Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 26, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121200882
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7121200882.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek
JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Mýtna, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48,
P.O.BOX205,protižalovanému:A.B.,nar.X.X.XXXX,bytomvC.,C.X,zast.:JUDr.TatianaVorobelová,
advokátka, so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, o zaplatenie 9.811,75 EUR s príslušenstvom, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29.11.2022 č.k. 24Csp/31/2021-199

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom zaviazal
žalovanéhokpovinnostizaplatiťžalobcovisumu9.811,75EURspolusúrokomzomeškaniavovýške5%
ročneod28.6.2018dozaplatenia(I.)apriznalžalobcovinároknanáhradutrovkonaniaprotižalovanému

v rozsahu 100% (II). Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému peňažného
plnenia titulom nesplatného úveru poskytnutého na základe zmluvy zo dňa 15.4.2014 uzatvorenej medzi
Consumer Finance Holding a.s. a žalovaným s tým, že žalobca odôvodňoval svoju aktívnu legitimáciu
v spore zo zmluvy o postúpení pohľadávok.

2. Vec právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. j), § 11 ods. 1 písm. b) a d) zák.

č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 565, § 53 ods. 9 OZ, keď súd vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli spotrebiteľskú zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorú z hľadiska obsahu jej náležitostí vyhodnotil ako platnú.

3. Súd sa nestotožnil s obranou žalovaného o tom, že zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť
predpísanú v § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho úver podľa žalovaného

je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) tohto zákona. Z obsahu zmluvy
o úvere jednoznačne vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý jednorazový úver vo výške 12.000
EUR s dojednanou fixnou úrokovou sadzbou vo výške 14,90 % ročne, s určením výšky, frekvencie,
počtu a splatnosti každej splátky (186,10 EUR mesačne, 120 splátok, k 20.dňu v kalendárnom
mesiaci), splatnosti prvej splátky (20.5.2014), splatnosti úrokov a poplatkov (mesačne, ku dňu splátky
v kalendárnom mesiaci), konečnej splatnosti úveru (4/2024), spôsobu splácania úveru (bankový účet),

výšky RPMN (14,9 %), priemernej hodnoty RPMN (13,34 %), celkovej čiastky spojenej s úverom (22.332
EUR) a predpokladov použitých na výpočet RPMN ( úver bol poskytnutý okamžite a v plnej výške, dlžník
bude plniť za podmienok a v lehotách uvedených v zmluve, dohodnutý typ a výška úrokovej sadzby
platí až do skončenia úverového vzťahu). Žalovaný v článku X zmluvy prehlásil, že sa oboznámil so
súčasťami zmluvy, ktorými sú Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a Informácia
o RPMN a priemernej RPMN. Vo svetle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ rozsudku vo veci C-42/15

konštatoval, že v zmluve o úvere je určito a zrozumiteľne určená celková výška poskytnutého úveru,
výška a typ úrokovej sadzby, počet splátok, výška splátky, jej frekvencia, lehota splatnosti splátok, lehotasplatnosti prvej a poslednej splátky, celková suma na zaplatenie, RPMN vrátane predpokladov použitých
na jej výpočet. Takto stanovené zmluvné podmienky umožňovali žalovanému ako spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou poznať všetky podmienky pre budúce plnenie zmluvy a identifikovať rozsah svojho

záväzku. Napokon pre tento záver svedčí aj fakt, že žalovaný splácal úver pravidelne a včas tak,
ako to bolo dojednané od mája 2014 až do decembra 2017. Stotožnil sa s výpočtom RPMN, ktorý
žalobca učinil podľa rovnice uvedenej v prílohe č. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., ktorá kladie do rovnováhy na
ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na strane jednej a celkovú súčasnú
hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej. Z obsahu zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva,

že odplata, ktorú mal žalovaný pri výške úveru 12.000 EUR veriteľovi zaplatiť, predstavovala sumu
10.332 EUR pri trvaní zmluvy 120 mesiacov. Jedinú odplatu pre veriteľa pritom predstavovali úroky
– fixná ročná úroková sadzba vo výške 14,9%, ktorá je zároveň totožná s výškou RPMN. Správny
je preto aj údaj o celkovej čistke, ktorú mal žalovaný zaplatiť, t.j. spolu 22.332 EUR (poskytnutý úver
12.000 EUR plus odplata (úroky) vo výške 10.332 EUR). Preto nie je možné hovoriť o flagrantnom
zavádzaní alebo klamaní spotrebiteľa. Vo vzťahu k uvedeniu všetkých predpokladov použitých na

