Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 63Cpr/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125205354
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Karol Fiľ
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125205354.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore navrhovateľa: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., D., zastúpený:
JUDr. Vojtech Petty, advokát, so sídlom Hlavná 52/98, Košice, proti povinnej: Univerzitná nemocnica
L. Pasteura Košice, so sídlom Rastislavova 785/43, Košice, IČO: 00 606 707, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia spočívajúcom v uložení povinnosti povinnej zrušiť

rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa z funkcie námestníka technicko-prevádzkového úseku povinnej
zo dňa 10.02.2025 a v uložení povinnosti umožniť navrhovateľovi používať kanceláriu v obvyklom
pracovnom čase a obvyklým spôsobom, ako aj pracovné prostriedky, vrátane počítača s obnovenou
funkčnosťou všetkých potrebných systémových programov, notebooku, tlačiarne a ďalšieho potrebného
vybavenia, ktoré sú nevyhnutné pre výkon jeho pracovných povinností, zamieta.

II. Nariaďuje sa toto neodkladné nariadenie:

„Povinná je povinná zdržať sa vykonávania rozhodnutia o odvolaní navrhovateľa z funkcie námestníka
technicko-prevádzkového úseku povinnej zo dňa 10.02.2025, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej začatého na základe žaloby podanej podľa výroku IV. výrokovej časti tohto

uznesenia.“

III. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

IV. Navrhovateľ je povinný v lehote 45 dní odo dňa právoplatnosti výroku II. výrokovej časti tohto
uznesenia podať na súde žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti rozhodnutia povinného o odvolaní

navrhovateľa z funkcie námestníka technicko-prevádzkového úseku zo dňa 10.02.2025, ktorej stranami
budú navrhovateľ na strane žalobcu a povinná na strane žalovanej.

V. Navrhovateľovi proti povinnej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31.03.2025 domáhal primárne nariadenia
neodkladného opatrenia, uložením povinnosti povinnej zrušiť rozhodnutie o odvolaní A. A. B.

z funkcie námestníka Technicko-prevádzkového úseku Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice zo
dňa 10.2.2025 a umožniť navrhovateľovi používať kanceláriu v obvyklom pracovnom čase a obvyklým
spôsobom, ako aj pracovné prostriedky, vrátane počítača s obnovenou funkčnosťou všetkých
potrebných systémových programov, notebooku, tlačiarne a ďalšieho potrebného vybavenia, ktoré sú
nevyhnutné pre výkon jeho pracovných povinností.

2. Eventuálne sa navrhovateľ domáhal vydaním neodkladného opatrenia nariadiť povinnej pozastaviť
vykonávanie rozhodnutia o jeho odvolaní z funkcie námestníka Technicko-prevádzkového úsekuUniverzitnej nemocnice L. Pasteura Košice zo dňa 10.2.2025 a umožniť navrhovateľovi používať
kanceláriu v obvyklom pracovnom čase a obvyklým spôsobom, ako aj pracovné prostriedky, vrátane
počítača s obnovenou funkčnosťou všetkých potrebných systémových programov, notebooku, tlačiarne

a ďalšieho potrebného vybavenia, ktoré sú nevyhnutné pre výkon jeho pracovných povinností.

3. Na úvod svojho návrhu navrhovateľ rámcovo vymedzil vec tak, že ide o nárokovanie súdnej ochrany
proti jeho odvolaniu z funkcie námestníka technicko-prevádzkového úseku povinnej vykonaného
protiprávne ako odvetu za jeho oznámenie o možnej protispoločenskej činnosti a tiež za protiprávnych

okolností svedčiacich aj o rozpore s dobrými mravmi. Ďalej navrhovateľ uviedol, že meritom veci
je neplatnosť/nevykonateľnosť rozhodnutia povinnej o jeho odvolaní z funkcie námestníka pre
diskriminačný motív a/alebo z iného nepoctivého dôvodu odporujúceho dobrým mravom a/alebo
protiprávnych okolností. Navrhovateľ poukázal na to, že sa návrhom domáha ochrany v postavení
oznamovateľa protispoločenskej činnosti pri porušení zásady rovnakého zaobchádzania zo strany
povinnej ako jeho zamestnávateľa, ku ktorému došlo odvolaním z jeho funkcie, ktoré má charakter

zákonom zakázaného odvetného opatrenia a tiež ako zamestnanca/vedúceho zamestnanca, ktorého
práva a právom chránené záujmy boli porušené spôsobom, aký zákon zakazuje príp. postihuje
neplatnosťou. Podľa navrhovateľa je možné navrhovaným primárnym petitom dosiahnuť trvalú právnu
ochranu bez žalovania veci samej, čo zákon pripúšťa v § 330 ods. 2 CSP, pričom podľa neho povinná
neutrpí žiadnu osobitnú ujmu, ktorej by sa pod žalobou vyhla. Následne navrhovateľ uvádza, že ak

súd po posúdení návrhu a pripojených listinných dôkazov dospeje k názoru, že nenariadi neodkladné
opatrenia, ktorým by zrušil jeho rozhodnutie o odvolaní resp. rozhodol o jeho neplatnosti, navrhuje, aby
súd nariadil povinnej zdržať sa výkonu rozhodnutia o jeho odvolaní. Uvedené považuje navrhovateľ
za minimálne potrebnú nevyhnutnú ochranu. Podľa návrhu navrhovateľ prostriedkom ochrany podaním
správnej žaloby nedisponuje a civilná žaloba okamžitý odkladný účinok jeho odvolania neposkytuje.

Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že s povinnou uzatvoril pracovný pomer pracovnou zmluvou zo
dňa 3.8.2021 s dojednaným druhom práce TPU - krízový manažér technických prevádzkových činností.
Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 13.10.2021 sa navrhovateľ dohodol s povinnou na druhu práce
TPU - zabezpečovanie koncepčnej, organizačnej a koordinačnej činnosti, pri realizácií technickou –
prevádzkových činností zamestnávateľa, a to od 15.10.2021. Následne na základe výberového konania

bol dňa 20.1.2023 vymenovaný do funkcie Technicko-prevádzkového námestníka s účinnosťou od
1.2.2023 do 31.1.2028. Od 01.01.2023 bola navrhovateľovi v súvislosti s výkonom funkcie námestníka
priznaná pohyblivá zložka mzdy vo výške 895,-eur. Pri výkone práce navrhovateľ mal prichádzať do
styku s verejným obstarávaním zákaziek, mal zriadený prístup do elektronickej platformy verejného
obstarávania Úradu pre verejné obstarávanie SR (EPVO) a mal vedomosť o jednotlivých obstarávaniach

pre povinnú na svojom úseku. Podľa navrhovateľa fakticky mohol získavať informácie o verejných
obstarávaniach aj na iných ako jemu zverených úsekoch. Postupne navrhovateľ získal informácie, ktoré
ho priviedli k zásadným pochybnostiam o zákonnosti niektorých činností a skutočností. Preto v raňajších
hodinách dňa 10.2.2025 podal podnet datovaný dňom 09.02.2025 právnemu odboru zamestnávateľa
na prešetrenie podozrenia z protispoločenskej činnosti a rovnako aj podnet na prešetrenie možného

porušenia zákona priamo Úradu na ochranu oznamovateľov (ďalej len ,,UOO“). V ten istý deň 10.2.2025
vpopoludňajšíchhodináchhopovinnásokamžitouúčinnosťouodvolalazfunkcienámestníkatechnicko-
prevádzkového úseku. Rozhodnutie o odvolaní potom, ako bol o ňom ústne oboznámený navrhovateľ
podľa vlastných slov „ako reakciu prvého prekvapenia“ odmietol na pracovisku prevziať. Povinná mu
toto rozhodnutie následne doručila aj emailom.

