Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 11, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 67Csp/119/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123365328
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Mičková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6123365328.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom

Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 910 739, zast.: Mgr. Miroslav Hanec, advokát
so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, IČO: 37 976 486 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C.
XXX/XX, XXX XX D.,
zast.: JUDr. Peter Majerník, advokát so sídlom Werferova 1, 040 11, Košice, o zaplatenie
10 943,84 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10.943,84 € s 5% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 10.943,84 € od 7.7.2022 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa
27.7.2023 a tunajšiemu súdu postúpenou dňa 26.10.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny
vo výške 10 943,84 € s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Na odôvodnenie žaloby žalobca okrem iného uviedol, že právnym titulom jeho pohľadávky voči

žalovanému je neoprávnený odber zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.
z. o energetike (ďalej aj len ,,ZoE"). Plyn bol odoberaný na odbernom mieste: C. XXX/XX, XXX XX D..
Pri kontrole odberného miesta dňa 8.4.2022 zamestnanci žalobcu nadobudli podozrenie, že žalovaný
odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Plynomer sa nachádzal za plotom vo fasáde rodinného domu v uzatvorenej plechovej skrinke - verejne
neprístupný. Plynomer bol demontovaný dňa 14.4.2022 a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi.
Znaleckým posudkom č. 89/2022 zo dňa 12.6.2022 znalec E. A. F. potvrdil porušenie zabezpečenia proti

neoprávnenej manipulácii. Žalobca uviedol, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v súlade
s ustanovením § 82 ods. 2 ZoE povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu.
Odberateľom na vyššie uvedenom odbernom mieste bol žalovaný. Ďalej uviedol, že spôsob výpočtu
škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom
plynu je stanovený vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z.. Žalobca dňa 16.6.2022
žalovanému ako odberateľovi vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu
za obdobie od 3.6.2021 do 8.4.2022 určenú podľa cit. vykonávacieho predpisu vo výške 10 943,84

€ za celkové množstvo neoprávnene odobratého množstva zemného plynu v objeme 8533,200 m3
- Vyúčtovanie č. XXXXXXXXXX, splatné dňa 6.7.2022. Dodávateľ zemného plynu žalovanému za
rozhodné obdobie vyúčtoval spotrebu 0 m3. Dňa 11.7.2023 odoslal žalobca žalovanému predžalobnú
výzvu na bezodkladnú úhradu pohľadávky, ktorá doposiaľ nebola uhradená. Neuhradený zostatokpredstavuje sumu 10.943,84 €. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a to 5,00 % ročne
zo sumy 10.943,84 € od 7.7.2022 do zaplatenia a trovy konania.

3. V odpore zo dňa 16.8.2023 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
24Up/1242/2023 z 1. augusta 2023 žalovaný poprel nárok žalobcu a považoval ho za nedôvodný.
Žalovaný okrem iného uviedol, že dňa 1.7.2019 uzatvoril so spoločnosťou Slovenský plynárenský
priemysel, a.s. zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti, predmetom

ktorej bol záväzok spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s., zabezpečiť pre žalovaného
združenú dodávku plynu a záväzok žalovaného za dodaný plyn zaplatiť dohodnutú cenu. Uviedol,
že voči vyúčtovanej škode podal dňa 29.6.2022 reklamáciu, v ktorej uviedol skutočnosti zakladajúce
nesprávny výpočet škody žalobcom. Žalobca listom zo dňa 23.9.2022 informoval žalovaného o
nevyhovení reklamácie zo dňa 29.6.20224, pričom podľa názoru žalovaného sa žalobca vôbec
nevysporiadal s reklamačnými dôvodmi uvedenými v reklamácii zo dňa 29.6.2022. Ďalej okrem iného

uviedol, že predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu v tomto konkrétnom prípade je existencia
neoprávneného odberu plynu, vznik škody na strane žalobcu a preukázanie príčinnej súvislosti medzi
neoprávneným odberom a vznikom škody. Preukazovanie týchto atribútov vzniku zodpovednosti za
škodu zaťažuje v plnej miere žalobcu, a to v súlade s možnosťou žalovaného tieto skutočnosti
vyvracať, resp. podieľať sa na zisťovaní toho, k akej skutočnej škode došlo. Žalovaný tvrdil, že do