výpočet RPMN súd poukázal na znenie zmluvy (časť VIII bod 7) v spojení s neoddeliteľnými súčasťami
zmluvy, ktorými sú Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ako aj Informácie o RPMN
a priemernej RPMN, v ktorých je konkrétne a jednoznačné uvedenie všetkých predpokladov použitých
na výpočet RPMN. Súčasne súd v tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca sa domáha výlučne zaplatenia
dlžných splátok a zostatku na úrokovej istine a žiadne ďalšie náklady, napr. poplatky a zmluvné úroky,

na ktoré by mal nárok, si neuplatnil. K výške úrokovej sadzby, resp. RPMN s odkazom na znenie
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a tiež § 1 ods. 1
vety prvej, § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a § 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z.z.
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej

výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Z obsahu zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že odplata,
ktorú mal žalovaný zaplatiť, predstavovala sumu 10.332 EUR pri trvaní zmluvy 120 mesiacov a bola
totožná s úrokmi, pretože tieto predstavovali jedinú odplatu, ktorá zároveň je totožná s výškou RPMN
(14,9%). Z údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch, ktoré sú obsiahnuté v súhrnných
informáciách a údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2.štvrťrok 2014, t.j.

v čase uzavretia posudzovanej zmluvy, uverejnených na stránke Ministerstva financií SR vyplýva, že pri
nezabezpečených spotrebiteľských úveroch vo výške viac ako 6.500 EUR, pri zmluve so splatnosťou
úveru do 10 rokov predstavovala výška RPMN 10,86 % a vážený priemer hodnôt RPMN za všetky
typy úverov 15,65 %. Pri aplikácii citovanej právnej úpravy na posudzovaný prípad teda zákonný limit
celkovej odplaty zodpovedá dvojnásobku tejto štatistickej hodnoty, t.j. zákonný limit predstavuje 21,72

%. Z uvedeného je zrejmé, že úroková sadzba vo výške 14,9 %, naviac za situácie, kedy iné náklady
neboli s úverom spojené (t.j. RPMN a výška úrokov sú totožné), nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
Zhrnúc uvedené súd konštatoval, že predmetná zmluva obsahuje náležitosť stanovenú § 9 ods. 2 písm.
j) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a zároveň v zmluve nie je nesprávne
uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Preto nebola možná aplikácia

sankcie upravenej v § 11 tohto zákona.

4. V konaní nebolo sporné, že žalovaný platobnú disciplínu porušil, dostal sa do omeškania s riadnym
a včasným splácaním dlhu. Do zosplatnenia úveru mal zaplatiť 49 splátok, čo predstavuje 9.118,90
EUR (49 x 186,10 EUR). Do dnešného dňa zaplatil iba 8.374,50 EUR, čo zodpovedá 45 splátkam

úveru, pričom poslednú včasnú úhradu učinil v decembri 2017 a následne nezaplatil splátky za mesiac
január a február 2018. Veriteľ dôvodne využil svoje právo zosplatniť celý úver zakotvené v § 565
v spojení s § 53 ods. 9 OZ. Veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 19.6.2018, kedy bol žalovaný
v omeškaní so zaplatením splátky splatnej v mesiaci február 2018 po dobu dlhšiu ako tri mesiace, pričom
predchádzajúcimlistomzodňa26.4.2018žalovanéhovlehoteniekratšejako15dnívyzvalnazaplatenie

dlžných splátok a upozornil ho na uplatnenie tohto práva.

5. K rozsahu uplatneného nároku mal za nesporné, že žalovaný mal do zosplatnenia úveru (19.6.2018)
zaplatiť 49 splátok, zaplatil iba jednu sumu, a preto jeho dlh pozostáva jednak zo štyroch splátok
splatných ku dňu zosplatnenia vo výške 744,40 EUR (4 x 186,10 EUR) a jednak z výšky zostatku

úverovej istiny ku dňu zosplatnenia úveru 9.067,35 EUR. Ku dňu zosplatnenia úveru teda spolu celý
dlh činil 9.811,75 EUR. Nárok veriteľa na zaplatenie istiny vo výške 9.811,75 Eur uplatnené žalobou bol
preto dôvodný. Okrem istiny sa žalobca domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania, a preto s poukazom
na § 517 OZ, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi popri dlžnej istine tiež uplatnenéúroky z omeškania vo výške 5% ročne od 28.6.2018 s poukazom na to, že splatnosť celého dlhu nastala
najneskôr vyhlásením okamžitej splatnosti úveru dňa 19.6.2018 a žalobca si príslušenstvo z istiny
uplatnil až od 28.6.2018.