4. Navrhovateľ v súvislosti s kauzálnym nexom medzi jeho odvolaním a jeho podnetmi poukázal na
to, že povinná sa do podania návrhu nevyjadrila, čo s navrhovateľom zamýšľa. Následne po doručení
odvolania a odvetných opatreniach zamestnávateľa, navrhovateľ podal dňa 12.02.2025 na Úrad na
ochranu oznamovateľov žiadosť o pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu. Dňa 24.02.2025

zistil zablokovanie prístupu do EPVO. Keďže je podľa tvrdenia navrhovateľa tento prístup do EPVO
potrebnýpreplneniepracovnýchpovinnostíapresledovanieplneniapodmienokzákonnostipostupovpri
verejnom obstarávaní na zabezpečovanie pracovných úloh, zablokovanie EPVO navrhovateľ považoval
za kauzálne odvetné opatrenie a zároveň aj nátlak na jeho osobu ako priamu reakciu zamestnávateľa
na podanie podnetov z jeho strany. Zrušenie prístupu do EPVO bez udania dôvodu a v logickom

časovom slede opisovaných udalostí podľa navrhovateľa poskytuje jasnú indíciu o skutočnom dôvode
takéhoto kroku povinnej. Ten potom podľa navrhovateľa zakladá jasnú príčinnú spôsobilosť s jeho
podaniami s cieľom eliminovať dosah jeho osoby na relevantné činnosti a informácie, sankcionovať jeho
osobu pracovným obmedzením a zároveň vyslať signál do celého pracovného prostredia o možnompostihu neposlušných zamestnancov, čo nie je možné odôvodniť a liberalizovať časovou postupnosťou.
Navrhovateľ primárne chápal zablokovanie prístupu do EPVO ako snahu znemožniť mu prístup k tým
verejným obstarávaniam, ktoré sa týkali jeho podnetov.

5. Dňa 20.3.2025 UOO vydal potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu
zamestnávateľa - odvolania z funkcie námestníka TPU.

6. Podľa navrhovateľa z potvrdenia úradu vyplývajú právne skutočnosti preukazujúce (i) opodstatnenosť

podania tohto návrhu, (ii) kauzálny nexus medzi jeho podaniami a konaním žalovanej, (iii) nelegitímne
motívy, právne a faktické úkony povinnej ako aj (iv) bezodkladná potreba nariadenia neodkladného
opatrenia. Povinná totiž neuniesla obrátené dôkazné bremeno a nedokázala, že odvolanie z funkcie
nie je odvetou za navrhovateľove podania. Argumentáciu povinnej, že odvolanie nepredstavuje
pracovnoprávny úkon UOO nepovažoval za dostačujúci na záver o unesení dôkazného bremena.
Podľa navrhovateľa je teda potvrdením UOO na účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčenie

kauzality jeho odvolania s podaniami za preukázané a dostatočné. Navrhovateľ ďalej poukázal na to,
že po podaniach a jeho odvolaní z funkcie námestníka, povinná bezdôvodne pristúpila k (i) výmene
zámkov v kancelárií, (ii) zamedzeniu vstupu do kancelárie doterajším spôsobom, (iii) k zadržaniu
pracovných prostriedkov, vrátane počítača, notebooku, tlačiarne a (iv) k zadržaniu osobných veci
navrhovateľa, čo osvedčuje potvrdením UOO bod 27. Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že

vyhlásenie povinnej nie je pravdivé a v príkrom rozpore so samotným odvolaním, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že dňa 10.02.2025 bol na pracovisku a povinná ho teda mohla a mala možnosť požiadať
o vydanie kľúčov, ale povinná tak neurobila. Namiesto toho povinná ľstivo a nepoctivo bez toho, aby
to navrhovateľ vedel, vymenila zámok. Navrhovateľ tak poukazuje na klamstvo povinnej. Týmto došlo
podľa navrhovateľa, ktorý bol vedúcim zamestnancom stovkám zamestnancov, k jeho mimoriadnemu

spoločenskému poníženiu a morálnemu poškodeniu. Navrhovateľ ďalej zdôraznil, že (i) mu nebolo
vytknuté žiadne protiprávne správanie, ktoré by odôvodňovalo postup zvolený povinnou, že (ii) tento
nedôvodný postup svedčí o úsilí okamžite zabrániť mu v možnom pokračovaní sledovania a získania
dôkazov o protispoločenskej činnosti, že (iii) výmena zámkov na kancelárii a tým teatrálne zamedzenie
prístupu do kancelárie, zadržanie jeho osobných vecí (oblečenia, osobných hygienických prostriedkov

a i.), k akému na úrovni námestníka u povinnej nikdy nedošlo (čo svedčí o antidiskriminačnom
nerovnakom zaobchádzaní s jeho osobou oproti iným zamestnancom v porovnateľnej situácii aj bez
odplaty za podania), navrhovateľ pociťuje ako poníženie pred širokým okruhom stoviek zamestnancov,
ktoré stále trvá a má eminentný záujem na urýchlenom odstránení tohto negatívneho stavu ako
jasnej satisfakcii a že (iv) tento krok bol vykonaný bez jasného vysvetlenia a zjavne s úmyslom

psychicky ho zastrašiť a fyzicky obmedziť a musí byť považovaný za neprimerané správanie, čo v
sebe nesie protiprávnosť sám o sebe a súčasne aj kauzálny nexus s jeho podaniami. Navrhovateľ teda
považuje osvedčenie kauzality odvolania s jeho podaniami k udalosti „výmene zámkou“ za preukázanú
a dostatočnú. Zadržanie osobného pracovného počítača podľa navrhovateľa indikuje úmysel povinnej
nevrátiť ho do funkcie námestníka a jej úmysel zabrániť mu v participácii na šetreniach protispoločenskej

činnosti. Pričom jeho postup mal byť presne opačný, t.j. povinná navrhovateľovi mala vytvoriť všetky
podmienky na odhalenie protispoločenskej činnosti. Zánikom funkcie námestníka TPU navrhovateľ
prišiel aj o priznanú zložku mzdy, čím mu vznikla priama finančná ujma s vplyvom na stabilitu jeho
rodiny a bude poškodzovaný naďalej v dôsledku pokračujúceho pôsobenia odvolacieho úkonu, čo
svedčí obezodkladnejpotrebeúpravypomerov.Uvedenéudalostinavrhovateľovizhoršilizdravotnýstav

natoľko, že odo dňa 24.02.2025 je práceneschopný s odhadom až do 17.04.2025, čo opäť dokumentuje
bezodkladnosť potreby úpravy pomerov.

7.Navrhovateľďalejpoukázalajnaskutočnosť,žedňa21.03.2025nahliadolnawebovústránkupovinnej
a zistil, že stránka prezentuje aj po doručení potvrdenia UOO povinnej ako nového námestníka E. A. F.

G., E.. To jasne indikovalo podľa navrhovateľa skutočné zámery povinnej ďalej ho nezamestnávať, čo
pre účely osvedčenia okolností dôkazmi na vydanie neodkladného opatrenia považuje za relevantné.
Podľa navrhovateľa uvedené dokazuje aj skutočnosť, že povinná vykonala konkrétne kroky bez ohľadu
na pozastavenie účinnosti jeho odvolania potvrdením UOO, ktoré mu bolo doručené dňa 20.03.2025.
Následne podľa navrhovateľa niekedy dňa 27.03.2025 alebo 28.03.2025 povinná opäť zmenila údaj

na webovej stránke a označila za námestníka technicko-prevádzkového úseku znovu navrhovateľa. Ku
zrušeniusvojhorozhodnutiaoodvolaní právnerelevantnýmprávnymúkonomvšakpovinnánepristúpila.
Tým podľa názoru navrhovateľa verejne vytvorila stav absolútnej právnej neistoty, a to nielen pre
mňa, ale aj pre zamestnancov, keď podľa webovej stránky je navrhovateľ námestníkom, pričomnavrhovateľovo odvolanie de iure stále nezrušil (námestníkom sa človek nestáva uverejnením na webe)
a stále plynie lehota pre skončenie pozastavenej účinnosti odvolania z funkcie. Povinná na screenshote
tvrdí, že internetovú stránku aktualizovala (s navrhovateľovým menom) dňa 12.02.2025, čo nemôže byť

pravda, lebo vyššie preukazuje, že dňa 21.03.2025 bol na webovej stránke ako námestník daného úseku
uvádzaný F. G.. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal tiež na článok denníka SME/Korzár.

