Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/139/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412219653
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1412219653.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., IČO:
53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX
D.. 3/7, 2410 Hainburg an der Donau, Rakúsko, zastúpenej: AK LITVÁKOVÁ A SPOL., s.r.o., IČO:
50 150 715, so sídlom Sliačska 1/A, Bratislava a JUDr. Roman Hojer s.r.o. advokátska kancelária,
IČO: 50 708 953, so sídlom Šustekova 51, Bratislava, o zaplatenie 7 770,50 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovanej proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15.7.2021, č.k.

24C/261/2013-418, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 7 770,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 euro od 4.4.2012 do
zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2 545,87 eur od 2.2.2012 do
zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 15 eur od 1.2.2012 do zaplatenia, spolu

s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2 eurá od 27.12.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 5 206,63 eur od 8.11.2011 do zaplatenia, na účet žalobcu,
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.), žalobcovi priznal voči žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.), s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok III.).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci právne odôvodnil § 54 ods. 1, 5, 6, 7 a 8, § 59 ods. 1, 2

zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 656/2004
Z.z.“), § 4 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 vyhlášky č. 265/1999 Z. z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach pripojenia, dodávok a merania plynu, § 488, §
489, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), §
3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len „Nariadenie“) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovanou ako odberateľom vznikol

zmluvný vzťah na základe Zmluvy o dodávke plynu uzavretej dňa 24.2.2010, v zmysle ktorej sa
právny predchodca žalobcu zaviazal dodávať ako dodávateľ žalovanej ako odberateľovi zemný plyn
za stanovených obchodných podmienok na odberné miesto E. XX, D. a žalovaná sa zaviazala zaplatiť
cenu za dodaný zemný plyn podľa stanovených obchodných podmienok a cenníka. Súd prvej inštanciemal ďalej preukázané, že žalobca na základe uvedenej zmluvy poskytoval dodávky a predaj plynu
v domácnosti žalovanej v zmysle platných právnych predpisov, ktorými sa ustanovujú pravidlá pre
fungovanie trhu s plynom, za čo jej žalobca vyúčtoval cenu za poskytnuté služby v súlade s platným

cenníkom vystavenými faktúrami. Prvoinštančný súd uviedol, že v konaní mal preukázané, že žalobca
množstvo spotrebovaného zemného plynu jednoznačne preukázal odpočtom spotreby, ktoré vykazovalo
meradlo príslušného odberného miesta, a to z výsledkov odpočtu - história odberu plynu na odbernom
mieste, z ktorej je zrejmé, aké bolo množstvo plynu v m3 za obdobie od 15.10.2006 do 31.12.2011,
pričom je zrejmé, že údaje uvedené v odpočte spotreby zodpovedajú množstvu zemného plynu, ktorý

bol žalovanej fakturovaný. Funkčnosť meradla bola preukázaná predložením zápisu o kontrole zo dňa
19.9.2013, v ktorom bolo uvedené, že meradlo je funkčné, plomby neporušené, odberné miesto je
budova s viacerými obchodnými prevádzkami a odberateľ neprítomný, pričom táto skutočnosť bola
žalovanej oznámená právnym predchodcom žalovaného, a to Oznámením o vybavení reklamácie zo
dňa 2.10.2013, z obsahu ktorej vyplynulo, že reklamáciu žalovanej zo dňa 26.8.2013 neuznáva, nakoľko
meradlo je registrujúce a nevykazuje poškodenie. Zároveň bolo žalovanej oznámené, že odberné miesto

nie je rodinný dom, je to budova s viacerými prevádzkami a nie je možné porovnávať spotrebu rodinného
domu so spotrebou menšieho nákupného centra (spotreba roky predtým bola na odbernom mieste od
7000 m3 až po 11800 m3). Vo vzťahu k námietke žalovanej, že kontrola meradla nebola dodatočne
vykonaná, súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaná navrhla vykonanie dôkazu preskúšaním
meradla Slovenskou legálnou metrológiou, n.o., nakoľko mala za to, že meradlo vykazuje nesprávne

