Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 23, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-12C/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123255873
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Hrebíčková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6123255873.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Petrou Hrebíčkovou v spore žalobcu: MTAC s.r.o., IČO: 52 083 918,

so sídlom Oštepová 6, Košice, právne zastúpený MGr. Peter Kocák, advokát, so sídlom Rožňavská
8, Moldava nad Bodvou, proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, D., právne zastúpená
Advokátskou kanceláriou PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO s.r.o., IČO: 50 453 785, so sídlom Hrnčiarska
29, Košice, o zaplatenie 1.869,38 eur s prísl.

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.869,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 7 %
ročne zo sumy 1.869,38 eur od 15.11.2022 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručenom Okresnému súdu Banská Bystrica
domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1.869,38 eur s úrokom z omeškania vo výške
7 % ročne zo sumy 1.869,38 eur od 15.11.2022 do zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia sa
žalovanou na jeho úkor.

2. Žalobca v podstatnom žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti- parcely KNC č.
4273 o výmere 20 m2, druh zastavané plochy a nádvorie, parc. KNC č. 42474/1 o výmere 220 m2, druh

záhrady, zapísaných na LV č. XXXXX v kat. úz. E., obec D. F., G. D. H. a podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností- parcely KNC č. 4274/2 o výmere 154 m2, druh záhrada, zapísanej na LV č. XXXXX
v kat. úz. E., obec D. F., G. D. H. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7/15 k celku (pod B15 na LV).
Žalovaná ako záhradkár tieto pozemky užíva bez právneho dôvodu, čo vyplýva aj z toho, že na parc. č.
4273 má postavenú záhradnú chatku zapísanú na LV č. XXXXX. Výzvou zo dňa 3.11.2022 ju žalobca
vyzval na odstránenie protiprávneho stavu a vydanie bezdôvodného obohatenia. Na osobnom stretnutí
bol žalovanej prezentovaný návrh na odkúpenie pozemkov vlastníctve žalobcu, s tým, že v prípade ich

odkúpenia žalovanou, si žalobca voči nej nebude uplatňovať bezdôvodné obohatenie. Návrh kúpnej
zmluvy bol žalovanej odoslaný email, na ktorý žalovaná reagovala telefonicky aj SM správou zo dňa
5.12.2022 tak, že pozemky kupuje. Následne sa však odmlčala a nedošlo k ich odkúpeniu z jej strany.
Bezdôvodné obohatenie si žalobca uplatnil pokiaľ ide o parc. č. 4274/1 a 4273 za obdobie od 9.8.2021
do 6.3.2023 (574 dní). Za užívanie parcely KNC č. 4274/2 si uplatnil bezdôvodné obohatenie za obdobie
od 10.3.2022 do 6.3.2023 (361 dní). Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia žalobca vyšiel zo
znaleckého posudku č. 173/2022 vyhotoveného znalcom H. I. J., ktorý určil všeobecnú hodnotu nájmu

predmetných pozemkov na 4,168 eur/m2/rok.3. Žalobca k žalobe pripojil nasledujúce prostriedky procesného útoku: znalecký posudok č. 173/2022
znalca H. I. J., výpis z LV č. XXXXX, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/140/2008z
20.11.2008, uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 200/09 zo dňa 19.5.2009, fotografie dotknutých pozemkov.

4. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal Platobný rozkaz sp. zn. 5Up/349/2023 zo dňa 17.3.2023,
proti ktorému podala žalovaná odpor s odôvodnením, že ide o záhradkársku osadu, na ktorú sa vzťahuje
zákon č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách, teda k predmetným
pozemkom, ktoré žalovaná užíva jej ex lege vznikol nájomný vzťah medzi vlastníkom pozemkov

(žalobcom) a ňou ako užívateľkou tejto pôdy, preto žalobca je povinný strpieť toto obmedzenie jeho
vlastníckeho práva a nemôže žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia. V zmysle §7 ods. 1 citovaného
zákona sa na návrh kvalifikovanej väčšiny záhradkárov Slovenského zväzu záhradkárov, lokalita
Terasa 32-34 v Košiciach, začalo správne konanie, nakoľko vlastníci týchto pozemkov odmietli k týmto
pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu alebo sa nevyjadrili na príslušnom Okresnom úrade Pozemkovom
lesnom odbore. Ide o konanie k návrhu náhradných pozemkov alebo vyplateniu vlastníkov zo strany

Slovenského pozemkového fondu. Žalovaná tiež poukázala na to, že kúpnou zmluvou zo dňa 11.6.2002
nadobudla aj užívacie právo k priľahlej záhradke č. 4274 v Slovenskom záhradkárskom zväze.