8. Navrhovateľ následne v článku III návrhu uviedol, že jeho odvolanie, zablokovanie prístupu do
EPVO, výmena zámkov, nepravdivé zdôvodnenie výmeny zámkov, obmedzenie prístupu k počítaču

a k pracovným programovým systémom, zadržanie osobných vecí, nevysvetlenie krokov, neoznámenie
ďalšieho pracovného zaradenia a zavádzanie UOO argumentačným faulom pri dokazovaní boli
vykonané alebo vedome opomenuté v priamej súvislosti s jeho podaniami, a to primárne s nelegitímnymi
cieľmi zamedziť jeho participácii na ďalšom odhaľovaní prípadnej protispoločenskej činnosti a
sekundárne poškodiť ho z pomsty za tieto podania. Uvedené podľa navrhovateľa vyplýva z
predložených písomností a neunesenia dôkazného bremena. To všetko nezodpovedá poctivému

prístupu k pracovnoprávnemu vzťahu a preto odporuje dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi
podčiarkuje aj (i) snaha povinnej vyviniť sa dovolávaním sa možnosti odvolania z funkcie bez
udania dôvodu, čo je podľa navrhovateľa pri opísaných motívoch a krokoch v rozpore s dobrými
mravmi a zneužitím práva (využitím jeho formálnych vlastností) a (ii) nepravdivé tvrdenie o potrebe
výmeny zámkov z dôvodu jeho nedostupnosti. Preto všetky uvedené úkony nemôžu požívať právnu

ochranu a musia byť postihnuté neplatnosťou. Úkony povinnej sú podľa navrhovateľa prejavom
antidiskriminačného konania, neprípustného ani pri zaobchádzaní so žiadnou inou osobou. Za účelom
osvedčenia toho, že sa s navrhovateľom zaobchádzalo menej priaznivo, tento odkazuje na potvrdenie
UOO. Z potvrdenia UOO vyplýva, že zamestnávateľ uplatnil uvedený postup len voči navrhovateľovi a za
posledných 5 rokov neexistuje ani jeden rovnako riešený prípad, čo preukazuje, horšie a diskriminačné

zaobchádzanie vo vzťahu k navrhovateľovi. S ohľadom na uvedené navrhovateľ považuje úkon, ktorým
došlo k jeho odvolaniu za odporujúci dobrým mravom a preto neplatný. Uvádzané úkony povinnej,
ktoré nasledovali po odvolaní navrhovateľa v kontexte pravidelného kladného hodnotenia jeho osoby
neposkytujú samé o sebe žiadne logické vysvetlenie a žiadne vysvetlenie neponúkla ani povinná. Preto
konanie povinnej vo svojom výsledku podľa navrhovateľa neumožňuje žiadny iný záver ako spojenie

s jeho podaniami. Podľa navrhovateľa ani legitímne odvolanie z funkcie námestníka by nevyžadovalo
zbaviť ho prístupu kancelárie, k jeho pracovným a osobným veciam a k EPVO a k ďalším pracovným
systémom a už vôbec nie uskutočneným šikanóznym spôsobom. Poukazovaním na znemožnenie
prístupu do EPVO a iných programových systémov v jeho počítači navrhovateľ preukazuje nezáujem
povinnej o plnenie jeho pracovných úloh a jej nezáujem o jeho ďalšie zamestnávanie, keďže tento

prístup prislúcha rôznym zamestnancom (nie iba námestníkom) a aj o prekážanie ďalšiemu šetreniu.
Navrhovateľ tiež poukazuje na to, že v teste proporcionality je relevantné aj porovnanie, ako by
sa rozumne správala iná poctivo konajúca osoba a že v teste musí prevážiť ochrana potierania
protispoločenskej činnosti. Odvolanie má dopad aj na zamestnancov povinnej.

9. Navrhovateľ napokon v časti IV návrhu uviedol, že primárne sleduje neplatnosť/zrušenie jeho
odvolania, čo odstráni narušené pomery a pritom neprivodí časovo náročné súdne konanie. Podľa
navrhovateľa všetky osvedčené okolnosti sú stavom trvajúceho porušenia práv a ďalšieho ohrozovania
jeho právnych záujmov najmä preto, že (i) do svojej kancelárie nemá navrhovateľ prístup, v kancelárii
pôsobí nový námestník napriek pozastaveniu účinností odvolania z funkcie, (ii) že povinná ho spolu

s odvolaním z funkcie neinformovala o ďalšom spôsobe a okolnostiach výkonu práce, nie je organizačne
začlenený, takže po uplynutí 30-dňovej ochrannej doby dňom 20.4.2025, nemá vedomosť čo bude
robiť, (iii) že nemá k dispozícií osobný počítač, notebook, tlačiareň, prístup k pracovným procesom, (iv)
že nemá prístup k zadržaným osobným veciam, (v) že po uplynutí ochrannej doby mu hrozí zníženie
platu a (vi) že po uplynutí ochrannej doby nie je chránený pred hroziacim skončením pracovného

pomeru, vrátane šikanózneho nátlaku na jeho skončenie. Teda podľa navrhovateľa jeho odvolanie
z funkcie fakticky pôsobí aj napriek právnemu odloženiu jeho účinnosti, pritom neodkladné opatrenie
je spôsobilé poskytnúť mu bezodkladnú úpravu pomerov a trvalú ochranu pred nelegitímnou ujmou.
Povinná nijako neprejavila záujem ďalej ho zamestnávať, ani po účinnosti odloženia odvolania z funkcie
nedošlo k bezproblémovému sprístupneniu kancelárie pre jej používanie, k opätovnému organizačnému

zaradeniu,natomničnemení aniúdajnétvrdeniepovinnej,žeodvolanienieprípadomstratyspôsobilosti
pre výkon práce a teda nie je dôvodom na výpoveď. Kroky povinnej však svedčia o opaku a preto
navrhovateľ pociťuje ohrozenie zo straty zamestnania. Podľa navrhovateľa jeho napádanie úkonmi
povinnej zneužívajúcimi právo vrátane nepoctivého využitia inštitútu odvolania z funkcie sú vyjadrenímnaliehavého právneho záujmu na bezodkladnej úprave pomerov tak, aby bola aspoň minimálnym
spôsobom okamžite zabezpečená ochrana jeho práv a najmenej opatrením účinným do meritórneho
rozhodnutia vo veci samej (ak nebude vydané s obsahom totožným s výrokom vo veci samej).

Nariadené neodkladné opatrenie navrhovateľovi podľa jeho názoru umožní pracovať riadne, načo má
pri uzatvorenom pracovnoprávnom vzťahu právo. Ďalej navrhovateľ poukazuje na to, že ani možnosť
povinnej odvolať ho bez udania dôvodu, nezakladá jej právo na konanie založené na nepoctivej
pohnútke, preto len samotné odvolávanie sa na takúto možnosť v kontexte všetkých uvádzaných
súvislostí zakladá rozpor s dobrými mravmi, ktorý zákon sankcionuje neplatnosťou. Navrhovateľ tiež

poukazuje na to, že podanie žaloby vo veci samej (ktorou by bola primárne neplatnosť odvolania
z funkcie námestníka) by s ohľadom na dĺžku súdnych konaní nezabezpečila okamžitú ochranu čo
do (i) bezodkladného obnovenia jeho statusu quo spred odvolania, (ii) zhoršovania jeho situácie, (iii)
nezaväzovalo by povinnú k plneniu povinnosti prideľovať mu prácu, (iv) bez jeho pričinenia by ho
naďalej poškodzovalo finančne na príjme a (v) neodkladné opatrenie by bolo jasným signálom pre
povinnú, aby upustil od konaní strpčujúcich mu život na pracovisku. Následne zopakoval navrhovateľ,

z akých skutočností odvodzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Keďže ani po potvrdení UOO
nedošlo k bezodkladnému zrušeniu odvolania a k prístupu do kancelárie, k jeho novému organizačnému
zariadeniu po odvolaní ani k vráteniu pracovných a osobných vecí uvedený stav navrhovateľ považuje
za psychický nátlak vykonávať prácu neférovým spôsobom, v očakávaní ďalších obštrukcií, najskôr s
cieľom navrhovateľa priviesť k vlastnému odchodu z práce. Navrhovateľ má za to, že možno dôvodne

usudzovať, že k diskriminačnému konaniu došlo, rozdielne zaobchádzanie bolo preukázané s vysokou
mierou pravdepodobnosti a aj bez toho bolo podľa názoru navrhovateľa preukázané s vysokou mierou
hraničiacou s istotou možnú neplatnosť odvolania z funkcie podľa všeobecných právnych predpisov, a to
nielen diskriminačných.

