dňa
26.08.2022 na vyjadrenie sa k odporu a na označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené
uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 28.09.2022, lehota žalobcovi márne uplynula 13.10.2022.
Následne súd prvej inštancie dňa 28.10.2022 zaslal žalobcovi žiadosť o vyjadrenie sa k odporu v lehote
10 dní. Ďalej žalovaný zdôraznil, že ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku t.j. úbytkom aktív,

ale stratou očakávaného výnosu. Nestačí teda pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť
hodnoverne preukázané, že pri pravidelnom behu vecí by bol mohol žalobca očakávať zväčšenie svojho
majetku. Doposiaľ žalobca vznik prípadného ušlého zisku nepreukázal a nijaké návrhy na vykonanie
dokazovania v tomto smere nenavrhol. Poukázal, že súd prvej inštancie nariadené pojednávanie nadeň 25.04.2023 odročil na neurčito s tým, aby žalobca doložil oznámenie, akého znalca navrhuje do
konania pribrať a z akého odboru za účelom dokazovania ušlého zisku a jeho výšky. Žalobca uvedené
súdu neoznámil s odôvodnením, že znalecký posudok je len akási prognóza a pre súd nemusí byť

záväzná. Žalobca predložil do konania komunikáciu so znalcom, ktorý po oboznámení sa s účtovnými
závierkami žalobcu uviedol, že u žalobcu v roku 2022 došlo k veľkému poklesu zisku a výslovne uviedol,
že z výsledkov hospodárenia žalobcu nie je možné znalecký posudok vypracovať s ušlým ziskom vo
výške, ktorý si uplatňuje. Žalobca namiesto ušlého zisku prezentoval ušlý obrat, čo je iný pojem ako ušlý
zisk. Poukázal, že žalobca na pojednávaní konanom dňa 28.07.2023 uviedol, že netrvá na znaleckom

posudku. Ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania žalobca nemal. Podľa žalovaného žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno, čo sa týka vzniku ušlého zisku a jeho výšky. Na základe uvedeného
žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal
mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo žalobcovi doručené dňa 27.10.2023. Ďalšie

vyjadrenia strán k predmetnej veci súdu doručené neboli.

7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po
oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v
medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k

záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.

9. Podľa § 417 ods. 1 OZ, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným
okolnostiam ohrozenia.

10. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

11. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

12. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

13. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

14. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu

a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a/, b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo písm. b/
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d/ ušlého zisku.

15. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon

neustanovuje inak.

16. Podľa § 10 ods. 1 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z., poistený je povinný písomne oznámiť
poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.17. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch

mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

18. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

19. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

20. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., na premlčanie nároku na náhradu škody proti
poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred
súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalobcu a vyjadrením
žalovaného k odvolaniu žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie
a súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že
z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k

ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd
prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so
všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo
vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady
procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

24. Vzhľadom k tomu, že sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, obmedzil sa v odôvodnení tohto rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).

25. Predmetom sporu bol nárok žalobcu/poškodeného voči žalovanému/poisťovni na náhradu škody
v podobe ušlého zisku z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný v konaní namietal nepreukázanie vzniku ušlého zisku, jeho
výšky a príčinnej súvislosti medzi vznikom údajného ušlého zisku a škodovou udalosťou zo dňa
07.09.2020. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal voči

žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.), a to z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k preukázaniu vzniku ušlého zisku, jeho výšky a príčinnej
súvislosti medzi vznikom ušlého zisku a škodovou udalosťou.26. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej a právnej správnosti napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie. Odvolací súd vec posudzoval v rozsahu odvolacích námietok uvedených v odvolaní
podanom žalobcom voči napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu je nedôvodné.

27. V konaní bolo nesporné, že v dôsledku dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 07.09.2020 o 8:40
hod. na D1 v 18 km v smere do Bratislavy, došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu zn. Seat
ATECA16, EČV: C a táto škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla zn. Honda CIVIC,

EČV: U ktorého vodičom bol L. S./poistený z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Motorové vozidlo, ktoré spôsobilo škodovú udalosť bolo
poistené u právneho predchodcu žalovaného Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A,
841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, ktorý poškodenému poskytol poistné plnenie vo výške uplatnenej
vecnej škody, a to v sume 1 568,76 eura (viď č.l. 8, 94 s. sp.).

