Rozsudok – Ostatné Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/69/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123342572
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:6123342572.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnej veci žalobkyne: Slovenská

republika, v zastúpení Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, IČO: 00 686 832, so sídlom
Mlynské nivy 44/A, 827 15 Bratislava – Ružinov, proti žalovanému: STAGE ONE s.r.o., IČO: 36 661 872,
so sídlom J. Ťatliaka 2051/8, 026 01 Dolný Kubín, o zaplatenie 66.530,32 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 66.530,32 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica a postúpenou tunajšiemu súdu

domáhal zaplatenia sumy 66.530,32 eur a náhrady trov konania.

2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že v rámci Schémy štátnej pomoci na podporu
podnikov v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 – dotácie na fixné náklady (schéma štátnej
pomoci) SA.59996 (2020/N) a Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie pre mikro,
malé a stredné podniky pôsobiace v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu, uzavrelo Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej ako „MH SR“ alebo „žalobca“) v právnom postavení

poskytovateľa so spoločnosťou STAGE ONE s.r.o. v právnom postavení príjemcu dňa 19.03.2021
Zmluvu o poskytnutí dotácie reg. č. 28/2021-2060-1080-34908 (ďalej len „Zmluva“) (dôkaz č. 1- Zmluva).
Zmluva bola uzatvorená podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov, § 8 ods. 2 a § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004
Z. z.“) a § 7 ods. 4 a 5 zákona č. 290/2016 Z. z. o podpore malého a stredného podnikania a o
zmene a doplnení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva

Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 290/2016 Z. z.“). Predmetná
zmluva nadobudla účinnosť dňa 23.03.2021. Na základe Zmluvy bola žalovanému dňa 31.3.2021
poskytnutá dotácia vo výške 77.481,27 eur (dôkaz č. 2- Výpis z účtu). Podľa ustanovenia čl. IV., bod
3. Zmluvy: „Príjemca sa zaväzuje do 90 dní od poskytnutia dotácie ministerstvu doručiť poskytovateľovi
dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie vo forme účtovných závierok, účtovných kníh,
dokladov resp. iných dokumentov preukazujúcich výnosy a náklady použité pre výpočet výšky dotácie“.
Na základe kontroly zo dňa 4.5.2023 (dôkaz č. 3- Správa o kontrole), vykonanej v súlade so Zmluvou

a platným právnymi predpismi SR žalobca zistil porušenie povinností žalovaného a to tým, že MH
SR nepredložil dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie vo výške 66.530,32 eur, a to: • v
rámci nákladov na nájomné a podnájomné ste nepredložili doklady v sume 20.939,71 eur, • v rámci
nákladov na hospodársku činnosť ste nepredložili doklady v sume 49.685,96 eur, • v rámci nákladovna správu vozového parku ste nepredložili doklady v sume 3.296,91 eur, • v rámci iných nákladov
ste nepredložili doklady v sume 4.871,39 eur. Podľa ustanovenia čl. V., bod 1. Zmluvy: „V prípade,
že príjemca nepoužije poskytnutú dotáciu v súlade s predmetom a účelom tejto Zmluvy, poskytovateľ

má právo odstúpiť od Zmluvy. Poskytovateľ je tiež oprávnený odstúpiť od Zmluvy, ak príjemca uviedol
v žiadosti nepravdivé údaje, alebo ak nesplnil povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy. Odstúpenie je účinné
dňom doručenia písomného oznámenia o odstúpení od Zmluvy príjemcovi. Toto ustanovenie nemá vplyv
na povinnosť príjemcu zaplatiť zmluvnú pokutu podľa čl. IV. bod 6 tejto Zmluvy, ani na postup podľa
§ 31 zákona č. 523/2004 Z. z.“ Podľa ustanovenia čl. V., bod 2. Zmluvy: „Ak nastane situácia podľa

bodu 1 tohto článku, t. j. poskytovateľ od Zmluvy odstúpi, príjemca je povinný do 30 (tridsiatich) dní od
doručenia písomného oznámenia o odstúpení od Zmluvy vrátiť poskytovateľovi dotáciu, ktorá mu bol
poskytnutá. V prípade, že príjemcovi vznikne zároveň povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa
Zmluvy, v rovnakej lehote je príjemca povinný zaplatiť poskytovateľovi aj zmluvnú pokutu.“ Na základe
vyššie uvedených skutočností a vzhľadom na porušenie zmluvných podmienok na strane žalovaného,
žalobca oznámil listom zo dňa 05.05.2023, že čiastočne odstupuje od Zmluvy vo výške nesplneného

záväzku66.530,32Eurazároveňvyzývažalovanéhonavrátenieplneniavovýškenesplnenéhozáväzku
(dôkaz č. 4- Oznámenie zo dňa 05.05.2023). Žalovaný sumu vo výške 66.530,32 Eur do dnešného dňa
žalobcovi nezaplatil.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal na základe podanej žaloby dňa 03.08.2023 platobný rozkaz,

sp. zn. 40Up/1083/2023, proti ktorému podal žalovaný odpor. Žalovaný v podanom odpore (č. l. 17
spisu) považuje návrh navrhovateľa za nedôvodný a popiera ho v celom rozsahu. Žalovaný uviedol,
že dotáciu v stanovenom termíne v plnej výške vydokladovali, doručenie aj telefonicky overili na
Ministerstve hospodárstva SR. Dňa 21.5.2023 po viac ako 2 rokoch chce Ministerstvo hospodárstva SR
dotáciu vo výške 66.530,32 € vrátiť. Okamžite sa snažili s ministerstvom kontaktovať. Žalovaný má zo

všetkých komunikácii s Ministerstvom hospodárstva SR má pocit, že sa zámerne vyhýbali komunikácii
a jednoducho chcú tie peniaze vrátiť za každú cenu. Predsa aj keby žalovaný domnele pochybil, mohli
ich vyzvať na opravu, dať im termín napr. 7 dní a žalovaný by určite všetky potrebné doklady doplnili.
Ministerstvo hospodárstva SR si selektívne vybralo niektoré náklady, ktoré chcú zdokladovať a iné ich
nezaujímajú. Žalovaný zdôraznil, že nikde ani v zmluve ani vo výzve nie je uvedené o aký druh nákladov

sa má jednať. Žalovaný uviedol, že ak spravili vo vyúčtovaní dotácie chybu, predpokladali, že ich na to
ministerstvo upozorní, tak ako sa píše v bode číslo 9 vo Výzve na predkladanie žiadostí o poskytnutie
dotácie, že Ministerstvo je oprávnené vyžiadať si od žiadateľa dokumentáciu potrebnú na výkon
kontroly poskytnutej dotácie a taktiež v Zmluve v bode 7, kde sa príjemca zaväzuje umožniť verifikáciu
predložených údajov. Ministerstvo ich k tomuto kroku vôbec nevyzvalo. Žalovaný ďalej uviedol, že v

čiastočnom odstúpení od zmluvy nie je možné zistiť prečo bolo potrebné vyúčtovať práve tie položky,
ktoré si vybralo Ministerstvo hospodárstva. Povinnosti si splnili aj podľa podpísanej Zmluvy o poskytnutí
dotácie, podľa článku č. IV. Povinnosti príjemcu .“ Doručiť poskytovateľovi dokumentáciu preukazujúcu
účel použitia dotácie vo forme účtovných závierok, účtovných kníh, dokladov….“. Na spracovanie
účtovníctva je vo firme zamestnaná účtovníčka, ktorá všetky doklady predložila v najlepšom svedomí

a keďže tieto náklady boli za predošlé obdobie rok 2020, boli len zosumarizované a vydokladované
podľa skutočného stavu. Účel dotácie zostal zachovaný. Neporušili zmluvu v bode 5, to znamená, že
poskytovateľ Ministerstvo hospodárstva im nevytkol oprávnenosť použitia dotácie alebo jej časti. A tiež
neporušili zmluvu bod 6, to znamená, že poskytovateľ nezistil, že dotácia bola využitá v rozpore so
stanovenými podmienkami. Neuviedli nepravdivé informácie, ktoré by boli dôvodom na vrátenie dotácie

podľa zmluvy. Dotácia bola použitá v súlade s predmetom a účelom Zmluvy. Pokiaľ žalobca chcel
vidieť účtovníctvo za celý rok 2020, mal dať informáciu do Zmluvy, že treba predložiť kompletne celé
účtovníctvo, prefotiť všetky doručené faktúry, bločky a vystavené faktúry.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu (č. l. 38 spisu) uviedol, že dňa 29.12.2020 vyhlásilo MH SR na základe

schválenej schémy štátnej pomoci na podporu podnikov v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19
– dotácie na fixné náklady (schéma štátnej pomoci) SA.59996 (2020/N), výzvu na predkladanie žiadostí
o poskytnutie dotácie pre mikro, malé a stredné podniky pôsobiace v oblasti kultúry a kreatívneho
priemyslu (ďalej ako „výzva“). Výzva spolu so všetkými relevantnými dokumentmi bola zverejnená na
webovom sídle MH SR. V zmysle bodu 1 výzvy, cieľom výzvy je poskytnúť dotáciu mikro, malým

a stredným podnikom pôsobiacim v oblasti kultúry a/alebo kreatívneho priemyslu na nepokryté fixné
náklady za obdobie, v ktorom mali významne sťažené podmienky pre vykonávanie svojej podnikateľskej
činnosti z dôvodu vypuknutia pandémie COVID-19 a prijatých opatrení slovenských orgánov na
zamedzenie šírenia pandémie. V zmysle bodu 4 výzvy, v rámci tejto výzvy sa dotácia poskytuje nanepokryté fixné náklady, ktoré žiadateľovi vznikli počas oprávneného obdobia, t. j. marec až december
2020. Nepokryté fixné náklady predstavujú tie fixné náklady, ktoré vznikli počas oprávneného obdobia, a
ktoré nie sú pokryté ziskovým príspevkom (t. j. výnosy mínus variabilné náklady), a ktoré nie sú pokryté