10. Napokon v časti V. navrhovateľ uviedol, že si je vedomý toho, že nariadenie neodkladného opatrenia
nemá byť prostriedkom pre získanie skoršieho rozhodnutia vo veci samej, s ohľadom na všetko uvedené
však potrebuje bezodkladne účinné riešenie jeho pomerov. Jeho odvolanie má okamžitý negatívny
dopad na jeho profesionálne postavenie, príjme a ďalšie pracovné podmienky, čo pretrváva aj po
pozastavení účinnosti odvolania z funkcie. Bez okamžitého zásahu súdu budú jeho práva a záujmy

nenávratne poškodené. Ak povinná bude pokračovať v uplatňovaní jeho odvolania z funkcie viedlo by
to k trvalým negatívnym dôsledkom pre jeho kariéru vo veku rozhodujúcom pre jej vrchol a finančnú
stabilitu vrátane dopadu na jeho rodinu. Navrhovateľ sa primárne domáha, zrušenia odvolania z funkcii
námestníka resp. vyhlásenia tohto úkonu za neplatný. Ďalej navrhovateľ uviedol, že v prípade, ak súd
po posúdení tohto návrhu jeho odvolanie neurčí za neplatné resp. nenariadi jeho zrušenie, navrhuje

účinnosť jeho odvolania pozastaviť, t.j. aby súd uložil povinnej povinnosť zdržať sa jeho výkonu, a to
až do právoplatného rozhodnutia o žalobe, ktorú bude nútený na svoju ochranu v určenej lehote podať.
Zrušenie rozhodnutia považuje navrhovateľ za vhodnejšie, pretože jeho účinky už v skutočnosti nastali
a povinná vykonala konkrétne kroky, z ktorých viaceré poškodenia sú už nenávratné (napríklad značná
morálna ujma), tento stav je potrebné ihneď vrátiť od pôvodnej roviny aspoň v dosiahnuteľnej miere.

Určenie neplatnosti navrhovateľ pripúšťa z dôvodu, že na absolútnu neplatnosť súd prihliada zo zákona.
Podľa navrhovateľa ani, ak by sa nepotvrdila žiadna protispoločenská činnosť, ani vtedy neexistuje
dôvod na jeho sankcionovanie. Z uvedeného navrhovateľ vyvodzuje, že právny stav, osvedčený v
rozhodnej miere aj UOO, nevyžaduje podľa argumentovaných zákonných noriem ďalšie, podrobnejšie
dokazovanie a sporné právo je v skutočnosti natoľko zjavné, že súd môže rozhodnúť vo výroku

neodkladného opatrenia aj ako vo veci samej.

11. Zároveň navrhovateľ uviedol, že sprístupnenie kancelárie a pracovných prostriedkov si nárokuje
nezávisle od zrušenia odvolania z funkcie námestníka (v oboch alternatívach petitu) z toho dôvodu,
že len samotné zrušenie jeho odvolania neupraví pracovné podmienky dôstojným spôsobom na

akceptovateľnú mieru, keď dôvodne očakáva rôzne ponižujúce obštrukcie. Dokumentuje to už opísané
bezdôvodné, nelegitímne a ponižujúce „zabavenie“ osobných vecí, čo medzi slušnými ľuďmi nie
je akceptovateľné nielen na úrovni námestníka a jeho riaditeľa, ale žiadneho administratívneho
zamestnanca. Napokon navrhovateľ poukázal na to, že povinná ani jej riaditeľ nie sú orgánmi
verejnej moci, ponechaním jeho osoby vo funkcii nie je ohrozený žiadny dôležitý záujem, povinná

neutrpí žiadnu materiálnu ujmu, ani nijako nebude obmedzená vo svojej prevádzkovej činnosti, ani
uvedenie pracovných podmienok do pôvodného stavu nevytvára žiadnu neprimeranú náročnosť. Podľa
navrhovateľa vo význame potierania protispoločenskej činnosti je daná naliehavosť jeho ochrany
a nariadenie neodkladného opatrenia by malo silný spoločenský účinok v smere posilnenia ochranyvýznamného právom chráneného záujmu, ktorým potieranie protispoločenskej činnosti nesporne byť
musí.

12. Ako prílohu návrhu navrhovateľ doručil súdu listinné dôkazy, a to pracovnú zmluvu, dohodu
o zrážkach, dohodu o mzde, oznámenie zo dňa 3.8.2021, 2x dohodu o zmene obsahu pracovnej
zmluvy, oznámenie výsledku výberového konania, menovanie do funkcie Technicko-prevádzkového
námestníka, rozhodnutie o priznaní pohyblivej zložky mzdy, ďakovný list, podnet na prešetrenie
podozrenia z protispoločenskej činnosti, podnet na prešetrenie možného porušenia zákona a žiadosť

o ochranu pred odvetnými opatreniami, odvolanie, žiadosť o pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho
úkonu, doplnenie žiadosti o pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu, 2x poverenie na výkonom
funkcie technicko-prevádzkovo námestníka, 2x potvrdenia o celodennom ošetrení, 2 x screenshot
stránky ministerstva zdravotníctva SR, potvrdenie UOO, odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti, 12 x screenshot internetovej stránky povinnej a článok zo stránky D..

13. Súd návrh posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325, § 326, § 132 ods. 1, § 327 § 328, § 329, § 336
Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ustanovení Zákona č.
365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Antidiskriminačný zákon“), podľa ustanovení Zákona
č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“), podľa ustanovení Zákona č. 552/2003

Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a podľa ustanovení
Zákona č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

14. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak

sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa
§ 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa§329ods.1,prváveta,CSPsúdmôžerozhodnúťonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku

uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 336 ods. 2 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná.

15. Podľa § 2 ods. 1 Antidiskriminačného zákona dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania
spočívavzákazediskrimináciezdôvodupohlavia,náboženskéhovyznaniaaleboviery,rasy,príslušnosti
k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského
stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo

sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo
inej protispoločenskej činnosti.
Podľa § 3 ods. 1 Antidiskriminačného zákona každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého
zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia,
zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.

Podľa § 6 ods. 1 Antidiskriminačného zákona v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v
pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich
zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.Podľa § 9 ods. 2 Antidiskriminačného zákona každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa
domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal

zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav
alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z
dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti
právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.
Podľa § 11 ods. 2 Antidiskriminačného zákona žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu

rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať,
že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.
Podľa § 11 ods. 3 Antidiskriminačného zákona na konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady
rovnakého zaobchádzania sa vzťahuje Občiansky súdny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa§1ods.4Zákonač.552/2003Z.z.ovýkoneprácevoverejnomzáujmenapracovnoprávnevzťahy
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo

osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne
vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 13 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný
zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre

oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon).
Podľa § 13 ods. 2 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia
zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy,

farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických
vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného
alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného
postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
Podľa § 13 ods. 8 Zákonníka práce zamestnanec nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu

prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo na zamestnávateľa
sťažnosť, podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania
alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti, nezachová mlčanlivosť o svojich
pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania alebo že si
uplatňuje práva a právom chránené záujmy vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu.