6. K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s poukazom na § 524 ods. 1 a 2 a §
526 ods. 1 OZ, § 92 ods. 8 Zákona o bankách v znení účinnom v čase postúpenia konštatoval, že
citovaný § 92 ods.8 Zákona o bankách jednoznačne zakotvuje možnosť postúpenia pohľadávky banky
voči klientovi na inú osobu, a to aj na nebankový subjekt. Jedinými podmienkami pre platné postúpenie

pohľadávky je omeškanie dlžníka so zaplatením hoci len časti svojho peňažného záväzku po dobu dlhšiu
ako 90 dní a predchádzajúca písomná výzva dlžníkovi. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo,
že v čase postúpenia pohľadávky (28.7.2021) bol žalovaný v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 dní
azároveň,žepredpostúpenímpohľadávkyveriteľzaslalžalovanémupísomnúupomienkuzaomeškanie
so splácaním úveru (26.4.2018) a následne aj oznámenie o zosplatnení úveru, ktorého obsahom bola
aj výzva na zapletenie dlžnej sumy. Žalovaný potvrdil, že uvedené výzvy mu boli doručené. Zhrnúc

uvedené považoval žalobcu za aktívne legitimovanú osobu na uplatnenie predmetnej pohľadávky.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP odkazujúc na
žalobcov plný úspech v konaní.

8. Proti rozsudku podal žalovaný v celom jeho rozsahu odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. a), f) a h) CSP. K odvolaniu podľa písm. a) mal za to, že neboli splnené procesné podmienky
na vstup žalobcu na miesto pôvodného žalobcu do konania tvrdiac, že súd nemal pripustiť zmenu
procesného subjektu na strane žalobcu, ktorý nie je bankou. K tomu odkázal na svoj právny názor
vyslovený ešte počas konania, podľa ktorého § 92 ods. 8 Zákona o bankách pripúšťa postúpenie

pohľadávky banky aj na inú osobu ako banku, oproti ktorej právnej norme stojí § 525 ods. 1 OZ,
ktorá postúpenej pohľadávky banky na inú osobu ako banku nepripúšťa, a to v spojení s § 52 ods.
2 a § 54 ods. 1 OZ. Vyslovil názor, že právna norma vyjadrená § 92 ods. 8 Zákona o bankách
zhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti právnej norme vyjadrenej v § 525 ods. 1 OZ, nakoľko umožňuje
postúpiť pohľadávku aj takým spôsobom, že jej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Obsahom §

92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré je systematicky zaradené v časti s názvom Ochrana klientov
a bankové tajomstvo, je nielen bankové tajomstvo, ale sú v nej zakotvené aj niektoré pravidlá na ochranu
klienta. Ide však o minimálnu ochranu, pretože banka pri postúpení pohľadávky tretej osobe je povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na základe čoho sa postupník môže
oboznamovať napríklad aj o informáciách o príjme spotrebiteľa, o výsledku nahliadnutia do záznamov

Sociálnej poisťovne a rôznych registrov ako citlivých informácií, s ktorými spotrebiteľ súhlasil, aby
sa s nimi oboznámila banka, ktorej zákon ukladá povinnosť zachovávať bankové tajomstvo, a teda
je zrejmé, že zákonodarca v súvislosti s postúpením pohľadávky chráni klienta pred tým, aby jeho
citlivé informácie neboli postupované bez nejakých zákonných obmedzení. Na základe tohto rozboru
tvrdil, že postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi na inú osobu, ktorá

nie je bankou je neplatné. Naopak postúpenie pohľadávky banke zo spotrebiteľskej zmluvy voči jej
klientovi spotrebiteľovi na inú osobu, ktorá je bankou, je neplatné, ak takéto postúpenie je v rozpore
s § 92 ods. 8 Zákona o bankách. K súdom zhodnoteného skutkového stavu, podľa ktorého mu
bola doručená dňa 10.5.2018 predžalobná upomienka a podľa ktorého pôvodný žalobca a veriteľ ho
vyzval na zaplatenie splátky splatnej v mesiaci január 2018 s tým, že predžalobnú výzvu prevzal dňa

10.5.2018 uviedol, že po prevzatí predžalobnej výzvy navštívil VÚB a. s. a snažil sa dohodnúť na
nižších splátkach aj po termíne postúpenia pohľadávky a navštívil pracovníčku pôvodného žalobcu,
nikto z pracovníkov mu osobne postúpenie pohľadávky neoznámil, iba spoplatnenie pôžičky dňom
19.6.2018. Pôvodný žalobca ho neupozornil na možnosť postúpenia pohľadávky na tretiu osobu, ktorá
vznikla banke po spoplatnení úveru, hoci ide o povinnosť banky vyplývajúcej zo Zákona o bankách.