predmetného meradla nezasahoval, deklarované poškodenie plomby nespôsobil a ani sa nijakou
aktivitou nepodieľal na vzniknutej situácii. Mal za to, že žalobca sa v predmetnom prípade ani len
nesnažil zistiť skutočnú škodu. Žalobca tak priamo aplikoval fiktívny výpočet škody, pričom predpoklad
existencie skutočnej škody ani len neskúmal. Na základe fiktívneho výpočtu dochádza k zisteniu
teoretického maximálneho množstva odobratého plynu, teda vychádza sa z maximálnych možných

hodnôt odberu a jeho nepretržitého trvania, čo pre odberateľa nie je vôbec priaznivé. Výška škody je tak
stanovená na sumu, ktorá absolútne nezodpovedá objektívnej realite. Keďže inštitút náhrady škody nie
je sankčným prostriedkom, ale má plniť predovšetkým funkciu kompenzačnú a preventívnu, vypočítaná
výška škody nemá byť neúmerná skutočnosti. Na základe fiktívneho výpočtu dochádza k zisteniu
teoretického maximálneho množstva odobratého plynu, teda vychádza sa z maximálnych možných

hodnôt odberu a jeho nepretržitého trvania, čo pre odberateľa nie je vôbec priaznivé. Výška škody je tak
stanovená na sumu, ktorá absolútne nezodpovedá objektívnej realite. Žalovaný poukázal na skutočnosť,
že poškodenie plomby nie je relevantné pre nesprávne zaznamenávanie spotreby plynu, pričom takto
koncipovaným výkladom je odberateľ zodpovedný za právnu fikciu, ktorá vyplýva z absencie kauzality
pri spôsobení škody. Poškodenie plomby tak nemožno zamieňať s reálnym zásahom do meradla, ktorým

sa stáva meradlo nespôsobilým, vykazujúcim nesprávne hodnoty. Žalobca v konkrétnom prípade len
mechanickyaplikovaluplatňovaniesankcievočižalovanému,atobezpreukázaniajejprávnehozákladu.

4. Vo vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 25.10.2023 žalobca okrem iného uviedol, že tvrdenia
žalovaného ho nezbavujú objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber plynu. Poukázal na

judikatúru Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu a Krajských súdov, ktoré uznali nárok žalobcu,
pričom uviedol, že škoda vzniká automaticky odberom zemného plynu prostredníctvom meradla
s porušeným zabezpečením, keďže takéto meradlo poškodením automaticky stratilo platnosť overenia.
Poukázal na to, že v konaní nie je sporné, že v rozhodnom období na predmetnom odbernom
mieste preukázateľne dochádzalo k odberu zemného plynu žalovaným, pričom znalecký posudok

podľa žalobcu preukázal neoprávnený zásah do predmetného meradla a porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácií. K príčinnej súvislosti žalobca okrem iného poukázal na to, že ak ide
o objektívnu zodpovednosť žalovaného, žalobcovi právny predpis neukladá povinnosť, aby v konaní
preukazoval, či bolo číselníkom reálne manipulované, pričom žalobca ani nemá reálnu možnosť
takúto manipuláciu s číselníkom preukázať. K výpočtu škody žalobca uviedol, že výška škody musí

byť vypočítaná len prostredníctvom vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 449/2012 Z.z., pretože pri
neoprávnenej manipulácií a zásahom do meradla dochádza automaticky k strate platného overenia
v dôsledku nespĺňania zákonných podmienok. Zaznamenávané údaje nie sú spoľahlivým údajom,
odber takýmto plynomerom je nezákonný a napĺňa skutkovú podstatu neoprávneného odberu podľa
§ 82 ods. 1 písm. d) ZoE. Zároveň žalobca rozporoval tvrdenia žalovaného o maximálnom množstve