28. Sporné bolo, či boli v danom prípade kumulatívne splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu a teda, či má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu ušlého zisku z titulu povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

29. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo

veci.

30. K odvolacej námietke žalobcu, že súd mu navrhol vyhotoviť znalecký posudok na jeho náklady,
ale vzápätí ho spochybnil tým, že ho nemusí brať do úvahy odvolací súd uvádza, že zo zápisnice z
pojednávania konaného dňa 28.07.2023 vyplýva, že žalobca sa rozhodol, že nebude trvať na znaleckom

posudku a nenavrhuje žiadne doplnenie dokazovania.

Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana
poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 1 CSP).

Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 Základné princípy
CSP).

Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods.
1 CSP).

Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP).

Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§185 ods. 1 CSP).

Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, hodnotením dôkazov (IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bola strana sporu pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).

V sporovom konaní, platí dispozičná a prejednacia zásada s tým, že účastníci konania sú v ňom
povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky
potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Zistenie skutkového stavu znamená činnosť
súdu spočívajúcu v jeho podradení príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a
povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris).

Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu,
ktorý je nevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti právneho posúdenia veci. Nie je však
úlohou súdu, aby nahrádzal povinnosti účastníka konania v dôkaznom konaní. Dôkazné bremeno
je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním, a tobremenom tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku sporu. Preto v sporovom konaní sú strany sporu povinné
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Odvolací súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie a
procesného útoku žalobcu a procesnej obrany žalovaného, konštatuje, že žalobca v prvostupňovom
konaní nepredložil na preukázanie ním uplatneného nároku relevantné dôkazy a účinným spôsobom
nerozporoval obranu žalovaného a tak neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojich skutkových
tvrdení. Odvolací súd zdôrazňuje, že stranu sporu v konaní zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazné

bremenonapreukázaniespornýchtvrdení.Cieľomdôkaznejpovinnostijeuneseniedôkaznéhobremena
v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie.
V danom prípade dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku žalobou ležalo na žalobcovi
a bolo na jeho rozhodnutí aký predloží súdu na preukázanie svojich tvrdení dôkaz t. j., či si objedná
vyhotovenie znaleckého posudku alebo nie.

V danom prípade žalobca tak účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného v konaní a neuniesol
procesnú dôkaznú povinnosť t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností (nad
všetky pochybnosti) a teda ani dôkazné bremeno.

Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú.

31. K odvolacej námietke žalobcu, že súd nevzal do úvahy predložený výpočet ušlého zisku, resp. obratu
koncipovaný na najnižšej hranici priemerného mesačného obratu spoločnosti v danom roku odvolací
súd uvádza, že existenciu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu vrátane vzniku škody a jej
rozsahu preukazuje poškodený žalobca. V danom prípade žalobca vznik ušlého zisku nepreukázal,

t.j. aký konkrétny zisk v rozhodnom období (v období nepojazdnosti motorového vozidla) dôvodne
očakával, z akého zdroja (z akej konkrétnej zákazky, resp. objednávky), a ktorý kvôli poistnej udalosti
nedosiahol. Žalobca netvrdil ani nepreukázal, že by musel nejakú objednávku, resp. objednávky zrušiť
alebo odmietnuť v dôsledku nepojazdnosti motorového vozidla v súvislosti so škodovou udalosťou.
Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca si v konaní uplatnil náhradu ušlého zisku v sume vo výške 4

