Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-4C/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518200004
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Búliková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3518200004.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Alenou Búlikovou v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. E., F. G. XXXX; štátny občan SR; 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E.,
F. G. XXXX, štátny občan SR, obaja právne zastúpení advokátskou kanceláriou Šášik & Partners, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Sokolská 18, proti žalovaným: 1/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková
36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345; 2/ Slovenská republika - zastúpená Slovenským pozemkovým
fondom, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e s a, že H. B., I. J., narodená dňa XX.XX.XXXX a zosnulá dňa 09.03.1967, bola ku dňu

svojej smrti podielovou spoluvlastníčkou pozemku registra „C“ parcela č. 4168 – orná pôda o výmere
2.528 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. K. C., obec C. D. E., L. M. N. M. B., a to v podiele 1-ica.

II. U r č u j e s a, že N. B., narodený dňa XX.XX.XXXX a zosnulý dňa 03.03.1986, bol ku dňu svojej
smrti podielovým spoluvlastníkom pozemku registra „C“ parcela č. 4168 – orná pôda o výmere 2.528
m2 zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. K. C., obec C. D. E., L. M. N. M. B., a to v podiele 1-ica.

III. Žaloba voči žalovanému 1/ s a z a m i e t a.

IV. Konanie o žalobe žalobkyne 2/ súd z a s t a v u j e.

V. Návrh žalobkyne 2/ na vystúpenie z konania súd z a m i e t a.

VI. Žiadnej zo strán sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/, 2/ sa žalobou podanou dňa 02.01.2018 najskôr domáhali voči žalovanému 1/

Slovenskému pozemkovému fondu určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely č. 4168 –
orná pôda o výmere 2.528 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. K. C., obec C. D. E..

2. V čase podania žaloby bol na LV č. XXXX pre k.ú. K. C. ako výlučný vlastník spornej parcely registra
C č. 4168 – orná pôda o výmere 2.528 m2 nesprávne evidovaný „Slovenský pozemkový fond Bratislava,
Búdkova 36, Bratislava 11, PSČ: 817 47“, čo vyplýva z listu vlastníctva pripojenému k žalobe. K zmene
resp. oprave zápisu vlastníka v katastri nehnuteľností na Slovenskú republiku došlo koncom roka 2019,

preto súd na základe návrhu žalobcu, uznesením č.k. 4C/1/2018-118 zo dňa 19.08.2020 pripustil do
konania ako žalovanú 2/ Slovenskú republiku – zastúpenú Slovenským pozemkovým fondom.3. Podaním zo dňa 18.09.2020 žalobcovia 1/, 2/ navrhli zmenu žaloby tak, že sa domáhali určenia, že
H. B., ktorá zomrela XX.XX.XXXX a N. B., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, boli ku dňu svojej smrti vlastníkmi
parcely č. 4168 – orná pôda o výmere 2.528 m2, ktorá sa nachádza v k.ú. K. C., obec Bzince D. E.

a je v súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX. Súd uvedenú zmenu žaloby na pojednávaní dňa 23.09.2020
pripustil.

4. Žalobcovia dôvodili tým, že predmetný pozemok parc. č. 4168 – orná pôda o výmere 2.528 m2
zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. K. C., právni predchodcovia žalobcu 1/ v minulosti vydržali. Predmetný

pozemok poskytla po vojne katolícka cirkev v roku 1947 rodičom žalobcu 1/ - N. B. a jeho žene H. B.
pre ich mnohopočetnú rodinu, aby na nej mohli hospodáriť a postaviť si rodinný dom. Listina, ktorá by
to osvedčovala sa však z tých čias nedochovala. V skutočnosti H. a N. B. tento pozemok od roku 1947
nepretržite a nerušene desiatky rokov obhospodarovali a obrábali. H. B. zomrela XX.XX.XXXX, pričom
po jej smrti tento pozemok s pomocou rodiny obhospodaroval ovdovelý N. B., a to až do roku cca 1980,
kedy ho prenechal svojmu synovi (žalobcovi 1/ s manželkou – žalobkyňou 2/), aby sa o tento pozemok

ďalej starali oni, prípadne si na ňom postavili dom. Žalobcovia 1/, 2/ tento pozemok od toho času t.j.
desiatky rokov dobromyseľne a nerušene využívali na poľnohospodárske účely a obci C. D. E. odvádzali
za tento pozemok daň z nehnuteľností, čo preukazuje aj evidenčný list č. XXXX. N. B. zomrel dňa
XX.XX.XXXX. Na jeseň roku 2017 ich však vlastníčka susednej nehnuteľnosti písomne vyzvala, aby
si zobrali úrodu z predmetného pozemku, pozemok opustili a prestali na ňom hospodáriť z dôvodu, že

ona má so žalovaným 1/ na tento pozemok uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu. Žalobcovia následne
zistili, že žalovaný 1/ - Slovenský pozemkový fond je zapísaný a liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. K. C.
ako vlastník pozemku parc. č. 4168 – orná pôda o výmere 2528 m2, pričom k zápisu vlastníckeho práva
žalovaného k predmetnej parcele došlo v roku 2003 na podklade pozemnoknižnej vložky č. XXXX. Po
70 rokoch nepretržitého a pokojného držania a užívania pozemku rodinou žalobcov ich začal súčasný

nájomca pozemku nevyberaným spôsobom vyháňať a vyhrážať sa, že ak z neho dobrovoľne neodídu,
taksapozemkuajprotiichvôlizmocní,odstrániznehooplotenieiúrodu,ktorásatamnachádzala.Podľa
názoru žalobcov však v minulosti došlo k vydržaniu predmetného pozemku právnymi predchodcami
žalobcu 1/ N. a H. B.. Podľa pravidiel obyčajového práva platného na Slovenskom území do 31.12.1950,
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez zapísania v pozemkovej knihe ten, kto nehnuteľnosť po

dobu 32 rokov mal ako svoju pokojne v držbe. Musel ju teda užívať vo svojom mene a nie v mene iného,
atoaniakonájomník(podľavtedyplatnýchpredpisov),aniakopoužívateľ,aniužívateľ.Vlastníckeprávo
k nehnuteľnosti nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný, teda ten, kto už na začiatku svojej držby
vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne sa jej zmocnil bez právneho dôvodu. Pri
skutočnej držbe sa predpokladalo, že je po práve a poctivá, pričom opak sa musel preukázať. (Cpj 68/83