odobratého zemného plynu, pričom konštatoval, že vyhláška upravuje optimálne predpoklady pre
rozumné stanovenie limitov, na základe ktorých si žalobca môže náhradu škody uplatniť. Žalobca mal
za to, že náhrada škody plní kompenzačnú a nie sankčnú funkciu. Plynové spotrebiče nachádzajúce
sa na odbernom mieste boli náležite zdokumentované, čo potvrdil aj sám žalovaný svojim podpisomna zápise zo dňa 14.4.2022. K funkčnosti meradla žalobca uviedol, že na meradle je osadená
plomba, ktorá chráni a odhaľuje akúkoľvek manipuláciu s číselníkom meradla, pretože v prípade
manipulácie s meradlom a jeho číselníkom nezostanú stopy po zásahu, ktoré by bolo možné zistiť. Podľa

žalobcu povinnosť preukazovať funkčnosť alebo nefunkčnosť meradla nevyplýva zo žiadneho právneho
predpisu. Žalobca mal za to, že pri tomto druhu neoprávneného odberu je irelevantné, či meradlo
zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber zemného plynu. Podľa žalobcu odpor žalovaného
obsahuje len účelové tvrdenia a úvahy. Žalobca mal za to, že svoj nárok riadne preukázal judikatúrou
a ustálenou rozhodovacou praxou, ktorá potvrdzuje jeho názor, pričom súdy zaväzujú žalovaného

zaplatiť vzniknutú škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, najmä so Zápisom zo
dňa 8.4.2022, fotodokumentáciou zo dňa 8.4.2022 a zo dňa 14.4.2022, Zápisom zo dňa 14.4.2022,
Montážnym listom zo dňa 14.4.2022, znaleckým posudkom č. 89/2022 vypracovaný znalcom E. A.
F., Vyúčtovaním č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.6.2022, Výpočtom škody spôsobenej neoprávneným

odberom zemného plynu zo dňa 16.6.2022, Cenníkom externých služieb SPP – distribúcia, a.s.,
Potvrdením dodávateľa SPP, a.s. o nulovej spotrebe zo dňa 23.6.2023 a Predžalobnou výzvou zo dňa
10.7.2023 spolu s ePotvrdenkou zo dňa 11.7.2023. Rovnako súd vykonal dokazovanie oboznámením
sa s listinnými dôkazmi predloženými žalovaným a to s fotografiou zo dňa 1.7.2019 a vyúčtovacími
faktúrami zo dňa 19.6.2023, zo dňa 19.6.2023, zo dňa 10.6.2020 a zo dňa 10.6.2020, ďalej faktúrami

zo dňa 24.6.2022, zo dňa 24.6.2022, zo dňa 10.6.2021 a zo dňa 10.6.2021, ako i ostatným obsahom
spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

6.ZoZápisuzodňa8.4.2022spojenéhosfotodokumentáciousúdzistil,ževtentodeňbolaužalovaného
na odbernom mieste C. XXX/XX, XXX XX D. vykonaná kontrola odberného miesta na základe príkazu /

zákazky z dôvodu kontroly odberného miesta, kontrola bola vykonaná za prítomnosti mamy odberateľa,
ktorá poskytla tel. číslo na syna, pričom výmena bude dohodnutá s ním.

7. Zo Zápisu zo dňa 14.4.2022 spojeného s fotodokumentáciou súd zistil, že v tento deň bola u
žalovaného na odbernom mieste C. XXX/XX, XXX XX D. vykonaná kontrola odberného miesta na

základe príkazu / zákazky, pričom došlo k výmene meradla, z dôvodu odoslania plynomera na odborné
posúdenie znalcovi. Meradlo sa nachádza v skrinke na fasáde, neprípustné z ulice. Výmenu meradla
podpísal žalovaný.