Postúpenie pohľadávky z pôvodného žalobcu na nového žalobcu mu nebolo oznámené, teda ani
doručené. Považoval za potrebné tiež uviesť, že zmluvu uzatvoril s predchodcom pôvodného žalobcu,
a to spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s., ktorá používala nekalé praktiky voči spotrebiteľom,
tak ako to konštatovala Slovenská obchodná inšpekcia pri kontrole spotrebiteľských zmlúv. Nekalé
praktiky sa prejavili aj v jeho prípade, keď pri požičaní sumy 12.000 EUR a mesačných splátkach v počte

120malabyťročnáúrokovámiera6,40%aRPMN14,89%(prepočítaniepomocoukalkulačky).Pôvodný
žalobca neupriamil jeho pozornosť na RPMN ku dňu uzatvorenia zmluvy a neuviedol z čoho pozostáva.
S výškou úroku súhlasil, úrok mu bol oznámený, bol už uvedený vopred vo formulára a pretože pôžičku
na bývanie potreboval, pokiaľ by s úrokom nesúhlasil, pôžičku by mu Consumer Finance Holding a. s.neposkytol. Súd neuznal jeho námietku týkajúcu sa skreslenia výšky RPMN a mal za to, že žalobca do
hodnoty RPMN nezapočítal náklady v prípade oneskorených splátok, poplatok pri predčasnom splatení
úveru, zmluvnú pokutu ako ukazovatele dôležité pre rozhodnutie, či úver je výhodný. Pokiaľ úrok ako

odplata za požičanie istiny 12.000 EUR mu bol stanovený fixne vo výške 14,90 % ročne, takto stanovený
je v rozpore s dobrými mravmi a už z výšky úroku je zrejmé, že priemerná hodnota RPMN je vyššia ako
13,34 %. Preto zotrval na názore určenia spotrebiteľského úveru ako bezúročného a bezpoplatkového.
Napokon vzniesol námietku premlčania predmetného nároku tvrdiac, že s omeškaním jednej splátky
úveru došlo k 19.1.2018 a aj keď žalobca uvádza, že k spoplatneniu úveru došlo 22.6.2018, on tvrdí, že

nasledujúci deň 20.1.2018 a že veriteľ mohol voči nemu uplatniť právo na súde a vymáhať celé plnenie
tohto dňa. Žalobu na plnenie zmluvy o splátkovom úvere žalobca podal dňa 29.1.2018, teda po uplynutí
trojročnej premlčacej lehoty na uplatnení práva podľa § 101 OZ, keď trojročná premlčacia doba podľa §
101 OZ plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje
deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde. Ide o objektívnu možnosť. Zo všetkých dôvodov
navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

9. Žalobca k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za vecne správny, na
základe čoho odvolaciemu súdu navrhol ho ako vecne správny potvrdiť.

10. Žalovaný v priebehu odvolacieho konania ďalej poukázal na už ustálenú judikatúru Najvyššieho

súdu SR najmä na uznesenie sp. zn. 4Cdo/83/2021, ktoré súčasne pripojil a v ktorom sa dovolací
súd zaoberal námietkou spotrebiteľa platnosti, či neplatnosti právneho úkonu postúpenia tzv. bankovej
pohľadávky podľa § 39 OZ s ohľadom na existenciu podmienok podľa § 92 ods. 8. Dovolací súd
uzatvoril, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 OZ, alebo
podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postúpenej zmluvy pre jej rozpor so

zákonom a na absolútnu neplatnosť postúpenia súd musí prihliadať z úradnej povinnosti. Nie je v záujme
spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto, kedykoľvek počas trvania záväzkového
vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru
a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu Zákonu
o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou osobitne právnym predpisom

upravenou činnosťou. V tomto smere preto žalovaný poukázal na § 525 ods. 2 OZ, podľa ktorého
nemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalozákonualebodohodesdlžníkom.Malpreto
za to, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ustálenou súdnou praxou a na podaní zotrval.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako

podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

12. Predmetom konania je žaloba o peňažné plnenie, ktorú si žalobca voči žalovanému uplatňuje titulom

nezaplateného spotrebiteľského úveru s tým, že žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu od zmluvy
o postúpení pohľadávok.

13. Pokiaľ odvolateľ uplatnil ako odvolací dôvod okolnosť, že neboli splnené procesné podmienky (§
365 ods. 1 písm. a/ CSP), zo znenia obsahu odvolania nie je zrejmé, v čom tento odvolací dôvod

mal spočívať, keď ide o nedostatok procesných podmienok (podmienok konania), ktoré Civilný sporový
poriadok v zmysle § 161 ods. 1 definuje ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť.
Samotnáteóriacivilnéhoprocesnéhoprávarozoznávavecnéprocesnépodmienky,podmienkynastrane
súdu a procesné podmienky na strane strán sporu a tzv. negatívne procesné podmienky, keď medzi nich
patrí nedostatok žaloby, právomoc súdu, príslušnosť súdu, procesná subjektivita, procesná spôsobilosť,

prekážka začatého konania a prekážka rozsúdenej veci. Odvolateľ v podanom odvolaní nenamieta
žiadnu z týchto procesných podmienok a pokiaľ vytýka, že neboli splnené procesné podmienky na
vstup žalobcu na miesto pôvodného žalobcu do konania, resp. že súd nemal pripustiť zmenu na strane
žalobcu, uvedený nedostatok nespadá pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP.