NS SSR). O takúto legitímnu a poctivú držbu predmetnej nehnuteľnosti išlo aj u právnych predchodcov
žalobcu 1/, ktorí sa tejto nehnuteľnosti nezmocnili neoprávneným spôsobom, ale ju nadobudli po práve
od katolíckej cirkvi. Neskôr prijatý Občiansky zákonník z roku 1950, zaviedol inštitút oprávnenej držby
v podstate v rovnakej podobe, aká platí dnes. Pre vydržanie nehnuteľnosti stanovoval Občiansky
zákonník z roku 1950 lehotu 10 rokov. Pokiaľ vydržanie začalo plynúť pred 01.01.1950, kedy nadobudol

účinnosť, tak skončil beh vydržacej doby uplynutím pôvodnej lehoty, najneskôr však 31.12.1960 (§ 566
OZ/1950, tiež rozhodnutie R 65/1972) S poukazom na všetky tieto skutočnosti, právni predchodcovia
žalobcu 1/ po uplynutí vydržacej doby, najneskôr dňom 31.12.1960, spornú nehnuteľnosť vydržali a stali
sa jej zákonnými podielovými spoluvlastníkmi.

5. Žalovaný 1/ namietal predovšetkým nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane, nakoľko
spornú nehnuteľnosť nevlastní, ale ju len spravuje a štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom
v zmysle § 34 ods. 3, ods. 14 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkový spoločenstvách. Rovnako
namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov 1/, 2/ z dôvodu, že účastníkmi tohto

konania musia byť všetci právni nástupcovia označených pôvodných vlastníkov.

6. Žalovaná 2/ namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov 1/, 2/ z dôvodu,
že účastníkmi tohto konania majú byť všetci právni nástupcovia označených pôvodných vlastníkov.
Ďalej namietala existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keďže sa žalobcovia

snažia fakticky zneistiť právne postavenie aktuálne zapísaného vlastníka, pričom neodstránia jestvujúcu
spornosť právnych pomerov. Poukázala na vady žalobného petitu, ktorý neobsahuje označenie registra
katastra nehnuteľností a pri označení výmery nie je uvedená jednotka rozlohy. Ďalej namietala, že
žalobcovia nepredložili a nepreukázali žiadny hodnoverný titul, ktorým právni predchodcovia žalobcuako dobromyseľní užívatelia vstupovali do užívania predmetnej veci. Na preukázanie svojich tvrdení
žalovaní 1/, 2/ navrhli súdu vyžiadať dedičské rozhodnutia po N. B. a H. B..

7. Žalobcovia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 18.10.2022 k námietke žalovanej 2/ týkajúcej
sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcov uviedol, že v tomto prípade ide o žalobu podanú dedičom
ohľadne veci patriacej do pozostalosti po nebohých poručiteľoch H. a N. B., ktorá doteraz nebola
prejednaná v dedičskom konaní. Aj keď rozhodnutie o tom, či určitá vec je predmetom dedičstva
po poručiteľovi patrí výlučne do pôsobnosti súdu pri rozhodovaní o dedičstve, môže súd v konaní

o určovacej žalobe rozhodnúť o určení vlastníckeho práva poručiteľa ku dňu jeho smrti (NS ČR 30Cdo
1857/2001) Aj napriek skutočnosti, že nie je isté, či dedič takú vec nadobudne, je treba od smrti
poručiteľov až do rozhodnutia o potvrdení dedičstva považovať dedičov za podielových spoluvlastníkov
veci patriacej do dedičstva so všetkými ich právami. Judikatúra pripúšťa zásadu, že vlastnícku žalobu
proti tretej osobe môže podať aj jeden z podielových spoluvlastníkov veci, o ktorej ochranu sa jedná.
Aktívnu legitimáciu jedného zo spoluvlastníkov na podanie zapieracej žaloby pripúšťalo už rozhodnutie

uverejnené pod č. 58/1957 zbierky rozhodnutí čs. súdov. Preto niet dôvodu nepripustiť určovaciu
žalobu podanú žalobcom ako jedným zo spoluvlastníkom proti žalovanému, ktorý tvrdí, že je výlučným
vlastníkom veci. K podaniu žaloby na určenie, že poručitelia boli ku dňu svojej smrti spoluvlastníkmi
predmetnejnehnuteľnosti,jeoprávnenýajjedenzdedičov(aspoluvlastníkov),t.j.žalobca1/.Knámietke
nedostatku hodnoverného titulu na základe ktorého dobromyseľný užívateľ vstupoval do užívania

predmetnej nehnuteľnosti žalobcovia uviedli, že nekorešponduje s pravidlami vydržania podľa platného
občianskeho zákonníka, ale ani s pravidlami vydržania podľa obyčajového práva. Právna prax v zásade
nevyžaduje, aby sa oprávnená držba opierala o titul. Nemusí teda existovať právny dôvod spôsobilý
k nadobudnutiu práva, je však treba, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu
vec patrí. Oprávnená držba sa teda nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod. Postačuje,