8. Z Montážneho listu meradla zo dňa 14.4.2022 vyplýva, že na odbernom mieste C. XXX/XX, XXX XX

D. boli inštalované a demontované plynové spotrebiče.

9. Zo súkromného znaleckého posudku č. 89/2022 vypracovaný znalcom E. A. F. mal súd za preukázané
porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na predmetnom plynomere, nakoľko po
náležitom skúmaní boli okrem iného zistené poškodenia po pôsobení cudzím predmetom v okolí

obidvoch strán osadenia zabezpečovacej / overovacej značky, teda došlo k poškodeniu plomby na
plynomeri.

10. Z Vyúčtovania č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.6.2022, ktoré sa stalo splatným dňa 6.7.2022 súd
zistil, že touto faktúrou žalobca vyúčtoval žalovanému náhradu škody za neoprávnený odber zemného

plynu v sume 10 943,84 € na odbernom mieste C. XXX/XX, XXX XX D. za obdobie od 3.6.2021 do
8.4.2022. O spôsobe výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu bol žalovaný
oboznámený Výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 16.6.2022
za 310 dní nelegálneho odberu pri užívaní dvoch plynových spotrebičov (spotrebič na varenie, plynové
vykurovanie kombinovanými kotlami) spolu s Cenníkom externých služieb SPP – distribúcia, a.s..

11. Z Potvrdenia dodávateľa SPP, a.s. o nulovej spotrebe zo dňa 23.6.2023 vyplýva, že v období od
3.6.2021 do 13.4.2021 odoberal žalovaný na odbernom mieste C. XXX/XX, XXX XX D. X m3 zemného
plynu. Z uvedeného potvrdenia tiež vyplýva, že žalovaný mal v období od 3.6.2021 do 8.4.2022 uzavretú
zmluvu o dodávke zemného plynu so spoločnosťou SPP, a.s..

12. Predžalobnou výzvou zo dňa 10.7.2023 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie vyúčtovanej škody
vo výške 10 943,84 €, inak žalobca podá žalobu na súd.13. Z obsahu žalovaným predložených faktúr vyplýva, že týmito spoločnosť SPP, a.s. účtovala alebo
vracala žalovanému fakturačné sumy špecifikované v jednotlivých faktúrach za obdobie 2.7.20219 –
6.6.2020, 3.6.2021 – 14.6.2022, 7.6.2020 - 2.6.2021 a 15.6.2022 – 7.6.2023.

14. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného pred súdom na pojednávaní dňa 11.3.2024 bolo zistené,
žežalovanýsiniejevedomýzásahovdoplynomeru,poprel,žebypoškodilplombu,pričomdanémeradlo
v takom stave bolo, ako ho prevzal v júli 2019, keď kupoval rodinný dom, o čom má svedčiť predložená
fotografia z 1.7.2019, ktoré si vyhotovil samotný žalovaný pri prevzatí rodinného domu.

15. Súd po náležite vykonanom dokazovaní a na základe zisteného skutkového stavu veci dospel
k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

16. Podľa § 2 písm. c) bod 16 zákona č. 251/2012 Z.z. Zákon o energetike a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej iba zákon o energetike), na účely tohto zákona sa rozumie
v plynárenstve vyvažovaním siete vyrovnávanie nerovnováhy siete dodaním plynu do siete alebo

odobratím plynu zo siete alebo akumuláciou plynu v sieti.

17. Podľa § 49 ods. 6 písm. d) a j) zákona o energetike, prevádzkovateľ prepravnej siete je povinný
zabezpečovať prepravu plynu a s tým súvisiace podporné služby a zabezpečovať vyvažovanie
prepravnej siete a zúčtovanie vyvažovania prepravnej siete v súlade s objektívnymi, transparentnými a

nediskriminačnými pravidlami.

18. Podľa § 64 ods. 6 písm. c), j) a písm. k) zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete je
povinný zabezpečovať distribúciu plynu a s tým súvisiace podporné služby, zabezpečovať vyvažovanie
distribučnej siete a zabezpečovať zúčtovanie vyvažovania distribučnej siete.