ani inými zdrojmi, ako napr. poistenie, dočasné opatrenia pomoci podľa Dočasného rámca alebo pomoc
z iných zdrojov. Odhadované straty nie sú oprávnené v rámci tejto výzvy. V zmysle bodu 5 výzvy, žiadosť
o dotáciu vrátane všetkých príloh predkladá žiadateľ: a) v listinnej forme na adresu ministerstva uvedenú
v časti 2. tejto výzvy. Žiadosť musí byť podpísaná v súlade so zápisom v obchodnom registri alebo
inom obdobnom registri preukazujúcom spôsob konania za žiadateľa. Uzavretú obálku so žiadosťou a

požadovanými prílohami v listinnej forme je potrebné označiť „Dotácia na pomoc kultúre - neotvárať“;
b) v elektronickej forme prostredníctvom webového portálu A. podpísanú kvalifikovaným elektronickým
podpisom osoby oprávnenej konať za žiadateľa. V prípade elektronického podania žiadosti je potrebné
zaslať zmluvy v listinnej forme v uzavretej obálke, ktorú je potrebné označiť „Dotácia na pomoc kultúre -
neotvárať“. Žiadosť o dotáciu obsahuje: - identifikačné údaje žiadateľa, - veľkostnú kategóriu žiadateľa
(mikro, malý, stredný podnik), - výšku žiadanej dotácie, - IBAN, - údaje o konečnom užívateľovi výhod,

v prípade ak výška dotácie presahuje 100.000 eur, - vyhlásenia žiadatelia. Povinnými prílohami žiadosti
sú: - Príloha č. 1 žiadosti – Výpočet výšky dotácie - Príloha č. 2 žiadosti – Zmluva o poskytnutí dotácie
(ďalej ako „zmluva“) Vzorové formuláre žiadostí a príloh v rámci schémy de minimis a schémy štátnej
pomoci sú uvedené v prílohe tejto výzvy. Podľa ustanovenia čl. IV., bod 3. zmluvy: „Príjemca sa zaväzuje
do 90 dní od poskytnutia dotácie ministerstvu doručiť poskytovateľovi dokumentáciu preukazujúcu

účel použitia dotácie vo forme účtovných závierok, účtovných kníh, dokladov resp. iných dokumentov
preukazujúcich výnosy a náklady použité pre výpočet výšky dotácie“. Podľa ustanovenia čl. V., bod 1.
zmluvy: „V prípade, že príjemca nepoužije poskytnutú dotáciu v súlade s predmetom a účelom tejto
zmluvy, poskytovateľ má právo odstúpiť od zmluvy. Poskytovateľ je tiež oprávnený odstúpiť od zmluvy,
ak príjemca uviedol v žiadosti nepravdivé údaje, alebo ak nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy.

Odstúpenie je účinné dňom doručenia písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy príjemcovi. Toto
ustanovenie nemá vplyv na povinnosť príjemcu zaplatiť zmluvnú pokutu podľa čl. IV. bod 6 tejto zmluvy,
ani na postup podľa § 31 zákona č. 523/2004 Z. z.“ Ako je uvedené vyššie, proces predkladania
žiadostí prebiehal tak, že žalovaný predložil žalobcovi žiadosť o poskytnutie dotácie, ktorej povinnou
súčasťou bola, okrem iného, aj podpísaná zmluva o poskytnutí dotácie, v ktorej sa žalovaný zaviazal,

že do 90 dní od poskytnutia dotácie MH SR predloží kompletnú účtovnú dokumentáciu preukazujúcu
účel použitia dotácie. Nakoľko cieľom štátu, v rámci pandémie COVID-19, bolo efektívne reagovať na
problémy podnikov, ktorých vykonávanie podnikateľskej činnosti bolo obmedzené, resp. znemožnené,
t. j. v čo najkratšej dobe týmto podnikom poskytnúť finančnú pomoc, žiadosť bola schválená a vyplatená
na základe čestných prehlásení žalovaného, pričom kontrola oprávnených nákladov prebiehala až po

vyplatení dotácie. Žalobca uviedol, že žalovaný už pri predkladaní žiadosti o poskytnutie dotácie musel
vedieť, že uvedené účtovné doklady je povinný predložiť. Zároveň uviedol, že nebolo povinnosťou
ministerstva vyzývať žalovaného na doplnenie podania. Následne bola vykonaná ex post kontrola
predložených dokladov, pričom jej cieľom bolo posúdenie oprávnenosti poskytnutia dotácie v rámci
výzvy zo strany povinnej osoby (príjemcu dotácie). Proces spočíval v kontrole údajov deklarovaných

v žiadosti a dokumentácie preukazujúcej účel použitia dotácie v zmysle výzvy zo strany povinnej
osoby a zmluvy o poskytnutí dotácie. V rámci procesu kontroly boli u žalovaného zistené nasledovné
nedostatky: - Žalovaný nepredložil všetky účtovné doklady potvrdzujúce náklady vo forme faktúr, ktoré
boli potrebné pre posúdenie oprávnenosti poskytnutia dotácie v rámci výzvy za oprávnené obdobie,
ktoré v zmysle vyhlásenej výzvy bolo od 1.3.2020 do 31.12.2020. (nepredložené účtovné doklady boli

menované v čiastočnom odstúpení od zmluvy), - Žalobca uviedol, že žalovaný ministerstvu nepredložili
dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie vo výške 66.530,32 eur, a to ani dodatočne. Konkrétne
nepredložil: • v rámci nákladov na nájomné a podnájomné doklady v sume 20.939,71 eur, • v rámci
nákladov na hospodársku činnosť doklady v sume 49.685,96 eur, • v rámci nákladov na správu
vozového parku doklady v sume 3.296,91 eur. Žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, v

ktorom uvádza napr.: „zo všetkých komunikácii s Ministerstvom hospodárstva SR mám pocit, že sa
zámerne vyhýbali komunikácii s nami a jednoducho chcú tie peniaze vrátiť za každú cenu.“ Vrátenie
dotácie ustanovuje samotná Zmluva, nie je na svojvôli žalobcu. Na dotáciu nebol právny nárok a
zdrojom boli finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Žalovaný ďalej uvádza, že:
„Ministerstvo hospodárstva SR si selektívne vybralo niektoré náklady, ktoré chcú zdokladovať a iné ich

nezaujímajú. Chcem upozorniť, že nikde ani v zmluve ani vo výzve nie je uvedené o aký druh nákladov
sa má jednať.“ Žalobca uvádza, že druhy nákladov boli stanovené v prílohe žiadosti tzv. B.. V rámci
post kontroly boli kontrolované všetky náklady deklarované žalovaným. Tvrdenie žalovaného, že: „z
platobného rozkazu nie je možné zistiť presne o aké pochybenie sa jedná. Ako príklad uvediem, že jedenz najdôležitejších nákladov firmy sú mzdy zamestnancov, ktoré sme zdokladovali a ktoré nám neuznali,“
nie je pravdivé, keďže nedodané podklady sa týkali konkrétnych položiek nákladov deklarovaných v tzv.
Kalkulačke a uvedených v Čiastočnom odstúpení od zmluvy s konkrétnymi sumami. Mzdové náklady

boli uznané. Žalovaný ďalej tvrdí, že v Čiastočnom odstúpení od zmluvy nie je možné zistiť, prečo bolo
potrebné vyúčtovať práve tie položky, ktoré si vybral žalobca. Žalobca však nevybral konkrétne položky
prílohy Kalkulačka. V zmysle vyššie uvedeného mal príjemca dotácie predložiť MH SR všetky účtovné
doklady, na základe ktorých žiadal o dotáciu. Tie boli potom predmetom kontroly. Žalovaný argumentuje,
že na spracovanie účtovníctva je vo firme zamestnaná účtovníčka, ktorá všetky doklady predložila v

najlepšom svedomí a keďže tieto náklady boli za predošlé obdobie rok 2020, boli len zosumarizované
a vydokladované podľa skutočného stavu. Z uvedeného tvrdenia vyplýva, že žalovaný si bol vedomý
rozsahu dokladovania nákladov na dotáciu v oprávnenom období marec až december 2020, ktoré boli
podkladom pre výpočet výšky dotácie a nie len časti v rozsahu dotácie samotnej vyplatenej v roku
2021. Naviac žalovaný sám uvádza že: „... za predošlé obdobie rok 2020, boli len zosumarizované a
vydokladované podľa skutočného stavu.“ Žalovaný vo svojom odpore uviedol, že: „pokiaľ žalobca chcel

vidieť účtovníctvo za celý rok 2020, mal dať informáciu do Zmluvy, že treba predložiť kompletne celé
účtovníctvo, prefotiť všetky doručené faktúry, bločky a vystavené faktúry.“ Žalobca má za to, uvedené
vyplýva z povinností Príjemcu uvedených v Čl. IV Zmluvy – Povinnosti príjemcu, kde sa okrem iného
Príjemca zaväzuje plniť podmienky v zmysle bodu 3. a 7. a teda aj predložiť dokumenty preukazujúce
výnosy a náklady použité pre výpočet výšky dotácie.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 29.09.2023 (č. l. 49 spisu) uviedol, že v úvode vyjadrenia žalobca
popisuje celkový postup štátnej pomoci. Tu žalovaný uviedol. že pomoc sa týkala oprávneného obdobia
tj. od marca 2020 do decembra 2020. To znamená. že nemohli vzniknúť nijaké neoprávnene náklady.
lebo už žiadosť bola posudzovaná na základe nákladov, ktoré žalovaný predložil a tieto náklady bol z