5. Žalovaná k vyjadreniu pripojila nasledujúce prostriedky procesnej obrany: kúpna zmluva zo dňa
11.6.2002, rozhodnutie ESĽP v prospech SR v prípade K. proti SR 2.7.2019.

6. Žalobca v replike uviedol, že dotknutá F. G. E. XX-XX je nelegálnou záhradkovou osadou, nakoľko
nebola zriadená v súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z., čo vyplýva z rozsudku Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 5S/12/2005 zo dňa 12.3.2008 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sžo/140/2008 zo dňa 20.11.2008, ako aj uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 zo dňa

19.5.2009.

7. Žalovaná v duplike zo dňa 12.6.2023 uviedla, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.6.2002 jej
bol udelený bezodplatný súhlas s užívaním predmetného pozemku vlastníkom nehnuteľnosti- teda
vznikla medzi žalovanou a vlastníkom pozemku ústna nájomná zmluva- bezodplatná, pričom tento

nájomný vzťah trvá aj naďalej, zmluva nebola vypovedaná. Namietla, že žalobca nepreukázal rozsah
užívania predmetných nehnuteľností XXXX. Napokon u žalobcu ide o podielové spoluvlastníctvo, pričom
o hospodárení s predmetnou nehnuteľnosťou nerozhoduje len žalobca. Poukázala na to, že parcelu
č. 4274 bezodplatne užívala, pričom u nej došlo k vydržaniu celej tejto parcely, nakoľko od roku 2002
sa o predmetnú nehnuteľnosť starala ako o svoju, platila do samotného fondu SZZ, nikto ju nerušil pri

držbe. Preto podľa nej žalobca nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, navrhla vydať medzitýmny
rozsudok, ktorým by súd určil neexistenciu práva, od ktorého žalobca odvodzuje existenciu subjektívnej
povinnosti voči žalovanej, teda že žalobca nie je vlastníkom dotknutých pozemkov.

8. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, na ktorom upustil od oboznamovania listinných

dôkazov tvoriacich obsah spisu v súlade s §204 CSP, vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a zistil
tento skutkový stav:

9. Podľa výpisu z LV č. XXXXX, kat. územie E., obec D.- F., G. D. H. je žalobca výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti zapísanej ako parc. KN-C č. 4273, druh pozemku- zastavaná plocha a nádvorie, o výmere

20 m2 a parc. KN-C č. 4274/1, druh pozemku- záhrada, o výmere 220 m2, pričom vklad vlastníckeho
práva (v 1/15) bol povolený rozhodnutím o povolení vkladu kúpnej zmluvy pod V -7750/2021 zo dňa
15.7.2021 a k 14/15 k celku bol povolený vklad vlastníckeho práva rozhodnutím o povolení vkladu kúpnej
zmluvy V-8755/2021 zo dňa 9.8.2021.

10. Podľa výpisu z LV cˇ. XXXXX katastrálne územie E., obec D.- F., okres Košice II žalobca je
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a to parc. KN-C č. 4274/2, druh pozemku- záhrada o výmere
154 m2 o veľkosti spoluvl. podielu 7/15 k cleku pod B15 (teda na neho pripadá 71,87 m2).

