Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/112/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124011510
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4124011510.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Štefana Hrvolu a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci odsúdeného A. B. rodeného
C. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona,
o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 23.10.2024, sp. zn. 0T/206/2024, na
neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 19.11. 2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., rodeného C.,
narodeného XX.XX.XXXX z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra (ďalej len súd I. stupňa) napadnutým uznesením
postupom podľa § 355 ods. 5 Tr. por. odmietla odpor odsúdeného A. B. z dôvodu, že ho podala
neoprávnená osoba.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom určenej lehote sťažnosť odsúdený. Uviedol v nej, že vo
väzenskom prostrední sa ocitol prvý raz v živote. Po dobu zadržania sa nachádzal v extrémne zlom
psychickom stave. Je právny laik, preto je nemysliteľné, aby bol zahrnutý množstvom paragrafov
a poučení bez ich zrozumiteľného vysvetlenia „po lopate“. Odborným právnickým výrazom nemá šancu
osamote porozumieť. Nie je dôkaz o tom, že poučenie bolo voči nemu ako laikovi účinné v zrozumiteľnej

forme. Nemal obhajcu. Nespomína si, že mu ktokoľvek dal šancu ho kontaktovať sa poradiť sa s ním.
Súd bol o to viac povinný vynaložiť preukázateľnú snahu laicky mu vysvetliť, čo znamená, keď dáva
podpis tak, čo podpisuje, čo detailne znamená, keď prikývne na to, že sa vzdáva práva na odpor. Celý
prípad prežíval v laickej domnienke, že potvrdzuje len prevzatie dokumentov a že ohľadom trestu bude
nasledovať riadny súdny proces, kde bude mať obhajcu a dostane príležitosť v relatívne upokojenom
duševnom stave predniesť súdu svoje vysvetlenia a postoje. Navrhol, aby nadriadený súd revidoval

napadnuté uznesenie, uznal jeho späťvzatie vzdania sa práva na odpor, uznal podaný odpor, resp. mu
umožnil riadny súdny proces ohľadu druhu a výšky uloženého trestu.

Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia
i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Nadriadený súd z predloženého spisového materiálu zistil, že prokurátor postupujúc podľa § 204 ods. 1
Tr. por. podal na súde I. stupňa dňa 13.10.2024 návrh na vzatie do väzby zadržaného obvineného A. B.
spolu s obžalobou pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.
Súd I. stupňa konajúci sudkyňou pre prípravné konanie nariadil výsluch zadržaného obvineného
k rozhodnutiu o väzbe. Prokurátor v rámci svojho vyjadrenia navrhol rozhodnúť trestným rozkazom,

v rámci ktorého žiadal obvineného uznať vinným na skutkovom a právnom základe uvedenom
v obžalobe. Vzhľadom k tomu, že sa obvinený dopustil úmyselného trestného činu v skúšobnej dobepodmienečného odsúdenia, navrhol mu uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody na samej spodnej
hranici so zaradením do minimálneho stupňa stráženia. Okrem toho navrhol obvinenému uložiť aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 rokov. K tomuto obvinený uviedol :“ja si nechcem

pokaziť život. To je na mňa moc“.

Následne bol obvinenému doručený trestný rozkaz. Obvinený uviedol:“ vzdávam sa podať odpor proti
trestnému rozkazu sp. zn. 0T/206/2024, pričom som porozumel opravnému prostriedku a nesúhlasím,
aby odpor podala v môj prospech iná na to oprávnená osoba (príbuzní obvineného v priamom rade,

jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh), čím trestný rozkaz nadobudne právoplatnosť
a vykonateľnosť“.

Prokurátor sa vzdal práva podať odpor proti trestnému rozkazu a vzal návrh na „vzatie
obvineného“ (správe malo byť „vzatie obvineného do väzby“) späť. Tým nadobudol trestný rozkaz
právoplatnosť a vykonateľnosť.

Súd I. stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že odsúdený podaním doručeným dňa 21.10.2024
uviedol, že za skutok, ktorý mu je kladený za vinu, mu bol uložený neprimerane prísny trest, aj
s poukazom na § 33a Tr. zák. Nemal možnosť sa náležite oboznámiť so svojim procesnými právami.
Poukázal na ustanovenie § 335 ods. 8 Tr. por., podľa ktorého po vyhlásení o vzdaní sa práva podať

odpor už nemožno odpor podať. Keďže sa odsúdený vyslovene vzdal práva podať odpor do zápisnice
o výsluchu zadržaného obvineného, nie je oprávnenou osobou na podanie odporu proti trestnému
rozkazu.

Podľa § 355 ods. 1 Tr. por., obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie,

ako aj prokurátor, môžu podať proti trestnému rozkazu odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný
rozkaz vydal, a to do ôsmich dní od jeho doručenia. Osobám, ktoré môžu podať odvolanie v prospech
obvineného, okrem prokurátora, sa lehota končí tým dňom ako obvinenému. Ak sa trestný rozkaz
doručuje obvinenému a aj jeho obhajcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané neskôr.
Na navrátenie lehoty sa použije ustanovenie § 64.

Podľa § 355 ods. 3 Tr. por., ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba podľa odseku 1
v lehote odpor, samosudca rozhodne podľa § 241 ods. 1 písm. o prijatí obžaloby a nariadi vo veci
hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou
kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane

právoplatný a vykonateľný podľa § 356.