Podľa § 13 ods. 9 prvej vety Zákonníka práce zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy podľa odsekov 1 až 8 boli porušené, má právo obrátiť sa na súd a domáhať
sa právnej ochrany.
Podľa§1ods.4Zákonač.552/2003Z.z.ovýkoneprácevoverejnomzáujmenapracovnoprávnevzťahy
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo

osobitný predpis 2) neustanovuje inak.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 12 ods. 1 Zákona č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti ak sa
oznamovateľ domnieva, že v súvislosti s oznámením bol voči nemu urobený pracovnoprávny úkon, s
ktorým nesúhlasí, môže požiadať úrad do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o pracovnoprávnom úkone,
o pozastavenie účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu.
Podľa § 12 ods. 2 Zákona č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti

Úrad bezodkladne pozastaví účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa odseku 1, ak bola dodržaná
lehota podľa odseku 1 a ak zamestnávateľ v primeranej lehote určenej úradom nepreukáže, že
pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením. Úrad vydá potvrdenie o pozastavení
účinnosti pracovnoprávneho úkonu a doručí ho zamestnávateľovi a oznamovateľovi.
Podľa § 12 ods. 6 Zákona č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti

pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa skončí uplynutím 30 dní od doručenia potvrdenia
podľa odseku 2 oznamovateľovi. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd
počas tejto lehoty sa trvanie pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu predlžuje až do
nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu.16. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej
ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán. Neodkladné opatrenie umožňuje

rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej
ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Plní predovšetkým zaisťovaciu
funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť konania, resp. vytvoriť pokojný stav, aby sa navrhovateľ
mohol nerušene domáhať svojho práva. Má preto opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je
odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom

právnom vzťahu. Navrhované obmedzenie pritom musí byť primerané zabezpečovanému nároku a musí
mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej.

17. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho
nariadenie, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že prípadná exekúcia bude
ohrozená. Taktiež je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa

má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).
Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).

18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na to, aby súd mohol vydať neodkladné opatrenie, musí
mať za osvedčenú najmä potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán v čase jeho rozhodovania,
pričom dôkazné bremeno osvedčenia zaťažuje navrhovateľa. Zároveň platí, že nedôvodnému alebo
neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.

19. Súd sa pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zaoberal otázkou, či
súsplnenépodmienkyprejehonariadenie,akosúuvedenévyššie.Preštudovanímnávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia a jeho príloh súd zistil nasledujúci skutkový stav.

20. Súd z pracovnej zmluvy zo dňa 03.08.2021, dohody o mzde zo dňa 03.08.2021, dohody o
zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 13.10.2021, dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo
dňa 25.04.2022, oznámenia o výsledku výberového konania zo dňa 20.01.2023, menovania zo dňa
20.01.2023, rozhodnutia o priznaní pohyblivej zložky mzdy, poverenia zo dňa 30.06.2022, poverenia zo
dňa 05.12.2022 považoval za osvedčené, že (i) navrhovateľovi u povinnej vznikol pracovný pomer dňa

09.08.2021 pôvodne na dobu určitú, ktorá sa v dôsledku neskoršej zmeny zmenila na dobu neurčitú;
že (ii) navrhovateľ pred vykonávaním funkcie námestníka prevádzkovo-technického úseku u povinnej
vykonával prácu THP – zabezpečovanie koncepčnej, organizačnej, koordinačnej činnosti pri realizácii
technicko- prevádzkových činností zamestnávateľa; že (iii) navrhovateľ vykonával u povinnej funkciu
technicko-prevádzkového námestníka už od 01.07.2022, a to do 31.01.2023 na základe dočasného

poverenia; že (iv) na základe úspešného výberového konania bol navrhovateľ povinnou menovaný do
funkcie technicko-prevádzkového námestníka u povinnej na obdobie od 01.02.2023 do 31.01.2028;
že (v) v súvislosti s vykonávaním funkcie námestníka navrhovateľovi bola priznaná s účinnosťou od
01.01.2023 k dohodnutej mzde podľa pracovnej zmluvy pohyblivá zložka mzdy vo výške 895,-eur.

21. Z návrhu a dvoch ďakovných listov vyplynulo, že dňa 12.12.2024 štatutárny orgán povinnej
pri príležitosti 100. výročia otvorenia štátnej nemocnice v Košiciach poďakoval kolektívu technicko-
prevádzkového úseku a taktiež osobitne navrhovateľovi.

22. Z odvolania súd považoval za osvedčené, že povinná dňa 10.02.2025 rozhodla o odvolaní

navrhovateľa z funkcie technicko-prevádzkového úseku s účinnosťou ku dňu 10.02.2025.
Navrhovateľovi rozhodnutie o odvolaní bolo doručené na pracovisku dňa 10.02.2025. V daný deň
totiž navrhovateľ po oboznámení sa s odvolaním odmietol odvolanie prevziať. Odvolanie neobsahuje
zdôvodnenie odvolania navrhovateľa z funkcie námestníka.

23.Zoscreenshotovstránkypovinnejpovažujesúdzaosvedčené,ževdňoch21.03.2025až25.03.2025
povinná na svojej stránke uvádzala ako námestníka technicko-prevádzkového úseku p. G.. Najneskôr
dňa25.03.2025o15:18hod.povinnáprestalanasvojejstránkeuvádzaťp.G.akonámestníkatechnicko-
prevádzkového úseku a najneskôr odo dňa 28.03.2025 povinná opäť uvádza na svojej stránke akonámestníka technicko-prevádzkového úseku navrhovateľa. Na všetkých priložených screenshotoch
stránkypovinnejzobrazujúcejvedenienemocnicejeakodátumpublikovaniauvedenýdátum09.04.2021
a ako dátum aktualizácie dátum 13.02.2025. Na všetkých priložených screenshotoch stránky povinnej

zobrazujúcej technicko-prevádzkový úsek je ako dátum publikovania uvedený dátum 19.11.2021 a ako
dátum aktualizácie dátum 12.02.2025.

24. Zo screenshotov stránky ministerstva zdravotníctva SR má súd osvedčené tvrdenie navrhovateľa,
v zmysle ktorého povinná mu zrušila prístup do elektronického verejného obstarávania.

25. Z návrhu, 2 potvrdení pre zamestnávateľa a odpisu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti
navrhovateľa považuje súd za osvedčené, že navrhovateľ bol dňa 10.02.2025 a 11.02.2025 na
lekárskom ošetrení u všeobecného lekára, od 12.02.2025 do 21.02.2025 na dovolenke a od 24.02.2025
je zo zdravotných dôvodov neschopný práce.

26. Z podnetu na prešetrenie z protispoločenskej činnosti mal súd za osvedčené tvrdenie navrhovateľa,
že dňa 10.02.2025 v raňajších hodinách doručil povinnej podnet datovaný dňom 09.02.2025 na
prešetrenie podozrení z protispoločenskej činnosti.