19. Podľa § 72 ods. 5 zákona o energetike, zasahovať do odberného plynového zariadenia,
ktorým sa distribuuje nemeraný plyn od hlavného uzáveru plynu k určenému meradlu, bez súhlasu
prevádzkovateľa distribučnej siete je zakázané.

20. Podľa § 72 ods. 8 zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontrolovať
dodržiavanie technických podmienok podľa § 19 a dodržiavanie pravidiel trhu s plynom pri pripojení
a prevádzke odberných plynových zariadení, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení, ako aj dodržiavanie
podmienok zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.

21. Podľa § 72 ods. 9 zákona o energetike, vlastník alebo osoba oprávnená užívať alebo spravovať
plynové zariadenie, ktorého prostredníctvom sú pripojení koncoví odberatelia plynu do distribučnej
siete prevádzkovateľa distribučnej siete, a vlastník alebo správca dotknutej nehnuteľnosti, do ktorej je
dodávaný plyn, je povinný a) umožniť dodávku plynu pre koncových odberateľov plynu, b) umožniť

prevádzkovateľovi distribučnej siete nevyhnutný prístup k tomuto plynovému zariadeniu, c) udržiavať
toto plynové zariadenie slúžiace na dodávku plynu v zodpovedajúcom technickom stave, d) poskytovať
technické údaje a revízne správy o tomto plynovom zariadení v jeho vlastníctve alebo správe
prevádzkovateľovi distribučnej siete.

22. Podľa § 74 ods. 4 a 5 zákona o energetike, (4) Odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi
distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom
s prevádzkovateľom distribučnej siete. (5) Odberateľ plynu je povinný udržiavať pripojené odberné
plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi
distribučnej siete v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a revízne správy odberného

plynového zariadenia; ak nepredloží požadované údaje a správy v lehote 90 dní, považuje sa jeho
odberné plynové zariadenie za technicky nevyhovujúce.

23. Podľa § 82 ods. 1 až ods. 4 zákona o energetike, 1) Neoprávneným odberom plynu je odber a) bez
uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prepravnej siete alebo o pripojení do distribučnej siete, 2. dodávke

alebo združenej dodávke plynu alebo zmluvy, ktorej predmetom je zdieľanie plynu, alebo bez iného
právneho dôvodu, na základe ktorého vzniká právo zdieľať plyn, alebo 3. prístupe do prepravnej siete
a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez
určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľanezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo
namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete

prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ
neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu,
prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej
siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane
bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej

siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil. (2) Odberateľ, ktorý
neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete
a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak
vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. (3) Ak
nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije

sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným
právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). (4) Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu
odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva

plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším
takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

24. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

25. V nadväznosti na citované zákonné ustanovenia súd najskôr uvádza, že predmetom konania je
nárok žalobcu o náhradu škody v zmysle osobitného zákona. Žalobca si totiž svoj nárok na náhradu
škody uplatnil s odvolaním sa na cit. ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike t. j. domáhal
sa náhrady škody podľa osobitného zákona obsahujúceho vlastnú úpravu náhrady škody spôsobenej

dodávateľovi plynu neoprávneným odberom odberateľom plynu. Neoprávnený odber zemného plynu je
odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu alebo v rozpore s uzavretou zmluvou (§ 82 ods. 1 písm.
a) a d) zákona o energetike) a meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii. Pri neoprávnenom odbere plynu je odberateľ plynu povinný nahradiť dodávateľovi plynu
škody, ktoré mu neoprávneným odberom spôsobil s poukazom na § 82 ods. 2 zákona o energetike.

26. Aktívna legitimácia žalobcu je daná oprávnením na základe povolenia úradu pre reguláciu sieťových
odvetví, rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Číslo: 0004/2023/P-PP zo dňa 28.3.2013,
ktorým podľa § 13 ods. 2 písm. a) v spojení s § 17 ods. 2 písm. g) zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii
v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že schválil pre prevádzkovateľa

distribučnej siete SPP - distribúcia, a. s., Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO 35 910 739
prevádzkový poriadok.