hodnoty až dňa 25.9.2014, čo bolo po 3 rokoch od uplatnenia si nároku z predmetných faktúr, pričom
bola osobitne v Oznámení o vybavení reklamácie zo dňa 2.10.2013 upozornená na to, že v prípade,
ak má podozrenie, že spotreba zemného plynu na jej odbernom mieste je neadekvátna, má možnosť
požiadať Prevádzkovateľa distribučnej siete o úradné preverenie meradla, žalovaná však takúto žiadosť
nepodala, bola nečinná, a až 25.9.2014 navrhla preskúšanie meradla, t. j. v čase, kedy už kontrola

meradla nemohla mať žiadnu dôkaznú hodnotu, nakoľko nie je možné dodatočne preveriť stav meradla,
ktoré už reálne neexistuje a budovu vlastní iný vlastník. K námietke žalovanej, že žalobca nepreukázal
jednotkovú cenu odberu zemného plynu, ktorú od žalovanej požaduje, nakoľko táto je regulovaná, a
teda v predmetnej veci muselo byť vydané rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, súd prvej
inštancie poukázal na odpoveď Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 14.12.2020, z obsahu

ktorej vyplýva, že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúru č. 7411957246 za obdobie od
19.10.2010 do 18.10.2011 s dátumom splatnosti dňa 7.11.2011 na sumu 5.206,63 eur, pričom spotreba
bola fakturovaná v tarife D4, ktorá nepodliehala cenovej regulácii a v zmysle faktúry č. XXXXXXXXXX za
obdobie od 19.10.2011 do 31.12.2011 s dátumom splatnosti dňa 1.2.2012 na sumu 2.545,87 eur bola
spotreba fakturovaná v tarife D2 v súlade s príslušnými rozhodnutiami úradu. Konkrétne fixná sadzba

bola fakturovaná vo výške 4,15 eur/mesiac v súlade s rozhodnutím úradu č. 0024/2011/P z 9. decembra
2010 a sadzba za odobratý plyn bola fakturovaná vo výške 0,0400 eur/kWh v súlade s rozhodnutím
úradu č. 0062/2011/P zo 16. júna 2011, ktorým bolo zmenené rozhodnutie č. 0024/2011/P. Prvoinštančný
súd osobitne poukázal na skutočnosť, že odberným miestom nie je rodinný dom, ale budova s viacerými
obchodnými prevádzkami, a teda nie je možné posudzovať výšku nameranej spotreby s rodinným

domom. Vyvodil, že tvrdenia žalovanej neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané a žalovaná
nepredložila na ich podporu žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili alebo spochybnili dôkazy predložené
žalobcom, a tak nárok žalobcu je v plnom rozsahu dôvodný, nakoľko tento preukázal reálnu spotrebu
odberu zemného plynu žalovanou nielen faktúrami, ale aj odpočtom spotreby príslušného meradla na
odbernom mieste, ktorého funkčnosť bola jednoznačne preukázaná. Súd prvej inštancie ďalej uviedol,

že žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o dodávke plynu pre domácnosť,
predmetom ktorej bolo poskytovanie dodávok a predaj plynu žalovanej ako fyzickej osobe. Neobstojí
však tvrdenie žalovanej, že v danom prípade vystupovala žalovaná v konaní ako spotrebiteľ, nakoľko
na pojednávaní dňa 23.1.2014 právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná uzatvorila Zmluvu na
dodávku plynu z toho dôvodu, že budovu vlastnila obchodná spoločnosť, ktorej konateľkou bola jej

dcéra a ktorá bola dlhodobo odcestovaná v zahraničí, preto poverila svoju matku správou budovy. Po
návrate zo zahraničia s ohľadom na vysoké faktúry vypovedala Zmluvu o dodávke plynu a uzatvorila
zmluvu s novým dodávateľom. Dcéra žalovanej F. F. B. ako svedkyňa v konaní potvrdila, že bola v
rozhodnom čase konateľkou a majiteľkou firmy Premium, s.r.o., ktorá bola majiteľom predmetnej budovy,
pričom išlo o ubytovňu. Tvrdila, že firma predala budovu a ubytovňa bola od 1.11.2011 prázdna a