Podľa § 355 ods. 5 Tr. por., ak samosudca po doručení odporu nenariadi hlavné pojednávanie z dôvodu,
že odpor podala neoprávnená osoba alebo bol podaný oneskorene, odmietne odpor uznesením. Proti

tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Podľa § 355 ods. 8 Tr. por. obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie,
poškodený, zúčastnená osoba, ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať
odpor a okrem poškodeného môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy,

kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor
podať. Osoba, ktorá je oprávnená podať v prospech obvineného odvolanie, môže vziať podaný odpor
späť len s jeho výslovným súhlasom.

Podľa § 356 ods. 1Tr. por., trestný rozkaz sa stane právoplatným, a ak neustanovuje tento zákon niečo

iné aj vykonateľným, ak
a) odpor nebol podaný uplynutí lehoty na podanie odporu,
b) odpor bol vzatý späť, dňom jeho späťvzatia,
c) sa oprávnená osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor
podala v jeho prospech iná oprávnená osoba, dňom vzdania sa práva podať odpor.

Nadriadený súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd
I. stupňa nepochybil, keď postupom podľa § 355 ods. 5 Tr. por. rozhodol o odmietnutí odporu podaného
odsúdeným z dôvodu, že ho podala neoprávnená osoba.Odpor je osobitnou formou riadneho opravného prostriedku proti trestnému rozkazu. Oprávnené osoby
môžu proti trestnému rozkazu podať odpor do 8 dní od doručenia trestného rozkazu. Právoplatnosťou

trestný rozkaz nadobúda charakter nezmeniteľnosti a záväznosti. Trestný rozkaz je vykonateľný
okamihom nadobudnutia právoplatnosti.

Keďže odsúdený po tom, ako mu bol doručený trestný rozkaz, sa výslovným vyhlásením vzdal práva
podať proti nemu opravný prostriedok – odpor a zároveň uviedol, že nesúhlasí, aby odpor podala v jeho

prospech iná oprávnená osoba, nie je už oprávnenou osobou právne účinne podať proti trestnému
rozkazu opravný prostriedok. Žiadne z ustanovení Trestného poriadku neumožňuje postup navrhovaný
odsúdeným v dôvodoch sťažnosti, teda uznanie späťvzatia vzdania sa práva na odpor, podanie odporu
a následne umožniť mu riadny súdny proces ohľadom druhu a výšky uloženého trestu. Pokiaľ odsúdený
nesúhlasil s výrokmi obsiahnutými v trestnom rozkaze, mal zákonné právo podať riadny opravný
prostriedok – odpor, o čom bol v trestnom rozkaze riadne poučený.

Sťažnostné námietky odsúdeného neboli dôvodné. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že
bol v rámci výsluchu konaného dňa 13.10.2024 sudkyňou pre prípravné konanie poučený v rozsahu
uvedenom v § 121 ods. 2 Tr. por., § 34 ods. 1 až 3 Tr. por. a § 121 ods. 3 Tr. por., teda aj o práve
zvoliť si obhajcu a bez jeho prítomnosti nevypovedať. Tiež bol oboznámený so skutkom, ktorý mu je

kladenýzavinu,jehoprávnoukvalifikáciou,predmetomvýsluchupredsudcompreprípravnékonanie.Po
tomto odsúdený súhlasil, aby súd prejednal danú trestnú vec skrátenou formou, bez nariadenia hlavného
pojednávania.

Odsúdený zápisnicu z daného úkonu podpísal, nemal žiadne námietky k postupu súdu I. stupňa ani

k samotnému obsahu zápisnice, z ktorej nevyplýva, že by žiadal jej opravu či doplnenie. V predmetnom
konaní bol poučený už po obmedzení mu osobnej slobody o práve zvoliť si obhajcu, čo vyplýva
z písomného poučenia, ktoré podpísal. Rovnako bol poučený aj pri výsluchu po vznesení obvinenia
dňa 13.10.2024. Preto nemožno súhlasiť s námietkami odsúdeného, že dané právo mu bolo upreté.
Nevyužitie práva na obhajobu odsúdeným v zmysle nezvolenia si obhajcu, za stavu, keď neboli zistené

žiadne zákonom predpokladané dôvody povinnej obhajoby, nemožno hodnotiť ako porušenie práva na
obhajobu.

Ako vyplýva zo zápisnice o výsluchu pred sudkyňou pre prípravné konanie z 13.10.2024, odsúdený
uviedol, že poučeniu, vysvetleniu a oboznámeniu so skutkom, jeho právnou kvalifikáciou a predmetom

výsluchu porozumel. Je schopný výsluchu tak po duševnej ako i fyzickej stránke. Je teda zrejmé, že
odsúdený pri výsluchu na súde I. stupňa neuvádzal nič ohľadne svojho „extrémne zlého psychického
stavu“. Vyjadril sa k otázkam sudkyne pre prípravné konanie smerovaným k jeho osobe, zadržaniu
i k veci samotnej. Napokon sa vyjadril aj k návrhu prokurátora rozhodnúť trestným rozkazom, uznať ho
vinným na skutkovom aj právnom základe v obžalobe a uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody

so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia ako aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá na dobu 3 rokov. Trestný rozkaz bol písomne vyhotovený, odsúdenému doručený
v rámci výsluchu a tento obsahuje i zákonu zodpovedajúce poučenie, po ktorom sa odsúdený výslovne
vzdal práva podať odpor a nesúhlasil, aby odpor podala v jeho prospech iná oprávnená osoba.

Vzhľadom k uvedeným zisteným skutočnostiam nadriadený súd nezistil v postupe súdu I. stupňa také
pochybenia, na ktoré odsúdený poukazoval v podanej sťažnosti, preto rozhodol v zmysle výrokovej časti
tohto uznesenia.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný
riadny opravný prostriedok.
(§ 185 ods. 2 Tr. por.)