aby tu bol domnelý právny titul. Žalobca neopiera vydržanie poručiteľov o súčasnú právnu úpravu, ale
o obyčajové právo platné na Slovensku do 31.12.1950. Aplikácie týchto pravidiel obyčajového práva
sa domáhajú aj v prípade držby a vydržania zo strany poručiteľov, i s ohľadom na skutočnosť, že
k držbe nehnuteľnosti došlo ešte za účinnosti Všeobecného občianskeho zákonníka z roku 1811, ktorý
poznal držbu riadnu a poctivú. Rozdiel medzi nimi bol v tom, že riadna držba vyžadovala riadny právny

dôvod a v prípade držby poctivej, takýto dôvod nebol potrebný. Pri skutočnej držbe sa predpokladalo,
že je po práve a poctivá, pričom opak sa musel preukázať. Pokiaľ vydržacia doba začala plynúť
pred 01.01.1951, kedy nadobudol účinnosť nový Občiansky zákonník, skončil beh vydržacej lehoty
uplynutím pôvodnej lehoty, najneskôr však dňom 31.12.1960 (§ 560 OZ 1950, tiež R 65/1972). Rodičia
žalobcu boli poctivými držiteľmi, pričom od vojny kedy túto nehnuteľnosť získali a držali pre seba, toto

nikto a nikdy, vlastne po celý ich život nespochybnil. Preto v zmysle obyčajového práva vlastnícke
právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržali formou mimoriadneho vydržania. Žalobcovia zároveň namietli
správnosť postupu pri vykonaní zmeny vlastníka spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Zmena
zapísaného vlastníka nie jej chybou technickej povahy, preto ju nebolo možné riešiť opravou chyby
v katastrálnom operáte. Oprava údajov v katastri nehnuteľností nemôže obsahovo zodpovedať výmazu

iného vlastníka. Zároveň žalobkyňa 2/ navrhla, aby súd podľa § 80 CSP pripustil jej vystúpenie z tohto
konania.

8. S prihliadnutím k tomu, že ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP, súd primárne skúmal,
či je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalujúca strana kvalifikovane tvrdila, že

v minulosti ich právni predchodcovia mali nadobudnúť vlastnícke právo k spornému k C-KN pozemku
parc. č. 4168 – orná pôda o výmere 2.528 m2 v k.ú. K. C. vydržaním. Keďže v katastri nehnuteľností
je ako vlastník uvedenej parcely aktuálne evidovaná Slovenská republika, má žalobca 1/ nepochybne
naliehavýprávnyzáujemnaurčení,žepodielovýmispoluvlastníkmispornéhopozemkubolikudňusvojej
smrti jeho rodičia H. a N. B.. V prospech existencie naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu 1/

svedčí aj to, že v roku 2017 došlo k narušeniu dlhoročného pokojného a nerušeného užívania sporného
pozemku treťou osobou, s ktorou zapísaný vlastník uzatvoril na predmetný pozemok nájomnú zmluvu.

9. Pokiaľ ide o okruh účastníkov konania, súd dospel k záveru, že žalobca 1/ je sám aktívne vecne
legitimovaný k podaniu takejto určovacej žaloby. Predmetom tohto konania totiž ešte nie je dedičské

právo k spoluvlastníckemu podielu pripadajúcemu na zosnulého manžela, ale je ním iba majetok, ktorý
sa potenciálne môže stať predmetom dedenia. Týmto konaním tak žiadnym spôsobom nemôže dôjsť
k ujme na právach ostatných dedičov, teda niet dôvodu trvať na ich účastníctve v tomto konaní. Všetky
svoje práva si totiž budú môcť v plnej miere uplatniť v prípadnom následnom dedičskom konaní.10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením: listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. K. C.; pozemnoknižnou
vložkou č. X a č. 2585 pre k.ú. K. C., rozhodnutím Odboru poľnohospodárstva ONV v Trenčíne č. D./

XXXX zo dňa 06.07.1961; uznesením Okresného súdu v Trenčíne čd. 1212/61 zo dňa 10.08.1961;
vyjadrením Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor zo dňa 05.05.2022; úmrtných
listov N. B. a H. B.; dedičským rozhodnutím po N. B. vydaným Štátnym notárstvom v Trenčíne č.k
5D/896/86 zo dňa 09.06.1986; dedičským rozhodnutím po H. B., I. J., vydaným Štátnym notárstvom
v Trenčíne č.k A.-XX zo dňa 21.04.1967; kópiou časti nájomnej zmluvy č. XXXXX/XXXX-XXX-XXXXXX/

XX.XX uzatvorenej žalovaným 1/ ako prenajímateľom a N. C. a E. C. O., kópiou listu rodine B.,
evidenčným listom č. XXXX, oboznámením čestných prehlásení H. D. a I. N., výsluchom svedkov, ako
aj ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

11. Sporná parcela bola pôvodne zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. X pre k.ú. K. C., v časti
„A. Majetková podstata“ pod radovým č. 6, parcelné číslo 4168 – lúka K., s výmerou 2.528 m2.

V časti „B. Vlastníctvo“ bola pôvodne vedená pod B1 na vlastníka Dolnobzinský rímsko katolícky kostol
(Alsóbotfalusi róm.kath. egyház), pričom dňom 08.03.1949 bol pod čd. XXXX zaevidovaný odpis parcely
č. 4168 do vl. č. 2585 pozemkovej knihy na základe Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 21.05.1949.