roku 2020. Tým bola splnená najdôležitejšia požiadavka použitia dotácie - predmet a účel použitia. Inak
by dotácia nebola schválená a následne 19. marca 2021 ministrom podpísaná. Podmienka predloženia
účtovnej dokumentácie preukazujúca účel použitie dotácie bola splnená. Bol zdokladovaný účel použitia
dotácie vo výške 77.481,27. Bola poskytnutá kompletná účtovná dokumentácia vo výške účelu použitia
dotácie a to: všetky došlé faktúry týkajúce sa účelu použitia. Z účtovníctva boli poskytnuté zostavy ako je

hlavná kniha podľa účtov čerpania dotácie - podrobný rozpis faktúr. mzdových nákladov, odpisov. úrokov.
poplatkov banke. poistenie majetku - k tomuto rozpisu boli prefotené všetky doklady z účtovníctva. Boli
predložené výpisy z podnikateľských účtov spoločnosti za obdobie od 3/2020 do 3/2021. Boli predložené
podklady ku mzdám za celé obdobie od 3/2020 do 12/2020. Bol predložený podrobný zoznam odpisov
za obdobie 3/2020-12/2020 za každý mesiac osobitne a tiež súhrnný zoznam odpisov za sledované

obdobie. Bola predložená účtovná závierka rok 2020. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca
nikde neuviedol rozpor s tým čo bolo v podkladoch na schválenie dotácie a dodanými dokladmi po
schválení dotácie. Predsa sa vychádzalo z tých istých podkladov účtovníctva žalovaného za rok 2020
Rozpor tam jednoducho nemohol vzniknúť. Žalovaný uviedol, že dokumentáciu preukazujúcu účel
použitia dotácie predložili. Podľa zmluvy žalovaný neporušil podmienky, účel poskytnutej dotácie je v

súlade s predmetom a účelom tejto Zmluvy. V prípade žalovaného neboli zistené nepravdivé údaje,
zmluva nebola využitá v rozpore. Za oprávnene obdobie boli mzdové náklady vo výške 9.188,30 € +
soc. poistenie z miezd 3.165,38 €, spolu: 12.353.68 €. Aj napriek tomu im ministerstvo uznalo z celej
poskytnutej dotácie len 10.950.95 € a žiada vrátiť 66 530.32 € pričom zdokladovali a podložili faktúrami aj
ďalšie náklady vo výške 77.481.27€. Žalovaný má za to, že v podpísanej zmluve sa nepíše o účtovných

dokladoch vychádzajúcich z ..kalkulačky': na základe ktorých žalovaný žiadal o dotáciu. Ak to malo byť
tak celá zmluva je zmätočná a snaží sa žiadateľa uviesť do omylu aby bolo možné dotáciu vrátiť späť.
Zmluva musí byt' pre každého jednoznačná. čo je aj zmluvnými stranami podpísané. Slovo kalkulačka
sa určite v zmluve nespomína. Pokiaľ sa týka čl. IV bod 3 zmluvy, žalovaný uvádza, že v zmluve sa píše
resp.to znamená. že je to jedna z možností, buď preukážu účel poskytnutia dotácie alebo iné dokumenty

použité pri výpočte. V zmluve to nie je jasne napísané. je to mätúce, žalovaný poskytol dokumentáciu
preukazujúcu účel použitia dotácie vo forme účtovnej závierky, účtovných kníh a dokladov a keďže je
to nepresne formulované skratku resp. si vyložili ako nejakú ďalšiu možnosť, nie povinnosť. Pričom
ďalej v zmluve sa uvádza. že príjemca umožní verifikáciu predložených údajov. Preto majú za to, že
v zmluve sa jasne nepíše, čo treba predložiť a ak nebolo všetko predložené. Žalovaný bol k dispozícii

všetko dodatočne doložiť. Žalovaný uviedol, že jeho hlavnou činnosťou je ozvučovanie a technické
zabezpečenie kultúrnych a spoločenských podujatí. V období pandémie Covid 19 boli všetky kultúrne a
spoločenské podujatia zastavené vládou Slovenskej republiky a firma nemala žiadny príjem. Nebolo to
zapríčinením žalovaného, že štát zastavil celú kultúru a obmedzil im podnikať a zabezpečovať príjem.Dotáciu by nepotrebovali, keby im bolo umožnené podnikať. Je to prvá dotácia v 17 ročnej histórii firmy.
ktorú od štátu dostali. Aj preto sa mohlo stať, že niektoré veci možno nesprávne pochopili, ale žalovaný
trvá na tom že zmluva z ich strany porušená nebola.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.04.2024, na ktorom vec prejednal za účasti zástupcu
žalobcu a zástupcu žalovaného. Zástupca žalobcu na predmetnom pojednávaní okrem už v konaní
uvedených skutkových tvrdení poukázal na skutočnosť, že príjemca bol povinný v žiadosti o poskytnutie
dotácie pravdivo uviesť svoje výnosy a náklady za oprávnené obdobie, na základe čoho systém

vyrátal výšku požadovanej dotácie. Následne bolo ministerstvo ex post oprávnené vykonať kontrolu
poskytnutej dotácie a overiť podmienky poskytnutia dotácie. To znamená, že údaje, ktoré príjemca
deklaroval v žiadosti a v kalkulačke, museli súhlasiť s doloženou dokumentáciou. Príjemcovia boli
povinní pre výpočet a kontrolu poskytnutej dotácie predložiť dokumenty preukazujúce celkové náklady
predmetnej spoločnosti od marca 2020 do decembra 2020, pretože iba tak bolo možné overiť účely
poskytnutej dotácie. Tzn. bolo potrebné doručiť ministerstvu dokumenty preukazujúce celkové náklady

spoločnosti vo výške 195.082,49 eur a nielen vo výške poskytnutej dotácie 77.481,27 eur. Žalobca
poukázal na sú skutočnosť, že samotný žalovaný vo svojom vyjadrení priznal, že predložil dokumentáciu
preukazujúcu účel použitia dotácie a nepredložil doklady, ktoré boli použité pre jej výpočet. Žiadateľom
dotácie bol na stránke A. k dispozícii aj manuál, ktorý vysvetľoval podmienky poskytnutia dotácie.
Žalovaný na predmetnom pojednávaní uviedol, že kontrola zo strany žalobcu prebehla dňa 04.05.2023

a dňa 05.05.2023 bol žalovanému vystavený papier o tom, že majú vrátiť dotáciu. Snažili sa žalobcu
kontaktovať, ale nikto nereagoval. Žalovaný ďalej uviedol, že zmluva nehovorí o tom, že mal žalovaný
predložiť všetky náklady za sledované obdobie. Vo vzťahu k predloženiu dokladov spoločnosti žalovaný
uviedol, že všetky náklady na hospodársku činnosť za sledované obdobie bolo doložené žalobcovi zo
strany žalovaného po tom, čo bol vo veci vydaný platobný rozkaz. Zároveň uviedol, že predložili náklady

vo výške poskytnutej dotácie v stanovenej lehote. Súd predmetné pojednávanie odročil na základe
návrhu žalovaného na vykonanie ďalšieho dokazovania – predloženia účtovných dokladov, ktoré mali
byť poskytnuté žalobcovi zo strany žalovaného v zmysle zmluvy.

7. Dňa 25.04.2024 bola zo strany žalovaného súdu doručená účtovná dokumentácia, ktorá bola

žalobcovi doručená dňa 28.06.2021 (jeden šanón s názvom: Vyúčtovanie dotácie) a celá účtovná
dokumentácia za sledované obdobie od 03/2020 do 12/2020 v dvoch šanónoch, ktorá bola žalobcovi
doručená na základe vyjadrenia k odporu a to dňa 05.10.2023.

8. Súd vo veci vykonal v poradí druhé pojednávanie dňa 13.06.2024, na ktorom sa zúčastnil zástupca

žalobcu a zástupca žalovaného. Z vyjadrenia zástupcu žalobcu vyplynulo, že vyúčtovanie účelu
poskytnutia dotácie vo výške 77.481,27 eur bolo doručené MH SR dňa 28.06.2021 a celá účtová
dokumentácia za oprávnené obdobie bola doručená MH SR až dňa 05.10.2023. Tento krok žalovaného,
teda doložiť kompletné účtovné doklady spoločnosti dva roky po dobe, kedy mali byť predložené, je
pre overenie výšky a účelu dotácie bezpredmetné. Zástupca žalovaného na predmetnom pojednávaní

uviedol, že v čase podania žiadosti (podaná v roku 2021) vychádzali z účtovníctva za rok 2020 a na
základe tohto účtovníctva požiadali ministerstvo hospodárstva o dotáciu, kde oni posúdili aj účel, či
finančné prostriedky boli použité tak, ako mali byť. Žalovaný poukázal na čl. IV. bod 3 zmluvy, z ktorého
vyplýva, že príjemca sa zaväzuje do 90 dní od poskytnutia dotácie ministerstvu doručiť poskytovateľovi
dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie vo forme účtovných závierok, účtovných kníh,

dokladov, resp. iných dokumentov preukazujúcich výnosy a náklady použité pre výpočet výšky dotácie.
Podľa žalovaného platí, že je tu jedna z možností – buď preukážu účel použitia dotácie alebo iné
dokumenty použité pri výpočte. Žalovaný predložil dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie
vo forme účtovných závierok, účtovných kníh a dokladov a keďže je to nepresne formulované, skratku
si vyložili ako nejakú ďalšiu možnosť, nie povinnosť. Žalovaný ďalej poukázal na rozpor v článkoch

zmluvy, keď v zmluve sú dve čísla. Jedno je, že treba vrátiť dotáciu do päť dní pri porušení a na druhej
strane je napísané, že treba vrátiť dotáciu do 90 dní pri porušení. Žalovaný uviedol, že pri predložení
dokladov vychádzali striktne zo zmluvy a nie podľa doplňujúcich výpočtov. Zároveň uviedol, že čo sa
týka tej prvotnej fázy, že dodali tú prvú časť tých dokladov, tak tam boli dodané tie účtovné závierky a tie
základné veci. To neboli vydokladované všetky, ale účtovné závierky, kde sa dalo pochopiť ako tá firma

hospodárila v tom roku 2020 boli dodané. Tá druhá časť bola doložená preto dva roky po dobe, lebo až
keď zistili čo vlastne žalobca potrebuje a čo mu chýba, vtedy to automaticky bez vyzvania doložili.9. Súd vykonal dokazovanie listín nachádzajúcich sa v súdnom spise, ako aj listín pripojených do
súdneho spisu (účtovníctvo žalovaného), pričom dospel k skutkovým zisteniam tak, ako sú uvedené
ďalej v tomto rozsudku a na súdenú vec aplikoval nižšie uvedené ustanovenia.