27. Z podnetu na prešetrenie možného porušenia zákona a žiadosti o ochranu pred odvetnými

opatreniami, žiadosti o pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu, jeho doplnenia a potvrdenia
UOO ma súd osvedčené, že navrhovateľ doručil UOO podnet na možné porušenia zákona, že je
oznamovateľom protispoločenskej činnosti a UOO na jeho žiadosť doručenú dňa 13.02.2025 doplnenú
podaním zo dňa 25.02.2025 pozastavil účinnosť pracovnoprávneho úkonu odvolania navrhovateľa
z funkcie námestníka prevádzkovo-technického úseku povinnej zo dňa 10.02.2025. UOO odôvodnil

pozastavenie účinnosti uvedeného úkonu tým, že povinná neuniesla svoje dôkazné bremeno o tom,
že medzi odvolaním a oznámením navrhovateľa ako oznamovateľa neexistuje príčinná súvislosť.
Potvrdenie tiež osvedčuje výmenu zámkov na kancelárii navrhovateľa povinnou v deň 10.02.2025
a tiež to, že v rokoch 2020 až 2025 nedošlo k výmene zámkov u žiadneho vedúceho zamestnanca
pri jeho odvolaní. Z potvrdenia zároveň vyplýva, že povinná v súvislosti s príčinnou súvislosťou medzi

odvolaním navrhovateľa z funkcie námestníka a jeho podnetmi zastáva názor, že odvolanie z funkcie
nie je pracovnoprávnym úkonom, a preto toto odvolanie nemôže byť posudzované v tom smere, či bolo
alebo nebolo vykonané v príčinnej súvislosti s oznámením navrhovateľa. Povinná zároveň vo svojom
vyjadrení poukázala na to, že v zmysle jej interných predpisov je možné odvolať vedúcich zamestnancov
bez uvedenia dôvodu a že minimálne od príslušnej zmeny zákona o výkone práce vo verejnom záujme

odvolávala vedúcich zamestnancov a rušila poverenia vždy aktami bez odôvodnenia. Výmenu zámkov
na kancelárii navrhovateľa povinná odôvodnila tým, že sa s navrhovateľom na odovzdaní kancelárie
nevedeli dohodnúť, lebo v deň kedy navrhovateľa oboznámila s odvolaním, tento bol na celodennom
lekárskom vyšetrení a tento na výzvu na odovzdanie agendy a kancelárie reagoval po oboznámení
sa s odvolaním tým, že je práceneschopný a že na to bude dosť času neskôr a odišiel. Povinná tiež

vo svojom vyjadrení pre UOO uviedla, že napriek výmene zámkov navrhovateľ mal stále možnosť
a prístup do kancelárie, a teda mohol si svoje osobné veci odniesť a protokolárne agendu odovzdať.
Z potvrdenia UOO (odsek 23) má súd tiež osvedčené, že platný pracovný poriadok povinnej v článku,
ktorý upravuje „Podmienky a postup pri vzniku, zmene a skončení pracovného pomeru“ v súvislosti
so zánikom vykonávania funkcie námestníka uvádza, že „výkon funkcie námestníka zaniká odvolaním

vedúceho zamestnanca z funkcie resp. zrušením poverenia vedúceho zamestnanca výkonom funkcie
obsadenej podľa § 5 ods. 9 zákona č. 552/2003 Z.z. zo strany štatutárneho orgánu aj bez uvedenia
dôvodu kedykoľvek počas výkonu jeho funkcie.“

28. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia v primárnom

petite uloženia povinnosti povinnej zrušiť rozhodnutie o jeho odvolaní z funkcie námestníka technicko-
prevádzkového úseku Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice zo dňa 10.2.2025 a v uložení
povinnosti umožniť mu používať kanceláriu v obvyklom pracovnom čase a obvyklým spôsobom, ako aj
pracovné prostriedky, vrátane počítača s obnovenou funkčnosťou všetkých potrebných systémových
programov, notebooku, tlačiarne a ďalšieho potrebného vybavenia, ktoré sú nevyhnutné pre výkon jeho

pracovných povinností. Podľa navrhovateľa mu nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia zabezpečí
trvalú ochranu jeho práv, a to bez potreby podania osobitnej antidiskriminačnej žaloby voči povinnej.
Pre prípad, že súd po posúdení zamietne vydať neodkladné opatrenia totožné s výrokom vo veci samej,
navrhovateľnavrhol,abysúduložilpovinnejzdržaťsavýkonurozhodnutiaoodvolanízodňa10.02.2025,a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Navrhovateľ síce použil pojem alternatívny
petit, avšak z obsahu podania jednoznačne vyplýva, že sa jedná o eventuálny petit pre prípad, že
primárny petit bude súdom zamietnutý. Uvedený návrh navrhovateľa je skutkovo založený na tvrdení,

že povinná ho odvolala z funkcie námestníka protiprávne ako odvetu za podanie podnetu na prešetrenie
možnej protispoločenskej činnosti. Takýmto konaním podľa navrhovateľa došlo zo strany povinnej
k jeho diskriminácii z dôvodu, že podal oznámenie o možnej protispoločenskej činnosti, ktorú zákon
zakazuje a konaniu povinnej v rozpore s dobrými mravmi, čo má za následok neplatnosť jeho odvolania
z funkcie námestníka technicko-prevádzkového úseku. Neodkladným opatrením sa tak navrhovateľ

ako oznamovateľ protispoločenskej činnosti domáhal ochrany pred vykonávaním pracovnoprávneho
úkonu povinnou, ktorý považuje za absolútne neplatný, preto že bol vykonaný ako odvetné opatrenie
za podanie jeho oznámenia o protispoločenskej činnosti a v príčinnej súvislosti s ním a pre rozpor
s dobrými mravmi. Po právnej stránke sa navrhovateľ dovolával ochrany podľa Antidiskriminačného
zákonaaZákonníkapráce,ktorýzakazujediskrimináciuzdôvoduoznámeniaprotispoločenskejčinnosti.

29. Zamestnanec, ktorý urobil oznámenie o protispoločenskej činnosti na svojom pracovisku, sa
môže domáhať ochrany prostredníctvom Antidiskriminačného zákona, ktorý za dôvod diskriminácie
považuje podanie oznámenia kriminality, alebo inej protispoločenskej činnosti. V antidiskriminačnom
spore, v ktorom sa môže dotknutá osoba domáhať najmä upustenia od diskriminačného konania,
nápravy protiprávneho stavu a primeraného zadosťučinenia, je na žalobcovi najskôr preukázať, že na

základepravdepodobnostiskutočnostímožnousúdiť,žedošloknamietanémudiskriminačnémukonaniu
a žalovaný musí, potom čo žalobca preukáže „zásah na prvý pohľad„ (prima facie), poskytnúť objektívne
zdôvodnenienamietanéhorozdielnehozaobchádzania.Navrhujúcastranatedamusípreukázať„naprvý
pohľad“ prípad diskriminácie, teda, že s ňou bolo zaobchádzané rozdielne pre niektorý z diskriminačných
dôvodov. Uvedená zásada je premietnutá do § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona, podľa ktorého

žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu
skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania
došlo. Žalobcovi preto postačuje z hľadiska splnenia svojej povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti,
aby v žalobe uviedol skutočnosti, z ktorých možno na prvý pohľad (prima facie) dôvodne usudzovať
porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, a ďalej je už na žalovanom, aby preukazoval v spore, že

postupom namietaným žalobcom nedošlo z jeho strany k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.

30. Podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane
osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie, pre nahlasujúce osoby majú osobitný význam predbežné
prostriedky nápravy až do ukončenia súdnych konaní, ktoré môžu byť zdĺhavé. Konkrétne by pre

nahlasujúce osoby mali byť dostupné aj predbežné opatrenia, ako sú ustanovené vo vnútroštátnom
práve, na zastavenie hrozieb, pokusov alebo pokračujúcich odvetných opatrení, ako je obťažovanie,
alebo na zabránenie niektorým formám odvetných opatrení, ako je prepustenie, ktoré môže byť ťažké
zvrátiť po uplynutí dlhého obdobia, a ktoré môže jednotlivca finančne zruinovať, čo je perspektíva,
ktorá môže vážne odradiť potenciálnych oznamovateľov (bod 96 Preambuly). Podľa článku 21 bod 6