12. Predmetná parcela bola následne vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXXX pre k.ú. K. C., v časti

„A. Majetková podstata“ pod radovým č. 1, parcelné číslo 4168 – lúka K., s výmerou 25 a 28 m2.
8.1 V časti „B. Vlastníctvo“ bol dňom 08.03.1949 pod č. 1252 zaevidovaný zápis Kúpnopredajnej zmluvy,
vystavenej v A. C. dňa 02.05.1949, na základe ktorej bola nehnuteľnosť parč. č. 4168 odpísaná z vl.
č. 2 a vlastnícke právo bolo vložené pre Svojdom stavebné družstvo s.r.o. v A. C.. Rovnakého dňa
a pod rovnakým číslom bolo v časti „C. Ťarchy“ zároveň zapísané aj záložné právo pre pohľadávku

Rímskokatolíckej cirkvi vo výške 371.220 Kčs s 5% úrokmi od 01.10.1949 a 20.000 Kčs záruky trov, a to
podľa bodu 6. Kúpnopredajnej zmluvy .
8.2 Neskôr, dňa 02.08.1961 bolo pod čd. 1212 v časti „B. Vlastníctvo“ vložené vlastnícke právo pre
Československý štát – v správe ONV – Pôdohospodárskeho odboru v Trenčíne v celosti na základe
rozhodnutia Odboru pôdohospodárstva ONV v Trenčíne zo dňa 06.07.1961 č. D. XXXX/XXXX o výkupe

pôdy. V časti „C. Ťarchy bolo následne dňom 25.11.1961 pod čd. XXXX vložené právo trvalého
a bezodplatného užívania pre Jednotné roľnícke družstvo Bzince pod Javorinou, na základe rozhodnutia
Odboru pôdohospodársva ONV v Trenčíne zo dňa 22.11.1961 č. D. XXX/XXXX.

13. Podľa vyjadrenia katastrálneho odboru Okresného úradu Nové mesto nad Váhom, pôvodná parcela

č. 4168 bola identická s parcelou registra CKN č. 4168, preto sa so zápisom ROEP zapísala do listu
vlastníctva č. XXXX ako pozemok registra CKN parc. č. 4168 orná pôda o výmere 2.528 m2 v prospech
vlastníka Slovenská republika v správe Slovenského pozemkového fondu v podiele 1/1 v zmysle § 14
ods. 1 zák.č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

14. Z rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva ONV v Trenčíne č. D./XXXX zo dňa 06.07.1961,
právoplatného dňa 21.07.1961, vyplýva, že šetrením zistili, že „Svojdom“ stavebné družstvo s.r.o., A.
C. je dosiaľ ako právnická osoba pozemnoknižným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v pozemkovej
knihe pre k.ú. K. C., vo vložke č. XXXX. Jedná sa o poľnohospodársku pôdu, na ktorej ako vlastník trvale
sám nepracuje a tiež v danom prípade ide o pôdu vo vlastníctve právnickej osoby, na ktorú sa nevzťahuje

výnimka uvedená v § 2 zákona č. 46/1948. Na základe ustanovenia § 1 ods. 3 zák. č. 46/1948 Zb. preto
rozhodol o výkupe nehnuteľnosti písanej v pozemkovej knihe pre k.ú. K. C. vo vložke č. 2585 – parcela
č. 4168 pre Československý štát .

15. V nadväznosti na toto rozhodnutie potom Okresný súd v Trenčíne uznesením čd. 1212/61 zo

dňa 10.08.1961 o.i. povolil v pozemkovej knihe katastrálneho územia K. C. vo vložke č. 2585 zápis
vlastníckehoprávapreČeskoslovenskýštátvspráveONVpôdohospodárskehoodborunanehnuteľnosť
pod A + r.č. 1 parcelné číslo 4168 t.j .lúku K. o výmere 25 a 28 m2 v celosti.

16. Z čestného prehlásenia dnes už nebohého I. N., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v C. D. E., F.

XXXX vyplynulo, že potom ako sa prisťahoval do F. najskôr býval v družstvom pridelenom dome
nachádzajúcom sa v blízkosti tejto parcely a neskôr, cca v roku 1969-1970, si postavil rodinný dom
na pozemku susediacom so spornou parcelou č. 4168. Zo svojho pôsobenia v družstve v C. vie, že
uvedenú parcelu nadobudol N. B. s manželkou od cirkvi hneď po vojne pre svoju mnohopočetnú rodinu,aby na nej hospodáril a postavil si tam dom. N. B. aj s rodinou túto parcelu dlhé roky obhospodarovali,
pestovali tam zeleninu a poľnohospodárske plodiny pre dobytok, ktorý chovali. N. B. predmetnú parcelu
užíval a obhospodaroval takmer do svojej smrti a po ňom sa jej ujal jeho syn A. B. s manželkou. Môže

potvrdiť, že predmetná parcela bola po desaťročia, nepretržite, nerušene a pokojne užívaná rodinou B.,
pričom existujúci stav rešpektovalo aj poľnohospodárske družstvo v C., ktoré obhospodarovalo vedľajšie
pozemky. Pokojný stav trval až do jesene 2017, kedy sa dozvedel, že si na predmetný pozemok nárokuje
Slovenský pozemkový fond (SPF). Bol osobne prítomný na stretnutí zvolanom zástupcami SPF, kde im
povedal, že od nepamäti túto nehnuteľnosť užíval N. B. s rodinou a nik iný. Podľa jeho vedomia SPF

predmetný pozemok nikdy reálne nemal a ani nikdy s ňou nedisponoval.