11. Podľa výpisu z LV č. XXXXX žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností stavby- záhradná

chata, so súp. č. XXXX na parc. č. 4273 (vo výlučnom vlastníctve žalobcu), ktorú nehnuteľnosť (v 1)
nadobudla kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený OÚ odborom katastrálnym pod V – 1167/2002
zo dňa 25.6.2002 a zvyšnú 1 nadobudla žalovaná na základe uznesenia 16D783/2018, Dnot 10/2019,
Z-6278/2019.12. Zo znaleckého posudku č. 173/2022 vyhotoveného znalcom H. I. J., B. vyplynulo, že znalec stanovil
všeobecnú hodnotu nájmu dotknutých pozemkov vo výške 4,168 eur/m2/rok.

13.Zvýzvyzodňa3.11.2022vyplynulo,žežalobcacestoujehoprávnehozástupcuponúkolžalovanejna
odkúpeniepredmetnéparcely.Zároveňjejoznámil,žeichužívanímvznikánastranežalovanejpovinnosť
platiť nájomné, a to spätne za roky 2021, 2022 (bezdôvodné obohatenie) vo výške 4,168 eur/m2/rok,
teda za obdobie od 9.8.2021 do 3.11.2022 jej vzniko bezdôvodného obohatenie vo výške 1.822,75 eura

a vyzval ju na zaplatenie tejto sumy v lehote do 5 pracovných dní.

14. Z kúpnej zmluvy zo dňa 11.6.2002 vyplynulo, že predávajúca I. L. M. previedla vlastnícke právo k
nehnuteľnosti- záhradná chata so súp. č. XXX (správne malo byť uvedené súp. č. XXXX, pozn. súdu) na
parc. č. 4273 bez pozemku, zapísanej na LV č. XXXXX, k.úz. E., v celosti na žalovanú ako kupujúcu za
kúpnu cenu 130.000 Sk. Z čl. I. odseku 2 kúpnej zmluvy vyplynulo, že pozemok parc. č. 4273 k.úz. E.,

je neusporiadaný, užívateľ: N. F. F. C. XX-XX E.. V čl. III ods. 2 sa predávajúca zaviazala bezodplatne
previesť užívacie právo k priľahlej záhradke parc. č. 4274 v Slovenskom záhradkársom zväze č. org.
ZO N. XX-XX E. na žalovanú ako kupujúcu do 10 dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva.

15. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/140/2008 zo dňa 20.11.2008 mal súd preukázané,

že najvyšší súd ako vecne správny potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. z. 5S 12/2005 zo
dňa 12.3.2008, ktorým krajský súd zamietol žalobu žalobcov na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného - Krajského pozemkového úradu Košice zo dňa 7.3.2005, ktorým tento potvrdil rozhodnutie
Obvodného pozemkového úradu Košice- mesto zo dňa 30.8.2004 o zastavení konania o návrhu
užívateľov Záhradkovej osady ZO N. E., kat. úz. E., nakoľko jej zriadenie nebolo preukázané podľa § 2

ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní
vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov, nakoľko nebola splnená druhá podmienka citovaného
zákona, t.j. existencia zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov.

16. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 200/09 zo dňa 19.5.2009 mal

súd preukázané, že ústavný súd sťažnosť sťažovateľa na postup Obvodného pozemkového úradu
Košice v konaní vedenom pod sp. zn. 2004/00096-12-143/F a postup Krajského pozemkového úradu
v Košiciach v konaní vedenom pod č. A/2005/00054, ako aj na postup Najvyššieho súdu SR v konaní
vedenom pod sp. zn. Sžo/140/2008 a jeho rozsudkom z 20.11.2008, odmietol.

17. Z emailu zo dňa 10.2.2023 adresovaného žalovanou právnemu zástupcovi žalobcu vyplynulo, že
žalovaná vyjadrila nesúhlas s jeho návrhom na predaj dotknutých pozemkov, ako aj s kúpnou cenou.
Zároveň vyjadrila súhlas s nájomným určeným znalcom H. J. v znaleckom posudku ním vypracovanom,
avšak podľa nej z dôvodu, že sa jedná o podiely na pozemkoch týkajúce sa rôznych častí parcely, napr.
príjazdová cesta a pod. nesúhlasila ani s nájmom.