Smernice, osoby uvedené v článku 4 musia mať podľa potreby prístup k nápravným opatreniam proti
odvetným opatreniam vrátane predbežného opatrenia až do ukončenia súdneho konania, a to v súlade
s vnútroštátnym právom. Článok 22 bod 1 Smernice stanovuje, že členské štáty v súlade s chartou
zabezpečia, aby dotknuté osoby v plnej miere požívali právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý
proces, ako aj prezumpciu neviny a právo na obhajobu vrátane práva na vypočutie a práva na prístup

k spisu. Z citovaných ustanovení Smernice vyplýva, že chránené osoby musia mať vnútroštátnym
právom garantovaný prístup k právnym prostriedkom nápravy, ktoré im zabezpečia účinnú a rýchlu
ochranu do ukončenia súdneho konania. V zmysle smernice (bod 94) primeraný prostriedok nápravy
by mohol mať formu opätovného nadobudnutia pozície, napríklad v prípade prepustenia, presunutia
alebo preradenia na nižšiu pozíciu, alebo v prípade odopretia odbornej prípravy alebo povýšenia, alebo

obnovenia zrušeného povolenia, licencie alebo zmluvy; náhrady za súčasné a budúce finančné straty,
napríklad za ušlé minulé mzdy, ale aj za stratu budúcich príjmov, náklady spojené so zmenou povolania;
a náhrady inej majetkovej ujmy, ako sú náklady na právne úkony a výdavky na lekárske ošetrenie,
a nemajetkovej ujmy, ako je bolesť a utrpenie. Prostriedky by mali zabezpečiť skutočnú a účinnú náhradu
alebo nápravu spôsobom, ktorý je primeraný utrpenej ujme a je odradzujúci. So zreteľom na uvedené

možno konštatovať, že právnym prostriedkom takejto ochrany je vo všeobecnosti vo vnútroštátnom
právnom poriadku inštitút neodkladného opatrenia, ktorý je spôsobilý zabezpečiť okamžitú a účinnú
náhradu alebo nápravu utrpenej ujmy.31. Z hľadiska ochrany pred diskrimináciou neodkladným opatrením bolo na navrhovateľovi teda
osvedčiť „na prvý pohľad„ prípad diskriminácie, teda, že bol odvolaný z funkcie pre tvrdený diskriminačný
dôvod - podanie oznámenia o protispoločenskej činnosti. Súd na základe tvrdení navrhovateľa

a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľ uvedené spoľahlivo osvedčil.
Z osvedčených skutkových okolností totiž možno dostatočne spoľahlivo usúdiť, že zo strany povinnej
došlo k diskriminačnému konaniu, teda k rozhodnutiu o odvolaní navrhovateľa z funkcie námestníka
technicko-prevádzkového úseku z dôvodu vykonania oznámenia o protispoločenskej činnosti. Pokiaľ
ide o priamu súvislosť medzi odvolaním navrhovateľa z funkcie námestníka a tvrdeným dôvodom

diskriminácie, považoval súd za rozhodujúce to, že povinná neposkytla na výzvu UOO žiadne objektívne
zdôvodnenie svojho konania a teda ani podľa názoru súdu neuniesla svoje dôkazné bremeno v konaní
pred UOO o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu odvolania. Povinná vo svojom vyjadrení
totiž poukázala iba na to, že odvolanie nie je podľa jej názoru pracovnoprávny úkon a preto nemôže byť
posudzovaná príčinná súvislosť medzi odvolaním a podaním oznámenia o protispoločenskej činnosti
navrhovateľom a že v zmysle pracovného poriadku bola oprávnená odvolať navrhovateľa z funkcie

námestníka bez udania dôvodu. K tomu súd uvádza, že odvolanie z funkcie je bez akýchkoľvek pochýb
právnym úkonom, pretože je prejavom vôle povinnej smerujúcim k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú (§ 34 Občianskeho zákonníka). Pojem „právne
predpisy“ je potrebné totiž v tomto prípade vykladať extenzívne tak, aby nebránili možnosti slabšej
strane – zamestnancovi, ktorý osvedčil na prvý pohľad diskriminačné konanie zamestnávateľa z dôvodu

oznámenia protispoločenskej činnosti, namietať platnosť úkonov zamestnávateľa. To znamená, že pod
pojem „právne predpisy“ je potrebné zaradiť aj pracovný poriadok zamestnávateľa a jeho akékoľvek
ďalšie interné predpisy, ak pracovný poriadok alebo tieto interné predpisy s určitým prejavom vôle
zamestnávateľa spájajú vznik, zmenu alebo zánik práv zamestnanca. V konaní bolo teda osvedčené,
že odvolanie navrhovateľa z funkcie námestníka je jednostranný právny úkon. Totiž pracovný poriadok

platný u povinnej s doručením takéhoto prejavu vôle zamestnávateľa (vykonaným jeho štatutárnym
orgánom) vedúcemu zamestnancovi spája právny následok, ktorým je zmena pracovnoprávneho vzťahu
medzi týmto vedúcim zamestnancom a zamestnávateľom spočívajúca v zániku vykonávania funkcie
vedúceho zamestnanca a s tým spojená zmena jeho pracovných povinností a platových pomerov. Je
bez významu, že daným právnym úkonom v prípade navrhovateľa nedochádza k zániku pracovného

pomeru resp. vzniku výpovedného dôvodu. Totiž právnym úkonom je prejav vôle majúci na následok
aj zmenu práv a nie len taký prejav vôle, ktorý má za následok vznik alebo zánik práv (k tomu pozri
tiež Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9CoPr/7/2022 zo dňa 26.8.2022). Objektívnym
zdôvodnením odvolania navrhovateľa nie je ani poukazovanie povinnej na oprávnenie jej štatutárneho
orgánu v zmysle pracovného poriadku odvolať námestníka z funkcie bez udania dôvodu. Totiž ani

takéto oprávnenie neumožňuje povinnej odvolať navrhovateľa z diskriminačného dôvodu, a to z dôvodu
podaniaoznámeniaoprotispoločenskejčinnosti.Uvedenýzáversúduoosvedčeníprípadudiskriminácie
„na prvý pohľad“ navrhovateľom osvedčuje aj výmena zámkov na kancelárii navrhovateľa, ktorú povinná
vykonala v deň doručenia odvolania navrhovateľa z funkcie námestníka, t.j. dňa 10.02.2025. Povinná
potvrdila, že takto v posledných 5 rokoch nepostupovala voči žiadnemu svojmu zamestnancovi a takisto

neponúkla žiadne objektívne zdôvodnenie takéhoto postupu, hlavne neponúkla žiadne zdôvodnenie
prečo bolo také dôležité už v deň odvolania, t.j. dňa 10.02.2025, pristúpiť k výmene zámkov. Kľúčmi od
pôvodného zámku, ktoré mal navrhovateľ, totiž povinná nepochybne disponovala tiež (bezpečnostné
dôvody + kancelária sa musela upratovať). Teda v prípade potreby povinná vedela do kancelárie
vstúpiť kedykoľvek aj v čase neprítomnosti navrhovateľa na pracovisku, preto odovzdanie kľúčov od

kancelárie, ktoré mal k dispozícii navrhovateľ, nepochybne mohlo počkať do jeho návratu z plánovanej
a odsúhlasenej dovolenky. Absencia navrhovateľa na pracovisku nemohla mať za následok nemožnosť
povinnej vstúpiť do jeho kancelárie a preto nemohla byť ani dôvodom výmeny zámkov. Ani samotná
prípadnápotrebavyužitiakancelárieinýmzamestnancomnevyhnutneniejespojenásvýmenouzámkov,
keďže povinná nepochybne disponovala vlastnými kľúčmi k danému priestoru. Povinná musela mať tak

iný dôvod.

32. S ohľadom na uvedené navrhovateľ v tomto konaní podľa názoru súdu dostatočne osvedčil
existenciu subjektívneho nároku (vyplývajúceho zo zákazu diskriminácie), ktorému sa má poskytnúť
ochrana nariadením neodkladného opatrenia ako jedného z predpokladu nariadenia neodkladného

opatrenia.