872,91 eura, a to bez bližšieho špecifikovania nárokovanej sumy, teda nepreukázal ani výšku tvrdeného
ušlého zisku, nakoľko nepredložil žiaden výpočet, t.j. konkrétny výpočet výšky ušlého zisku. Zároveň
odvolací súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania v konaní bolo zistené, a to z e-mailovej
komunikácie žalobcu so znalcom, že žalobcom uplatnená suma ušlého zisku bola nadhodnotená, že
uplatnený ušlý zisk je nereálny z prezentovaných hospodárskych výsledkov žalobcu, a že pri určení

výšky ušlého zisku nie je možné vychádzať len z dosiahnutého priemerného zisku spoločnosti s
poukazom,žekonateliaaspoločnícibymaliprijímaťopatrenianapredchádzanieškodám,ktorékritérium
tiež ovplyvňuje vznik nároku na ušlý zisk (viď č.l. 197 s. sp.). V súvislosti s uvedeným žalobca netvrdil ani
nepreukázal,žeurobilnejaképreventívneopatreniavrámcivšeobecnejpreventívnejpovinnostivzmysle
§ 415 OZ, aby predišiel vzniku škody, resp. aby vzniknutú škodu minimalizoval, napr. že si prenajal

náhradné motorové vozidlo a voči poisťovni škodcu si uplatnil iba škodu spočívajúcu v sume nájomného
za náhradné motorové vozidlo. Žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal, že v rámci preventívnej
povinnostipredchádzaťškodámsichcelpožičaťaleboprenajaťnáhradnémotorovévozidlo,alenemohol
napr. z kapacitných dôvodov, že nenašiel voľné alebo vhodné motorové vozidlo, alebo že používa na
podnikateľskú činnosť špeciálne upravené motorové vozidlo, ktoré v danej dobe, resp. krátkej dobe

nebolo vôbec možné zabezpečiť. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že pri podnikaní a dosahovaní zisku žalobca používa dve motorové vozidlá,
pričomnešpecifikovalaninepreukázal,akoukonkrétnoučasťousanepojazdnémotorovévozidlopodieľa
na dosahovaní zisku, resp. sa malo podieľať na očakávanom zisku. Vzhľadom na nepreukázanie
vzniku ušlého zisku a jeho výšky, žalobca nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom

tvrdeného ušlého zisku a škodovou udalosťou zo dňa 07.09.2020, ani neposkytol v tomto smere
konkrétne skutkové tvrdenia.

K poukazu žalobcu na čl. II bod 2. písm. d/ Všeobecných poistných podmienok pre povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VPP PZP 13 odvolací

súd uvádza, že z predmetných všeobecných poistných podmienok vyplýva, že poistený má z poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právo, aby poisťovateľ za neho
nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu ušlého zisku. V danom konaní všakžalobca uplatnený nárok na náhradu ušlého zisku nepreukázal, teda nepreukázal kumulatívne splnenie
všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd uvádza, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti
za škodu sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou a zavinenie, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Porušenie
právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K
porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo sa

malo v súlade s právom vykonať. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná
peniazmi. Okrem preukázania vzniku škody je treba preukázať aj jej rozsah, pričom vznik škody a
jej rozsah musí v konaní pred súdom preukazovať poškodený. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý
zisk. ,,Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti
k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý
zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody),

ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku,
lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu
alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému
nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti)“ (k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/319/2008 zo dňa 28.04.2010). Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je

existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou, teda v danom prípade existencia
vzťahu príčiny a následku medzi škodovou udalosťou a vznikom ušlého zisku.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu názoru, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu vzniku ušlého zisku, jeho výšky a príčinnej

súvislosti medzi vznikom ušlého zisku a škodovou udalosťou, teda nepreukázal splnenie predpokladov
vznikuzodpovednostizaškoduvpodobeušléhoziskuadôvodnosťuplatnenéhonárokunajehonáhradu
z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť
protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, súd ich vyhodnotí na

základe vykonaných dôkazov. Odvolací súd má za to, že žalobca v predmetnom právnom spore
neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, čo malo za následok jeho neúspech v konaní.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobou uplatnený nárok žalobcu bol
nepreukázaný, teda nedôvodný.

Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú.

32. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

33. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani

nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,
odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne
správne. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.
1 a ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a s § 262 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže žalovaný bol v
odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).