18. Z fotografií predložených žalobcom (čl. 130-132 spisu) vyplynulo, že pozemok na ktorom je
umiestnená záhradná chatka a parcely č. 4274/1 a 4274/2 vo vlastníctve žalobcu je oplotený, nachádza
sa tam bránička, ktorá je uzamknutá, teda je prístupný len žalovanej.

19. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 13.12.2023 uviedol, že viackrát so žalovanou
komunikovalvjehoadvokátskejkancelárii,pričomžalovanánerozporovalato,žebypredmetnýpozemok
užívala, dokonca prejavila záujem o jeho odkúpenie, rokovali o konkrétnych podmienkach, či už kúpnej
alebo nájomnej zmluvy, dokonca jeho klient urobil určitý kompromis vo vzťahu k výške kúpnej ceny.
Napokon ho však informovala, že k podpisu kúpnej zmluvy z jej strany nedôjde z jemu neznámych

dôvodov. Až na základe neúspešného mimosúdneho riešenia sporu sa žalobca rozhodol podať návrh
na vydanie platobného rozkazu.

20. Právny zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 13.12.2023 uviedla, že žalobu považujú za
šikanózny výkon práva žalobcu. Poukázala v tomto smere na rozhodnutie ESĽP z 2.7.2019 vo veci B. K.

proti SR, sťažnosť č. 4014/12, kde súd zdôraznil., že v posudzovanom prípade bol sťažovateľovi nárok
zamietnutý pre rozpor s dobrými mravmi a to vzhľadom na špecifické okolnosti, ktoré boli predovšetkým
tie, že najmä dobrovoľné nadobudnutie majetku s plným vedomím jeho stavu a uplatňovanie podobných
nárokov v iných prípadoch bez skutočného úsilia o úpravu medzi vlastníctvom a užívaním. Žalobcapozabudol, že pre skutkovú podstatu užívania bez právneho titulu je podstatným pojmovým znakom
tohto prípadu vždy to, aby osoba poskytujúca plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o
tom, že plní bez právneho dôvodu. Ak by osoba poskytujúca plnenie takúto vedomosť preukázateľne

disponovala, má byť takéto konanie posúdené ako dar. V danom prípade o absencii subjektívnej
vedomosti zo strany žalobcu nie je možné ani hovoriť, nakoľko je mu známy právny stav v predmetnej
záhradkárskej osade vzhľadom na to, že už nadobúdal predmetné pozemky s touto vedomosťou a
vzhľadom na to aj v zmysle rozhodnutí ESĽP za týchto okolností nemožno tvrdiť, že sťažovateľ si
uplatňuje nič iné ako špekulatívny občiansko-právny nárok. V zmysle aj rozsudku NS SR z 30.3.2011

sp. zn. 3Cdo/14/2010 v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie umožňuje
súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi
a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. V danom ohľade je
potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalovaná nadobudla predmetnú nehnuteľnosť na základe

kúpnej zmluvy. V predmetnej kúpnej zmluve bolo vyhradené aj k predmetnej parcele právo užívať. Toto
právo nikým nebolo do dnešného dňa nijakým spôsobom odvolané, nijakým spôsobom vypovedané
alebo inak rozporované. Predmetný stav trvá od roku 2002, kedy nadobudla v záhradkárskej osade
predmetnú nehnuteľnosť.

21. Z účastníckej výpovede žalovanej vyplynulo, že predmetom odkúpenia mali byť asi 4/5 záhrady,
podľa písomnej dohody s K. C., ale chcela pozemky odkúpiť za cenu 40-60 eur/m2, ale v celej ich
ploche, nie len časť. Ponúkla mu zároveň ústne kľúče od bráničky k vstupu na pozemky. Žalovaná
navrhla, aby druhá strana odkúpila jej záhradnú chatku, ale bolo jej povedané, že žalobca nemá záujem
chatku odkúpiť, že chce nájomné.

22. Zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

23. Podľa § 2 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách
a vyporiadaní vlastníctva k nim, zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková osada zriadená

do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi
Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho organizačnou zložkou
(ďalej len "záhradkárska organizácia"), alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou
organizáciou, ktorá k pozemku mala
a. právo správy (právo hospodárenia) alebo b) právo družstevného užívania, alebo c) právo náhradného

užívania, alebo d) právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo e) iné užívacie právo. (2) Nájomcom3)
alebo užívateľom4) pozemkov v zriadenej záhradkovej osade (ďalej len "užívateľ") sa rozumie
člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou alebo
poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje a užíva tie
pozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej organizácie, najmä pozemky, na ktorých sú

vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia (ďalej len
"spoločný pozemok").

24. Podľa § 3 citovaného zákona, ak medzi vlastníkom a užívateľom nebola uzavretá nájomná
zmluva podľa osobitného predpisu, 6) vznikne medzi nimi dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona

nájomný vzťah.

25. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.

26. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.28. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj

lenjednotlivýchplnení.(2)Akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ust. Občianskeho

zákonníkvplatnomznení,výškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnychbodovvyššiaakozákladná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

30. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie
bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.

Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie
je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol.

31. Súd mal za preukázané a nebolo to ani medzi sporovými stranami sporné, že žalobca je a bol
v rozhodnom období (od 10.3.2022 do 2.3.2022) výlučným vlastníkom parciel KNC č. 4273, zastavaná

plocha a nádvorie a parc. č. 4274/1, záhrada o výmere 220 m2 zapísaných na LV č. XXXXX, ako aj
podielovým spoluvlastníkom parc. KNC4274/2, záhrady o výmere 154 m2 zapísanej na LV č. XXXXX,
o veľkosti spoluvl. podielu 7/15, čo predstavuje 71,86 m2. Rovnako nebolo sporné, že žalovaná je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - záhradnej chaty súp. č. XXXX evidovanej na LV č. XXXXX na parc.
KNC č. 4273 vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktorú nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 11.6.2002,

bez pozemku parc. č. 4273 k.úz. E., ktorý je neusporiadaný a užívateľom bol N. F. F. C. XX-XX E..
Uvedenou kúpnou zmluvou jej bol bezodplatne prevedené užívacie právo k priľahlej záhradke č. 4274
v Slovenskom záhradkárskom zväze č. org. ZO SZZ XX-XX E..

32. Medzi sporovými stranami bol sporný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko

žalovaná argumentovala najskôr tým, že medzi sporovými stranami vznikol ex lege nájomný pomer
podľa zákona č. 64/1997 Z.z. Následne, keď žalobca v konaní preukázal, že sa nejedná o legálnu
záhradkovú osadu, čo vyplynulo z rozhodnutí ním predložených, svoju obranu zmenila tak, že kúpnou
zmluvou, ktorou nadobudla záhradnú chatku, zároveň nadobudla aj bezodplatné užívanie parcely
č. 4274 ako priľahlej k parcele 4273, teda vznikol jej bezodplatný nájomný pomer, ktorý doposiaľ

trvá. V ďalšom podaní už žalovaná argumentovala vydržaním parcely parcely č. 4274, nakoľko túto
užívala od roku 2002 a počas zákonom stanovenej 10 ročnej doby nebola nikým rušená. Zároveň
namietala, že žalobca je nielen výlučným vlastníkom parcely KNC č. 4273 a č. 4274/1, ale aj podielovým
spoluvlastníkom parc. č. 4274/2, kedy ide o spoločné hospodárenie v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. V ďalšom poukázala na to, že žalobca si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia (šikanózny výkon práv), ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, pričom argumentovala
rozhodnutím ESĽP č. 4014/12 vo veci K. proti SR. Sporným bol aj rozsah užívania parciel č. 4274/1
a 4274/2, nakoľko žalovaná tvrdila, že neužíva tieto parcely v celej ich výmere.