17. Z evidenčného listu č. XXXX /ktorý však nie je žiadnym relevantným spôsobom verifikovaný/,
vyplýva,žekdátumu25.02.1992maližalobcovianasebaevidovanúparceluč.4168–ornápôdavýmere
2528 m2 (s rukou písanou poznámkou pri výmere: 1800 – ostatné užíva PD).

18. Z potvrdenia L. C. pod Javorinou zo dňa 28.02.2018 vyplynulo, že A. B. (žalobca 1/) má v daňovom
priznaní k dani z nehnuteľností priznanú parcelu č. 4168 v k.ú. K. C., ktorej je vlastníkom a od roku 2005
až do roku 2017 má riadne platenú daň za horeuvedenú parcelu.

19. Z výsluchu žalobcu 1/ vyplynulo, že pochádza z rodiny, kde bolo 8 detí, najstarší sa narodil v roku

1932 a najmladší v roku 1949. Otec previedol svoje deti z evanjelickej cirkvi do katolíckej, pričom on, ako
5. dieťa v poradí, bol prvý krstený v katolíckom kostole. Katolícka cirkev potom otcovi poskytla spornú
roľu, na to aby uživil rodinu. Táto roľa sa nachádza v F., v časti L.. Nemá vedomosť, že by existoval resp.
sa zachoval o odovzdaní pozemku do užívania nejaký doklad. Rodičom niekedy počas vojny vyhorel
dom. Predmetná roľa je v súčasnej dobe medzi dvoma domami, zdola je dom susedy, ktorá pozemok

teraz užíva a zhora býval pán N.. Po celý jeho život bola táto roľa neustále obrábaná, nakoľko nemali
peniaze nato, aby si tam niekto postavil dom. Počas socializmu táto roľa nebola obrábaná ani družstvom,
ale siali si tam oni. Bolo to brané ako súkromný pozemok. Tak to bolo až dokedy asi pred 3 rokmi im
pani suseda C. povedala, že túto rolu musia opustiť, lebo roľa je jej. Oni po celý čas až doposiaľ za túto
roľu platili daň. Uvedený pozemok neobhospodarujú odkedy sa oň začala zaujímať pani C..

20. Z výsluchu žalobkyne 2/ vyplynulo, že sú manželmi so žalobcom 1/ od roku 1969. Do F. sa
prisťahovala z N. v roku 1966 ku svojej sestre, ktorá tam bývala niekedy cca od roku 1960. Pamätá
si ešte manželovu mamu H. B., ako zhrbená s ,,noškou“ na chrbte chodievala obrábať spornú roľu.
Neskôr tam chodila pomáhať aj ona. Svokor N. B. roľu ručne kosil, oni pozberovali, sadilo sa to, čo

rodina potrebovala. Svokra H. B. zomrela cca v roku 1968. Po jej smrti rolu obrábal a užíval svokor
N. B., ktorý však časom prestal vládať. Po svadbe im svokor povedal, že on ten pozemok dostal od
cirkvi, aby si ho zobrali a postavili na ňom dom pre svoju rodinu. Keďže však na stavbu domu nikdy
nemali peniaze, dom sa nepostavil. Pozemok sa len obrábal, pričom sa tam sadila zelenina a všetko, čo
potrebovali. Časom im chodili na roľu pomáhať aj ich deti. Takto to fungovalo, až dokedy im suseda pani

C. nenechala v schránke list, že majú roľu opustiť. Takýmto spôsobom to užívali aj počas socializmu.
Družstvo sa o tento pozemok nikdy nezaujímalo. Vždy bol vnímaný ako ich.

21. Z výsluchu svedkyne H. D. vyplynulo, že je dcérou N. B. a H. B. a sestrou žalobcu 1/. Narodila sa
v F.. Oni boli mnohopočetná rodina, pričom bývali v takej starej chalúpke o 1 miestnosti s pitvorom. Asi

ešte pred jej narodením dostali od cirkvi ako mnohopočetná rodina pozemok na to, aby si tam postavili
vlastný dom. To sa však nikdy nestalo kvôli tomu, že boli veľmi chudobní. Ich starý dom im vyhorel,
nevie presne, v ktorom roku. Ona bola vtedy malinká. Pozemok, ktorý im dala cirkev bol v rovnakej obci,
ale cesta od domu k nemu mohla trvať asi 10 minút. Ako deti tam chodievali rodičom pomáhať. Po
smrti mamy v roku 1967 zostala bývať s otcom a štyrmi súrodencami v starom dome a v roku 1973 sa

vydala a odsťahovala do N. P.. Po svadbe chodievali otcovi pomáhať s obrábaním spornej parcely, až
do roku 1980. Otec už nevládal, preto sa dohodli, že uvedenú roľu bude užívať brat A., t.j. žalobca 1/.
Vedelo o tom tak družstvo (JRD), ako aj Obecný úrad. Konča tohto pozemku smerom k potoku bola
časť, ktorú otec vypustil, asi preto, že nevládal a táto časť bola obhospodarovaná družstvom. Ako veľkú
časť pozemku obhospodarovalo družstvo, povedať nevie. Na roli v tom smere bola zasadená ďatelina,

takže na ten koniec ani veľmi nechodili. Nevie, o aký široký pás mohlo ísť. Takto to fungovalo až do
momentu, kedy pozemok chcela začať užívať suseda, ktorá si postavila dom vedľa tohto pozemku. Bolo
to asi v roku 2019, ak si dobre pamätá. Ich rodina iné pozemky okrem tohto jedného nemala, takí boli
chudobní. Bolo ich 8 detí, ale jeden brat zomrel ako malý. Cirkev to v tých časoch tak robila, že pokiaľzomreli bezdetní starí ľudia, tieto pozemky dávali cirkvi, ktorá ich potom poskytovala mnohopočetným
rodinám, rovnako ako aj byty. Mama bola evanjelička, otec bol katolík. Prvé deti boli pokrstené ako
evanjelici a zostávajúce ako katolíci s tým, že neskôr sa nechal prekrstiť aj druhý najstarší brat. Len

najstarší brat zostal evanjelikom. O okolnostiach, ktoré otca viedli ku zmene vierovyznania u detí nevie
nič bližšie. Nebolo im čudné, že sa nededila predmetná roľa ani po smrti mamy, ani po smrti otca, ani
im to nenapadlo.