nevyužívala sa, pričom požiadala o preskúšanie meradla, avšak v dôsledku uzatvorenia novej zmluvy
si firma RWE nainštalovala vlastné meradlo a žalobca už nemal meradlo k dispozícii. E-mailová
komunikácia, na ktorú sa odvolávala, však v priebehu konania do spisu založená nebola a žalovaná tak
nepreukázala dôvodnosť svojich tvrdí. K námietke premlčania vznesenej žalovanou súd prvej inštanciekonštatoval, že nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko tento si ho uplatnil pred uplynutím premlčacej
doby a pohľadávku žalobcu nie je možné považovať za bezdôvodné obohatenie, nakoľko v konaní
bolo preukázané, že zemný plyn bol žalovanej dodávaný na základe zmluvného vzťahu s právnym

predchodcom žalobcu. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd prvej
inštancie ju zaviazal aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 euro od 4.4.2012
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.545,87 eur od 2.2.2012 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 15 eur od 1.2.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 2 eurá od 27.12.2011 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,50

% ročne zo sumy 5.206,63 eur od 8.11.2011 do zaplatenia. O náhrade trov konania prvoinštančný súd
rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len
„C.s.p.“) v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p., a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Žalovaná podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d), f), h) v spojení s § 366 písm. d) C.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, s tým, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Namietala, že súd prvej inštancie
neskúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Ďalej s poukazom na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka konštatovala, že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, preto podľa jej názoru mal
konajúci súd pristupovať k žalovanej ako ku slabšej strane a poskytnúť jej zvýšenú ochranu, čo však

neurobil. Mala za to, že prvoinštančný súd retrospektívne neskúmal, či sú splnené všetky zákonné
náležitosti vzniku predmetnej pohľadávky a či boli splnené všetky náležitosti postúpenia pohľadávky
na žalobcu. Poukázala na to, že právny predchodca žalobcu jej postúpenie pohľadávky neoznámil.
Žalovaná v odvolaní zároveň odkázala na ust. § 54 ods. 2, § 63 ods. 1, § 525 ods. 2 a § 39 Občianskeho
zákonníka. Výkladom ustanovení § 54 ods. 1 a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dospela žalovaná k

záveru, že banka nemôže postúpiť svoju pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu ako je iná
banka, nakoľko takéto postúpenie by bolo absolútne neplatné pre rozpor so zákonom, pričom v prípade
postúpenia pohľadávky banky zo spotrebiteľskej zmluvy na inú banku, musia byť okrem všeobecných
náležitostí právnych úkonov a náležitostí uvedených v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka splnené
tiež podmienky uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách a v prípade ich nedodržania je zmluva o

postúpení neplatná. V závere odvolania poukázala na rozhodnutia krajských súdov, ktoré judikovali
neplatnosť zmluvy o postúpení pre prípad nedodržania podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd z dôvodu absencie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu
trov právneho zastúpenia.

4. K odvolaniu žalovanej podal písomné vyjadrenie žalobca, v ktorom sa stotožnil s rozhodnutím súdu
prvej inštancie, zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a poukázal na predložené dôkazy. Mal za to,
že žalovaná v podanom odvolaní neuviedla skutočnosti ani nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali
nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Podľa jeho názoru sa časť odvolania netýka predmetného

sporu, nakoľko medzi pôvodným veriteľom a žalovanou vznikol záväzkový vzťah, na ktorý sa nevzťahujú
ustanovenia zákona o bankách a skutočnosti uvádzané v odvolaní týkajúce sa veriteľa – banky nie
sú aplikovateľné na daný spor. Pokiaľ ide o námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, uviedol,
že aktívnou vecnou legitimáciou sa prvoinštančný súd zaoberal pri posudzovaní návrhu na zmenu
účastníka konania, pričom výsledkom tohto prieskumu bolo uznesenie o pripustení zmeny účastníka

konania na strane žalobcu zo dňa 4.12.2017. Doplnil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 11.1.2017 postúpil pôvodný veriteľ pohľadávku, ktorá súvisí s predmetom tohto súdneho sporu, s
jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na žalobcu a žalovanej listom zo dňa 6.3.2017
uvedené postúpenie oznámil. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže
sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadeniepojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie
je podané dôvodne.

6. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

7. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr

smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

8. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

9. Podľa § 529 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka Námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník

uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. Dlžník môže použiť na
započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi
v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky ( § 526), ak ich oznámil
bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase
oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné.