14. V prejednávanom prípade žalobu podala Všeobecná úverová banka a.s. (ako predchodca
pôvodného veriteľa, ktorý zanikol zlúčením), ktorá v priebehu konania v súlade s § 80 CSP navrhla,
aby súd pripustil zmenu na strane žalobcu v podobe subjektu Intrum Slovakia s.r.o. ako nastupujúcej
spoločnosti v dôsledku prevodu žalovanej pohľadávky na túto spoločnosť postúpením. Pôvodný žalobcaktomutonávrhupripojilakoprílohyo.i.rámcovúzmluvuopostúpenípohľadávok,oznámenieopostúpení
pohľadávky, žiadosť o postúpenie a prevod a dodatok č. 4 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok.

15. Uznesením zo dňa 15.10.2021 súd vyhovel predmetnému návrhu na zmenu žalobcu, na základe
čoho namiesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. vstúpil do konania ako žalobca
Intrum Slovakia s.r.o. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na dispozitívny návrh pôvodného žalobcu
s pripojenými listinami podľa § 80 ods. 1 a 2 CSP, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
9.11.2021.

16. Odvolateľ preto neoprávnene namieta, že po procesnej stránke neboli splnené procesné podmienky
na vstup žalobcu namiesto pôvodného žalobcu do konania.

17. Ako nedôvodnú odvolací súd posúdil tiež odvolaciu námietku v časti, v ktorej odvolateľ mal za to,
že postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi na inú osobu, ktorá nie

je bankou, je neplatné, pretože právna norma vyjadrená v § 92 ods. 8 zákona o bankách zhoršuje
postavenie spotrebiteľa oproti právnej norme vyjadrenej v § 525 ods. 1 OZ.

18. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa zaoberal námietkou aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu a v kontexte uvedeného správne zhodnotil tiež, či boli splnené zákonné podmienky

pre predmetné postúpenie pohľadávky, keď správne konštatoval, že postúpenie pohľadávky je
všeobecný inštitút záväzkového práva, ktorý sa týka zmeny v osobe účastníka záväzkovo-právneho
vzťahu na strane veriteľa, ktorý je v Občianskom zákonníku upravený v § 524 a nasl. a že podstatou
postúpenia pohľadávky je to, že namiesto doterajšieho veriteľa nastúpi do trvajúceho záväzku nový
veriteľ (postupník), pričom pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na platnosť ktorej sa

však nevyžaduje súhlas dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa netýka oprávnení a povinností
vyplývajúcichprenehozozáväzkuadokoncanaplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávkysanevyžaduje
ani to, aby dlžník o nej vedel.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu odvolateľ predovšetkým nesprávne vychádza z premisy o tom, že

proti sebe stoja dve právne normy, a to právna norma vyjadrená v § 92 ods. 8 zákona o bankách a právna
norma vyjadrená v § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V skutočnosti však nejde o dve kolidujúce
právne normy, ale o vzťah normy všeobecnej k norme špeciálnej. V prejednávanom prípade Občiansky
zákonník a jeho § 525 ods. 1 predstavuje všeobecnú právnu normu vo vzťahu k § 92 ods. 8 zákona
o bankách ako špeciálneho zákonného ustanovenia.

20. Taktiež odvolací súd nesúhlasí so záverom odvolateľa o tom, že by právna norma vyjadrená v § 92
ods. 8 zákona o bankách mala zhoršiť postavenie spotrebiteľa oproti právnej normy vyjadrenej v § 525
ods. 1 OZ. Nemožno totiž súhlasiť s prezentovaným názorom odvolateľa, že postúpením pohľadávky
banky na inú osobu ako banku by sa zmenou veriteľa zmenil aj jej obsah. Aj z komentára k § 525 ods.