22. Z výsluchu svedkyne M. Q. vyplynulo, že so žalobcami sa poznajú od malička, ide o známych

z dediny, nemajú však bližšie vzťahy. Pokiaľ ide o spornú parcelu č. 4168 v k.ú. K. C., zapísanú na
LV č. XXXX, vie o tom, že túto parcelu v minulosti dostal od Rímskokatolíckeho farára, resp. cirkvi p.
N. B. s manželkou, aby si tam sadili, lebo mali veľa detí. Spomínala to aj jej babička, že niekedy po
vojne pán farár dával v týchto častiach pozemky ľuďom. Neskôr starostlivosť o túto parcelu prevzal pán
A. B.. Oni bývajú v blízkosti tejto parcely od roku 1987, keď sa tam presťahovali po smrti jej svokry.
Oni tiež majú v tejto časti parcelu, pričom z počutia vie, že išlo o viacero cirkevných pozemkov v tejto

časti. Nevie povedať, ktorý pán farár B. dal parcelu do užívania. B. vždy mali svoj pozemok odčlenený
a obhospodarovali si ho sami. Ich parcela sa nachádza medzi dvoma rodinnými domami, preto ju
neobhospodarovalo družstvo ale B. sami.

23. Z úmrtných listov súd zistil, že H. B., I. J. sa narodila XX.XX.XXXX a zomrela XX.XX.XXXX a N. B.

sa narodil XX.XX.XXXX a zomrel XX.XX.XXXX. Podľa dedičských rozhodnutí bol žalobca 1/ dedičom
po oboch rodičoch.

24. Z vyjadrenia Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosti sv. N. H. zo dňa 28.06.2023 vyplynulo, že z obdobia
okolo roku 1947 sa nedochovali takmer žiadne listiny, preto v archívoch Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť

Bzince pod Javorinou, nevedia nájsť žiadne listiny týkajúce sa parcely č. 4168, LV XXXX.

25. Podľa § 115 zák. č. 141/1950 Sb. Občiansky zákonník (ďalej i len OZ/1950), vydržaním možno
nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

26. Podľa § 116 ods. 1 OZ/1950, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§
145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

27. Podľa § 566 ods. 1 OZ/1950, lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento
zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára

1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.

28. Podľa § 566 ods. 2 OZ/1950, to isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

29. Obyčajové právo, ktoré na území Slovenska platilo do 31. decembra 1950, chápalo vydržanie

ako jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníctva mimo pozemkovej knihy. Vlastnícke právo vydržaním
nadobudol ten, „kto nehnuteľnosť za 32 rokov ako svoju pokojne má v držbe“ „Proti štátu je
potrebné k vydržaniu 100 rokov a proti cirkvi 40 rokov.“ Pod vecou „ako svojou“ sa rozumelo jej
držanie vo vlastnom mene a nie v mene iného, teda nie v pozícií napríklad nájomcu alebo iného
detentora. O pokojnú držbu išlo, ak pozemnoknižný vlastník nepodal voči držiteľovi žalobu na vydanie

nehnuteľnosti. Podaním takejto žaloby a tiež prepisom vlastníctva nehnuteľnosti na základe odplatného
prevodu sa plynutie vydržacej doby prerušovalo, okrem prípadu, ak nový pozemnoknižný vlastník
vedel o plynutí vydržacej doby alebo o nej nevedel z vlastnej hrubej nedbanlivosti. Pre vydržanie bola
dostačujúca dobromyseľnosť len na začiatku držby. Do plynutia vydržacej doby sa započítavala aj držba
právneho predchodcu, vrátane takého, od ktorého bola držba získaná zmluvne mimo pozemkovej knihy.

Dobromyseľnosť sa v tomto rozsahu nemusela teda viazať na nutnosť príslušného vlastníckeho zápisu
v pozemkovej knihe. Vydržateľ následne mohol začať súdny spor proti tomu, kto bol v pozemkovej knihe
zapísanýzavlastníkanehnuteľnosti.Úspechvtakomtosúdnomkonanímalzanásledokzápisvydržateľa
ako vlastníka do pozemkovej knihy. Vydržateľ sa však mohol domôcť zápisu svojho vlastníctva do
pozemkovej knihy aj mimo sporu, teda bez súdneho konania. V období od 1. januára 1951 do 31. marca

1964 platil zák. č. 141/1950 Sb. - Občiansky zákonník, ktorý od 1. januára 1951 priniesol vo vzťahu
k vydržaniu zmeny týkajúce sa predmetu vydržania, vydržacie doby a dobromyseľnosti držiteľa. Za
predmet vydržania boli výslovne označené hnuteľné a nehnuteľné veci (§ 116 ods. 1), pričom z vydržania
boli vyňaté veci nachádzajúce sa v socialistickom vlastníctve (§ 115). Dĺžka vydržacej doby bolastanovená na tri roky pri hnuteľných a desať rokov pri nehnuteľných veciach. Vydržacia doba, ktorá
začala plynúť pred 1. januárom 1951 podľa predtým platného obyčajového práva, sa skončila uplynutím
tejto doby, avšak najneskôr 1. januára 1961 (§ 566). Do oprávnenej držby vydržateľa sa naďalej

započítavala aj oprávnená držba jeho právneho predchodcu (§ 116 ods. 2). U držiteľa sa tiež vyžadovala
jeho dobromyseľnosť počas celej vydržacej doby a to so zreteľom ku všetkým okolnostiam (§ 145 ods.
1). (viď C.H. Beck, Občiansky zákonník I., 2. vydanie 2019)

30. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k presvedčeniu, že žaloba podaná žalobcom 1/
je dôvodná.