33. Predovšetkým súd uvádza, že pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu

k parcele č. 4274/1 v podielovom spoluvl. žalobcu o veľkosti podielu 7/15 k celku, tento si žalobou
uplatňuje len na neho pripadajúci podiel 7/15-in. Ustanovenie § 139 ods. Občianskeho zákonníka sa
aplikuje výlučne pokiaľ ide o vnútorný vzťah (hospodárenie) medzi podielovými spoluvlastníkmi, preto
jeho aplikácia v danej veci je vylúčená a žalobca je vecne legitimovaným na uplatnenie nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o ďalšiu argumentáciu žalovanej, že tu vznikol nájomný

vzťah ex lege podľa zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách
a vyporiadaní vlastníctva k nim, táto je nedôvodná, nakoľko v konaní bolo preukázané, že záhradkárska
oblasť v ktorej sa nachádzajú dotknuté parcely KNC nie je legálne zriadenou záhradkárskou osadou
(viď bod 16.-17. odôvodnenia rozsudku). Z tohto dôvodu tu neexistuje nájomný pomer medzi sporovými
stranami a to nielen na základe zákona č. 64/1997 Z.z., ale ani na základe kúpnej zmluvy z roku

2002, ktorou nadobudla žalovaná bezodplatné užívanie priľahlej parcely č. 4274. Základným pojmovým
znakom nájmu je totiž odplatnosť, t.j. dojednané nájomné (§ 663 Občianskeho zákonníka), čo v tomto
prípade dojednané nebolo, preto nemohlo ísť o nájomný vzťah.34. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992, ak je držiteľ so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

35. Podľa § 134 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

36. Ani argumentácia žalovanej, že u nej došlo k vydržaniu spornej parcely č. 4274 neobstojí. Vydržanie
patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje
nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom.
Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec (vrátane bytov a nebytových priestorov),
ktorá je individuálne určená. Týmto predmetom nemôže byť len sporná časť veci (napr. sporný pruh

pozemku, priechod a pod.). K zákonným predpokladom vydržania patria:
a. nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,
b. nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov.
Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže

započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je
pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.

37. Jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo
vykonávanie práva patria. Dobrá viera je vnútorný, psychický stav držiteľa; takýto držiteľ sa domnieva, že

mu vec vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi
okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami,
ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho
dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t. j. tzv. titul uchopenia sa
držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby, napr. existencia zmluvy, ktorá je pre určitú

vadu neplatná). Držiteľ sa môže oprávnenej držby ujať aj na základe absolútne neplatného právneho
úkonu. Vždy však pôjde o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že
mu takýto právny titul svedčí (rozsudok NS SR 2 Cdo 201/2005). Len výnimočne sa môže zakladať na
ospravedlniteľnom právnom omyle. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci
sa postupoval obozretne (NS SR 7MCdo/4/2013).

38. V súdenej veci nemožno dospieť k záveru, že žalovaná by bola dobromyseľná a vydržala parcelu
KNC č. 4274, nakoľko tu nie je žiadna skutočnosť ani žiaden právny titul, od ktorého by mohla
objektívne nadobudnúť dojem, že sa stala vlastníčkou dotknutej parcely. Z kúpnej zmluvy z roku 2002
totiž jednoznačne vyplýva, že predmetom prevodu bola len samotná záhradná chatka, bez pozemku,

pričom pozemok (parcela č. 4274) bol neusporiadaný. Preto z predmetnej kúpnej zmluvy nemohla
nadobudnúť žalovaná dojem, že sa stáva vlastníčkou predmetnej parcely a z toho dôvodu ani nemôže
byť oprávneným užívateľom tejto parcely. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je teda
daný.

39. Ani argumentácia žalovanej, že v prípade žalobcom uplatneného práva sa jedná o rozpor s dobrými
mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na rozhodnutie ESĽP z 2.7.2019 v prípade
K. proti Slovenskej republike, neobstojí. V citovanom rozhodnutí ESĽP išlo o špecifický prípad uplatnenia
nárokunabezdôvodnéobohatenie(žalobu),ktorúvšeobecnésúdyzamietliprerozporsdobrýmimravmi,
nakoľko išlo o špecifické okolnosti, najmä dobrovoľné nadobudnutie majetku s plným vedomím jeho