10. V zmysle § 51 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej aj ako „občiansky zákonník“),
účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať
obsahu alebo účelu tohto zákona.

11. V zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

12. V zmysle § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo
opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel
účastník prejaviť.

13. V zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

14. V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

15. V zmysle § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.

16. V zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

17. V zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,

ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

18. V zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, zo štátneho rozpočtu sa hradia a)výdavky štátnych rozpočtových
organizácií a príspevky štátnym príspevkovým organizáciám, b)výdavky vyplývajúce z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, c)výdavky súvisiace s poskytovaním medzinárodnej
pomoci rozvojovým krajinám a najmenej rozvinutým krajinám, d)odvody Európskej únii okrem cla a
odvodov z produkcie cukru, e)výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam
a vyšším územným celkom, f)záväzky štátu vyplývajúce z plnenia povinností ustanovených osobitnými
predpismi, g)úroky a poplatky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a správou štátneho dlhu

upravené o rozdiel úrokov z finančných operácií vykonaných Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity a
nákladov na tieto finančné operácie, h)úroky spojené s realizáciou záruky poskytnutej štátom, ak nie
sú poskytnuté formou návratnej finančnej výpomoci, i)ďalšie výdavky ustanovené zákonom o štátnom
rozpočte alebo osobitným zákonom.

19. V zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, zo štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte
na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie podľa § 8a.

20. V zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, na použitie účelovo určených prostriedkov Európskej únie zaradených
do príjmov štátneho rozpočtu sa v štátnom rozpočte rozpočtujú príslušné výdavky. Súčasťou výdavkov
príslušnej kapitoly sú aj prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov
Slovenskej republiky a Európskej únie.

21. V zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, výdavky štátneho rozpočtu sa rozpočtujú a poskytujú formou
bežných výdavkov a kapitálových výdavkov. Vecné vymedzenie bežných výdavkov a kapitálových
výdavkov obsahuje ekonomická klasifikácia výdavkov (§ 4 ods. 4). Kapitálové výdavky možno použiťna určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli
rozpočtované. Kapitálové výdavky poskytnuté na účel ustanovený osobitným predpisom možno použiť
aj v nasledujúcich piatich rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované.

Prostriedky Európskej únie, prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných
programov Slovenskej republiky a Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na
financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi
Slovenskou republikou a inými štátmi možno použiť aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch až do
ich vyčerpania na určený účel. Bežné výdavky na úhradu dane z pridanej hodnoty podľa osobitného

zákona a bežné výdavky na program rozvojovej spolupráce možno použiť na určený účel aj v
nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované. Vláda môže
zmeniť účel použitia výdavkov, ktoré možno použiť v nasledujúcich rozpočtových rokoch; pri zmene
účelu použitia na bežné výdavky je tieto možné použiť len do konca rozpočtového roka, v ktorom bol
zmenený účel použitia výdavkov.

22. V zmysle § 8a ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom
o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým osobám a fyzickým
osobám. Dotácie vo svojej vecnej pôsobnosti môže poskytovať správca kapitoly, orgán štátnej
správy, ktorý je svojimi príjmami a výdavkami zapojený na rozpočet správcu kapitoly, alebo ak tak

ustanovia osobitné zákony, iná rozpočtová organizácia (ďalej len „poskytovateľ dotácie“). Dotácie sa
poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených
alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho
vykonanie; tým nie sú dotknuté ustanovenia tohto zákona. Poskytovateľ dotácie môže ustanovené
podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna

hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie. Poskytovateľ dotácie je povinný pri poskytnutí dotácie
jednoznačne písomne vymedziť účel, na ktorý sa dotácia poskytuje. Na poskytovanie dotácií sa
nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

23. V zmysle § 8a ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, ak tak ustanovuje osobitný zákon, z výdavkov štátneho rozpočtu sa v
súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytujú aj dotácie právnickým
osobám zriadeným osobitným zákonom. Z výdavkov štátneho rozpočtu sa ďalej v súlade so zákonom
o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytujú dotácie obciam a vyšším územným celkom
na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy a dotácie z kapitoly Všeobecná pokladničná

správa. Rozsah, spôsob a ďalšie podrobnosti o poskytovaní dotácií na úhradu nákladov preneseného
výkonu štátnej správy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá správca kapitoly, ktorý
je orgánom štátnej správy. Rozsah, spôsob a ďalšie podrobnosti o poskytovaní dotácií z kapitoly
Všeobecná pokladničná správa ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo
financií.

24. V zmysle § 8a ods. 3 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, dotácie podľa odseku 1 sa poskytujú na základe žiadosti. Prílohou
žiadosti sú doklady preukazujúce splnenie podmienok na poskytnutie dotácie ustanovených týmto
zákonom alebo osobitným predpisom. Na základe rozhodnutia poskytovateľa dotácie možno doklady

preukazujúce splnenie podmienok na poskytnutie dotácie predložiť najneskôr do schválenia poskytnutia
dotácie.

25. V zmysle § 8a ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, dotáciu podľa odseku 1 možno poskytnúť žiadateľovi, ak a)má

vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom, b)nie je voči nemu vedené konkurzné konanie,
nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre
nedostatok majetku, c)nie je voči nemu vedený výkon rozhodnutia, d)neporušil v predchádzajúcich troch
rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu, e)nemá evidované nedoplatky
na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti

podľa osobitných predpisov, f)nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie,
g)nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej
únie, h)je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, ak ide o žiadateľa, ktorý má povinnosť
zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora.26. V zmysle § 8a ods. 5 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, žiadateľ preukazuje splnenie podmienok podľa odseku 4

a)čestným vyhlásením žiadateľa, že má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom okrem
finančných vzťahov voči daňovému úradu a colnému úradu, ak ide o splnenie podmienky podľa odseku
4 písm. a), b)potvrdením príslušného konkurzného súdu, nie starším ako tri mesiace, ak ide o splnenie
podmienky podľa odseku 4 písm. b), c)čestným vyhlásením žiadateľa, že voči nemu nie je vedený
výkon rozhodnutia, ak ide o splnenie podmienky podľa odseku 4 písm. c),d)potvrdením príslušného

inšpektorátu práce nie starším ako tri mesiace, že neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa
osobitného predpisu, ak ide o splnenie podmienky podľa odseku 4 písm. d).

27. V zmysle § 8a ods. 6 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, subjekty, ktoré vydávajú potvrdenia podľa odseku 5, sú povinné
na požiadanie vydať tieto potvrdenia bezplatne. Na žiadateľa, ktorý je subjektom verejnej správy, sa

ustanovenia odseku 4 písm. b) a c) a odseku 5 písm. b) a c) nevzťahujú. Ustanovenia odseku 4
písm. c) a odseku 5 písm. c) sa nevzťahujú ani na žiadateľa, ktorým je štátny podnik, aj keď nie
je subjektom verejnej správy. Splnenie podmienok podľa odseku 4 písm. b) preukazuje len žiadateľ,
ktorým je právnická osoba a fyzická osoba - podnikateľ. Fyzická osoba a právnická osoba, ktorá
je žiadateľom o dotáciu na účely financovania aktivít zameraných na podporu Slovákov žijúcich v

zahraničí podľa osobitného predpisu, preukazuje splnenie podmienok uvedených v odseku 4 čestným
vyhlásením. Splnenie podmienok podľa odseku 4 písm. f) a g) preukazuje len žiadateľ, ktorým je
právnická osoba, okrem právnickej osoby podľa osobitného predpisu; na preukázanie splnenia týchto
podmienok žiadateľ poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Údaje podľa šiestej
vety poskytovateľ dotácie bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej

komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

28. V zmysle § 8a ods. 7 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, použitie dotácií podlieha povinnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom,
ktorého spôsob určuje ministerstvo financií; pri zúčtovaní finančných vzťahov so štátnym rozpočtom sa

nevyčerpané prostriedky nevracajú, ak ich suma nepresiahne 5 eur. Poskytovateľ dotácie je povinný
určiť termín na odvod výnosov z prostriedkov štátneho rozpočtu, a to najneskôr k termínu povinného
zúčtovania so štátnym rozpočtom. Platiteľovi dane z pridanej hodnoty, ak si môže uplatniť odpočítanie
dane z pridanej hodnoty, nemôže byť pri zúčtovaní dotácie poskytnutej zo štátneho rozpočtu uznaný
výdavok na úhradu dane z pridanej hodnoty.