33. Zároveň súd konštatuje, že navrhovateľ návrhom a pripojenými dôkazmi osvedčil nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Totiž účinnosťou a platnosťou odvolania z funkcie sa zasiahne dopráv navrhovateľa, ktoré mu vyplývajú z pracovnoprávneho vzťahu s povinnou a konkrétne z funkcie
námestníka technicko-prevádzkového úseku. Odvolanie z funkcie námestníka má negatívne právne
následky v oblasti postavenia navrhovateľa u povinnej, keď navrhovateľ by prestal byť vedúcim

zamestnancom, v oblasti výšky mzdy, ktorá by sa účinnosťou odvolania navrhovateľovi výrazne znížila
(navrhovateľ príde o mesačný príplatok vo výške 895,-eur) a obdobne by došlo aj k zmene náplne
práce a zmene ďalších práv, oprávnených záujmov a povinností navrhovateľa ako zamestnanca, ako aj
povinností povinnej ako zamestnávateľa.

34. S poukazom na vyššie uvedené závery súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnej
zdržať sa vykonávania rozhodnutia o odvolaní navrhovateľa z funkcie technicko-prevádzkového úseku
zo dňa 10.02.2025, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

35. Súd zároveň konštatuje, že nariadením neodkladného opatrenia vzhľadom na osvedčené
skutočnosti nedôjde k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami, totiž nevytvorí sa

ním nenávratný stav a povinná nebude obmedzená neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah,
keďže neodkladné opatrenie je stanovené iba na určitý nevyhnutný čas do skončenia konania vo veci
samej.

36. Súd 1. výrokom zároveň zamietol návrh navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia

spočívajúcom v uložení povinnosti povinnej zrušiť rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa z funkcie
námestníka technicko-prevádzkového úseku povinnej zo dňa 10.02.2025 a v uložení povinnosti umožniť
navrhovateľovi používať kanceláriu v obvyklom pracovnom čase a obvyklým spôsobom, ako aj pracovné
prostriedky, vrátane počítača s obnovenou funkčnosťou všetkých potrebných systémových programov,
notebooku, tlačiarne a ďalšieho potrebného vybavenia, ktoré sú nevyhnutné pre výkon jeho pracovných

povinností. Totiž navrhovateľ spoľahlivo osvedčil neplatnosť právneho úkonu jeho odvolania z funkcie
námestníka zo dňa 10.02.2025 a neplatný úkon nie je možné zrušiť. Neplatný právny úkon nemá právne
účinky, a teda takýto neplatný právny úkon ani nie je možné zrušiť. Jednoducho nie je čo rušiť. Preto
súd v tejto časti návrh navrhovateľ zamietol.

37. Súd tiež zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia v časti o uložení povinnosti umožniť
navrhovateľovi používať kanceláriu v obvyklom pracovnom čase a obvyklým spôsobom, ako aj
pracovné prostriedky, vrátane počítača s obnovenou funkčnosťou všetkých potrebných systémových
programov, notebooku, tlačiarne a ďalšieho potrebného vybavenia, ktoré sú nevyhnutné pre výkon
jeho pracovných povinností. Súd nemal osvedčenú naliehavú potrebu nariadiť neodkladné opatrenie

aj v takomto rozsahu. Súd totiž z pripojených listín považoval za osvedčené, že povinná rešpektovala
potvrdenie UOO o dočasnom pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu odvolania navrhovateľa
z funkcie, ktoré bolo doručené navrhovateľovi dňa 21.03.2025 (piatok). Vzhľadom na dátum doručenia
potvrdenia navrhovateľovi, je pravdepodobné, že povinná prevzala potvrdenie až začiatkom ďalšieho
týždňa, t.j. 24.03.2025 alebo 25.03.2025. Zo screenshotov stránky povinnej súd mal zároveň za

osvedčené, že povinná p. G. prestala uvádzať ako námestníka technicko-prevádzkového úseku
už v popoludňajších hodinách dňa 25.03.2025 (utorok) a následne opätovne začala uvádzať ako
námestníka úseku navrhovateľa. Súd má za to, že uvedené konanie povinnej bolo reakciou na doručenia
potvrdenia UOO a nie je podľa názoru súdu dôvodné preto vzhľadom na rešpektovanie potvrdenia
UOO predpokladať, že povinná bude brániť navrhovateľovi vo výkone práce funkcie námestníka po

doručení tohto neodkladného opatrenia. Všetky negatívne úkony vo vzťahu k navrhovateľovi (výmena
zámkov, zrušenie prístupov) sa udiali v čase pred doručením potvrdenia UOO, t.j. v čase kedy povinná
zjavne považovala odvolanie za účinné. Navrhovateľ neosvedčil vykonanie akýchkoľvek negatívnych
a obštrukčných konaní voči nemu zo strany povinnej v čase po doručení potvrdenia UOO. Nebolo
preto potrebné nariadiť neodkladné opatrenia aj v tomto rozsahu. Napokon povinnosť povinnej utvárať

navrhovateľovi podmienky na plnenie pracovných úloh vyplýva priamo z § 47 Zákonníka práce bez toho,
aby ju bolo potrebné osobitne nariaďovať.

38. Výrok o zamietnutí v prevyšujúcej časti sa napokon vzťahuje aj na návrh navrhovateľa o vydanie
neodkladného opatrenia, ktorým by súd určil neplatnosť rozhodnutia o jeho odvolaní z funkcie

a skonzumoval by tak vec samu. Neodkladným opatrením nie je možné určiť neplatnosť tohto právneho
úkonu. Totiž týmto spôsobom by došlo k vytvoreniu nenávratného stavu, keďže právoplatnosťou
takéhoto výroku by došlo k vzniku prekážky rozhodnutej veci. Vzhľadom na to, že v konaní
o neodkladnom opatrení sa riadne dokazovanie v zásade nevykonáva k vzniku prekážky rozhodnutejveci by tak došlo bez toho, aby povinná dostala možnosť uniesť svoje obrátené dôkazné bremeno, čo
by bolo zjavným porušením jej práva na spravodlivý proces.

39. Keďže súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania, v zmysle § 336 ods. 1, 2 CSP
vo výroku IV. výrokovej časti tohto uznesenia zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote do
45 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal na súde žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti
rozhodnutia povinného o odvolaní navrhovateľa z funkcie námestníka technicko-prevádzkového úseku
zo dňa 10.02.2025, ktorej stranami budú navrhovateľ na strane žalobcu a povinná na strane žalovanej.

Navrhovateľ síce požadoval lehotu na podanie žaloby určiť odo dňa doručenia uznesenia, avšak v tejto
časti (určenia lehoty na podanie žaloby) súd nie je návrhom navrhovateľa viazaný. Za rozhodujúci
moment na začatie plynutia lehoty na podanie žaloby súd určil moment právoplatnosti výroku, ktorým
je nariadené neodkladné opatrenie, keďže až v tento moment je s konečnou platnosťou rozhodnuté
o nariadení neodkladného opatrenia.

40. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba vo veci samej nebude podaná
v súdom určenej lehote (§ 336 ods. 3 CSP).

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

42. Vzhľadom na to, že nariadením neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej
dochádza k ukončeniu konania (o nariadení neodkladného opatrenia), súd rozhodol aj o nároku na
náhradutrovtohtokonaniaonariadeníneodkladnéhoopatrenia(§262ods.1CSP).Onárokunanáhradu

trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z hľadiska procesnej úspešnosti súd posudzoval otázku,
čoho sa navrhovateľ domáhal a čoho sa v konečnom dôsledku domohol. Bolo zrejmé, že navrhovateľ
sa primárnym ako aj eventuálnym petitom domáhal poskytnutia ochrany z dôvodu diskriminácie a táto
ochrana mu nariadeným opatrením poskytnutá bola. Súd mal preto za to, že navrhovateľ bol z

procesného hľadiska úspešný a zamietavé výroky nemali na posúdenie jeho úspechu na účely náhrady
trov konania vplyv. Totiž navrhovateľ osvedčil podmienky potrebné na poskytnutie ochrany nariadením
neodkladného opatrenia a súd mu ochranu poskytol a neodkladné opatrenie vydal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Mestský

súd Košice (§ 357 písm. d/ CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).