stavu a uplatňovanie podobných nárokov v mnohých iných prípadoch, bez skutočnej snahy o úpravu
vzťahu medzi vlastníctvom a užívaním. Šťažovateľ v tam súdenej veci si uplatňoval špekulatívny
občianskoprávny nárok bez legitímnej nádeje na úspech. V tu súdenej veci však existujú iné skutkové
okolnosti, než v prípade, na ktorý poukazuje žalovaná (kedy išlo o nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za užívanie pozemkov, na ktorom boli vyvstavané cesty bez vlastníckeho usporiadania

a bez toho, aby žalobca prejavil snahu vyriešiť užívanie týchto pozemkov žalovaným, pričom si uplatnil
viacero podobných nárokov). Avšak v súdenom prípade, žalobca, ktorý nadobudol, či už do výlučného
alebo podielového spoluvlastníctva dotknuté pozemky, mal snahu dohodnúť sa so žalovanou na úprave
ich užívania, či už na základe ponuky ich odpredania žalovanej, resp. formou uzatvorenia nájomnejzmluvy so žalovanou, ktorá to však odmietla. Žalobca teda prejavil skutočnú snahu o úpravu vzťahov
medzi vlastníctvom a užívaním. Z vyššie uvedeného je preto citované rozhodnutie ESĽP na daný spor
neaplikovateľné.

40. Pokiaľ ide o rozsah užívania dotknutých pozemkov žalovanou bez právneho titulu, k tomu súd
uvádza nasledovné. Situácie, v ktorých vlastníckemu právu k pozemku konkuruje vlastnícke právo
iného subjektu k stavbe na tomto pozemku vybudovanej (čo je tento prípad), v praxi nie sú nijako
neobvyklé. Oprávnenia vlastníka pozemku vyplývajúce z § 123 Občianskeho zákonníka (tj. v medziach

zákona predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a pôžitky, a nakladať s ním) sú
v týchto prípadoch obmedzené rovnakými právami vlastníka stavby, v dôsledku čoho je vlastník stavby
povinný strpieť, aby bol pozemok v nevyhnutnom rozsahu užívaný vlastníkom stavby. Pokiaľ nie je daný
právny dôvod na bezodplatné užívanie pozemku (napr. zmluva), potom platí, že povinnosti vlastníka
pozemkustrpieťjehoužívaniezodpovedápovinnosťvlastníkastavbyposkytnúťmuzaužívanienáhradu.
V prípade, že vlastník stavby užíva cudzí pozemok bez poskytnutia náhrady, obohacuje sa na úkor

vlastníka pozemku (prijíma plnenie bez právneho dôvodu), pretože sa nezmenšuje jeho majetok, ku
ktorému by za riadneho plnenia uvedenej povinnosti nepochybne došlo. Rozhodujúcim je v danom
prípade výklad pojmu „užívanie“, t.j. v čom spočíva užívanie pozemku, keď je na ňom postavená stavba
vo vlastníctve osoby odlišnej od vlastníka pozemku. Podľa názoru súdu (takýto výklad je v súlade
s konzistentnou judikatúrou, viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/186/2018 z 17.6.2019)

je potrebné pod týmto pojmom rozumieť umiestnenie samotnej stavby na cudzí pozemok. Jej samotné
umiestnenie totiž bráni vlastníkovi pozemku, tento užívať riadnym spôsobom. K obohateniu vlastníka
stavby dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať
stavbu. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka
stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Pod užívaním cudzieho

pozemku je potrebné v tomto prípade chápať jeho zastavanie cudzou stavbou (nie užívanie samotnej
stavby). Pozemok žalobcu –parcela KNC č. 4273 zaevidovaný na LV č. XXXXX, k. úz. E. bol bez
právneho dôvodu v rozhodnom období od 10.3.2022 do 2.3.2023 užívaný žalovanou tým, že má na
ňom žalovaná umiestnenú stavbu- záhradnú chatu. Pokiaľ ide o užívanie nezastavaných pozemkov
v rozhodnom období žalovanou a k jej argumentácii, že užíva len časť z týchto pozemkov, takáto