29. V zmysle § 8a ods. 8 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, dotáciu nemožno poskytnúť ani použiť na splácanie úverov, pôžičiek a
úrokov z prijatých úverov a pôžičiek.

30. V zmysle § 8a ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, právnické osoby a fyzické osoby sú povinné na žiadosť
orgánu oprávneného na výkon kontroly alebo vládneho auditu podľa osobitného predpisu preukázať
účel použitia dotácie poskytnutej zo štátneho rozpočtu listinnými dôkazmi, ktorých obsah dokazuje
skutočnosti vzťahujúce sa na použitie dotácie.

31. V zmysle § 3 zákona č. 290/2016 Z.z. o podpore malého a stredného podnikania a o zmene
a doplnení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podpora sa poskytuje a) priamou formou ako
1.nenávratný finančný príspevok podľa osobitného predpisu, 2.dotácia, 3.finančný nástroj podľa

osobitného predpisu,

32. V zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 290/2016 Z.z. o podpore malého a stredného podnikania a o
zmene a doplnení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podporu podľa § 3 poskytuje ministerstvo na

základe a) schémy pomoci, b) programu, v rámci ktorého sa podpora poskytuje len fyzickej osobe –
nepodnikateľovi.33. V zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 290/2016 Z.z. o podpore malého a stredného podnikania a o
zmene a doplnení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, program vypracúva ministerstvo. Program obsahuje

a)opis právneho základu, b)názov poskytovateľa podpory a vykonávateľa podpory, c)oprávneného
prijímateľa podpory, d)cieľ podpory, e)oprávnené projekty, f)oprávnené výdavky, g)formu a druh podpory,
h)rozpočet programu, i)podmienky a mechanizmus poskytnutia podpory, j)ustanovenia o procese
posudzovania žiadosti, k)kontrolu a vnútorný audit, l)platnosť a účinnosť, m)prílohy, ak je to potrebné.

34. V zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 290/2016 Z.z. o podpore malého a stredného podnikania a o
zmene a doplnení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, program uverejňuje ministerstvo v Obchodnom
vestníku a na svojom webovom sídle.

35. V zmysle § 7 ods. 4 zákona č. 290/2016 Z.z. o podpore malého a stredného podnikania a o

zmene a doplnení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podpora podľa § 3 písm. a) sa poskytuje na
základepísomnejzmluvyoposkytnutípodporyuzatvorenejmedziministerstvomaprijímateľompodpory.
Podpora podľa § 3 písm. b) sa poskytuje na základe písomnej zmluvy o poskytnutí podpory uzatvorenej
medzi ministerstvom alebo vykonávateľom podpory a prijímateľom podpory okrem podpory podľa § 3

písm. b) prvého bodu.

36. V zmysle § 7 ods. 5 zákona č. 290/2016 Z.z. o podpore malého a stredného podnikania a o
zmene a doplnení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zmluva o poskytnutí podpory podľa odseku 4

obsahuje a)označenie zmluvných strán, b)predmet zmluvy, c)vymedzenie účelu poskytnutia podpory,
d)formu, druh a výšku poskytnutia podpory, e)oprávnené výdavky, f)ďalšie podmienky, pri splnení
ktorých sa peňažné prostriedky poskytnú alebo môžu byť použité, g)spôsob kontroly, h)dôvod a
spôsob odstúpenia od zmluvy, i)vymedzenie času, na ktorý sa zmluva uzatvára, j)sankcie za porušenie
podmienok zmluvy nad rámec sankcií za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu,

j)meno, priezvisko, funkciu a podpis osoby oprávnenej konať za zmluvnú stranu.

37. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa
19.03.2021 uzatvorená Zmluva o poskytnutí dotácie reg. č. 28/2021-2060-1030-34908 v rámci Schémy
štátnej pomoci na podporu podnikov v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 – dotácie na fixné

náklady (schéma štátnej pomoci) SA.59996 (2020/N) (č. l. 5 spisu, ďalej aj ako „zmluva o poskytnutí
dotácie“).

38. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako poskytovateľ poskytol žalovanému ako príjemcovi
na základe zmluvy o poskytnutí dotácie dotáciu vo výške 77.481,27 eur. Uvedená skutočnosť bola súdu

preukázaná aj dokladom o úhrade sumy 77.481,27 eur zo dňa 31.03.2021 (č. l. 8 spisu).

39. V konaní ďalej nebolo sporné, že podkladom pre poskytnutie dotácie vo výške 77.481,27 eur bola
Žiadosť o poskytnutie dotácie v rámci Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie pre mikro,
malé a stredné podniky pôsobiace v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu zo dňa 26.02.2021 (č.l. 15

spisu, ďalej aj ako „žiadosť o poskytnutie dotácie“), ktorej prílohou bol Výpočet výšky dotácie pre mikro,
malé a stredné podniky pôsobiace v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu zo dňa 26.02.2021 (č. l. 18
spisu) a Zmluva o poskytnutí dotácie podpísaná príjemcom (žalovaným) dňa 26.02.2021.

40. Žalobca v konaní opísal spôsob výpočtu poskytnutej dotácie, keď z vyjadrenia žalobcu, ktoré

žalovaný v konaní nerozporoval, vyplynulo, že poskytnutá výška dotácie bola určená na základe údajov
deklarovaných v žiadosti o poskytnutie dotácie, ktoré žalobca pred výpočtom výšky dotácie neoveroval,
ale vychádzal z údajov uvádzaných zo strany žalovaného v žiadosti, ktorej prílohou bol výpočet výšky
dotácie, tzv. kalkulačka. Postup pri priznaní dotácie bol teda taký, že žalovaný v prílohe žiadosti
o poskytnutie dotácie uviedol údaje, na základe ktorých údajov systém žalobcu vypočítal oprávnenú

výšku dotácie, ktorú bolo možné na základe žalovaným uvedených údajov žalobcovi poskytnúť.

41. Žalobca podanou žalobou žiada o vrátenie dotácie vo výške 66.530,32 eur z dôvodu, čiastočného
odstúpenia od zmluvy o poskytnutí dotácie, od ktorej žalobca odstúpil z dôvodu, že žalovaný v rozporeso zmluvou neposkytol žalobcovi dokumentáciu, na základe ktorej by mohol žalobca overiť poskytnutie
dotácie v súlade so zmluvou, na základe podanej žiadosti vrátane príloh.

42. S poukazom na uvedené skutočnosti súd v konaní overoval, či boli splnené podmienky na čiastočné
odstúpenie od zmluvy o poskytnutie dotácie, z ktorého dôvodu žalobca žiada vrátenie časti poskytnutej
sumy, v rozsahu uskutočneného odstúpenia.

43. Z bohu 1 zmluvy o poskytnutí dotácie vyplýva, že jej cieľom je poskytnutie štátnej pomoci

formou dotácie podľa záväzných podmienok Schémy štátnej pomoci na podporu podnikov v súvislosti
s vypuknutím ochorenia COVID-19 – dotácie na fixné náklady (schéma štátnej pomoci) SA.59996 (2020/
N) a vyhlásenej výzvy na predkladanie žiadosti o poskytnutie dotácie pre mikro, malé a stredné podniky
pôsobiace v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu zo dňa 29.122020. Predmetom zmluvy je podľa
bodu 4. čl. I zmluvy o poskytnutí dotácie poskytnutie štátnej pomoci príjemcovi formou dotácie určenej
na kompenzáciu nekrytých fixných nákladov príjemcu. Podľa bodu 1, 2 čl. II. zmluvy je možné dotáciu

použiť výhradne na kompenzáciu nekrytých fixných nákladov príjemcu, pričom z hľadiska času sa za
oprávnené obdobie pre kompenzáciu považuje obdobie od 01.03.2020 do 31.12.2020.

44. Podľa bodu 1 čl. III. zmluvy bol poskytovateľ povinný poukázať finančné prostriedky v plnej výške
schválenej dotácie, t.j. 77.481,27 eur na účet príjemcu najneskôr do 30 dní odo dňa nadobudnutia

účinnosti zmluvy.

45. Podľa bodu 1 čl. IV. zmluvy je príjemca povinný použiť poskytnutú dotáciu výhradne na účel uvedený
v zmluve.

46. Podľa bodu 3 čl. IV. zmluvy sa príjemca zaväzuje do 90 dní od poskytnutia dotácie ministerstvu
doručiť poskytovateľovi dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie vo forme účtovných závierok,
účtovných kníh, dokladov resp. iných dokumentov preukazujúcich výnosy a náklady použité pre výpočet
výšky dotácie.

47. Podľa bodu 5 čl. IV. zmluvy, v prípade, že poskytovateľ neuzná oprávnenosť použitia dotácie alebo
jej časti, príjemca vráti finančné prostriedky v neuznanej výške do 5 (piatich) dní od prijatia oznámenia
poskytovateľa o neuznaní oprávnenosti použitia výdavkov na účet poskytovateľa.

48. Podľa bodu 7 písm. d) čl. IV. zmluvy sa príjemca zaväzuje predložiť poskytovateľovi podklady

k finančnému zúčtovaniu poskytnutej dotácie v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 523/2004 Z.z.
a pokynu MF SR na zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpočtom.

49. Podľa bodu 1 čl. V., veta druhá zmluvy, poskytovateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak príjemca
uviedol v žiadosti nepravdivé údaje, alebo ak nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Odstúpenie je

účinné dňom doručenia písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy príjemcovi.