1 Občianskeho zákonníka (Občiansky zákonník, Veľký komentár, Imrich Fekete, Eurokódex 2011, str.
1506, 2. diel) vyplýva, že medzi pohľadávky, ktorých obsah by sa postúpením mohol zmeniť, patria
pohľadávky: a) ktoré sa musia plniť konkrétnemu veriteľovi, b) ktorých postúpenie by zhoršilo postavenie
dlžníka. K ad a) v praxi ide o obligačné vzťahy, keď má byť plnené určitému veriteľovi a to buď preto,
že ide o záväzkový vzťah založený na vzájomnej dôvere konkrétnych účastníkov záväzku, napr. § 726

OZ alebo ak to vyplýva z povahy plnenia napr. ak dohoda o zastúpení zakazuje splnomocnencovi
postúpiť zastupovacie právo na ďalšieho zástupcu. K ad b), t.j. k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka
môže dôjsť vtedy, ak sa postúpi pohľadávka proti určitej osobe určitému postupníkovi; v praxi môže ísť
o pohľadávky, ktoré vznikajú v rámci rodiny alebo medzi blízkymi osobami. Medzi pohľadávky, ktorých
obsah sa postúpením nemení, patria peňažné pohľadávky. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie

je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením
peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda
nemá vplyv na obsah pohľadávky.

21. Napokon je potrebné vychádzať aj z už ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorý sa zaoberal

problematikou postúpenia peňažnej pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (resp. zo zmluvy
spotrebiteľskej ako takej) a osobitne výkladom ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď najvyšší súd
vpodobnýchveciachdospelkzhodnémuzáveru,žeust.§92ods.8zákonaobankáchupravujezákonné
podmienky, za akých možno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu,ktorý nie je bankou a ich nerešpektovanie má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pre rozpor
so zákonom. Najvyšší súd sa tiež zhodol v závere, že zákon o bankách v ust. § 92 ods. 8 kogentným
spôsobom upravuje podmienky platnosti postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu, kedy banka je

oprávnená postúpiť písomnou zmluvou inej osobe (nebankový subjekt) svoju pohľadávku za podmienok
predpokladaných v spomínanom § 92 ods. 8 zákona o bankách (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 2Cdo/344/2020).

22. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku

namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena
sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť
zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je
zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto
účelomsamuzachovávajúvšetkynámietkyprotipostúpenejpohľadávkearovnakoajmožnosťnamietať
voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia

vprávnompostavenípostupcu,ktorýstrácapostúpenúpohľadávkusovšetkýmpríslušenstvomiprávami
s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu
a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu
v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň
ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu

upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné
podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné (bod 17. rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Cdo/147/2017).

23. Nemožno preto súhlasiť s názorom odvolateľa o tom, že postúpenie pohľadávky banky zo

spotrebiteľskej zmluvy voči jej spotrebiteľovi na inú osobu než banku je neplatné a naopak postúpenie
pohľadávky banky zo spotrebiteľskej zmluvy voči jej klientovi spotrebiteľovi na inú osobu, ktorá je bankou
je neplatné iba vtedy, ak takéto postúpenie je v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože § 525
ods. 1 Občianskeho zákonníka nezakazuje (pripúšťa) postúpenie pohľadávky banky na inú osobu ako
banku, keď predmetným postúpením sa mení výlučne osoba veriteľa, nie samotný obsah pohľadávky,

čo súčasne nevylučuje, aby osoba, či už banka alebo osoba odlišná od banky v súvislosti s postúpením
pohľadávky banky zo spotrebiteľskej zmluvy pre platné postúpenie musela splniť tiež predpoklady
stanovené podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

24. Súd prvej inštancie sa s otázkou, či boli splnené osobitné podmienky podľa zákona o bankách

náležitým spôsobom zaoberal a dospel ku konečnému záveru, že podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách pre platné postúpenie pohľadávky v prejednávanom prípade splnené boli.

25. Odvolací súd ďalej upriamuje pozornosť na bod 53. odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorého
vyplýva, že z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že v čase postúpenia pohľadávky

(28.7.2021) bol žalovaný v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 dní (celý dlh sa stal splatným dňom
zosplatnenia úveru 19.6.2018) zároveň, veriteľ ešte pred postúpením pohľadávky zaslal žalovanému
jednak písomnú upomienku na omeškanie so splácaním úveru (26.4.2018) a následne aj oznámenie
o zosplatnení úveru, ktorého obsahom bola aj výzva na zaplatenie celej dlžnej sumy 9.811,75 eur, keď
žalovaný potvrdil, že uvedené výzvy mu boli doručené.

26. Nemôže potom obstáť odvolacia námietka uvedená v bode 13. odvolania, v ktorej žalovaný tvrdí, že
banka ho neupozornila na možnosť postúpenia pohľadávky na tretiu osobu.