10. Podľa § 530 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať
postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo
alebo preukázalo dlžníkovi ( § 526), môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha
postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním. Ak postupca vymáha

pohľadávku, môže dlžník použiť svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré má dlžník voči
postupcovi v čase jej vymáhania, nie však pohľadávky, ktoré má voči postupníkovi.

11. Odvolací súd v prvom rade preskúmal námietky žalovanej týkajúce sa postúpenia uplatnenej
pohľadávky z pôvodného veriteľa (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.) na súčasného žalobcu EOS

KSI Slovensko, s.r.o. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na základe návrhu
pôvodného žalobcu (§ 80 ods. 1 C.s.p.) pripustil uznesením zo dňa 4.12.2017, č.k. 24C/261/2013-150
zmenu účastníkov na strane žalobcu tak, že namiesto doterajšieho žalobcu Slovenský plynárenský
priemysel, a.s. vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Prvoinštančný súd pripustil vstup
spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. na základe návrhu pôvodného žalobcu z dôvodu, že zmluvou

o postúpení pohľadávok (zo dňa 11.1.2017) došlo k postúpeniu v konaní uplatnenej pohľadávky voči
žalovanej na uvedenú spoločnosť. Z obsahu súdneho spisu zároveň vyplýva, že pôvodný žalobca
pripojil k návrhu predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s prílohami, z ktorých je zrejmé, že
pohľadávka voči žalovanej bola predmetom postúpenia. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo doručené
právnemu zástupcovi žalovanej dňa 14.12.2017, kedy najneskôr sa žalovaná dozvedela o postúpení

pohľadávky na nového veriteľa. Odvolací súd konštatuje, že nie je zrejmé, absenciu akých podmienok
alebo náležitostí postúpenia pohľadávky žalovaná v odvolaní namietala. Zároveň je s ohľadom na
preukázanie postúpenia pohľadávky potrebné vyvodiť, že v danom prípade je žalobca nositeľom aktívnej
vecnej legitimácie v spore.

12. V súvislosti s námietkou žalovanej týkajúcej sa jej práv ako spotrebiteľa, a teda slabšej strany
sporu, odvolací súd konštatuje, že žalovaná opätovne nekonkretizovala o aké pochybenie súdu prvej
inštancie malo v prejednávanej veci ísť. Je potrebné konštatovať, že žalovaná bola v konaní zastúpená
advokátom, mala možnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a bola riadne
poučená o svojich procesných právach. Nevykonanie ňou navrhnutého dôkazu (preskúšanie meradla)

súd prvej inštancie riadne zdôvodnil, keď uviedol, že preskúšanie meradla navrhla žalovaná v čase,
kedy už kontrola meradla nemohla mať žiadnu dôkaznú hodnotu, nakoľko nie je možné dodatočne
preveriť stav meradla, ktoré už reálne neexistuje a budovu vlastní iný vlastník. Prvoinštančný súd
zároveň správne poukázal na upozornenie právneho predchodcu žalobcu adresované žalovanej namožnosť požiadať Prevádzkovateľa distribučnej siete o úradné preverenie meradla, ktorú žalovaná
nevyužila. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že bez ohľadu na správnosť vyhodnotenia záväzkového
vzťahu založeného Zmluvou o dodávke plynu, aj v prípade odberateľa v pozícii spotrebiteľa bolo na

vznik povinnosti dodávateľa preskúšať meradlo potrebné splnenie podmienky predloženia písomnej
žiadosti zo strany odberateľa (čl. 5.5 Obchodných podmienok), čo však žalovaná v konaní nepreukázala.
Vzhľadom na uvedené nemožno ani tejto námietke žalovanej v odvolacom konaní priznať úspech.

13. Pokiaľ ide o ostatnú argumentáciu žalovanej, odvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že

na záväzkový vzťah strán sporu založený Zmluvou o dodávke plynu nie sú aplikovateľné ustanovenia
zákona o bankách, t.j. v danom prípade nejde o vzťah medzi dodávateľom - bankou a spotrebiteľom.

14. So zreteľom na skutočnosť, že žalovaná v odvolaní neuviedla také skutkové tvrdenia alebo právnu
argumentáciu, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a §
396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).