31. V rade prvom, v konaní nebolo sporné žalobné tvrdenie, že právni predchodcovia - rodičia
žalobcu 1/ H. a N. B. sa uchopili držby sporného pozemku v roku 1947, kedy tento pozemok dostali
ako mnohopočetná rodina do užívania od rímskokatolíckej cirkvi v C. D. E., aby na tomto pozemku

hospodárili a prípadne si postavili dom pre svoju rodinu.

32. Nebolo sporné ani to, že právni predchodcovia žalobcu 1/ tento pozemok pokojne a nerušene držali
a užívali od roku 1947 po desaťročia, H. B. do svojej smrti v roku 1967 a N. B. do roku 1980, kedy tento
pozemok prenechal k užívaniu svojmu synovi A. B. a jeho manželke. Tí ho mali v nerušenej držbe až

do roku 2017, kedy si na pozemok začala uplatňovať svoje práva z nájomnej zmluvy uzatvorenej so
žalovaným 1/ suseda žalobcov 1/ a 2/.

33. Podľa slovenského, resp. uhorského obyčajového práva platného na území Slovenska do
31.12.1950, iustus titulus (právny dôvod) nebol podmienkou držby /na rozdiel od práva českého,

resp. rakúskeho/. K vydržaniu tak postačovala len 32 ročná dobromyseľná držba. V českých krajinách
podľa Obecného zákonníku občanského z roku 1811, riadne vydržanie právny titul vyžadovalo, avšak
pre mimoriadne vydržanie s požiadavkou dvojnásobnej vydržacej lehoty postačovalo len faktické
dobromyseľné držanie. (viď ÚS SR sp. zn. II. ÚS 484/2015) Tento právny predpis však pre územie
Slovenska v tom čase neplatil.

34. Nebolo tak v konaní žiadnym spôsobom spochybnené, že H. a N. B. sa v roku 1947 uchopili držby
sporného pozemku dobromyseľne a tento pozemok následne pokojne a nerušene užívali ako vlastný
až do 01.01.1961, kedy uplynula zákonom stanovená 10 ročná vydržacia doba stanovená v § 116 ods.
1 OZ/1950, ktorý medzičasom vstúpil do platnosti.

35. Podľa § 566 OZ/1950 totiž vydržacie doby, ktoré začali plynúť pred 01.01.1951 skončili ich uplynutím,
avšak v prípade ak tento nový zákon stanovoval lehotu kratšiu, čo bol prípad prejednávanej veci,
vydržacia doba uplynula najneskôr uplynutím tejto kratšej doby počítanej od 01.01.1951. V prípade H.
a N. B. tak určená vydržacia doba k spornému pozemku uplynula najneskôr dňa 01.01.1961, kedy sa

zo zákona stali podielovými spoluvlastníkmi pozemnoknižnej parcely č. 4168 - P. K. zapísanej v tom
čase v pozemnoknižnej vložke č. XXXX pre k.ú. K. C..

36. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že v roku 1949 preukázateľne rímskokatolícka cirkev (A.
rímskokatolíckykostol)predmetnýpozemokkúpnouzmluvoupreviedlana„Svojdom“stavebnédružstvo

s.v.v. v A. C.. Zo zápisu v pozemnoknižnej vložke navyše vyplýva, že na základe tejto kúpnej zmluvy bolo
zároveň zriadené v prospech rímskokatolíckej cirkvi záložné právo zabezpečujúce pohľadávku vo výške
371.220 Kčs s dohodnutým úrokom vo výške 5% od 01.10.1949 a zábezpekou na trovy vo výške 20.000
Kčs. Je tak pravdepodobné, že cirkev za predmetný pozemok nedostala uhradenú celú kúpnu cenu, čo
v roku 1949 mohlo byť spôsobené aj vtedajšou politickou a spoločenskou situáciou postupne vedúcou

k perzekúciám cirkví, kedy mohla existovať snaha aj takýmto spôsobom uchrániť majetok cirkvi.

37. Podľa obyčajového práva platného na Slovensku síce platila spočiatku zásada, že zápisom
vlastníckeho práva tretej osoby v pozemkovej knihe sa vydržanie u skoršieho kupujúceho prerušilo, táto
zásada však bola neskoršie prekonaná. Súdna prax dôvodila, že ten, kto kupuje nehnuteľnosť, prípadne

ju nadobúda iným titulom na základe zmluvy, má sa presvedčiť nielen o vlastníctve prevodcu podľa
pozemkovej knihy, ale aj o skutočnom stave nehnuteľnosti, včítane jej užívania. Ak tak neurobí, nemôže
sa účinne brániť len tým, že jeho vlastnícke právo bolo v pozemkovej knihe vložené. Ak držiteľ užíval
nehnuteľnosť aj naďalej nerušene bez toho, aby sa dozvedel o tom, že vlastníctvo k nej nadobudol nazáklade neskoršej zmluvy niekto iný, plynula mu ďalej vydržacia doba a jej uplynutím nadobudol k nej
vlastnícke právo vydržaním. Vydržanie sa prerušilo iba vtedy, ak držiteľ o vklade vlastníckeho práva
inej osoby vedel alebo ak sa ten, v prospech koho bolo vlastnícke právo v pozemkovej knihe vložené,

domáhal vydania nehnuteľnosti. V danom prípade z výsledkov vykonaného dokazovania ani jedno, ani
druhé nevyplýva. (viď NS SR 5Cdo/90/95)