27. Žalobca ako distribútor zemného plynu teda nie je subjektom totožným s dodávateľom zemného
plynu (v tomto prípade so SPP, a.s.), ktorý zabezpečuje pre koncového odberateľa dodávku plynu.

Tento dodávateľský vzťah sa ale realizuje prostredníctvom distribučnej siete, ktorú vlastní a spravuje
žalobca, ktorý má v distribučnej sieti svoj vlastný plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu. Plyn
v distribučnej sieti je teda majetkom žalobcu a žalobca účtuje dodávateľom plynu (v danom prípade
SPP, a.s.) len plyn, ktorý prejde cez merače, keď žalobca realizuje distribúciu plynu v rámci distribučnej
siete, v danom prípade dochádza k vzniku škody na strane prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorým

je žalobca. Z tohto dôvodu pre posudzovanie dôvodnosti nároku žalobcu považoval súd žalovaným
predložené faktúry od SPP, a.s. za irelevantné.

28. Pasívna vecná legitimácia žalovaného nebola spochybnená, keďže nebolo sporné, že žalovaný je
vlastníkom nehnuteľnosti, kde sa plynomer nachádzal a ako uviedol, že ho prevzal v júli 2019 v rámci

kúpy nehnuteľnosti.

29. V súvislosti s posudzovaním charakteru zodpovednosti odberateľa za neoprávnený odber plynu,
keď zodpovednosť žalovaného za neoprávnený odber zemného plynu je v zmysle citovanej platnejprávnej úpravy (§ 82 zákona o energetike v znení v rozhodnom období) objektívna, žalobca má aktívnu
legitimáciu na vymáhanie uplatnenej pohľadávky, nakoľko táto mu vyplýva ako prevádzkovateľovi
distribučnej siete priamo zo zákona o energetike.

30. Pokiaľ sa týkalo samotnej povahy uplatneného nároku, je zrejmé, že žalobca si ho uplatnil v súvislosti
s poškodením plynomeru v odbernom mieste žalovaného s adresou C. XXX/XX, XXX XX D..

31. Pri výslovnom zákaze akéhokoľvek zásahu do meradla inou osobou ako dodávateľom plynu je

zrejmé, že cit. zákon o energetike v ustanoveniach § 82 ods. 1 konkretizuje niekoľko skutkových
podstát, ktoré označuje za neoprávnený odber plynu, pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti
odberateľa plynu za škodu spôsobenú dodávateľovi plynu neoprávneným odberom podľa zákona o
energetike v danom prípade žalobca odvíja uplatnený nárok na náhradu škody, odber plynu meraný
meradlom, na ktorom „bolo porušené“ zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, na ktorý sa
vzťahuje objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie.

32. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť fakt, že odberateľ zodpovedá (už len) za to, že
odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom
porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda, porušenie zabezpečenia meradla proti
neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré či už

na podnet odberateľa plynu alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili (por. Uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/106/2020 z dňa 29.6.2021). Neobstojí preto námietka žalovaného,
pokiaľ mal za to, že do predmetného meradla nezasahoval, deklarované poškodenie plomby nespôsobil
a ani sa nijakou aktivitou nepodieľal na vzniknutej situácii.

33. Súd na podporu svojho presvedčenia poukazuje na judikatúru najvyšších súdnych autorít, a síce
rozhodnutie NS SR č.k. 1Cdo 107/2008 zo dňa 27.10.2009, v ktorom tento súd vyslovil: „ Odberateľ
zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda
porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa

zemného plynu alebo iné osoby, ktoré či už na podnet odberateľa plynu alebo s jeho vedomím,
toto zabezpečenie meradla porušili“. Rovnako tak Uznesenie NS SR č. k. 4Cdo 30/2009 zo dňa
28.10.2009: V danom prípade podľa jej názoru boli naplnené všetky znaky zodpovednosti za škodu
t. j. existencia protiprávneho úkonu (NO), škoda (vypočítaná s poukazom na § 59 ods. 3 zák. o
energetike a s použitím metodiky stanovenej príslušnou vyhl.) a príčinná súvislosť medzi existenciu