27. Neopodstatneným je námietka odvolateľa o tom, že postúpenie pohľadávky mu nebolo oznámené.

Súd sa vysporiadal aj s touto obranou žalovaného a správne dôvodil, že ak sa na platnosť postúpenia
tak podľa § 526 ods. 1 OZ ako podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyžaduje súhlas dlžníka,
ale dlžník musí byť o postúpení vyrozumený, pokiaľ pôvodný veriteľ opomenie splnenie oznamovacej
povinnosti voči dlžníkovi, nový veriteľ tento nedostatok zhojí tým, že v konaní preukáže, že k postúpeniu
pohľadávky došlo (učiní tak predložením zmluvy o postúpení). V danom prípade došlo k postúpeniu

pohľadávky v priebehu konania a pôvodný žalobca, ako aj nový žalobca postúpenie pohľadávky
preukázali predložením písomnej zmluvy o postúpení v tomto konaní, ktorá skutočnosť vyplýva napokon
aj z uznesenia zo dňa 15.10.2021, ktorým súd pripustil zmenu na strane žalobcu, ktoré uznesenie bolo
žalovanému doručené.28. Napokon ako nedôvodnú posúdil odvolací súd odvolaciu námietku v časti, v ktorej odvolateľ
poukazoval na nekalé praktiky spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., ktoré sa mali prejaviť aj

v jeho konkrétnom prípade jeho tvrdením, že pri požičaní sumy 12.000 EUR a v mesačných splátkach
v počte 120, t.j. doby splácania 10 rokov mala byť ročná úroková miera 6,40 % a RPMN 14,89 %
(prepočítanie pomocou kalkulačky), o čom zo strany pôvodného žalobcu nebol správne informovaný;
aj keď súhlasil s výškou úroku, pôžičku na bývanie potreboval a keby s úrokom nesúhlasil, pôžičku by
mu Consumer Finance Holding a.s. neposkytol. Odvolateľ preto zotrval na námietke skreslenia výšky

RPMN a tiež na námietke, že úrok bol stanovený v rozpore s dobrými mravmi.

29. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že Slovenskou obchodnou inšpekciou konštatovanú nekalosť
praktík spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. voči spotrebiteľom zo strany Slovenskej obchodnej
inšpekcie nie je možné generalizovať na všetky záväzkové vzťahy, ktoré táto spoločnosť so spotrebiteľmi
uzatvárala, keď z tejto odvolacej námietky ani nie je zrejmé o nekalé praktiky, ohľadne ktorých

konkrétnych konaní alebo opomenutí a za aké konkértne obdobie posudzovanej spoločnosti Consumer
Finance Holding a.s. presne išlo a iba takéto všeobecné konštatovanie automaticky neznamená, že aj
vtuprejednávanomprípadespotrebiteľskázmluvaautomatickymuselabyťčodoúdajaRPMNskreslená
a teda určená v neprospech žalobcu a že mal byť konkrétne dojednaný úrok v predmetnej zmluve
v rozpore s dobrými mravmi.

30. Odhliadnuc od uvedeného námietka nesprávneho údaja výšky RPMN a dojednania výšky úroku
v rozpore s dobrými mravmi bola vznesená žalovaným už v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie a týmito námietkami sa súd riadnym a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal. Ako vyplýva
z bodu 25. napadnutého rozsudku súd skutkovo zhodnotil, že pokiaľ jedinou odplatou vo vzťahu

k poskytnutému spotrebiteľskému úveru boli úroky – fixná ročná úroková sadzba vo výške 14,9 %
a táto bola zároveň totožná s výškou RPMN (14,9 %) potom bol správny aj údaj o celkovej čiastke,
ktorú mal žalovaný zaplatiť, t.j. poskytnutý úver 12.000,00 eur + odplata (úroky) vo výške 10.332,00
eur, t.j. spolu 22.332,00 eur. Súd v nasledujúcom bode 26. správne poukázal tiež na to, že pokiaľ ide
o uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, bolo potrebné poukázať na znenie

zmluvy (časť XIII. Bod 7) v spojení s neoddeliteľnými súčasťami zmluvy, ktorými sú štandardné európske
informácieospotrebiteľskomúvere,akoajinformácieospotrebiteľskomúvereakoajinformácieoRPMN
a priemernej RPMN, z ktorých je zrejmé konkrétne a jednoznačné uvedenie všetkých predpokladov
použitých na výpočet ročnej percentuálnej miere nákladov. Súd sa vyčerpávajúcim a správnym
spôsobom vysporiadal tiež s výškou úrokovej sadzby resp. RPMN ako vyplýva z jeho nasledujúcich

bodov 29. až 37., s ktorými závermi sa súd odvolací v celom rozsahu stotožňuje a v plnom rozsahu na
nich súčasne odkazuje.