50. Podľa bodu 2 čl. V. zmluvy, ak nastane situácia podľa bodu 1 tohto článku, t.j. poskytovateľ od zmluvy
odstúpi, príjemca je povinný do 30 (tridsiatich) dní od doručenia písomného oznámenia o odstúpení od
zmluvy vrátiť poskytovateľovi dotáciu, ktorá mu bola poskytnutá.

51. Podľa bodu 5 čl. V. zmluvy, odstúpenie od zmluvy sa doručuje druhej zmluvnej strane písomne,
doporučeným listom na adresu sídla zmluvnej strany uvedenú v tejto zmluve.

52. Zo Správy o výsledku kontroly zo dňa 04.05.2023 súd zistil, že bolo konštatované neoprávnené

poskytnutie dotácie vo výške 66.530,32 eur a to z dôvodu, že žiadateľ nepredložil kompletnú potrebnú
dokumentáciu. Časť nákladov bola žiadateľovi uznaná a zvyšok nákladov deklarovaných žiadateľom
nebol podložený FA ani inými účtovnými dokladmi, ktoré by preukazovali oprávnenosť žiadanej dotácie
(č. l. 9 spisu).

53. Z čiastočného odstúpenia od zmluvy o poskytnutí dotácie a výzvy na vrátenie plnenia vo výške
nesplneného záväzku zo dňa 05.05.2023 (č. l. 10 spisu) súd zistil, že žalobca čiastočne odstúpil od
zmluvy o poskytnutí dotácie z dôvodu porušenia zmluvných podmienok zo strany žalovaného a to vo
výške nesplneného záväzku 66.530,32 eur. Žalobca v predmetnom čiastočnom odstúpení poukázal naporušenie povinnosti žalovaného predložiť dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie vo výške
66.530,32 eur a to pokiaľ sa týka nákladov na nájomné a podnájomné - doklady v sume 20.939,71 eur,
nákladov na hospodársku činnosť - doklady v sume 49.685,96 eur, nákladov na správu vozového parku

- doklady v sume 3.296,91 eur, a iných nákladov - doklady v sume 4.871,39 eur. Žalobca teda v súlade
s bodom 1 článku V. zmluvy odstúpil od zmluvy. Žalovaného zároveň vyzval na vrátenie dotácie vo výške
66.530,32 eur a to do 30 dní odo dňa doručenia čiastočného odstúpenia a výzvy.

54. Zo Schémy štátnej na podporu podnikov v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 -

dotácia na fixné náklady SA.59996 (2020/N) zverejnenej v Obchodnom vestníku č. 247/2020 dňa
23.12.2020 vyplýva, že, oprávnenými prijímateľmi sú mikro, malé alebo stredné podniky (bod 19 písm.
G), pričom pre účely poskytnutia dotácie podľa písm. G) bod 20 platí, že oprávnený prijímateľ musí
zaznamenať pokles obratu počas oprávneného obdobia aspoň o 30% v porovnaní s rovnakým obdobím
v roku 2019. V rámci schémy sa pomoc poskytuje vo forme príspevku na nepokryté fixné náklady,
ktoré vznikli prijímateľovi počas oprávneného obdobia (bod 23, písm. H). Mechanizmus poskytovania

pomoci je taký, že poskytovateľ pomoci zverejní výzvu na predkladanie žiadostí na svojej webovej
stránke, ktorá umožní oprávneným prijímateľom predložiť ich žiadosti o poskytnutie dotácie (bod 31
písm. I). Žiadosť o poskytnutie dotácie musí byť úplná a žiadateľ podpísaním žiadosti potvrdzuje
správnosť a úplnosť údajov uvedených v žiadosti a jej prílohách (bod 32 písm. I). Poskytovateľ
pomoci vykoná kontrolu úplnosti predloženej žiadosti a povinných príloh (bod 33 písm. I). Pomoc

sa poskytuje na základe písomnej zmluvy o poskytnutí podpory (bod 35 písm. I). Pomoc v rámci
schémy môže byť poskytnutá prijímateľovi iba v prípade, že prijímateľ spĺňa kritéria stanovené v tejto
schéme a príslušnej výzve na predkladanie žiadosti (bod 39 písm. I). Na poskytnutie pomoci nie je
právny nárok, poskytovateľ pomoci rozhodne o žiadosti a výške pomoci v súlade s podmienkami
schémy a podmienkami príslušnej výzvy na predkladanie žiadosti (bod 42 písm. I). Poskytovateľ pomoci

overí splnenie podmienok poskytnutia pomoci na základe predložených dokumentov a/alebo pomocou
overenia v príslušných verejných registroch (bod 43 písm. I). Ex post kontrola pomoci poskytnutej podľa
schémy sa vykonáva v súlade s ustanoveniami zákona o rozpočte a audite (bod 49 písm. K). Prijímatelia
sú povinní poskytnúť všetku dokumentáciu potrebnú pre výkon kontrol. Poskytovateľ vykoná ex post
overenie výšky poskytnutej pomoci v súlade s ods. 23 schémy. Poskytovateľ pomoci vykoná tiež ex

post overenie podmienok poskytnutia pomoci, ktoré boli v čase posudzovania žiadosti preukázané
vyhlásením o splnení podmienok. Poskytovateľ pomoci overí splnenie vyššie uvedených podmienok
pomoci na základe predložených dokumentov a/alebo overením v príslušných registroch (bod 51 písm.
K).

55. Z výzvy na predkladanie žiadosti o poskytnutie dotácie pre mikro, malé a stredné podniky pôsobiace
v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu (č. l. 11 spisu, ďalej aj ako „výzva na predkladanie žiadosti
o poskytnutie dotácie“) vyplýva, že oprávnené obdobie na účely výzvy je od 01.03.2020 do 31.12.2020.
Ďalej z uvedenej výzvy vyplýva, že dotácia sa poskytuje na nepokryté fixné náklady, ktoré žiadateľovi
vznikli počas oprávneného obdobia. Žiadateľ si vypočíta výšku dotácie na základe vyplnenia Prílohy

č. 1 príslušného formulára žiadosti. Výška dotácie je automatizovane vypočítaná podľa kalkulačky.
Výšku požadovanej dotácie žiadateľ uvedie spolu s ostatnými údajmi do návrhu zmluvy o poskytnutí
dotácie. Z obsahu uvedenej výzvy ďalej vyplýva, že ministerstvo vykoná kontrolu úplnosti predloženej
žiadosti a zmluvy vrátane všetkých povinných príloh. V prípade, že úplná žiadosť spĺňa podmienky
poskytnutia dotácie stanovené v príslušnej schéme pomoci a výzvy, ministerstvo zašle žiadateľovi

oznámenie o schválení dotácie. Z obsahu výzvy ďalej vyplýva, že žiadateľ je povinný do 90 dní od
poskytnutia dotácie ministerstvu doručiť doklady preukazujúce správnosť všetkých údajov použitých pre
výpočet dotácie (výnosov a nákladov). Každá platba presahujúca konečnú výšku pomoci sa musí vrátiť.
Ministerstvo vykoná ex post overenie podmienok poskytnutia pomoci, ktoré boli v čase posudzovania
žiadosti preukázané vyhlásením o splnení podmienok.

56. Zo žiadosti o poskytnutie dotácie (č. l. 15 spisu) vyplýva, že žalovaný požiadal dňa 26.02.2021
o poskytnutie pomoci (číslo žiadosti 34908/2021-1080), pričom v prílohe žiadosti – tzv. kalkulačke (č. l.
18 spisu) uviedol údaje potrebné pre zautomatizovaný výpočet výšky dotácie, ktorá má byť žiadateľovi
poskytnutá.

57. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že žalovaný na základe Výzvy na predkladanie žiadosti
o poskytnutie dotácie žiadosťou o poskytnutie dotácie, ktorej prílohou bol výpočet výšky dotácie
formou zautomatizovanej kalkulačky a zmluva o poskytnutí dotácie, ktoré všetky listiny boli podpísanéžalovaným dňa 26.02.2021 požiadal o poskytnutie dotácie. Podkladom pre poskytnutie dotácie teda
bola žalovaným vyplnená žiadosť spolu so žalovaným vyplnenou prílohou – výpočtom výšky dotácie,
tzv. kalkulačka. Pre účely poskytnutia dotácie (tzn. pred samotným poskytnutím dotácie) žalobca

neoveroval správnosť údajov uvedených v žiadosti a jej prílohe, ale iba úplnosť uvedenej žiadosti
a údajov potrebných pre výpočet (bod 33 písm. I schémy, bod 7 výzvy na predkladanie žiadosti). To
znamená, výška dotácie bola vypočítaná a takto vypočítaná dotácia bola poskytnutá na základe údajov,
ktoré žalovaný deklaroval v žiadosti, ktorých správnosť čestne vyhlásil, bez overenia deklarovaných
údajovzostranyžalobcu.Dotáciabolavypočítanáautomatizovanepodľapredloženejkalkulačky(prílohy

k žiadosti). V zásade platí, že žiadateľovi bola vypočítaná výška dotácie v súlade s výzvou na základe
vyplnenia prílohy formulára žiadosti (kalkulačka). Žalovaný ako žiadateľ takto vyčíslenú sumu následne
sám doplnil v návrhu zmluvy, predmetný návrh dňa 26.02.2021 podpísal a predložil na podpis žalobcovi,
ktorý pred podpisom v zmysle uvedených podmienok neoveroval správnosť v žiadosti a prílohách
uvedených údajov, kontroloval iba vyplnenie žiadosti a príloh z pohľadu úplnosti.

58. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že poskytovateľ dotácie vykonal overenie údajov pre
poskytnutie dotácie ex post, keď tak, ako je uvedené vyššie v rozsudku, pred poskytnutím dotácie neboli
zo strany žalobcu overené údaje tvrdené žalovaným pre výpočet výšky dotácie. Zo zmluvy o poskytnutí
dotácie vyplýva, že príjemca (žalovaný) sa zaväzuje do 90 dní od poskytnutia dotácie ministerstvu
doručiť poskytovateľovi dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie vo forme účtovných závierok,

účtovných kníh, dokladov, resp. iných dokumentov preukazujúcich výnosy a náklady výnosy a náklady
použité pre výpočet výšky dotácie. Skutočnosť, že žalobca si následne bude overovať splnenie
podmienok pre poskytnutie dotácie vyplýva rovnako aj zo schémy (bod K) a z výzvy na predkladanie
žiadosti (bod 9). Vo výzve, na základe ktorej žalovaný požiadal o poskytnutie dotácie, je pritom
priamo uvedené, že žiadateľ je povinný do 90 dní od poskytnutia dotácie ministerstvu doručiť doklady

preukazujúce správnosť všetkých údajov použitých pre výpočet dotácie (výnosov a nákladov). Žalovaný
v konaní namietal formuláciu bodu 3 čl. IV zmluvy, keď uviedol, že z ich strany došlo k odlišnému
pochopeniu predmetného bodu zmluvy, keď mali za to, že majú na výber, či poskytnú poskytovateľovi
dotácie dokumentáciu 1) preukazujúcu účel použitia, alt. 2) preukazujúcu výnosy a náklady použité
pre výpočet výšky dotácie. K tomu súd uvádza, že zo znenia bodu 3 článku IV. (aj s poukazom na

ostatnú dokumentáciu pre poskytnutie dotácie záväznú pre žalobcu ako poskytovateľa a žalovaného
ako príjemcu) jednoznačne vyplýva, že povinnosťou žalovaného ako príjemcu dotácie je predloženie
takých dokladov, ktoré boli použité pre výpočet výšky dotácie (náklady a výnosy). Platí, že potom
týmto spôsobom dôjde aj k preukázaniu účelu použitia. Totiž zo zmluvy, ako aj zo schémy a výzvy
vyplýva, že dotácia bola určená na kompenzáciu nekrytých fixných nákladov príjemcu. Nejedná sa

o konkrétne fixné náklady, ale ide o také náklady, ktoré sú zistené výpočtom zo žalobcom v kalkulačke
uvádzaných údajov vo vzťahu k tržbám za roky 2019 a 2020 (mesiace 03/ - 12/), mzdovým nákladom,
nájomnému a podnájomnému, nákladom na hospodársku činnosť, služby, správe vozového parku,
poistenia, nákladové úroky, poistenie, odpisy, a iné náklady, všetko za obdobie 03/2020 – 12/2020.
Preto sa súd stotožnil so žalobcom uvádzanými tvrdeniami o tom, že pre účely overenia účelu dotácie

je potrebné predložiť všetky žalovaným uvádzané výnosy a náklady deklarované v prílohe žiadosti (v
kalkulačke) zo dňa 26.02.2021, pretože bez takto preukázaných dokumentov o skutočných údajoch
nebol žalobca schopný overiť, či žalovaným uvádzané údaje boli pravdivé a vychádzali zo skutočného
stavu. Účel použitia dotácie bez predloženia dokladov ku všetkým údajom deklarovaným v prílohe
žiadosti nebolo možné overiť. Pričom súd má za to, že takáto povinnosť vyplýva jednoznačne ako

z predloženej výzvy, tak aj z oboma zmluvnými stranami podpísanej zmluvy.

59. V konaní nebolo sporné, že žalovaný nepredložil všetky dokumenty použité pre údaje uvedené
v kalkulačke žiadosti, tzn. všetky údaje použité pre výpočet výšky dotácie tak, ako táto povinnosť vyplýva
z bodu 3 čl. IV zmluvy. Žalovaný v konaní uviedol, že všetky údaje predložil až po doručení platobného

rozkazu v tomto konaní (dňa 05.10.2023), keď predtým v rámci 90-dňovej lehoty predložil iba účtovné
závierky a vyúčtovanie účelu dotácie v poskytnutej výške 77.481,27 eur (dňa 28.06.2021). Žalovaný
v kalkulačke žiadosti pre účely oprávnenosti poskytnutia dotácie deklaroval za rok 2019 tržby vo výške
255.339,27 eur a za rok 2020 tržby vo výške 108.865,93 eur. Pre účely výpočtu výšky dotácie deklaroval
výnosy za rok 2020 vo výške 108.992,19 eur a náklady vo výške 195.082,49 eur. Zautomatizovaným

výpočtommubolavypočítanádotáciavhodnote90%zvýsledkuhospodáreniazaoprávnenéhoobdobie
roku 2020, t.j. zo sumy 86.090,30 eur (strata predstavujúca rozdiel vo výnosoch a nákladoch) bola
vyčíslená suma 77.481,27 eur. Je zrejmé, že na to, aby mohlo dôjsť k overeniu takto zautomatizovane
vypočítanej výšky dotácie (tzn. k overeniu „účelu poskytnutej dotácie“ v súlade so schémou, výzvoua zmluvou), museli byť zo strany žalovaného predložené žalobcovi všetky dokumenty týkajúce sa
v kalkulačke uvedených údajov (vo vzťahu k všetkým tržbám, nákladom aj výnosom). Iba takto totiž
mohol žalobca overiť, či účel dotácie (keď takýto pojem žalobca pri schéme, výzve a žiadosti používa)

bol splnený. Výška poskytnutej dotácie (77.481,27 eur) bola totiž vyčíslená na základe žalovaným
poskytnutých údajov, ktoré zo strany žalobcu neboli pred poskytnutím dotácie overené. Overenie
sa vykonávalo ex post, o ktorej skutočnosti musel mať žalovaný vedomosť ako zo schémy, tak aj
z výzvy (kde bola výslovne uvedená povinnosť predložiť v lehote 90 dní od poskytnutia dotácie doklady
preukazujúce správnosť všetkých údajov použitých pre výpočet dotácie (výnosov a nákladov) – bod

8 výzvy, ďalšie podmienky poskytnutia dotácie. Potom v súlade so všetkými zistenými skutočnosťami
nemohol mať žalovaný pochybnosť o tom, aké doklady v súlade s bodom 3, čl. IV zmluvy, mal žalobcovi,
pre overenie účelu poskytnutia dotácie, predložiť.

60. Podľa bodu 1 čl. V zmluvy je poskytovateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy pre prípad nesplnenia
povinností príjemcu vyplývajúcej zo zmluvy. V konaní bolo preukázané nesplnenie povinnosti zo

strany príjemcu predložiť žalobcovi v súlade s bodom 3 čl. IV. zmluvy v lehote 90 dní dokumentáciu
preukazujúcu výnosy a náklady použité pre výpočet výšky dotácie. Uvedená skutočnosť v konaní nebola
sporná. Žalobca využil svoje právo odstúpiť od zmluvy a to v tej jeho časti, v ktorej žalovaný nepredložil
podklady použité pre výpočet dotácie vo vzťahu k výške – 66.530,32 eur. K tomu žalobca poukázal na
skutočnosť, že žalovaný predložil žalobcovi dokumentáciu preukazujúcu účel použitia dotácie vo výške

10.950,95 eur a to v rozsahu mzdových nákladov (rozdiel v poskytnutej dotácie vo výške 77.481,27 eur
a v časti, v ktorej došlo k odstúpeniu od zmluvy vo výške 66.530,32 eur). Žalovaný žalobcovi v zmluvnej
dojednanej lehote nepredložil dokumentáciu vzťahujúcu sa k nákladom na nájomné a podnájomné,
na hospodársku činnosť, na správu vozového parku a iné náklady. Žalovaný v konaní rozporoval tú
skutočnosť, že zo strany žalobcu nedošlo bezdôvodne k uznaniu časti nákladov za mzdové náklady.

Žalobca v konaní uviedol, že všetky žalobcom preukázané mzdové náklady boli žalovanému uznané,
pričom žalovaný v konaní na výzvu súdu ani len netvrdil (a rovnako nepreukázal), ktoré konkrétne
mzdové náklady neboli zo strany žalobcu uznané, keď má žalovaný za to, že z jeho strany boli
žalobcovi predložené dokumenty preukazujúce vyššie mzdové náklady. V tejto súvislosti súd poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. apríla 2017, sp. zn. 3 Cdo 2/2016, podľa ktorého dôkazné

bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu
takýchto skutočností tvrdí. Pokiaľ potom žalovaný v konaní poukazuje na tú skutočnosť, že z jeho
strany došlo k preukázaniu vyšších nákladov, ktoré vyššie náklady však v konaní nijakým spôsobom
skutkovo nekonkretizoval, pričom z týchto skutočností chcel pre seba vyvodzovať priaznivé dôsledky,

súd konštatuje, že žalovaný v tomto smere neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno. Súd
na konanom pojednávaní vyzval žalovaného, aby uviedol, aké konkrétne skutočnosti chce preukázať
súdu doručenými účtovnými záznamami, avšak napriek výzve žalovaný uvedené skutkové tvrdenia
neprodukoval. Vo vzťahu k ostatným neuznaným nákladom tak, ako vyplývajú z čiastočného odstúpenia
od zmluvy (náklady na nájomné a podnájomné - doklady v sume 20 939,71 eur, náklady na hospodársku

činnosť - doklady v sume 49 685,96 eur, náklady na správu vozového parku - doklady v sume 3 296,91
eur, iné náklady - doklady v sume 4 871,39 eur) žalovaný v konaní nerozporoval nedoručenie dokladov
pre overenie v súlade s bodom 3 čl. IV. zmluvy, v 90-dňovej lehote.

61. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca nikde neuviedol rozpor s tým čo bolo v podkladoch na schválenie

dotácie a dodanými dokladmi po schválení dotácie. Predsa sa vychádzalo z tých istých podkladov
účtovníctva žalovaného za rok 2020. Rozpor tam jednoducho nemohol vzniknúť (vyjadrenie zo dňa
29.09.2023, č. l. 49 spisu), k čomu súd uvádza, že žalobca nemohol poukázať na rozpor, keď žalovaný
žalobcovi nepredložil podklady, z ktorých mohol zistiť, či údaje uvedené v kalkulačke ako prílohe žiadosti
žalovaný uviedol pravdivo, keď na základe uvedených údajov bola vypočítaná a schválená výška

dotácie 77.481,27 eur. Žalobca neodstúpil od zmluvy z dôvodu preukázania rozporu, ale k čiastočnému
odstúpeniu od zmluvy došlo z dôvodu nepredloženia podkladov pre overenie správnosti údajov tak, ako
táto povinnosť žalovanému vyplýva z uzatvorenej zmluvy.

62. Odstúpenie od zmluvy predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do zmluvného vzťahu, keď

odstupujúca zmluvná strana nemá záujem na ďalšom plnení zo zmluvy, preto pristúpi k okamžitému
ukončeniu zmluvy. Vo väčšine prípadov odstúpenie od zmluvy je následkom porušenia zmluvného
záväzku. Odstúpenie od zmluvy je výnimkou zo zásady pacta sunt servanda, t. j. zmluvy treba
dodržiavať. Je to jednostranný právny úkon, ktorý vedie k zrušeniu záväzku. Odstúpenie od zmluvyje možné v prípadoch, ktoré určuje zákon alebo je možné ho dojednať v zmluve, viažuc toto právo
na určitú právnu skutočnosť alebo udalosť. Odstúpenie od zmluvy nevyžaduje súhlas druhej zmluvnej
strany a je účinné doručením. Platí teda, že odstúpiť od zmluvy je možné, ak je to v zmluve dohodnuté

alebo uvedené v zákone. Občiansky zákonník v § 48 ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje
povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či
už zákonného alebo dohodnutého). Prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj
ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia
uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.06.2009, sp. zn. 4 Cdo 111/2008). Judikatúra Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky dospela k záveru, že predpokladom (podmienkou) platnosti a účinnosti
hmotnoprávneho úkonu odstúpenia od zmluvy (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka) smerujúceho
k právnemu dôsledku podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým je zrušenie zmluvy, je, že
zmluva, ku ktorej sa odstúpenie vzťahuje, nie je absolútne neplatnou; inak je odstúpenie od zmluvy
neplatné pre rozpor so zákonom (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.02.2012, sp. zn. 1 Cdo 48/2010).

V predmetnom prípade súd nezistil dôvody pre neplatnosť zmluvy o poskytnutí dotácie, pričom v konaní
bolo preukázané porušenie povinnosti zo strany poskytovateľa dotácie (žalovaného), ktoré porušenie
povinnosti bolo zmluvne dojednané sankciou možného odstúpenia od zmluvy, s následkom povinnosti
vrátenia poskytnutej dotácie v časti uskutočneného odstúpenia. V konaní nebolo sporné doručenie
čiastočného odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu žalovaného, preto v súlade so zmluvou vznikla

žalovanému povinnosť vrátenia poskytnutej dotácie v časti odstúpenia od zmluvy. Súd nezistil, že by
nebolo možné oddeliť jednotlivé časti zmluvy, potom má súd za to, že aj odstúpenie od zmluvy iba v časti,
je nutné považovať za platný, dostatočne určitý právny úkon.

63. V súvislosti s uvedeným žalovaný namietal, že v čiastočnom odstúpení od zmluvy nie je možné

zistiť, prečo bolo potrebné vyúčtovať práve tie položky, ktoré si vybral žalobca. K tomu súd uvádza,
že z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca si nevyberal žiadne konkrétne položky pre overenie
správnosti výšky poskytnutej dotácie, vychádzal z podkladov predložených mu žalovaný. Žalovaný mal
povinnosť predložiť žalobcovi náklady a výnosy zahrnuté do kalkulačky – prílohy žiadosti a to v rozsahu
oprávneného obdobia (03/- 12/2020). Pokiaľ si potom žalobca „vybral“ iba niektoré údaje, jednalo sa

o tie údaje, ktoré boli uvedené v prílohe žiadosti, pričom dokumentácia k nim bola zo strany žalovaného
žalobcovi v zmluvne dohodnutej 90 dňovej lehote predložená. Žalobca pritom mal záujem (tak, ako to
vyplýva zo zmluvy) o kontrolu všetkých podkladov týkajúcich sa výnosov a nákladov žalovaného, avšak
v rozpore so zmluvou mu zo strany žalovaného predložené neboli.

64. Žalovaný v konaní namietal rozpor v článkoch zmluvy, keď v zmluve sú dve čísla. Jedno je, že
treba vrátiť dotáciu do päť dní pri porušení a na druhej strane je napísané, že treba vrátiť dotáciu
do 30 dní pri porušení. K tomu súd uvádza, že v zmysle bodu 5 čl. IV. je príjemca povinný vrátiť
finančné prostriedky do 5 dní od prijatia oznámenia poskytovateľa pre prípad, že poskytovateľ neuzná
oprávnenosť použitia dotácie. Jedná sa potom o odlišnú situáciu oproti povinnosti vrátenia dotácie

v zmysle bodu 2, čl. V zmluvy, podľa ktorej je príjemca povinný vrátiť dotáciu do 30 dní od doručenia
písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy, keď v predmetnom prípade je dôvodom vrátenia dotácie
odstúpenie od zmluvy pre porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy. V predmetnom prípade sa za
porušenie povinnosti považuje porušenie predloženia dokumentov preukazujúcich výnosy a náklady
použité pre výpočet výšky dotácie v lehote 90 dní od poskytnutia dotácie tak, ako to vyplýva z bodu 3 čl.

IV. zmluvy. Žalobca v konaní netvrdil, že by zo strany žalobcu došlo k neuznaniu oprávnenosti použitia
dotácie, ktorá oprávnenosť sa tak, ako to vyplýva z kalkulačky – prílohy žiadosti vzťahuje k preukázaniu
podmienok pre poskytnutie dotácie, nie jej výšky, ako je tomu v predmetnom prípade. Aj zo schémy
štátnej pomoci vyplýva, že oprávnený prijímateľ musí zaznamenať pokles obratu počas oprávneného
obdobia aspoň o 30 %, v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019, tzn. oprávnenosť sa preukazovala

rozdielom v tržbách za roky 2019 a 2020 (mesiace 03/ - 12/), kdežto výška dotácie sa preukazovala
náklady a výnosmi za rok 2020 (mesiace 03/ - 12/). Žalovaný nesplnil povinnosť preukázať doklady pre
dotáciu v rozsahu jej poskytnutej výšky.

65. Súd v konaní nezistil žalovaným uvádzanú rozpornosť zmluvy a povinnosť aplikácie interpretačných

pravidiel pre právne úkony.66. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že zmluva o poskytnutí pomoci bola uzatvorená medzi
poskytovateľom – Ministerstvom hospodárstva SR a príjemcom – právnickou osobou, preto v konaní
neboli splnené podmienky pre konanie s ochranou slabšej strany.

67. Pokiaľ žalovaný v konaní poukazoval na tú skutočnosť, že z ich strany nedošlo k porušeniu bodu 5
a bodu 6 zmluvy, k tomu súdu uvádza, že predmetné skutočnosti žalobca v konaní ani netvrdil. Žalobca
čiastočne odstúpil od zmluvy z dôvodu porušenia bodu 3, čl. IV. zmluvy.

68. Žalovaný v konaní opakovane namietal, že žalobca nevyzval žalovaného na predloženie podkladov
– celého účtovníctva žalovaného, ktoré malo byť podkladom pre vyčíslenie výšky dotácie. K tomu
súd uvádza, že predmetná povinnosť nevyplýva z obsahu predloženej zmluvy, súd takúto povinnosť
nezistil ani z kogentných noriem vzťahujúcich sa k úprave poskytovania dotácii zo strany žalobcu. Potom
pokiaľ žalobca nebol povinný na uskutočnenie výzvy na predloženie všetkých potrebných podkladov,
bolo povinnosťou žalovaného splniť si jeho povinnosť vyplývajúcu z bodu 3 čl. IV a to bez osobitného

upozornenia zo strany žalobcu.

69. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keď v konaní bolo nesporné, že zo strany žalovaného
neboli preukázané a žalobcovi predložené doklady potrebné pre poskytnutú dotáciu vo výške 66 530,32
€, tzn. zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvy a to v jej bode 3, čl. IV., na základe ktorej

skutočnosti žalobca čiastočne odstúpil od zmluvy v časti poskytnutej dotácie vo výške 66.530,32 eur,
ktorej doručenie odstúpenia v konaní rozporované nebolo, súd ustálil, že boli splnené podmienky pre
vrátenie dotácie v zmysle bodu 2 čl. V zmluvy. Preto súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku I. tohto
rozsudku.

70. Tunajší súd dodáva, že v súlade s právnym názorom Ústavného súdu vysloveného v rozhodnutí,
sp. zn. I. ÚS 241/07 nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu
sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska

skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné. Nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie zaoberať
všetkými uvádzanými dôvodmi, či namietanými skutočnosťami podanými stranami sporu.

71. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

72.Podľa§262ods.2CSP, ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

73. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

74. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP. Súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, preto úspech žalobcu predstavuje 100%,

na základe čoho súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O jeho výške
rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickejpodobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.