protiprávneho úkonu a škodou (v dôsledku odberu plynu v rozhodnom období a nie vierohodnosti
stavu spotreby plynu na takto poškodenom meradle). Predstavy odporcu o tom, ako by mali byť
meradlo zabezpečené sú jeho subjektívne a idealistické, pretože umiestňovanie plynomerov, ako aj
projektovanie rozvodných sietí, presne upravujú právne predpisy a technické normy a tieto musia byť
dodržiavané. Odchýlky od technických noriem sú neprípustné. Platná právna úprava stanovuje, že

číselník meradla má byť zabezpečený plombou, aby do číselníka nemohol nikto zasahovať.“ Objektívnu
zodpovednosť preskúmal aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III.ÚS 114/2020 zo dňa 9. marca
2021, pričom okrem iného konštatoval, že ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, z
ktorého nevyplýva potreba žiadneho pričinenia odberateľa na protiprávnom stave, dokonca ani jeho
vedomosť o takomto protiprávnom stave, čo podporuje následne aj § 82 ods. 4 zákona o energetike,

a napriek tomu konštruuje objektívnu zodpovednosť za neoprávnený odber, teda bez ohľadu na
to, či odberateľ vedel alebo nevedel o tejto skutočnosti, je súladné s Ústavou SR a jej princípmi
a neporušuje základné práva a slobody subjektov zaručené ústavou, nakoľko závery o objektívnej
zodpovednosti odberateľa za neoprávnený odber, ktorý je meraný meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, sú odôvodnené a vychádzajú z vedeckého prístupu k

zákonnému textu /opierajú sa o výklad gramatický a teleologický/ ) postačuje, ak je preukázané, že
došlo k neoprávnenému zásahu do určeného meradla, a že odberateľ v rozhodnom období odoberal
plyn prostredníctvom takéhoto meradla. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu
je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s
porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v

rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii
(t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu ), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike
povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku. Protiprávny úkon ako
jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákona o energetike (§ 82 ods. 1 písm. d/) považujeneoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike
rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom

je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo
nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie
skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike, podľa
ktorej si však žalobca v rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Druhým predpokladom zodpovednosti
za škodu, ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že

odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením
proti neoprávnenej manipulácii a tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná
súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.

34. Zákon teda pre prípad neoprávneného odberu plynu nevyžaduje ani preukázanie toho, kto
porušenie zabezpečenia meradla vykonal, no ak má pre taký prípad odberateľ za škodu zodpovedať,

prevádzkovateľ distribučnej siete musí nad všetky pochybnosti preukázať, že došlo k porušeniu takého
zabezpečenia meradla, aké sa v čase jeho montáže na meradle nachádzalo. V danom prípade
tak žalobca učinil predložením znaleckého posudku, v ktorom znalec jednoznačne ustálil, že „bez
akýchkoľvek pochybností možno konštatovať, že sporné odtlačky značky neboli vytvorené nástrojom,
ktorý vytvoril kontrolné odtlačky a teda tieto sporné odtlačky neboli vytvorené nástrojom na to určeným“.

Žalobca skutočne preukázal, že žalovaný odberal plyn pomocou meradla s porušeným zabezpečením
proti neoprávnenej manipulácií.

35. Vychádzajúc zo skutkového stavu mal súd za to, že v danom prípade bola naplnená skutková
podstata neoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike,

pretože žalovaný odoberal plyn meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, zodpovedá preto žalobcovi za škody, ktoré neoprávneným odberom spôsobil.
V zmysle zákona o energetike neoprávnený odber sa rovná škode, pričom výška škody sa určí v zmysle
citovaného ustanovenia zákona o energetike všeobecne závažným právnym predpisom vydaným podľa
§ 95 ods. 1 písm. l).