argumentácia bola vyvrátená jednak fotografiami predloženými žalobcom, z ktorých je zrejmé, že
dotknuté pozemky sú oplotené a uzamknuté, nikto iný než žalovaná tam prístup ani kľúče nemá. Súd
v tomto smere poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co 328/2012 zo dňa
2.10.2013, podľa ktorého: „podľa zaužívanej súdnej praxe bezdôvodné obohatenie vzniká napríklad
i tomu, kto svojim konaním dosiahol na úkor vlastníka postavenie detentora jeho pozemku tým, že celý

oplotený pozemok uzamkol a urobil ho tak prístupný pre seba a svoje potreby a to bez ohľadu na to,
nakoľko intenzívne ho skutočne užíval. Žalovaná tvrdila, že ústne ponúkla kľúče žalobcovi cestou jeho
právneho zástupcu, ktorý však uvedené tvrdenie poprel.

41. Súd preto uzavrel, že žalovaná užívala v rozhodnom období pozemky vo výlučnom vlastníctve

žalobcu bez právneho dôvodu ( parcelu KNC č. 4273 o výmere 20 m2, parc. č. 4274/1 o výmere 220 2,
spolu o výmere 240 m2 a parcelu KNC č. 4274/2 o výmere 154 m2, z ktorej na žalobcu ako podielového
spoluvlastníka pripadá 7/15, t.j. 71,87 m2. Nakoľko rozsah užívania týchto pozemkov mal súd riadne
preukázaný, pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal súd zo všeobecnej hodnoty nájmu
dotknutých pozemkov stanovenej znalcom H. I. J. v znaleckom posudku č. 173/2022 na sumu 4,168 eur/

m2/rok. Bezdôvodné obohatenie pri parc. č. 4274/1 a 4273 za obdobie od 9.8.2021 do 6.3.2023 (574
dní) tak činí 1.573,11 eura (574/365 x 4,168 eur x 240 m2). Bezdôvodné obohatenie pri parc. č. 4274/2
za obdobie od 10.3.2022 do 6.3.2023 (361 dní) činí 296,27 eura (361/365 x 4,168 eur x 71,87 m2). Spolu
tak bezdôvodné obohatenie žalovanej predstavuje 1.869,38 eur.

42. Súd tak dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. V prípade nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia čas plnenia nebol dohodnutý subjektmi tohto zodpovednostného vzťahu, a
nie je daný zákonom, a ani rozhodnutím súdu. Dlžník - žalovaný je preto povinný splniť veriteľovi -
žalobcovi záväzok spočívajúci vo vydaní bezdôvodného obohatenia prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal - Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 7 MCdo 5/2014. V konaní bolo preukázané,

že žalobca výzvou zo dňa 3.11.2022 (pred podaním žaloby) žalovanú vyzval na plnenie a to najneskôr
v lehote do 5 pracovných dní. Uvedenú výzvu podal žalobca na poštovú prepravu dňa 3.11.2022.
Žalovaná nerozporovala, že jej predmetná výzva bola doručená, preto súd priznal žalobcovi z dlžnej
sumy 1.869,38 eur aj zákonný 7 % úrok z omeškania zo sumy 1.869,38 eur od 15.11.2022 do zaplatenia.Výška úroku z omeškania je v súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ku dňu omeškania činila
základná sadzba ECB 2 % ročne, zvýšené o 5 percentuálnych bodov, tak úrok z omeškania predstavuje
7 % ročne). Súd tak uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1.869,38 eur s úrokom z omeškania vo

výške 7 % ročne zo sumy 1.869,38 eur od 15.11.2022 do zaplatenia.

43. Súd zamietol vzájomná žalobu žalovanej o určenie neexistencie vlastníckeho práva žalobcu, od
ktorého tento odvodzuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že aj návrh žalovanej
podľa § 214 ods. 2 CSP je určovacím návrhom podľa § 137 písm. c) CSP, na ktorom určení musí

žalovaná preukázať naliehavý právny záujem, čo však splnené nebolo.

44. Lehota na splnenie povinnosti uloženej týmto rozsudkom vyplýva z 232 ods. 3 CSP a začína plynúť
dňom nasledujúcim po jeho právoplatnosti.

45. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. O nároku na náhradu trov konania súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s 255 ods. 1 CSP

rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal proti žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).