38. Za predpokladu, že dňom 01.01.1961 sa podielovými spoluvlastníkmi spornej parcely stali H. a N. B.,
rozhodnutie Odboru pôdohospodárstva ONV v Trenčíne zo dňa 06.06.1961 č. D. XXXX/XXXX, ktorým

mala byť predmetná parcela vykúpená od zapísaného pozemnoknižného vlastníka „Svojdom“ stavebné
družstvo,s.r.o.podľazákonač.46/48Sb., smerovalovočisubjektu,ktorývlastníkomspornéhopozemku
už niekoľko mesiacov nebol. Uvedené rozhodnutie teda nemožno z dnešného pohľadu považovať za
spôsobilé vyvolať zmenu vlastníckeho práva k predmetnej parcele na Československý štát.

39. Podľa vykonaného dokazovania nebola rodina žalobcu 1/ od roku 1947 až do roku 2017 v pokojnom

užívaní a obhospodarovní predmetného pozemku nikým a nijak rušená, možno predpokladať, že
intabulované prevody vlastníckeho práva k tejto parcele nemali v tom čase žiadne reálne opodstatnenie
reálny, keďže sa ani Svojdom stavebné družstvo a ani Československý štát sa o výkon svojich
vlastníckych práv k tomuto pozemku nezaujímali ani sa predmetného pozemku žiadnym spôsobom
nedomáhali.

40. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že H. B. a N. B. boli v čase svojej smrti každý
v 1-ici podielovými spoluvlastníkmi pozemku, ktorý je zhodný s pozemkom dnes vedeným ako parcela
registra C č. 4168 – orná pôda o výmere 2.528 m2, na LV č. XXXX pre k.ú. K. C., obec C. D. E.. Preto
žalobe podanej žalobcom 1/ v plnom rozsahu vyhovel, avšak len vo vzťahu k žalovanej 2/, ktorá je

v súčasnosti zapísaná na liste vlastníctva ako vlastníčka spornej parcely.

41. Žalobu voči žalovanému 1/ - Slovenskému pozemkovému fondu súd žalobu zamietol, nakoľko
opravou zápisu v katastri nehnuteľností žalovaný 1/ stratil pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní.
Súd len pre úplnosť dodáva, že nepatrilo do jeho kompetencie v tomto konaní riešiť legitímnosť,

resp. správnosť vykonania zmeny označeného vlastníka v katastri nehnuteľností zo žalovaného 1/ na
žalovanú 2/, pričom vo vzťahu k meritórnemu posúdeniu tejto veci, táto skutočnosť nemala väčší
význam.

42. Na tomto mieste súd poznamenáva, že hoci žalobný petit neobsahoval označenie registra katastra

nehnuteľností v ktorom je sporná parcela vedená ani konkrétne vymedzenie spoluvlastníctva, z obsahu
podania ktorým žalobcovia navrhli zmenu žaloby, jednoznačne vyplývalo, čoho sa domáhajú, t.j. že sa
domáhajú určenia podielového spoluvlastníctva ich právnych predchodcov, a to k parcele označenej
parcelným číslom, pričom v k.ú. K. C. sa iná parcela s takýmto číslom nenachádza. V záujme dosiahnutia
spravodlivej ochrany žalobou uplatnených práv, súd vo výroku rozsudku žalobný petit v tomto smere

upravil.

43. Vo vzťahu k žalobkyni 2/, ktorá vzhľadom na zmenu žaloby nemala záujem ďalej pokračovať v tomto
konaní, súd konanie o žalobe v tejto časti zastavil podľa § 145 CSP. Procesný návrh žalobkyne 2/, aby
súd rozhodol o jej vystúpení z konania, súd musel zamietnuť z dôvodu, že zákon č. 160/2015 Z. Civilný

sporový poriadok, inštitút vystúpenia z konania nepozná, pričom ani ustanovenie § 80 CSP na ktoré
právny zástupca žalobcov poukázal, na danú situáciu nie je možné aplikovať, keďže upravuje zmenu
účastníka konania, čo nebol tento prípad.

44. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal s poukazom

na § 257 CSP. Žalobcovi 1/, ktorý bol v konaní plne úspešný, by podľa § 255 ods. 1 CSP patrila náhrada
trov konania v plnom rozsahu, pretože mu nemožno za procesný neúspech pričítať ani zamietnutie
žaloby vo vzťahu k žalovanému 1/, keďže v čase podania žaloby bol žalovaný 1/ zapísaný ako vlastník
sporného pozemku na liste vlastníctva, teda žalobca žaloval správne. Na strane druhej, žalobkyňa 2/
späťvzatím svojej žaloby a s tým spojeným zastavením konania zavinila zastavenie konania v tejto časti,

teda nesie zodpovednosť za vznik trov na strane žalovaného 1/ a žalovanej 2/. Žalovanej strane by
tak vznikol na strane jednej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni 2/ ale zároveň aj povinnosť
nahradiť trovy konania žalobcovi 1/. Keďže žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ sú manželia, teda tvoria jeden
ekonomický celok, vo výsledku by ani jedna zo strán sporu reálne náhradu trov konania nedosiahla.Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal, keďže by
priznanie trov konania nemalo žiaden praktický význam.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.