31. Súd nielenže takýmto spôsobom dal relevantnú odpoveď na predmetné námietky žalovaného
vznesené už v konaní pred súdom prvej inštancie, ale súčasne tieto aj odôvodnil s odkazom na príslušnú

právnu úpravu a teda v konečnom dôsledku je správny záver súdu o tom, že úroková sadzba vo výške
14,9 % naviac za situácie, kedy iné náklady neboli s úverom spojené (t.j. RPMN a výška úrokov sú
totožné) nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, ak navyše pri aplikácii právnej úpravy vyplývajúcej
z odôvodnenia rozsudku na posudzovaný prípad, teda zákonný limit celkovej odplaty zodpovedá
dvojnásobku označenej štatistickej hodnoty, pretože predstavuje výšku 21,72 %. Odvolateľ v súvislosti

s tvrdením o skreslení výšky RPMN vychádza z nesprávneho názoru o tom, že žalobca nezapočítal
do RPMN náklady v prípade oneskorených splátok, poplatok pri predčasnom splatení úveru, zmluvnú
pokutu, pretože ani jeden z týchto označených nákladov nepredstavuje údaj, ktorý by sa mal zohľadniť
pri výpočte hodnoty RPMN, pretože ako správne uzavrel súd prvej inštancie, jediným nákladom pre
výpočet RPMN v prejednávanom prípade bola úroková sadzba dojednaná vo výške 14,9 % ročne.

32. Dôvodnou ale bola odvolacia námietka odvolateľa v časti, v ktorej odvolateľ vzniesol námietku
premlčania uplatneného nároku.

33. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.34. Podľa ust. § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho
platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva
zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na

základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

35. Nepochybne ide o osobitnú úpravu inštitútu premlčania výlučne vo vzťahu k právam zo
spotrebiteľskej zmluvy, kedy konajúci súd v spore o plnenie peňažnej pohľadávky zo spotrebiteľskej
zmluvy je povinný z úradnej povinnosti aplikovať príslušné ustanovenie § 54a OZ, t.j. v spotrebiteľskom

spore skúmať, či právo uplatnené v spotrebiteľskom spore je prípadne premlčané a ak áno, na
premlčanie prihliadnuť bez ohľadu na to, či v konaní vzniesla námietku premlčania strana sporu.

36. Súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu bez toho, aby sa z úradnej povinnosti
zaoberal tým, či žalobou uplatnený nárok podlieha premlčaniu, resp. v akom konkrétnom rozsahu,
a v tejto časti robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným. Tým bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365

ods. 1 písm. b) CSP ako nedostatok, ktorý súčasne nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím
súdom, čím bol naplnený § 389 ods. 1 písm. b) CSP pre zrušenie rozsudku.

37. Po vrátení vec bude úlohou súdu posúdiť, či uplatnený nárok nie je premlčaný (čo i len v časti)
a ak áno, v akom presnom rozsahu. Za tým účelom súd zhodnotí relevantné skutkové okolnosti,

a to osobitne vo vzťahu k žalovanej čiastke, ktorá tvorí už zosplatnený zostatok dlhu a osobitne vo
vzťahu k žalovanej pohľadávke, ktorá predstavuje nezaplatené splátky do zosplatnenia. Až po tomto
skutkovom zhodnotení podradí relevantné skutkové okolnosti pod príslušné právne normy upravujúce
otázku premlčania žalobou uplatneného nároku a o žalobe opätovne rozhodne.

38. Z dôvodu hospodárnosti odvolací súd uvádza, že v prípade akou je prejednávaná vec, je pre
posúdenie premlčania potrebné rozlíšiť žalované obdobie do zosplatnenia a žalované obdobie po
zosplatnení.

39. Pokiaľ ide o obdobie po zosplatnení úveru, t.j. nastal prípad, že veriteľ využil právo v zmysle § 565

OZ, je potrebné najprv ustáliť začiatok plynutia premlčacej doby vo vzťahu k celému zosplatnenému
zostatku dlhu.

40. Ďalej platí, že v prípade zosplatnenia dlhu, ktorý vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy, nemožno
vychádzať z aplikácie § 103 veta druhá OZ bez súčasného zohľadnenia osobitosti vyplývajúcej z novo

zavedenej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 9 OZ (porovnaj napr. rozhodnutie NS SR sp. zn.
7Cdo/768/2020).

41. Odlišná situácia nastane vo vzťahu k tým splátkam, ktorých splatnosť nastala pred zosplatnením,
pretože týchto splátok sa dátum ich splatnosti zosplatnením nijako nezmenil. Vo vzťahu k týmto

jednotlivým splátkam, keďže majú odlišnú dobou splatnosti, začala plynúť premlčacia doba samostatne.

42. V novom rozhodnutí súd rozhodne tiež o trovách tohto odvolacieho konania.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).