36. Súd má za to, že žalobca preukázal všetky podmienky pre uplatnenie nároku zodpovednosti
vzniknutú škodu - neoprávnený odber, protiprávny úkon - odber plynu meradlom, ktoré malo poškodenú
plombu, ako to vyplynulo zo znaleckého dokazovania a príčinnú súvislosť, ktorá spočíva v tom, že
údaj z takéhoto meradla nie je použiteľný. Zemný plyn bol na odbernom mieste odoberaný, pretože

z Potvrdenia spoločnosti SPP, a.s. ako dodávateľa zemného plynu bolo preukázané, že na predmetnom
odbernom mieste od 3.6.2021 do 13.4.2022 bolo odobratých 0 m3, avšak u žalovaného boli inštalované
plynové zariadenia -spotrebiče – šporák E. C. a plynový kotol G. G. XX C..

37. Ako už súd uviedol, pri zistení neoprávneného odberu má žalobca nárok na náhradu spôsobenej

škody. V dôsledku poškodenej montážnej plomby nemožno údaje o spotrebe zemného plynu odvodiť
od meradla (plynomeru), keďže pri porušení montážnej plomby zaniká platnosť overenia meradla a
ním zaznamenané údaje nemožno považovať za hodnoverné. V tomto smere súd poukazuje na § 19
zákona o meteorológii, podľa ktorého určené meradlá je možné používať na daný účel, ak majú platné
overenie,aksatotovyžaduje,tedazáväznýúdajospotrebemôžeposkytnúťvýlučneplynomersplatným

overením. Podľa tohto ustanovenia uvedené meradlo, vzhľadom na jeho poškodenie, nebolo možné
použiť údaj z meradla o množstve odobratého plynu na ktorom bolo porušené zabezpečenia.

38. Výšku vzniknutej škody nemožno ustáliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov aj preto,
že nie je možné zistiť, akú dlhú dobu boli zapojené plynové zariadenia používané. Za týchto okolností

možno výšku náhrady spôsobenej škody určiť jedine výpočtom podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z., ktorou
sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.

39. Škodu, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t.j.
spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava plynomeru a súvisiace náklady), hodnota

neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti s
neoprávneným odberom plynu vynaložiť, a ktoré by mu inak nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu
plynu nedošlo. V danom prípade išlo o množstvo 91.834,298 kWh za obdobie od 3.6.2021-8.4.2022 po
0,11680 €/1 kWh. Za celé obdobie neoprávneného odberu plynu vznikol žalobcovi nárok na náhraduškody spolu vo výške 10 726,25 € a náklady vo výške 217,59 € spojené so zisťovaním a odstraňovaním
neoprávneného odberu zemného plynu. Žalobca výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom
zemného plynu preukázal, že vyčíslil výšku vzniknutej škody v súvislosti s odobratím množstvom plynu

použitím metodiky vo vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z. z.. Pokiaľ
mal žalovaný za to, že je potrebné vyčísľovať skutočnú škodu, súd uvádza, že pokiaľ nie je možné
určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a
teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť

spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý
zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k
odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.

40. V zmysle zákona o energetike boli splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu,
preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku vo výške 10 943,84 €,

ktorábolaurčenávsúladesustanovením§1vyhláškyMinisterstvahospodárstvaSlovenskejrepublikyč.
449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.

41. Pokiaľ sa týkalo príslušenstva pohľadávky, pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd
riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a §

3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“), podľa ktorého je výška úrokov z omeškania
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

42. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 7.7.2022, keďže istina

fakturovaná vyúčtovaním č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.6.2022 bola splatná dňa 6.7.2022. Do tohto
dňa žalovaný dlžnú sumu neuhradil, preto sa nasledujúci deň dostal do omeškania. Žalobca má preto
nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, kedy výška
základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na

zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 %.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

45. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1/ CSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník v zmysle § 262 ods. 1/ a 2/ CSP.

46.Súdnezistilžiadendôvodhodnýosobitnéhozreteľa,prektorýbyžalobcovivočižalovanémuvzmysle
§ 257 CSP náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský
súd Košice v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová
značka tohto konania) uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.